Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011205
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011205.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19 4T/46/2023

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.09.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

2 4T/46/2023

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, C.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 26.6.2022 v čase asi o 22:06 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov v Clube Stromoradie na ul.
F. G. X/X H. C. vo dverách medzi terasou s barom fyzicky napadol H. I. takým spôsobom, že ho trikrát
udrel plným pivovým pohárom po ľavej strane hlavy, ktorý na ňom rozbil, čím mu spôsobil zranenie a to
tri rezné rany temeno - záhlavnej oblasti, reznú ranu v oblasti ľavej očnice, reznú ranu zado - vonkajšej
plochy ľavej strany krku s dobou liečenia v trvaní 8-10 dní a len z dôvodu stredne silnej intenzity útoku
nedošlo u poškodeného k ohrozeniu životne dôležitého orgánu,

t e d a

- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods.

1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 10 (desiatich) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súdvýkontrestupodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadsprávanímobžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu na 4 (roky).

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť poškodenému J. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K., F. XXX/XX v skúšobnej dobe spôsobenú

škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
osobne sa ospravedlniť poškodenému J. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K., F. XXX/XX.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze

podrobiť v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J.
H. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K., F. XXX/XX, škodu vo výške 968,80 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

17 4T/46/2023

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala na Okresný súd Prešov dňa 17.07.2023 obžalobu
pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX- 27 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý
prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 psím. a) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2023 po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestnéhoporiadku/.Pretosúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
svedka - poškodeného, svedkov, znalcov, prečítaním listinných dôkazov a prehratím obrazového

záznamu, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa cíti byť nevinný, pretože sa jednalo
o sebaobranu a už na polícii uvádzal, že v ten večer bol napadnutý poškodeným vo dverách v bare
Stromoradie a došlo k tomu tým spôsobom, že poškodený bez akéhokoľvek varovania z jeho strany a

bez dôvodu ho chytil pod krk v oblasti ohryzku a začal ho škrtiť pravou rukou, pričom on poškodeného
nepoznal. V tom čase on odchádzal z baru a mal v ruke pohár s pivom a z obavy a šoku udrel
poškodeného do časti hlavy a už nevie, či to bolo temeno alebo líce. Na to poškodený stále viac - menej
na neho útočil a tlačil ho do zadnej časti baru. On poškodenému ešte uštedril jeden úder a tak mu uštedril
ešte tretí úder. Celý čas bol tlačený a cúval a poškodený sa stále nejakým spôsobom snažil niečo urobiť,

ale nevie, či po tretej rane poškodený potom prestal a tak prestal aj on a poškodeného mierne posunul
späť od časti baru k dverám. Všetko je zaznamenané na video zaznáme, ktorý poskytol bar Stromoradie,
kde je z jeho pohľadu evidentné, že on nič nevyprovokoval a na nikoho zámerne nezaútočil. Z tohto
dôvodu sa cíti byť nevinný, keďže sa jednalo o sebaobranu. On poškodeného nikdy predtým nevidel
a ani nepoznal, to znamená, že nevedel, čoho je ten človek schopný, keďže si len tak bezdôvodne dovolil

ho chytiť pod krk a škrtiť ho. V čase incidentu mal požité asi štyri pivá za dve hodiny. Pred samotným
incidentom osobu poškodeného nezaregistroval. Poškodený na neho zaútočil tak, že najprv vybehol po
schodoch a bez varovania ho chytil pod krk. Vtedy dal poškodenému jednu ranu pravou rukou, v ktorej
držal pivový pohár, pričom poškodený sa stále po ňom naťahoval. Bolo to podľa obžalovaného rýchle
a on cúval, pričom nevedel, o čo poškodenému ide a čo chcel poškodený spraviť. Vedel, že nechce

prestať s tým svojim útokom. Tým, že sa poškodený ďalej naťahoval rukami, dal mu ešte jednu ranus pravou rukou. Nebolo to mierené z jeho strany tak, že by mu chcel trafiť do hlavy ale on sa len
oháňal. Poškodený stále pokračoval a oháňal sa rukami a vtedy prišla tretia rana, kedy poškodeného
trafil do líca a vtedy sa aj pohár rozbil. Potom poškodený prestal a zastavil sa v rohu baru. Pamätá

si, že poškodeného posunul rukami. Obžalovaný zotrval na svojom tvrdení z prípravného konania, že
poškodený neprestal so svojou aktivitou s cieľom sa dostať k nemu bližšie a celý čas na neho útočil
a siahal po ňom, pričom on celý čas cúval a myslel si, že prestane a možno mu vysvetlí, kto je a prečo
to robí. Na mieste incidentu videl personál, A. H., ktorý sedel pri stole a D. F., avšak tieto osoby sa do
konfliktunezapájali.Poškodenýpotomprestalazamestnanecbaruichrozdelilpo3.údere,kedysarozbil

pohár, kedy k nim len zamestnanec baru prišiel a povedal niečo v tom zmysle, že „chlapci, čo to robíte“.
Incident sa skončil, keď 3. krát udrel poškodeného a pri tom údere sa rozbil pohár na pivo. Podľa neho
bol poškodený pod vplyvom alkoholu, čo videl z výrazu tváre už keď začal útok. Myslí si, že ho nevidel
piť alkohol. Zreteľne však bol presvedčený o tom, že poškodený je pod vplyvom alkoholu. Medzi ním
a poškodeným počas incidentu neprebehla žiadna komunikácia. Poškodeného udrel s pol litrový pivový
pohár s uškom vyrobeným zo skla, teda s klasickým pohárom, ktorý sa používa v pohostinstvách na

pitie piva a ktorý sa nazýva „krígeľ“. Obžalovaný aj pri odstraňovaní rozporov zotrval na tom, že si myslí,
že poškodeného prvou ranou netrafil, ale priznáva, že sa zahnal pohárom a tá rana dopadla niekde
v oblasti sánky a tam sa zošmykla. Nemal potrebu ani dôvod niekoho fyzicky napádať. Ako uviedol, sám
bol v šoku. Tým, že ten prvý útok bol postavený na tom, že ho poškodený chytil po krk v oblasti ohryzku
a začal ho škrtiť a to zovretím prstov a celej dlane, čo vyhodnotil tak, že asi poškodený vie, čo robí. Bol

v šoku a bránil sa útoku cudzieho človeka, o ktorom nič nevedel a nevedel, čoho je schopný. Myslí, že
ešte v ten deň ho to strašne mrzelo a mrzí ho to doteraz a nemuselo k tomu dôjsť a celý čas tvrdí, že
sa bránil pred útokom. Nebol čas sa poškodeného opýtať, čo to robí, pretože poškodený vybehol po
schodoch a v priebehu sekundy ho chytil pod krk. Celý útok a obrana trvala 3 až 4 sekundy, čo je zreteľné
aj na videozázname. Vonku pred barom Stromoradie, kde je vonkajšie sedenie, videl A. H., ako sedel pri

stole a D. F., ktorý sa tam pohyboval a ten sa tiež pohyboval v priestoroch baru. V tom čase mal v pohári
načapované pivo asi do troch štvrtín pohára a zvyšnú časť tvorila pena. Bol to čerstvo načapovaný pohár
piva. Na poškodenom videl, že mu niekde spoza ucha tečie krv. Potom boli privolané asi štyri policajné
hliadky a aj záchranka, ktorá ošetrovala poškodeného v zadnej časti baru. Potom ošetrovali aj jeho, lebo
mal rozťatú kožu medzi ukazovákom a prostredníkom hánky pravej ruky a to súviselo s tým incidentom,

hoci si nepamätá, ako k tomu zraneniu prišiel.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka – poškodeného J. H. I., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že v ten večer sedel spolu so svojou priateľkou K. C. a kamarátmi D. F. a D. L. v bare Stromoradie na
jeho vonkajšej terase. Okrem K. C., všetci ostatní pili pivo a aj tvrdý alkohol. Bol večer a oni už boli

na odchode a mali zaplatený účet. D. F. sa vrátil z WC a povedal mu, že zase je tu ten, čo do neho
vyrýva, čím myslel obžalovaného. On sa rozhodol, že obžalovanému dohovorí, aby dal F. pokoj, lebo
vedel, že v minulosti mali konflikty, ktoré pretrvávali. Preto sa postavil a išiel do vnútornej časti podniku,
a ako vchádzal hore schodmi, stretol obžalovaného a chcel ho zastaviť. Na to dostal jednu ranu, na
ktorú si pamätá a potom už bol len ošetrovaný na toalete a potom v nemocnici. Obžalovaného chcel

zastaviť tak, že mu priložil ľavú ruku na oblasť hrudníka a krku. On nestihol obžalovanému nič povedať,
lebo akonáhle dal na obžalovaného ruku, dostal ranu a potom ho už len ľudia odprevádzali na toaletu
a nejaký čašník mu na ranu priložil tričko. Úder dostal do hlavy a pri ošetrení zistili, že má poranenú
hlavu, ucho a krk. Až D. F. mu povedal, že dostal 2 až 3 rany a aj zo spisu vie, že to bolo viac rán, ale
on si pamätá iba na jednu ranu. On si vtedy neuvedomoval, čím ho obžalovaný udrel a až na toalete,

kde ho ošetrovali mu došlo, že to bolo s pohárom od piva. On bol v šoku a nerozumel tomu, čo sa stalo.
Nikdy predtým sa s obžalovaným nerozprával. Zo zranení, ktoré mu spôsobil obžalovaný sa liečil asi
tri týždne. Potvrdil, že v ten večer mal požité alkoholické nápoje a to asi 3 alebo 4 pollitrové poháre
piva značky Plzeň a asi 5 pohárikov destilátu marhuľovica ale po ich požití bol v pohode, netackal sa
a riadne komunikoval. S D. F. sú priatelia a poznajú sa niekoľko rokov a až ten mu v nemocnici povedal,

že dostal viac rán ako jednu, ktorú si pamätal, ale viac to nerozoberali. Od D. F. vedel, že D. má problémy
s obžalovaným z minulosti a že aj v ten večer obžalovaný do D. F. vyrýval, čo mu D. povedal, keď sa vrátil
k nim k stolu. To, že chcel obžalovanému dohovoriť bolo z jeho iniciatívy a nikto ho na to nenahovoril.
Do baru išiel normálnou chôdzou a obžalovaného stretol, keď už bol na poslednom schode vedúcom do
vnútra baru. S obžalovaným sa poznal iba z videnia a v ten večer ho ani nezaregistroval v bare ale D.

F. mu raz povedal, že obžalovaný sa F. vyhrážal, že by mu fyzicky ublížil a bol by za to schopný niesť
aj následky. V tom čase mal byť D. F. niekde za ním ale nevie to presne. Poprel, že by obžalovaného
škrtil alebo ho držal za ohryzok.Súd tiež ako svedka na hlavnom pojednávaní vypočul C. K., čašníka baru Stromoradie, ktorý mal v ten
večer spolu so svedkyňami M. N. a O. K. pracovnú smenu. Svedok vypovedal tak, že v tom čase už
bola tma, keď videl, ako na vonkajšie sedenie prišiel obžalovaný ku stolíku, ale ten bol vratký a tak

sa mu rozlialo pivo, ktoré si priniesol. On obžalovanému povedal, že sa nič nestalo a že to utrie. Na
to sa obžalovaný vybral do baru, aby si objednal nové pivo. Keď spolu s obžalovaným vchádzali do
vnútra baru, obžalovaný stretol vo dverách muža, o ktorom vie, že sa volá D. a s ním si vymenil
nejaké slová v tom zmysle, že „čo pozeráš, ty kokot“. Tie slová adresoval obžalovaný tomu D. ale
slovný konflikt ďalej neeskaloval. On tomu nevenoval pozornosť, len ho prekvapilo, že obžalovaný a muž

menom D. sa poznajú. Následne išiel obžalovaný k baru, kde si objednal ďalší pollitrový pohár piva
a on medzitým išiel napúšťať vodu do vedra, aby utrel von to rozliate pivo. Ako napúšťal vodu, tak
sa periférne pozrel, kedy sa to udialo v sekundách, kedy videl vchádzať poškodeného, opäť sa sklonil
k vedru a už len počul zvuky bitky a jeho kolegyne kričali, aby prestali. On sa otočil a videl bitku medzi
obžalovaným a poškodeným, kedy bežal k nim, aby ich oddelil, pričom videl dve alebo tri rany. Keď
k nim pribehol, už ich veľmi ani oddeľovať nemusel, pretože už spolu s poškodeným nezápasili, len

priložil ruku na hruď obžalovaného. Poškodený krvácal a jeho kolegyne boli z toho v šoku. On hneď
povedal kolegyniam, aby volali sanitku a išiel ošetrovať poškodeného. Tým sa to všetko skončilo a prišla
sanitka. Pozná obžalovaného ale aj poškodeného, ale iba po krstnom mene ako zákazníkov baru.
S poškodeným sa aj raz zhováral, s obžalovaným nie. Vie, že pred bitkou sa poškodený obžalovaného
dotkol ale nebola to žiadna rana, ktorú by poškodený obžalovanému zasadil. Videl, ako poškodený

dáva ruku na obžalovaného, ktorý v tom čase odchádzal s pivom von z baru na vonkajšiu terasu. Tú
ruku mu musel poškodený dať šikmo smerom na hruď, pretože poškodený vstupoval do baru, kde
vedú tri schody. On nevidel priamo dopadnúť tú ruku. Pripustil, že policajtovi povedal, že poškodený dal
obžalovanému ruku na hruď ale na hlavnom pojednávaní pripustil, že tomu tak nemuselo byť a nevie,
kde presne dal poškodený obžalovanému ruku. On videl, ako obžalovaný dal poškodenému dva údery

s pivovým pohárom, ktorý držal v ruke, pričom pri druhej rane, ktorú videl, sa pohár rozbil, pritom trafil
ľavú stranu hlavy poškodeného. Nevie s istotou povedať, či sa poškodený a obžalovaný vzájomne držali
a ktorými rukami. Nevie povedať, či mali obžalovaný a poškodený požité alkoholické nápoje, lebo on ich
neobsluhoval a nevie, čo pili. Poškodený sa na zranenie nesťažoval ale mal poranené ucho a reznú ranu
na zátylku. V minulosti sa aj obžalovaný aj poškodený správali slušne a nikdy sa nejako veľmi neopili.

Partia poškodeného, v ktorej bol aj muž menom D. sedela vonku ale nevie, čo pili ale myslí si, že boli
pod vplyvom alkoholu. Políciu a sanitku asi privolala niektorá z jeho kolegýň, ale nevie ktorá. V ten večer
potom na miesto prišlo nezvyčajne veľa policajných hliadok a policajti vyťažovali jeho a aj jeho kolegyne
a tiež rozprávali s obžalovaným a poškodeným. Kamery sú vonku ale aj vo vnútri baru ale nevie, kto
dával policajtom kamerový záznam. Nevie o tom, že by niekto pozeral kamerový záznam. Poškodený

bol po úderoch otrasený a dezorientovaný a tváril sa, že je všetko v poriadku. Svedok ale uviedol, že
bol v šoku, hoci to nebolo prvýkrát, čo musel takúto situáciu riešiť. Nikto iný sa do konfliktu nezapojil.
Po tom, čo pomáhal ošetriť poškodeného, videl obžalovaného, ako sedí vonku pri stole a už mu jeho
kolegyne na jeho pokyn nenalievali. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, že videl, ako
obžalovaný udrel poškodeného s pohárom piva do hlavy a ten sa rozbil.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní ako svedkyňu vypočul aj M. N., ktorá vypovedala, že v ten večer
pracovala ako čašníčka v bare Stromoradie, kedy prijímala objednávky z vnútra baru ale aj z vonkajšej
terasy. Poškodeného ako aj obžalovaného pozná ako zákazníkov baru. Poškodený ako aj osoby, ktoré
s ním sedeli pri stole podľa svedkyne požívali alkoholické nápoje a to pivo a tvrdý alkohol a vie to preto,

lebo ich obsluhovala. Nepamätala si však, že by títo boli opití. Začiatok konfliktu nevidela, lebo v tom
čase obsluhovala. Ako zapisovala objednávku do elektronickej pokladne, tak len videla, ako letí rozbité
sklo. Bola z toho vystrašená a tak si presne na priebeh konfliktu nepamätala ale vie, že konflikt sa začal
pri dverách a pokračoval do vnútra baru, kedy obžalovaný dal poškodenému s krígľom od piva po hlave
ale už si nespomína, koľko krát. Tiesňovú linku volala jej kolegyňa O. K.. Kým prišli policajti, obžalovaný

na nich čakal a ona ošetrovala poškodeného spolu s jeho priateľkou. Priniesla gázu z lekárničky, ktorú
majú pri bare. Poškodenému totiž tiekla krv z hlavy za uchom. Potom prišli na miesto policajti a bolo ich
podľa svedkyne dosť veľa, čo sa už dávnejšie nestalo, ktorí potom komunikovali so všetkými aktérmi
útoku aj s inými ľuďmi v bare. Záznam z kamery vo vnútri baru videla a to asi štyri dni na to, keď prišiel
technik, aby ho stiahol. Poškodeného pozná iba ako zákazníka, opísala ho ako skôr tichšej povahy.

Obžalovaný si objednal jedno pivo, ktoré potom vylial na terase a potom išiel svedok K. to rozliate pivo
utrieť. Obžalovaný si poprosil ešte o jedno pivo, ktoré mu ona načapovala a tak sa stal ten incident.
Nespomína si, že by nejaký zo zákazníkov sedel vo vnútri baru, lebo bolo leto a všetci sedeli na terase.
Vo vnútri bola iba ona, C. K. a O. K..Za účelom odstránenia rozporov, súd na hlavnom pojednávaní prečítal oba výpovede tejto svedkyne
z prípravného konania, v ktorých zhodne uviedla, že v ten deň nastúpila do smeny o 18.00 hod. ako

čašníčka v bare Stromoradie a spolu s ňou tam bol C. K. a O. K.. Počas večera prišiel muž menom H.,
ktorý v minulosti chodil do ich baru častejšie a sedel pri stole s mužom menom D. a ešte s nejakou ženou.
Potom tam s nimi bol ešte jeden muž. Všetci pili pivo a marhuľový destilát. Vypili toho dosť ale neboli
veľmi opití. Účet platila tá žena, ktorá ale nepila. Okolo 21.00 hod. prišiel ďalší hosť, ktorého pozná ako
A., ktorému načapovala veľké pivo. Po chvíli prišiel naspäť do baru a objednal si ďalšie pivo, pretože

to prvé rozlial. Požiadal o vedro a handru, aby to mohol utrieť. C. K. išiel pre to vedro a handru a ona
mu načapovala to druhé pivo. A. si ho zobral do ruky a išiel s ním vonku na terasu, pričom ona v tom
čase zadávala toto pivo do pokladne ako objednávku. Zrazu si uvedomila, že pri vychádzaní došlo ku
konfliktu, kedy videla, ako A. udrel pohárom H. po hlave, kedy H. stál oproti nemu a vchádzal z terasy
do baru. Ona vlastne Viktora ani nevidela, lebo medzi ňou bol stĺp a tak videla iba A. chrbát. Preto
nevie povedať, čo vtedy robil H.. A. udrel H. znova aj druhý krát po hlave a krígeľ piva značky Plzeň sa

rozbil a pivo sa rozlialo po dlážke. Počas incidentu sa obaja posunuli smerom do vnútra baru a bližšie
k pultu. Vtedy zistila, že Viktor je ten, kto dostal pohárom po hlave dva alebo tri krát. Potom sa medzi
nich zamiešal C. K. a roztiahol ich od seba. Odtláčal viac A. lebo H. bol oťapený po úderoch. A. na to
ustúpil a konflikt sa skončil. Potom do baru vošli tí dva muži, čo pili s H. a jeho žena. Žiaden ďalší konflikt
už nebol a O. K. potom volala záchranku na linke 112. Videla, že H. má zakrvavené tričko a tak mu

dala na ranu utierku na poháre. Išiel potom smerom na WC, kam ho vzala jeho žena. Na WC počkal na
príchod záchranárov. A. išiel vonku na terasu, kde sedel pri stole a pýtal si pivo, ktoré mu ale na radu
kolegu nedala. Tam sedel až do príchodu polície. Z A. cítila alkohol ale nezdal sa jej opitý. Nevie, kto
vyvolal konflikt, ona žiaden predtým postrehla.

Svedkyňa N. zotrvala na oboch výpovediach z prípravného konania s tým, že vtedy si pamätala viac.
Okrem toho uviedla, že nevidela, aby poškodený napadol obžalovaného.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul čašníčku z baru Stromoradie O. K., ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že v ten večer mala smenu a stála pri pokladni za barovým pultom. Obžalovaný stál pri bare,
lebo si chcel objednať ešte jedno pivo. Potom vošiel do baru poškodený a videla, ako sa obžalovaný
zahnal s prázdnym krígľom od piva na poškodeného a ten krígeľ sa rozbil, pravdepodobne o hlavu
poškodeného a to tak, že sklo sa rozletelo na všetky strany, dokonca trafilo jej kolegyňu M. N., ktorej
drobno porezalo ruku. Ona ten náraz nevidela, lebo to bol zlomok sekundy a videla len rozbíjajúci sa

pohár. Z dverí kuchyne v ten chvíli vychádzal ďalší jej kolega C. K., ktorý oboch od seba odstrčil. Ona
videla ako poškodenému tečie krv a preto išla dozadu do skladu a na tiesňovú linku zavolala políciu
a záchranárov. Policajti prišli za 5 minút, na RZP čakali dlhšie. Keďže poškodenému tiekla krv, tak mu
na rany prikladali obklady a utierky a čakali na sanitku. V tom čase už vo vnútri baru žiadni zákazníci
nesedeli a sedelo sa len vonku pred barom. Medzi poškodeným a obžalovaným žiadna komunikácia

neprebehla, pričom medzi nimi nezachytila v ten večer ani žiaden konflikt. Oboch aktérov konfliktu pozná
iba z videnia a nevie, ako sa volajú, ale nikdy predtým sa nesprávali konfliktne. Tiež uviedla, že obaja
pili alkohol, ale nevie koľko a tiež vie, že sa nepotácali. Policajti sa po príchode pýtali najmä zákazníkov
a tiež jej kolegu C. K., čo sa stalo. Žiaden verbálny konflikt medzi obžalovaným a inou osobou v ten
večer nepostrehla.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka D. F., ktorý vypovedal, že v ten večer mal chuť na pivo
a preto išiel do baru Stromoradie, kam išiel sám ale po ceste zavolal kolegu D. L.. Keď prichádzal k baru,
vľavo pri vstupe sedel poškodený spolu s priateľkou K., ktorí jedli. Svedok si k nim prisadol, lebo boli
kamaráti. Potom si k nim prisadol aj D. L.. V tomto zložení sedeli pri stole a pili pivo a barackovicu,

pričom K. nepila. Nevie, koľko vypili a až neskôr zistil, že účet, ktorý platila K., bol asi 100,- Eur. Celý
večer prebiehal pokojne a každý mal dobrú náladu. Okolo 22.00 hod. si išiel objednať niečo dovnútra.
V tom čase bol v bare čašník a dve čašníčky, ktoré z videnia pozná lebo sú stálymi zákazníkmi baru.
Mal v tom čase vypité ale náladu mal dobrú a vtipkoval. Keď si teda išiel doobjednať, pri pokladni v bare
videl obžalovaného, ako si objednáva. Obžalovaný si ho všimol a začal mu nadávať v tom zmysle „ty

kokot pojebaný, čo pozeráš“. On sa len pousmial a pokrútil hlavou. Vyšiel von a povedal poškodenému,
že zase má s ním problém ten, čo sa mu vyhráža. Poškodený vedel, o čo ide, pretože mu svedok
hovoril, že mal s obžalovaným v minulosti konflikt, kedy mu obžalovaný povedal, že raz bol v base
a kvôli nemu ešte raz do basy pôjde. Potom mali spolu s obžalovaným slovné konflikty aj v iných baroch.Poškodený teda vedel, ako obžalovaný vyzerá a preto sa hneď postavil a išiel do vnútra baru. Oni
ostali pri vstupe do baru hneď pri vchode. Svedok videl, že obžalovaný má načapované pivo a bral ho
z barového pultu, pričom išiel smerom von z baru na terasu a poškodený išiel smerom do vnútra baru,

kedypoložilnaobžalovanéhorukuaobžalovanýpoškodenéhoopakovaneudieraldovtedy,kýmsapohár
nerozbil o hlavu a krk. Obžalovaný udieral poškodeného s plným krígľom od piva. Keď poškodený položil
na obžalovaného ruku, obžalovaný sa poškodeného vôbec nepýtal, čo robí a ani ho neodsotil. Tie tri
údery boli také rýchle, že to trvalo iba pár sekúnd, pričom sa obaja posúvali do vnútra baru. On bol v tom
čase asi na schodoch a tiež vchádzal za poškodeným do vnútra baru. Na tie údery zareagoval C. K.,

ktorý prišiel za obžalovaným a začal ho odťahovať. On sa iba pozeral, čo sa deje. Poškodený začal silno
krvácať z ľavej strany ucha a krv mal aj nad kľúčnou kosťou, kde mal rozrezané. Počas konfliktu bol D.
L. na toalete. K. bola vonku ale okamžite prišla dnu a keď videla poškodeného krvácať, išla pre servítky
na WC. On okamžite volal na políciu a povedal im tiež, aby volali záchranku. Obžalovaný po incidente
nepovedal ani slovo, vyšiel von a sadol si na schody školy a tam si zapálil cigaretu. Svedka mrzí, že
poškodenému povedal niečo o konflikte s obžalovaným, lebo tá situácia by vôbec nenastala. Potom

prišla polícia a záchranka, ktorá podrobila obžalovaného dychovej skúške, kedy už obžalovaný vtedy
hovoril, že poškodený ho škrtil, ale svedok k tomu uviedol, že to bola iba sekunda, kedy sa poškodený
dotkol obžalovaného a obžalovaný hneď zaútočil s pohárom piva na poškodeného. Potom spolu s D. L.
išli do nemocnice za poškodeným, kam ho vzala sanitka a na ORL im povedali, že má porezané ucho.
Večer 27.06.2022 mu volala manželka obžalovaného, že sú v bare Stromoradie a že pozerajú kamerové

záznamy s majiteľom a že podľa nich sa obžalovaný iba bránil. On bol v tom čase za poškodeným asi
dva metre a videl všetko, čo sa stalo. Poškodený sa iba dotkol obžalovaného na hrudi a to asi preto,
že ho chcel upozorniť na to, že sa s ním chce rozprávať. Aj poškodený mu po incidente povedal, že
obžalovanéhochcelibazastaviť.Poškodenýsimyslel,žehoobžalovanýudrelibarazaajpretosisvedok
myslel, či nemá poškodený otras mozgu. Obžalovaný udrel poškodeného tri alebo štyrikrát pohárom od

pivapoľavejstranespánkuakrku.Onnijakéškrtenienevidelaverziuobžalovanéhooškrteníadržaníza
ohryzok označil za absurdnú. Vonku bola tma ale dvere do baru boli otvorené a v bare sa svietilo. Svedok
kamerový záznam nevidel ale sprostredkovane vie o jeho obsahu. Vôbec v tej veci neintervenoval ako
prokurátor a od začiatku je vylúčený z tejto veci. Poprel tiež, že by zasahoval do činnosti policajtov na
mieste činu a tiež sa nevie vyjadriť k úradnému záznamu spísaného policajtami. Poškodený sa po útoku

správal pokojne, akurát hovoril, že mu tečie krv.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul A. H., ktorý v ten večer tiež sedel v bare
Stromoradie na vonkajšej terase pri stole otočenom priamo ku vchodu do baru. Vtedy si k nemu a k jeho
manželke prisadol obžalovaný, ktorý si priniesol pivo ale to sa mu na vratkom stolíku rozlialo. Tak

si obžalovaný išiel objednať ďalšie pivo a ako s pivom vychádzal von z baru, tak sa stala tá vec
s poškodeným. Vtedy na schodisko vstúpil poškodený, ktorý zaútočil na obžalovaného tak, že ho ľavou
rukou chytil za ohryzok a tlačil ho do vnútra baru, čím obžalovanému rozlial pivo. V tej chvíli obžalovaný
udrel poškodeného s tým krígľom prvýkrát, ale poškodený ho nepustil, stále ho držal pod krkom a tlačil
ho dovnútra, kedy ho obžalovaný udrel tretí krát a ten krígeľ sa rozbil. Vtedy ho poškodený pustil

a obžalovaný prestal cúvať a medzi nich vošiel zamestnanec C., čím sa incident skončil. Poškodený
začal krvácať a mal poranenú časť hlavy. Poškodeného potom odviedli na WC a čakalo sa na príchod
polície. Obžalovaný medzitým vyšiel von a sedel na schodoch, kým neprišla polícia a urobila úkony.
Obžalovaného svedok pozná niekoľko rokov a je to priateľjeho sestry. Poškodeného pozná iba z videnia.
V tom čase sedel asi dva alebo tri metre pred vstupom do baru. Konflikt podľa svedka nebol primárne

medzi obžalovaným a poškodeným ale medzi obžalovaným a svedkom F., kedy jemu poškodený
pripadal ako opitý a zmanipulovaný, aby riešil ten konflikt medzi obžalovaným a svedkom F.. Obžalovaný
udrel poškodeného trikrát pohárom od piva do ľavej časti hlavy. Svedok svoju výpoveď z prípravného
konania upresnil tak, že to bol ohryzok. Obžalovaný sa mu nejavil pod vplyvom alkoholu. Poškodený
požíval alkoholické nápoje a zdalo sa mu, že bol značne pod vplyvom alkoholu. Poškodený bol zranený.

Nikto iný sa do incidentu nezamiešal. Podľa neho svedok F. v tom čase vstával od stola a nepredpokladá,
že by mohol vidieť priebeh incidentu, ktorý trval asi päť sekúnd. Po treťom údere sa ten pivový pohár
rozbil. Osvetlenie v bare bolo také, že tam bolo všetko vidieť. V tom čase vchádzal do baru poškodený
a za ním svedok F., pričom on sedel s manželkou pri stole čelom ku vchodu. Keď sa to stalo, svedok
F. mu nebránil vo výhľade. Po príchode policajtov začal svedok F. týchto dávať „do obrazu“ ale keď

svedok počul, že nehovorí pravdu, tak na to upozornil dvoch policajtov. Svedok F. policajtom tvrdil, že
obžalovaný na poškodeného zaútočil bezdôvodne. Od incidentu sa o ňom s nikým nerozprávala. Podľa
svedka trvalo asi jednu sekundu, kedy poškodený chytil obžalovaného za ohryzok. Svedok vo výpovedi
uviedol, že videl kamerový záznam z baru s tým, že mu ho niekto prehral.Svedkyňa K. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten večer sa bola s poškodeným, ktorý je jej
priateľom, v bare Stromoradie navečerať. Potom k nim prišli ešte dvaja kamaráti D. a D. a spolu sedeli

vonku na terase baru. Stôl, pri ktorom sedeli bol hneď prvý pred vstupom do baru. Nálada bola dobrá
a ona už bola platiť účet, keď k nim prišiel D. s tým, že vo vnútri sa niečo deje, ale už nevedela uviesť,
že čo. Na to sa poškodený postavil a vošiel do vnútra baru, kedy ona už len počula krik, hurhaj a buchot
a ihneď utekala do baru, kde videla obžalovaného a poškodeného, ktorý silno krvácal z ľavého ucha,
hlavy a krku. Čašník podal poškodenému tričko, ktorému dali na hlavu a následne išla s poškodeným na

WC, aby pozreli tú ranu a v rane bola veľa skla. Bola to asi centimetrová rana, pričom ucho bolo rozbité a
nevyzeralo ako ucho. Potom prišla sanitka a policajti, pričom záchranári začali ošetrovať poškodeného.
Potom sanitka odišla s poškodeným preč a ona ostala sedieť na schodoch. Predtým žiaden konflikt
nezaregistrovala. Obžalovaného predtým nepoznala a ani jej nikto o obžalovanom nerozprával. To, čo
im predtým povedal svedok F., brali ako srandu a nie vážne ale už nevie, čo to bolo. V tom čase, keď
im to svedok F. hovoril, sedeli pri stole iba ona a poškodený, lebo D. niekam odišiel. Ona v ten večer

nepila ale muži pili pivo a nejaký destilát. Pivo pili z pollitrových pohárov a destilát z klasických pohárikov,
ktoré sa podávajú v bare. Nálada bola bežná a nikto zo zúčastnených nejavil známky požitia alkoholu.
S poškodeným sú spolu štyri alebo päť rokov a za ten čas poškodený nejavil známky agresivity a ani
sa s nikým nepobil. V ten večer nebol opitý. S policajtami, ktorí prišli na miesto sa rozprávali čašníci
a svedok F., ale nevie, o čom sa rozprávali.

Súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky podaný v obžalobe a bez námietok zo strany
obžalovaného prečítal výpoveď svedka D. D. L. z prípravného konania zo dňa 02.05.2023. Tento svedok
v prípravnom konaní vypovedal, že v ten letný večer sedeli pri jednom stole v bare Stromoradie on, jeho
kolega D. F., poškodený a jeho priateľka K.. Sedeli tam asi dve hodiny a požívali alkoholické nápoje,

okrem Stanky, ktorá nepila, ale nevie, koľko vtedy vypili. Potom išiel do vnútra baru na WC ale keď tam
išiel, nič nepočul a ani nič zvláštne nevidel. Keď sa tam nachádzal, zbadal poškodeného, ako si drží
hlavu a má zakrvavené tričko, ale netušil, prečo krváca. Myslí si, že v tom čase tam už bola aj jeho
priateľka. Následne sa dozvedel, že poškodený mal byť napadnutý iným hosťom s pivovým pohárom.
Pred napadnutím si nepamätá na žiaden iný konflikt ani pri stole a ani v zariadení. Keď odchádzal od

stola, nezaznamenal ani žiadne poznámky, ktoré by v súvislosti s následným konfliktom a ktoré by niekto
niekomu povedal. Pokiaľ vie, hliadku polície volal D. F.. Osobu obžalovaného nepozná a pri ich stole
ani takú osobu nezaregistroval.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul (po zložení sľubu na hlavnom pojednávaní) znalca z odboru

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, Plastická chirurgia I. C. H., ktorý na
hlavnom pojednávaní odkázal na svoj písomne podaný znalecký posudok č. 111/2022, ktorý vypracoval
vo vzťahu k poraniam poškodeného. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 268
ods. 2 Trestného poriadku prečítal obsah tohto znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že znalec po
preštudovaní vyšetrovacieho spisu, výpovedí obžalovaného a poškodeného a svedkov, po preskúmaní

lekárskych správ a vyšetrením poškodeného dospel k záveru, že poškodený J. H. I. utrpel tri rezné
rany v temenno – záhlavnej oblasti, reznú ranu v oblasti ľavej očnice a reznú ranu zado – vonkajšej
plochy ľavej strany krku, ktoré mohli vzniknúť tak, ako ich poškodený uvádza vo svojej výpovedi vo
vyšetrovacom spise, teda údermi skleneným pohárom, ktorý sa pri úderoch rozbil. Všetky rezné rany
podľa znalca vznikli pôsobením ostrého predmetu na poranené oblasti násilím stredne silnej intenzity,

pričom tomuto spôsobu mechanizmu vzniku poranení zodpovedá úder skleneným pohárom, ktorý
sa v momente dopadu na hlavu robil alebo s už rozbitým pohárom. Všetky porania poškodeného
znalec hodnotil ako ľahké, ktoré si vyžiadali jednoduchú liečbu a poškodený nebol nijako obmedzovaný
v bežnom spôsobe života, nanajvýš mierne v starostlivosti o hygienu tváre a hlavy. Priemerná doba
liečenia týchto zranení je 8 až 10 dní, čo koreluje aj s PN. Dobu PN poškodeného hodnotí ako

nadsadenú a z odborného hľadiska akceptuje dobu PN do 14 dní vrátane. Poškodený nebol v čase úrazu
v bezvedomí, nebol pripútaný na lôžko, nevracal, nebol hospitalizovaný v nemocnici, nemal dlhotrvajúce
úporné bolesti, horúčky, nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných
potrieb. Bol mierne obmedzený v starostlivosti o tvár a hlavu, bol plne sebestačný a mohol sa voľne
pohybovať. Nevyžadoval si pomoc druhej osoby a teda jeho obvyklý spôsob života bol len mierne

narušený. V priebehu liečby sa nevyskytli žiadne poruchy zdravia alebo iné ťažkosti. Znalec jednotlivé
zranenia aj bodovo ohodnotil podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a spolu predstavujú 40 bodov. Žiadne
zporanenípoškodenéhopriamonepoškodiloaanineohroziložiadnyživotnedôležitýorgánvzhľadomnapevný kostený kryt mozgu a nedostatočne pôsobiacu intenzitu násilia. Toto mohlo podľa znalca nastať
pri silnejšej intenzite pôsobiaceho násilia.

Tento znalec pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch tohto znaleckého posudku
s tým, že mu neboli známe žiadne iné skutočnosti, ktoré by jeho závery menili. Videozáznam z miesta
činu videl a jeho obsah zohľadnil pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec tiež uviedol, že hlava je
jedným z najdôležitejších životne dôležitých orgánov a útok na hlavu možno považovať za nebezpečný,
pretože mozog je riadiacim centrom celého organizmu. V tomto prípade k ohrozeniu nedošlo, pretože

mozogchránisilnýkostenýkryt.Akbybolaleútokvedenýnaspánkovúoblasť,kdejekostenýkrytmozgu
tenší, tak by to mohlo spôsobiť vážnejšie poškodenie mozgu. V ranách poškodeného nezistil úlomky
skla. Pokiaľ sa jedná o silný tlak na ohryzok, znalec uviedol, že silný tlak môže ohryzok zlomiť a môže
dôjsť k uduseniu. Samotné stisnutie alebo úder alebo ľahký dotyk alebo stlačenie ohryzka nespôsobuje
žiadne poranenia. Po vzhliadnutí videozáznamu znalec uviedol, že ak by obžalovaný udieral pohárom
poškodeného do hrudníka, spôsobil by mu možno len nejaké pomliaždenie. Silu útoku označil ako

strednú, pri slabej intenzite by nevznikli rany a nedošlo by k rozbitiu pohára a pri silnej intenzite by
mohlo dôjsť k zlomenine lebečnej kosti, pripadne poškodenia mozgu, čo by mohlo znamenať ohrozenie
na živote. Obžalovaný po útoku zo strany poškodeného len reflexne zahol hlavu dozadu a nedošlo
k poškodeniu žiadneho orgánu obžalovaného.

Aj znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých I. C. G. sa na hlavnom
pojednávaní odvolal na ním vypracovaný písomný znalecký posudok č. 16/2022 a preto ho súd
na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal. Znalec po preštudovaní spisového materiálu
z vyšetrovacieho spisu a vlastným vyšetrením obžalovaného zistil, že obžalovaný je osobnosťou
intro – extrovertovane socializovanou, maskulínna s vyššou potrebou družnosti, nevyrovnaná, ľahšie

zraniteľná s nízkou psychickou diferencovanosťou a zhoršenou prispôsobivosťou. Má zvýšenú snahu
dostať sa v každej situácii do superiórnej pozície, kde má tendenciu iných kontrolovať a manipulovať
s nimi. V motivácii jeho správania zohráva dôležitú úlohu potreba exhibície. V kontakte s ním sa dajú
očakávať aj útočné interpersonálne role. Jeho racionálna kontrola je nadmieru silná až strnulá, kladie
dôraz na sebaovládanie a regulovanie svojich emócií. Osobnosť je však náladová, kde správanie je

často situačne determinované. Je málo tolerantný, jeho konanie je často v záujme znižovania vlastnej
úzkosti. Má zvýšený sklon ku konfliktných vzťahom, kde v každej situácii reaguje na dianie okolo seba.
Reakcia je pritom výsostne osobná a často aj nevhodná. V emočnom prežívaní sú prítomné protikladné
tendencie iných kontrolovať a byť na nich závislý, získavať od nich podporu a ochranu. V súčasnej dobe
zaujíma skôr defenzívne postoje, zažíva pocity hrozby, obáva sa ohrozenia vlastnej integrity. Frustrácie,

čakanie a situácie s viacerými možnosťami vzbudzujú strach a hnev, ktoré sa v súlade s tendenciou
„prejavím sa, ukážem sa“ manifestujú navonok. Ťažko znáša frustrácie, je netolerantný, svoju zlosť
zadržuje a pozornosť sústreďuje na krivdy, ktorému boli spôsobené. Agresia je uvedomovaná a zároveň
potlačovaná, je nespokojný so svojou agresívnou životnou rolou. Znalec u obžalovaného nezistil
poruchu vnímania. Mnestické schopnosti má znížené do pásma podpriemeru ale toto zníženie neznižuje

jeho schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Hodnovernosť obžalovaného je v plnej
miere zachovaná a to aj špecifická. Obžalovaný sa pomerne otvorene vyjadroval ku skutočnostiam
vyjadrujúci konfliktný vzťah medzi ním a svedkom F., ktorý mal byť príčinným dôsledkom prejednávanej
udalosti. Taktiež psychologické vyšetrenie nepreukázalo jeho zníženú schopnosť kritického náhľadu na
jeho osobnosť ako aj svoje konanie a ani zvýšený nesúlad s obsahom jeho výpovede. Obžalovaný

voči poškodenému nevyjadruje žiaden osobnejší emočný vzťah. Vníma ho len ako predmet udalosti.
Vyjadrujesa,žehovôbecnepozná.Zpreštudovaniavideozáznamuznalecusúdil,žemotivácioukonania
obžalovaného bola jeho obrana. Obžalovaný reagoval až keď ho poškodený chytil do oblasti krku
a taktiež jeho prvotná reakcia spočívajúca v záklone hlavy dozadu nasvedčuje, že to bola jeho ochranná
reakcia pred podnetom, ktorý prežíval ako nepripravený. Je podľa znalca zrejmé, že obžalovaný tento

moment vnímal ako ohrozenie vlastného zdravia, ktorý sa snaží odvrátiť. V tom čase najprístupnejšou
alternatívou jeho obrany bola obrana pravou rukou, keďže ľavou rukou odkláňal ruku poškodeného od
svojho krku. Samotný skutok sa podľa znalca nejaví ako akt napadnutia poškodeného obžalovaným ale
ako akt obrany obžalovaného a to pri zohľadnení, že obžalovaný udrel poškodeného s pivným pohárom
trikrát. Znalec následne hodnotil priebeh útoku, pričom sa vyjadroval k možnosti úteku obžalovaného

z miesta incidentu. V prípade použitia pohára znalec z psychologického hľadiska usúdil, že ten nebol
použitý na zamedzenie útoku, čiže ako forma zbrane. Obžalovaný si dokáže uvedomiť zmyslel a účel
držaných predmetov, pričom držanie a použitie pivného pohára nevnímal ako zbraň v pravom zmysle.
Znalec u obžalovaného nezistil poruchu osobnosti. U obžalovaného je podľa znalca zvýšená impulzivitapopísaná v jeho osobnostnom profile. Nejedná sa o stav, ktorý si obžalovaný neuvedomuje, naopak,
vynakladá snahu túto svoju oblasť regulovať a mať ju pod kontrolou. Je podľa znalca zrejmé, že
v prípade vplyvu psychoaktívnych látok (alkoholu) je táto regulácia impulzívnych prejavov oslabená.

Profil osobnosti obžalovaného sa podľa znalca zhoduje s popísaným skutkom. Psychologické vyšetrenie
obžalovaného síce podľa znalca poukazuje na jeho zvýšené impulzívne prejavy ale znalec nezistil,
aby tieto boli zamerané k jeho prípadnému protispoločenskému prejavu. Pre zvýšenie pozitívnej
prognózy ďalšieho vývoja jeho osobnosti znalec odporúča absolvovanie psychoterapeutického vedenia
zameraného na zvládnutie svojich impulzívnych prejavov a vnútorného prežívania. Znalec nezistil

dôvody, pre ktoré by bolo potrebné obžalovanému nariadiť psychiatrické vyšetrenie.

Znalec vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že samotný profil osobnosti obžalovaného
svedčí, že sa jedná o osobnosť impulzívneho typu a v takom prípade sa akt agresie môže objaviť.
Obžalovaný si svoju impulzívnu povahu uvedomuje a zároveň si uvedomuje aj svoje agresívne pudenie
atietosasnažípovedomejstránkepotláčaťapracovaťsnimi.Zvideozáznamujezrejmé,žeobžalovaný

sa dostal do momentu, kedy bol zahnaný do kúta, z ktorého nebolo jednoduché ujsť, jedinou možnosťou
bolo reagovať útokom, práve vtedy, kedy on cúvol hlavou. Znalec to vníma ako ten šokový moment, ktorý
spustil jeho impulzívnu obrannú reakciu. Jeho konanie podľa znalca zodpovedá ľudskému fenoménu
obrana - útok, kde tá rýchlosť odozvy na konanie poškodeného súvisí s jeho impulzívnou povahou.
Keby to bol takýto útok zo strany kohokoľvek na obžalovaného, tak by reakcia obžalovaného bola podľa

znalca rovnaká, ale je predpoklad, že tým, že obžalovaný poškodeného nepoznal, tak to v ňom vyvolalo
väčší pocit prekvapenia a ohrozenia fyzického zdravia. Podľa znalca je málo pravdepodobné, že by
obžalovaný konal z hľadiska času inak. Znalec by určite nepovedal, že u obžalovaného diagnostikoval
primitívne pudové správanie, ale ako ľudia máme zakorenené pudové inštinkty, medzi ktoré patrí aj pud
obrany. Podľa znalca je útok na krk a ohryzok takým spúšťačom, ktorý môže vyvolať obrannú reakciu,

pričom jeden z najväčších spúšťačov je oblasť krku, ktorú podľa znalca vnímame ako kolísku emócii,
kde sa práve všetky emócie objavujú, kde ich môžeme pozorovať a práve preto sme aj citliví na oblasť
krku. V obžalovanom dotyk na krk mohol podľa znalca vyvolať pocit ohrozenia. Podľa znalca agresivita
u obžalovaného má prevažne verbálnu podobu, ale nie je vylúčené, že sa môže prejaviť aj vo fyzickej
forme. Pred fyzickou formou by znalec uprednostňoval ešte impulzivitu v správaní, ktorá je tiež prejavom

agresivity, takže najprv je prítomná verbálna agresivita, vo väčšej miere následne impulzívne správanie
a až na konci je menej pravdepodobné fyzické agresívne správanie. Znalec si vie predstaviť situáciu,
kde by v nejakej konfliktnej situácii došlo k frustračnému bodu, kedy by s ním niekto nesúhlasil, že
by obžalovaný reagoval podráždene a to najskôr vo forme verbálnej agresie, ale to skôr za účelom
presadenia svojho názoru alebo postoja. Mohlo by to nadobudnúť impulzívnu podobu v správaní, nie

je to však odzrkadlením tohto prejedávaného prípadu, pretože tam nedošlo k frustračnému bodu, kde
by mal obžalovaný čas rozmýšľať, ale konal impulzívne, bez rozmyslu. Obžalovaný si podľa znalca
uvedomujesvojuagresivituaurčitejenaňuajsvojimokolímupozorňovanýahanbísazato.Poukázalna
odpoveď č. 8 písomného znaleckého posudku, kde zdôraznil možnosti psychoterapeutického procesu,
kde sa vychádza z toho, že agresivita obžalovaného nemusí prameniť z daného okamihu, ale môže

byť zakorenená v minulosti tým, čo prežil a práve poznaním tejto minulosti je možné viesť takúto osobu
k tomu, aby dokázala korigovať a ovládať tieto svoje prejavy v správaní. Je možné viesť obžalovaného
k tomu, aby si uvedomil, že jeho agresivita nie je zameraná voči konkrétnej osobe, ale jej jadro je voči
niečomu úplne inému z minulosti a na to je možné uplatňovať psychoterapeutické techniky na zvládanie
impulzívnych prejavov a vlastného prežívania.

Súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prehral aj obrazový záznam zachytený na DVD
nosiči, ktorý obsahuje záznam z priemyselnej kamery umiestnenej vo vnútri baru Stromoradie. Z obsahu
videozáznamu je zrejmé, že podľa nastavenia dátumu a času kamery, táto zachytila udalosti dňa
26.06.2022 asi od 22.02 hod. až do 22.07 hod. Kamera zachytáva vstup do vnútra baru a barový

pult s časťou baru. Na zázname je vidno, ako K. C. vstupuje do baru a platí pri pokladmi u čašníčky.
Potom do priestorov baru vstupuje neznáma rodina s malým dievčaťom, ktorá si objedná nápoje
a s objednávkou odchádzajú s nápojmi von. V čase, keď pri pokladni platí účet K. C., prichádza zo
zadnej časti baru, pravdepodobne z WC obžalovaný a u čašníčky M. N. si objednáva pivo, ktorá mu
ho načapuje. V tom čase svedok D. L. odchádza na WC. Obžalovaný s načapovaným pivom odchádza

z baru von a vo vstupných dverách do baru stretáva svedka D. F., s ktorým si niečo povedia. Svedok F.
vstupuje do baru a pri barovom pulte sa rozpráva s čašníčkou. Potom vstupuje do baru svedok K. a za
ním ide obžalovaný, ktorý sa opäť pri vstupe do baru pri vchodových dverách stretáva so svedkom F.,
s ktorým si opäť niečo povedia a svedok F. odchádza z baru von. Obžalovaný pristupuje k barovémupultu a svedkyňa N. mu čapuje druhé pivo do skleneného pohára s uškom. Po načapovaní obžalovaný
tento pohár s pivom drží za uško v pravej ruke a ide von z baru, kedy do vnútra baru po schodoch
vstupuje poškodený a chytí obžalovaného do hornej časti hrude, ale v tej istej sekunde obžalovaný udrie

poškodeného s pohárom piva do hlavy, za ďalšiu sekundu nasleduje ďalší úder do hlavy a nasledujúcu
sekundu tretí úder, pri ktorom sa pohár o hlavu poškodeného rozbije, pričom už pri prvom údere sa
poškodený skloní. Po treťom údere, pri ktorom sa rozbije pohár, ešte obžalovaný fyzicky ďalej útočí na
poškodeného až kým ich neoddelí svedok K.. Poškodený začína hneď krvácať, kedy prichádza čašníčka
a svedkyňa C. a tí ho v zadnej časti ošetrujú. Svedka F. počas útoku vidno, ako celý čas stojí vo dverách

a za ním vo vzdialenosti asi troch metrov ďalej stojí svedok H.. Celý incident trval päť sekúnd.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu listinných dôkazov. Zo zápisnice
o ohliadke miesta činu vykonanej dňa 26.06.2022 od 23.40 hod. do 23.52 hod. vyplýva, že jej predmetom
bol interiér baru Stromoradie v Prešove. Na ľavej strane otvorených vstupných dverí sa nachádza škvrna
červenej farby s priemerom 1 cm zaistená ako stopa č. 1 na vatovú tyčinku a po vyjdení na druhý schod

sa nachádza škvrna červenej farby s priemerom 1,5 cm zaistená na vatovú tyčinku ako biologická stopa
č. 2. Z tejto ohliadky miesta činu bolo vyhotovených 9 farebných fotografií zachytávajúcich jej predmet,
teda priestory baru, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal zápisnicu o ohliadke tela poškodeného

J. H. I., ktorá bola vykonaná dňa 28.06.2022 a počas ktorej bolo zistené, že poškodený má zranenie
ľavej časti hlavy a krku, ktoré má prekryté obväzom. Iné zranenia nemá. Z tejto ohliadky bola urobená
fotodokumentácia, ktorá zachytáva telo poškodeného s detailom na jeho hlavu.

Rovnako bola dňa 27.06.2022 vykonaná aj prehliadka tela obžalovaného spolu s fotodokumentáciou,

z ktorej vyplýva zranenie pravej ruky, ktorú má obžalovaný obviazanú. Rezná rana pravej ruky vyplýva
aj z lekárskej správy zo dňa 27.06.2022.

Z lekárskych správ o zraneniach poškodeného, ktoré súd prečítal vyplýva, že poškodený mal viaceré
rezné rany vo vlasatej časti hlavy, ušnice a krku, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli spôsobené úderom

so skleneným pohárom. Z týchto správ vyplýva priebeh liečenia tak, ako ich popísal I. H. v znaleckom
posudku.

Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 26.06.2022 o 22.41 hod. vyplýva, že
tento mal nameranú prítomnosť alkoholu v dychu v hodnote 0,42 mg/l vydychovaného vzduchu. Zo

záznamu o dychovej skúške vykonanej u poškodeného dňa 26.06.2022 o 23.40 hod. vyplýva, že tento
mal nameranú prítomnosť alkoholu v dychu v množstve 0,68 mg/l vydychovaného vzduchu.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 27.063.2022 vyplýva, že I. H. – konateľ baru Stromoradie vydal
kamerový záznam zo dňa 26.06.2022 v čase od 21.00 hod. do 23.30 hod.

Poškodený si prostredníctvom svojho splnomocnenca písomným podaním zo dňa 13.09.2022 uplatnil
nárok na náhradu škody za zranenia, ktoré mal utrpieť konaním obžalovaného a ktoré sú vyčíslené
v znaleckom posudku I. C. H. na 40 bodov, čo pri hodnote 1 bodu v čase poranenia vo výške 24,22 Eur
predstavuje bolestné vo výške 968,80 Eur, ktoré si poškodený v tejto výške a z tohto titulu uplatnil ako

náhradu škody v trestnom konaní.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR týkajúceho sa obžalovaného
vyplýva, že obžalovaný má od 27.12.2017 do 27.06.2023 (kedy bol výpis generovaný) 12 záznamov
o priestupkoch, z toho v desiatich prípadoch sa jedná o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa § 22 Zákona o priestupkoch. Dňa 12.11.2019 bol však postihnutý za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, kedy listom urazil J.
P., za čo bol pokarhaný a dňa 12.11.2019 tiež spáchal ten istý druh priestupku, kedy tomu istému
poškodenému vynadal, za čo bol postihnutý blokovou pokutou.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného a generovaného elektronicky ku dňu
19.09.2024 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne riešený, pričom v prvom prípade sa jedná
o podmienečné zastavenie trestného stíhania bývalým Vojenským obvodovým súdom Prešov zo dňa
18.1.2000 a v druhom prípade odsúdenie za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona s uloženým trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu a trestom zákazu činnosti, kedy sa obžalovaný v skúšobných dobách
oboch rozhodnutí súdov osvedčil, čí sa na neho vo vzťahu k obom rozhodnutiam súdov hľadí, akoby

nebol odsúdený.

Súd odmietol návrh obhajcu na zabezpečenie zvukových záznamov z tiesňovej linky 112 a 158, nakoľko
tieto dôkazy považuje súd v kontexte iných dôkazov za nadbytočné a nemajúce súvis so samotným
priebehom skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pretože z už vykonaných dôkazov je zrejmé, že na tieto

tiesňové linky bolo volané, čo nikto nespochybňuje ale až po incidente a teda z tohto dôkazu nemôžu
podľa názoru súdu plynúť žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukazovali skutočnosti, ktoré je potrebné
skúmať pri vymedzení skutku a jeho právnej kvalifikácie v obžalobe.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa

znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý

vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré

sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Z výsledkov takto vykonaného dokazovania, vrátane výpovede obžalovaného, ale aj svedka –
poškodeného a svedkov, ktorí boli v čase konfliktu na mieste prítomní nepochybne vyplynul skutkový

stav tak, ako je opísaný v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý súd prevzal v plnej miere
zo znenia skutkovej vety z obžaloby. V širšom kontexte skutkového deja vyšlo dokazovaním najavo, že
v ten večer pri jednom stole na vonkajšej terase baru Stromoradie v Prešove sedel svedok poškodený
J. H. I., jeho priateľka - svedkyňa K. C. a svedkovia D. F. a D. L., pričom vyššie menovaní muži v ten
večer popíjali alkoholické nápoje a to pivo a destiláty, kedy požitie alkoholu v daný večer nikto z nich ani

nepopieralapožitiealkoholupoškodenýmvyplývaajzdychovejskúšky,ktorábolaunehobezprostredne
po skutku vykonaná. Na strane druhej je ale potrebné uviesť, že ani čašnici baru Stromoradie, ktorých
možno považovať za nezainteresovaných k stranám konfliktu, nakoľko nemajú k žiadnej strane konfliktu
akýkoľvek vzťah, neuvádzali, že by tieto osoby sediace pri jednom stole boli nejako zvlášť opité, čo
napokon potvrdzuje aj kamerový záznam v priemyselnej kamery zachytávajúci vnútorné priestory baru,

kde možno okrem samotného incidentu vidieť aj svedkov L. a F., z ktorých pohybov je síce zrejmé,
že majú požitý alkohol, ale toto požitie alkoholu nebolo v takej miere, ktorá by podľa názoru súdu
ovplyvňovala ich schopnosť vnímať prežité udalosti.

Pokiaľ sa jedná obžalovaného, ten síce podľa výpovede svedkov K. a N., ako čašníkov baru v bare

alkohol nepil, pretože prvé pivo, ktoré si objednal, rozlial a s druhým už útočil na poškodeného, zo
záznamuodychovejskúškevykonanejuobžalovaného vtenvečerpoincidenteo22.41hod.vyplýva,že
ajobžalovanýmalvčaseincidentupožitýalkoholvpribližnejrovnakommnožstveakopoškodený,tedaaj
on bol pod vplyvom alkoholu. Je potrebné zdôrazniť, že svedkovia K. a K. vypovedali, že obžalovaný sa
aj po útoku domáhal pokračovania v pití, ale na pokyn svedka K. mu už nebol daný alkohol, teda zistený

stav alkoholu v jeho dychu pri meraní je približne totožný s množstvom, ktoré mal v čase konfliktu. Sám
tiež pripustil, že v ten večer vypil štyri pivá. Súd považuje za potrebné uviesť, že z rozhodovacej činnosti
súdu, čo je napokon aj všeobecne známa skutočnosť, je zrejmé, že alkohol odbúrava zábrany v konaní
a môže vyvolať správanie a reakcie, ktoré sú odlišné od správania a reakcií bez jeho prítomnosti, pretože
má vplyv na vnímanie reality. Obžalovaný v ten večer tiež sedel na terase baru Stromoradie spolu so

svedkom H. a svedkovou manželkou, pričom obžalovaný je priateľ sestry svedka H..

Vo vzťahu k motívu konania poškodeného a následne aj obžalovaného tak, ako ho identifikoval
z vykonaného dokazovania súd je potrebné uviesť, že ním bol konflikt medzi obžalovaným a svedkomF. z minulosti, ktorý pretrvával aj v čase skutku, kedy aj v ten večer svedok K. potvrdil, že obžalovaný
svedka F. pri tom, ako sa míňali vo vstupných dverách do baru vulgárne slovne napadol. Teda už v ten
večer obžalovaný prejavil verbálnu agresiu a jeho následný útok na poškodeného bol podľa záveru súdu

len jeho pokračovaním. Napokon to, že medzi nimi prebehla komunikácia je zrejmé aj z kamerového
záznamu, aj keď tento je bez zvuku, ale aj tak potvrdzuje dôveryhodnosť výpovede svedka K., ktorý
tieto slová počul. Poškodený ako kamarát svedka F., s ktorým sa ako vyplynulo z výpovede jeho
samotného stretáva dosť často a poznajú sa roky, o tomto konflikte z rozprávania svedka F. vedel a teda
aj keď sa obžalovaný s poškodeným nepoznali, čo obaja potvrdili, vedeli o sebe a vedeli aj o svojich

vzájomnýchvzťahochsosvedkomF..Udalostidanéhovečerabolitedadôsledkomtohtokonfliktusvedka
F. s obžalovaným, pretože ako uviedol sám poškodený, keď k ich stolu prišiel svedok F., povedal mu,
že je tu obžalovaný a že zase do neho vyrýval, čo vyvolalo potrebu poškodeného, ktorý bol v tom čase
pod vplyvom alkoholu, túto situáciu riešiť tak, že si chcel, ako tvrdil, pohovoriť s obžalovaným, aby dal
svedkovipokoj.Otomsvedčíajfakt,žesvedkyňaC.vypovedala,žepoškodenýodichstolavstalpokojne
aničnenaznačovalo,žebyišielniekomuublížiť,akototvrdilobžalovaný,žepoškodenýnanehozaútočil.

Poškodený sa ani v ten večer a ani v minulosti, hoci bar navštevoval pravidelne, nejavil ako agresívny
jedinec, ktorý vyvoláva konflikty, čo vyplýva z výpovedí čašníkov baru. To bolo teda príčinou konfliktu
medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí sa inak osobne nepoznali a nemali medzi sebou žiaden vzťah.

Samotný priebeh konfliktu v podstate zhodne opísal nielen obžalovaný ale aj svedkovia K., N., K. a F.

a v plnej miere tieto výpovede potvrdili to, čo zachytáva pomerne detailne kamerový záznam prehratý
súdom na hlavnom pojednávaní ako dôkaz. Všetci svedkovia priebeh tohto konfliktu ho opísali ako veľmi
rýchly, trvajúci niekoľko sekúnd, čo opäť potvrdzuje kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že trval
približne päť sekúnd. To je aj dôvod, pre ktorý čašníci baru nevypovedali komplexne o celom priebehu
útoku, pretože tento nemal žiadnu predohru, napr. vo forme nejakého bezprostredne predchádzajúceho

verbálneho konfliktu, čo by upútalo ich pozornosť ale udial sa náhle. Svedok K. uviedol, že slovnému
konfliktu medzi obžalovaným a svedkom F. nevenoval pozornosť, lebo takých je v ich bare veľa
a nemajú žiaden význam, iný konflikt v ten večer nikto neopisoval a všetci čašnici opísali obžalovaného
a poškodeného, stálych zákazníkov ich baru, ako nekonfliktných. Aj preto každý z čašníkov videl iba
časť konfliktu, ale všetci zhodne opísali to, že s pivovým pohárom útočil na poškodeného obžalovaný

atentosapoúderedohlavypoškodenéhorozbil.Ajzkamerovéhozáznamualeajzvýpovedísamotných
aktérovútokuvyplýva,žepoškodenývstupovalposchodíkochdopriestorovbaru,kdeoprotinemukráčal
smerom von z baru do priestorov vonkajšej terasy obžalovaný, ktorý v pravej ruke držal sklenený pohár
na pivo, ktorý sa ľudovou nazýva „krígeľ“, ktorý bol do troch štvrtín naplnený pivom a zvyšok tvorila pivná
pena, pretože tento mu bezprostredne predtým pri barovom pulte načapovala svedkyňa N.. Poškodený

spravourukousiaholdohornejčastihrudeobžalovanéhoajepravdou,žezvideozáznamuniejezrejmé,
či to bolo za krk alebo na hornú časť hrude. Isté však je, že v tej istej sekunde, kedy sa poškodený dotkol
obžalovaného (nie je tam žiaden úder alebo škrtenie), obžalovaný udrel poškodeného s pohárom od
piva do hlavy, pričom z kamerového záznamu je zrejmé, že tento úder z hľadiska miesta jeho zasadenia
nebol mierený náhodne, ale cielene, pričom v priebehu ďalšej sekundy smeroval na hlavu poškodeného

ďalší úder s pohárom od piva a v priebehu ďalšej sekundy tretí úder. O úmysle obžalovaného útočiť na
hlavu poškodeného svedčí aj fakt, že poškodený sa už pri prvom údere zohol dopredu a teda mal hlavu
nižšie, ako pri prvom údere ale aj tak ďalšie dva údery smerovali na jeho hlavu. Napokon aj zranenia
poškodeného opísané v lekárskych správach a následne opísané znalcom I. H. svedčia o poranení
temenno záhlavnej časti hlavy, očnice a zado vonkajšej plochy ucha, čo svedčí nielen o smere vedenia

úderov ale aj o nepravdivosti výpovede obžalovaného, ktorý v snahe bagatelizovať svoje konania hovoril
o tom, že udrel poškodeného do líca. Aj znalec tieto údery opísal ako údery strednej intenzity, hoci
z kamerového záznamu je zrejmé, že obžalovaný udieral poškodeného bez zábran, plnou silou a nie
je z neho zrejmé, že tieto údery mali mať len nejaký zastrašovací alebo preventívny účinok. Naopak,
sila a intenzita úderov mieriacich na hlavu mala podľa názoru súdu jednoznačne za cieľ eliminovať

protivníka, teda poškodeného, čo sa mu aj podarilo, pretože po treťom údere poškodený spadol, pričom
z kamerového záznamu je tiež v rozpore s výpoveďou obžalovaného zrejmé, že aj po rozbití pohára pri
treťom údere o hlavu poškodeného, obžalovaný ďalej chcel útočiť na poškodeného, ktorý bol viditeľne
otrasený a v ďalšom fyzickom útoku mu zabránil iba svedok K.. Súd sa teda z právneho a skutkového
hľadiska nestotožňuje s názorom znalca I. G., že obžalovaný pohár v ruke nevnímal ako zbraň, pretože

z trestno právneho hľadiska tak, ako pohár s pivom obžalovaný použil nielenže napĺňa pojem zbraň
v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona ale obžalovaný s pohárom ako so zbraňou aj narábal. Je
len v hypotetickej rovine, čo by sa dialo, keby mal v pravej ruke nôž alebo iný ostrý predmet a podľa
presvedčenia súdu ani znalec nemôže vysloviť záver, že v takom prípade by túto vec nepoužil, pretožeosobnosť, ako ju sám znalec opísal, priamo predurčuje obžalovaného na typ konania, ktorého sa voči
poškodenému dopustil a rýchlosť a sila útoku vôbec nesvedčili o tom, že by obžalovaný vôbec zvažoval
iné možnosti obrany a pohár s pivom použil okamžite, bez premýšľania voči osobe, ktorá na neho

neútočila a ktorú nepoznal. Teda nie je pravdou, čo tvrdil v rámci svojej obrany obžalovaný, že prestal
sám od seba. Následne svedkovia opísali, a opäť to vyplýva z kamerového záznamu, že poškodený
začal ihneď z rany na hlave krvácať a čašníčka N. a jeho priateľka C. ho začali ošetrovať. Obžalovaný
v tom čase podľa svedkov neprejavil žiaden záujem o zdravotný stav poškodeného a nemienil mu
poskytnúť žiadnu pomoc, ale odišiel von, kde fajčil, domáhal sa načapovania piva a čakal na políciu.

Napokon obžalovaný ani na hlavnom pojednávaní neprejavil nad svojim konaním ani náznak ľútosti
alebo sebareflexie a sám seba považoval vlastne za obeť. Aj znalec I. G. v znaleckom posudku ako aj
vo svojej výpovedi uviedol, že konanie obžalovaného, ktoré už v prípravnom konaní opisovali svedkovia
a ako vyplýva z kamerového záznamu, ktorý mal možnosť znalec vzhliadnuť, zodpovedá štruktúre
jeho osobnosti tak, ako ju uviedol v znaleckom posudku a psychologický profil obžalovaného, jeho
prejavy v správaní a v motivácii sa zhodujú s predmetným skutkom. Súd poukazuje na závery tohto

znaleckého posudku v tom, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa v každej situácii snaží dostať
do dominantnej pozície, má tendenciu kontrolovať a manipulovať ostatných, má potrebu exhibície, má
zvýšený sklon ku konfliktným vzťahom, kedy sú reakcie osobné a výsostne nevhodné, ako v tomto
prípade, kedy si vlastne útokom na poškodeného riešil osobný konflikt so svedkom F. a ako uviedol
aj znalec, poškodeného nevnímal ako ľudskú bytosť, ale len ako predmet udalosti. Jeho netolerantná

povaha zadržiavajúca zlosť s potlačovanou agresivitou, ktorú si ale uvedomuje, viedla podľa právnych
záverov súdu ku konaniu, ktoré je opísané vyššie a ktoré je možné detailne sledovať na kamerovom
zázname. Vo vzťahu k odpovedi na otázku číslo päť záverov znaleckého posudku súd uvádza, že
znalcovi neprináleží posudzovať konanie obžalovaného z hľadiska skutkového deja a ani posudzovať
obranu obžalovaného, alebo to, či pohár je alebo nie je zbraňou. To, či poškodený chytil obžalovaného

za krk alebo nie, môže na základe vykonaného dokazovania vysloviť len súd a nie znalec, ktorý tak
následne v znaleckom posudku vychádzal iba zo svojich domnienok.

Pokiaľ sa jedná o obranu obžalovaného v tom, že ho mal poškodený škrtiť, túto považuje súd za právne
neúčinnú. Škrtenie je totiž proces, ktorý aj opísal vo svojej výpovedi znalec I. H. a ktorý spočíva v dlhšom

stlačení ohryzka krku, čo by mohlo viesť k zástave dýchania. To si ale vyžaduje vyvinutie určitej sily za
určitýčasnevyhnutnýnarealizáciuprocesuškrtenia,kčomualevtomtoprípadenedošlo.Ajkamerového
záznamu je zrejmé, že ak by aj poškodený chytil obžalovaného pod krk, tak ho obžalovaný v tom
okamihu udrel a hoci poškodený naďalej držal ruku zo zotrvačnosti smerom k hornej časti hrude, už
obžalovaného nedržal. Aj znalec I. H., ktorý tak pri vypracovaní písomného znaleckého posudku ako aj

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vzhliadol kamerový záznam, z odborného hľadiska potvrdil,
že konanie poškodeného nemožno z lekárskeho hľadiska považovať za škrtenie, čo napokon potvrdzuje
aj lekárska správa o zdravotnom stave obžalovaného a aj zápisnica o ohliadke jeho tela, kde na jeho
krku neboli zistené žiadne zranenia. Za situácie, kedy obžalovaný so skleneným pollitrovým pohárom
plným piva útočil na hlavu poškodeného, kde je uložený mozog, ako životne dôležitý orgán nie je možné

toto konania vyhodnotiť ako nutnú obranu v zmysle dikcie § 25 Trestného zákona, pretože konanie
obžalovaného nespĺňa ani základnú požiadavku na priemernosť nutnej obrany, a to aj pri zohľadnení
strachu, zmätku alebo zľaknutia sa. Obžalovaný, hoci nikdy nebol predtým v kontakte s poškodeným,
presne vedel, že sa jedná o priateľa svedka F., s ktorým mal konflikt v minulosti a aj v ten večer
a takto si so svedkom F. nepriamo cez poškodeného vybavil účty. Nejednalo sa teda o pre neho úplne

neznámu osobu, ako to tvrdil obžalovaný. Dotyk poškodeného, ktorým ako uviedol, chcel obžalovaného
len zastaviť, nemožno považovať vôbec za útok a obžalovaný mal veľa času a priestoru na to, aby na
to reagoval oveľa primeranejším spôsobom, ako tým, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Pokojne mohol poškodeného druhou voľnou rukou odstrčiť, slovne upozorniť alebo sa mu vyhnúť
alebo utiecť, odskočiť, ale obžalovaný tieto možnosti ani nezvažoval a naplno v okamihu zaútočil na

poškodeného s tým, čo mal poruke a to s pohárom od piva priamo na jeho hlavu v úmysle mu ublížiť.

Pokiaľ sa jedná o hodnotenie jednotlivých výpovedí, súd už vyššie uviedol, že každý zo svedkov
vypovedal v podstate tak, ako je útok zaznamenaný na kamerovom zázname s odchýlkami spôsobenými
postavením jednotlivých svedkov a rýchlosťou a neočakávanosťou útoku, pričom za dôveryhodné

považuje najmä, ako to už súd vyššie uviedol, výpovede čašníkov, ktorí sú nezainteresovaní svedkovia
a ich výpovede sú najobjektívnejšie. Pokiaľ sa jedná o to, či svedok F. a svedok H. mohli vidieť útok,
z kamerového záznamu je zrejmé, že svedok F. išiel za poškodeným a celý čas stál pred dverami baru
a tento útok priamo videl. Nie je teda pravdivá výpoveď svedka H., že svedok F. stál mimo zorného poľa,pretože bol to práve svedok H., ktorý stojí až za svedkom F. vo vzdialenosti niekoľkých metrov od dverí
do baru, pred ktorými sa vo vnútri baru konflikt odohral. Navyše súd pri hodnotení výpovede svedka H.
musí nevyhnutne hodnotiť jeho vzťah k obžalovanému, kedy jeho sestra je priateľkou obžalovaného,

ako aj skutočnosť, že svedok H. priznal súdu, že videl kamerový záznam, teda podľa názoru súdu tieto
dve okolnosti mohli ovplyvniť jeho výpoveď v prospech obžalovaného, kedy svedok nevypovedal o tom,
čo videl sám ale čo videl na kamerovom zázname tak, aby to bolo v prospech obžalovaného. Aj svedok
F. vo výpovedi potvrdil, že deň po skutku jeho manželke volala vtedajšia priateľka obžalovaného, že sú
v podniku Stromoradie a že pozerajú kamerové záznamy.

Pokiaľ sa jedná o právnu kvalifikáciu skutku, aj vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní potvrdilo
jej správnosť. Hoci následky na zdraví poškodeného vyplývajúce zo znaleckého posudku majú „iba“
charakter ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný, ako to už vyššie uviedol
súd, útočil na hlavu poškodeného stredne silnou intenzitou a bolo len vecou náhody nezáležiacej na vôli
obžalovaného, že sa rozbil sklenený pohár skôr, ako došlo k poškodeniu mozgu alebo že nezasiahol

spánkovú oblasť, kde ako uviedol znalec I. H. je kostený skelet tenší a kde mohlo dôjsť k poškodeniu
mozgu, čo by malo vážne následky na zdraví. Preto súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie
smerujúce k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, hoci k samotnému dokonaniu činu nedošlo, pričom
ku konaniu došlo v priestoroch baru, ktorý bol v tom čase v prevádzke a teda na mieste prístupnom
verejnosti, kde sa obžalovaný dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného, čím takto svojím

konaním, ktoré je opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 psím. a)
Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu, konal obžalovaný vo forme priameho
úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným

zákonom a tým je záujem na ochrane zdravia a verejného poriadku /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil skutočnosť, že na jeho strane neexistuje žiadna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ktorá by zmierňovala pohľad súdu na jeho
konanie alebo na jeho osobu. Ako už súd vyššie uviedol, obžalovaný ani v prípravnom konaní a ani
na hlavnom pojednávaní svoje správanie a ani následky, ktoré poškodenému na zdraví spôsobil alebo
mohol spôsobiť vôbec neľutuje, nemal snahu sa poškodenému ospravedlniť, hoci sám priznával, že na

poškodeného zaútočil. Ako uviedol v záverečnej reči, sám seba vníma ako obeť a poškodeného, čím
podľa názoru súd nemá vytvorený vzťah k svojmu konaniu a nie je schopný alebo ochotný prijať svoj
podiel na tom, čo sa v ten večer stalo. Tento postoj by totiž vôbec nevylučoval jeho obranu, ktorá je
legitímnym právom na obhajobu a ani nevynucoval priznanie obžalovaného. Z výpovedí svedkov, ako
to tiež súd vyššie uviedol vyplynulo, že ani po skutku sa obžalovaný vôbec nezaujímal o poškodeného,

o jeho zdravotný stav, hoci pri útoku na hlavu mohol aj priemerný človek bez medicínskeho vzdelania
ako obžalovaný predpokladať vážne následky. To zvyšuje podľa presvedčenia súdu riziko pokračovania
jeho konania do budúcnosti, najmä pri agresívnom nastavení jeho osobnosti, ako to uviedol znalec I.
G.. Okrem toho súd v neprospech obžalovaného hodnotil priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal
dva trestné činy /§ 37 písm. h) Trestného zákona/, pričom súd za splnenia podmienok uvedených

v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je
v tomto prípade zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákonumožňuje uložiť trest odňatia slobody od štyroch až do desiatich rokov, kedy aj pokus sa v zmysle § 14
ods. 2 Trestného zákona trestá podľa rovnakej trestnej sadzby ako dokonaný trestný čin.

Na strane druhej súd zohľadnil, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
spáchal obžalovaný v štádiu pokusu, kedy výsledkom jeho konania je ujma na zdraví poškodeného
v trvaní 8 až 10 dní. Vzhľadom na to by uloženie zákonom predpokladaného trestu obžalovanému bolo
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred jeho konaním podľa presvedčenia
súdu postačuje aj trest kratšieho trvania, a teda súd za týchto podmienok aplikoval ustanovenie § 39

ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému trest mimoriadne znížil.

Pri zohľadnení osoby obžalovaného, je postoja k trestnej činnosti, spôsobu spáchania činu, ktorý má
charakter útoku na hlavu poškodeného so zbraňou, ktorou objektívne mohol spôsobiť aj vážnejšie
následky, jeho priestupkovej minulosti, vrátane priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu súd
dospel k záveru o nutnosti uloženia trestu, hoci mimoriadne zníženého ale prísneho tak, aby

odradil obžalovaného od potencionálneho pokračovania ďalších konfliktov, ktoré zjavne má nielen
s poškodeným ale aj so svedkom F.. Trest v trvaní dvoch rokov a desať mesiacov podľa názoru súdu
tieto kritériá trestu spĺňa a zohľadňuje aj závažnosť následkov, ktoré mohol obžalovaný poškodenému
spôsobiť. Na strane druhej obžalovaný nie je osobou, na ktorú by bolo nutné pôsobiť bezprostredne
výkonom trestu odňatia slobody. Odsúdenia, ktoré má zaznamenané, sú zahladené a sú z dávnejšej

minulosti, kedy od posledného z nich obžalovaný z trestno právneho hľadiska žije riadnym životom, je
zamestnaný a má rodinu. Stále je teda za tejto situácie nutné uplatniť aj výchovný účel trestu, ktorý bude
podľa presvedčenia súdu naplnený podmienečným odkladom výkonu trestu posilneným probačným
dohľadom, ktorý súd považuje za nutný práve jednak z dôvodu nutnosti reparovania následkov jeho
činu, ku ktorým doposiaľ nedošlo ale aj z dôvodu osobnosti obžalovaného z psychologického hľadiska,

ako ju v znaleckom posudku opísal znalec I. G.. Aj skúšobná doba v trvaní štyroch rokov, teda na
hornej hranici dĺžky stanovenej Trestným zákonom napĺňa záujem súdu na uplatnení výchovného
aspektu trestu vo vzťahu k obžalovanému ale aj ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k spoločnosti a dáva
dostatočný priestor na to, aby si obžalovaný, ak tak doposiaľ neurobil, uvedomil možné následky svojho
konania a správania, kedy život a zdravie táto spoločnosť považuje za najdôležitejšie hodnoty, ktoré

chráni a do ktorých obžalovaný svojim spávaním zasiahol. Na naplnenie vyššie deklarovaných účelov
trestu súd v rámci probačnému dohľadu uložil obžalovanému povinnosť ospravedlniť sa poškodenému,
čo považuje súd za náležité ako súčasť nemajetkovej reparácie, nahradiť poškodenému škodu, ktorú
mu na zdraví spôsobil a v súlade s odporúčaním znalca I. G. sa podobriť psychoterapii, ktorá môže
pomôcť obžalovanému pri zvládaní impulzívnych prejavov a vnútorného prežívania a uvedomeniu si

príčin a následkov svojej agresivity, čo bude mať podľa presvedčenia súdu pozitívny preventívny účinok
pre samotného obžalovaného ale aj vo vzťahu k ochrane spoločnosti a teda k napĺňaniu účelu trestu.

Pretože poškodený si do skočenia prípravného konania prostredníctvom svojho splnomocnenca riade
a včas uplatnil nárok na náhradu škody čo do dôvodu ako aj výšky, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného

poriadku uložil obžalovanému, ako pôvodcovi tejto škody, aby ju poškodenému uhradil vo výške, ktorá
zodpovedá vyčísleniu bolestného znalcom I. H., ktoré považuje súd za zákonné a správne.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 4T/46/2023

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.