Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ca/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369908
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124369908.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C. (D. E. F. G.) A. A.: H. F. I. XX, XXXX-XXX, E., G., J., doručovacia adresa: K. L. M., XXX,
XXXX -XXX, C., J., zastúpeného: Dr. Taiane Alcides de Almeida, so sídlom Rua Cándido dos Reis, 91,
2780-210, Oeiras, Portugalsko, proti žalovanému: N., A. A. A. O. XX/X, XXX XX P., I.: XX XXX XXX,
zastúpenému: PETKOV & Co s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Dňa 03. 09. 2024 bol súdu doručený návrh (tlačivo A) podľa nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 5 000,- Eur spolu
so zákonnými úrokmi od 02. 12. 2020 do zaplatenia istiny a trovami konania. Nárok na zaplatenie
uvedenej pohľadávky odôvodnil tým, že vlastní výhradné ekonomické práva na obrazové diela vytvorené
známymfotografomaumelcomQ.M.,atofotografiezachytenéaupravenéautoromQ.M.,ktoréukazujú

jeho jedinečnú umeleckú víziu, štýl a odborné znalosti vo fotografii. Dňa 30. 06. 2020 Q. M. uzavrel
výhradnú licenčnú zmluvu so žalobcom, na základe ktorej žalobca získal celosvetové výhradné práva
na uvádzanie fotografií na trh a sublicencovanie práva na kopírovanie, reprodukovanie, zobrazovanie,
prenos, vysielanie, modifikáciu, úpravu, vytváranie odvodených diel a publikovanie všetkých jeho
fotografií, ktorej kópiu žalobca súdu predložil. Žalobca ako výhradný držiteľ licencie a zástupca pána
M. realizuje predaj jeho fotografických diel prostredníctvom webovej stránky A.. Za tieto fotografie
známe svojou kreativitou a technickou zručnosťou získali množstvo medzinárodných ocenení. Diela

sú predávané žalobcom ako limitované edície E. H. J. a sú licencované spoločnostiam za výhradných
podmienok. Žalobca opísal činnosť autora Q. M. ako vysoko odbornú a umeleckú.

1.2. Žalovaný spravuje webovú stránku osttour.sk pre svoje podnikanie, pričom na tejto stránke
neoprávnene zobrazil fotografiu s názvom „Chalets on waterin Langkawi Island Resort, Malaysia” a
”Langkawi Beach from above, Langkawi, Malaysia”, a to bez získania súhlasu žalobcu. Tieto umelecké
diela boli vytvorené Q. M. a boli zverejnené na stránke R. dňa 01. 03. 2018 a 23. 07. 2016. Žalobca

súdu predložil originálne fotografie a metadáta, ktoré zobrazujú dátum, kedy boli vytvorené, upravené
a publikované na webovej stránke žalobcu. Je zodpovednosťou žalovaného overiť tieto skutočnosti pred
použitím fotografie. Jednoduchým vyhľadaním obrázku pomocou vyhľadávača Google by bol žalovaný
presmerovaný na webové stránky žalobcu, kde možno zakúpiť licenciu na použitie jednotlivých fotografiía kde je uvedené, že fotografické dielo je chránené autorským právom. Autorské právo je registrované aj
na Úrade pre autorské práva USA. Žalobca sa dozvedel o porušení svojho autorského práva žalovaným
dňa 14. 09. 2021 a následne vyhľadal právnu pomoc. Právny zástupca doručil žalovanému oficiálne

varovanie, rozpis nákladov a škôd a požadoval informácie o rozsahu a trvaní porušenia autorského
práva. Dňa 19. 10. 2021 bolo žalovanému doručené Oznámenie o nesplnení povinnosti.

1.3. Žalobca ponúka licencie výhradne pre jednotlivé odvetvia, teda iba jedna spoločnosť celosvetovo
v rámci konkrétne odvetvia môže získať licenčné práva na fotografiu. Kvôli celosvetovej exkluzivite sa

cena nemení v závislosti na regióne klienta. Podľa cenového modelu žalobcu zverejneného aj na stránke
R. cena závisí na dĺžke licencovania (do 6 mesiacov 1 465,- Eur, do 1 roka 1 615,- Eur, do 3 rokov
2 330,- Eur, do 5 rokov 2 860,- Eur). Žalobca predpokladá, že žalovaný zverejnil fotografiu dňa 02.
12. 2020, kedy bol posledný dátum úpravy obrazového súboru použitého žalovaným do 21. 09. 2021.
Poplatok za licenciu bol preto vypočítaný na sumu 1 615,- Eur za jednu fotografiu. Žalobca zároveň
pripočítal príplatok vo výške 100 % za neoznačenie fotografa, čo predstavuje neuznanie pôvodného

autora. Licenčné podmienky žalobcu vyžadujú od klientov, aby pri použití obrázkov uviedli meno autora,
pretože je to kľúčové pre ich marketing a chráni to integritu fotografie pred šírením bez riadneho uznania.
Ak nie je poskytnuté správne uznanie, uplatňuje sa 100 % prirážka, ako je to uvedené aj vo verejne
dostupnomcenníku.Celkovásumatedapredstavuje3230,-Eurzafotografiu,za2fotografie6460,-Eur.
Žalobca si však uplatnil iba 5 000,- Eur s cieľom využiť postup pre európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu. Vzdal sa teda nároku na dodatočnú sumu súvisiacu s licenčným poplatkom. Keďže
licenčný poplatok je splatný pred použitím fotografie, mal by žalovaný platiť aj úroky od dátumu prvého
zverejnenia fotografie. Žalobca považuje za dôležité, aby súd uznal a zachoval jedinečnosť a hodnotu
licenčného modelu žalobcu. Fotografické dielo, o ktoré ide, je chránené ako podľa práva Európskej únie,
tak aj medzinárodného práva. Žalobca poukázal na článok 6 smernice 2006/116/ES o trvaní autorských

práv a Bernskú dohodu o ochrane literárnych a umeleckých diel. Žalobca predložil súdu jasné dôkazy
o tom, že dielo je originálne a žalovaný použil dielo bez povolenia, čím zasiahol do autorských práv.

2. Žalobca k návrhu priložil Licenčnú zmluvu uzatvorenú dňa 30. 06. 2020 medzi autorom Q. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O., Q., a spoločnosťou A. C. A. A. X A. G. XXXX C., L. a Zmluvu zo dňa 30.

06. 2020 medzi spoločnosťami A. C. A. sídlom X A. G. XXXX C., L. H. A. B. C. A. A. K. F. I. S. X,
E., J., fotografiu vytvorenú pod č. DSC_1537.NEF spolu s metadátami, snímku internetových stránok
https://sumfinity.com, na ktorých je zobrazená fotografia s názvom “Chalets on water in Langkawi Island
Resort, Malaysia” a stránku, na ktorej je zobrazená fotografia s názvom ”Langkawi Beach from above,
Langkawi, Malaysia”, zobrazenie internetových stránok R., na ktorých sa nachádza zobrazenie ponuky

zájazdu v rezorte HOLIDAY VILLA BEACH RESORT v destinácií Malajzia, Kedah, Lankgkawi a kópie
troch faktúr vystavených žalobcom v roku 2023 na sumy 1 615,- Eur, 2 330,- Eur a 2 860,- Eur za licencie
na použitie troch rôznych fotografií spolu s dokladom o ich úhrade.

3.1. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal autorstvo fotografa Q. M. k dvom predmetným fotografiám,

a preukázanie toho, že žalovaný mal tieto fotografie zverejnené na svojej webovej stránke od 02. 12.
2020, a zároveň preukázanie úhrady nákladov vo výške 95,- Eur a 65,- Eur, žalobca v písomnom
doplnení návrhu zo dňa 14. 10. 2024 (tlačivo B) predložil súdu tzv. surové verzie fotografie, ktoré
vyhotovil priamo Q. M., a zároveň ich upravené verzie, ktoré preukazujú úpravy fotografií a vylepšenia,
ktoré vykonal pán M., aby dosiahol konečný produkt. Premena pôvodnej fotografie vo formáte RAW na

konečnú upravenú verziu si podľa navrhovateľa vyžadovala hodiny starostlivých úprav. Tento proces
si vyžadoval značné technické zručnosti, kreativitu a zámerné rozhodovanie autora. Na dosiahnutie
konečného výsledku pán M. zachytil viacero záberov a vykonal rozsiahle úpravy, aby dosiahol súlad so
svojou umeleckou víziou. Metadáta vložené v predložených súboroch jednoznačne pripisujú autorstvo
pánovi Q. M.. Ako časový záznam autorstva pána M. slúži aj zverejnenie fotografií na platforme

Instagram už od 23. 07. 2016 a na platforme Flickr od 07. 05. 20019. Na internetovej stránke
sumfinity.com je jasne uvedené, že fotografia je chránená autorským právom. Obe fotografie sú
registrovanéajnaamerickomúradepreautorsképráva,atoprvádňa22.05.2016podč.VA0002104395
a druhá dňa 23. 07. 216 pod č. VA0002076549, k čomu žalobca priložil aj doklad o registrácii.
Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný mu neposkytol dátum porušenia autorských práv, iba spoločnosť

RightsPilot ktorá zachytila dôkazy, žalobcu informovala, že fotografia použitá žalovaným bola naposledy
upravená 02. 12. 2021 (žalobca mal pravdepodobne na mysli 02.12.2020). Z tohto žalobca usúdil, že
žalovaný použil fotografiu medzi dátumom poslednej úpravy na svojom webovom sídle (02. 12. 20220)
a dátumom, kedy spoločnosť RightsPilot zhromaždila dôkazy (21. 09. 2021). Žalobca sa zároveň obrátilna webovú stránku známu ako R. G., ktorá je digitálnym archívom, ktorý zachytáva a ukladá snímky
webových stránok v rôznych časových okamihoch, a teda umožňuje používateľom prezerať minulé
verzie webových stránok. Pomocou tejto webovej stránky žalobca získal prístup k archivovaným verziám

webovej stránky žalovaného, z ktorých vyplýva, že predmetné fotografie boli k dispozícií 21. 09. 2021.
Podľa zistení z internetovej stránky R. G. žalobca zistil, že fotografie boli prístupné od 28. 02. 2021 do
25. 10. 2021. Z toho vyplýva, že licenčný poplatok mohol byť požadovaný až na 1 rok, a to za každú
fotografiu.

3.2. Faktúry priložené k návrhu podľa žalobcu slúžia na ilustráciu jeho obchodného modelu a na
uvedenie príkladov iných klientov, ktorí zaplatili podobné licenčné poplatky. Tieto faktúry preukazujú, že
licenčný poplatok, ktorý požaduje žalobca v tomto prípade, je uplatňovaný v súlade s jeho štandardnými
postupmi. Poplatok vo výške 95,- Eur predstavuje sumu účtovanú spoločnosťou RightsPilot UG za
zabezpečenie potrebných dôkazov na vedenie súdneho konania proti žalovanému, k čomu žalobca
predložil zmluvu podpísanú so spoločnosťou RightsPilot UG. Suma 62,- Eur predstavuje náklady

vynaložené na vyhotovenie dvoch kópií žaloby spolu so všetkými sprievodnými prílohami na odoslanie
v počte 124 strán s nákladmi vo výške 0,50 Eur/strana.

4.1. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomne dňa 21. 11. 2024. Namietol, že podľa slovenského práva
sa nárok plynúci z údajného porušenia osobnostných autorských práv (neuvedenia mena autora pri

fotografiách) vo vlastnom mene môže domáhať iba samotný autor (§ 18 ods. 3 Autorského zákona).
Žalobcovi teda nepatrí nárok na 100% príplatok za nezverejnenie mena autora fotografií a nemôže sa
ho vo vlastnom mene, či už na vlastný účet alebo na účet autora fotografie návrhom vôbec domáhať.
V prípade používania fotografií cestovnými agentúrami alebo cestovnými kanceláriami po celom svete
nie je obvyklé, aby sa takéto označenie fotografa uvádzalo pri každej jednotlivej fotografii. Rovnako sa

napr. neuvádza meno autora hudby a autora textu pri každej piesní vysielanej v rádiu alebo meno autora
architektonického diela na každej stavbe, ktorú navrhne.

4.2. Žalovaný zároveň namietol premlčanie celého žalobcom uplatneného nároku. Žalobca tvrdí, že
dňa 14. 09. 2021 sa dozvedel o tom, že odporca zverejnil fotografie na svojej webovej stránke. Toto

zverejnenie trvalo podľa žalobcu od 02. 12. 2020 do 21. 09. 2021. Autorskoprávny vzťah (či už licenčný,
z bezdôvodného obohatenia alebo z dôvodu vzniku škody) sa na území Slovenskej republiky riadi
Autorským zákonom a subsidiárne Občianskym zákonníkom. Na premlčanie majetkových autorských
práv sa preto vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu škody aj právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčia v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote.

Z uvedeného je zrejmé, že aj keby bol nárok žalobcu dôvodný, je už premlčaný, a to odo dňa 22. 09.
2023 (deň nasledujúci po dni uplynutia subjektívnej lehoty na strane žalobcu o údajnom neoprávnenom
použití fotografií zo strany žalovaného). Žalovaný poprel akékoľvek úmyselné neoprávnené použitie
sporných fotografií. Pôsobí ako cestovná agentúra, teda subjekt, ktorý predáva produkty cestovných
kancelárií. Tieto predávajú produkty ubytovacích zariadení, čím vzniká reťazenie na trhu s ponukami

ubytovacích alebo iných služieb. Žalovaný ako cestovná agentúra pri svojej činnosti preberá cudzí
obsah od svojich zmluvných partnerov, teda cestovných kancelárií, a tie zase od ubytovacích zariadení.
Cestovná agentúra je teda v reťazci subjektov poskytujúcich ubytovanie alebo iné služby zvyčajne
posledným článkom, ktorý preberá stovky fotografií od spolupracujúcich subjektov. Cestovná agentúra
nemá žiadnu možnosť kontrolovať masívny objem fotografií, ktoré tvoria sprievodnú dokumentáciu

každého jednotlivého ubytovania, ktorú jej odovzdá za účelom propagácie jej zmluvný partner (cestovná
kancelária). Je výlučne zodpovednosťou ubytovacieho zariadenia rozhodnúť, ktoré fotografie do svojho
výberu pre cestovnú kanceláriu zaradí, a tá následne tieto podklady odovzdáva cestovnej agentúre
(žalovanému). Žalovaný vychádza s prezumpciou „boni viri“ pri svojej činnosti z toho, že ubytovacie
zariadenie poskytuje cestovným kanceláriám, resp. cestovným agentúram také podklady, ku ktorej

vzťahy má ubytovacie zariadenie riadne vysporiadané. Na preukázanie tohto obchodného modelu
žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil aj kópiu takejto zmluvy o obchodnom zastúpení.

4.3. Žalovaný ďalej namietol neprimeranosť výšky uplatneného nároku a výkon práva žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, aká je obvyklá odmena za zverejnenie malého

formátu fotografie na internetovej stránke určenej k propagácii dovolenkových pobytov. Žalobca
nepreukázal, že by žalovaný fotografie použil spôsobom zodpovedajúcim limitovanému Fine Art
výtlačku. Vo vzťahu k tomuto spôsobu použitia fotografie potom žiadal odmenu podľa sadzobníka.
Primeranosť licenčnej odmeny podľa žalovaného pritom musí zodpovedať jednotlivým spôsobompoužitia diela a má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k
tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že žalovaný
sa dopustil takého použitia fotografií, ktoré žalobca považuje za obvyklé, a za ktoré si účtuje ním

kreovanú licenčnú odmenu podľa sadzobníka práve na tento druh použitia fotografií. Pre porovnanie
predložil žalovaný súdu sadzobník organizácie kolektívnej správy LITA, autorskej spoločnosti pôsobiacej
na území Slovenskej republiky, podľa ktorého je cena za licenciu na použitie jedného fotografického
diela na obchodné účely formou zverejnenia na webovej stránke 4,59 Eur/mesiac.

5.1. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ako „nariadenie
861/2007“),totonariadeniesauplatňujevobčianskychaobchodnýchveciachpricezhraničnýchsporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 5 000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

5.2. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia 861/2007 na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

5.3. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia 861/2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné konanie.

5.4. Podľa čl. 19 nariadenia 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

6. Súd v konaní postupoval podľa nariadenia 861/2007, keďže žalobca ja právnickou osobou so sídlom
v Portugalsku a žalovaný právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike, teda obe strany sporu
sú členskými štátmi Európskej únie. Pokiaľ špecifiká súdneho procesu neboli upravené nariadením

861/2007, súd postupoval podľa zákona č. 160/2015 Zbierky zákonov Slovenskej republiky, Civilného
sporového poriadku. Súd v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci rozhodovať a ak áno, podľa
ktorého právneho poriadku (posudzoval tzv. rozhodné právo).

7.1. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra

2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie
Brusel I bis) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

7.2. Podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia Brusel I bis na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo

iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a)
registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, súd
dospel k záveru, že podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Brusel I bis má právomoc rozhodnúť v predmetnej

veci. Predmetom konania je peňažná náhrada za užívanie autorského diela bez súhlasu jeho autora.
Predmetom sporu je teda mimozmluvný záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za porušenie
práv duševného vlastníctva, ktoré vykonáva na účet autora žalobca.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007

o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia
práva duševného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo
chránené. Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia jednotného práva duševného vlastníctva
Spoločenstva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej došlo k porušeniu, pokiaľ ide o
otázky, na ktoré sa nevzťahuje príslušný právny nástroj Spoločenstva.

10. Z návrhu žalobcu vyplýva, že sa domáha určenia mimozmluvného záväzku žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu za porušenie práv k autorským dielam, pričom tieto sú upravené aj právom Európskej
únie (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorýchaspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a

niektorýchsúvisiacichprávasmernicaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2019/790zo17.apríla2019
o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene
smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES). Na základe toho súd v zmysle čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím II rozhodoval
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, na území ktorej došlo k porušeniu autorských práv
spravovanýchžalobcom.Súdpovažujezanutnéuviesť,žeslovenskáprávnaúpravaochranyautorských

práv je súladná s právom Európskej únie (do zákona č. 185/2015 Zbierky zákonov, Autorského zákona,
boli implementované smernice 2001/29/ES, 2004/48/ES, 2006/116/ES aj 2019/790).

11. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo možné vydať na základe písomných vyjadrení strán sporu
a predložených listinných dôkazov, súd rozhodol, že nie je potrebné nariadenie ústneho pojednávania
(článok 5 ods. 1a nariadenia 861/2007) a vo veci samej rozhodol rozsudkom podľa slovenskej právnej

úpravy (§ 212 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku – ďalej len ako „CSP“),
ktorý vyhlásil verejne (§ 219 ods. 1 CSP).

12. Po preskúmaní návrhu žalobcu a oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k
záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu porušenia autorských práv

k dielam (fotografiám) autora Q. M., ktoré vykonáva na základe z predložených zmlúv zo dňa 30.06.2020
uzavretých medzi autorom Q. M. a spoločnosťou A. C. H. spoločnosťou A. C. a žalobcom, keď mal
preukázané, že autorom fotografií s názvom „Chalet on water in Langkawi Island Resort, Malaysia“ a
„Langkawi Beach from above, Langkawi, Malaysia“ je Q. M.. Žalovaný túto skutočnosť ani nespochybnil.
Súd mal rovnako preukázané, že žalovaný použil uvedené fotografie na svojich internetových stránkach

a nebolo sporné, že tieto použil bez súhlasu ich autora alebo žalobcu ako vykonávateľa autorských práv
k týmto fotografiám.

13. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „OZ“), tento zákon upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú

iné zákony.

14. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 185/2015 Z. z., Autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo
a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento
zákon neustanovuje inak. Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave

neustanovuje inak.

15. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) Autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

16. Podľa slovenskej právnej úpravy ak niekto použije dielo bez získania potrebného súhlasu na
jeho použitie, autor sa môže domáhať podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka vydania
bezdôvodného obohatenia (obohatenia bez právneho dôvodu), získaného na jeho úkor porušením
povinnosti získať súhlas na jeho použitie. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva
bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas na

použitie diela (licenciu), za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. V danom
prípade sa nejedná o náhradu škody, nakoľko použitím diela nevzniklo priame zníženie majetku autora
a jeho existujúcich obvyklých príjmov, ale došlo iba k zvýšeniu majetku rušiteľa z dôvodu, že použil
určité dielo bez toho, aby uhradil odmenu v prospech autora. Nositeľ autorských práv sa potom môže
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od porušiteľa. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného

obohatenia sa však podľa slovenskej právnej úpravy premlčuje tak ako všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 OZ).

17. Podľa 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.19. Premlčanie je oslabenie práva o jeho nárokovateľnosť, teda o možnosť domáhať sa jeho ochrany
súdom. Nejedná sa teda o zánik práva po uplynutí času v zmysle článku 1 v spojení s článkom

6 smernice 2006/116/ES, ale iba o zánik nároku na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Právo ako také trvá naďalej, avšak nie je možné sa ho súdne domáhať. Žalovaný v tomto konaní
namietol premlčanie práva na zaplatenie žalovanej sumy, a teda namietol, že žalobca si právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil včas. Podľa tvrdenia žalobcu sa o porušení autorského
práva dozvedel dňa 14.09.2021. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola súdu doručená dňa

03.09.2024. Premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ začala plynúť dňom 15.09.2021 a uplynula dňom
14.09.2023. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí zákonnej 2-ročne premlčacej doby. Keďže žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, právo na zaplatenie uplatnenej sumy už
nie je možné súdom priznať. Súd preto žalobu v celom rozsahu, vrátane súvisiacich nárokov zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia 861/2007 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Nakoľko žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému
v rozsahu 100% z uplatnených trov, pričom o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať opravný prostriedok (odvolanie) v lehote 15

dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Banská Bystrica).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský
súd v Banskej Bystrici). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí 15 dňovej
lehoty preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne

poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že
odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy,
ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný, ktorý sa nezúčastnil konania, je oprávnený podať návrh na preskúmanie rozsudku podľa
článku18nariadenia861/2007vlehotetridsiatichdníododňa,kedysaoboznámilsobsahomrozsudkua
moholkonať,najneskôrvšakdodňaprvéhoopatreniavrámcivýkonurozhodnutia.Návrhmôžežalovaný
podať, ak mu nebolo doručené tlačivo na uplatnenie pohľadávky alebo mu mimoriadne okolnosti (vyššia

moc) bez zavinenia na jeho strane zabránili poprieť pohľadávku.

Rozsudokvydanývčlenskomštáteveurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporusauznávaa
vykonávavinomčlenskomštátebezpotrebydoložkyvykonateľnostiabezakejkoľvekmožnostinamietať
proti jeho uznaniu (čl. 20 ods. 1 nariadenia 861/2007).

Na žiadosť jednej zo strán vydá súd bez dodatočných nákladov osvedčenie o rozsudku vydanom v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to aj v ktoromkoľvek inom úradnom jazyku
inštitúcií únie (čl. 20 ods. 2 nariadenia 861/2007).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.