Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119357016
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119357016.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
ROSS s.r.o., so sídlom Hollého 205/52, 015 01 Rajec, IČO: 31 560 385, zast. JUDr. Terézia Ďatková,
advokátka, so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina proti žalovanému Marián Chovanec, s miestom
podnikania Nábrežie slobody 1926/4, 020 01 Púchov, IČO: 17 973 660, zast. JUDr. ANTON ŠKOLEK

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223 o zaplatenie
2 975,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
PB-8Cb/39/2019-357 zo dňa 6. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-8Cb/39/2019-357 zo dňa 6. marca 2024 v druhom
výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku žalobu zamietol. V druhom výroku priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal svojou žalobou voči

žalovanému zaplatenia sumy 2.975,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa jedná
o nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela pozostávajúceho z dodávky a montáže svetelného
reklamného zariadenia na budove hotela SPORT AQUA MEDICAL v Púchove, ktoré žalovaný dňa
08.03.2018 prevzal. Žalovaný uhradil časť ceny diela dňa 16.01.2018 na základe faktúry č. 2018001
vo výške 2.975,- Eur. Druhú časť ceny diela vo výške 2.975,- Eur podľa faktúry č. 20180411 splatnej
dňa 05.04.2018 neuhradil, čo žalovaný odôvodňoval tým, že vykonané dielo nezodpovedá dohodnutým

vlastnostiam, pričom namietal veľkosť písma na zhotovenej reklame.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že dielo nemá dohodnuté a odsúhlasené vlastnosti v zmysle návrhu a cenovej ponuky žalobcu zo dňa
11.12.2017, okrem iného týkajúce sa veľkosti písmen reklamy vo výške 330 mm, pričom reálna výška
písmen bola len 200 mm. Na túto skutočnosť bol žalobca upozornený pri preberacom protokole dňa

08.03.2018 s upozornením, že zostávajúcu časť ceny diela uhradí až po odstránení vady.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobu
v celom rozsahu zamietol. Okrem iného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/113/2022-338 zo dňa 28.02.2023, ktorým bol zrušený pôvodný
rozsudok okresného súdu č.k. 8Cb/39/2019-298 zo dňa 20.05.2022, ktorým žalobe vyhovel. Okrem

iného odvolací súd považoval za zmätočný názor okresného súdu, že je možné zmluvu uzavrieť tak, žedňa 05.12.2017 dôjde k ustáleniu predmetu diela a o viac ako 1 mesiac dôjde k ustáleniu výšky ceny
diela. Odvolací súd uložil okresnému súdu povinnosť opätovne vyhodnotiť, či došlo k uzavretiu zmluvy.

5. Vzhľadom na uvedený záver odvolacieho súdu, po vykonanom dokazovaní okresný súd v
napadnutom rozhodnutí skúmal, či medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo.
Konštatoval, že pre platné uzavretie zmluvy o dielo je nutná dohoda minimálne o tom, aké konkrétne
dielo má zhotoviteľ vykonať a akú konkrétnu cenu má objednávateľovi zaplatiť. Podľa okresného súdu aj
v prejednávanej veci nestačí do zmluvy uviesť text reklamných nápisov, ale je nutné špecifikovať nielen

tvar písmen, spôsob ich pripevnenia, konkrétne technologické riešenia, ale aj veľkosť písmen. Dospel k
záveru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v priebehu kontraktačného procesu ani žalobca, ani
žalovaný nepripravili taký ucelený dokument, ktorý by obsahoval aj detailný opis diela a aj špecifikáciu
ceny. Poukázal na to, že žalobca dňa 24.11.2017 pripravil taký grafický návrh na č.l. 204, z ktorého bol
zrejmý aj text reklamných nápisov, tvar písmen a aj veľkosť písmen a s ktorým grafickým návrhom dňa
05.12.2017 žalovaný aj súhlasil. Podľa okresného súdu však tento samotný grafický návrh v spojení so

súhlasom žalovaného nie je platnou zmluvou o dielo, pretože v tomto grafickom návrhu a ani v emaile,
ktorého prílohou bol tento grafický návrh, žiadna cena uvedená nie je. Okresný súd konštatoval, že
platnou zmluvou o dielo nie je ani cenová kalkulácia z 11.12.2017 v spojení s objednávkou žalovaného
zo dňa 05.01.2018 a s uhradením zálohy zo dňa 17.01.2018, pretože v cenovej kalkulácii chýba presná
špecifikácia diela, a to špecifikácia tvaru písmen a údaje o ich veľkosti. Okresným súdom pôvodne

prezentovaný názor v zrušenom rozhodnutí, že ku konsenzu medzi stranami sporu ohľadne špecifikácie
diela a jeho ceny došlo v rôznych časových momentoch, nebol posúdený odvolacím súdom na základe
odvolania žalovaného za správny.

6. Na základe uvedeného preto okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ Cenová ponuka z 11.12.2017

bola ofertou, jej akceptáciou, t.j. objednávkou žalovaného zo dňa 05.01.2018 a následnou čiastočnou
úhradou nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo z dôvodu, že táto nespĺňala náležitosti dostatočnej
konkretizácie diela. Ak sa cenová ponuka mala týkať nápisov znázornených na grafickom návrhu z
24.11.2017, v tejto cenovej ponuke nie je odkaz na uvedený grafický návrh a preto nemožno považovať
dielo za dostatočne špecifikované, pretože v prejednávanej veci sa grafický návrh zo dňa 24.11.2017

nestal súčasťou zmluvy ani tým, že by naň explicitne odkazovala cenová ponuka z 11.12.2017 a ani
tým, že tento grafický návrh by bolo možné považovať za súčasť zmluvy na základe právneho názoru,
že zmluvu je možné uzavrieť aj tak, že v prvej etape sa dohodnú parametre diela a v druhej etape sa
dohodne cena a ďalšie náležitosti. Okresný súd preto dospel k záveru, že strany sporu neuzavreli platnú
zmluvu o dielo, žalobcovi ako zhotoviteľovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela a preto žalobu

zamietol. S tvrdením žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo už dňa 13.04.2017 s tým, že v neskoršom období
dochádzalo iba k zmenám tejto zmluvy, sa okresný súd nestotožnil.

7. Na podporu svojho záveru okresný súd poukázal na to, že cenovú kalkuláciu z 11.12.2017 v spojení
s objednávkou žalovaného zo dňa 05.01.2018 a s uhradením zálohy dňa 17.01.2018 nie je možné

považovať za platnú zmluvu o dielo aj z dôvodu, že táto cenová kalkulácia počítala s tým, že bude
vypracované aj „technické prevedenie“, ktoré bude odberateľovi predložené na definitívne schválenie.
Keďže slovné spojenie „definitívne schválené technické prevedenie“ prvý raz použil žalobca, v zmysle
§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je toto potrebné vykladať v jeho neprospech, t.j.
tak, že žalobca mal pred zadaním reklamy do výroby poskytnúť žalovanému možnosť skontrolovať, či

vyrobená reklama bude skutočne zodpovedať predstavám žalovaného a pokiaľ žalobca takúto možnosť
záverečnej kontroly žalovanému neposkytol, žalobca musí znášať následky tohto konania, v danom
prípade toho, že vyrobil menšie písmená, než si žalovaný predstavoval.

8. Odstúpenie žalovaného zo dňa 11.10.2019 od zmluvy o dielo považoval okresný súd za neplatné

vzhľadom k tomu, že nemal preukázané platné uzavretie zmluvy o dielo.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako strane úspešnej v konaní
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

10. Proti druhému výroku uvedeného rozhodnutia o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na vydanie prvého rozsudku vo veci samej sp. zn.
8Cb/39/2019-298zodňa02.05.2022,ktorýmboložalobevcelomrozsahuvyhovenéatentorozsudokbol
zrušenýKrajskýmsúdomvTrenčíneuznesenímzodňa28.02.2023sp.zn.8Cob/113/2022-338,vzmyslektorého sa okresný súd nevysporiadal s tvrdením žalovaného o odstúpení od zmluvy. Vytkol okresnému
súdu nedostatočné vysporiadanie sa s namietanou vierohodnosťou svedkov a uložil okresnému súdu
povinnosť ujasniť si, či rokovania o uzavretí zmluvy vedené medzi stranami sporu začiatkom roku 2017 a

koncom roku 2017 boli samostatnými rokovaniami o uzavretí zmluvy o dielo, alebo ich možno považovať
za celok. Okrem iného uložil okresnému súdu aj povinnosť vyhodnotiť, či došlo k uzavretiu zmluvy,
prípadne či došlo k platnému uzavretiu dodatku k zmluve týkajúcej sa veľkosti písma a či došlo k
platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného.

11. V odvolaní žalovaný poukázal na rozhodujúce skutočnosti a časové súvislosti súdneho konania od
jeho začatia dňa 22.08.2019 až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že okresný súd v prvom
výroku napadnutého rozhodnutia vo veci samej rozhodol po viac ako štyroch rokoch trvania sporu, keď
žalobu zamietol s odôvodnením, že strany sporu neuzavreli platnú zmluvu o dielo a zhotoviteľ preto
nemá nárok na zaplatenie ceny diela, pričom zopakoval časť z bodu 13. a 14 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

12. Vzhľadom na žalovaným popísaný priebeh súdneho konania a okolnosti prejednávanej veci, a to
najmä postoj žalovaného a jeho obranu žalobca mal za to, že predmetom dokazovania je dohoda strán o
výške reklamných nápisov a vykonanie diela v súlade s dohodou. Vzhľadom na e-mailovú komunikáciu
medzi stranami sporu, ktorú žalovaný nenamietal, mal žalobca za to, že súdy musia nevyhnutne ustáliť,

že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo.

13. Podľa žalobcu je bezpredmetné, či k dohode o podstatných náležitostiach došlo na jednom rokovaní
alebo na viacerých. Vzájomná komunikácia nepripúšťala pochybnosti o vymedzení predmetu diela
podľa vizualizácie, na ktorú nadväzovala cenová ponuka a ani pochybnosti o tom, či sa objednávka

viaže na túto cenovú ponuku a vizualizáciu, ktorá jej predchádzala a bola žalovaným odsúhlasená. Po
vykonanej ohliadke predmetnej reklamy mal súd ustáliť, či žalobca preukázal uzavretie dohody o výške
predmetných reklamných nápisov 25 cm alebo 33 cm, ako to tvrdil žalovaný. Zopakoval svoje tvrdenia
z priebehu konania, že do výšky tvrdenej žalovaným bol započítaný aj podkladový akrylát, ktorý však
na základe vzájomnej dohody bol nahradený nerezovou konštrukciou. Žalovaný bol informovaný dňa

24.01.2018, t.j. po zaplatení preddavku, že objednávka bola prijatá a zaradená do výroby. Žalovaný
nežiadal zaslanie novej vizualizácie v dôsledku zmeny spôsobu uchytenia po vykonaní montáže. Po
montáži namietal, že písmená na svetelnej reklame sú menšie ako v cenovej ponuke. Aj informáciu v
cenovej ponuke o indikatívnosti ceny nie je možné podľa žalobcu vykladať tak, že sa počíta s možnosťou
jej zmeny v prípade zmeny technického prevedenia. Podľa žalobcu ku dňu zaplatenia preddavku zo

strany žalovaného bol riadne dohodnutý predmet diela, a to výroba a montáž svetelnej reklamy podľa
odsúhlasenej vizualizácie a strany sa 5 dní po podaní informácie o zadaní reklamy do výroby dohodli
na zmene spôsobu uchytenia svetelnej reklamy, keď podkladový akrylát pri nápisoch SPORT AQUA
MEDICAL sa nahradil nerezovou konštrukciu bez vplyvu na dohodnutú cenu diela.

14. Záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy z dôvodu nedodržania povinnosti predloženia
technického prevedenia na definitívne schválenie je pre žalobcu prekvapivý, pričom na prostriedky
procesnej obrany vykonané žalovaným po ohliadke reklamy nemalo byť prehliadnuté. Podľa žalobcu
okresný súd už mohol vo veci samej rozhodnúť na pojednávaní dňa 30.06.2021, kedy neexistovala
pochybnosť o platnosti zmluvy o dielo. K záveru o neplatnosti zmluvy neviedli ani predbežné právne

názory vyslovené sudcami okresného súdu na pojednávaní dňa 22.06.2020 a 30.06.2021, ani obrana
žalovaného.

15. Žalobca v odvolaní poukazoval na pasívny a účelový postoj žalovaného, ktorý prichádzal s novými
skutkovými tvrdeniami a návrhmi na vykonanie dokazovania až na pojednávaniach, nevyužil právo na

podanie dupliky (vyjadrenie k návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní), nevyjadril sa k dôkazom
predloženým žalobcom na výzvu súdu na pojednávaní dňa 22.06.2020, nevyjadril sa k vykonanej
ohliadke, nevyjadril sa k podaniu žalobcu zo dňa 23.08.2021, nezúčastnil sa na pojednávaní dňa
30.06.2021, týždeň pred pojednávaním, ktoré sa malo konať 08.11.2021 predložil vyjadrenie spolu s
listinou zo dňa 11.10.2019, ktorá mala byť odstúpením od zmluvy, pričom ako okresný súd, tak aj

odvolací súd prihliadli na oneskorene uplatnené prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným dňa
27.10.2021.16.Vyššieuvedenépodľažalobcuviedlopodátume30.06.2021kukonaniuďalšíchštyrochpojednávaní,
nedostatočné odôvodnenie pôvodného rozsudku okresného súdu zo dňa 20.05.2022 k podaniu
odvolania a konaniu ďalších dvoch pojednávaní a takýto postup bol zavŕšený napadnutým rozsudkom

so záverom o neplatnej zmluve o dielo, a to s odstupom času po zaplatení polovice ceny diela zo strany
žalovaného a po vykonaní montáže reklamy zo strany žalobcu po viac ako šiestich rokoch. Vzhľadom
na odstup času sa žalobca rozhodol, že záver vyslovený v napadnutom rozsudku, na základe ktorého
bola žaloba zamietnutá, bude rešpektovať napriek tomu, že s ním nesúhlasí.

17. Pri závere okresného súdu o neplatnosti zmluvy o dielo príčinu na vedenie sporu dali v takom
prípade obidve strany sporu, keď žalovaný zaplatil žalobcovi polovicu ceny diela a umožnil žalobcovi
dielo vyrobiť, namontovať ho, a to bez toho, aby v zmysle vlastnej procesnej obrany mal ustálené, čo
bolo predmetom diela a aké malo mať vlastnosti. Podľa žalobcu preto priznanie nároku na náhradu trov
súdneho konania úspešnému žalovanému je voči žalobcovi krajne nespravodlivé a zakladá nezaslúžený
prospech a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 08.09.2020 sp. zn. 12Co/193/2018. Podľa

žalobcu preto existujú vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktorých existenciu
mal súd prvej inštancie skúmať a nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej strane sporu.

18. Žalobca poukazoval na to, že napriek zamietnutiu žaloby pre neplatnosť zmluvy o dielo, vedenie
konania ani dokazovanie nenasvedčovali, že by súd o takomto posúdení uvažoval. Ak by niečo

nasvedčovalo takémuto posúdeniu zmluvy, mohol žalobca včas vykonať procesný úkon, napr. zmenu
žaloby na základe, ktorej by sa predišlo rozsiahlemu dokazovaniu ohľadne existencie či neexistencie
vád diela a mohlo byť vykonané dokazovanie ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného. V čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia konštatujúceho neplatnosť zmluvy, žiadna
stranasporusanebudemôcťdomáhaťvráteniaplneniapodľaneplatnejzmluvy,vzhľadomnapremlčanie

podľa § 394 ods. 2 ObZ. Žalobca vzhľadom na odstup času a nepredvídateľnosť rozhodovania súdu
už nemá záujem vynakladať ďalšie finančné prostriedky na uplatňovanie svojho práva, ktoré na jeho
strane prevýšili výšku samotného uplatňovaného nároku. Poukázal na poskytnutých 13 úkonov právnej
služby vyplývajúcich len zo súdneho spisu pre uplatňovanie obrany ohľadne vád diela, vrátane 6 ciest
vykonaných na pojednávania, pričom celkové náklady trov právneho zastúpenia predstavujú 2.030,-

Eur, t.j. sumu takmer vo výške uplatneného nároku.

19. Žalobca poukázal na ust. § 257 CSP, t.j. na možnosť nepriznania náhrady trov konania v prípade
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Jedná sa o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok podľa § 255 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza

ani exemplifikatívne a ich výklad je ponechaný na súdnej praxi. Použitie tohto ustanovenia je namieste
najmä vtedy, ak by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane
zakladalo u tejto strany neprimeraný, t.j. nezaslúžený prospech. V naznačenej súvislosti preto nemusia
byť bez právneho významu napr. okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu jej nároku na súde
a jej postoj v konaní. Súd je preto v rámci rozhodovania o priznaní nároku na náhradu trov súdneho

konania vždy povinný si klásť otázku, či by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo ich priznanie jednej zo
strán sporu v súlade s dobrými mravmi, resp. či by bolo príkro nespravodlivé. Pri aplikácii uvedeného
ustanovenia súd prihliada aj k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, pričom rovnako
je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie
strán sporu pred a po podaní žaloby. Ak pri zohľadnení týchto kritérií by sa javilo priznanie trov konania

neprimeranetvrdéjenamiesteaplikáciaustanoveniaotrováchkonaniapodľa§257CSP,pričomodkázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.05.2017 sp. zn. 12Co/135/2017 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.06.2018 sp. zn. 5Obo/4/2017

20. Podľa žalobcu je v predmetnej veci dôvod na aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania vzhľadom na žalobcom popísané skutočnosti v odvolaní, keď zo strany
žalobcu nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva. Neplatnosť zmluvy ustálená súdom prvej inštancie
nemôže byť pričítaná žalobcovi, resp. výhradne žalobcovi, ktorý po zaplatení polovice ceny diela
dodal žalovanému svetelnú reklamu, ktorá je inštalovaná na nehnuteľnosti patriacej žalovanému,
pričom pohľadávka žalobcu na vrátenie svetelnej reklamy alebo zaplatenia sumy zodpovedajúcej

bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného je v dôsledku premlčania nevymáhateľná, ako aj
pohľadávka žalovaného na vrátenie zaplatenej časti ceny diela. Podľa žalobcu je nutné prihliadnuť aj na
vedenie konania, ktorého predmetom bolo dokazovanie o existencii, resp. neexistencii vád diela, pričom
rozsah dokazovania a počet pojednávaní v značnej miere ovplyvnil svojím postojom aj žalovaný, ktorýmenil svoju procesnú obranu, oneskorene uplatňoval prostriedky procesnej obrany, bez ospravedlnenia
sa nezúčastnil pojednávania, na ktorom mohol okresný súd rozhodnúť. Priznanie náhrady trov konania
žalovanému by podľa žalobcu bolo nespravodlivé a neodôvodnene zvýhodňujúce žalovaného, ktorý

by ťažil z neplatnosti zmluvy, ktorú sám, resp. spoločne so žalobcom zapríčinil, a to aj tým, že získal
materiálne plnenie za polovičnú cenu.

21. Podľa žalobcu konštatovanie neplatnosti zmluvy po rozsiahlom dokazovaní vedúcom k preukázaniu
riadneho vykonania diela spojenom s trovami právneho zastupovania na obidvoch stranách vo výške

dosahujúcej sumu samotného uplatneného nároku žalobcu, je dôvodom hodným osobitného zreteľa
spolu so žalobcom uvedenými skutočnosťami na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu. Podľa žalobcu len aplikáciou § 257 CSP je možné odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona,
ktorá vznikla na strane žalobcu jeho zaviazaním na náhradu trov konania. Navrhol preto, aby odvolací
súd druhý výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania zmenil tak, že stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

22. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v

senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.975-, Eur
s príslušenstvom, ktorá predstavuje žalobcom tvrdený neuhradený zostatok ceny diela, ktoré spočívalo
v zhotovení reklamy pre žalovaného ako objednávateľa na základe dohodnutého predmetu diela a

dohodnutej ceny za dielo. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný namietal nárok žalobcu z dôvodu
nedodržania dohodnutých vlastností diela vo vzťahu k veľkosti písmen reklamného nápisu. Z obsahu
spisu vyplýva, že okresný súd rozhodol vo veci pôvodne rozsudkom sp. zn. 8Cb/39/2018-298 zo dňa
20.05.2022 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného bolo toto rozhodnutie okresného súdu

zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2023 sp. zn. 8Cob/113/2022-338. Okrem
iného odvolací súd uložil okresnému súdu povinnosť opätovne sa vysporiadať s otázkou, či došlo k
uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu.

25. Napadnutým rozhodnutím druhým v poradí okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu

k platnému uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, žalobcovi ako zhotoviteľovi preto nevznikol nárok na
zaplatenie dohodnutej ceny diela a žalobu vo veci samej v prvom výroku napadnutého rozhodnutia
zamietol. Vzhľadom na procesný úspech žalovaného v konaní, pri rozhodovaní o náhrade trov konania
priznal žalovanému ako strane úspešnej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

26. Podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28.Odvolacísúdposúdilnapadnutérozhodnutievrozsahuazdôvodovuvedenýchžalobcomvpodanom
odvolaní. Rozsahom a dôvodmi odvolania je podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd viazaný.
Predmetom odvolacieho konania bol druhý výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania.
Žalobca odôvodňoval nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v druhom výroku o náhrade trov konania

tým, že vzhľadom na priebeh konania, správanie sa žalovaného, dĺžku konania a právny záver o
neplatnosti zmluvy o dielo, je dôvodné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať
ustanovenie § 257 CSP, t.j. nepriznať žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

29. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že druhý výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov
konania je súčasťou rozsudku, t.j. rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, svojou povahou sa
jedná o uznesenie, voči ktorému je prípustné odvolanie, ako to vyplýva z ust. § 357 písm. m) CSP,
podľa ktorého voči uzneseniu o nároku na náhradu trov konania je odvolanie prípustné. Odvolací súdpreto rozhodol o odvolaní voči druhému výroku napadnutého rozhodnutia vo forme uznesenia (viď
Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol: Civilný sporový poriadok, Veľké
komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 960, str. 1311).

30. V odvolaní žalobca odôvodňoval aplikáciu ust. § 257 CSP špecifickými okolnosťami prejednávanej
veci zohľadňujúc skutočnosť, že zo strany žalobcu nešlo o svojvoľné uplatnenie práva, zohľadňujúc
pasivitu žalovaného v konaní, zohľadňujúc aj procesný postup okresného súdu, ktorý dôsledne
neaplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania a prihliadol aj na procesnú obranu, ktorá bola

uplatnená zo strany žalovaného po uplynutí lehoty na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany
a útoku. Namietal správanie žalovaného, ktorý menil svoju procesnú obranu a namietal aj prekvapivosť
vydaného rozhodnutia, keď okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania platného uzavretia
zmluvy o dielo.

31. Napriek tomu, že žalobca vytýkal okresnému súdu nesprávny procesný postup (nesprávna

aplikácia sudcovskej koncentrácie, prekvapivosť napadnutého rozhodnutia) a nesúhlasil ani so záverom
o neplatnosti zmluvy o dielo, odvolanie vo veci samej, t.j. proti prvému výroku napadnutého rozhodnutia
nepodal.

32. Pretože odvolanie smeruje voči druhému výroku o náhradu trov konania, je odvolací súd viazaný

tým, že predmetom odvolania nie je prvý výrok o zamietnutí žaloby. Odvolací súd preto na prvom
mieste zohľadňoval tú skutočnosť, že vzhľadom na absenciu podaného odvolania zo strany žalobcu voči
prvému výroku napadnutého rozhodnutia, nemá možnosť skúmať správnosť procesného postupu, ako
ani skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní
nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ preto vytýkal žalobca v odvolaní nesprávnu aplikáciu

zásady sudcovskej koncentrácie konania, ako aj záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o dielo,
tieto tvrdenia sú pre rozhodnutie o správnosti druhého výroku o náhrade trov konania irelevantné.

33. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania platí prioritne zásada
úspechustranysporuvsúdnomkonaní,t.j.zásadaprocesnejúspešnostivspore,t.j.čivýrokrozhodnutia

vovecisamejzodpovedáuplatnenémunárokualebočizodpovedáprocesnejobraneprotistrany.Pretože
zásada úspechu v súdnom konaní je základným princípom pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
úspešná strana v spore preto dôvodne očakáva, že jej bude priznaná náhrada trov konania.

34. Ako vyplýva z formulácie ust. § 257 CSP, jeho aplikácia, ktorá umožňuje nepriznať úspešnej strane

sporutrovykonania,jevýnimkouzozásadyprocesnéhoúspechuprirozhodovaníonáhradetrovkonania
a použije sa len vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na takúto povahu je preto
nevyhnutné ust. § 257 CSP vykladať reštriktívne vo vzťahu k zásade úspešnosti strany pri rozhodovaní
o náhrade trov konania a jeho použitie musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami danej veci. Tieto
závery boli opakovane prezentované v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie NS

SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 469/2013). Aplikácia § 257
CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania podľa zásady úspechu v konaní, avšak súd môže dôjsť k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach

danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu a takéto rozhodnutie o nepriznaní trov konania sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozhodnutie
Ústavného súdu SR zo dňa 06.06.2019 sp. zn. II. ÚS 113/2019).

35. Z existujúcej judikatúry zároveň vyplýva, že pri aplikácii ust. § 257 CSP je nevyhnutné procesne

umožniť protistrane sa k zamýšľanému použitiu tohto ustanovenia aj vyjadriť (viď napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2019 zo dňa 10.09.2019, sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa
10.10.2018). Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.10.2018
okrem iného vyplýva: „Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady

zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Súd podľa neho „nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane,
resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila
protistrane... Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvekbez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecnéhoprocesnéhoprincípuzodpovednostizavýsledoksporovéhokonania(§255ods.1).Priamo

z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných
prípadoch.“

36. Ústavný súd ďalej v tomto rozhodnutí uviedol: „Ústavný súd z napadnutého uznesenia krajského
súdu vyvodzuje, že pre aplikáciu ust. § 257 CSP nemôžu obstáť „špecifické okolnosti danej veci
spočívajúce v tom, že pre obnovu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne svedčili iné dôvody, než

aké uvádzala v podanej žalobe“, lebo tento dôvod nie je daný ani charakterom sporu a nezodpovedá ani
procesnej situácii. Žalobkyňa totiž chybne hájila svoje porušené alebo obnovené práva, v dôsledku čoho
musela zobrať žalobu späť ... toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými
slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania.“

37. Z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri aplikácii § 257 CSP sa má jednať
o jeho výnimočné použitie s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, t.j. z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré umožňujú aplikáciu tohto ustanovenia. Aplikácia § 257 CSP nepripadá do
úvahy kedykoľvek, a to bez toho, aby nebol zohľadňovaný základný princíp rozhodovania o náhrade
trov konania, a to úspech v spore. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu mať rôznu povahu, pričom

sa môže jednať o konkrétny alebo určitý druh konania, alebo o konkrétnu procesnú situáciu, t.j. použitie
tohto ustanovenia je odôvodnené charakterom konania alebo určitou procesnou situáciou. Okrem
zohľadnenia konkrétneho charakteru súdneho konania, zohľadnenia konkrétnej procesnej situácie
pripadajú do úvahy aj sociálne a majetkové aspekty strán sporu, okolnosti, ktoré strany sporu viedli
k uplatňovaniu nároku na súde a ich postoj v konaní ako aj postoj strán pred podaním žaloby a je

potrebné zohľadniť aj plnenie procesných povinností v priebehu súdneho konania. Uvedené skutočnosti,
ktoré môžu pripadať do úvahy pri aplikácii § 257 CSP vychádzajú z dvoch základných zohľadňujúcich
kritérií, a to kritéria sporu, resp. procesného stavu a kritéria na strane strán sporu. Súčasne je treba
zohľadniť aj to, že aplikácia ust. § 257 CSP slúži na presadenie princípu spravodlivosti pre strany sporu
v súdnom konaní. Znamená to, že dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v neprimeranej

tvrdosti priznania trov konania, v zistení podielu obidvoch strán na vzniku a priebehu sporu, v povahe a
okolnostiach sporu, v sociálnej a ekonomickej situácii, v skutkovej a právnej zložitosti veci a podobne.

38. Zo zaužívanej judikatúry Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že sa musí jednať o celkom
výnimočný prípad aplikácie citovaného ust. § 257 CSP, ktorý musí byť náležite aj odôvodnený (napr.

rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2MCdo17/2009,5Cdo/67/2010).Odvolacísúdvšakvzhľadom
na odvolacie dôvody poukazuje aj na to, že samotná nečinnosť súdu napr. pri rozhodovaní o návrhu
na späťvzatie žaloby, hoci aj neprimeranej dĺžky, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/176/2010, ktoré sa zaoberalo aplikáciou
predchádzajúcej úpravy § 150 ods. 1 OSP, teraz ustanovenia § 257 CSP).

39. Odvolací súd teda poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o použití ust. § 257 CSP je
nevyhnutné zistenie takých okolností, ktoré celkom výnimočne a z dôvodov hodných osobitného zreteľa
umožňujú súdu prelomiť základný princíp rozhodovania o náhrade trov konania, ktorým je úspech
v spore. Vzhľadom na tento základný princíp je preto aplikácia § 257 CSP výnimočná a viazaná na

dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní podporoval svoje tvrdenia o aplikácii citovaného ust. § 257 CSP aj dĺžkou
súdneho konania, potom sama osebe dĺžka konania nie je dôvodom na uplatnenie § 257 CSP.

41. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie prekvapivosť jeho rozhodnutia, keď ani predbežné
právne posúdenia až do vydania druhého napadnutého rozhodnutia neuvádzali a ani nenaznačili
možnosťposúdeniazmluvyodielouzavretejmedzistranamiakoneplatnéhoprávnehoúkonu,aninatúto
výhradu odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd konštatuje, že predbežné právne posúdenie veci, akovyplýva z pojmového vymedzenia tohto inštitútu v zmysle § 181 ods. 2 CSP, má charakter predbežný,
t.j. týmto právnym posúdením okresný súd viazaný nie je. Nie je preto vylúčené, aby v priebehu
dlhotrvajúceho konania došlo k vývoju a k zmene právneho posúdenia zo strany súdu s prihliadnutím

na vykonané dôkazy a prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/10/2022 zo dňa 14.06.2023, z ktorého
okrem iného vyplýva: „ Ak sa toto zákonné ustanovenie (§ 181 ods. 2 CSP) nedodrží, nemá to podľa
dovolacieho súdu žiaden priamy vplyv na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré
jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje

stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne.“

42. Ak teda absencia predbežného právneho posúdenia veci, pri dodržaní iných procesných práv strán
sporu, nemá vplyv na uplatňovanie procesných práv strany sporu, potom tento záver nevyhnutne platí
aj v prípade zmeny predbežného právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalovaného, že dokazovanie

prebiehalo iným smerom, ako bolo nakoniec rozhodnuté v napadnutom rozhodnutí, keď okresný súd
dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o dielo, nemá podľa odvolacieho súdu za následok povinnosť
aplikácieust.§257CSP.Zmenaprávnehoposúdeniauplatnenéhonárokuzostranysúduniejedôvodom
na aplikáciu § 257 CSP. Navyše, pokiaľ okresný súd v pôvodnom rozhodnutí žalobe vyhovel, bol
následne viazaný pokynmi odvolacieho súdu, okrem iného nanovo posúdiť otázku, či došlo k uzavretiu

zmluvy o dielo.

43. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o prekvapivosti napadnutého
rozhodnutia nezodpovedá obsahu spisu. Žalovaný už v odvolaní zo dňa 17.06.2022 proti pôvodnému
rozsudku, ako aj v jeho vyjadrení zo dňa 18.08.2022 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného voči

pôvodnému rozhodnutiu okresného súdu, namietal nesprávny záver okresného súdu o dohode o celom
diele a namietal absenciu dohody o uzavretí zmluvy o dielo. Nemohol byť teda pre žalobcu prekvapivý
následne prezentovaný záver okresného súdu v napadnutom rozhodnutí (aj na základe pokynov
odvolacieho súdu), keď nanovo posúdil zmluvu o dielo tak, že nemal preukázané jej platné uzavretie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný odvolanie vo veci samej nepodal a neumožnil odvolaciemu súdu

posúdenie správnosti týchto záverov.

44. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na pasivitu žalovaného v priebehu súdneho konania. Mienil tým
poukázať na správanie sa žalovaného v priebehu konania, ktorý riadne neuplatňoval svoje procesné
práva. Pri posudzovaní možnosti aplikácie § 257 CSP z tohto dôvodu sa ani s týmto tvrdením odvolací

súd nestotožnil. Podľa obsahu spisu je nepochybné, že žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu,
t.j. od počiatku namietal žalovaným uplatnený nárok z dôvodu nedodržania dohodnutých vlastností diela
- veľkosť písmen, ktorú procesnú obranu najneskôr v rámci odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu
doplnil aj o námietky voči existencii dohody o zmluve o dielo. V konaní žalovaný podal vyjadrenie
dňa 27.10.2021, zúčastnil sa na pojednávaniach dňa 22.06.2020, 25.08.2021, 19.01.2022, 20.04.2022,

20.05.2024 a 05.02.2024. Podľa odvolacieho súdu takýto postup a úkony zo strany žalovaného nie
je možné považovať za také konanie, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP ako výnimočného
prelomenia zásady úspechu v spore.

45.Žalovanýpoukazovalajnaskutočnosť,žeobidvestranysporu,vzhľadomnazáversúduoneplatnosti

zmluvy o dielo, sa o jej neplatnosť pričinili. Podľa odvolacieho súdu kritérium „podieľania sa“ na
neplatnosti zmluvy o dielo nemôže byť posúdené ako dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie
trov konania úspešnej strane sporu. Záver súdu o neplatnosti zmluvy o dielo (nenapadnutý odvolaním
vo veci samej) má procesný dôsledok v zamietnutí žaloby. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný aj
pred podaním žaloby uplatňoval výhrady voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, keď reagoval

na predžalobnú výzvu žalobcu a vo vyjadrení zo dňa 17.07.2019 odmietol zaplatiť zostatok ceny diela z
dôvodu nedodržania dohodnutých vlastností a zotrval na tomto tvrdení v písomnom stanovisku zo dňa
22.07.2019. Žalovaný ani pred podaním žaloby nebol pasívny, neignoroval výzvy žalobcu smerujúce
k úhrade zostatku ceny diela. Naopak svojimi vyjadreniami odôvodňoval svoj postup a negatívne
stanovisko k žiadosti žalobcu o zaplatenie ceny diela. Teda ani svojím konaním pred podaním žaloby

nie je možné dospieť k záveru o pasivite, neochote a ignorancii žalovaného, keď vo vyjadreniach pred
podaním žaloby prezentoval svoj názor na nárok žalobcu. Vyjadrenia žalovaného pred podaním žaloby,
vrátane uplatnenia prostriedkov procesnej obrany nie je možné považovať za kritérium odôvodňujúce
aplikáciu § 257 CSP. V konečnom dôsledku uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, ktoré sa prejavilov zamietnutí žaloby, by potom mohlo viesť k paušalizácii aplikácie § 257 CSP. Je samou podstatou
kontradiktórnosti sporového konania, že voči nároku žalobcu uplatňuje žalovaný prostriedky procesnej
obrany. Pokiaľ aj v priebehu konania dochádza k jej zmene, resp. k rozšíreniu dôvodov odmietania

uspokojenia žalobcom uplatnených pohľadávok zo strany žalovaného, nie je možné samo osebe takúto
zmenu alebo rozšírenie prostriedkov procesnej obrany považovať za šikanózny alebo zneužívajúci
výkon práva.

46. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca namietal oneskorené uplatnenie prostriedku procesnej

obrany spočívajúce v námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy počas dlhoročného vedenia konania,
ani toto tvrdenie nemôže byť dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Tým, že žalobca
nepodal odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej, neumožnil prieskum nesprávnej aplikácie sudcovskej
koncentrácie konania a preto je v danom prípade podstatný pre rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti
výroku o náhrade trov konania právoplatne judikovaný neúspech žalobcu v tomto konaní.

47. Pokiaľ žalobca odôvodňoval aplikáciu § 257 CSP tým, že žalobca odovzdal žalovanému dielo,
tento ho prijal, užíva ho, avšak len za polovičnú cenu, pričom všetky nároky z neplatnej zmluvy o
dielo sú už premlčané, ani táto túto skutočnosť podľa odvolacieho súdu nezakladá aplikáciu ust. §
257 CSP. Odvolací súd konštatuje, že aplikácia § 257 CSP nemá nahrádzať majetkové ujmy alebo
zmeny v majetku medzi stranami sporu z titulu zmluvných vzťahov alebo prijatia plnenia bez právneho

dôvodu. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že cez aplikáciu § 257 CSP nemá byť
reparovaný ekonomický status strán sporu, ktorý vyplýva z právneho vzťahu, resp. z prijatých plnení
bez právneho dôvodu. Náhrada trov konania nemá reparovať nevysporiadané zmluvné vzťahy alebo
plnenia poskytnuté bez právneho dôvodu.

48. Pokiaľ žalovaný ako jeden z argumentov na aplikáciu § 257 CSP uvádzal, že výška trov
konania dosahuje takmer žalobcom uplatnený nárok, ani na tento argument odvolací súd neprehliadol.
V prejednávanej veci výška trov právneho zastúpenia bola závislá od dĺžky konania, procesného
postupu súdu a uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany obidvoch strán
v spore. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že pre absenciu odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej,

správnosťou procesného postupu okresného súdu sa zaoberať nemôže.

49. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaným uvádzané dôvody aplikácie ust. § 257 CSP
samostatne, ako ani vo svojom súhrne neboli takými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP pri zohľadnení reštriktívneho výkladu a aplikácie tohto

ustanovenia.

50. Samotný procesný neúspech strany v spore, zmena právneho posúdenia zo strany súdu oproti
pôvodnému názoru (predbežné právne posúdenie a pôvodne zrušené rozhodnutie), dĺžka konania
ako aj výška trov konania, podľa odvolacieho súdu nie sú takými výnimočnými okolnosťami, ktoré

by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP v prejednávanej veci. Je nepochybná existencia mnohých
súdnych sporov s väčšou dĺžkou konania ako v prejednávanej veci, taktiež sporov so zmenou právneho
názoru súdu (podporeného pokynmi odvolacieho súdu), ako aj mnohých sporov so zmenou, resp.
rozšírením procesnej obrany žalovaného. Podľa odvolacieho súdu sa nejedná v prejednávanej veci
o také výnimočné procesné situácie a stav v konaní, ktoré by mali odôvodňovať použitie ust. § 257 CSP.

51. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie v druhom výroku potvrdil ako
vecne správne.

52. V zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP mal žalovaný v odvolacom konaní plný

úspechapretomuvznikolnárokprotižalobcovinanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanýsavšakv
odvolacom konaní k odvolaniu žalobcu žiadnym spôsobom nevyjadril a podľa obsahu spisu v odvolacom
konaní mu žiadne trovy nevznikli. Za danej situácie v súlade s článkom 17 CSP odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

53. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).