Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/151/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210144
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4215210144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ LOTÉRIE
s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 35 742 691 právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
53 255 739, proti žalovanému: W. A., J. I. XXXX/XX, XXX XX R., IČO 45900914, nar. 30.11.1989, právne
zastúpenému: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokát, Farská 50, 949 01 Nitra o zaplatenie 8.141,05 eur s
príslušenstvom a o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k: 5Cb/238/2015 - 600 zo dňa
24.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k: 5Cb/238/2015 - 600 zo dňa
24.05.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k: 5Cb/238/2015 - 600 zo
dňa24.05.2022 výrokomI.žalobuzamietolavýrokomII.žalovanému priznalplnúnáhradutrovkonania.
Súd prvej inštancie tak rozhodol podľa § 2 ods. 1, § 261 ods. 1, § 566 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník ( ďalej aj „Obchodný zákonník“, alebo „OBZ“), § 22 ods. 1, § 32 ods. 1, § 451, § 488, § 489,
§ 494, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj len „Občiansky zákonník“, alebo „OZ“), §
255, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj len „ CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodnil podanú
žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Mandátnu zmluvu zo dňa 02.01.2011, predmetom ktorej bolo
zabezpečovanie činností špecifikovaných najmä v čl. 2 bod 2.1 Zmluvy súvisiacich s prevádzkovaním

videoterminálov podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Žalovaný sa zaviazal počas trvania
zmluvy poskytovať pre žalobcu uvedené činnosti a žalobca sa zaviazal za riadne vykonané činnosti
žalovanému zaplatiť odmenu vo výške a v termíne stanovenom v Zmluve. Žalobca umiestnil v prevádzke
žalovaného zariadenia videoterminálov. V zmysle čl. 3 bodu 3.1 Zmluvy sa žalobca zaviazal za riadne
vykonané činnosti zaplatiť žalovanému odmenu, ktorej výška bola stanovená na 40 % z čistej tržby
podľa typu terminálu, pričom čistá tržba bola daná hrubou tržbou po odpočítaní všetkých odvodových
povinnosti. V zmysle čl. 3 bodu 3.4 Zmluvy sa žalovaný zároveň zaviazal podieľať na mínusovej hrubej

tržbe spôsobom uvedeným v tomto bode. Žalobca uviedol, že sa zároveň so žalovaným dohodol, že je
žalovaný povinný uhradiť žalobcovi nevysporiadanú pohľadávku vyplývajúcu z mínusovej hrubej tržby
najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia hazardnej hry v prevádzke. Vzhľadom na to, že čistá tržba za
vyššie uvedené obdobia vykazovala stratu, žalovaný bol povinný podieľať sa na dosiahnutej strate vovýške 40 % rovnako ako za predpokladu, že čistá tržba vykazuje zisk. Za uvedené obdobia tak podľa
žalobcu vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi podiel na strate v celkovej výške 8.141,05 eur
(mínusový podiel).

3. Proti v konaní súdu prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor v ktorom
namietal svoju pasívnu legitimáciu, keď tvrdil, že žiadnu zmluvu so žalobcom nepodpísal. Namietal
podpis na predloženej mandátnej zmluve. Tvrdil, že nie je jeho. Medzi stranami podľa žalovaného
nevznikol záväzkový vzťah. Žalovaný mal za to, že pre náležité objasnenie veci je v tejto súvislosti

potrebné, aby žalobca svoj tvrdený nárok podložil i ďalšími listinnými dôkazmi a to, aby žalobca v súlade
s jeho tvrdeniami a podanou žalobou doložil všetky listinné podklady týkajúcej sa: odovzdania/prevzatia
sporných automatov vrátane špecifikovaného príslušenstva k automatom, písomné odsúhlasenia
mesačných tržieb a výkazov spolu s podpismi oboch strán na týchto listinách, zoznam a špecifikácia
modifikácií vykonaných žalobcom na sporných automatoch, nastavenie pomeru výhernosti automatov
za konkrétne mesiace.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že na nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného žalobného návrhu a poukázal na uzatvorenú mandátnu zmluvu medzi
stranami konania, v zmysle ktorej prebiehala obchodná spolupráca medzi stranami konania. Nárok
žalobcu pozostával titulom mínusovej tržby t.j. podiel žalovaného na mínusovom zostatku v rámci

spolupráce. Žalobca do spisu predložil uzatvorenú zmluvu, čím preukázal pasívnu legitimáciu a tvrdil,
že ak žalovaný tvrdí, že nie je pasívne vecne legitimovaný, tak jeho zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie tohto tvrdenia.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný na ústnom pojednávaní v prvom rade namietal

skutočnosť, že žalobný nárok žalobcu je nedôvodný a že žalovaný vo veci nie je pasívne vecne
legitimovaný. Samotné dôkazné návrhy žalovaného v podaní tiež preukazujú nedôvodnosť žalobného
návrhužalobcuanakoľkožalobcalistinnédôkazysúdunepredložilmázato,žesvojudôkaznúpovinnosť
voči súdu na preukázanie dôvodnosti návrhu nesplnil. Tak firemná pečiatka ako i podpis boli zneužité pri
uzatvorení predmetnej zmluvy. Či to bolo práve označeným Bratko Zsoltom, k tomu sa vyjadriť nevedel,

práveprenedostatokinformáciíodžalobcu.Žalovanýnamietal,žežalobcasúdudoterazneuviedolmeno
a adresu obchodného zástupcu F., ktorý by vedel ozrejmiť skutočnosti, ktoré môžu preukázať tvrdenie
žalovaného. So M. U. sa zoznámil v Pribete v posilňovni, tam vlastnil posilňovňu, kde chodieval každý
deň cvičiť. M. U. a spýtal sa, či by nechcel pracovať v herni, ale to by musel robiť na živnosť. Aj s tým
súhlasil a aj si vybavil živnosť a hotový živnostenský list mu aj odovzdal. Dňa 1.2.2011 nastúpil do herne

pracovať a robil tam 6 mesiacov. V tej herni bol M. U. každý deň a hral na hracích automatoch. Po 6
mesiacoch chcel ukončiť prácu, avšak mu U. povedal, že zle dopadne, ak to urobí, tak potiahol ešte
jeden mesiac. Následne odišiel do Prahy, kedy mu vyvolával jeden pán, že mu dlhuje s výhrou z hracích
automatov a až vtedy zistil, že to bolo všetko robené na neho. Doteraz nevie, kde sú prevádzkarne
uvádzané v živnostenskom liste. On robil v herni vedľa hotela Európa. Žiadni iní zamestnanci v herni

neboli, bol tam sám každý deň. V čase jeho nástupu už hracie automaty boli v prevádzke na mieste.
Pracovnú zmluvu nemal, nakoľko činnosť vykonával ako živnostník. Po nahliadnutí do spisu ohľadom
týkajúcich sa dokladov predložených daňovému úradu žalovaný uviedol, že č. l. 308, 310, 311, 312, 313,
316, - zápisnica - síce sa to podobá na jeho podpis, ale to nie je jeho podpis.

6. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov
strán na pojednávaní, výsluchov svedkov a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že, žalobca
nepreukázal svoje skutkové tvrdenie týkajúce sa uzatvorenia záväzkového vzťahu so žalovaným,
následné plnenie zo strany žalobcu a oprávnenosť požiadavky voči žalovanému na finančné plnenie.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcom predloženú mandátnu zmluvu žalovaný nepodpísal. Túto

skutočnosť jednoznačne podľa súdu prvej inštancie potvrdil svedok J. F., ktorý v rozhodnom období bol
obchodným zástupcom žalobcu a ktorý mal na starosť zastrešiť obchodnú záležitosť medzi stranami
konania. Svedok podľa súdu prvej inštancie jednoznačne potvrdil, že k podpísaniu zmluvy došlo v
jeho prítomnosti, ale nie so žalovaným. Dodanie videoterminálov a ich uvedenie do prevádzky sa
neuskutočnilo pre žalovaného. Svedok F. podľa súdu prvej inštancie uviedol, že celková spolupráca

vrátane vyplatenie odmien sa neuskutočnila so žalovaným, ale s inou osobou. Osobu žalovaného
svedok prvý krát videl na ústnom pojednávaní, čo vylučuje akúkoľvek predchádzajúcu spoluprácu medzi
nimi. Z výpovedí svedka podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že nedošlo k uzatvoreniu mandátnej
zmluvy medzi stranami konania ani v písomnej a ani v ústnej forme. Žiadna spolupráca medzi nimi saneuskutočnila, žalobca žalovanému nedodal videoterminály, nezaplatil mu žiadnu odmenu a žalovaný
sa nezaviazal podieľať sa na mínusovej hrubej tržbe. Zo strany žalobcu neboli predložené listinné
dôkazy preukazujúce dodanie a uvedenie do prevádzky videoterminálov pre žalovaného. Tvrdenie

svedka J. F. podľa súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil i svedok M. U., ktorý nevylúčil, že mandátnu
zmluvu podpísal on. Vo svojej výpovedi potvrdil, že spolupracoval so žalobcom. Na mandátnej zmluve
je uvedené jeho telefónne číslo ako i číslo bankového účtu, na ktorý boli poukázané i odmeny. Súd
prvej inštancie uviedol, že z výpovede svedka U. vyplynulo, že vyššie uvedené úkony M. U. vykonával
na základe ústne udeleného splnomocnenia od žalovaného. Súd prvej inštancie však skonštatoval,

že na preukázanie tejto skutočnosti dôkaz nepredložil, resp. neoznačil. Žalovaný od samého začiatku
popieral túto skutočnosť. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že v rámci
obchodných aktivít konal s majiteľom TIBI herňa, boli v pravidelnom kontakte, aj telefonickom, ale ani
raz nespomenul, že by osoba s ktorou konal, by bola splnomocneným zástupcom a nie majiteľom. Súd
prvej inštancie uzavrel, že svedok popísal konanie osoby, ktorá sa vydávala za majiteľa TIBI herne ako
konanie podnikateľa - majiteľa herní a nie ako splnomocneného zástupcu iného podnikateľa. Týmto

vyvrátil podľa súdu prvej inštancie tvrdenie svedka M. U. v tom, že by konal ako splnomocnený zástupca
žalovaného. Z celkového prednesu svedka J. F. podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že z právnych
úkonov M. U. mu nevyplývalo, že koná za niekoho iného. Súd prvej inštancie následne poukázal na
§ 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého platí, že koná vo vlastnom mene. Naproti tomu
bolo preukázané i to, že žalovaný sa stal živnostníkom s obchodným menom TIBI Herňa s miestom

výkonu Nám. M. R.Štefánika 2, Komárno. Žalovaný sa zaregistroval na príslušnom daňovom úrade o
pridelenie kódu registračnej pokladnice práve s miestom výkonu Nám. M. R.Štefánika 2 a Lehárova 8
Komárno.Vyššieuvedenéskutočnostivšakpodľasúduprvejinštancie nepreukazujúvznikzáväzkového
vzťahu medzi stranami konania. Súd prvej inštancie súčasne skúmal či na strane žalovaného nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a to plnením bez právneho dôvodu. Na posúdenie tejto

otázky súd prvej inštancie skúmal, či žalovaný mal majetkový prospech na úkor žalobcu. Z výpovedí
svedka J. F. súd prvej inštancie mal za to, že celková finančná spolupráca z predmetného záväzkového
vzťahu prebiehala medzi žalobcom v zastúpení jeho obchodným zástupcom a osobou, ktorá sa vydala
za podnikateľa (majiteľa) TIBI herne a s ktorou vykonával aj vyúčtovanie vzájomných práv a povinností.
Svedok nespomenul, že by žalovaný sa podieľal na odmene z výťažku z videoterminálov, nakoľko

žalovaného videl prví krát na súdnom pojednávaní. Nakoľko v konaní nebolo preukázané bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, súd prvej inštancie ani týmto titulom žalobu nepovažoval za
dôvodnú.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Žalobca uviedol, že sa s vyhodnotením skutkových zistení zo strany súdu
prvej inštancie absolútne nestotožňuje a považuje ich za nedostatočné. Žalobca rešpektuje zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, avšak z napadnutého rozhodnutia sa javí, že súd založil celé odôvodnenie

napadnutého rozsudku na výpovedi jediného svedka - J. F. a nevzal do úvahy celý rad listinných dôkazov
prezentovaných žalobcom. Žalobca má naďalej za to, že mandátna zmluva bola so žalovaným riadne
uzavretá, o čom svedčí pečiatka a podpis žalovaného na mandátnej zmluve založenej v súdnom spise.
Žalovaný pri podpise zmluvy tiež predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané na meno W.
A.,U.F.XXX/XX,XXXXXR..Žalobcazároveňuvádza,žespoluprácasožalovanýmtrvalaod02.01.2011

do 24.07.2012, počas ktorého obdobia neboli zo strany žalovaného vo vzťahu k platnosti mandátnej
zmluvy vznesené žiadne námietky. Tvrdenie žalovaného o tom, že zmluvu so žalobcom nepodpisoval,
je postavené na výpovedi svedka F.. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní predložil riadne podpísanú
mandátnu zmluvu, žalobca má za to, že dôkazné bremeno ohľadom podpisu žalovaného na mandátnej
zmluve je v tomto prípade na žalovanom - v tomto ohľade však znalecké dokazovanie navrhované

nebolo, pričom tak malo byť učinené zo strany žalovaného, nakoľko dôkazné bremeno v otázke
podpisu danej zmluvy viazlo na žalovanom. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahy súdny proces predchádzajúci meritórnemu rozhodnutiu. Žalovaný sa pokúšal so žalobcom vec
urovnať mimosúdne. Pokiaľ by však žalovaný jednoducho povedané žiadnu zmluvu nepodpísal a tejto
skutočnosti si bol dostatočným spôsobom vedomý, v žiadnom prípade by sa nepokúšal o mimosúdne

riešenie veci. Subjekt práva v podnikateľskej sfére si musí byť jednoznačne vedomý skutočností, či niečo
podpísal alebo nie, či s niekým podnikal a či mu z tohto záväzkoprávneho vzťahu vznikli nejaké dlžoby.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom ani len nevyplýva, že kto teda vlastne mal byť v zmluvnom
vzťahu so žalobcom. Súd sa uspokojil s konštatovaním, že spolupráca prebiehala medzi žalobcom vzastúpení jeho obchodným zástupcom a osobou, ktorá sa vydala za podnikateľa (majiteľa) Tibi Herne a
s ktorou vykonával aj vyúčtovanie vzájomných práv a povinností. Ak by sme aj prijali takto nepodložený
záver o tom, že to nebol priamo žalovaný, kto zmluvu v jeho mene uzatváral, nemožno opomenúť

skutočnosť, že k podpisu mandátnej zmluvy došlo priamo v prevádzkarni, o čom svedčí aj samotná
pečiatka žalovaného. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka pritom platí, že podnikateľa zaväzuje
aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to
nie je oprávnená. Súd absolútne opomenul prihliadnuť na toto ustanovenie Obchodného zákonníka,
na základe ktorého žalovaný zodpovedá aj v takom prípade, ak mandátnu zmluvu nepodpísal priamo

žalovaný, ale osoba v jeho prevádzkarni. Záverom žalobca uviedol, že, že ak žiaden záväzkový vzťah
medzi stranami sporu ani nikdy neexistoval, pričom žalobca sa o pasívne vecne legitimovanom subjekte
ani len nedozvedel, toto všetko po siedmych rokoch od podania žaloby, bolo podľa názoru žalobcu
na mieste zo strany súdu aplikovať príslušné ustanovenie CSP upravujúce dôvody hodné osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov protistrane.

8. Písomným podaním zo dňa 31.08.2022 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý uviedol, že trvá na svojom obsahu výsluchu, všetkých svojich dôkazných
návrhoch, svojich vyjadreniach, výsluchoch svedkov a následných konfrontáciách s nimi. Žalobca počas
súdneho konania nepredložil listinné dôkazy o ktoré opieral svoju žalobu a tým svoju dôkaznú povinnosť
voči súdu na preukázanie dôvodnosti návrhu nesplnil. Žalobca počas celého súdneho konania úmyselne

nepredložil súdu listinné dôkazy preukazujúce dodanie výherných hracích automatov, ani mesačné
výkazy ziskov a strát, ktoré boli vyhotovené v písomnej podobe, ktoré by preukazovali, že žalovaný túto
činnosť vykonával. Žalobca až dňa 02.03.2022 doručil identifikačné údaje svojho bývalého zamestnanca
J. F., ktoré boli žalovaným viacnásobne žiadané. Týmto konaním sa žalobca snažil podľa žalovaného
zmariť dôkazné návrhy žalovaného.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po neverejnej porade senátu posudzujúc
dôvody odvolania žalovaného s ohľadom na vykonané dokazovanie nielen na súde prvej inštancie
ale i zopakované dokazovanie pred odvolacím súdom, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokovej časti vecne správne

a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Zo znenia § 1 ods. 1 OBZ, vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho

práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 16 OBZ podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarní, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

14. Podľa § 261 ods. 9 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie
sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny
vo výške 8.141,05 eur s príslušenstvom a to titulom nároku na odplatu vyplývajúcu z Mandátnej
zmluvy zo dňa 02.01.2011, predmetom ktorej boli špecifikované činnosti podľa zákona č. 171/2005
Z.z. o hazardných hrách a ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu podpísať so žalovaným. Zo spisu odvolací
súd zistil, že žalobca spolu so žalobou predložil súdu prvej inštancie Mandátnu zmluvu uzavretú dňa

02.01.2011, ktorej ako zmluvné strany sú uvedené za mandanta žalobca a za mandatára žalovaný.
Na zmluve sú pečiatky strán konania a zmluvy sú podpísané. Medzi stranami bola sporná pasívna
legitimácia žalovaného, nakoľko ten v konaní poprel podpísanie predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie
dospel k vecne správnemu záveru o nedôvodnosti žalovanej istiny. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že vykonaným dokazovaním žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie týkajúce sa
uzatvorenia záväzkového vzťahu so žalovaným, následné plnenie žalobcu a oprávnenosť nároku

žalobcu.

9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal uzavretie záväzkového vzťahu so žalovaným. „Pri
súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná

povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané
súkromnou listinou. Keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca, poprel pravosť a aj správnosť
súkromnej listiny, platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz, stíha dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v tom, že nesie aj procesné nepriaznivé následky toho, že sa mu v konaní pravosť
či správnosť tejto súkromnej listiny ako dôkazu na svoje tvrdenia nepodarí preukázať.“ (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/50/2018). Vzhľadom k tomu, že v danom spore
žalovaný formálne poprel pravosť predloženej súkromnej listiny, bolo dôkazné bremeno na strane
žalobcu,abypreukázalpravosťpredmetnejlistinyaexistenciuzáväzkovéhovzťahu.Žalobcahovkonaní
neuniesol, nakoľko nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu preukazujúceho pravosť
podpisu žalovaného.

10. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o
uzatvorení záväzkového vzťahu so žalovaným. Súd prvej inštancie svoj záver oprel o výpoveď svedka
J. F.. Odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2022 vyplýva, že svedok
jednoznačne uviedol, že bol v danom období zamestnancom žalobcu a vyhľadával záujemcov o

hracie automaty, ale so žalovaným nekonal a videl ho prvýkrát na pojednávaní. Zároveň súd prvej
inštancie ďalej správne skonštatoval, že zo strany žalobcu neboli doložené listinné dôkazy preukazujúce
dodanie videoterminálov žalovanému. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu
stotožňuje.

11.Odvolaciunámietkežalobcu,žesúdprvejinštancienezodpovedalvnapadnutomrozsudkuskýmmal
teda žalobca tvrdenú zmluvu uzavrieť, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Civilné sporové konanie
sa riadi zásadou kontradiktórnosti konania, čo znamená, že povinnosť tvrdenia a dokazovania je na
strane samotných strán konania. Povinnosťou konajúceho súdu nie je vyhľadávať dôkazy a tvrdenia za
účelom zistenia materiálnej pravdy. „Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“

je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva a predložiť argumenty.
Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom
rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania.“ ( nález Ústavného súdu SR zo 07.06.2016 sp.zn. III. ÚS
32/2015). Konajúci súd prvej inštancie prejednal nárok žalobcu voči žalovanému a zisťovanie odpovede
na otázku, kto zmluvu so žalovaným uzavrel nebolo predmetom konania.

12. Právne posúdenie nároku je na strane konajúceho súdu. Súd prvej inštancie správne podrobil
uplatnený nárok aj posúdeniu, či nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Na
posúdenie predmetnej otázky bolo nevyhnutné zodpovedať otázku, či žalovaný získal konaním žalobcu
nejaký majetkový prospech, na ktorý by nemal právny nárok. K takému prospechu by došlo za okolností,

žeby žalobca preukázal, že plnil žalovanému, alebo za žalovaného. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, žeby plnenie poskytol žalovanému. Z výsluchu svedka J. F. vyplynulo, že ten
konal s osobou, ktorá sa vydávala za podnikateľa TIBI herne, avšak touto osobou nebol žalovaný. Súd
prvej inštancie teda správne uzavrel, že v konaní obohatenie žalovaného preukázané nebolo.13. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy súdny proces predchádzajúci

meritórnemu rozhodnutiu, kedy sa žalovaný pokúšal vec uzavrieť mimosúdne, z čoho podľa žalobcu
vyplýva, že ak by zmluvu žalovaný nepodpísal tak by sa nesnažil o mimosúdne urovnanie, odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko dôvody pre prípadné pokusy mimosúdneho urovnania sú zo
strany žalobcu len v rovine dohád a nemajú žiadny vplyv na rozhodnutí o unesení dôkazného bremeno
v súdnom spore.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že k podpisu mandátnej zmluvy malo dôjsť
na prevádzke žalovaného a poukázal pritom na ustanovenie § 16 OBZ, odvolací súd uvádza, že táto
odvolacia námietka nie je dôvodná. Zákon v ustanovení § 16 OBZ chráni dobrú vieru tretích osôb pre
prípad ak tretia osoba koná s osobou nachádzajúcou sa na prevádzke podnikateľa bez toho, aby táto
osoba bola na také konanie oprávnená. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá objektivizácia jej nevedomosti.

Objektivizácia predstavuje posúdenie či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní nemohli vedieť o
prekročení právomoci. Svedok M. U. vo svojej výpovedi nevylúčil, že predmetnú mandátnu zmluvu
podpísal on a tvrdil, že to bolo na základ ústneho splnomocnenia od žalovaného. Súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že svedok F. v rámci výpovede uviedol, že mu z konania osoby, s ktorou
konal nevyplynulo, žeby šlo o zástupcu iného podnikateľa. Samotná podstata obozretnosti pri uzatváraní

záväzkových vzťahov bezpochyby v sebe zahŕňa racionálne preverenie totožnosti osoby, s ktorou sa
záväzkový vzťah uzatvára. Z výpovede svedka F. nevyplynulo, žeby konal v presvedčení, že koná s
nejakým zástupcom žalovaného, a že by sa dala navodiť fikcia o dobrej viere pri prekročení právomoci.
Naopakjemožnékonštatovať,žebolopovinnosťou zástupcužalobcuvracionálnomočakávanístotožniť
si osobu s ktorou záväzkový vzťah uzatvára. Odvolacia námietka žalobcu nie je teda spôsobilá ovplyvniť

záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo
preukázané, žeby tretia osoba konala za žalovaného.

15. Žalobca v odvolaní žiadal prehodnotiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania a na
rozhodnutie aplikovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257
CSP predstavuje výnimočnú alternatívu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, Konajúci
súd teda posudzuje, či tu existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné prihliadať.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, žeby v danej veci takého okolnosti boli preukázané.
Samotný spôsob procesnej obrany strany, pokiaľ je v medziach zákona a je teda konajúcim súdom

pripustený, nie je skutočnosťou, ktorá by zakladala okolnosti hodné osobitého zreteľa. Aktívna a pasívna
legitimáciu skúma súd ex offo a strany môžu uplatňovať prostriedky procesnej obrany v súlade so
zásadou koncentrácie konania.

16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie
uvedené zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, podrobne opísal

priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z
judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa

rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

17. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacie konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).