Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206794
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1218206794.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: ČSOB

Poisťovňa, a.s., IČO: 31325416, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s. r. o., IČO: 47239921, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, proti žalovanému: BYTOKOMPLET, s.r.o., IČO: 35698845, Kamenárska 18, 821 04
Bratislava, zast. JUDr. Rudolf Mičieta, Medzilaborecká 21, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 1.700,89 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
1.700,89 eur s prísl. titulom náhrady škody. Dňa 02.01.2018 došlo k škodovej (poistnej) udalosti, pri
ktorej došlo k poškodeniu majetku poškodeného (N - Point s.r.o., ktorý má uzatvorenú poistnú zmluvu so
žalobcom na súbor vozidiel). Škodca (žalovaný) uznal na tlačive Uplatnenie poisteného/poškodeného
na náhradu škody zo dňa 19.01.2018 svoju zodpovednosť za škodu. Žalobca ako poistiteľ poukázal
poškodenému poistné plnenie v sume 1.700,89 eur dňa 21.02.2018.

2.Žalovanývovyjadreníkžalobenamietalsvojupasívnuvecnúlegitimáciu,keďuviedol,ženieješkodca
amedzijehokonanímavznikomškodynieježiadnapríčinnásúvislosť.Doplnil,žepoškodenýsadodnes
nevyjadril, kedy presne sa o škode dozvedel, nepreukázal kedy a kde sa mu škoda stala. Nevolal k
škodovej udalosti políciu, nepredložil fotodokumentáciu z miesta a času vzniku škody, preukazujúcu
čas a okolnosti vzniku škody. Poškodený správcovi bytového domu (žalovanému) len nahlásil škodovú
udalosť, aj to až niekoľko týždňov po dni, kedy škoda podľa poškodeného vznikla. Poškodené vozidlo

bolo obhliadnuté poisťovňou poškodeného až 12.01.2018, teda viac ako 10 dní po poslednom dni
časového rozmedzia (22.12.2017 - 02.01.2018), ktorý poškodený určil ako čas vzniku škody. V tom čase
žalovanýovznikuškodynevedel,neboltotižojejvznikupoškodenýminformovaný.Žalobcanepreukázal
okolnosti vzniku škody a najmä to, že je žalovaný osobou zodpovednou za vznik škody.

3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.09.2019 žalobu zamietol, ktorý bol však následne na odvolanie
žalobcu zrušený na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2021 a vec bola

vrátená na ďalšie konanie.

4. Svedok I. W. na pojednávaní dňa 29.03.2023 uviedol:Sporové strany poznám, žalobcu iba z počutia a žalovaný je správca bytového domu, v ktorom bývam.
Tuším o čo ide, pravdepodobne ide o poškodenie vozidla, ktoré som mal zaparkované pred bytovým
domom, kde bývam a na ktoré padol ľad zo strechy. Neviem, či firma, v ktorej pracujem a ktorej patrí

moje auto dostala za škodu spôsobenú ľadom zaplatené, ale predpokladám že áno, keď mi auto vydali
opravené zo servisu. Som stále zamestnanec spoločnosti N - Point s.r.o. Z počutia viem, že okrem
môjho auta boli pádom ľadu poškodené aj iné autá. To, že moje auto je poškodené som zistil ráno,
keď som išiel do práce. Škody na mojom aute boli preliačiny na streche a iných častiach vozidla,
fotodokumentáciu urobila firma, ktorá opravovala auto. Moje vozidlo bolo zaparkované stále na tom

istom mieste, môžem založiť do spisu doklad z GPS. Založím do spisu aj niektoré fotografie. Vozidlo
po zaparkovaní poškodené nebolo, ale keď som ráno chcel ísť do práce, tak poškodené bolo. Nemám
vedomosť, akým spôsobom je riešené v našom bytovom dome odhadzovanie snehu a ľadu zo strechy
a či vôbec. Po takom dlhom čase už neviem, koho auta boli okrem môjho ešte poškodené. Dňa
02.01.2018 ráno som zistil poškodenie vozidla. Dôkaz z GPS zakladám do spisu. Nepamätám si, či
som ja robil fotodokumentáciu poškodeného vozidla. Ani nemám vedomosť o tom, že by niekto iný robil

fotodokumentáciu miesta poškodenia alebo vozidla. Ďalší postup bol taký, že naša firemná asistentka mi
dala kontakt na osobu, kde máme poistené vozidlá, nepamätám si, či pán z poisťovne prišiel ohliadnuť
auto do firmy alebo som im ho zaviezol. Spomínam si, že fotodokumentácia sa vytvárala na viackrát.
Nepamätám si, ako dlho trvala oprava a ako dlho som na ňom nejazdil, ale dá sa to zistiť podľa GPS.
Neviem, kedy bolo auto ohliadnuté poisťovňou, ale dá sa to zistiť.

5. Na pojednávaní dňa 15.11.2023 žalobca uviedol, že zo záznamov, ktoré boli doručené súdu vyplýva,
že svedok hovoril pravdu a služobné auto bolo dňa 22.12.2017 zaparkované na Geologickej ulici a
stálo tam do 02.01.2018, kedy došlo k zisteniu, že auto je poškodené. Škodová udalosť bola nahlásená
dňa 09.01.2018. Žalovaný uviedol, že na vyššie uvedenom tvrdení žalobcu nie je nič sporné, ale zo

záznamov je taktiež zrejmé, že medzi 02.01.2018 a 12.01.2018, kedy došlo k ohliadke vozidla bolo
na aute najazdených cca 300 km. Ak by sa aj bral dátum 09.01.2018, dátum nahlásenia poistnej
udalosti, stále je tam najazdených cca 200 km. Na základe týchto údajov žalovaný spochybňuje, že k
škodovej udalosti došlo tak, ako to uvádza žalobca vzhľadom k tomu, že k škodovej udalosti mohlo dôjsť
kedykoľvek medzi 02.01. a 09.01. resp. 12.01. Do dnešnej doby nie je vznesený žiadny nárok zo strany

žalobcu tak voči poisťovni žalovaného ako aj správcovi/žalovanému. Zároveň žalovaný spochybňuje
výpoveď svedka ohľadne toho, že boli poškodené aj iné autá.

6. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

7. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Predmetom žaloby je náhrada škody,

ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že poškodenému vyplatil poistné plnenie, po škodovej udalosti, ktorú
mal podľa jeho tvrdení spôsobiť žalovaný. Žalobca svoju argumentáciu opieral o tlačivo „Uplatnenie
poisteného/poškodeného na náhradu škody“ určené pre poisťovňu poškodeného (žalobcu) a o tlačivo
„Oznámenie škodovej udalosti/ zodpovednosti za škodu“ určené pre poisťovňu žalovaného (UNIQA
poisťovňa, a.s.). Na uvedených tlačivách žalovaný priznáva zodpovednosť za škodu v danom čase

(v čase vyhotovenia tlačív v prvej polovici roka 2018), konkrétne za škodu na špecifikovanom vozidle
spôsobenú pádom ľadu zo strechy. Súd však týmto tlačivám nepriznáva smerodajnú váhu vzhľadom k
tomu, že tieto nepreukazujú autenticitu skutkových okolností vzniku škody popísaných žalobcom, resp.
že k škode na predmetnom motorovom vozidle reálne došlo výlučne pádom ľadu zo strechy bytového
domu v správe žalovaného a nie iným spôsobom. Z ďalších listinných dôkazov založených do spisu

totiž vyplýva možnosť, ktorá sa nedá vylúčiť, a to, že k škode na motorovom vozidle mohlo dôjsť aj
inak ako pádom ľadu z budovy, ktorej správcom je žalovaný. Z emailovej správy asistentky poškodenej
spoločnosti zo dňa 03.01.2018 (v spise na č.l. 91) je totiž zrejmé, že držiteľ predmetného vozidla si
preliačiny všimol dňa 02.01.2018 okolo 8:00 hod. pred svojím pracoviskom na Y. ulici XX v H., t.j. až včase, keď prišiel do práce. Už uvedená skutočnosť pripúšťa možnosť, že vozidlo mohlo byť poškodené
aj na inom mieste ako v blízkosti budovy, ktorej správcom je žalovaný. Poškodený taktiež založil do spisu
výpis z GPS predmetného motorového vozidla za obdobie od 02.01.2018 do 31.01.2018, z ktorého je

zrejmé, že poškodený používal predmetné vozidlo odo dňa zistenia jeho poškodenia (02.01.2018) až
do nahlásenia poistnej udalosti dňa 09.01.2018, pričom v tomto hlásení uviedol, že príčinou poškodenia
bol „asi padajúci ľad zo strechy“. V priebehu 8 dní tak na predmetnom vozidle najazdil okolo 200 km,
v dôsledku čoho súd má závažné pochybnosti o tom, že škoda na ňom musela nevyhnutne vzniknúť
pádom ľadu zo strechy domu v správe žalovaného. Škoda na vozidle mohla vzniknúť aj v priebehu

jeho používania mimo Geologickej ulice, ktorá bola pôvodne označená ako miesto vzniku škody. Hoci
zamestnanec poškodenej spoločnosti pri výsluchu uviedol, že vozidlo bolo pravdepodobne poškodené
pádom ľadu zo strechy domu, kde býva, súd jeho výpovedi neprikladá rozhodujúcu váhu, nakoľko
bola neistá a nepresvedčivá, pričom iné listinné dôkazy založené do spisu, ako súd uviedol vyššie,
pripúšťajúajinúmožnosťvznikuškodovejudalostiakojepopísanážalobcom,príp.poškodenoustranou.
Svedok tiež uviedol, že z počutia má vedomosť aj o poškodení iných vozidiel pádom ľadu zo strechy

pred bytovým domom, kde býva, avšak o aké vozidlá išlo a komu patrili nevedel bližšie konkretizovať.
Čiže podľa názoru súdu ani tomuto tvrdeniu nemožno prikladať podstatný význam, nakoľko je neurčité
a napokon ani iné poškodenia vozidiel pádom ľadu zo strechy predmetného domu na Geologickej
ulici neboli v konaní hodnoverným spôsobom preukázané. Taktiež na základe výpovede svedka súd
nemôžebezpochybyuzavrieť,ktoakedyvyhotovovalfotografiepoškodenéhovozidlazaloženédospisu,

čo tiež poukazuje na neunesenie dôkazného bremena tvrdení na strane žalobcu. Súd preto žalobu
v celom rozsahu zamietol, nakoľko nie je preukázané splnenie základných zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu, a to najmä príčinná súvislosť medzi vznikom
škody na strane žalobcu a činnosťou/nečinnosťou žalovaného, resp. porušením právnej povinnosti
na strane žalovaného. Súd sa preto plne stotožnil s argumentáciou prezentovanou žalovaným - že

nebolo autenticky preukázané kedy a kde škoda poškodenému vznikla, či bola k škodovej udalosti
volaná polícia, kto a kedy vyhotovil fotodokumentáciu vozidla a či to bolo z miesta a v čase vzniku
škodovej udalosti. Taktiež nebolo vysvetlené, prečo bola škodová udalosť nahlásená až týždeň po
jej zistení (a teda minimálne po týždňovom používaní vozidla), ako aj prečo vozidlo nebolo okamžite
zdokumentované (odfotené) priamo na mieste zistenia škody za účasti zástupcu žalovaného, ktorého

držiteľ poškodeného vozidla považoval za zodpovedného za vznik predmetnej škody. Nezodpovedanie
podstatných (skutkových) otázok zo strany žalobcu tak vyvolalo závažné pochybnosti súdu o popísanom
skutkovom stave veci a viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby.

8. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené subjektmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (viď

rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.