Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123011205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.04.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/46/2023 zo dňa 20.09.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E. XXXX/X, C.

je vinný, ž e

- dňa 26.6.2022 v čase asi o 22:06 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov v Clube Stromoradie na

ul. Konštantínovej č. 7/A v Prešove vo dverách medzi terasou s barom fyzicky napadol F. G. takým
spôsobom, že po tom, čo ho poškodený F. G. chytil rukou pod krkom, ho trikrát udrel plným pivovým
pohárom po ľavej strane hlavy, ktorý na ňom rozbil, čím mu spôsobil zranenie a to tri rezné rany temeno
- záhlavnej oblasti, reznú ranu v oblasti ľavej očnice, reznú ranu zado - vonkajšej plochy ľavej strany
krku s dobou liečenia v trvaní 8-10 dní, pričom z dôvodu stredne silnej intenzity útoku a nevedenia útoku
na spánkovú oblasť nedošlo u poškodeného k ohrozeniu životne dôležitého orgánu,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou
a zároveň dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a/ s použitím § 138 písm. a/ Trestného

zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024.

Za to mu u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (roky).

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť poškodenému H. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX, v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. F.

G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX, škodu vo výške 968,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 4T/46/2023 zo dňa 20.09.2024 rozhodol tak, že obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, C., uznáva sa za vinného, že

- dňa 26.6.2022 v čase asi o 22:06 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov v Clube Stromoradie na
ul. Konštantínovej č. 7/A v Prešove vo dverách medzi terasou s barom fyzicky napadol F. G. takým
spôsobom, že ho trikrát udrel plným pivovým pohárom po ľavej strane hlavy, ktorý na ňom rozbil, čím
mu spôsobil zranenie a to tri rezné rany temeno - záhlavnej oblasti, reznú ranu v oblasti ľavej očnice,
reznú ranu zado - vonkajšej plochy ľavej strany krku s dobou liečenia v trvaní 8-10 dní a len z dôvodu

stredne silnej intenzity útoku nedošlo u poškodeného k ohrozeniu životne dôležitého orgánu,

teda že začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
inému, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu uložil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 10
(desiatich) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1

písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovil
skúšobnú dobu na 4 (roky). Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému H. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom I., J. XXX/XX
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona uložil obžalovanému

povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému H. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom I., J. XXX/XX. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť v skúšobnej dobe psychoterapii. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom I., J.
XXX/XX, škodu vo výške 968,80 eur.

Proti tomuto rozsudku, prostredníctvom svojho obhajcu, podal obžalovaný písomné odvolanie, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými
pre rozhodnutie. Poukazoval na to, že zasahujúcimi policajtmi boli spísané úradné záznamy, a to č.
679237 zo dňa 26.06.2022 o 22.20 hod. z ktorého vyplýva, že k hliadke sa mal dostaviť oznamovateľ

D. J., ktorý uviedol, že jemu neznámy muž napadol jeho priateľa F. G. pivovým pohárom, ktorý sa pri
údere do hlavy rozbil, č. 177.22/2397 zo dňa 26.06.2022 z ktorého vyplýva, že tejto hliadke D. D. J.
uviedol, že F. G. napadol A. B., zo dňa 27.06.2022 E. H. D. K., z ktorého vyplýva, že ako realizátor
nápadu komunikoval so službukonajúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov, tomuto doručil
kamerový záznam z podniku Stromoradie, s tým, že po prehratí záznamu sa mal vyjadriť, že zadržaného

prepustí na slobodu, avšak až po porade s okresným prokurátorom a následne mu bolo oznámené,že zadržaného prepúšťať na slobodu nebudú a že skutok bude kvalifikovaný podľa § 155 Trestného
zákona a spis má odstúpiť na OKP OR PZ Prešov. Z tohto záznamu taktiež vyplýva, že buď D. L. alebo
iný službukonajúci prokurátor sa v čase 08.45 hod dostavil za riaditeľom OO PZ Prešov - Sever, G.

G. M. B., a preto spis odovzdal riaditeľovi, ktorý mu ho následne vrátil. Ďalej poukazoval na to, že z
výpovede svedka J. vyplýva, že D. D. N. bol v čase incidentu na WC a následne spolu išli do nemocnice
za poškodeným G., ktorý sa podroboval lekárskym vyšetreniam. Ráno 27.06.2022 asi 10.00 hod. sa
dostavil na OO PZ Prešov-Sever za účelom výsluchu, ktorý sa však nerealizoval. Poukazoval na to, že
v čase incidentu bol sv. D. D. N. okresným prokurátorom v Prešove, pričom návrh na odňatie veci a

jej prikázanie inej okresnej prokuratúre bol okresným prokurátorom v Prešove podaný dňa 27.06.2022
a až dňa 25.07.2022 bolo Krajskou prokuratúrou v Prešove rozhodnuté, že vec odníma z dozoru tejto
prokuratúry a prikazuje ju na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre v Humennom, keď dôvodom na
takýto postup bola skutočnosť, že poškodený v tejto veci je v priateľskom vzťahu s D. J. a do úvahy
prichádzal aj výsluch D. N. ako svedka, keďže sa nachádzal na mieste skutku. Z uvedeného vyplýva, že
do odňatia veci vykonával dozor prokurátor a vedúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove, aj keď

od začiatku bolo zrejmé, že vo veci bude D. N. vypočutý ako svedok, čo vyplýva aj z úradného záznamu
zo dňa 27.06.2022. Ďalej odvolateľ poukazoval na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2023
navrhoval zabezpečiť zvukové nahrávky na linku 158, resp. 112 oznamovateľa incidentu, avšak návrh
bol zamietnutý, pričom z kamerového záznamu v čase o 22.06.21 hod. je viditeľné že došlo k záklonu
hlavy z dôvodu kontaktu ruky poškodeného a krku obžalovaného, pričom on /obžalovaný/ to pociťoval

a vypovedal ako „ hrdúsenie“, keďže ku kontaktu s jeho ohryzkom došlo v okamihu keď už schádzal zo
schodu a poškodený bol v protipohybe k nemu a aj po prvom údere stále postupoval proti nemu a on /
obžalovaný/ sa snažil svojou ľavou rukou chytiť pravú ruku poškodeného, ktorou ho tento chytil pod krk.
Odvolateľmalzato,žeajvbežnomživotekaždéhočlovekasastávajúsituácie,keďdôjdekminimálnemu
nárazu alebo tlaku na ohryzok a v človeku to vyvolá pocit dusenia, pričom, aj podľa znalca, je oblasť krku

centrom emócií a okresný súd konštatuje, že požitie alkoholu odbúrava zábrany v konaní a môže vyvolať
správanie a reakcie, ktoré sú odlišné od správania a reakcii bez jeho prítomnosti, pretože má vplyv na
vnímanie reality. On poškodeného nepoznal do takej miery, aby vedel posúdiť čo tento mieni urobiť a
reagovalpudovo,vstrese,reflexneapoddojmomnárazudoohryzkajehokrku.Poškodenýmalmožnosť
počkať vonku na terase, keď ako uvádza, že si chcel s ním „pohovoriť“, resp. mu dohovoriť a otázne je,

či aj nie fyzicky, keďže aj on bol pod vplyvom alkoholu, keď obžalovaný mal hladinu alkoholu o 22.41
hod. 0,42 mg/l a poškodený o hodinu neskôr 0,68 mg/l, čo je takmer dvojnásobok a nie ako uvádza súd,
približne v rovnakom množstve. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že bez ďalšieho sa priklonil k tvrdeniu
poškodeného, že chcel riešiť jeho konflikt s D. J. a aby mu dal pokoj. Znalec z odboru psychológia,
okrem iného, po preštudovaní kamerového záznamu usúdil, že motiváciou jeho konania bola impulzívna

obranná reakcia na napadnutie /útok na krk/, čo v ňom vyvolalo pocit ohrozenia. Obžalovaný dodal,
že držanie pivového pohára v pravej ruke a jeho použitie na obranu nevnímal ako zbraň, pričom za
cca 1 sekundu ani nie je možné si všetky súvislosti uvedomiť a reagovať iným spôsobom. Vytkol
tiež okresnému súdu, že sa so závermi znalca nestotožnil a poukázal na to, že on /obžalovaný/ s
pohárom narábal ako so zbraňou, že vôbec nezvažoval iné možnosti obrany a pohár použil okamžite,

bez premýšľania voči osobe, ktorú nepoznal. Nie je, podľa obžalovaného, možné súhlasiť so závermi
súdu, že dotyk poškodeného nebol útokom a že mal dostatok času a priestoru na primeranejšiu reakciu.
Obžalovaný trvá na tom, že konal v medziach nutnej obrany, teda v silnom rozrušení spôsobenom
útokom a v dôsledku strachu a zľaknutia. V žiadnom prípade sa nesnažil poškodenému spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví, ale mu zabrániť v pokračovaní v útoku. Čo sa týka neprejavenia záujmu o zdravotný stav

poškodeného a poskytnutie pomoci, asi by to v tejto situácii, podľa obžalovaného, nebolo vhodné, aby
to nepovažovali za pokračovanie konfliktu, keď, ako to podľa odvolateľa vidieť na kamerovom zázname,
ani svedok D. J., ako kamarát poškodeného, mu neposkytuje pomoc a po celý čas stojí s rukami vo
vreckách. Podľa názoru obžalovaného nie je možné súhlasiť so závermi súdu, že dotyk poškodeného
nebol útokom a že obžalovaný B. mal dostatok času a priestoru na primeranejšiu reakciu. Obžalovaný

naďalej trvá na tom, že konal v medziach nutnej obrany v dôsledku strachu a zľaknutia sa z konania
poškodeného.Obžalovanýuzavrelsvojehodnotenievykonanéhodokazovaniatak,žepodľajehonázoru
jenepochybnepreukázané,žepriincidentemedzinímapoškodenýmdošlokjehozraneniu,avšakpohár
plný piva nebol určený na riešenie konfliktnej situácie s poškodeným, keďže s týmto si išiel von sadnúť
si ku stolu a pivo vypiť. Odkazujúc na ustanovenia § 25 ods. 1,2,3 Trestného zákona mal obžalovaný za

to, že z dokazovania je preukázané, že poškodený útočil na jeho krk v stiesnenom priestore vchodových
dverí, pri schádzaní dole schodmi, kde mal obmedzené možnosti obrany a s poukazom na rozhodnutia
Krajského sudu v Prešove vo veciach vedených pod sp. zn. 7To/33/2012 a 4To/9/2021 a na to, že už
vo výpovedí dňa 27.06.2022 a 28.06.2022 uviedol, že ho to mrzí a že nechcel ublížiť poškodenémua zopakoval to aj pri konfrontácii 27.06.2023, navrhol rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a spod
obžaloby okresného prokurátora ho oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok
nie je trestným činom.

Poškodený sa vyjadril k podanému odvolaniu obžalovaného písomne prostredníctvom svojho
splnomocnenca, považujúc ho za absolútne tendenčné, nezohľadňujúce relevantné vykonané dôkazy,
a to ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom. Poukazoval na to, že priebeh konfliktu, podľa
jeho názoru, v absolútnej zhode opísali ako poškodený lng. F. G., tak aj vypočutí svedkovia D. D. J., O.

I., P. Q. a C. I.. Odkázal aj na kamerový záznam zo dňa 26.06.2022 v čase o 22.06 hod. vyhotovený v
klube Stromoradie Prešov, z ktorého je, podľa jeho názoru, úplne zrejmé, akým absurdným a absolútne
nepochopiteľným spôsobom napadol obžalovaný A. B. poškodeného H. F. G.. Na základe vykonaného
dôkazu je potom, podľa poškodeného, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ako
ho obžalovaný B. absolútne bez príčiny a bez slova napadol, a to tým spôsobom, že poškodeného trikrát
udrel ťažkým pivovým pohárom značky „Pilsner Urquell“. ktorý držal za uško do oblasti hlavy, a to tým

spôsobom, že keď po druhom údere adresovanom zo strany obžalovaného na hlavu poškodeného sa
pohár rozbil, tak obžalovaný ďalej pokračoval vo svojom nezmyselnom konaní a s uškom rozbitého
pohára, ktorý mu ostal v ruke, rozrezal poškodenému ucho, ako aj časť krku a absolútne neobstojí
tvrdenie obžalovaného B., že tento konal de facto v sebaobrane, nakoľko, ak by tomu tak bolo, tak
nebude predsa nezmyselne poškodeného udierať ťažkým pivovým pohárom nie dvakrát, ale dokonca

trikrát do oblasti hlavy a krku. Podľa názoru tejto strany trestného konania, súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle dokazovanie, ktoré zodpovedalo všetky podstatné otázky nastolené v rámci daného konania
a náležíte sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami nastolenými počas konania
a zároveň vydal rozsudok, kde v jeho odôvodnení sa vyčerpávajúco vyjadril, z akého dôvodu uznal
obžalovaného vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, postupoval

absolútne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine, resp. nevine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď detailne a precízne vyhodnotil vykonané dokazovanie
a zrozumiteľným spôsobom popísal úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkaznej situácie, ktorá
vzišla z vykonaného dokazovania, pričom jeho myšlienkové postupy vyznievajú logicky, majú svoj

podklad vo vykonanom dokazovaní a sú posúdené v súlade so zákonom, v dôsledku čoho dospel
súd ku správnym skutkovým a právnym záverom. Nakoľko, podľa poškodeného, v predmetnej trestnej
veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy, ktoré by umožňovali náležíte preukázať skutkový stav a
vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná a obhajoba jednoznačne vyvrátená, tak navrhol, aby
odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol a zároveň zaviazal obžalovaného k

náhrade škody pre poškodeného.

Na základe takto podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a nezistiac také chyby,
po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel
k nasledovný záverom.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdomúspešný,teda,abybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkami,resp.sjehoprávnyminázormi.
Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS

19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktorésa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

V posudzovanej trestnej veci, v záujme správneho znenia skutkovej vety a jej právnej kvalifikácie,
odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením relevantnej časti znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a prehratím obrazového záznamu z miesta činu, aby bolo namieste konštatovať, že bolo
vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného
poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Okresný súd v podrobnostiach poukázal na skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a rozviedol
aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Z hľadiska zmien skutkovej vety a právnej
kvalifikácie skutku, ku ktorým pristúpil odvolací súd, je namieste poukázať na to, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku plynie, že obhajobu obžalovaného v tom, že ho mal poškodený škrtiť, považoval

za právne neúčinnú, keď škrtenie je proces, ktorý aj opísal vo svojej výpovedi znalec G. F. a ktorý spočíva
v dlhšom stlačení ohryzka krku, čo by mohlo viesť k zástave dýchania, no to si ale vyžaduje vyvinutie
určitej sily za určitý čas nevyhnutný na realizáciu procesu škrtenia, k čomu ale v tomto prípade nedošlo,
pričom okresný súd mal za to, že aj z kamerového záznamu je zrejmé, že ak by aj poškodený chytil
obžalovaného pod krk, tak ho obžalovaný v tom okamihu udrel a hoci poškodený naďalej držal ruku

zo zotrvačnosti smerom k hornej časti hrude, už obžalovaného nedržal a odkazoval na záver znalca
G. F., ktorý vzhliadol kamerový záznam a potvrdil, že konanie poškodeného nemožno z lekárskeho
hľadiska považovať za škrtenie a potvrdzovala to aj lekárska správa o zdravotnom stave obžalovaného
a aj zápisnica o ohliadke jeho tela, kde na jeho krku neboli zistené žiadne zranenia. Za situácie, kedy
obžalovaný so skleneným pollitrovým pohárom plným piva útočil na hlavu poškodeného, kde je uložený

mozog, ako životne dôležitý orgán, okresný súd nehodnotil toto konanie ako nutnú obranu v zmysle
dikcie § 25 Trestného zákona, pretože konanie obžalovaného nespĺňa ani základnú požiadavku na
priemernosť nutnej obrany, a to aj pri zohľadnení strachu, zmätku alebo zľaknutia sa. Podľa okresného
súdu, obžalovaný, hoci nikdy nebol predtým v kontakte s poškodeným, presne vedel, že sa jedná
o priateľa svedka J., s ktorým mal konflikt v minulosti a aj v ten večer a takto si so svedkom J. nepriamo

cez poškodeného vybavil účty, pričom dotyk poškodeného, ktorým, ako uviedol, chcel obžalovaného
len zastaviť, nemožno považovať vôbec za útok a obžalovaný mal veľa času a priestoru na to, aby na
to reagoval oveľa primeranejším spôsobom, ako tým, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Podľa okresného súdu, pokojne mohol poškodeného druhou voľnou rukou odstrčiť, slovne upozorniť
alebo sa mu vyhnúť alebo utiecť, odskočiť, ale obžalovaný tieto možnosti ani nezvažoval a naplno

v okamihu zaútočil na poškodeného s tým, čo mal poruke, a to s pohárom od piva priamo na jeho hlavu
v úmysle mu ublížiť. Pokiaľ sa jedná o to, či svedok J. a svedok F. mohli vidieť útok, z kamerového
záznamu je zrejmé, že svedok J. išiel za poškodeným a celý čas stál pred dverami baru a tento útok
priamo videl. Okresný súd nepovažoval za pravdivú výpoveď svedka F., že svedok J. stál mimo zorného
poľa, pretože bol to práve svedok F., ktorý stojí až za svedkom J. vo vzdialenosti niekoľkých metrov

od dverí do baru, pred ktorými sa vo vnútri baru konflikt odohral. K právnej kvalifikácii skutku mal
okresný súd za to, že hoci následky na zdraví poškodeného vyplývajúce zo znaleckého posudku majú
„iba“ charakter ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný, ako to už vyššie
uviedol súd, útočil na hlavu poškodeného stredne silnou intenzitou a bolo len vecou náhody nezáležiacej
na vôli obžalovaného, že sa rozbil sklenený pohár skôr, ako došlo k poškodeniu mozgu alebo že

nezasiahol spánkovú oblasť, kde, ako uviedol znalec G. F., je kostený skelet tenší a kde mohlo dôjsť
k poškodeniu mozgu, čo by malo vážne následky na zdraví. Preto okresný súd konanie obžalovaného
vyhodnotil ako konanie smerujúce k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, hoci k samotnému dokonaniu
činu nedošlo, pričom ku konaniu došlo v priestoroch baru, ktorý bol v tom čase v prevádzke a teda na
mieste prístupnom verejnosti, kde sa obžalovaný dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného, čím

takto svojím konaním, ktoré je opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 psím. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu, konal obžalovanývo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený Trestným zákonom a tým je záujem na ochrane zdravia a verejného poriadku /§ 15 písm. a)
Trestného zákona/.

Hoci obžalovaný A. B. poprel spáchanie trestného činu tvrdiac, že poškodený ho bez akéhokoľvek
varovania z jeho strany a bez dôvodu chytil pod krk v oblasti ohryzku a začal ho škrtiť pravou rukou a on
z obavy a šoku udrel poškodeného do časti hlavy pivovým pohárom, no že napriek tomu poškodený stále
viac - menej na neho útočil a tlačil ho do zadnej časti baru a že on poškodenému ešte uštedril jeden úder

a ešte tretí úder a až asi po tretej rane poškodený prestal a tak prestal aj on, tak o celom priebehu tohto
incidentu bol oboznámený zreteľný kamerový záznam zachycujúci v podstate celý priebeh incidentu
a z neho vyplýva, že poškodený na neho zaútočil tak, že najprv vybehol po schodoch a bez varovania
ho skutočne chytil svojou rukou pod krkom, no túto ruku obžalovaný vyblokoval svojou ľavou rukou
a bezprostredne na to svojou pravou rukou, v ktorej mal naplnený pivový pohár, udrel obžalovaný
poškodeného do oblasti ľavej časti hlavy vo výške temena poškodeného, a okamžite na to ho znova

týmto pivovým pohárom udrel do obdobnej časti hlavy a krátko na to ho udrel znova týmto pohárom,
ktorý sa o líce poškodeného rozbil. Záznam nepotvrdzuje, že by poškodený po prvotnom zachytení
obžalovaného v oblasti pod krkom na obžalovaného aktívne útočil, že by sa ho snažil zasiahnuť a ani,
že by svojím telom tlačil obžalovaného do nejakej časti interiéru pohostinstva, kde by obžalovaný nemal
možnosť ústupu. Zjavne po druhom údere pohárom bol poškodený dezorientovaný a nepokračoval

v snahe zasiahnuť obžalovaného. Nebola potvrdená obhajoba obžalovaného, že by poškodený po
prvom údere stále pokračoval a oháňal sa rukami až dovtedy, keď udrel poškodeného po tretíkrát, kedy
poškodeného trafil do líca.

Zo záznamu vyplýva aj to, že až na incident medzi ním a svedkom J., keď je zrejmé, že medzi sebou

komunikujúkrátkonamiestečinu,obžalovanýnevyvinulžiadnuaktivitu,abypoškodenéhovyprovokoval.

Možno mu veriť, že prvotne nemal potrebu, ani dôvod niekoho fyzicky napádať, no je zrejmé, že hoci
jeho obrana voči tomu, že bol poškodeným chytený nečakane pod krkom, bola spojená so zjavne
automatickou reakciou v podobe bloku a úderu, obžalovaný následne, keď na neho poškodený už

neútočil a ani sa o to nepokúšal, neodolal a poškodeného napadol dvoma údermi, až na ňom rozbil
sklenený pivový pohár.

Nemožno mu ale veriť v povahe prvotného napadnutia zo strany poškodeného, keďže predmetný
záznam, aj výpoveď poškodeného a absencia stôp na krku obžalovaného nenasvedčuje, že by ho

poškodený stihol škrtiť. Odvolací súd sa skôr prikláňa k záveru, že keď poškodený položil svoju
pravú ruku na jeho hruď pod jeho krk, na to obžalovaný pod vplyvom alkoholu reagoval spontánne
účinnou obranou v predstave, že ho poškodený ohrozuje útokom na jeho krk. Netreba ale opomenúť,
že aj poškodený bol k útoku potužený alkoholom. Spôsob, ako prišiel do kontaktu s obžalovaným,
nenasvedčoval úprimnosti jeho výpovede, že sa chcel s obžalovaným /po tom, čo si na neho vypočul

sťažnosť od svojho priateľa/ len porozprávať. Za takých okolností bol obžalovaný plne oprávnený
napadnutiu zo strany poškodeného sa brániť, hoci aj predmetom, ktorý mal v danom okamihu v pravej
ruke, ktorou odvracal útok zo strany poškodeného. V tejto časti zo strany obžalovaného išlo o nutnú
obranu podľa § 25 Trestného zákona.

Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie
alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom

zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako
škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi
nimi celkom zjavný nepomer. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany,
alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy
chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník. /R 18/1996/

V ďalšom priebehu incidentu, ktorý pozostával z dvoch nasledujúcich úderov pivovým pohárom do
oblasti hlavy poškodeného, už o nutnú obranu nešlo a nešlo ani o tzv. putatívnu obranu, aj keď
sa poškodený držal obžalovaného, no bol zjavne dezorientovaný, nikam obžalovaného netlačil a bolneschopný útoku už v dôsledku prvého úderu, ktorý bol dostatočne primeraný a účinný na zneškodnenie
poškodeného ako prvotného útočníka. Situáciu už ovládal obžalovaný, ktorý ustupujúc, si len vytváral
väčší priestor na druhý a tretí útok, ktorý ukončil, keď predmetný pivový pohár o hlavu poškodeného

rozbil. Na protiprávneho útočníka sa v okamihu po prvom údere, po nutnej obrane, zmenil obžalovaný,
pretože úmyselne prekročil medze nutnej obrany.

O nutnú obranu nejde vtedy, keď sa útok už fakticky skončil alebo keď páchateľ reaguje na útok takým
spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca, a nie odvracia. /R2/1965/

Beztrestnosti podľa § § 13 Trestného zákona (aktuálne § 25 Trestného zákona) sa nemôže dovolávať
ten, kto sa pri obrane proti útoku neobmedzí na odvracanie útoku, ale podnikne ďalšie útočné činy,
neodôvodnené už iba nutnosťou obrany, a kto sa prípadne dá s útočníkom do vzájomnej potýčky, takže
už u neho nejde o obranu, ale o vysporiadavanie sa s útočníkom. /R26/1967/

Ide o prekročenie medzí nutnej obrany, ak sa páchateľ spočiatku bráni spôsobom primeraným povahe
a nebezpečnosti útoku (aktuálne spôsobom nie celkom zjavne neprimeraným útoku) smerujúcemu
proti záujmom chráneným Trestným zákonom, ale po skončení útoku sám prejde do útoku s úmyslom
vysporiadať sa s útočníkom, od ktorého už nehrozí nebezpečenstvo. Za následok spôsobený v tejto fáze
konania je páchateľ trestne zodpovedný a nemôže sa dovolávať, že konal v nutnej obrane v zmysle §

13 Trestného zákona (aktuálne § 25 Trestného zákona). /R18/1979/

Podobne, slovenskému právnemu poriadku právnymi zásadami blízka, judikatúra Najvyššieho súdu
Českej republiky poukazuje na to, že limitný moment nutnej obrany je daný okamihom, kedy pominulo
nebezpečenstvo pre záujmy chránené trestným zákonom alebo tieto záujmy sú už porušené a nehrozí

nebezpečenstvo ďalších škôd. Nutná obrana sa preto pripúšťa až do dokončenia trestného činu, pri
trestnom čine trvajúcom, pokiaľ je protiprávny stav udržovaný. Proti útoku, ktorý je už dokončený, nie je
nutná obrana prípustná. /NR Rč 6 Tdo 59/2009/

Uvedenému záveru nasvedčujú aj ostatné dôkazy.

Z výpovede poškodeného H. F. G. vyplýva, že keď sa k nemu jeho priateľ D. J. vrátil z WC a povedal mu,
že zase je tu ten, čo do neho vyrýva, čím myslel obžalovaného, tak on sa rozhodol, že obžalovanému
dohovorí, aby dal J. pokoj, lebo vedel, že v minulosti mali konflikty, ktoré pretrvávali. Preto sa postavil
a išiel do vnútornej časti podniku a ako vchádzal hore schodmi, stretol obžalovaného a chcel ho zastaviť

tak, že mu priložil ľavú ruku na oblasť hrudníka a krku. On nestihol obžalovanému nič povedať, lebo
dostal ranu a potom ho už len ľudia odprevádzali na toaletu, bol v šoku a nerozumel tomu, čo sa stalo.
Nikdy predtým sa s obžalovaným nerozprával. Zo zranení, ktoré mu spôsobil obžalovaný, sa liečil asi tri
týždne. Potvrdil, že v ten večer mal požité alkoholické nápoje, a to asi 3 alebo 4 pollitrové poháre piva
značky Plzeň a asi 5 pohárikov destilátu marhuľovica ale po ich požití bol v pohode, netackal sa a riadne

komunikoval. S obžalovaným sa poznal iba z videnia a v ten večer ho ani nezaregistroval v bare, ale D.
J. mu raz povedal, že obžalovaný sa J. vyhrážal, že by mu fyzicky ublížil a bol by za to schopný niesť aj
následky. Poprel, že by obžalovaného škrtil alebo ho držal za ohryzok.

Z výpovede svedka D. J. vyplynulo, že pri pokladni v bare videl obžalovaného, ako si objednáva a ten mu

začal nadávať v tom zmysle „ty kokot pojebaný, čo pozeráš“. On sa len pousmial a pokrútil hlavou. Vyšiel
von a povedal poškodenému, že zase má s ním problém ten, čo sa mu vyhráža. Poškodený vedel, že
mal s obžalovaným v minulosti konflikt, kedy mu obžalovaný povedal, že raz bol v base a kvôli nemu ešte
raz do basy pôjde a mali spolu s obžalovaným slovné konflikty aj v iných baroch. Poškodený teda vedel,
ako obžalovaný vyzerá a preto sa hneď postavil a išiel do vnútra baru. Oni ostali pri vstupe do baru hneď

pri vchode. Svedok videl, že obžalovaný má načapované pivo a bral ho z barového pultu, pričom išiel
smerom von z baru na terasu a poškodený išiel smerom do vnútra baru, kedy položil na obžalovaného
ruku a obžalovaný poškodeného opakovane udieral dovtedy, kým sa pohár nerozbil o hlavu a krk. Tie
tri údery boli také rýchle, že to trvalo iba pár sekúnd, pričom sa obaja posúvali do vnútra baru. Počas
konfliktu bol D. N. na toalete. Obžalovaný po incidente nepovedal ani slovo, vyšiel von a sadol si na

schody školy a tam si zapálil cigaretu. Poškodený sa iba dotkol obžalovaného na hrudi.

Výpoveď A. F., že poškodený ľavou rukou chytil obžalovaného za ohryzok a tlačil ho do vnútra baru,
čím obžalovanému rozlial pivo a že v tej chvíli obžalovaný udrel poškodeného s tým krígľom prvýkrát,ale poškodený ho nepustil, stále ho držal pod krkom a tlačil ho dovnútra, nezodpovedá kamerovému
záznamu, a preto nie je dôvod mu veriť. Z prečítanej výpovede svedka D. D. N. vyplynulo, že priebeh
incidentu nevidel. Odvolací súd k tomuto svedkovi, ktorý v súkromnom živote vykonával funkciu

prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili záver, že
by ovplyvňoval predmetné trestné konanie spôsobom, ktorý by znamenal ohrozovanie účelu trestného
konania. Aj z výpovedí vypočutého personálu predmetného baru vyplýva potvrdenie znenia skutkovej
vety, ako ho ustálil odvolací súd. Svedok C. I. tiež potvrdil, že obžalovaný stretol vo dverách muža,
o ktorom vie, že sa volá D. a s ním si vymenil nejaké slová v tom zmysle, že „čo pozeráš, ty kokot“.

Tie slová adresoval obžalovaný tomu D., ale slovný konflikt ďalej neeskaloval. Videl, ako obžalovaný dal
poškodenému dva údery s pivovým pohárom, ktorý držal v ruke, pričom pri druhej rane, ktorú videl, sa
pohár rozbil, pritom trafil ľavú stranu hlavy poškodeného. Ani svedkyňa P. Q. začiatok konfliktu nevidela.
Videla, ako obžalovaný udrel pohárom poškodeného po hlave. Obžalovaný udrel poškodeného znova
aj druhý krát po hlave a krígeľ piva značky Plzeň sa rozbil a pivo sa rozlialo po dlážke. Počas incidentu
sa obaja posunuli smerom do vnútra baru a bližšie k pultu. Potvrdila, že záznam z kamery vo vnútri

baru videla, a to asi štyri dni na to, keď prišiel technik, aby ho stiahol. Aj svedkyňa O. I. vypovedala,
že keď vošiel do baru poškodený, tak videla, ako sa obžalovaný zahnal s prázdnym krígľom od piva na
poškodeného a ten krígeľ sa rozbil, pravdepodobne o hlavu poškodeného, a to tak, že sklo sa rozletelo
na všetky strany.

Z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická
chirurgia G. C. F. vyplýva rozsah i povaha, ako aj mechanizmus vzniku poranení, vrátane toho, či došlo
k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, ktorý sa nachádza v oblasti hlavy poškodeného. Všetky rezné
rany, podľa znalca, vznikli pôsobením ostrého predmetu na poranené oblasti násilím stredne silnej
intenzity, pričom tomuto spôsobu mechanizmu vzniku poranení zodpovedá úder skleneným pohárom,

ktorý sa v momente dopadu na hlavu rozbil alebo s už rozbitým pohárom. Všetky porania poškodeného
ale znalec hodnotil ako ľahké, ktoré si vyžiadali len jednoduchú liečbu a poškodený nebol nijako
obmedzovaný v bežnom spôsobe života, nanajvýš mierne v starostlivosti o hygienu tváre a hlavy.
Priemerná doba liečenia týchto zranení je 8 až 10 dní, čo koreluje aj s PN. Dobu PN poškodeného
hodnotí ako nadsadenú a z odborného hľadiska akceptuje dobu PN do 14 dní vrátane. Poškodený nebol

v čase úrazu v bezvedomí, nebol pripútaný na lôžko, nevracal, nebol hospitalizovaný v nemocnici, nemal
dlhotrvajúce úporné bolesti, horúčky, nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných
životných potrieb. Bol mierne obmedzený v starostlivosti o tvár a hlavu, bol plne sebestačný a mohol
sa voľne pohybovať. Nevyžadoval si pomoc druhej osoby, a teda jeho obvyklý spôsob života bol len
mierne narušený. V priebehu liečby sa nevyskytli žiadne poruchy zdravia alebo iné ťažkosti. Znalec

jednotlivé zranenia aj bodovo ohodnotil podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a spolu predstavujú 40 bodov.
Jednoznačne vyhlásil, že žiadne z poranení poškodeného priamo nepoškodilo a ani neohrozilo žiaden
životne dôležitý orgán vzhľadom na pevný kostený kryt mozgu a nedostatočne pôsobiacu intenzitu
násilia. Toto mohlo, podľa znalca, nastať pri silnejšej intenzite pôsobiaceho násilia. Dodal, že síce
hlava je jedným z najdôležitejších životne dôležitých orgánov a útok na hlavu možno považovať za

nebezpečný, pretože mozog je riadiacim centrom celého organizmu, no trval na tom, že v tomto prípade
k ohrozeniu nedošlo, pretože mozog chráni silný kostený kryt. Ak by bol ale útok vedený na spánkovú
oblasť,kdejekostenýkrytmozgutenší,takbytomohlospôsobiťvážnejšiepoškodeniemozgu.Siluútoku
označil len ako strednú, keď pri slabej intenzite by nevznikli rany a nedošlo by k rozbitiu pohára a pri silnej
intenzite by mohlo dôjsť k zlomenine lebečnej kosti, pripadne poškodenia mozgu, čo by mohlo znamenať

ohrozenie na živote. Obžalovaný po útoku zo strany poškodeného len reflexne zahol hlavu dozadu
a nedošlo k poškodeniu žiadneho orgánu obžalovaného. Treba k tomu dodať, že tvrdenia a zistenia
znalcanebolivtomtokonanížiadnymodborneporovnateľnýmdôkazomspochybnené,atakneboldôvod
im v celom rozsahu neveriť. Bolo potom namieste doplniť znenie skutkovej vety aj o okolnosť, ktoré
podčiarkla absenciu snahy obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, keďže to bol

výlučne on, ktorý rozhodoval nielen o intenzite oboch útočných úderov ale aj o ich zameraní do oblasti
hlavy poškodeného.

Z výpovede znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých G. C. R.,
sa odvolací súd dozvedel mimo skutočností potrebných pre individualizovaný a primeraný spravodlivý

trest aj to, že skutok v podstate zodpovedá psychologickým charakteristikám osobnosti obžalovaného.
Obžalovaný je osobnosťou intro – extrovertovane socializovanou, maskulínna s vyššou potrebou
družnosti, nevyrovnanou, ľahšie zraniteľnou s nízkou psychickou diferencovanosťou a zhoršenou
prispôsobivosťou. Má zvýšenú snahu dostať sa v každej situácii do superiórnej pozície, kde mátendenciu iných kontrolovať a manipulovať s nimi. V motivácii jeho správania zohráva dôležitú úlohu
potreba exhibície. Osobnosť je náladová, kde správanie je často situačne determinované. Je málo
tolerantný, jeho konanie je často v záujme znižovania vlastnej úzkosti. Má zvýšený sklon ku konfliktných

vzťahom, kde v každej situácii reaguje na dianie okolo seba. Reakcia je pritom výsostne osobná a často
aj nevhodná. Zažíva pocity hrozby, obáva sa ohrozenia vlastnej integrity. Frustrácie, čakanie a situácie
s viacerými možnosťami vzbudzujú strach a hnev. Ťažko znáša frustrácie, je netolerantný, svoju zlosť
zadržuje a pozornosť sústreďuje na krivdy, ktorému boli spôsobené. Agresia je uvedomovaná a zároveň
potlačovaná, je nespokojný so svojou agresívnou životnou rolou. Znalec u obžalovaného nezistil

poruchu vnímania. Obžalovaný voči poškodenému nevyjadruje žiaden osobnejší emočný vzťah. Vníma
ho len ako predmet udalosti. Profil osobnosti obžalovaného sa, podľa znalca, zhoduje s popísaným
skutkom. Obžalovaný reagoval až keď ho poškodený chytil do oblasti krku a taktiež jeho prvotná reakcia
spočívajúca v záklone hlavy dozadu nasvedčuje, že to bola jeho ochranná reakcia pred podnetom, ktorý
prežíval ako nepripravený. Je podľa znalca zrejmé, že obžalovaný tento moment vnímal ako ohrozenie
vlastného zdravia, ktoré sa snažil odvrátiť. V tom čase najprístupnejšou alternatívou jeho obrany bola

obranapravourukou,keďžeľavourukouodkláňalrukupoškodenéhoodsvojhokrku.Odvolacísúdsaale
nestotožnil s názorom znalca, že pohár nebol použitý ako druh zbrane. Obžalovaný si totiž, podľa znalca,
dokáže uvedomiť zmyslel a účel držaných predmetov. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak teda bol
upovedomený o tom, čo mal v ruke a toto použil na opakovaný útok a v útoku nepokračoval po tom, ako
tento pohár v dôsledku jeho rozbitia vlastne stratil, niet dôvodu pochybovať o tom, že vedel a chcel práve

tento pohár využiť aj na protiprávny útok proti poškodenému. Znalec nezistil dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné obžalovanému nariadiť psychiatrické vyšetrenie, no pre zvýšenie pozitívnej prognózy ďalšieho
vývoja jeho osobnosti znalec odporúča absolvovanie psychoterapeutického vedenia zameraného na
zvládnutie svojich impulzívnych prejavov a vnútorného prežívania. Táto skutočnosť v spojení s povahou
skutku bola potom základom pre uloženie príslušnej povinnosti ako súčasti probačného dohľadu.

Aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bol vzhliadnutý obrazový záznam zachytený na DVD
nosiči, ktorý obsahuje záznam z priemyselnej kamery umiestnenej vo vnútri baru Stromoradie, ktorý
odvolací súd bez pochybností považuje za podrobný obraz predmetného incidentu. Tento umožnil
odstrániť nepresnosti, či prípadné rozpory, ktoré svedkovia, vrátane obžalovaného, priniesli vo svojich

výpovediach. Tento dôkaz, ktorý bol získaný plne v súlade s Trestným poriadkom, okresný súd
nevyhodnotil celkom presne, čo potom odvolací súd napravil a do skutkovej vety pridal aj údaj o konaní
poškodeného proti obžalovanému. Z obsahu videozáznamu je zrejmé, že podľa nastavenia dátumu
a času kamery, táto zachytila udalosti dňa 26.06.2022 asi od 22.02 hod. až do 22.07 hod. Kamera
zachytávavstupdovnútrabaruabarovýpultsčasťoubaru.Zhľadiskaskutočnepodstatnýchskutočností

treba uviesť, že na zázname je vidno, že obžalovaný s načapovaným pivom a vo vstupných dverách
do baru stretáva svedka D. J., ktorému čosi povie. Obžalovaný neskôr pristupuje k barovému pultu
a svedkyňa Q. mu čapuje pivo do skleneného pohára s uškom. Po načapovaní obžalovaný tento pohár
s pivom drží za uško v pravej ruke a ide von z baru, kedy do vnútra baru po schodoch vstupuje
poškodený, ktorý chytí svojou pravou rukou obžalovaného priamo do oblasti pod krkom, ktorú ruku

mu obžalovaný smerom von vyblokuje svojou ľavou rukou a zároveň obžalovaný svojou pravou rukou,
v ktorej drží tento naplnený pohár, udrie poškodeného do ľavej vrchnej časti hlavy, poškodený poklesne
no drží sa ho jednou rukou, pričom obžalovaný zhora vedie pohárom ďalší uder na hlavu poškodeného
v rýchlom slede s ďalším úderom, pri ktorom sa pohár o hlavu poškodeného už rozbije a incident
končí. Počas týchto úderov je poškodený zjavne otrasený, je oproti obžalovanému v miernom pokľaku

a obžalovaný ustupuje, no nie pre nátlak poškodeného, ale zjavne, aby mohol poškodeného zasahovať
pohárom. Už pri prvom sa poškodený skloní, pričom z jeho pohybov nevyplýva, že by sa snažil o odpor.
Po treťom údere, pri ktorom sa rozbije pohár, ešte obžalovaný fyzicky ďalej útočí na poškodeného, až
kým ich neoddelí svedok, pričom po treťom údere je viditeľné, že poškodený krváca. Celý incident trval
cca päť sekúnd.

Okrem toho zranenia sú na strane poškodeného potvrdené zápisnicou o ohliadke tela a
fotodokumentáciou, ktorá bola vykonaná dňa 28.06.2022 a počas ktorej bolo zistené, že poškodený
má zranenie ľavej časti hlavy a krku, ktoré má prekryté obväzom. Iné zranenia nemá. Z tejto ohliadky
bola urobená fotodokumentácia, ktorá zachytáva telo poškodeného s detailom na jeho hlavu. Na strane

obžalovaného také dôkazy zo dňa 27.06.2022 potvrdzujú zranenie pravej ruky, ktorú má obžalovaný
obviazanú. Lekárske správy potom zranenia spresňujú. Poškodený mal viaceré rezné rany vo vlasatej
časti hlavy, ušnice a krku, ktoré, podľa jeho vyjadrenia, boli spôsobené úderom so skleneným pohárom.Z týchto správ vyplýva priebeh liečenia tak, ako ich popísal G. F. v znaleckom posudku. Záznamy
o dychových skúškach z relevantného času k skutku potvrdzujú, že obaja pod vplyvom alkoholu boli.

Takto, po upozornení strán trestného konania prítomných na verejnom zasadnutí na možnosť
odchýlneho právneho posúdenia skutku než v podanej obžalobe, odvolací súd dospel k záveru, že
v súlade so zákonom je právne kvalifikovať predmetný skutok obžalovaného ako konanie, ktorým
inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou
a zároveň dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím

spáchal dva prečiny, a to prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) s použitím
§ 138 písm. a) Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona v znení platnom a účinnom
od 06.08.2024. Táto zmena skutkovej vety, ako aj zmena právnej kvalifikácie, bola, nakoľko išlo len
o odvolanie obžalovaného, možná, keďže išlo o zmenu v prospech obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024, trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno
uložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovenévtomtozákone,pričomtentozákonv

osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie

škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku

tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.
4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil skutočnosť, že na jeho strane neexistuje žiadna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ktorá by zmierňovala pohľad súdu na jeho

konanie alebo na jeho osobu, keď obžalovaný svoje správanie a ani následky, ktoré poškodenému
na zdraví spôsobil alebo mohol spôsobiť, vôbec neľutuje, nemal snahu sa poškodenému ospravedlniť,
hoci sám priznával, že na poškodeného zaútočil a ani po skutku sa obžalovaný vôbec nezaujímal
o poškodeného, o jeho zdravotný stav, hoci pri útoku na hlavu mohol aj priemerný človek bez
medicínskeho vzdelania, ako obžalovaný, predpokladať vážne následky. To, podľa názoru okresného

súdu, zvyšuje podľa presvedčenia súdu riziko pokračovania jeho konania do budúcnosti, najmä pri
agresívnom nastavení jeho osobnosti, ako to uviedol znalec G. R.. Ďalej okresný súd v neprospech
obžalovaného hodnotil priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy /§ 37 písm. h)
Trestného zákona/, pričom ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým bol podľa okresného

súdu zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon umožňuje
uložiť trest odňatia slobody od 4 až do 10 rokov aj jeho pokus, pričom ale na strane druhej zohľadnil
toto vývojové štádium zločinu za okolnosti, že ujma na zdraví poškodeného bola v trvaní 8 až 10
dní a takto by uloženie zákonom predpokladaného trestu obžalovanému bolo neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred jeho konaním podľa presvedčenia súdu postačuje aj

trest kratšieho trvania, a teda súd za týchto podmienok aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a obžalovanému trest mimoriadne znížil. Pri zohľadnení osoby obžalovaného, jeho
postoja k trestnej činnosti, spôsobu spáchania činu, ktorý má charakter útoku na hlavu poškodeného so
zbraňou, ktorou objektívne mohol spôsobiť aj vážnejšie následky, jeho priestupkovej minulosti, vrátanepriestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, súd dospel k záveru o nutnosti uloženia trestu, hoci
mimoriadne zníženého, ale prísneho, tak, aby odradil obžalovaného od potencionálneho pokračovania
ďalších konfliktov, ktoré zjavne má nielen s poškodeným, ale aj so svedkom J.. Trest v trvaní 2 rokov a 10

mesiacov, podľa názoru okresného súdu, tieto kritériá trestu spĺňa a zohľadňuje aj závažnosť následkov,
ktoré mohol obžalovaný poškodenému spôsobiť. K tomu okresný súd dodal ale, že obžalovaný nie je
osobou, na ktorú by bolo nutné pôsobiť bezprostredne výkonom trestu odňatia slobody. Odsúdenia,
ktoré má zaznamenané, sú zahladené a sú z dávnejšej minulosti, kedy od posledného z nich obžalovaný
z trestno-právneho hľadiska žije riadnym životom, je zamestnaný a má rodinu. Stále je, podľa názoru

okresného súdu, teda za tejto situácie nutné uplatniť aj výchovný účel trestu, ktorý bude naplnený
podmienečným odkladom výkonu trestu posilneným probačným dohľadom, ktorý súd považuje za nutný
práve jednak z dôvodu nutnosti reparovania následkov jeho činu, ku ktorým doposiaľ nedošlo, ale aj
z dôvodu osobnosti obžalovaného z psychologického hľadiska, ako ju v znaleckom posudku opísal
znalec G. R.. Aj skúšobná doba v trvaní 4 rokov, teda na hornej hranici dĺžky stanovenej Trestným
zákonom, napĺňa záujem súdu na uplatnení výchovného aspektu trestu vo vzťahu k obžalovanému,

ale aj ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k spoločnosti a dáva dostatočný priestor na to, aby si
obžalovaný, ak tak doposiaľ neurobil, uvedomil možné následky svojho konania a správania, kedy život
a zdravie táto spoločnosť považuje za najdôležitejšie hodnoty, ktoré chráni a do ktorých obžalovaný
svojím spávaním zasiahol. Na naplnenie vyššie deklarovaných účelov trestu súd v rámci probačnému
dohľadu uložil obžalovanému povinnosť ospravedlniť sa poškodenému, čo považuje súd za náležité ako

súčasť nemajetkovej reparácie, nahradiť poškodenému škodu, ktorú mu na zdraví spôsobil a v súlade
s odporúčaním znalca G. R. sa podobriť psychoterapii, ktorá môže pomôcť obžalovanému pri zvládaní
impulzívnych prejavov a vnútorného prežívania a uvedomeniu si príčin a následkov svojej agresivity, čo
bude mať, podľa presvedčenia súdu, pozitívny preventívny účinok pre samotného obžalovaného, ale aj
vo vzťahu k ochrane spoločnosti, a teda k napĺňaniu účelu trestu.

S týmito závermi odvolací súd čiastočne súhlasí. Bolo ale potrebné zákonne zmenenej právnej
kvalifikácii prispôsobiť aj zákonný výrok o treste a uložiť trest primeraný pri rešpektovaní zásady
zdržanlivosti. Takto zmenil výmeru aj úhrnného trestu odňatia slobody a dĺžku skúšobnej doby vrátane
rozsahu povinností v rámci probačného dohľadu.

Obžalovaný sa skutočne do rozporu s Trestným zákonom už dostal. Hľadí sa ale na neho, akoby
nebol odsúdený, pričom druhovo nešlo o podobnú trestnú činnosť. Dňa 12.11.2019 bol postihnutý za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, kedy
listom urazil inú osobu, za čo bol pokarhaný a dňa 12.11.2019 tiež spáchal obdobný druh priestupku,

za čo bol postihnutý blokovou pokutou. V rámci postihu za priestupky agresívnej povahy ale nešlo
o závažné činy. Aktuálne dva spáchané prečiny mu nepochybne priťažili. Od spáchania predmetnej
trestnej činnosti ale nie sú poznatky o protiprávnom správaní sa obžalovaného. Bude teda len na jeho
rozhodnutí, či akceptujúc toto hodnotenie spojené s nižším trestom, ako mu bol pôvodne uložený,
zmení definitívne spôsob svojho života smerom k upusteniu od takých impulzívnych konaní, ktoré sú

protiprávne. Po zhodnotení hľadísk uvedených v § 34 Trestného zákona postupom podľa § 2 ods. 12
Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej
prevencii, no i zásadou uvedenou v § 2 ods. 2 Trestného poriadku, je už trest odňatia slobody na
dolnej hranici prísnejšieho prečinu. Vzhľadom na to, že to bol poškodený, kto vytvoril kolíznu situáciu
a vlastne motivoval obžalovaného k obrane, ktorú potom zjavne vo výrazne rýchlom slede obžalovaný

neoprávnene zmenil na útok, na dorazenie poškodeného, nie je nevyhnutné ukladať obžalovanému aj
príkaz osobne sa ospravedlniť poškodenému. Bolo teda nevyhnutné zmeniť výrok o treste uloženého
súdomprvéhostupňavjehovýmere,nakoľkovtejtočastibolvýrokokresnéhosúduvrozporesTrestným
zákonom. Odvolacím súdom uložený trest je potom zákonný, primeraný a spravodlivý.

Poškodený si prostredníctvom svojho splnomocnenca písomným podaním zo dňa 13.09.2022 uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorú utrpel konaním obžalovaného a ktoré sú vyčíslené v znaleckom posudku
G. C. F. na 40 bodov, čo pri hodnote 1 bodu, v čase poranenia, vo výške 24,22 eur predstavuje bolestné
vo výške 968,80 eur, ktoré si poškodený v tejto výške a z tohto titulu uplatnil ako náhradu škody
v trestnom konaní.

Poškodený si do skončenia prípravného konania prostredníctvom svojho splnomocnenca riadne a včas
uplatnil nárok na náhradu škody, čo do dôvodu, ako aj výšky a tak podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadkuuložil obžalovanému, ako pôvodcovi tejto škody, aby ju poškodenému uhradil vo výške, ktorá zodpovedá
vyčísleniu bolestného znalcom G. F..

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.