Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010401
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010401.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla
2025 v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, 3 písm. b) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obhajcu obžalovanej a oprávnenej osoby B. C. voči
rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/68/2024 zo dňa 09.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B., podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu,
z a m i e t a .

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie oprávnenej osoby B. C.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/68/2024 zo dňa 09.12.2024 bola obžalovaná A. B.
uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Trestného zákona
a to za skutok, ktorého sa dopustila tak, že

aj napriek tomu, že jej bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/54/2009-95 zo dňa
13.07.2009, právoplatným dňa 21.08.2009, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej D.. C., nar.

XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom
01.03.2009, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa
tejto svoje zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jej zo Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v mieste trvalého
bydliska, okres E. a na iných miestach v období od 05.09.2013 do 09.12.2024 úmyselne vyhýbala, keďže
počas rozhodného obdobia nebola evidovaná v registri Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, nebola
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko

Krupina, nepoberala pomoc v hmotnej núdzi, bola vedená ako povinná osoba na žiadosti o náhradné
výživné pre neplatenie výživného od decembra 2012, nemá vydaný platný občiansky preukaz, iba platný
cestovný pas a 9-krát bola právoplatne odsúdená v Stuttgarte (z toho 5-krát za prostitúciu), teda sa
riadne nezamestnala, pričom neuhrádzala vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom rozsahu, čím jej voči
oprávnenému B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XXXX/X, vznikol na výživnom dlh v celkovej
výške 3.984,56 €,

Za toto konanie ju Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 207 ods.3 Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr.
zákona súd obžalovanej uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe zaplatila zameškané výživné.

Uvedenýrozsudoknenadobudolprávoplatnosť,pretožehosvojímodvolanímnapadlijednakustanovený
obhajca obžalovanej, ako aj oprávnená osoba B. C..Obhajca obžalovanej za obžalovanú, ktorá sa nachádza na neznámom mieste v Nemecku a konalo sa
vočinejakovočiušlej,vodvolaníuviedol,žeorgányčinnévtrestnomkonaníspravililenveľmimálonato,

aby obžalovaná čelila trestnému stíhaniu na území Slovenskej republiky. Nie je obhajobe zrejmé, z čoho
vychádzal súd, že je ušlá, keďže úkony obžalovanej v predmetnej veci boli realizované aj začiatkom
roku 2020, pričom nemecké orgány s obžalovanou pravidelne komunikujú, dokážu ju aj priestupkovo
postihnúť, pričom slovenské orgány s ňou komunikovať nedokážu.

Podľa obhajoby si orgány činné v trestnom konaní na Slovensku takto zjednodušili trestné stíhanie,
čím došlo, že obhajoba obžalovanej bola prenesená na ustanoveného obhajcu a tým mu znemožnili
účinne sa brániť, ustanovený obhajca nemal kontakt s obžalovanou, jeho skutkové poznatky o veci
neboli žiadne, pričom je paradoxné, že v tomto štádiu konania boli účinné právne inštitúty k donúteniu
obžalovanej zúčastniť sa trestného stíhania opomenuté. Konanie proti ušlému by malo byť najkrajnejším
riešením vo veci, čo však tento prípad nie je.

Pokiaľ sa jedná o skutok ako je uvedený v skutkovej vete rozhodnutia, nebol v konaní preukázaný podľa
názoru obhajoby, že obžalovaná skutočne výživné za obdobie neplatila, respektíve že si neplnila voči
maloletej vyživovaciu povinnosť iným spôsobom. Naviac uložený trest považuje za neprimerane prísny
pre obžalovanú. Z uvedeného dôvodu preto navrhol obhajca, aby súd prehodnotil svoje rozhodnutie a

aby odvolací súd po preskúmaní všetkých výrokov napadnutého rozsudku napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Oprávnená osoba a to B. C. vo svojom odvolaní voči rozsudku uviedol, že všetci vedia, kde sa
obžalovaná B. nachádza a nikto vo veci nekoná, bola 10-krát postihnutá za prostitúciu v Nemecku,

on ako oprávnená osoba nemá peniaze na právnika tak, ako má tieto peniaze prostitútka, on sa musí
starať o maloletú dcéru D., na čo mu síce štát prispieva, ale nie na jej stravu. Obžalovaná B. už raz
bola právoplatne odsúdená, dostala len podmienku, keby bol on na jej mieste, už by bol dávno vo
väzbe, ale ona, keďže je prostitútka, tak je to všetko v poriadku, on nepotrebuje, aby teraz platila, ale
vtedy, keď dieťa rástlo potreboval peniaze a bude sa preto odvolávať, až kým nebude odsúdená k

nepodmienečnému trestu.

On už má toho akurát dosť, keď štát nevie odsúdiť nejakú prostitútku, čo si neplní svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére, už mala byť dávno vo väzbe, ale nikto nič nespravil, boli to len sľuby a
16 rokov počúva stále to isté.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného
zasadnutia o podaných odvolaniach, na ktoré verejné zasadnutie sa dostavil ustanovený obhajca
obžalovanej, oprávnená osoba, samotná obžalovaná sa nezúčastnila pojednávania, pretože tak ako
bolo vyššie uvedené, súd voči nej konal ako voči ušlej, keďže jej presné miesto bydliska v Nemecku

nebolo zistené ani v konaní pred súdom.

V konečných návrhoch potom prítomná krajská prokurátorka uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
vo všetkých výrokoch za správny a zákonný, na obžalovanú sa na Slovenská hľadí ako keby nebola
trestaná, preto navrhla jej odvolanie vzhľadom k tomu, že aj trest je primeraný, ako nedôvodné zamietnuť

a to aj ohľadne odvolania poškodeného.

Oprávnená osoba B. C. ako odvolateľ tiež v konečnom návrhu uviedol, že trvá na tom, aby bola
obžalovanázatvorenádobasy,dlhodoboneplatívýživné,pričomonmásuseda,ktorýzatakúistútrestnú
činnosť už do basy ísť musel.

Zaustanovenéhoobhajcuprítomnáobhajkyňavrámcisubstitúcievkonečnomnávrhuuviedla,žezmysle
písomných dôvodov odvolania navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej podané cestou ustanovenéhoobhajcu, toto nie je dôvodné a pokiaľ ide o odvolanie oprávnenej osoby B. C., tak toto bolo podané voči
výroku, voči ktorému je odvolanie neprípustné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak, aby mu umožnil
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo
aj v ich súhrne zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky
skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania sa výlučné alebo pochybné.

Na tomto mieste musí aj krajský súd konštatovať, že pobyt obžalovanej A. B. nie je dlhodobo známy, je
možné predpokladať, že sa nachádza na území G. H., kde bola viackrát odsúdená a to aj za prostitúciu,

avšak konkrétne miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Skutočnosť, že obž. A. B. je matkou maloletej D.
C. je nepochybne preukázané z trestného spisu, že sa rodičia majú starať o výživu a výchovu svojich
detí, to vyplýva zo zákonov Slovenskej republiky, v minulosti obžalovaná už bola za obdobné konanie
právoplatne odsúdená, preto je argumentácia obhajoby o tom, že je pochybné či platila alebo neplatila
obžalovaná výživné scestná a už z vyjadrení B. C., teda otca maloletého dieťaťa je nepochybné, že

jemu na výživné nikto okrem štátu neprispieva. V tomto smere je preto správne konštatovanie okresného
súdu, že obžalovaná sa dopustila prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b)
Trestného zákona, keďže v období najmenej dvoch mesiacov v priebehu dvoch rokov sa úmyselne
vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchala závažnejším spôsobom
a to po dlhší čas.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku a je z nich jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaná sa
žalovanej trestnej činnosti dopustila.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste, tu by bolo možné pochybovať o tom, či uložený trest obžalovanej
A. B. nie je neprimerane mierny vzhľadom na dĺžku zanedbaného výživného a jej výšku, avšak keďže
voči tomuto výroku o treste okresný prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde
odvolanie nepodal a takéto právo voči neprimeranosti uloženého trestu v neprospech obžalovaného má
len prokurátor, krajský súd v tomto smere nemohol urobiť žiadne negatívne rozhodnutie v neprospech

obžalovanej.

V tomto smere to teda platí aj pre odvolanie oprávnenej osoby B. C., keďže jemu Trestný poriadok právo
podať odvolanie voči výroku o uloženom treste vyslovene nedáva tak, ako je to zrejmé z ustanovenia
§ 316 ods. 1 Tr. por.

Podľa tohto paragrafu odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo osobou, ktorá znovu podala
odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti
ktorému nie je prípustné.

Toto je presne prípad B. C., teda že podal odvolanie proti výroku o treste, kde poškodený, ani iná osoba,
okrem prokurátora, právo podať odvolanie nemá.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd musí konštatovať, že odvolanie ustanoveného obhajca

obžalovanej je nedôvodné, a tak muselo byť postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuté a pokiaľ ide o
odvolanie oprávnenej osoby B. C., tak bolo podané proti výroku osobou, ktorá na to oprávnenie nemá
a preto aj toto odvolanie krajský súd postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.