Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010450
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0019010450.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislavom Vojtkom

a prísediacich A. B. a A. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

D. E., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom F. XXXX/XX, G. - D.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 26.05.2016 v čase medzi 01.00 h. do 02.00 h. na chodbe pre podnikom „Pyton“, ktorý sa nachádza
v A. na ulici Gorkého, fyzicky napadol poškodeného H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho päsťami oboch
rúk najmenej trikrát udrel do tváre, do oblasti nosa a pery, a taktiež ho rukou, v ktorej mal držať presne
nezistený predmet, udrel do boku, do oblasti pečene, pričom, keď poškodený spadol na zem, kopol ho

najmenej päťkrát do hlavy, čím mu spôsobil zranenia, ktoré nebolo potrebné ošetriť lekársky, a následne
obvinený vošiel do priestorov podniku, kde fyzicky napadol poškodeného D. A., nar. XX.XX.XXXX, a
to tak, že ho najmenej dvakrát udrel rukou, v ktorej mal mať presne nezistený predmet, do oblasti
tváre, do čela, čím mu podľa vypracovaného znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva a farmácie,
odvetvie chirurgia a traumatológia spôsobil zranenia a to dve tržné rany v ľavej čelovej oblasti s posunom
úlomkov, zlomeninu ľavej čuchovej kosti, poúrazové zakrvavenie ľavej čelovej, čuchovej a čeľustnej
dutiny, pomliaždenie bulbu ľavého oka, minimálne pomliaždenie a zakrvácanie mozgového tkaniva v
ľavom čelovom laloku s dobou liečenia a dočasnej doby práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol

iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 1 za použitia § 41 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 sa mu výkon

trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému nahradiť poškodenému – D. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. L. XXXX/XX, A., škodu vo výške 3.090,50 €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému nahradiť poškodenému – Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 2.981,01 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 12.7.2019 obžalobu na D. E. pre zločin ublíženia
nazdravípodľa§155ods.1Trestnéhozákonaaprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestného

zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 26.05.2016 v čase medzi 01.00 h. do 02.00 h. na chodbe
pre podnikom „Pyton“, ktorý sa nachádza v A. na ulici Gorkého, fyzicky napadol poškodeného H. I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho päsťami oboch rúk najmenej trikrát udrel do tváre, do oblasti nosa a pery,
následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obvinený rukou, v ktorej mal držať presne nezistený
predmet, udrel do boku, do oblasti pečene, a tiež ho kopol najmenej päťkrát do hlavy, čím mu spôsobil

zranenia, ktoré nebolo potrebné ošetriť lekársky, a následne obvinený vošiel do priestorov podniku, kde
fyzicky napadol poškodeného D. A., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho najmenej dvakrát udrel rukou,
v ktorej mal mať presne nezistený predmet, do oblasti tváre, do čela, čím mu podľa vypracovaného
znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia spôsobil
zranenia a to dve tržné rany v ľavej čelovej oblasti s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej čuchovej

kosti, poúrazové zakrvavenie ľavej čelovej, čuchovej a čeľustnej dutiny, pomliaždenie bulbu ľavého oka,
minimálne pomliaždenie a zakrvácanie mozgového tkaniva v ľavom čelovom laloku s dobou liečenia a
dočasnej doby práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1

Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených D.
A. a H. I. J., svedkov F. M., H. A. M. a C. N., znalca MUDr. Juliána Tkáča, prečítaním listinných dôkazov
a oboznámením vecných dôkazov.

Obžalovaný D. E. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer sedel v bare Pyton pri
barovom pulte na jednej strane, pričom po jeho pravej strane na druhom konci barového pultu sedeli
poškodení H. I. J. a D. A.. V hlavnej miestnosti baru, kde sa nachádza barový pult, bola v tom čase
nejaká partia asi 15 ľudí, pričom v bočných miestnostiach baru bolo tiež zopár ľudí. Za obžalovaným

prišiel barman F. M., ktorý mu povedal, že poškodení niečo od obžalovaného chcú. Po chvíli prišiel
k obžalovanému poškodený I. J. spolu s poškodeným D. A., pričom I. J. od obžalovaného chcel, aby
sa s ním pretláčal na ruku. Obžalovaný to odmietol, nakoľko poškodený I. J. bol veľký chlap, pričom
obžalovaný nie je zvyknutý sa pretláčať, avšak I. J. ho stále presviedčal, aby sa s ním pretláčal. Počas
toho poškodený D. A. stál vedľa poškodeného I. J. a nič nehovoril ani nerobil. Nakoniec chcel obžalovaný

poškodenému I. J. vysvetliť, že sa pretláčať nebude, a položil svoju ruku na plece poškodeného. Vtedy
poškodený I. J. odstrčil ruku obžalovaného a povedal mu „čo sa ma dotýkaš ty degeš“. Obžalovaný
vtedy zistil, že je asi problém a že môže dôjsť k fyzickému konfliktu a keďže poškodení boli dvaja
a on bol iba sám, tak sa snažil od nich odskočiť smerom do priestoru baru pomedzi nich. Vtedy I. J.
chytil obžalovaného za oblečenie rukami a snažil sa ho strhnúť na zem. Obaja vtedy spadli na zem,

pričom obžalovaný sa hneď postavil a spýtal sa poškodeného, čo to má znamenať. Vtedy sa postavil ajpoškodený I. J., chytil rukou poškodeného D. A. a obaja odišli z baru cez vchodové dvere. V dôsledku
toho, ako obžalovaný s I. J. spadli na zem, popadali na zem aj barové stoličky. Obžalovaný preto potom
s barmanom F. M. začali dvíhať tieto stoličky, pričom im asi pomáhal aj A. M., ktorý celý tento incident

videl cez sklenenú stenu. Všetci traja sa o celom tomto incidente rozprávali. Potom si obžalovaný opäť
sadol na barovú stoličku k barovému pultu, pričom asi o 5 minút sa vrátil do baru poškodený D. A. a sadol
si za barovú stoličku hneď napravo vedľa obžalovaného. Obžalovaný si vtedy všimol, že D. A. má nad
ľavým obočím veľkú tržnú ranu vo veľkosti asi 5 cm, pričom mu bolo vidno až kosť a trocha mu tiekla krv.
D. A. si opýtal od barmana niečo na pitie, avšak barman mu odmietol naliať, a povedal mu, aby si najskôr

išiel ošetriť ranu. D. A. to odmietol s tým, že to nič nie je, pričom aj obžalovaný mu hovoril, aby si to išiel
ošetriť, lebo je to dosť veľká rana. D. A. si to zrejme neuvedomoval a stále to zľahčoval. G. nakoniec D.
A. dal nejaké servítky, aby si ranu utrel od krvi. Potom, keď videl D. A., že ho barman nechce obslúžiť,
tak odišiel z baru preč. Obžalovaný sa potom ešte s barmanom chvíľu rozprával a potom barman dal
obžalovanému kľúče od vchodových dverí do baru a požiadal ho, aby išiel zavrieť tieto vchodové dvere,
aby už viac hostia do baru nechodili, nakoľko už chcel zavrieť bar. Obžalovaný najskôr išiel na WC,

a potom išiel zavrieť vchodové dvere, pričom vonku videl stáť pred barom poškodeného D. A., ktorý
obžalovanému povedal, aby mu zavolal taxík. Obžalovaný D. A. vysvetlil, že v takom stave ho žiadny
taxikár do auta nevezme, avšak on stále naliehal, aby mu obžalovaný zavolal taxík. Obžalovaný potom
D. A. poradil, aby si ranu išiel dať ošetriť na pohotovosť, ktorá bola neďaleko baru, avšak on to odmietal.
Nakoniec ho obžalovaný presvedčil, že ho na tú pohotovosť odprevadí sám. S týmto poškodený D. A.

súhlasil a tak obaja spolu išli peši na pohotovosť. Počas cesty poškodený D. A. povedal obžalovanému,
že zranenia na hlave mu vznikli tak, že spadol na chodoch. Obžalovaný vtedy predpokladal, že to bolo
na schodoch, ktorými sa schádza z baru dole ku vchodovým dverám do baru, nakoľko je to veľmi
strmé a dlhé schodište. Keď prišli na pohotovosť, lekárka im povedala, že s takouto ranou musia ísť do
nemocnice, a tak potom obaja išli ďalej do nemocnice. Tam obžalovaný poškodeného D. A. odovzdal

a sám sa potom vrátil do baru, kde vyplatil účet.

Poškodený D. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer okolo pol noci alebo pol
jednejprišieldobaruPytonspoluspoškodenýmI.J.,pričomsiobajasadlizabarovýpultapilipivo.Vedľa
nich v boxe, ktorý bol napravo od barového pultu z pohľadu poškodených, sedel obžalovaný spolu s 2

dievčatami. Jedna bola blondína a jedna bruneta. Po chvíli poškodený I. J. prišiel k tomuto boxu a oslovil
obžalovaného, že sa s ním chce pretláčať na ruku. Obžalovaný sa však nechcel pretláčať. Potom medzi
obžalovaným a poškodeným I. J. vznikla nejaká hádka. Potom sa I. J. vrátil za barový pult a po chvíli
išiel na WC, pričom poškodený ostal pri barovom pulte sám. Vtedy prišiel k nemu obžalovaný z ľavej
strany k barovému pultu a minimálne 2 krát ho udrel päsťou do ľavej časti hlavy nad okom, pričom mu

hneď začala z hlavy tiecť krv. Poškodený v tejto súvislosti vyslovil podozrenie, že obžalovaný mohol mať
v tom čase v ruke nejaký predmet, nakoľko údery obžalovaného boli veľmi tvrdé. Vtedy barman podal
poškodenému servítku, aby si utrel krv z hlavy. Obžalovaný tam vtedy stále stál pri poškodenom a ešte
mu povedal “na čo máš takého kamaráta, ktorý ujde, keď je bitka“. Poškodený I. J. sa pritom skutočne
z WC do baru už nevrátil. Potom obžalovaný povedal poškodenému, že ho odprevadí na pohotovosť,

sčímpoškodenýsúhlasil,nakoľkoboltakrozbitýatieklamukrv,ženevideldobrenacestu.Obajatedašli
peši na pohotovosť. Cestou pritom obžalovaný hovoril poškodenému, aby povedal lekárovi, že zranenia
mu vznikli tak, že spadol na schodoch, aby z toho neboli problémy, čo poškodený vnímal ako vyhrážku
zo strany obžalovaného. Keď obaja prišli na pohotovosť, tam im povedali, že treba ísť do nemocnice.
Potom išli obaja ďalej do nemocnice, kde poškodený lekárovi povedal, že spadol na schodoch tak, ako

mu to predtým hovoril obžalovaný, nakoľko sa bál obžalovaného a nechcel mať s obžalovaným žiadne
problémy. Keď sa lekár spýtal poškodeného, kto bol ten pán, ktorý ho priviedol, povedal mu, že je to
jeho kamarát, čo však nebola pravda, nakoľko poškodený nikdy predtým obžalovaného nevidel. Asi po
mesiaci alebo mesiaci a pol po tomto incidente sa potom poškodený stretol s poškodeným I. J., ktorý mu
povedal, že aj on dostal v ten večer od obžalovaného bitku a to niekde na chodbe pred barom, pričom

mal na tele modriny. Následne poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že osoba, ktorá
ho v ten večer v bare fyzicky napadla, je tam prítomný obžalovaný.

Poškodený H. I. J. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, ktorý bol vykonaný prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia medzi tunajším súdom a Krajským súdom Brno, uviedol, že v ten večer

prišiel do baru Pytón spolu s poškodeným D. A., kde v tom bare sa nachádzal aj obžalovaný. Keď
poškodený išiel na WC a keď vychádzal z toalety, tak na chodbe pred barom ho obžalovaný napadol
tým spôsobom, že ho 2 krát alebo 3 krát päsťou udrel do tváre. Keď poškodený v dôsledku týchto
úderov padal na zem, obžalovaný ho udrel taktiež na miesto, kde má pečeň, pričom tento úder bol veľmibolestivý, z čoho poškodený usúdil, že obžalovaný mal v tom čase v ruke nejaký predmet. Poškodený
si aj všimol, že obžalovaný mal medzi prstami nejaký predmet o veľkosti asi 1 cm, pričom v čase, keď
ho obžalovaný udieral do tváre, ten predmet v ruke ešte nemal. Poškodený mal potom na mieste tohto

úderu takú modrú bodku po tom predmete približne o veľkosti mince. Keď poškodený spadol na zem,
obžalovaný ešte do poškodeného niekoľkokrát kopol, pričom poškodený si kryl rukami tvár. Potom, keď
obžalovaný prestal poškodeného biť, tak odišiel opäť do baru, kde sedel poškodený D. A. za barom.
Poškodený videl, ako obžalovaný prišiel k poškodenému D. A. a asi 2 krát ho udrel päsťou do tváre,
v dôsledku čoho D. A. spadol na zem. Poškodený to videl z chodby pred barom, nakoľko dvere do baru

boli vtedy otvorené. Keď to poškodený videl, odišiel z baru preč po takých prudkých schodoch dole,
nakoľko mal strach z obžalovaného. Poškodený mal potom v dôsledku týchto úderov modriny na boku,
avšak na lekárske ošetrenie nešiel. Poškodený nevedel uviesť, prečo ho obžalovaný napadol. Pamätal
si síce, že predtým spolu s obžalovaným v bare komunikovali, avšak si nepamätal, žeby medzi nami
došlo k nejakej hádke. Na druhý deň po tomto incidente sa potom poškodený dozvedel od známeho, že
poškodený D. A. je v nemocnici. Následne poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že

osoba, ktorá ho v ten večer v bare fyzicky napadla, je tam prítomný obžalovaný.

Na návrh obhajcu obžalovaného bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania
zo dňa 20.5.2019 za účelom odstránenia rozporov medzi touto výpoveďou a výpoveďou svedka na
hlavnom pojednávaní. Podľa tejto zápisnice svedok vypovedal tak, že od baru na miesto, kde bol fyzicky

napadnutý obžalovaným, nie je vidieť, nakoľko sú tam dvere, ktoré boli zavreté, pričom samotné miesto
napadnutia sa nachádza ešte za rohom tej chodby.

Svedok bol následne požiadaný, aby vysvetlil, prečo v prípravnom konaní uviedol, že od baru na miesto,
kde bol fyzicky napadnutý, nie je vidieť, nakoľko sú tam dvere, ktoré boli zavreté, a samotné miesto

sa nachádza ešte za rohom tej chodby, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že dvere do baru boli
otvorené a bolo vidieť cez nich do baru. Svedok tento rozpor vysvetlil tak, že barový pult v bare sa tiahne
popri stene, pričom ak niekto sedel v strede tohto barového pultu, tak mohol vidieť na to miesto, kde bol
napadnutý. Pokiaľ ide o dvere do baru, poškodený uviedol, že sú tam dvojkrídlové dvere, pričom jedna
časť bola v tom čase zavretá a druhá časť bola otvorená.

Svedok F. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer pracoval v bare Pytón ako
barman. V bare sedel obžalovaný za barovým pultom a svedok sa s ním rozprával. V neskorých nočných
hodinách potom do baru prišiel poškodený D. A. spolu s ďalším svedkovi neznámym pánom a sadli
si taktiež k barovému pultu o pár stoličiek vedľa obžalovaného. Ten neznámy pán sa potom začal

pýtať svedka na obžalovaného, že kto to je, ako často chodí do baru a podobné otázky, na ktoré mu
svedok nechcel odpovedať a povedal mu, aby sa na to spýtal samotného obžalovaného. Po chvíli tento
pán prišiel k obžalovanému a začali spolu komunikovať. Svedok tejto komunikácii nevenoval nejakú
pozornosť, avšak neskôr si všimol, že komunikácia medzi nimi začala byť nervóznejšia, začul tam aj
zvýšený hlas a z celého toho mal dojem, akoby tomu neznámemu pánovi vadilo, že obžalovaný je

v bare. Svedok taktiež začul, ako ten neznámy pán vyzýval obžalovaného na pretláčanie sa rukami, a
ako ten neznámy pán povedal obžalovanému „čo sa ma dotýkaš ty degeš?“. V tom čase nebol v bare,
kde bol barový pult, nikto iný, avšak nejakí ľudia mohli byť v salónikoch vedľa. Taktiež niekde vzadu sa
nachádzal aj svedkov otec – H. A. M.. Svedok komunikácii ďalej nevenoval pozornosť, začal umývať
poháre a vtedy začul nejaký buchot, pričom na zem spadli stoličky a možno aj nejaký pohár, a keď sa

otočil, videl, ako poškodený D. A. s tým neznámym pánom stoja pri obžalovanom. Potom ten neznámy
pán odišiel z baru, s tým, že D. A. ostal v bare, pričom asi po minúte alebo dvoch minútach sa neznámy
pán do baru vrátil a zobral z baru späť aj D. A.. Obžalovaný bol pritom po celý čas v bare. Svedok potom
podvíhal popadané stoličky a ďalej sa rozprával s obžalovaným, ktorý sedel pri bare. Do baru potom
prišiel aj H. A. M. aby zistil, čo sa stalo, avšak v bare sa nejako nezdržiaval, pričom svedok ani nevidel,

žeby A. M. komunikoval s obžalovaným alebo poškodenými. Asi po piatich alebo desiatich minútach
sa potom do baru vrátil poškodený D. A., sadol si k barovému pultu a opýtal si nejaký alkohol. Svedok
si vtedy všimol, že D. A. krvácal z hlavy, a preto mu povedal, že ho neobslúži a vyzval ho, aby si išiel
ranu ošetriť. D. A. to však odmietol a stále sa dožadoval, aby ho svedok obslúžil, pričom svedok to stále
odmietal. Po chvíli napokon D. A. z baru odišiel, pričom svedok potom poumýval podlahu aj barový pult

od krvi. Potom obžalovaný povedal svedkovi, že ide na WC, pričom svedok mu dal kľúče od vchodových
dverí do baru a povedal mu, aby zavrel bar, aby už žiadni zákazníci do baru nevchádzali, nakoľko svedok
už chcel bar zavrieť. Asi o minútu alebo dve obžalovaný telefonoval svedkovi, že pred barom stojí D.
A. a chce ísť taxíkom preč, pričom obžalovaný ho presviedčal, aby si to išiel dať ošetriť a nakoniec saobžalovaný rozhodol, že ho sám odvedie na pohotovosť s tým, že kľúče od vchodových dverí do baru
necháva svedkovi vo dverách. Svedok potom išiel a zavrel bar. Svedok na záver uviedol, že nevidel,
žeby v ten večer obžalovaný v bare nejako fyzicky napadol poškodeného D. A..

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
30.6.2017 za účelom odstránenia rozporov medzi touto výpoveďou a výpoveďou svedka na hlavnom
pojednávaní. Podľa tejto zápisnice svedok vypovedal tak, že keď sa otočil potom, čo počul buchot, tak
videl, že obžalovaný a ten neznámy muž boli na zemi, pričom prvý zo zeme sa dvihol obžalovaný.

Svedok bol následne požiadaný, aby vysvetlil, prečo v prípravnom konaní uviedol, že keď sa otočil,
tak videl obžalovaného a neznámeho muža na zemi, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď
sa otočil, tak videl, že obaja stoja. Svedok tento rozpor vysvetlil tak, že pravdivá výpoveď bude tá
z prípravného konania, pretože tá bola urobená bezprostredne po spáchaní skutku, a svedok si to určite
vtedy pamätal lepšie, keďže je to už viac ako 5 rokov.

Svedok H. A. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho syn F. M. bol v čase
spáchania skutku prevádzkovateľom baru Pyton, pričom ja svedok mu chodil v tom čase pomáhať s
administratívnymi prácami. V ten večer bol svedok v bare vo vedľajšej miestnosti, pričom cez sklenenú
stenu videl všetko, čo sa deje v bare, kde je barový pult. Svedok videl, ako za barovým pultom sedel na

jednom konci obžalovaný a na druhom konci sedeli poškodení D. A. a I. J.. Potom si svedok všimol, ako
obaja poškodení prišli k obžalovanému a niečo sa dohadovali. Potom svedok počul, ako spadla barová
stolička a vtedy videl, že I. J. držal rukami obžalovaného a tento ho od seba odtláčal. Takto sa vzájomne
naťahovali, pričom obžalovaný vtedy asi aj spadol na zem. Potom vybehol I. J. vonku z baru, pričom
o chvíľu sa hneď vrátil, chytil D. A. a obaja vyšli z baru von. Potom asi o pár minút sa vrátil do baru D.

A. a sadol si tam, kde sedel predtým, pričom svedok videl, že ho tam začali ošetrovať. Poškodený D.
A. sa dožadoval, aby mu dali pivo. Svedok sa potom prišiel pozrieť a videl, že D. A. mal rozbité čelo a
dávali mu na to servítky. Svedok sa spýtal D. A., čo sa mu stalo, pričom on povedal, že spadol. Po tom,
po chvíli si svedok všimol, že v bare nebol už ani obžalovaný ani poškodený D. A..

Svedok C. N. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako starší referent prvého
operatívneho oddelenia, odboru kriminálnej polície, Michalovce, pričom v tomto prípade vykonával
operatívne úkony, ako napr. zabezpečovanie svedkov, podozrivého a pod. Taktiež si žiadal aj kamerové
záznamy od majiteľa baru Pytón pána M., avšak tie sa im nepodarilo získať. Získali však kamerové
záznamy z kamier mestskej polície, pričom pomocou nich sledovali pohyb poškodeného D. A. od baru

Pytón, až po nemocnicu v A., nakoľko poškodený D. A. im uviedol, že obžalovaný ho odviedol na
ošetrenie do nemocnice. Na kamerových záznamoch videli, ako obžalovaný a poškodený D. A. idú od
baru Pytón až smerom k nemocnici. Pohyb osôb sledovali od ul. Gorkého, kde sa nachádza bar Pytón,
samotný vstup do baru však na kamere nebol. Potom videli pohyb osôb cez Námestie osloboditeľov až
po poštu a tam zábery končili. Vstup do areálu nemocnice už nevideli. Obaja išli vedľa seba, blízko pri

sebe, pričom mohli medzi sebou komunikovať. Svedok si nevšimol, žeby počas celej chôdze bol medzi
nimi nejaký konflikt. Chôdza poškodeného D. A. však bola ťažkopádna.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia - A. I. E. pri výsluchu na
hlavnompojednávaníuviedol,žetrvánaznaleckomposudku č.124/2016,ktorývdanejvecivypracoval.

Následne znalec uviedol, že znaleckým šetrením som zistil, že poškodený D. A. dňa 26.5.2016
utrpel tieto zranenia: 2 tržné rany ľavej čelovej oblasti, podkožný krvný výron ľavej okoloočnicovej
oblasti, trieštivú zlomeninu čelovej kosti vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej čuchovej kosti,
poúrazové zakrvácanie ľavej čelovej, čuchovej a čeľustnej dutiny, pomliaždenie bulbu ľavého oka,
a drobné pomliaždenie a zakrvácanie mozgového tkaniva v ľavom čelovom laloku. Dané zranenia boli

zo súdnoznaleckého hľadiska spôsobené ohraničeným tupým alebo tupohranatým násilím vedeným
na predmetnú oblasť, alebo nárazom predmetnej oblasti na tupú alebo tupohranatú plochu, teda aj
pádom na schody. Vzhľadom na pohmoždenie mozgového tkaniva a zlomeninu čelovej kosti, ktorá si
vyžiadala chirurgický zákrok, tieto zranenia znalec ohodnotil ako ťažké s primeranou dobou dočasnej
práceneschopnosti, čiže obmedzenia obvyklého spôsobu života, na 8 týždňov. Osobným vyšetrením

poškodeného znalec taktiež zistil, že jeho zranenie zanechá kozmetický deficit v ľavej čelovej oblasti
bez funkčného poškodenia iných štruktúr. Bodové ohodnotenie znalec stanovil na 175 bodov.Podľa lekárskej správy A. A. B. zo dňa 26.5.2016 (č.l. 148 – 149) bol daného dňa v čase o 1:59 hod.
na ambulancii úrazovej chirurgie vyšetrený pacient D. A., r.č. XXXXXXXXXX, ktorý prišiel v sprievode
kamaráta a uviedol, že spadol zo schodov. U pacienta boli diagnostikované v čelovej oblasti vľavo

dve tržné rany o dĺžke asi 8 a 1 cm, palpačným vyšetrením bolo zistené porušenie integrity čelovej
kosti, pacient krvácal z nosa, mal masívny periorbitálny hematom a opuch, pacient bol pri vedomý
a dezorientovaný časom. Následne bol pacient odoslaný na traumatologickú JIS za účelom došetrenia
a ďalšej liečby.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 8.6.2017 (č.l. 110 – 112) vyplýva, že poškodenému D. A. boli
preložené farebné fotografie osôb označených číslami 1 – 5, pričom poškodený bol vyzvaný, aby si
fotografie dôkladne prezrel, a aby uviedol, či sa medzi týmito osobami nachádza osoba, ktorá ho mala
napadnúť v bare Pytón v Michalovciach dňa 26.5.2016. Pri prvom pokuse poškodený označil osobu
na fotografii č. 4 a pri druhom pokuse poškodený označil osobu na fotografii č. 2. Zo zápisnice ako
aj z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že osobou, ktorú poškodený pri oboch pokusoch označil, je

obžalovaný D. E..

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 9.2.2017 (č.l. 105 – 106) vyplýva, že poškodenému H. I. J.
boli preložené farebné fotografie osôb označených číslami 1 – 5, pričom poškodený bol vyzvaný, aby
si fotografie pozorne prezrel, a aby uviedol, či sa medzi týmito osobami nachádza osoba, ktorá ho

mala napadnúť na chodbe pred vstupom do podniku Pytón dňa 25.5.2016 a následne mala táto osoba
napadnúť aj poškodeného D. A. dňa 26.5.2016. Pri prvom pokuse poškodený označil osobu na fotografii
č. 4 a pri druhom pokuse poškodený označil osobu na fotografii č. 2. Zo zápisnice ako aj z priloženej
fotodokumentácie vyplýva, že osobou, ktorú poškodený pri oboch pokusoch označil, je obžalovaný D. E..

Podľa vyčíslenia škody zo dňa 14.6.2017 (č.l. 75 – 82) vznikla poškodenej obchodnej spoločnosti Union
zdravotnápoisťovňa,a.s.zaposkytovaniezdravotnejstarostlivostipoškodenémuD.A.,nar.XX.X.XXXX,
v súvislosti so zraneniami poškodeného, ktoré utrpel dňa 26.5.2016, škoda vo výške 2.981,01 €, ktorá
predstavuje vynaložené liečebné náklady od 26.5.2016 do 9.3.2017.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil vecný dôkaz – technický pôdorys budovy, kde sa nachádza bar
Pytón,ktorýpredložilobžalovaný,naktoromjezakreslenývstupdobudovy,odkiaľvedúihneď schodyna
horné poschodie, kde hneď po pravej strane je vstup do miestnosti, kde je chodba, na ktorej sú následne
vstupy na panské a dámske WC, a hneď po ľavej strane je vstup do samotného baru Pytón, kde by sa
mal podľa nákresu nachádzať barový pult popri ľavej stene miestnosti z pohľadu od vstupu do baru.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil taktiež vecné dôkazy – 13 čiernobielych fotografií (č.l. 154
– 166), ktoré zachytávajú vnútorné priestory budovy, kde sa nachádza bar D. v A., ktoré predložil
obžalovaný.

Obžalovaný k oboznámeným fotografiám uviedol, že na fotografiách na č.l. 155 a 156 je vidieť schody,
ktoré vedú k vstupným dverám do baru Pytón, na fotografii na č.l. 157 a 158 je vidieť schody, ktoré vedú
od vstupných dverí do baru Pytón k samotnému baru na konci schodov, pričom tak, ako je vidieť na
fotografii na č.l. 158, sa doprava odbočuje na WC a doľava sa odbočuje do baru, na fotografii na č.l. 159
je vidieť pohľad vo WC, pričom bližšie sú dvere do dámskeho WC a vzdialenejšie sú dvere do pánskeho

WC, na fotografii na č.l. 160 je vidieť pohľad z WC na dvere, ktoré vedú do baru, na fotografii na č.l. 161
je pohľad od vstupných dverí do baru na barový pult, na fotografii na č.l. 164 je vidieť sedenie, ktoré sa
nachádzalo oproti barovému pultu, ktoré vidieť pri vstupe do baru s tým, že barový pult je po ľavej strane

Poškodený D. A. k oboznámeným fotografiám uviedol, že na fotografiách je to tak, ako to uviedol

obžalovaný, pričom ešte uviedol, že na fotografiách na č.l. 161 a 164 je vidieť za barom sedenie, kde
sedel obžalovaný spolu s dvoma dievčatami tak, ako poškodený uvádzal vo svojej výpovedi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní dňa 4.12.2023 rozhodol
rozsudkom, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa §

155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré
spáchal tak, že
že obžalovaný dňa 26.05.2016 v čase medzi 01.00 h. do 02.00 h. na chodbe pre podnikom „Pyton“, ktorý
sa nachádza v A. na ulici Gorkého, fyzicky napadol poškodeného H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, tak, že hopäsťami oboch rúk najmenej trikrát udrel do tváre, do oblasti nosa a pery, a taktiež ho rukou, v ktorej
mal držať presne nezistený predmet, udrel do boku, do oblasti pečene, pričom, keď poškodený spadol
na zem, kopol ho najmenej päťkrát do hlavy, čím mu spôsobil zranenia, ktoré nebolo potrebné ošetriť

lekársky, a následne obvinený vošiel do priestorov podniku, kde fyzicky napadol poškodeného D. A., nar.
XX.XX.XXXX, a to tak, že ho najmenej dvakrát udrel rukou, v ktorej mal mať presne nezistený predmet,
do oblasti tváre, do čela, čím mu podľa vypracovaného znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva a
farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia spôsobil zranenia a to dve tržné rany v ľavej čelovej oblasti
s posunom úlomkov, zlomeninu ľavej čuchovej kosti, poúrazové zakrvavenie ľavej čelovej, čuchovej a

čeľustnej dutiny, pomliaždenie bulbu ľavého oka, minimálne pomliaždenie a zakrvácanie mozgového
tkaniva v ľavom čelovom laloku s dobou liečenia a dočasnej doby práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov.
Zato mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
vtejtoskúšobnúdobe,vrámciktoréhomubolauloženápovinnosťnahradiťvskúšobnejdobespôsobenú
škodu.

Tento Rozsudok súd odôvodnil tým, že zo spáchania tohto skutku obžalovaného usvedčujú
predovšetkým výpovede poškodených D. A. a H. I. J.. Poškodený D. A. uviedol, že obžalovaný prišiel
k nemu k barovému pultu z ľavej strany k a minimálne 2 krát ho udrel päsťou do ľavej časti hlavy nad
okom, pričom túto výpoveď potvrdil aj poškodený H. I. J., ktorý uviedol, že videl z chodby pred barom

cez otvorené dvere, ako obžalovaný prišiel k poškodenému D. A. a asi 2 krát ho udrel päsťou do tváre.
Výpovede oboch poškodených sú pritom v zhode aj so závermi znaleckého posudku znalca MUDr.
Juliána Tkáča, ktorý potvrdil, že zranenia, ktoré v ten deň utrpel poškodený D. A., mohli byť spôsobené
ohraničeným tupým alebo tupohranatým násilím vedeným na predmetnú oblasť tváre poškodeného.

Výpoveď poškodeného H. I. J. ohľadne jeho napadnutia zo strany obžalovaného síce nebola v konaní
potvrdená žiadnymi svedeckými výpoveďamialebo lekárskymi správami, avšak k záveru o jej pravdivosti
dospel súd na základe výpovede poškodeného D. A., ktorý potvrdil tú skutočnosť, že potom, ako
poškodený H. I. J. odišiel z baru na WC, už sa naspäť do baru nevrátil. Vzhľadom k tomu, že poškodení
D. A. a H. I. J. boli kamaráti a prišli do baru spolu, javí sa byť nepravdepodobným, aby poškodený H.

I. J. odišiel z baru sám bez rozlúčenia sa s poškodeným D. A. potom, ako išiel na WC. Naopak tvrdenie
poškodeného H. I. J., že z WC sa už do baru nevrátil preto, lebo sa bál obžalovaného, ktorý ho predtým
na chodbe pred barom zbil, sa zdá byť logické a opodstatnené,,a to aj s poukazom nato, že poškodený
následne ešte videl aj to, ako obžalovaný potom fyzicky napadol aj jeho kamaráta D. A.. Do kontextu
celej tejto situácie potom zapadá a zároveň potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodeného H. I. J., aj

ďalšie tvrdenie poškodeného D. A., že obžalovaný sa ho bezprostredne po fyzickom spýtal “na čo máš
takého kamaráta, ktorý ujde, keď je bitka?“.

Hodnovernosť výpovedí oboch poškodených navyše posilňuje skutočnosť, že obe výpovede spája
podobný spôsob, akým k útoku na oboch poškodených zo strany obžalovaného došlo, a to, že obaja

poškodení uviedli, že obžalovaný pri útoku na nich mal zrejme v ruke nejaký neznámy predmet, ktorý
robil údery proti ním tvrdšími. Ani jeden z poškodených síce nevedel jednoznačne uviesť, o aký predmet
išlo, avšak poškodený H. I. J. jeho existenciu rozpoznal v dôsledku zmeny v tvrdosti úderu do oblasti
pečene, nakoľko predtým ho obžalovaný udieral do tváre, kedy tento predmet v ruke ešte nemal, zatiaľ
čo v prípade poškodeného D. A. je možné jeho dôvodné podozrenie o existencii tohto predmetu v ruke

obžalovaného oprieť o rozsah a závažnosť zranení, ktoré mu obžalovaný spôsobil iba dvoma údermi
rukou – zlomeninu čelovej kosti a zlomeninu čuchovej kosti.

Pokiaľ ide o spochybňovanie výpovede poškodeného H. I. J. zo strany obžalovaného, že tento nemohol
vidieť z miesta, kde bol napadnutý, ako obžalovaný fyzicky napadol poškodeného D. A. pri barovom

pulte, s týmto sa súd nestotožňuje. Poškodený H. I. J. totiž ani v prípravnom konaní ako ani na
hlavnom pojednávaní nikdy netvrdil, že z miesta, kde bol napadnutý on, je vidieť na miesto, kde bol
napadnutý poškodený D. A.. Poškodený H. I. J. iba tvrdil, že potom, ako ho obžalovaný prestal biť,
videl z chodby pred barom cez dvere do baru, ktoré boli vtedy otvorené, ako obžalovaný fyzicky
napadol poškodeného D. A.. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený H. I. J. sa po svojom fyzickom

napadnutí presunul z miesta napadnutia k dverám do baru a keď videl cez otvorené dvere v bare ďalší
útok obžalovaného na poškodeného D. A., tak zo strachu radšej odišiel z baru dole schodmi preč.
Jedinú pochybnosť o pravdivosti výpovede poškodeného H. I. J. by mohlo vzbudzovať jeho tvrdenie
pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, že dvere do baru boli dvojkrídlové, pričom jedna časť bolav tom čase zavretá a druhá časť bola otvorená, čo evidentne na základe predloženej fotografie na č.l.
160 nie je pravda. Tento rozpor však súd nepovažoval za nijak zásadný, aby nejako výrazne zmenil
hodnoteniedôveryhodnostivýpovedepoškodenéhoH.I.J.atospoukazom,žemedzispáchanímskutku

a výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní uplynulo už viac ako 7 rokov, čo podľa názoru
súdu mohlo mať vplyv na uchovanie pamäťovej stopy poškodeného ohľadne tohto detailu. Súd však
poukazuje nato, že podstatnou skutočnosťou vo výpovedi poškodeného H. I. J. je to, že z predloženého
pôdorysu budovy, kde sa nachádza bar Pytón, je zrejmé, že od dverí do baru, ak boli otvorené, je
skutočne vidieť na barový pult po ľavej strane, t.j. na miesto, kde bol napadnutý poškodený D. A.. V tomto

smere je teda výpoveď poškodeného H. I. J. v súlade s reálnym stavom, čo iba podporuje jej pravdivosť.

Aj z tohto dôvodu súd nevidel dôvod, aby vykonal dokazovanie obhliadkou miesta činu, prípadne
prehratím kamerového záznamu, ktorý vyhotovil obžalovaný, nakoľko priestorové pomery budovy, kde
sa nachádza bar Pytón, je možné veľmi ľahko zistiť aj z pôdorysu budovy a fotografií, ktoré predložil
obžalovaný, a ktorých autenticitu potvrdil na hlavnom pojednávaní aj samotný poškodený D. A.. Súd

preto tieto návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania odmietol.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že k žiadnemu fyzickému útoku z jeho strany voči obom poškodeným
nedošlo, túto považoval súd za účelovú a neuveril jej. V prvom rade sa zdá byť absolútne nelogické,
žeby poškodený H. I. J. potom, ako jeho kamarát D. A. spadol na schodoch pred barom, nechal tohto

samého pred barom na ulici s ťažkým zraneniami a odišiel preč. V druhom rade je nepochopiteľné,
žeby poškodený D. A. podával trestné oznámenie na obžalovaného (resp. v tom čase na neznámeho
páchateľa, nakoľko obžalovaného nepoznal), že ho fyzicky napadol v bare v prítomnosti barmana F. M.,
keď mu muselo byť úplne zrejmé, že tento svedok by na polícii jednoznačne vyvrátil toto jeho tvrdenie,
v dôsledku čoho by sa tak poškodený vystavil takmer istému trestnému stíhaniu pre krivé obvinenie

berúc do úvahy, že medzi svedkom F. M. a poškodeným D. A. v tom čase nebol žiaden blízky vzťah, pre
ktorý by sa poškodený snáď mohol domnievať, že tento svedok bude vypovedať v jeho prospech.

Výpovede svedkov F. M. a H. A. M., ktoré podporujú obranu obžalovaného, že obžalovaný sa žiadneho
fyzického útoku v bare voči poškodeným nedopustil, považoval súd za nedôveryhodné, a to jednak

zdôvodu,žeobajasvedkoviasúvdlhoročnompriateľskomvzťahusobžalovanýmatedamajútendenciu
vypovedať v jeho prospech, ale taktiež pre čiastočné rozpory medzi výpoveďami týchto svedkov
navzájom, ako aj s výpoveďou obžalovaného. Svedok F. M. pri výsluchu uviedol, že jeho otec H. A. M.
sa po incidente medzi obžalovaným a poškodeným H. I. J. iba prišiel pozrieť do miestnosti, kde je barový
pult, čo sa stalo, avšak dlhšie sa tam nezdržiaval ani nekomunikoval s obžalovaným ani s poškodenými,

zatiaľ čo svedok H. A. M. pri výsluchu uviedol, že keď prišiel do miestnosti, kde je barový pult, rozprával
sa s poškodeným D. A., ktorého sa aj pýtal, čo sa mu stalo. Výpoveď svedka F. M. je taktiež v rozpore
s výpoveďou obžalovaného v tom smere, že svedok uviedol, že v čase incidentu medzi obžalovaným
a poškodeným H. I. J., neboli v miestnosti, kde je barový pult, žiadni iní ľudia, zatiaľ čo obžalovaný tvrdil,
že v tom čase tam bolo asi 15 ľudí.

Obrana obžalovaného, že skutočnosť, že sám dobrovoľne odprevadil poškodeného D. A. najskôr na
pohotovosť a potom aj do nemocnice, svedčí o tom, že poškodeného nenapadol, nakoľko by nedávalo
zmysel, aby takto pomáhal niekomu, koho predtým napadol, tiež považoval súd za neopodstatnenú.
Správanie sa obžalovaného spočívajúce v tom, že odprevadil poškodeného do nemocnice, je totiž

možné jednoducho vysvetliť tým, že potom, ako si obžalovaný uvedomil, aké vážne život ohrozujúce
zranenia na hlave poškodenému spôsobil (keďže videl, že mu bolo vidno až kosť), snažil sa mu pomôcť,
aby nedošlo k smrteľnému následku, pre ktorý by mohol byť braný na zodpovednosť. Skutočnosť,
že poškodený D. A. dobrovoľne išiel s obžalovaným do nemocnice napriek tomu, že obžalovaný ho
predtým fyzicky napadol, a logicky by mal mať teda z neho strach, tiež nie je v rozpore s tvrdením

poškodeného ojehofyzickomnapadnutízostranyobžalovaného.Pritakvážnychzraneniachavsituácii,
keď poškodenému tiekla krv a bol ešte aj v podnapitom stave a časovo dezorientovaný, sa podľa názoru
súdu musela poškodenému javiť možnosť, že ho do nemocnice odprevadí hoci aj sám obžalovaný ako
útočník, v zásade prijateľná i keď samozrejme nie celkom ideálna. V takejto situácii je potom úplne
logické, že keď poškodený prišiel do nemocnice v sprievode obžalovaného, tak uviedol lekárovi ako

pôvod svojich zranení pád zo schodov presne tak, ako ho v tomto smere obžalovaný dôrazne pod
vyhrážkou, aby z toho neboli problémy, poučil, a nie fyzický útok zo strany obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie.Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní uznesením zo dňa 7.3.2024, sp. zn. 6To/23/2024, tak, že
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že odôvodnenie okresného súdu sa javí ako
predčasné s momentálnou nemožnosťou konštatovania viny obžalovaného s poukazom na vypracovaný
znalecký posudok, kde znalec A. I. E. aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní určil 2 možnosti
mechanizmu vzniku zranenia poškodeného. Znalec uviedol, že znaleckým šetrením zistil, že zranenia,
ktoré utrpel dňa 26.5.2016 poškodený D. A., boli zo súdnoznaleckého hľadiska spôsobené ohraničeným

tupým alebo tupohranatým násilím vedeným na predmetnú oblasť alebo nárazom predmetnej oblasti na
tupú alebo tupohranatú plochu, teda aj pádom na schody. Napriek skutočnosti, že znalec A. I. E. bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, nerozptýlil pochybnosti ohľadom mechanizmu
vzniku zranení poškodeného D. A., v dôsledku čoho nie je možné jednoznačne konštatovať, že príčinou
zranenípoškodenéhobolfyzickýútokobžalovaného,resp.pádpoškodenéhonatupúalebotutupohranú
plochu, teda aj pád na schody. Uvedené odôvodňuje potrebu doplnenia dokazovania pribratím nového

znalca z príslušného odboru a vypracovania nového znaleckého posudku s dôrazom na mechanizmus
vzniku zranení poškodeného D. A..

Súd po vrátení veci uznesením zo dňa 2.4.2024 pribral do konania znaleckú organizáciu z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia – LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. za

účelom posúdenia, aký bol mechanizmus vzniku zranení poškodeného D. A., konkrétne, či tieto zranenia
mohli vzniknúť tak, že obžalovaný udrel poškodeného najmenej dvakrát päsťou, v ktorej mal nezistený
predmet, do oblasti tváre, do čela, alebo pádom poškodeného na schody, ktoré vedú od vstupných dverí
do baru Pytón k samotnému baru, a ktoré sú znázornené na fotografiách na č.l. 157 a 158 spisu.

Po vyhotovení znaleckého posudku znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o.
súd opätovne nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul znalca z odvetvia neurochirurgia - A. E.
O. A., ktorý bol poverený znaleckou organizáciou na osobné potvrdenie správnosti znaleckého posudku
a podanie vysvetlenia.

Znalec A. E. O., A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že na záveroch znaleckého posudku
znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. č. 27/2024 zo dňa 22.6.2024 trvá. Tento
znalecký posudok vyhotovil znalec
spolu sdoc.MUDr.RastislavomBurdom,traumatológom.Popreskúmaníspisovéhomateriálu,výpovedí
svedkov ako aj zdravotnej dokumentácie dospeli obaja k záveru, že pravdepodobnejší mechanizmus

vzniku zranení poškodeného je taký, že ho obžalovaný udrel najmenej dvakrát päsťou, v ktorej mal
nezistený predmet a to do oblasti tváre a čela v ľavej časti. Toto zistenie podporuje tvar, rozsah a
charakter poranení, ktoré sú typické pri opakovaných úderoch päsťou na predmetnú oblasť tváre a čela.
Jedná sa o dve tržné rany v ľavej čelovej oblasti, trieštivú zlomeninu ľavej čelovej kosti s posunom
úlomkov, zlomeninu ľavej čuchovej kosti a poúrazové zakrvácanie ľavej čelovej, čuchovej a čeľustnej

dutiny, ako aj pomliaždenie očnej gule ľavého oka. Tieto poranenia je veľmi nepravdepodobné, aby
vznikli jedným úderom, alebo jedným pádom, ale minimálne dvoma údermi. Keďže došlo k zlomeninám
viacerých kostí na viacerých miestach je pravdepodobnejšie, že ten úder päsťou bol zosilnený nejakým
nie veľkým predmetnom s tvrdou hranou, nie ostrou, lebo nevznikli ostré rezné rany, ale tržné rany
a zlomeniny. Proti mechanizmu pádu na schody, ktoré vedú od vstupných dverí do baru Pyton k

samotnému baru, a ktoré sú znázornené na fotografiách na č.l. 157 a 158 spisu, svedčí to, že pri takomto
páde by bolo veľmi nepravdepodobné, aby na nich neostala výrazná krvavá stopa, s maximom na mieste
hrany schodov, o ktorú by sa musel poškodený udrieť, čo nie je zaznamenané v spisovom materiáli .
Ďalej je veľmi nepravdepodobné, že pri takom páde na schody, ktorý by spôsobil takéto poranenie lebky
a tvárovej časti kostí, by nedošlo k poraneniu iných častí tela (podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie

ramena, trupu, boku a kolien), keďže by sa muselo jednať o silný, nekoordinovaný pád v ebriete, bez
spoluúčastiobrannýchmechanizmovtela.Avšakžiadneinéporanenianatelepoškodenéhovzdravotnej
dokumentácii neboli zaznamenané.

Obžalovaný k výpovedi znalca na hlavnom pojednávaní uviedol, že na znalec pri vypravovaní

znaleckého posudku vôbec nebral do úvahy výpoveď znalca MUDr. Juliána Tkáča na hlavnom
pojednávaní, kde uviedol, že ak by bol útok smerovaný zozadu, tak by predpokladal útok na spánkovú
oblasť.Nazákladetaktodoplnenéhodokazovaniasúdopäťdospelkjednoznačnémuzáveru,žeobžalovanýdňa
26.05.2016 v čase medzi 01.00 h. do 02.00 h. na chodbe pre podnikom „Pyton“, ktorý sa nachádza v A.
K. P. Q., fyzicky napadol poškodeného H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho päsťami oboch rúk najmenej

trikrát udrel do tváre, do oblasti nosa a pery, a taktiež ho rukou, v ktorej mal držať presne nezistený
predmet, udrel do boku, do oblasti pečene, pričom, keď poškodený spadol na zem, kopol ho najmenej
päťkrát do hlavy, čím mu spôsobil zranenia, ktoré nebolo potrebné ošetriť lekársky, a následne obvinený
vošiel do priestorov podniku, kde fyzicky napadol poškodeného D. A., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho
najmenej dvakrát udrel rukou, v ktorej mal mať presne nezistený predmet, do oblasti tváre, do čela, čím

mu podľa vypracovaného znaleckého posudku z oblasti zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a
traumatológiaspôsobilzraneniaatodvetržnéranyvľavejčelovejoblastisposunomúlomkov,zlomeninu
ľavej čuchovej kosti, poúrazové zakrvavenie ľavej čelovej, čuchovej a čeľustnej dutiny, pomliaždenie
bulbu ľavého oka, minimálne pomliaždenie a zakrvácanie mozgového tkaniva v ľavom čelovom laloku
s dobou liečenia a dočasnej doby práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov.

Znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. bol ešte viac
potvrdený záver súdu o vine obžalovaného, ktorý vyslovil v rozsudku zo dňa 4.12.2023, nakoľko
týmto znaleckým posudkom boli odstránené pochybnosti ohľadne príčiny zranení poškodeného D. A..
Tento znalecký posudok, ktorého závery potvrdil na hlavnom pojednávaní aj znalec MUDr. Tomáš
Andráš, MBA, totiž označil práve fyzický útok obžalovaného úderom najmenej dvakrát päsťou ako

pravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodeného. Na podporu tohto záveru znalec uviedol,
že je veľmi nepravdepodobné, aby zranenia, ktoré utrpel poškodený D. A., vznikli jedným úderom alebo
jedným pádom na schody, ale muselo sa jednať o minimálne dva údery. Takéto zranenia, pokiaľ ide o ich
tvar, rozsah a charakter, sú totiž typické práve pri opakovaných úderoch päsťou na predmetnú oblasť
tváre a čela. Navyše podľa znalca je taktiež veľmi nepravdepodobné, aby pri páde na schody, ktorý

by spôsobil takéto poranenie lebky a tvárovej časti kostí poškodeného, by nedošlo k poraneniu iných
častí tela, ako je podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ramena, trupu, boku a kolien. Zároveň znalec
pri výsluchu potvrdil podozrenie poškodeného D. A., že úder päsťou obžalovaného bol pravdepodobne
zosilnený nejakým nie veľkým predmetnom s tvrdou hranou, nakoľko došlo k zlomeninám viacerých
kostí na viacerých miestach.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že znalec A. I. E. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak
by bol útok smerovaný zozadu, tak by predpokladal útok na spánkovú oblasť, k tomuto súd uvádza, že
znalec A. I. E. zároveň na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2021 uviedol aj to, že ak by poškodený nebol
otočený čelom k baru, tak úder mohol byť bol vedený priamo na čelovú oblasť. K rovnakému záveru

dospel aj znalec MUDr. Tomáš Andráš, MBA, ktorý uviedol, že pri útoku na ľavú časť tváre poškodeného
útočník najpravdepodobnejšie stojí v polkruhu, ktorý je pred poškodeným, pričom tento polkruh sa
vzťahuje na polohu jeho hlavy a nie jeho tela. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mohol
sedieť za barom tak, že telo mal otočené smerom k baru, avšak hlavu mohol mať otočenú smerom
k obžalovanému, ktorý k nemu pristúpil z ľavej strany tak, ako to tvrdil poškodený, a mohol ho tak

napadnúť údermi päsťou do čelovej oblasti a ľavej časti tváre.

Súd opäť nevidel dôvod, aby doplnil dokazovanie obhliadkou miesta činu, prípadne a vykonaním
rekonštrukcie výpovede poškodených D. A. a H. I. J. na mieste činu, nakoľko priestorové pomery budovy,
kde sa nachádza bar Pytón, je možné veľmi ľahko zistiť aj z pôdorysu budovy a fotografií, ktoré predložil

obžalovaný, a ktorých autenticitu potvrdil na hlavnom pojednávaní aj samotný poškodený D. A.. Navyše
vzhľadom na závery znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia,
s.r.o. sa nejavilo byť takéto doplnenie dokazovania ako účelné a zmysluplné. Súd preto tieto návrhy
obžalovaného na doplnenie dokazovania opäť odmietol.

Súd preto opäť uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku, ktorý však na rozdiel od obžaloby
upravil tak, že obžalovaný udrel rukou poškodeného H. I. J. do boku, do oblasti pečene, ešte pred pádom
poškodeného na zem, nakoľko poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že k tomuto
úderu zo strany obžalovaného došlo už niekedy počas pádu poškodeného na zem a nie až potom, ako
poškodený na zem spadol.

Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal po objektívnej stránke tak, že poškodeného D. A.
najmenej dvakrát udrel rukou, v ktorej mal mať presne nezistený predmet, do oblasti tváre, do čela, čímmu spôsobil poruchu zdravia, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie a pracovnú neschopnosť v trvaní
8 týždňov, čo predstavuje podľa § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Trestného zákona ťažkú ujmu na zdraví.
Obžalovaný konal v tomto prípade podľa názoru súdu po subjektívnej stránke v priamom úmysle podľa §

15 písm. a/ Trestného zákona, t.j. chcel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, čo vyplýva jednak
z miesta, kam tieto údery smerovali, t.j. na oblasť hlavy, ale najmä z intenzity a sily týchto úderov, kedy
obžalovaný iba dvoma údermi spôsobil poškodenému zlomeninu čelovej kosti a čuchovej kosti.

Konanie obžalovaného súd kvalifikoval aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona, ktorý spáchal tak, že fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti a
výtržnosti tým, že v bare Pytón jednak napadol vyššie uvedeným spôsobom poškodeného D. A. a taktiež
v tomto bare napadol aj poškodeného H. I. J. a to tak, že ho päsťami oboch rúk najmenej trikrát udrel do
tváre, do oblasti nosa a pery, rukou, v ktorej mal držať presne nezistený predmet, udrel ho do boku, do
oblasti pečene, a najmenej päťkrát ho kopol do hlavy. Vo vzťahu k obom poškodeným konal obžalovaný
po subjektívnej stránke taktiež v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Petržalka zo dňa 2.4.2019 obžalovaný je
prihlásený k trvalému pobytu na ulici Röntgenova 1177/10, Bratislava, pričom proti nemu nebolo vedené
konanie o priestupku prejednávanie ktorého patrí do pôsobnosti mestskej časti Bratislava – Petržalka.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, naposledy

trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.11.2018, sp. zn. 3T/122/2018, pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, začo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov do 7.11.2022 za súčasného
uloženia probačného dohľadu, v rámci ktorého mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v spolupráci
s probačným a mediačným úradníkom počas trvania skúšobnej doby programu sociálneho výcviku

zameraného na predchádzanie trestnej činnosti.

S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal zločin, teda horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody.

Súd ukladal obžalovanému v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody za jeden
zločin a jeden prečin podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Týmto zákonným ustanovením je § 155 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je možné uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov až 10 rokov.

Súd pri určovaní výmery úhrnného trestu odňatia slobody prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona to, že spáchal viac
trestných činov.

Súd však pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody zohľadnil tú skutočnosť, že od spáchania skutku
uplynulo už viac ako 8 rokov, pričom uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov po tak dlhej dobe
by nemalo opodstatnenie z hľadiska splnenia účelu trestu smerujúceho jednak k náprave páchateľa
a jednal k ochrane spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné taktiež poukázať nato, že taktiež od

vznesenia obvinenia (3.4.2017) už uplynulo viac ako 7 rokov, pričom nemalou mierou sa o tento
stav pričinil poškodený H. I. J., ktorý sa opakovane nedostavoval na výsluch pred súdom na hlavné
pojednávanie a následne sa opakovane nedostavoval ani na výsluch pred Krajský súd Brno v Českej
republike, prostredníctvom ktorého sa súd snažil vypočuť poškodeného formou videokonferencie. Celé
tieto obštrukcie zo strany poškodeného trvali od vytýčenia prvého hlavného pojednávania na tunajšom

súde na deň 6.11.2019 až do dňa 30.11.2023 (teda 4 roky), kedy musel byť napokon poškodený na
Krajský súd Brno predvedený cestou polície ČR. V danom prípade je teda možné konštatovať, že
neochota poškodeného H. I. J. dostaviť sa na súd a vo veci vypovedať spôsobila v tejto veci zbytočné
prieťahy, pričom v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 27/2017, neprerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak nie sú prieťahy zavinené obvineným, patrí medzi „okolnosti prípadu“ pod-
ľa osobitného zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a to s poukazom na čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ztohtodôvodusúdzaúčelomkompenzácieporušeniaprávaobžalovaného,abysajehovecprerokovala
bez zbytočných prieťahov, ako aj z dôvodu účelnosti ukladaného trestu z hľadiska tak individuálnej
ako aj generálnej prevencie po uplynutí viac ako 8 rokov od spáchania skutku, pristúpil podľa §
39 ods. 1 Trestného zákona aj s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR

k mimoriadnemu zníženiu úhrnného trestu odňatia slobodu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom
dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov bude za týchto okolností dostatočné
na prevýchovu obžalovaného. Súd v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona neukladal obžalovaného
súhrnný trest odňatia slobody, hoci obžalovaný spáchal predmetný skutok pred doručením trestného
rozkazuOkresnéhosúduMichalovcezodňa8.11.2018,sp.zn.3T/122/2018,nakoľkovovzťahuktomuto
odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený podľa § 52 ods. 4 Trestného zákona.

V tomto prípade totiž už uplynul 1 rok od uplynutia skúšobnej doby (7.11.2022) a teda sa má podľa § 52
ods. 2 Trestného zákona zato, že sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil.

S prihliadnutím k tomu, že obžalovaný sa od svojho posledného odsúdenia trestným rozkazom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.11.2018, sp. zn. 3T/122/2018, nedopustil žiadneho trestného činu

ani priestupku, súd mal zato, že na dosiahnutie účelu tohto trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
jeho výkon a preto mu výkon trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov.

Obžalovaného súd následne zaviazal uhradiť poškodenému D. A. škodu vo výške 3.090,50 €, ktorá
predstavuje bolestné, a ktoré si uplatnil poškodený v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.

Zo znaleckého posudku MUDr. Juliána Tkáča vyplýva, že bodové ohodnotenie bolestného poškodeného
D. A. je 175 bodov. Podľa § 5 ods. 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 36/2016 zo dňa 18.5.2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2016, je hodnota jedného bodu na rok 2016 určená vo výške 17,66

€. Suma bolestného je teda 3.090,50 €.

Obžalovaného súd taktiež zaviazal uhradiť poškodenej obchodnej spoločnosti Union zdravotná
poisťovňa, a.s., škodu vo výške 2.981,01 €, ktorú si poškodená obchodná spoločnosť uplatnila
v prípravnom konaní a táto bola na hlavnom pojednávaní preukázaná vyčíslenými nákladmi na liečbu

poškodeného D. A..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na

Okresnom súde Michalovce.