Uznesenie – Záložné právo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206164
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121206164.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01
Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava

10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neexistencie záložného práva s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/60/2021-321 z 20.3.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
žalobu zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k.

19C/60/2021-31 z 6.8.2021 a určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 151a; § 151b ods. 1; § 151e ods. 2; §
151j ods. 1, 2; § 151l ods. 1; § 100 ods. 1, 2; § 101; § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej aj „OZ“). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje
uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná, pokiaľ nie
je premlčané aj záložné právo, prípadne nie je vznesená námietka jeho premlčania. Záložné právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo

mohlo vykonať prvýkrát, teda v tomto prípade odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od
2.7.2016. Tým, že sa začal výkon záložného práva, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva
zo 6.10.2016 došlo od uvedeného dňa k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty k záložnému právu podľa
§ 112 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd dodal, že záver o nepremlčaní výkonu záložného práva
obstojí aj v prípade, ak by nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V takom prípade záložné právo je
možné vykonať aj pre vymoženie splatných a nezaplatených splátok úveru, ktoré mesačne predstavujú

511,84 eur a neuhrádzajú sa už niekoľko rokov. V takom prípade by začala plynúť trojročná premlčacia
lehota odo dňa nasledujúceho po splatnosti nezaplatených splátok, čo znamená, že keďže splátky sa
vôbecneuhrádzajúuždlhúdobu,kedykoľvekbymoholzáložnýveriteľpristúpiťkvýkonutohtozáložného
práva pre nezaplatené splatné splátky, takže aj v takom prípade by výkon záložného práva premlčaný
nebol. Keďže súd žalobu zamietol a vo veci bolo nariadené po začatí konania neodkladné opatrenie,
súd musel týmto rozsudkom zároveň zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení s poukazom na § 335

ods. 1 CSP.4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V odvolaní
uviedol, že k zosplatneniu hypotekárneho úveru, zabezpečeného záložným právom, pristúpila žalovaná
1.7.2016, pričom do dnešného dňa si banka svoj nárok na súde neuplatnila a hoci to nie je zákonná

podmienka na výkon záložného práva, žalobca sa nachádza v právnej neistote, akým spôsobom si
žalovaná svoju pohľadávku vyčísli mimo súdneho konania, hoci nárok samotný je premlčaný už takmer
päť rokov. Speňaženie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve obíde jeho právo zaplatiť takúto pohľadávku
na základe slobodnej vôle. Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ vníma ako analógiu so stavom, kedy nie
je zákonom zakázané uplatniť si na súde premlčanú pohľadávku, ale pokiaľ strana vznesie námietku

premlčania, nie je možné také právo priznať. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanej mal súd uplatniť § 257 CSP. Súd mu síce vytkol, že po vypočutí si predbežného právneho
názoru nepožiadal o nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, ale na základe viacerých v žalobe
citovaných rozhodnutí nadriadeného súdu na žalobe zotrval. Konajúci súd nezdôvodnil, z akého dôvodu
sa odklonil od rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove na úkor jediného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

7. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd
konštatuje, že v doterajšom konaní neboli aplikované ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v súvislosti s proporcionalitou dlžnej sumy splátok, so

splácaním ktorých bol žalobca v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, k celkovej
sume dlhu, pre ktorý bol začatý výkon záložného práva, k hodnote nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
záložného práva a preskúmaním úverovej zmluvy, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Podmienkou na platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán o
možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Je povinnosťou

žalovanej ako veriteľa uzavretie takejto dohody a splnenie i ďalších podmienok vyžadovaných v § 565
Občianskeho zákonníka na platné zosplatnenie úveru tvrdiť a preukázať.

11. Typickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. S touto črtou koreluje základná

zásada spotrebiteľských zmlúv, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

12. Text spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú, má byť
pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určitý, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásada profesionality
dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľskej zmluve možno
určiť časť jej obsahu odkazom na všeobecné obchodné podmienky, takáto aplikácia však má svoje
obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných)

majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa do nich
vkladajú dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa
dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrniedo všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11
z 11.11.2013).

13. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložne právo existuje a nie je premlčané, mal podrobiť
výkon záložného práva testu proporcionality. Relevanciu v konaniach týkajúcich sa výkonu záložného
práva v procese dobrovoľnej dražby môžu mať okolnosti, akými sú najmä (i.) chránený záloh (obydlie),
(ii.) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii.) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu,

(iv.) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v
prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (v.) dobrovoľná dražba ako prostriedok
ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (vi.) možnosti reštartu v splácaní
úveru, (vii.) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(viii.) oslabenie
práva premlčaním, (ix.) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov
dôležitej na splácanie úveru. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených okolností, úmerne s

tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo rozhodnutím súdu
nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. Aj predmetná vec je špecifická tým, že procesom
výkonudobrovoľnejdražbyjedotknutéobydlie,nazačiatkuktoréhobolaneuhradenásplátkabezvyužitia
možnosti jej uplatnenia a vymoženia napriek tomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo.
Teda nezaplatenie splátky/tok sa vo výsledku rovná dražbe rodinného domu žalobcu, bez toho, aby sa

preskúmala ne/prijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy a proporcionalita pomeru medzi už
splatnou pohľadávkou, celkovou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu
dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako dôsledok
dispozitívnej normy v prípade, že by sa predčasná splatnosť nedohodla.

14. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 z
27.11.2023, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, cit.: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom,
že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka
týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR
už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty

nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj
najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k
porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať

sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom
dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej
dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“.

15. Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných

podmienok nie je možnosťou, ale povinnosťou: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu
súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej
nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,
pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane
prípadu“ (rozsudok C-243/08, E.:E.:F.:XXXX:XXX, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou

mierouprocesnejingerencie,ktorájetypickápreochranuverejnéhoporiadku(porov.uznesenieC-76/10,
E.:E.:F.:XXXX:XXX, bod 50).

16. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra
2022 „v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21

ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v
spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza
žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je
nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom
neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok

výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej
zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky,
ktorámôžebyťtvorenáplneniamivrozporesdobrýmimravmi,čizneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.
Hocisúčasnáprávnaúpravadobrovoľnýchdražiebdoistejmieryzužujemožnosťnamietanianeplatnostidobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie
ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti
dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy,

neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Inakpovedané,akjepredmetomsúdnehokonaniaurčenie
neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným
zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna
ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

a ústavného súdu. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa
prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,
za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako
ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o
povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve
o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne

potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto
bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať
podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj
na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať
sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia

úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a
charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami
v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi
ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez
toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“

17. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí PL. ÚS 23/2014 (pozri aj odlišné stanovisko sudcu A. G. H. k
odôvodneniu nálezu sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023) uviedol, cit.: „Zo strany všeobecného
súdnictva sa javia ako nedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany veriteľa uprednostňuje
dražba nehnuteľnosti napriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie omeškaných splátok s

príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na uplatnenie pohľadávky
a náhrada trov). Ak existuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky než dražobný predaj
nehnuteľnosti, dokonca obydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako prvého riešenia už
nadobúda ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti na tzv.
dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa

poskytuje v súdnej exekúcii.“

18. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21 (ktorej konanie
inicioval), podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice
Rady 93/13 v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom

zmysle,žebrániavnútroštátnejprávnejúprave,podľaktorejsúdnepreskúmanienekalejpovahyklauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu
možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke

trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude aplikovať na danú vec test proporcionality a posúdiť pomer dlžnej

sumy splátok, so splácaním ktorých bol žalobca v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, k celkovej sume dlhu, pre ktorý bol začatý výkon záložného práva, k hodnote nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom záložného práva a preskúmať úverovú zmluvu, príp. inú zmluvnú dokumentáciu na
ňu nadväzujúcu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa intencií uvedených v rozsudku
Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21. Pozornosť bude predovšetkým treba zamerať, či

oznámenie o zosplatnení celého úveru bolo jasné a určité vo vzťahu ku konkrétnej dlžnej splátke, pre
ktorúveriteľktomutoúkonupristúpil,podľaustanovení§53ods.9a§565OZ.Vprvomradespoukazom
na vyššie uvedenú judikatúru bezpečne ustáli či zosplatnenie je platné. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vyslovil právny názor, že žalovaná mohla pristúpiť k výkonu záložného právabez ohľadu na ne/platnosť zosplatnenia úveru, len z dôvodu samotnej existencie omeškaných splátok.
Odvolací súd poznamenáva, že aj pri akceptovaní tohto názoru musí veriteľ v oznámení o začatí výkonu
záložného práva presne špecifikovať, ktorých dlžných splátok sa to týka, pretože ak zosplatnenie nebolo

platné, potom úverový vzťah stále trvá a dlžník nie je v omeškaní s celým dlhom, ale iba s jeho časťou.
Špecifikácia konkrétnych dlžných splátok vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom bude
mať nevyhnutne vplyv aj na posúdenie, či jednotlivé splátky, pre ktoré veriteľ začal výkon záložného
práva nie sú už premlčané, keďže aj na záložné právo ako právo majetkové sa vzťahuje všeobecná
trojročná premlčacia doba.

20. Okresný súd má povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne
zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na
výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným
záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných
zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný
úverový vzťah zabezpečený záložným právom.

21. Nakoľko odpadla hypotéza vyjadrená v ust. 335 ods. 1 CSP, keď odvolací súd zrušil rozsudok
o zamietnutí žaloby vo veci samej musel zároveň zrušiť aj v odvolaní bližšie nenapadnutý výrok, ktorým

súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
19C/60/2021-31 z 6.8.2021 a závislý výrok od veci samej o trovách konania a v tomto rozsahu vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).