Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824200623.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., A. E., F.
G. F. XX/X, XXX XX B. C. D., H.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát,
Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX/XX, XXX XX B. C. D., t.č. B. I. C. C. A., o zaplatenie 3.300,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/16/2024-67 zo dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v napadnutom výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3.300,54 eur s
príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie 201,15 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.099,39 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 923,55 eur od 01.09.2023 do zaplatenia, vrátane úroku z omeškania vo výške
7,50% zo sumy 265,60 eur od 01.01.2023 do zaplatenia, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,50%

zo sumy 1.605,18 eur od 01.01.2024 do zaplatenia a vrátane úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 305,06 eur od 01.03.2024 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

III.Žalobca má vočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu 87,81%.O výšketohtonároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2, § 457, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2, § 677 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, §
710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, § 144 § 145
ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej CSP).4. V odôvodnení konštatoval, že žalobca počas konania zobral žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie 201,15 eur s príslušenstvom. Toto späťvzatie odôvodnil tzv. „účtovnou korekciou“, kedy zistil
po vyúčtovaní nákladov za rok 2023, že žalovaná mala nižšie náklady o predmetnú sumu, než si

uplatnil v pôvodnej žalobe. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie (právny
zástupcažalobcupredložilpísomnéspäťvzatiežalobypredotvorenímpojednávaní),nevyzývalžalovanú
na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, a preto vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 201,15
eur s príslušenstvom zastavil.

5. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá nájomná zmluva,
predmetom ktorej bol nájom L. K. C. M. K.. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od
XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Po uvedenej dobe, teda po skončení doby nájmu (tzn. po XX.XX.XXXX)
žalovaná byt neopustila, i keď so žalobcom nájomnú zmluvu na ďalšie obdobie nájmu neuzavrela. Nájom
bytu tak mal zaniknúť ku koncu pôvodnej nájomnej zmluvy, t. j. k XX.XX.XXXX. I keď nezostal právne
legálny nájom na základe písomne uzavretej zmluvy, nájom zostal vo forme tzv. „faktického nájmu“,

t. j., že žalovaná zotrvala v užívaní bytu v plnom rozsahu tak, ako bol popísaný v pôvodnej písomnej
nájomnej zmluve a žalobca toto jej užívanie bytu toleroval, pričom z jej strany očakával odplaty za
užívanie bytu v identickej výške ako boli dohodnuté v pôvodne uzavretej písomnej nájomnej zmluve na
určitúdobu,resp.vovýške,ktorázodpovedalapreddavkovýmnákladomzaslužbyspojenésbývanímpo
skončení doby nájmu žalovanej. Za reálne užívanie bytu žalobcovi patrí reálne peňažné plnenie, ktoré by

prinajmenšom malo pokrývať služby spojené s užívaním bytu a eventuálne popri nich aj nejakú odplatu
za možnosť byt užívať. Výšku úhrad rovnajúcu sa dohodnutej výške v pôvodnej nájomnej zmluve,
resp. postupne v nasledujúcich rokov sa zvyšujúcej výške úhrad adekvátnej reálnemu zvyšovaniu
cien nákladov za médiá dodávané do bytu a spojené s ich užívaním považoval prvoinštančný súd za
zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci za adekvátne obmedzenie obsahu vlastníckeho práva

žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti spočívajúcom v tom, že predmet jeho vlastníctva drží a užíva (býva
v ňom) žalovaná. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že žalovaná získala majetkový prospech plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik nájomnej zmluvy dohodnutý na určitú dobu), na základe ktorej
by bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal, a preto žalobe v celom
rozsahu, po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a zastavení konania v predmetnej časti, vyhovel.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 87,81 %, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne
nemal priznať trovy konania úspešnejšej strane. Súd prvej inštancie zohľadnil zavinenie za zastavenie
konania, v časti ktorej žalobca zobral žalobu späť, t. j. v časti 211,15 eur s príslušenstvom. Mal za to,

že žalobcovi nič nebránilo, aby s podaním žaloby počkal a podal na súd žalobu, ktorá by bola dôvodná
v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III., podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca.
Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že žalobca je povinný

viesť evidenciu dlhu vo výške preddavkov na plnenia poskytované s užívaním bytu. Počas priebežného
kalendárneho roka nie je možné zistiť skutočnú spotrebu plnení. Nikto nemôže vedieť skutkový stav,
ktorý nastane až v budúcnosti. Reálna výška dlhu sa zisťuje po uplynutí kalendárneho roka. Po ukončení
kalendárneho roka žalobca a po obdŕžaní údajov od dodávateľov energii vykonal zúčtovanie plnení
poskytovaných s užívaním bytu. Následne toto Vyúčtovanie za obdobie 01.01.-31.12.2023 musel doručiť

žalovanej prostredníctvom poštového podniku. Poštová zásielka sa vrátila žalobcovi ako nedoručená
dňa 29.05.2024 s poznámkou adresát neznámy. Žalobca vzhľadom na okamih doručenia Vyúčtovania
(koniec mája 2024), následne musel vyčkávať na uplynutie 30 dňovej lehoty na uplatnenie prípadnej
reklamácie (koniec júna 2024) a na uplynutie 30 dňovej lehoty na splatnosť Vyúčtovania (koniec júla
2024). Výška dlhu z Vyúčtovania za obdobie 01.01.-31.12.2023 sa tak ustálila koncom júla 2024. V

hypotetickej roviny, ak by žalobca vyčkával s podaním žaloby do júla 2024, potom by sa s čiastkovými
žalobnými nárokmi za kal. mesiace marec, apríl, máj, jún júl, 2022 dostal do rizika vznesenia prípadnej
námietky zo strany žalovanej ohľadom plynutia času podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. K dňu
podania žaloby žalobca nemohol predložiť ako dôkaz Vyúčtovanie 01.01.-31.12.2023, nakoľko tento bol
vyhotovený a doručovaný 29.05.2024. teda až po podaní žaloby 28.03.2024, pričom k ustáleniu nároku

čo do základu a výšky z Vyúčtovania došlo koncom júla 2024. Mal za to, že procesné zavinenie za
podanie žaloby nesie samotná žalovaná, ktorá svojím nekonaním a neuhradením dlhu bola prvotnou
príčinou, že žalobca musel podať žalobu. Do doby pokiaľ žalovaná neuhradí dlh je žaloba dôvodná, čodo základu a výšky. Navrhol rozhodnutie v jeho napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť v súlade s jeho
odvolacím návrhom.

8. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Keďže odvolanie nebolo podané proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie zastavil konanie v časti
o zaplatenie 201,15 Eur s príslušenstvom (výrok I.) a ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3.099,39 Eur vrátane úrokov z omeškania (výrok II.), tieto výroky v zmysle ust. § 367 CSP
nadobudli právoplatnosť.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. Ťažiskom odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania.

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1

CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne

zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Podľa odvolacieho súdu táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďžesúd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných
dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval
(nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel

formálnej logiky.

15. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že odvolateľ nesprávne
právne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania namietal dôvodne.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

19. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

20. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v

späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS
563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.

21. Pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá

zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal
tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol
procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.

22. Odvolací súd súčasne pripomína, že žalobca je „pánom sporu“, a teda práve žalobca ako
„dominus litis“ disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek
dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho
vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení
sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného

nároku. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že je plne dôvodné a aj správne očakávanie, že žalobca
ponesenie za svoje konanie, t. j. zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, zodpovednosť, ktorá
o. i. predstavuje znášanie náhrady trov konania v prospech protistrany. V predmetnej veci bolo konanie
v časti sumy 201,15 Eur zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 02.04.2025 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená
žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.300,54 Eur vrátane úrokov z omeškania
a náhrady trov konania. Výška pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňoval voči žalovanej pozostávala
z nedoplatku za užívanie bytu - nájomného a úhrad za služby – ktorý žalovaná užívala v období od
01.07.2021 do 29.02.2024. Pri ustaľovaní výšky nedoplatku žalobca vychádzal z predpisov preddavkov,

keďže ku dňu podania žaloby (apríl 2025) nedisponoval vyúčtovaním nákladov za služby spojené
s bývaním, ktorý bol vyhotovený až dňa 23.05.2024. Po obdŕžaní vyúčtovania nákladov bol žalobca
povinný umožniť žalovanej uplatniť prípadnú reklamáciu vo vzťahu k tomuto vyúčtovaniu. Z uvedeného
dôvodu žalobca zaslal spomínané vyúčtovanie žalovanej na adresu, ktorú mala uvedenú evidenciipobytov obyvateľov. Na tejto adrese sa však žalovaná nezdržiavala, doručovaná zásielka sa žalobcovi
vrátila dňa 30.05.2024 s označením „adresát neznámy“. Žalovaná zmenu pobytu žalobcovi neoznámila,
rovnako zmenu nenahlásila ani do evidencie pobytu obyvateľov, teda si nesplnila povinnosť vyplývajúcu

z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Aj napriek tomu, že žalovanej sa nepodarilo doručiť vyúčtovanie
do vlastných rúk, lehota na uplatnenie reklamácie jej ostala zachovaná. Po uplynutí lehoty na
uplatnenie reklamácie, mala žalovaná lehotu 30 dní na úhradu vyčísleného nedoplatku. Až následne, po
uplynutí tejto lehoty (júl 2024), mohol žalobca spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť výšku

pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovanej.

24. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobca mohol vyčkať na doručenie vyúčtovania a až
následne, potom, čo ustáli výšku dlhu žalovanej, podať žalobu na súd, odvolací súd musí prisvedčiť
tvrdeniam žalobcu, že takýmto postupom by jeho nárok bol oslabený prípadným vznesením námietky
premlčania zo strany žalovanej. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nedoplatok za užívanie bytu

od marca 2022 dôvodiac, že žalovaná získala majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol (§ 451 ods. 2 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka). Premlčacia lehota vzťahujúca sa
k právu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dvojročná. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by žalobca odkladal podanie žaloby minimálne
do času, kým obdrží vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, t. j. koniec mája 2024, pričom

ani v tomto čase nemohol spoľahlivo a s istotou ustáliť presnú výšku pohľadávky voči žalovanej, nakoľko
žalovanej plynula 30-dňová lehota na uplatnenie prípadnej reklamácie a následne 30-dňová lehota na
úhradu dlžnej sumy, vystavil by sa tak riziku premlčania časti svojho nároku. Za týchto okolností odvolací
súd nepovažoval za spravodlivé pripisovať späťvzatie žaloby v časti sumy 201,15 Eur na ťarchu žalobcu,
ktorý si na súde uplatnil voči žalovanej pohľadávku, ktorej výšku ustálil v súlade s informáciami, ktorými

v danom čase disponoval a v takom čase, aby jeho majetkové práva neboli ohrozené, či oslabené. Je
pravda, že späťvzatie žaloby nezavinila ani žalovaná (napr. čiastočnou úhradou žalovanej pohľadávky),
no je osobou, ktorá zadala príčinu pre vedenie predmetného súdneho konania, keďže si svoje povinnosti
voči žalobcovi riadne a včas neplnila, v dôsledku čoho bol žalobca nútený svoju pohľadávku vymáhať
súdnou cestou.

25. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť
úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

26. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti

Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

27. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil
rozsudokvnapadnutomvýrokuIII.otrováchkonaniaažalobcovipriznalvočižalovanejnároknanáhradu
trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).