Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121211163
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8121211163.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C., D. XXX/XX, zastúpená: Mgr. Jana Rojčeková, advokátka, 080 01 Prešov, Levočská 4,
proti žalovaným: 1. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., H. XXX/X, 2. I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C., H. XXX/X, 3. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., H. XXX/X a 4. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX C., H. XXX/X, všetci zastúpení: JUDr. Vladimír Milas, advokát, 080 01 Prešov,
Masarykova 13, o vykonanie opatrení na odvrátenie hroziacej škody a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným súd nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 22.12.2021 sa domáhala voči žalovaným odstránenia ich betónového plota
nachádzajúceho sa na hranici parciel CKN 339/1 a CKN 338 zapísaným na LV č. XXX k.ú. C.
a presahujúceho do parcely CKN 344 zapísanej na LV č. XXX k.ú. C., tiež odstránenia základov
terasy z parcely CKN 344 a na základe výzvy súdu podaním z 31.1.2022 (ešte pred doručením
žaloby žalovaným) upresnila ďalšie žalobné petity tak, že žiadala zaviazať žalovaných odviesť dažďovú
vodu zo svojich pozemkov CKN 338 a 339/1 a to osadením drenážnej rúry na hranici s pozemkom
žalobkyneažiadalatiež,abyžalovaníbolizaviazanízdržaťsaobťažovaniažalobkyneodtokomdažďovej

vody zo strechy rodinného domu žalovaných súp. č. XXX zvedenom na pozemky žalovaných na
hranici s parcelou žalobkyne tak, aby dažďová voda nevnikala na pozemok a základy rodinného
domu žalobkyne. V rozsiahlej žalobe podrobne popísala situáciu, ktorá nastala po vydaní stavebného
povolenia žalovanej v 1.rade a jej, teraz už nebohému, manželovi E. I. G. na stavbu ich rodinného
domu okrem iného za podmienky, že dažďová voda sa nesmie odviesť cez susedný pozemok, čo
podľa nej splnené nebolo a navyše postavili aj betónové oplotenie v rozpore s ohlásením tejto drobnej
stavby, podľa ktorého mal mať výšku do dvoch metrov a mal obsahovať drevenú výplň. Od roku 1998

opakovane bol na jej žiadosť vykonávaný štátny stavebný dohľad, keďže dochádzalo k zamákaniu jej
rodinného domu, čo konštatoval aj projektant E. J. vo svojom statickom vyjadrení z augusta 2017 a
ktorý nevylúčil ako príčinu nedostatočné odvádzanie vody z okolitého pozemku spôsobené terénnymi
úpravamisusedovG..Malapretozato,žežalovanívykonalirekonštrukciudomuvrozporesostavebným
povolením z roku 1995, podľa ktorého dažďová voda sa nesmela odviesť cez susedný pozemok, keď
najprv ju zo strechy rodinného domu zviedli do kovového suda, z ktorého sa prelievala k základom
rodinného domu žalobkyne a neskôr vykopali jamu s trativodom, ktorý prepúšťal vodu priamo na základy

a steny jej rodinného domu. Vo vzťahu k betónového plotu uviedla, že tento má miestami výšku až 2,75
m, keďže pri jeho výstavbe prisypali k oploteniu zeminu, takže z ich pozemku plot nepresahuje výšku 2m.
Nachádza sa však blízko plynovej prípojky a plynového potrubia (0,45 m), dážď a sneh sa z betónového
plota odráža na stenu rodinného domu žalobkyne a tým ohrozuje obvodové múry, ale aj plynovépotrubie, úzky priestor nevyhovuje vykonávaniu údržby alebo odstráneniu poruchy plynového potrubia.
Zatekanie dažďovej vody spôsobuje moknutie stien, ktoré z dôvodu blízkosti oplotenia žalovaných
má obmedzené pôsobenie slnka na vysušenie muriva, stena domu je tak v neustálom tieni. Kvôli

úzkemu priestoru medzi domom žalobkyne a oplotením žalovaných je sťažený tiež prístup elektrikárov
pri výmene elektrického výmenníka na streche rodinného domu žalobkyne, ale aj požiarnikov v prípade
požiaru a navyše betónový plot zasahuje aj do rozhľadového poľa výjazdu z pozemku žalobkyne na
pozemnú komunikáciu, čo je v rozpore s § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vyslovila aj obavu
z možného kolapsu oplotenia na dom žalobkyne, keďže podľa nej základy sú plytké, majú hĺbku 30 - 50

cm, navyše sú na svahu a oplotenie je mokré. Tým hrozí žalobkyni bezprostredne v budúcnosti vážna
škoda na jej živote a majetku. V žalobe tvrdila aj to, že časť betónového oplotenia stojí na jej pozemku -
parceleCKN344,pretonároknaodstránenieoploteniaodôvodnila§417ods.2Občianskehozákonníka,
prípadne § 135c Občianskeho zákonníka a zvyšok nároku § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Popreli tvrdenie žalobkyne, že časť betónového plota by mala stáť

na jej pozemku, dôkazom o jeho nepravdivosti sú záznamy o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu
zo 07.11.2017 a 21.09.2018 predloženými samotnou žalobkyňou, v ktorých sa konštatuje, že oplotenie
je umiestnené na parcelách CKN 338 a 339 a predložili aj vytyčovací náčrt hranice zo dňa 29.07.2016.
Uviedli, že betónový plot nemohol spôsobiť podmáčanie rodinného domu žalobkyne, ku ktorému podľa
nej dochádzalo už od roku 1995, keďže plot bol postavený až v rokoch 2017 – 2018. Betónový plot práve

opačne zabraňuje prenikaniu dažďovej vody, čo konštatuje aj záznam z miestnej obhliadky zo 04. a
06.09.2017 a napokon aj zápisnica z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 21.05.1998, podľa ktorého
hlavnou príčinou podmáčania domu žalobkyne je horný susedný objekt, ktorý nemá dažďové žľaby
a zvody. Argumentáciu o ohrození plynovej prípojky považovali za nelogickú. Plynové potrubie zavesené
na vonkajšej - severnej strane rodinného domu žalobkyne je staré desiatky rokov, celý ten čas na neho

pršalo a snežilo a preto postavenie plota nemohlo túto situáciu zhoršiť, ale naopak zlepšiť, keďže plot tak
chráni potrubie pred bočným dažďom a snehom. Zdôraznili, že všetky ich strechy majú riadne osadené
dažďové zvody a žiadny z nich nesmeruje k pozemku žalobkyne. Poukázali na to, že ani stanovisko
orgánu štátneho stavebného dohľadu a ani statika nesmeruje k nevyhnutnosti odstránenia plota a ani
k povinnosti odvádzať dažďovú vodu z ich pozemkov inak ako doteraz. Uviedli, že nemajú vedomosť o

základoch pôvodnej terasy na pozemku žalobkyne, ktorá bola kompletne odstránená. Popreli pravdivosť
tvrdení žalobkyne o hroziacom poškodení plynového potrubia v súvislosti s plotom, narušení požiarnej
bezpečnosti, presvetlenia domu, keďže na severnej strane domu žalobkyne sú osadené len 2 maličké
okienka, ktoré nevedú do obytných miestností a čo napokon ani nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
podobne ako tvrdenia žalobkyne o hroziacich škodách, sťažených prístupoch, kolapsu oplotenia. Dodali

aj to, že samotná žalobkyňa nemala na svojom dome rinvy na severnej strane domu, ktoré musela
zriadiť až na podnet Mestského úradu v C. a doposiaľ nemá riešený odvod dažďovej vody pritekajúcej
z horných pozemkov (nie žalovaných) a nemá dostatočne riešený ani odvod vody zo svojej rinvy, ktorá
steká k rohu jej domu. Navyše má dažďové žľaby zanesené nečistotami.

3. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojej argumentácii v žalobe. K tvrdeniu žalovaných o tom, že plot
je postavený len na pozemku žalovaných uviedla, že to nebolo preukázané, hodnoverný by bol len
dôkaz geodetom alebo súdnym znalcom, ktorý by sa vyjadril k priebehu hranice. Vytyčovací náčrt, ktorý
predložili žalovaní vrátane geometrického plánu považuje za nedôveryhodné, nezobrazujúce skutočný
stav, žalobkyňa ani nebola prítomná pri vytyčovaní hranice. Navyše spochybnila nezaujatosť geodeta E.

D., ktorý spomínaný náčrt a geometrický plán vypracoval a to z dôvodu, že bol poslancom mestského
zastupiteľstva a priateľ žalovanej 1. rade, ktorá dlhé roky pracovala na Mestskom úrade v Lipanoch.
Zotrvala na tom, že betónový plot nezamedzil prenikaniu dažďovej vody z pozemku žalovaných k jej
domu z dôvodu, že sa neodvádza drenážnymi rúrami alebo rigolom z ich pozemku, ale steká pod
plytké základy plotu. Poprela to, že rinvy na severnej strane urobila až na podnet úradu tvrdiac, že

ich zrealizovala ešte pred tým, než žalovaní vlastnili susednú nehnuteľnosť. Tvrdila aj to, že všetky
odkvapové rúry z južnej strany žalovaných smerujú k jej domu a poprela, že by mala zanesené svoje
odkvapové rúry, ktoré čistí raz ročne.
4. Žalovaní v duplike na repliku žalobkyne zdôraznili, že žalobkyňa súdu na sporné veci nepredkladá
dôkazy, napríklad vo vzťahu k vytyčovacieho náčrtu a geometrickému plánu a nedôvodne namieta

zaujatosť Ing. Kožúška. Rozhodne popreli, že by vodu zo strechy svojho domu odvádzali k pozemku
žalobkyne. Zopakovali, že betónový plot zámerne posunuli do vlastného pozemku, takže celý nestojí ani
len na hranici s pozemkom žalobkyne, ale celý je na pozemku žalovaných. Uviedli, že žalobkyňa klamala
ak tvrdila, že nebola prítomná pri vytyčovaní hranice E. D., ale potvrdili, že odmietla záznam podpísaťz dôvodu, že nesúhlasila s vytýčením hranice. Uviedli aj to, že terasa nie je spojená pevným základom
so zemou a celý spor je podľa nich účelový, nie sú doložené žiadne dôkazy o vzniknutých škodách a o
tom, že by plot praskal, nakláňal sa a podobne, podľa nich v pivnici žalobkyne vyviera prameň spodnej

vody, ktorá je hlavným dôvodom zamoknutia jej domu.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, ich výsluchom, výsluchom svedka F. I.,
E. K. L., zápisnicou z obhliadky, výpismi z LV č. XXX I. XXX k.ú. C., stavebným povolením zo dňa
09.05.1995, zápisnicou z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 21.05.1998, ohlásením drobnej

stavby zo dňa 28.10.2016, záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 05.08.2016
zo dňa 11.04.2017, zo dňa 07.11.2017, zo dňa 21. 9.2018, 25.05.2019, odpoveďami Mesta Lipany zo
dňa 14.02.2017, 06.03.2017, listom Okresného úradu Prešov zo dňa 07.06.2017, vyjadrením Okresnej
prokuratúry Prešov zo dňa 09.01.2018, správou o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia
zo dňa 18.06.2018, zo dňa 12.06.2019 a zo dňa 21.12.2021, statickým vyjadrením E. K. J. z augusta
2017, vyhotovením kontrolného merania zo dňa 30.11.2022, znaleckým posudkom E. M., výsluchom

znalca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. - parciel CKN 343/1,
344, 346 a rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele CKN 346 a to na základe darovacej
zmluvy R1 1093/69. Vlastníkmi susedných nehnuteľností - parciel CKN 338, 339/1, 339/2 a rodinného

domu súp. č. XXX stojaceho na parcele CKN 339/2 sú žalovaní v 1. až 4. rade, žalovaná v 1.rade v
podiele 1/2 a ostatní žalovaní vlastnia podiel po 1/6. Žalovaná v 1.rade nadobudla podiely kúpou V –
1840/94, V – 328/97 a dedením po manželovi 26D/153/16, ostatní žalovaní sú deti žalovanej v 1.rade a
svoje podiely nadobudli tým istým dedičským rozhodnutím po svojom otcovi E. I. G..

7. Dňa 09.05.1995 Obvodný úrad životného prostredia Lipany vydal pod č. ŽP – 372/1995/Ma stavebné
povolenie žalovanej v 1.rade a jej manželovi E. I. G. na výstavbu jednopodlažného rodinného domu, v
ktorom pod bodom 12 bola stanovená podmienka, že dažďová voda musí byť odvedená odkvapovými
rúrami na vlastný pozemok a nesmie sa odviesť cez susedný pozemok.

8.ZpodnetužalobkynebolavykonanáobhliadkastavbyrodinnéhodomužalovanýchObvodnýmúradom
- odborom životného prostredia Lipany dňa 21.05.1998. V zápisnici sa konštatuje, že dažďové vody,
ktoré by mali podmáčať dom žalobkyne z pozemku G. nie sú podstatné a hlavnou príčinou je horný
susedný objekt, ktorý nemá dažďové žľaby a zvody a tým dochádza v zásadnej miere k podmáčaniu
domu žalobkyne. Štátny stavebný dohľad navrhol E. G. urobiť v zadnej časti rodinného domu žalobkyne

betónový žľab na zvedenie nadbytočnej vody z jeho pozemku. Tento betónový žľab bol aj urobený, avšak
žalobkyňa uviedla, že ústil v polovici jej domu.

9. Dňa 15.06.2016 podala žalobkyňa znovu podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu pre obavy
zo stavby prístrešku žalovanej v 1.rade a následného poškodenia jej rodinného domu dažďovou vodou.

Mestský úrad Lipany vypracoval 05.08.2016 záznam za prítomnosti žalobkyne a žalovanej v 1.rade,
pričom zistil, že prístrešok bol odstránený.

10. Dňa 28.10.2016 Mestský úrad Lipany sa vyjadril k ohláseniu drobnej stavby - oplotenia na základe
oznámenia žalovanej v 1.rade zo dňa 14.10.2016, v ktorom uviedla, že plot bude z južnej časti parcely

o dĺžke 35m a výške do 2m s tým, že podmurovka a nosné stĺpiky budú z betónových tvárnic a výplň
oplotenia z dreva. Mestský úrad oznámil žalovanej v 1.rade, že proti uskutočneniu drobnej stavby v
rozsahu uvedenom v oznámení nemá námietky.

11. Dňa 14.11.2016 žalobkyňa zaslala Mestskému úradu Lipany sťažnosť a nesúhlas s postavením

oplotenia a keďže Mestský úrad Lipany reagoval neadekvátne listom zo 04.02.2017, v ktorom sa
vyjadroval len k prístrešku, hoci ten bol už demontovaný, opätovne žalobkyňa žiadala o odpoveď na jej
sťažnosť listom z 03.03.2017. Odpoveď jej bola zaslaná listom zo 06.03.2017, v ktorom bolo uvedené,
že oznámenie k ohláseniu drobnej stavby nie je rozhodnutím. Keďže stavebník prehlásil, že nepoužije
susedný pozemok, nebol potrebný súhlas suseda. Bolo konštatované, že vlastník pozemku má právo

svoj pozemok oplotiť, keďže každý vlastník má právo chrániť si vlastníctvo.

12. Ďalší podnet podala žalobkyňa na Mestský úrad Lipany dňa 07.03.2017 (ktorý žalobkyňa
nepredložila) doložený bol záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu z 11.04.2017, vrámci ktorého bolo prečítané kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28.12.2001 na stavebné povolenie zo
dňa 09.05.1995. Žalobkyňa reagovala listom z 19.04.2007 označeným ako „odvolanie k štátnemu
stavebnému dohľadu zo dňa 11.04.2007“, keďže nesúhlasila s kolaudáciou stavby, ktorá podľa nej bola

vykonaná v rozpore so stavebným povolením - bodom 12, v tomto liste uvádza aj to, že štátny stavebný
dohľad navrhol Ing. Bednárovi urobiť v zadnej časti jej domu betónový žľab na odvádzanie nadbytočnej
vody z jeho pozemku a tento žľab bol urobený na jej pozemku: Keďže Mesto Lipany v reakcii oznámilo
žalobkyni, že voči záverom štátneho stavebného dohľadu nie je možné sa odvolať, žalobkyňa sa obrátila
na Okresný úrad - odbor výstavby Prešov, ktorý jej odpovedal listom zo 07.06.2017 tak, že Stavebný

úrad Mesto Lipany sa jej podaniami zaoberal a na základe zistených skutočností jej aj odpovedal.

13. Ďalší záznam z obhliadky realizovanej Mestským úradom Lipany je zo dňa 04. a 06.09.2017, opäť
na podnet žalobkyne, ktorá namietala výšku stavaného oplotenia žalovanej v 1.rade a namietala aj
podmáčanie jej rodinného domu. Konštatuje sa v ňom, že výška oplotenia, ktoré bolo v tom čase
realizované len čiastočne, od pozemku žalobkyne je premenlivá - 2 až 2,75m a zo strany žalovanej v

1.rade je maximálne 2m. Uvádza sa v ňom aj to, že realizáciou kompaktného oplotenia bol vytvorený
predpoklad, že dažďová voda zostane na pozemku pani G.. Zistené bolo aj to, že dažďová voda steká aj
z hospodárskej budovy ľavého horného suseda p. N., na ktorej nie sú osadené dažďové žľaby a zvody
a malé množstvo vody môže stekať aj zo stodoly p. G., ktorá ich taktiež nemá. Susedia nad žalobkyňou
(Cvanciger, Trenčan) nemajú za domom, resp. hospodárskou budovou upravený terén na likvidáciu

zrážkových vôd a preto je predpoklad, že táto voda môže nepriaznivo pôsobiť na základy rodinného
domu žalobkyne.

14.NaobjednávkužalobkynevypracovalstatikE.K.J.vauguste2017statickévyjadrenie,podľaktorého
zistil, že na murive rodinného domu žalobkyne sa z vnútornej strany od pozemku Bednárových objavila

menšia zvislá trhlina, okolité murivo je zavlhnuté, miestami s poškodenou omietkou a prejavmi plesne.
Konštatoval, že porucha nie je závažná, stabilita objektu nie je ohrozená, obavy sú z hygienických
dôvodov a doporučoval sledovať trhlinu dlhodobejšie. Poruchu s najväčšou pravdepodobnosťou
podľa neho spôsobuje nedostatočne odvádzaná povrchová alebo spodná voda. Jednoznačný dôvod
podmáčania však nevedel určiť, keďže to si vyžaduje dlhodobejšie sledovanie. Za možné dôvody však

podľa neho možno považovať dlhodobejší únik vody z vodovodu, kanalizácie, okapovej rúry alebo žľabu,
ako aj nedostatočne či nevhodne odvádzaná voda z okolitého povrchu spôsobená novými terénnymi
úpravami suseda E. G. alebo môže ísť aj o iné nezistené dôvody.

15. Dňa 07.11.2017 bol vypracovaný ďalší záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu na

podnet žalobkyne, v ktorom sa konštatuje, že nie je možné pri obhliadke zistiť pravý dôvod podmáčania
rodinného domu žalobkyne, pričom stavebný úrad sa stotožnil s vyjadrením statika E. J., ktoré mal
k dispozícii.

16. Žalobkyňa následne podala podnet aj na Okresnú prokuratúru v Prešove, ktorá reagovala listom z

09.01.2018. V ňom uviedla, že oplotenie je považované za drobnú stavbu podľa § 139b ods. 7 písm. b/
stavebného zákona, pre ktorú zákon vyžaduje len jej ohlásenie. Prokurátor uviedol aj to, že oplotenie
nie je v rozpore ani s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorého stavbu možno umiestniť
na hranici pozemku len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku
na určený účel. Najužšia vzdialenosť medzi plotom a domom je 0,80m, najširšia 1,3m, čo vedie k

miernemu sťaženiu prístupu, nie však k jeho nemožnosti. K namietanému tieneniu na severnej strane
domu prokurátor uviedol, že nebol predložený posudok, ktorý by to preukazoval, navyše na tejto strane
domu sú len maličké okná, ktoré nie sú súčasťou obytných miestností. Napokon k poškodzovaniu domu
dažďovou vodou poukázal na odporúčanie statika E. K., ktorý odporučil účinnejšie odvádzanie vody od
severnej fasády, napríklad drenážou, rigolom alebo inými spôsobmi a preto bolo odporúčané žalobkyni

realizovať tieto opatrenia v rámci ochrany svojho majetku, ktorý si chráni aj žalovaná v 1.rade a to
oplotením svojich pozemkov.

17. Dňa 18.06.2018 spracoval revízny technik plynových zariadení L. A. správu o odbornej prehliadke
plynovodu v rodinnom dome žalobkyne. Technik v nej skonštatoval, že potrubie je zavesené na

obvodovom murive domu a priestor medzi ním a betónovým plotom nepostačuje pre vykonávanie bežnej
údržby alebo pri odstránení prípadnej poruchy. Navyše v daždivom a snehovom počasí z betónového
plotasazrážkyodrážajúnamúrdomuaplynovépotrubie,čohomôžepoškodiť.Žalobkyňaargumentujúc
touto správou znovu požiadala stavebný úrad o štátny stavebný dohľad, ktorý vypracoval záznam z21.09.2018, v ktorom odporúčal stavebný úrad žalovanej v 1.rade vykonať ňou navrhnuté opatrenia
- úchytky pod plynovod žalobkyne a malú rinvu na striešku plota. Opakovaný dohľad bol vykonaný
25.05.2019, v ktorom sa konštatuje, že došlo k úprave múru u žalovanej v 1.rade a uvoľneniu prístupu

k plynovému potrubiu žalobkyne s tým, že je potrebné ešte realizovať rinvu na striešku plota.

18. Ďalšia odborná prehliadka plynového zariadenia žalobkyne bola vykonaná 12.06.2019 revíznym
technikom E. M.. Aj tento technik konštatoval zistené nedostatky v súvislosti s betónovým plotom ako
v predchádzajúcej správe.

19. V priebehu tohto súdneho sporu žalobkyňa predložila ďalšiu správu revízneho technika F. I. o
odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 21.12.2021. V nej pod nedostatkami je uvedené, že múr
od suseda je blízko na servis potrubia a kondenzácia pri skrini NTP, voda nemá kde odtekať. Záver je
taký, že plynové odberné zariadenie je ako celok schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.

20. F. I. bol vypočutý na pojednávaní ako svedok. Vysvetlil dôvod uvedenia blízkosti múru k plynovému
potrubiu ako nedostatku vo svojej správe, keďže v prípade, ak by došlo k poškodeniu plota, mohlo by
vzhľadom na malú vzdialenosť dôjsť aj k poškodeniu plynového potrubia. Svedok uviedol aj to, že podľa
neho je dostatočne voľný priestor medzi betónovým plotom a plynovým potrubím na údržbu a uvedený
priestorjeajdostatočneodvetrávaný.Potvrdil,žeplynováprípojkažalobkynenevykazovalažiadnevady,

problémom by bolo, ak by dažďová voda stála v oblasti okolo nej a pod ňou, v čase jeho obhliadky, ktorá
sa uskutočnila v zime, však žiadne zavodnenie nezistil.

21. Žalobkyňa v priebehu sporu predložila aj tzv. vyhotovenie kontrolného merania, ktoré na jej
objednávku zhotovila geodetická kancelária Ing. Marián Kovalčik s.r.o. dňa 30.11.2022. Aj keď v

sprievodnom liste žalobkyňa uviedla, že sa týka priebehu katastrálnej hranice medzi parcelami CKN 344
a338,339/1,zpredloženéhografickéhonáčrtutonevyplýva,súnaňomzakreslenéstavby-rodinnýdom
žalobkyne a betónové oplotenie, ktoré je predmetom sporu, sú z neho zrejmé vzdialenosti medzi domom
žalobkyne a betónovým plotom a to od 0,75m pod 1,21m. Neznázorňuje však priebeh katastrálnej
hranice.

22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že rodinný dom, ktorý je jej výlučným
vlastníctvom, obýva už 63 rokov a postavený bol ešte jej svokrovcami niekedy pred 2. svetovou vojnou.
K jeho zamákaniu začalo podľa nej dochádzať v roku 1997, kedy žalovaní urobili na svojom pozemku
terasu a prístrešok. Pôvodne začali terasu stavať na jej pozemku, po zameraní hranica Ing. Kožuškom

v roku 2016, ktoré to potvrdilo, žalovaní posunuli terasu na svoj pozemok, avšak po pôvodnej výstavbe
časť základov terasy zostala na jej pozemku. Pôvodnú príčinu zamákania videla v tom, že v súvislosti so
stavebnými prácami žalovaní odpojili dažďové žľaby z domu, uznala však, že v súčasnosti ich na dome
majú, avšak tvrdila, že dažďovú vodu z nich odvádzajú trativodom, ktorý je nasmerovaný k jej pozemku.
Potvrdila, že betónový plot postavili žalovaní v roku 2017 – 2018.

23. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že od začiatku mali problémy s komunikáciou so
žalobkyňou. Keď nehnuteľnosť kúpili v roku 1995, žiadne oplotenie medzi ich pozemkami a pozemkami
žalobkyne nebolo. Na pôvodnom dome neboli ani dažďové zvody. Tie osadili až oni a vyústili ich do
piatichtrativodov,anijedenznichvšakniejenasmerovanýkpozemkužalobkyne.Potvrdila,žepristavbe

pôvodnej terasy zašli do pozemku žalobkyne, po zameraní hranice E. D., ktoré žalobkyňa odmietla
podpísať, posunuli terasu a neskôr aj betónový plot postavili celý na svojom pozemku a teda podľa
nej tento plot nestojí ani len na hranici s pozemkom žalobkyne. Uviedla, že plot je pevný, nie je vôbec
poškodený a žiadny kolaps mu nehrozí. V ničom žalobkyňu neobmedzuje, má základy hlboké 50 - 60
cm a postavili ho práve za účelom zabránenia prieniku dažďovej vody z ich pozemku, ktorý sa nachádza

vyššie ako pozemok žalobkyne.

24. Súd vykonal obhliadku na mieste samom. Zistil, že sporný betónový plot nejaví žiadne známky
poškodenia. V niektorých častiach má pri meraní od pozemku žalobkyne, ktorý je nižšie položený až
2,70m, pri meraní z pozemku žalovaných však nikde nepresahuje 2m. V čase obhliadky výdatne pršalo,

napriek tomu však vizuálne nebolo badať na severnej strane domu žalobkyne, ktorá sa nachádza
najbližšie k oploteniu, z vonkajšej strany žiadne zamákanie a vôbec nebolo zistené, že by dažďová voda
prenikala po povrchu z pozemku žalovaných na pozemok žalobkyne. Je pravdou, že súd vo vnútri domu
zistil v jednej miestnosti - spálni zavlhnutie vnútornej steny s miestami opadanej omietky. Na severnejstrane domu sú osadené tri malé okienka z troch malých miestností – kúpeľne, špajze a miestnosti,
kde je zariadenie na kúrenie a súd zistil, že do výhľadu z týchto okienok zasahuje betónový plot asi do
2/3. Na strechách stavieb žalovaných sú osadené odkvapové žľaby, ktoré ústia do trativodov a tie sú

na iných stranách ako je dom žalobkyne a betónový plot okrem jedného, ktorý je zavedený do zeme vo
vzdialenosti asi 2m od betónového plota. Súd nezistil, že by výhľad pri výjazde z pozemku žalobkyne
na verejnú komunikáciu bol sťažený kvôli betónovému plotu. Napokon súd zistil v jednej časti úzkeho
priestoru medzi domom žalobkyne a betónovým plotom pozostatky po základoch pôvodnej trasy, ktoré
splývajú s okolitým povrchom.

25. Žalobkyňa po vykonaní obhliadky súdom navrhla znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva a výsluch svedka F. I. – revízneho technika, ktorý súd aj realizoval a uviedla tiež, že
predloží súdu dôkaz o priebehu katastrálnej hranice medzi parcelami strán so znázornením stavby
sporného plotu, predložila však len už spomínané „vyhotovenie kontrolného merania“, ktoré pre súd
nemážiadnuvýpovednúhodnotu.Ďalšímpodanímz3.2.2023navrhlavýsluchďalšiehosvedkaE.K.L.–

primátora Mesta Lipany, ktorého súd vypočul na pojednávaní 15.2.2023, ktorý však k príčine zamákania
rodinného domu žalobkyne sa nevedel vyjadriť. Na tomto pojednávaní žalovaná v 1.rade uviedla aj to,
že stavebníkom betónového plota bola len ona, s jeho výstavbou začala až po smrti manžela, ktorý
zomrel X.X.XXXX, uvedený plot nebol ani predmetom dedičského konania, keďže objednávku na jeho
výstavbu dávala len ona a za zhotovené dielo aj zaplatila.

26. Súd následne dal vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctva Ing. Milanom
Gardošom, ktorý posudok podrobne spracoval pod č. 17/2023 a dospel k záveru, že zamákanie
rodinného domu žalobkyne nie je spôsobené odvádzaním dažďovej vody z nehnuteľností žalovaných,
pretože tá je zachytávaná na ich pozemku, na ktorom je zemina dostatočne priepustná a voda do nej

vsiaka. Podľa znalca betónový plot dokonca prispel k menšiemu vlhnutiu rodinného domu žalobkyne,
pretože zabraňuje prieniku povrchovej vody z pozemku žalovaných na pozemok žalobkyne. Vlhkostné
pomery v blízkosti rodinného domu žalobkyne sa zlepšili aj vybudovaním terasy žalovaných, keďže
dažďové zrážky zo strechy nad terasou sú odvedené do vzdialenosti 5-7 metrov od domu žalobkyne.
Znalec jednoznačne ustálil, že príčinou zamákania domu žalobkyne nie sú terénne úpravy na pozemku

žalovaných, ani zvedenie dažďovej vody do zeme pri betónovom plote a jeho neodizolovanie od vlhkosti.
Primárnou príčinou zamákania je podľa znalca, že dom žalobkyne nemá vodorovnú ani zvislú izoláciu
proti vode a zemná vlhkosť vzlína bez prekážky do muriva. Na vlhnutie však negatívne vplývajú aj
ďalšie skutočnosti. Konkrétne, že dom je postavený tak, že na povrchu obalových konštrukcií v interiéri
môže dochádzať ku kondenzácii; severná fasáda domu je z hrubej vápenej omietky, ktorá nemôže

dlhodoboodolávaťpôsobeniunegatívnychpoveternostnýchpodmienok;vpriebehuživotnostidomubola
zanedbaná nevyhnutná údržba omietky na severnej fasáde, ktorá je na viacerých miestach opadaná,
obnažené je tehelné murivo a v murive sú trhliny; dažďové zrážky prenikajú do domu a muriva aj cez
nevyužívaný komín medzi obývacou izbou a spálňou; v dome boli vykonané stavebné úpravy, ktoré
prispeli k jeho vlhnutiu (výmena okien za plastové bez toho, aby bola zateplená fasáda, zmena spôsobu

vykurovania, zakrytie drevenej podlahovinou z PVC, obklad fasády kameňom); dodatočne vyhotovená
hydroizolácia sokla na severnej stene; voda sa do muriva môže dostávať aj medzerou medzi dodatočne
vyhotovenou zvislou hydroizoláciou a murivom; voda zo západnej a južnej časti strechy rodinného domu
žalobkyne aj z garáže je zvedená na terén blízko základov; voda z priestoru za domom žalobkyne nie je
vprednejčastidomuspoľahlivoodvádzanásmeromoddomuavodastekajúcazostrechydrobnejstavby

suseda Cvancigera a z priestoru za domu s.č. 158. Znalec skonštatoval, že betónový plot nevykazuje
žiadneznámkypoškodeniaaanihroziacehokolapsu.Pokiaľideoto,činarúšasvetelnosťpodľavyhlášky
č.532/2002Z.z.avzmysleSTN734301hladinadennéhosvetlajepredpísanáibauobytnýchmiestností,
čo nie je tento prípad. Primárnou funkciou okien v komore, kúpeľni a kotolni je vetranie týchto miestností
a to betónový plot žiadnym spôsobom neohrozuje. Podľa znalca plot nezabraňuje ani prirodzenému

vysúšaniu stien domu žalobkyne, v priestore medzi plotom a jej domom môže voľne prúdiť vzduch
a keďže sa nachádza severne od domu žalobkyne nemôže brániť ani prenikaniu slnečných lúčov na
severnú fasádu rodinného domu žalobkyne. Znalec tiež dospel k záveru, že betónový plot nezasahuje do
rozhľadovéhopoľavýjazduzpozemkužalobkynenahlavnúcestu.Vmiestevýjazduješírkakomunikácie
7,2mavodičautavychádzajúcehozpozemkužalobkynenamiestnukomunikáciumápripohľadevpravo

voľný výhľad popred plot žalovaných na cestu do vzdialenosti cca 25m, čo je dostatočná vzdialenosť
na jeho reakciu. Znalec sa napokon vyjadril k pozostatkom základov terasy, ktoré sa nachádzajú medzi
plotom žalovaných a rodinným domom žalobkyne, ide o betón, ktorý vyčnieva nad terén od 0 do 150mma nie je viditeľný. Nepredstavuje žiadnu prekážku pri odvádzaní vody, nijakým spôsobom nezhoršuje
využívanie daného priestoru a preto nie je účelné, aby bol odstránený.

27. Po vypracovaní znaleckého posudku žalobkyňa predložila súdu statické posúdenie vypracované
spoločnosťou STATIC STUDIO s.r.o. dňa 31.5.2023, ktorého predmetom bolo zhodnotenie príčin
zamákania zadnej steny rodinného domu žalobkyne. V ňom sa uvádza, že pravdepodobnou príčinou
poškodenia je vplyv dažďovej vody a zemnej vlhkosti na daný objekt. Konštatuje sa, že podľa informácií
majiteľky domu problém s vlhkosťou muriva nastal po postavení plotu na susednej parcele. Jeho

výstavbou sa do istej miery zmenilo prúdenie vzduchu v danom priestore a tým dochádza k spomaleniu
vysušenia namoknutej zeminy. Statik okrem rôznych stavebných úprav na nehnuteľnosti žalobkyne
navrhol v rámci technického riešenia aj zníženie výšky betónového plotu v zmysle technického popisu
tejto stavby a následne doplnenie dreveného plotu s medzerami resp. z pletiva.

28. Voči znaleckému posudku mala pripomienky len žalobkyňa, na jej žiadosť bol znalec vypočutý,

pričom súd musí skonštatovať, že vypovedal presvedčivo, takže súd nemal žiadne pochybnosti
o správnosti daného znaleckého posudku. Pri výpovedi a v písomne spracovanom stanovisku znalec
uviedol, že ak v určitom krátkom období roka slnko svieti aj na severnú fasádu rodinného domu
žalobkyne, je veľmi nízko nad horizontom a zároveň túto časť domu už zacláňa aj dom žalovaných
a tiež terén a okolité budovy, takže čas aj plocha neclonenej fasády pred výstavbou plota boli

zanedbateľné. Betónová výplň plota žalovaných v porovnaní s drevenou výplňou s medzerami nemá
vplyv na intenzitu oslnenia severnej fasády. Slnečné lúče by boli takmer rovnobežné s plotom, takže
by nemohli preniknúť cez neho na fasádu. A čo sa týka výšky plota, tá nie je obmedzená žiadnym
predpisom. Znalec uviedol, že rozdiel v prenikaní denného svetla cez betónový plot alebo drevený
s malými medzerami do maličkých okien je zanedbateľný. Nesúhlasil s tým, že by betónový plot

zabraňoval prúdeniu vzduchu v priestore medzi ním a domom žalobkyne. Uvedený priestor nie je
uzavretý, je otvorený z východnej a západnej strany, ale tiež od terénu hore a takýto priestor umožňuje
prúdenie vzduchu. Znalec uviedol, že od rodinného domu postaveného pred rokom 1939 nie je možné
očakávať, že bude spĺňať všetky požiadavky kladené na rodinný dom, zvlášť vtedy, ak je užívaný inak
ako pôvodní vlastníci a ak sú na ňom vykonané nevhodné zásahy, čo bolo aj v prípade rodinného domu

žalobkyne. Znalec preto zhrnul základné príčiny vlhnutia jej rodinného domu a skonštatoval, že dom
žalobkyne nemá vodorovnú hydroizoláciu, preto dochádza zákonite k vlhnutiu stien, voda z prevažnej
časti strechy domu je zvádzaná priamo k obvodovému múru, čím napomáha vlhnutiu muriva, voda zo
severnej časti strechy je zvedená pred dom, odkiaľ nemá kam odtekať, predzáhradka je nižšie ako
cesta, preto voda nemá odtiaľ kam odtekať, omietka na severnej fasáde je nesprávne vyhotovená

a poškodená, čo umožňuje do muriva voľne prenikať dažďovej vode, dodatočná hydroizolácia z roku
1997 bola vykonaná nevhodne a namiesto prínosu situáciu s vlhnutím zhoršuje, voda zo strechy
suseda Cvancigera steká voľne na terén za domom žalobkyne, čo zvyšuje množstvo vody atakujúcej
jej dom, murivo nemá vhodné tepelnoizolačné vlastnosti a v dôsledku toho dochádza k povrchovej
kondenzácii v interiéri domu, v dome žalobkyne došlo k zmene spôsobu vykurovania, ktoré má priamy

vplyv na vlhnutie muriva, pôvodné okná boli vymenené za tesné okná z pvc profilov, čím sa zvýšila
relatívna vlhkosť v dome, súčasne s výmenou okien nebol dom zateplený, čo je najčastejšia chyba
a príčina vzniku plesní, časť sokla domu bola obložená kameňom, čo zhoršilo možnosť vysychania
muriva, časť podlahy bola zakrytá PVC podlahovinou, čo zamedzilo vysychanie priestoru pod podlahou
a napokon to, že do domu zateká cez komín. Znalec preto uviedol, že aj keby v blízkosti rodinného

domu žalobkyne nestáli žiadne domy ani ploty, k vlhnutiu muriva by dochádzalo aj vtedy. Znalec sa
vyjadril aj k statickému posudku, ktorý predložila žalobkyňa a ktorý spracoval autorizovaný inžinier
v kategórii „statika stavieb“ (ide o statický posudok spoločnosti STATIC STUDIO s.r.o. spracovaný
Ing. Jozefom Polákom), pričom znalec citoval § 5 ods. 4 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných
architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, podľa ktorého inžinier pre statiku stavieb je

oprávnený na poskytovanie služieb vyhradených statikovi stavby podľa všeobecných predpisov najmä
na vyhotovenie projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb, overovanie projektov z hľadiska
mechanickej odolnosti a stability stavieb, vykonávanie prieskumov, stavebných meraní a stavebnej
diagnostiky a technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky nosných konštrukcií stavieb. Podľa
znalca preto nie je statik stavieb oprávnený posudzovať a vyjadrovať sa k príčinám vlhnutia muriva.

29. Žalobkyňa uplatnila niekoľko rôznych nárokov. Jeden z nich predstavoval požiadavku na odstránenie
betónového plota žalovaných, ktorý bol postavený v rokoch 2017 – 2018. Vo vzťahu k tomuto nároku
uviedla, že ho uplatňuje podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.30. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

32. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa

domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

33. Základným zákonným predpokladom pre priznanie nároku v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je porušenie prevenčnej povinnosti, v tomto prípade zo strany vlastníkov stavby betónového
oplotenia – jej stavebníkov. Stavebníkom a teda výlučným vlastníkom betónového oplotenia je však len
žalovaná v 1.rade. Uvedenú stavbu totiž realizovala až po smrti manžela len ona, len ona ohlásila túto

drobnú stavbu Mestskému úradu Lipany 14.10.2016, čo vyplýva z už citovaného oznámenia stavebného
úradu k ohláseniu drobnej stavby z 28.10.2016, ktorý úrad adresoval len žalovanej v 1.rade. Oplotenie
nie je súčasťou rodinného domu, ani pozemku, je len jeho príslušenstvom a preto nezdieľa vlastníctvo
hlavnej veci, ale jeho vlastníctvo je potrebné posúdiť samostatne. Keďže nepochybne vlastníkom
betónového oplotenia je len žalovaná v 1.rade, ktorá bola jeho jediným stavebníkom, oplotenie nebolo

ani predmetom dedičského konania po smrti jej manžela, preto len žalovaná v 1.rade je vecne pasívne
legitimovanou stranou v spore o jeho odstránenie a teda ostatným žalovaným chýba pri tomto nároku
vecná legitimácia a preto z toho dôvodu súd žalobu v tejto časti voči žalovaným v 2. až 4.rade zamietol.

34. Z vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že má výhrady voči tomu, že žalovaná v 1.rade postavila betónový

plot v rozpore s ohlásením tejto stavby stavebnému úradu, keďže výplňová konštrukcia mala byť z dreva
a nie z betónu ako aj to, že plot mal byť do výšky 2m, čo z pohľadu z jej pozemku v niektorých častiach
dodržanénieje.Posudzovanietýchtonámietokvkontextesožiadosťouoodstráneniestavby,keďžetieto
námietky sa týkali nedodržania stavebného povolenia, resp. oznámenia k drobnej stavbe však nespadá
do právomoci súdu, ale stavebného úradu. V právomoci súdu je len posúdenie, či sporný betónový plot

ohrozuje žalobkyňu – jej majetok vážnym spôsobom a teda riešenie zmeny výplne plota alebo jeho výšky
sú pre tento spor irelevantné, navyše výška plotu dodržaná bola, keďže posudzuje sa z pohľadu jeho
stavebníka, z pozemku ktorého výška plotu nepresahuje 2m.

35. Ako už súd uviedol, bolo potrebné zaoberať sa tým akú právnu povinnosť porušila žalovaná v 1.rade

výstavbou betónového plota. Podľa vyjadrení žalobkyne by malo ísť o porušenie prevenčnej povinnosti,
keďžemánímbyťohrozenieplynovéhopotrubiapremalúvzdialenosťmedziplotomapotrubím,ktorémá
žalobkyňa pripojené na vonkajšej strane jej domu vrátane odrazu vodných a snehových zrážok z plotu
na potrubie. Žalobkyňa si však musí uvedomiť, že žalovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností má právo
pozemok si oplotiť a okolnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa, či už pri ohrození plynového potrubia,

ale aj pri sťažení prístupu požiarnikov a elektrikárov by nastali aj pri inom prevedení oplotenia než
betónovom. Navyše súd z vykonaných dôkazov predovšetkým ohliadkou na mieste samom, výpoveďou
svedka I. – revízneho technika, ale predovšetkým znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctva
toto ohrozenie nezistil. Betónový plot nezasahuje ani do rozhľadového poľa pri výjazde z pozemku
žalobkyne na verejnú komunikáciu, čo súd taktiež zistil pri obhliadke. Žalobkyňa nepreukázala ani

to, že by betónový plot ovplyvnil prirodzené odtokové pomery dažďovej vody v jej neprospech, súd
pritom považuje za logické, že výstavba oplotenia so základmi práve opačne zabraňuje prenikaniu
dažďovej vody z pozemku žalovaných, ktorý je položený vyššie než pozemok žalobkyne, čo napokon
súd konštatoval aj pri obhliadke vykonanej za výdatného dažďa a k tomu istému záveru dospel aj znalec.
Žalobkyňa nepreukázala ani to, že by tento plot bol narušený a že by hrozil jeho kolaps. Dôkazné

bremeno na preukázanie tvrdenia žalobkyne ohľadom dôvodu pre odstránenie betónového plota bolo
len žalobkyni, tá však toto dôkazné bremeno neuniesla.

36. Žalobkyňa poukázala na konkrétne ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia č.
532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

Konkrétne poukázala na § 6 ods. 2, § 12 ods. 2 písm. b/, § 39 ods. 3.

37. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.38. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ vyhlášky oplotenie nesmie zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia
stavby na pozemnú komunikáciu.

39. Podľa § 39 ods. 3 vyhlášky rozvod plynu sa nesmie viesť v mieste, kde by nebola možná kontrola
rozvodu, prípadne údržba a nesmie sa viesť v chránenej únikovej ceste.

40. Čo je úniková cesta je riešené vo vyhláške č. 94/2004 Z.z. v znení v čase výstavby plota v § 51.

Podľa § 51 ods. 1 úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorý
umožňujebezpečnúevakuáciuosôbzostavbyalebozpožiarnehoúsekuohrozenéhopožiaromnavoľné
priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.

41. Podľa súdu však použitie citovaných ustanovení v danom prípade nie je možné. Sporný plot
neobmedzuje trvalo užívanie susedného pozemku žalobkyne (teda nie stavby), navyše v prípade, ak by

sa preukázalo tvrdenie žalovaných, že plot ani nie je postavený na hranici, ale celý je na ich pozemku by
ani neprichádzala do úvahy aplikáciu tohto ustanovenia. Súd už konštatoval vyššie, že plot nezasahuje
ani do rozhľadového poľa pri výjazde na komunikáciu a neadekvátny je aj odkaz na § 39 ods. 3 citovanej
vyhlášky, ktorý práve opačne stanovuje povinnosť pre žalobkyňu v súvislosti so zákazom vedenia
rozvodu plynu v únikovej ceste. Navyše rozvod plynu žalobkyne nezasahuje do únikovej cesty jej domu.

42. Žalobkyňa uplatnila nárok na zbúranie oplotenia aj titulom stavby na cudzom pozemku. Ide o nárok
v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ak niekto zriadi stavbu
na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že
stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

43. Základným zákonným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 135c ods. 1
Občianskehozákonníkajepreukázanie,žehocilenčasťoploteniastojínapozemkužalobkyne.Dôkazné
bremeno v tomto smere je opäť na žalobkyni. Žalobkyňa si však znovu svoju dôkaznú povinnosť v tomto
smere nesplnila, nepredložila a ani nenavrhla jediný dôkaz na preukázanie toho, že hoci len časť

betónového plota stojí na jej pozemku.

44. Nároky uplatnené žalobkyňou v súvislosti so zamákaním jej rodinného domu súd posúdil podľa § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého,
čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho

práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami
stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo
pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom,
dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie
nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej

dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho
pozemok.

45. Pri posudzovaní sporov z imisií je stále potrebné mať na zreteli, že výkon vlastníckeho práva musí
byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Vždy by malo

ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci
susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo
vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Takzvaná reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť
určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému. V § 127 ods. 1 vete
prvej Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník musí

zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím
by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa možno
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť,
premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva – rozhodnutie R45/1986). Na

rozdiel od obťažovania na naplnenie skutkovej podstaty vážneho ohrozenia výkonu práv iného sa
nevyžaduje splnenie podmienky zásahu prekračujúceho mieru primeranú pomerom.46. Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti
na nehnuteľnosť druhú. Samovoľné odtekanie dažďovej vody, ku ktorému dochádza prirodzeným
spôsobom bez toho, aby sused zmenil prirodzené odtokové pomery nie je imisiou (napr. Ochrana

vlastníctva a držby v Občanském zákonníku, J. Spáčil, vydavateľstvo C.H. Beck, str. 157). V tejto
súvislosti možno tiež poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/68/2008 zo dňa 30.11.2009.
Imisie možno charakterizovať ako obťažovanie iných osôb vlastníckymi účinkami v dôsledku užívania
(výnimočne neužívania) vlastnej veci. Imisie sú objektívnymi kategóriami a nezávisia na zavinení
vlastníka. Potrebné je rozlišovať priame a nepriame imisie. Pri priamych ide o priame zásahy do

vlastníckeho práva, medzi ktoré patria prípady odvedenia vody, či už podzemnej alebo povrchovej
na pozemok suseda a to aktívnou činnosťou (napr. zavedením potrubia na susedov pozemok). Pri
týchto priamych imisiách sa neposkytuje ochrana negatórnou žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR 1Cdo/68/2008). Pri imisiách, ktoré sa riešia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka musí ísť o nepriame zásahy do vlastníckeho práva.

47. Ochrana proti imisiám nie je preventívna, ale represívna, teda žalobou podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa možno brániť len vtedy, ak už nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu
možnoposkytnúťinoužalobousinýmžalobnýmpetitomatopodľa§417ods.2Občianskehozákonníka.
Teda žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ukladá, aby ohrozujúci niečo konal,

kým žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (prípadne podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) sa ukladá ohrozujúcemu vlastníkovi, aby sa zdržal ohrozujúcej činnosti (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1733/2004, 25Cdo/259/2001).

48. Aj v prípade negatórnej žaloby žalobný petit musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, teda

musí byť v ňom uvedené ktorého konkrétneho rušivého konania sa má žalovaný zdržať, aby žalobkyňu
neobťažovali prenikaním zrážkovej vody, teda musí byť z neho zjavná príčina odkiaľ tento zásah
vychádza, čo je síce obtiažne, ale nič to nemení na tom, že pre materiálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia je to nevyhnutné (už spomínaná publikácia Ochrana vlastníctva a držby v Občanském
zákonníku, strana 172).

49. Žalobkyňa uplatnila nárok aj podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či už vo vzťahu
k požadovanému odstráneniu betónového plota, ale aj vzhľadom na to, že žiadala, aby žalovaní
osadili drenážnu rúru na svojom pozemku, teda žiadala, aby boli zaviazaní vykonať určitú konkrétnu
aktívnu činnosť. V takom prípade by však žalobkyňa musela preukázať porušenie právnej povinnosti

žalovanými, v dôsledku ktorej jej hrozí škoda veľkého rozsahu a zároveň uplatnila nárok formou
negatórnej žaloby podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to pokiaľ ide o žalobný petit, ktorým
sa domáhala, aby žalovaní sa zdržali jej obťažovania odtokom dažďovej vody. Pri tejto žalobe by
však žalobkyňa musela preukázať, že žalovaní (resp. ich právny predchodca) nejakými zásahmi na
svojej nehnuteľnosti zmenili odtokové pomery dažďovej vody v neprospech žalobkyne. Ako však už

súd konštatoval vyššie, žalobkyňa vôbec nepreukázala porušenie nejakej právnej povinnosti žalovanou
v 1.rade, keďže len ona bola stavebníkom betónového plota pri jeho výstavbe a nepreukázala ani
zmenu odtokových pomerov povrchovej vody zásahmi žalovaných v neprospech žalobkyne. Jej tvrdenie
totiž nepreukázali ani ňou navrhnutí svedkovia, ale za zásadný dôkaz je potrebné považovať znalecký
posudok znalca z odboru stavebníctva, ktorý jednoznačne vyvrátil tvrdenie žalobkyne ohľadom jej

dôvodov na zbúranie betónového oplotenia a ohľadom príčiny zamákania jej rodinného domu, ktoré
je podľa znalca spôsobené predovšetkým jeho nedostatočnou izoláciou proti vode a rozhodne ho
nespôsobili žalovaní.

50. Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, ktoré napokon

korešpondovali do určitej miery aj so zisteniami súdu pri obhliadke na mieste samom. K príčine
zamákania domu sa najhodnovernejšie môže vyjadriť len znalec, ide totiž výslovne o odborné posúdenie
danej problematiky a preto závery znalca nespochybnilo ani statické posúdenie spracované na návrh
žalobkyne spoločnosťou STATIC STUDIO s.r.o. Ako vyplýva už z názvu tejto listiny ide o statické
posúdenie objektu a z jeho obsahu je nepochybné, že spracovateľ sa vyjadroval len k pravdepodobnej

príčine poškodenia steny domu žalobkyne vplyvom dažďovej vody a zemnej vlhkosti, pričom vychádzal
z informácie žalobkyne o tom, že problém s vlhkosťou domu nastal po postavení betónového oplotenia.
To však nie je pravdou, keďže žalobkyňa sa sťažovala na zamákanie domu už od roku 1997 a plot
bol postavený až v rokoch 2017 – 2018. Navyše ako vyplýva z predmetu činnosti spracovateľapredloženého posúdenia jeho oprávnenie spočíva predovšetkým v posudzovaní statiky stavieb a teda
v jeho kompetencii nie je posudzovanie príčin zamákania stavieb.

51. Žalobkyňa navrhla výsluch ďalších svedkov – syna a synovca, ktorí bývali v jej dome v minulosti
a mali by byť vypočutí o časovom slede s problémami žalobkyne s vlhkosťou domu. Súd tomuto návrhu
na doplnenie dokazovania nevyhovel, pretože ho považoval za neúčelný a nehospodárny. Uvedení
svedkovia sa nemôžu hodnoverne vyjadriť k príčine zamákania domu žalobkyne, pretože ako už súd
uviedol, ide o vyslovene odbornú otázku, na ktorú môže dať odpoveď len súdny znalec a okolnosti

zistenia časových súvislostí sú pre súd úplne irelevantné.

52. Žalobkyňa sa napokon domáhala aj odstránenia základov terasy žalovaných nachádzajúcich sa
na jej pozemku. Právna kvalifikácia tohto nároku vyplýva z § 135c Občianskeho zákonníka. Každú
žalobu je však potrebné posúdiť aj s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, teda či výkon práva
nie je v rozpore so zásadou dobrých mravov a či sa nejedná o šikanózny výkon práva. V tomto prípade

pozostatky základov terasy, ktorá však patrila len žalovanej v 1.rade, keďže nešlo o stavbu, ktorú by
realizovali ostatní žalovaní alebo by k nej nadobudli vlastníctvo dedením, splývajú s okolitým terénom
len miestami ho prevyšujú o 1,5cm. Ide o malú plochu, ktorú nie je možné nijakým spôsobom účelne
využívať – nachádza sa v úzkom priestore širokom okolo 1m medzi zadnou stenou domu žalobkyne
a sporným betónovým plotom. Spomínané pozostatky teda nijakým spôsobom neovplyvňujú užívanie

nehnuteľnosti žalobkyňou, neohrozujú ju, neovplyvňujú zamákanie rodinného domu a práve opačne, pri
odstránení betónu by sa vytvorila priehlbina bezprostredne pri severnej strane domu žalobkyne, ktorá
by zachytávala vodu a tá by cez priepustnú zeminu prenikala k domu žalobkyne. Preto odstránenie
pozostatkov základov terasy súd nepovažuje sa zmysluplné a žalobu v tomto smere vyhodnotil ako
šikanóznu. K obdobnému záveru dospel aj súdny znalec. Navyše ako už súd uviedol, vo vzťahu

k žalovaným v 2. až 4. rade absentuje vecná pasívna legitimácia pre tento spor. Súd preto žalobu
žalobkyne z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

53.Žalobkyňapredposlednýmpojednávanímpísomnýmpodanímz18.9.2023čiastočnezmenilažalobu
a to pokiaľ ide o prvý žalobný petit, ktorým sa domáhala odstránenia betónového plota v celosti,

novým návrhom žiadala o jeho odstránenie vo výšky 15cm a jeho nahradenie drevenou výplňou alebo
pletivom, zároveň rozšírila žalobu o uloženie povinnosti žalovaným zabrániť presakovaniu dažďovej
vody osadením bublinkovej fólie pri základoch betónového plotu a napokon sa domáhala odstránenia
betónového múrika z jej pozemku. Rozšírenie resp. zmena žaloby v záverečnom štádiu konania je
neprípustná, keďže je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a zároveň v tomto prípade ju súd

vyhodnotil aj ako neúčelnú, pokiaľ ide o prvé 2 nové žalobné petity vzhľadom na právne závery uvedené
v predchádzajúcej časti rozsudku. Pokiaľ ide o odstránenie betónového múrika, doposiaľ toto nebolo
predmetom žaloby, hoci žalobkyni nič nebránilo tento nárok uplatniť už v pôvodnej žalobe. Uvedený
nárokvôbecnesúvisísvýsledkamidokazovaniavtomtospore.Súdpretotútozmenužalobyspoukazom
na § 143 ods. 1 CSP na pojednávaní uznesením nepripustil.

54. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP. V spore boli v celom
rozsahu úspešní žalovaní, súd im však nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal
aplikujúc § 257 CSP. Ide síce o výnimočné ustanovenie, podľa názoru súdu však vzhľadom na okolnosti
prípadu a pomery strán sporu bolo aplikovateľné pre tento prípad. Je totiž faktom, že dom žalobkyne

zamáka, žalobkyňa pri podávaní žaloby sa opierala o vyjadrenie statika E. J., ktorý ako jednu z možných
príčin zamákania uviedol aj terénne úpravy pozemku žalovaných a teda mohla sa domnievať a z jej
správania aj v súčasnosti je zrejmé, že je presvedčená o tom, že tento stav spôsobili žalovaní. Súd
zároveňzohľadnilajvyššívekžalobkyneajejsociálnusituáciu,keďžejejjedinýmpríjmomjelenstarobný
dôchodok vo výške 442 Eur mesačne. Z toho dôvodu jej aj bola určená advokátka na jej zastupovanie

rozhodnutím Centra právnej pomoci z 31.10.2019.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.