Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122209547
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122209547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X, C.,
(predtým D. XXX), proti žalovanej: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, Nitra, IČO: 50 650 190,
zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Križan, Štefánikova trieda 2/3, Nitra, IČO: 42 335 779, o zaplatenie
sumy 500,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej zo dňa 20. 03. 2024 proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 16C/81/2022-169 zo dňa 22. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 500,- eur od 21. 04. 2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (III. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou a poukazom na ust. § 26 ods. 1, 2, 4 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 586/2003 Z. z.), ust. § 106 ods. 1, 2,
§420ods.1,§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
aj Občiansky zákonník), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj nariadenie č. 87/1995 Z. z.)
a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj CSP).

3. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou dňa 22. 09. 2022 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 500,- eur s úrokom z omeškania
12 % ročne od dátumu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 14. 12. 2020, vrátane náhrady
trov konania, a to titulom zaplatenia za právne služby advokátskej kancelárie žalovanej, ktorou bol
zastupovaný v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 6T/80/2019. Predmetom trestného konania bol

skutok, ku ktorému došlo dňa 24. 10. 2018, pri ktorom žalobcovi vznikla škoda, ktorú si ako poškodený,
zastúpený žalovanou v tomto konaní, uplatnil v trestnom konaní. Koncipient žalovanej JUDr. Vladimír
Lieskovský ako splnomocnený zástupca žalobcu (poškodeného v trestnom konaní) uplatnil v trestnom
konaní nárok poškodeného na náhradu škody na zdraví. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitrav konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 bola žalobcovi priznaná náhrada škody v sume 8.299,80 eur. Výrok
o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému (žalobcovi v tomto súdnom konaní) bol ale rozhodnutím
Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07. 2021 zrušený z dôvodu, že

tento nárok nebol riadne uplatnený, nakoľko do skončenia vyšetrovania nebola zo strany poškodeného
uplatnená výška nároku aspoň minimálnou čiastkou. Za právne služby, ktoré boli žalobcovi poskytnuté
advokátskou kanceláriou zaplatil žalovanej sumu 500,- eur, tieto služby však neboli poskytnuté riadne,
s odbornou starostlivosťou. Žalobca bol toho názoru, že nárok na náhradu škody bol v rámci trestného
konania riadne uplatnený, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré mu bolo doručené po takmer

troch rokoch od vzniku škody, bolo pre neho prekvapivé. Jeho právo bolo v čase doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu premlčané z dôvodu nesprávneho uplatnenia škody v trestnom konaní žalovanou.
Žalobca si škodu uplatnil v civilnom konaní, a to ako nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol námietku premlčania
a žaloba bola v časti o náhradu bolestného zamietnutá. Žalobca sa obrátil na MS SR so žiadosťou o
odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 272/2017 Z. z., ktorá bola zamietnutá z

dôvodu, že podmienkou odškodnenia obete násilného trestného činu štátom je riadne uplatnenie nároku
v trestnom konaní, k čomu však z dôvodu pochybenia žalovanej nedošlo.

4. Žalovaná so žalobou v celom rozsahu nesúhlasila, vrátane skutkových aj právnych tvrdení. Z
opatrnosti v rámci obrany vzniesla aj námietku premlčania, nakoľko mala za to, že žalobca uplatnil

„nárok“ po jej uplynutí. Ako nosný dôvod žaloby žalobca uviedol tvrdenie, že žalovaná neuplatnila jeho
nárok na bolestné z SSU do skončenia vyšetrovania - preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktoré sa
konalo dňa 18. 07. 2019 a 20. 09. 2019. Žalobca sa na preštudovaní spisu osobne zúčastnil a zápisnicu o
preštudovaní spisu podpísal. Teda minimálne od 18. 07. 2019, resp. 20. 09. 2019 mal žalobca vedomosť,
v akom stave sa nárok na náhradu škody nachádza, že nedoložil doklady o jeho nárokoch, ani výšku

škody v čase preštudovania vyšetrovacieho spisu. Prvé podanie - žaloba vo veci bola podaná na súde
dňa 22. 09. 2022. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci uplatňovaného „nároku“ uplynula žalobcovi aj
objektívna 3 ročná lehota.
4.1 Žalovaná namietala vznik škody a akúkoľvek príčinnú súvislosť s postupom jej advokátskej
kancelárie. Ku dňu skončenia plnej moci udelenej žalovanej zo strany žalobcu (18. 09. 2020) nebol

premlčaný žiadny z nárokov žalobcu. Žalovaná teda objektívne nemohla vo veci konať, keď jej žalobca
nedoručil potrebné listiny, jednostranne jej zrušil plnú moc a ani jej neudelil novú na jeho zastúpenie
vo veci SSU a bolestného. Žalovaná tiež nesúhlasila ani so žalovanou sumou z dôvodu, že vo veci
zastúpenia žalobcu boli vo veci vykonané viaceré úkony právnej služby, pričom žalobca ich pri ukončení
zastúpenia a predložení vyúčtovania nenamietal, a to vo výške 434,40 eur. Zo žaloby nie je zrejmé,

prečo sa žalobca domáha vydania celej sumy 500,- eur, ak z vykonaných úkonov právnej služby je
namietaný len jeden úkon, a to preštudovanie spisu. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby súd
žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedka a oboznámil sa

spísomnýmivyjadreniamistránsporuakoislistinnýmidôkazmi,ktorépredložili,pričomzistilnasledovný
skutkový stav:
5.1 Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 6T/80/2019 - 324 zo dňa 14. 12. 2020 vyplynulo, že
obžalovanému (E. F.) súd uložil povinnosť podľa ust. § 287 Trestného poriadku nahradiť poškodenému
(žalobcovi v tomto konaní) spôsobenú škodu vo výške 8.299,80 eur a podľa ust. § 288 ods. 2 Trestného

poriadku odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
5.2 Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/24/2021 - 424 zo dňa 14. 07. 2021 vyplynulo, že podľa
ust. § 321 ods. 1 písm. b/, d/, f/, ods. 2 Trestného poriadku bol zrušený napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému A. B. s odôvodnením,
žepoškodenýdôvoduplatnenéhonárokusíceuviedol,avšakdoskončeniavyšetrovanianeuplatnilvýšku

tohto nároku aspoň minimálnou čiastkou.
5.3 Z pokladničného dokladu č. 0001 vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanej sumu 300,- eur a z
príjmového pokladničného dokladu z 27. 12. 2018 vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanej 200,- eur.
5.4 Žalobca výzvou zo dňa 20. 04. 2022 žiadal od žalovanej refundáciu za poskytnuté služby 500,- eur
a náhradu za bolestné v sume 4.484,- eur.

5.5 Podaním zo dňa 27. 04. 2022 žalobca odstúpil od zmluvy na právne zastupovanie a požiadal
žalovanú o vrátenie sumy 500,- eur za právne služby z dôvodu pochybenia v zastupovaní.5.6 Z rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR o odškodnení č. 25893/2021/143 zo dňa 19. 01. 2022
vyplynulo, že žalobcovi nebolo priznané odškodné z dôvodu, že si neuplatnil nárok na náhradu škody,
ktorá mu vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, teda si neuplatnil takýto nárok riadne a včas.

5.7 Z úradného záznamu zo dňa 18. 09. 2020 podpísaného stranami tohto konania vyplynulo, že
žalobca žiadal ukončiť zastúpenie žalovanou v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 6T/80/2019 a prevzal úplný spisový materiál, ako aj podklady preukazujúce jeho nárok na náhradu
škody. Zároveň žalobca prehlásil, že vyúčtovanie za poskytnuté právne služby si prevzal a nemá voči
nemu námietky, pričom nevznikol žiadny nedoplatok, ani preplatok za poskytnuté právne služby, čo

taktiež potvrdil svojim podpisom.
5.8 Zo záznamu o nahliadnutí do spisu sp. zn. ČVS: ORP-124/VYS-NR-2019 zo dňa 12. 06. 2019
vyplynulo, že v tento deň bolo na základe žiadosti právneho zástupcu poškodeného (žalobcu) na OR PZ
v Nitre, Odbore kriminálnej polície za prítomnosti vyšetrovateľa PZ umožnené nazrieť do vyšetrovacieho
spisu a obhajcovi bolo doručené uznesenie podľa ust. § 206/1 Trestného poriadku.
5.9 Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 18. 07. 2019 vyplynulo, že strany konania

sa zúčastnili preštudovania vyšetrovacieho spisu, v rámci ktorého žalobca uviedol, že si bude uplatňovať
len škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie doposiaľ nie je možné, nakoľko znalec sa vyjadril, že bodové
hodnotenie vie vyčísliť až po roku od úrazu.
5.10 Z rozsudku pripojeného spisu pod č. k. 19C/29/2021 - 74 zo dňa 01. 06. 2022 vyplynulo, že
žalovanému (E. F.) súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (A. B.) sumu 7.632,- eur titulom náhrady škody

na zdraví, úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 18. 11. 2021 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,40
eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.
výrok) z dôvodu, že nárok na náhradu bolestného bol premlčaný, nakoľko žalobca sa najneskôr dňa 19.
06. 2019 dozvedel o tom, kto mu zranenia spôsobil, v akom rozsahu a týmto dňom mu začala plynúť aj

dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu bolestného. Táto premlčacia doba uplynula
najneskôr 19. 06. 2021 a žaloba bola podaná na súd až dňa 16. 07. 2021. Je tiež bez významu, že si
žalobca svoj nárok uplatnil v trestnom konaní, pretože ten si neuplatnil riadne, čo je jednou z podmienok
spočívania premlčacej doby. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 25Co/102/2022 zo
dňa 22. 02. 2023 vyplýva, že tento potvrdil napadnutý I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, pričom

III. výrok jeho rozsudku nebol napadnutý odvolaním.

6. V predmetnej veci žalobca v žalobe skutkovo a právne vymedzil svoj nárok tak, že s poukazom na
ust. § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 500,- eur (vo výške
zálohy, ktorú vyplatil žalovanej), pretože mu neboli zo strany žalovanej riadne poskytnuté právne služby

s odbornou starostlivosťou. Žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní z
dôvodu neuplatnenia si tohto nároku riadne a včas, čo konštatoval vo svojom rozsudku aj Krajský súd
v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07. 2021, keď uviedol, že poškodený žalobca
si nárok na náhradu škody neuplatnil včas, pričom tak urobil až v konaní pred súdom. Okrem toho,
poškodený (žalobca) síce uviedol, že ide o bolestné, avšak do skončenia vyšetrovania neuplatnil výšku

tohto nároku aspoň minimálnou čiastkou. Odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody, ktorú žalobcovi
ako poškodenému priznal súd prvého stupňa, pretože takýto výrok ani nemal byť urobený.
6.1 Následne, si žalobca uplatnil nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v civilnom konaní (konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19C/29/2021). V tomto konaní mu nebol priznaný nárok na bolestné, pretože nárok bol premlčaný,

pričom súd vo svojom rozsudku konštatoval, že premlčacia doba nespočívala, keďže jednou z
podmienok spočívania premlčacej doby je práve uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní
riadne (aj včas). Uvedený zamietajúci výrok (v časti náhrady na bolestné) žalobcom v civilnom konaní
napadnutý nebol, nebol teda predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 25Co/102/2022.

6.2Vkonanínebolomedzistranamisporné,žežalobcamalsožalovanouuzavretúzmluvuoposkytovaní
právnych služieb, pričom žalovaná zastupovala žalobcu v trestnom konaní, ktoré bolo neskôr vedené
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019 pre zločin ublíženia na zdraví podľa ust. § 155 ods.
1 Trestného zákona. Žalobca v trestnom konaní vystupoval v procesnom postavení poškodeného a
žalovaná ako splnomocnenec poškodeného. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná obdržala od žalobcu

zálohu 500,- eur (1 x 200,- eur a 1 x 300,- eur). Sporné medzi stranami tohto sporu nebolo ani to, že
došlo k ukončeniu zastupovania, čo vyplynulo aj z úradného záznamu žalovanej zo dňa 18. 09. 2020
(č. l. 78 súdneho spisu).6.3 Medzi stranami tohto konania bolo sporné, či uplatnený nárok nie je premlčaný, ako hmotnoprávne
kvalifikovať žalobcom uplatnený nárok a či bol žalobca zo strany žalovanej upozorňovaný na potrebu
ustálenia jeho zdravotného stavu.

7. Zodpovednosť advokáta za škodu podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii (v SR
ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z.) vychádza zo zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie a je založená
na súčasnom splnení troch predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi výkonom advokácie a vznikom škody (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky v konaní pod

sp. zn. 25Cdo/5819/2017 zo dňa 20. 06. 2018).
7.1 V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp.
zn. II. ÚS 678/2015 zo dňa 22. októbra 2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
8Cdo/4/2018 zo dňa 21. 11. 2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/149/2021
zo dňa 27. 04. 2023.
7.2Spoukazomnatietorozhodnutiavyššíchsúdnychinštancií,súdprvejinštancievpredmetnomkonaní

skúmal kumulatívne splnenie predpokladov nároku na náhradu škody, ktorými sú činnosť súvisiaca s
výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom
advokácie a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu je koncipovaná ako objektívna, ktorej sa nemožno
zbaviť a zavinenie teda nebolo potrebné skúmať.

8. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaná mali v trestnom konaní uzavretú platnú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, ktorá je inak aj zmluvou spotrebiteľskou.
8.1 Žalovaná je zapísaná v advokátskej komore ako advokátka, ktorá poskytuje právne služby, t. j. prvý
predpoklad nároku na náhradu škody bol splnený, pretože v danom prípade sa jednalo o činnosť, ktorá
súvisela priamo s výkonom advokácie. Žalovaná zastupovala žalobcu ako poškodeného v trestnom

konaní ako advokátka, čo je priamym výkonom advokácie.
8.2 Druhou podmienkou nároku na náhradu škody je vznik škody. Žalobcovi vznikla škoda, pretože
táto mu nebola v prvom rade v celku priznaná v trestnom konaní, keďže nebola uplatnená včas, čo
konštatoval aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozsudku. Rovnako z časti nebola žalobcovi priznaná ani
náhrada škody (náhrada bolestného) v civilnom konaní, a to z dôvodu premlčania uvedeného nároku.

Súdvcivilnomkonaníkonštatovalpremlčanienárokunabolestné,pretovuvedenejčastižalobuzamietol
ako nedôvodnú. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalobca si uplatňoval škodu, ktorá mu
reálne vznikla (bolestné bolo ohodnotené najskôr na 435 bodov, následne ešte na 235 bodov), pričom
preukázateľne prišlo k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko očakával, že celá náhrada škody bude riešená
v trestnom konaní. Aj druhá podmienka bola podľa názoru súdu prvej inštancie splnená, pretože žalobca

predovšetkým listinnými dôkazmi preukázal vznik škody, ktorá nebola uplatnená včas v trestnom konaní,
čo vyplynulo aj z konštatovania Krajského súdu v Nitre a rovnako v časti náhrady za bolesť nebola
priznaná ani v civilnom konaní (sp. zn. 19C/29/2021) z dôvodu premlčania tohto nároku. Minimálne však
žalobcovi vznikla škoda, v ktorej mu bola priznaná náhrada za bolesť v rozsudku Okresného súdu Nitra
v konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14. 12. 2020 v sume 667,80 eur.

8.3 Posledným predpokladom priznania nároku na náhradu škody je existencia príčinnej súvislosti medzi
činnosťou žalovanej (ako advokátky) súvisiacej s výkonom advokácie a vznikom škody. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a
následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody na strane klienta môže byť daná iba vtedy, ak práve

konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi
výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku.

9. Vzhľadom na uvedené súd dôsledne skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie
žalovanej, ktorú pri úkonoch zastupoval jej koncipient JUDr. Lieskovský a vznikom škody. Žalovaná sa
v konaní bránila tým, že žalobca bol neustále upozorňovaný na potrebu ustálenia jeho zdravotných
problémov, hlavne, čo sa týka bodového hodnotenia SSU a bolestného. Poukazovala, že v čase
preštudovania spisu bola otázna nielen výška, ale aj samotný nárok, ktorý poškodený v čase

preštudovania nemal zdokladovaný. Takéto skutkové tvrdenia považoval súd prvej inštancie za právne
irelevantné, pretože práve osoba advokáta (zhodne aj osoba koncipienta, za ktorú advokát zodpovedá)
musí byť znalá práva a vedieť, akým spôsobom má postupovať pri uplatnení nároku na náhradu
škody v rámci trestného konania. Podľa názoru súdu, je absurdné, aby žalovaná, resp. ňou poverenýadvokátsky koncipient JUDr. Lieskovský, dokonca pochyboval, či vznikol nárok na bolestné, pokiaľ
žalobca preukázateľne utrpel zranenia, keďže aj z pohľadu právnej kvalifikácie trestného činu (zločin
ublíženia na zdraví podľa ust. § 155 ods. 1 Trestného zákona) sa vyžadovalo spôsobenie ťažkej ujmy

na zdraví, ktorú definuje Trestný zákon v ust. § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona (v danom prípade
išlo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas). Z hľadiska právnej kvalifikácie sa vyžaduje, aby vznikla
porucha na zdraví, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní (čo vyplýva aj zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Nitra
v konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14. 12. 2020 na č. l. 103 súdneho spisu), počas ktorých závažne

ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
9.1 V konaní vypočutý svedok JUDr. Lieskovský mal žalobcovi počas úkonu preštudovania spisu (tento
úkon je posledným úkonom v rámci prípravného konania pred podaním obžaloby) povedať, aby si
uplatnil sumu 2.000,- eur, resp. 5.000,- eur. Žalobca tieto skutočnosti uvádzané svedkom poprel, s tým,
že nič také sa nestalo. Takáto skutočnost nie je preukázaná žiadnym listinným dôkazom. Aj v tejto časti
je potrebné konštatovať, že žalovaná prostredníctvom advokátskeho koncipienta JUDr. Lieskovského

nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Aj odborná literatúra uvádza, že včasné a riadne uplatnenie
nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie
nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku, t. j. nemôže poškodenému priznať viac, ako si
uplatnil. V prípade, ak by si poškodený uplatnil nižšiu hodnotu, napr. pri náhrade za bolesť, než vyplýva

zo zákona o náhrade za bolesť, išlo by v tomto prípade o výnimku. Žalovaná prostredníctvom svojho
koncipienta JUDr. Lieskovského preukázateľne nepostupovala podľa ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z.
z., pretože nevyužila všetky dostupné právne prostriedky uplatňované na ochranu práv žalobcu ako jej
klienta.
9.2 JUDr. Lieskovský, ako osoba prítomná pri úkone preštudovania spisu, nepostupoval s dostatočnou

mierou erudície, ktorú od neho bolo možné spravodlivo požadovať. Žalobca v konaní uvádzal, že
práve na účelné uplatňovanie svojich práv si zvolil ako poškodený v trestnom konaní splnomocnenca,
ktorým bola v danom prípade žalovaná. V predmetnej veci existuje teda príčinná súvislosť, ktorá má
pôvod v konaní (alebo skôr opomenutí konania) advokátskeho koncipienta JUDr. Lieskovského, ktorý
nesprávnepostupovalpriuplatnenínárokunanáhraduškody.Ajnapriektomu,žepôsobíakoadvokátsky

koncipient, mal vedieť ako osoba znalá práva, že existuje určitá výnimka, kde súd nie je viazaný výškou
uplatneného nároku v rámci adhézneho konania - uplatnenie náhrady za bolesť, preto mal uplatniť
prípadne aj nižšiu výšku a zamedziť tomu, aby prišlo k premlčaniu žalobcovho práva na náhradu škody.
V konaní nebolo preukázané, že žalobca zmaril uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
Pretože škoda nebola uplatnená včas, v rámci trestného konania žalobcovi nebola priznaná.

9.3 K rozporom medzi tvrdeniami žalobcu a žalovanej spočívajúcim v tom, že advokátsky koncipient
žalovanej JUDr. Lieskovský (vypočutý ako svedok) mal navrhnúť žalobcovi uplatnenie sumy 2.000,- eur
alebo 5.000,- eur v prípravnom konaní, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nemal reálnu možnosť
preukázať, akým spôsobom bol poučený zo strany svojho splnomocnenca. Dôkazné bremeno bolo na
strane žalovanej, ktoré v tejto časti neuniesla. Táto skutočnosť bola pre súd podstatná najmä z pohľadu,

či sám žalobca neprispel k zmareniu uplatnenia jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, čo
však v konaní preukázané nebolo, hoci skutkové tvrdenia žalovanej smerovali k tomu, že žalobca si
riadne neplnil svoje povinnosti priniesť lekárske posudky a podklady na uplatnenie nároku na náhradu
škody v trestnom konaní. O poučeniach žalobcu zo strany žalovanej neexistujú žiadne písomné doklady
a žalobca poprel, že by bol poučený, aké doklady má zabezpečiť. Okrem toho, zodpovednosť advokáta

za škodu je koncipovaná ako objektívna, t. j. bez ohľadu na zavinenie.
9.4 Na záver súdu o kumulatívnom splnení všetkých troch predpokladov zodpovednosti advokátky za
škodu spôsobenú pri výkone advokácie, nemá vplyv ani časová následnosť. V trestnom konaní, sa
žalobcamoholdozvedieť,žemunebolpriznanýnároknanáhraduškodynajskôrvyhlásenímrozhodnutia
v odvolacom konaní dňa 14. 07. 2021. Následne žalobca, podľa názoru súdu bez zbytočného odkladu,

uplatnil svoje nároky na náhradu škody v civilnom konaní dňa 16. 07. 2021, t. j. o 2 dni, odkedy rozhodol
Krajský súd v Nitre v trestnom konaní na verejnom zasadnutí.

10. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a navrhla
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k nepochybnému

záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Subjektívny moment nadobudnutia skutočnej vedomosti
poškodeného o skutkových okolnostiach škodovej udalosti je potrebné posudzovať od doby, od ktorej
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, teda od splnenia oboch podmienok. Žalobca sa mohol dozvedieť o škode najskôr vyhlásenímrozhodnutia v odvolacom trestnom konaní (14. 07. 2021), pretože až od tohto momentu nadobudol
vedomosť o zmarení jeho nároku na náhradu škody v dôsledku konania (resp. skôr opomenutia konania)
žalovanej (ktorú zastupoval pri úkonoch JUDr. Lieskovský), čím mu vznikla škoda. Žalobca bol dovtedy v

domnení,žeškodabolauplatnenáriadneavčas,pričomtakýtozáverpodporujeajrozsudoksúduprvého
stupňa, z ktorého vyplýva, že súd mu priznal bolestné minimálne vo výške 667,80 eur a so zvyškom
nároku ho odkázal na civilný proces. Zároveň, od tohto istého momentu mohol nadobudnúť vedomosť,
že za škodu zodpovedá práve jeho splnomocnenec, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Žaloba
bola podaná na súd dňa 22. 09. 2022, t. j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a nárok žalobcu

premlčaný nie je. Nesprávne je potom posudzovanie premlčania žalovanou, ktorá datovala počiatok
plynutia premlčacej doby od ukončenia zastupovania, t. j. 18. 09. 2020, pričom žaloba bola podaná
dňa 22. 09. 2022. V momente ukončenia zastupovania žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní,
žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že mu nebude priznaný nárok na náhradu škody, a to
v dôsledku opomenutia konania zo strany žalovanej. Takýto výklad by bol v rozpore s ust. § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

10.1 Pri škodách spôsobených na zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba. To znamená, že
ak ide o škodu na zdraví, neustanovuje sa vôbec nijaká objektívna časová hranica, pretože škoda na
zdraví sa prejaví často až po niekoľkých rokoch. Znamená to, že u škôd na zdraví platí len subjektívna
premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca v žalobe zrozumiteľne vymedzil, že si uplatňuje náhradu škody. Ako laik však podľa názoru
súdu nevedel právne kvalifikovať hmotnoprávne posúdenie nároku. Zo skutkových okolností a tvrdení
uvedených v žalobe, však bolo súdu zrejmé, že nepožaduje vrátenie plnenia titulom zmluvy. Žalobca
namietal absenciu konania s odbornou starostlivosťou, ktorá mala za následok nepriznanie nároku na
náhradu za bolesť v trestnom konaní, s následkom premlčania v civilnom konaní, práve v dôsledku

opomenutia konania žalovanou.
11.1 Podľa názoru súdu prvej inštancie, samotné odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 27. 04. 2022 bolo
právne neúčinné, pretože k ukončeniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci prišlo už skôr, a to dňa 18.
09. 2020, o čom svedčí aj úradný záznam. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Preto aj akékoľvek
nároky titulom vydania vzájomných plnení titulom bezdôvodného obohatenia neprichádzali do úvahy.

11.2 Zavinenie advokáta nie je podmienkou vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, neskúma sa a neprichádza do úvahy preto ani jeho vyvinenie
(v zmysle ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka) tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediným
liberačným dôvodom z tejto zodpovednosti je dôvod uvedený v ust. § 26 ods. 4 zákona č. 586/2003
Z. z., tento však nebol preukázaný. Advokátsky koncipient žalovanej mohol uplatniť náhradu škody pri

poslednom úkone (preštudovanie spisu) riadne a včas, keďže mu v tom nebránila žiadna skutočnosť.
Ani nepreukázaná výška bolestného, ktorý nárok žalobca preukázateľne mal, vzhľadom na spôsobené
zranenia a právnu kvalifikáciu skutku v trestnom konaní, nemohla byť dôvodom na opomenutie konať s
odbornou starostlivosťou zo strany advokáta. V čase štúdia spisu žalovaná musela vedieť, aké nároky
si žalobca chce uplatňovať, čo vyplynulo aj z rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní. Dôvody,

pre ktoré mohla žalovaná prostredníctvom svojho koncipienta JUDr. Lieskovského uplatňovať aj nižšiu
výšku bolestného, súd prvej inštancie uviedol v 41. bode odôvodnenia svojho rozsudku. Žalovaná
nepreukázala, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej
žiadať. Ak by postupovala riadne, s potrebnou mierou odbornej starostlivosti, poučila by žalobcu, pričom
poučenie by si nechala podpísať žalobcom. Takéto nesplnenie poučovacej povinnosti musí ísť na ťarchu

žalovanej, ktorá bola povinná postupovať podľa ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z.

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala, že predmetné úkony boli vykonané, preto žalobca nemá
nárok na žalovanú sumu. Výška žalovanej sumy sa v predmetnej veci rovná výške zálohy, ktorú žalobca
poskytol žalovanej. Žalobca ale skutkovo vymedzil svoj nárok ako nárok na náhradu škody, pričom

namietal nekvalitné poskytovanie právnych služieb a absenciu konania s potrebnou mierou odbornej
starostlivosti žalovanej. Súd prvej inštancie preto vyhodnocoval, aký charakter má procesná obrana
žalovanej, keďže táto uviedla, že výška hodnoty úkonov právnej služby súhrnne predstavuje sumu
434,40 eur, (zostatok mal ponechať na náhradu nákladov spojených so zastúpením), v dôsledku čoho
nemá žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu

poprela,apretonemožnoprocesnýúkon,ktorýmsavprebiehajúcomkonanídomáhaplneniaodžalobcu
(resp. zohľadnenia úkonov), považovať za kompenzačnú námietku podľa ust. § 147 ods. 2 CSP, ale v
zásade by mohlo ísť o vzájomnú žalobu, aj ak je pohľadávka požadovaná žalovanou nižšia. S poukazom
na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II ÚS 285/2010 zo dňa 15. 11. 2010 by v zásade mohloísť o vzájomnú žalobu zo strany žalovanej, avšak vzhľadom na okolnosti (prejav vôle žalovanej), bol
súd prvej inštancie toho názoru, že nejde o vzájomnú žalobu, pretože plnenie žalovanej preukázateľne
bolo vyplatené. Vôľa žalovanej podľa názoru súdu skôr smerovala k oslabeniu nároku žalobcu a nešlo o

uplatnenie vzájomnej žaloby a podanie žalovanej aj podľa obsahu možno hodnotiť ako procesnú obranu,
ktorú nemožno chápať ako vzájomnú žalobu, hoci popierala nárok.

13. V zmysle ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je prípustné ani prípadné započítanie
proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku

na náhradu škody toho istého druhu. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné zohľadniť ani prípadné
započítanie úkonov právnej služby (inak už vyplatených) proti nároku žalobcu na náhradu škody.
Žalobca sa nedomáhal vrátenia zmluvného plnenia, ale náhrady škody, pretože táto mu vznikla v
dôsledku opomenutia konania s potrebnou mierou odbornej starostlivosti zo strany žalovanej, a to v
čase prípravného konania.

14. V konaní si žalobca uplatnil aj nárok na príslušenstvo zo žalovanej sumy vo výške 10 % ročne
od 14. 12. 2020 do zaplatenia. Pretože žalobca žalovanú vyzval pred podaním žaloby (na základe
mailového podania zo dňa 20. 04. 2022), vzniká mu nárok na priznanie úrokov z omeškania až dňom
nasledujúcim po doručení tejto výzvy žalovanej (čo nespochybnila), t. j. dňom 21. 04. 2022, a to v súlade
s ust. § 563 Občianskeho zákonníka a nie dňom vyhlásenia rozhodnutia pred súdom prvého stupňa

v trestnom konaní (14. 12. 2020) Omeškanie žalovanej s vydaním žalovanej sumy nemohlo vzniknúť
dňom vyhlásenia odsudzujúceho rozhodnutia, pretože v tomto čase žalovaná ani nebola v omeškaní,
keďže bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní aspoň z časti.
14.1 S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase vzniku právneho vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
14.2 S poukazom na vyššie uvedené, bol súd prvej inštancie toho názoru, že nárok žalobcu v časti
nároku na náhradu škody je dôvodný v celom rozsahu a žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno.

Žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním žalovanej sumy dňom nasledujúcim po doručení mailu
(zároveň aj výzvy na vrátenie sumy 500,- eur) a žalobcovi prináleží k žalovanej istine aj nárok na úrok
z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne (v čase vzniku omeškania ku dňu 21. 04. 2022 bola základná
úroková sadzba ECB 0 %, teda úrok z omeškania predstavuje 5 %). Žalobcom uplatnená výška úrokov
z omeškania je v rozpore s právnymi predpismi, preto mu súd priznal len úrok z omeškania v zákonnej

výške a vo zvyšku žalobu (vo zvyšnej časti príslušenstva) zamietol ako nedôvodnú.

15. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom G. H. (asistentky žalovanej), pretože
jej výsluch by žiadnym spôsobom neovplyvnil zistený skutkový stav. Okrem toho, zodpovednosť
advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie je objektívna. Súd v konaní zisťoval iba prípadné

spoluzavinenie žalobcu, ako jediný liberačný dôvod zo zodpovednosti žalovanej za škodu. Navrhovaná
svedkyňa ani nebola prítomná pri úkone v trestnom konaní - preštudovanie spisu, preto by nevedela
žiadnym spôsobom ozrejmiť obsah komunikácie medzi stranami počas tohto úkonu.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca

bol v konaní v celom rozsahu úspešný v časti istiny (neúspech v časti príslušenstva sa nezohľadňuje) a
žalovaná nedosiahla žiaden materiálne merateľný úspech, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Existenciu okolností
podľa ust. § 257 CSP súd v konaní nezistil, tieto netvrdili ani strany sporu.

17. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie (proti I. a III. výroku) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie zo dňa 20. 03. 2024 z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/,
f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).
17.1 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na právnom základe vniknutej škody, hoci sám

žalobca právne definoval uplatňovanú sumu ako bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu, že žalobca
je braný ako spotrebiteľ, je evidentné, že mu vyjadrenia písal niekto erudovaný a zároveň sa ho súd
viackrát pýtal na právne posúdenie. Súd svojim konaním išiel nad rámec svojej poučovanej povinnosti,
samotnej žaloby a tvrdení žalobcu.17.2 Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nárok
žalobcu je premlčaný. Súd prvej inštancie uzavrel, že v prejedávanom prípade sa jedná o nárok žalobcu,
ktorý je škodou, a to škodou na zdraví. S týmto právnym posúdením veci žalovaná absolútne nesúhlasí.

Žalovaná a žalobca mali medzi sebou uzavretú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, ktorú sám žalobca
ukončil dňa 18. 09. 2020 (úradný záznam). Žalobca od tejto zmluvy sám odstúpil emailom zo dňa 26. 04.
2021, teda ukončil zmluvu ex tunc. Podľa názoru žalovanej sa jedná o plnenie z dôvodu, ktorý odpadol
(ust. § 451 Občianskeho zákonníka) a nie o náhradu škody, ako to mylne uviedol súd prvej inštancie. V
rámci odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru týkajúcu sa náhrady škody

(napr.R55/1971),akoajnačeskýrozsudokNSČR,ktorýuviedolv33.boderozsudku.Súdvšaknemôže
aplikovať rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré vychádza z úplne iného právneho poriadku. Žalovaná konala
na základe zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. Po ukončení
zastupovania už nemôže objektívne zodpovedať za škodu a za to, že jej bývalý klient nepostupoval a
vec si ďalej neriešil.
17.3 Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné. Súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené stranou sporu, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

17.4 Súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy obsah úradného záznamu spísaného so žalobcom
dňa 18. 09. 2020, ktorým bolo zároveň ukončené zastúpenie žalobcu. Žalobca v ňom prehlásil, že
vyúčtovanie za právne služby si prevzal a nemá voči nemu žiadne námietky, pričom nevznikol žiaden
preplatok alebo nedoplatok. Súd tejto skutočnosti, ktorá má zásadný dosah na vecné a právne
posúdenie žaloby, nevenoval dostatočnú pozornosť.

17.5 Žalovaná nespochybňuje právnu úpravu zakladajúcu zodpovednosť advokáta za škodu, ale túto
právnu úpravu nie je možne paušálne aplikovať ako náhradu škody aj na platby vykonané klientom za
poskytnuté právne služby z titulu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci aj v prípade, že klient od zmluvy
odstúpil.
17.6 Advokát je povinný riadiť sa pokynmi klienta. Svedok I. J. v rámci svojej výpovede potvrdil obranu

žalovanej, že pokyn vyčkať na ustálenie zdravotného stavu pri preštudovaní spisu dal sám žalobca, čím
bola žalovaná viazaná. Advokát nemôže konať v rozpore s pokynmi klienta.
17.7 Žalovaná sa nestotožnila s právnym posúdením súdu, podľa ktorého sú splnené predpoklady
nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví, pretože nikomu žiadnu škodu na zdraví nespôsobila a
celé odôvodnenie a právne posúdenie premlčania, týkajúce sa škody na zdraví, nie je správne. Ak by

sa aj jednalo o škodu spôsobenú žalovanou, táto nemôže byť škodou na zdraví, preto sa na túto škodu
uplatňuje objektívna premlčacia doba a nie ako tvrdí súd, že pri škodách spôsobených na zdraví neplatí
žiadna objektívna premlčacia doba. Ani podľa samotného žalobcu sa o škodu v danom prípade nejedná,
lebo ju sám podľa písomného vyjadrenia, ako aj vyjadrenia na samotnom pojednávaní, považoval za
bezdôvodné obohatenie. Ak aj zoberieme do úvahy právne posúdenie podľa škody ako takej, škoda

malavzniknúťdňa20.09.2019pripreštudovaníspisu,keďneboliuplatnenéprávapoškodeného.Žalobu
podal žalobca dňa 22. 09. 2022, čím objektívna lehota na uplatnenie náhrady za škodu prešla a nárok
žalobcu je premlčaný.
17.8 Žalovaná nesúhlasila s tým, ako súd prvej inštancie posúdil jej činnosť ako advokátky, t. j. jednu
z podmienok pre aplikáciu ustanovení o náhrade škody. Po ukončení zastupovania žalovaná nemôže

objektívne zodpovedať za žalobcu, keď svoje nároky ešte nemal premlčané a mohol a mal si ich
uplatňovať.
17.9 Aj druhú skúmanú podmienku pre aplikáciu ustanovení o náhrade škody súd prvej inštancie
vyhodnotil nesprávne. Žalovaná neposkytovala právne služby nedovolene alebo protiprávne, preto
nemôže zodpovedať za náhradu škody titulom náhrady škody po odstúpení žalobcu od zmluvy o

poskytnutí právnej pomoci. Predmetom konania, na ktorom žalobca trval, je peňažný nárok voči
žalovanej (odmena za právne služby) titulom odstúpenia od zmluvy a nie náhrady škody SSU a
bolestného, ktoré nároky súd prvej inštancie paušálne zmiešal a ktoré si o.i. žalobca v časti bolestného
sám premlčal. Súd prvej inštancie, rovnako ako žalobca, vybrali z rozhodnutia Krajského sudu v Nitre
v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 len tie pasáže, ktoré im pre spor vyhovujú a takto účelovo deformujú

jeho zmysel. Odvolací súd v uvedenom trestnom konaní o.i. v podstate uviedol, že neuplatnenie škody
v trestnom konaní neznamená zánik nárokov žalobcu v rámci civilného konania voči obžalovanému.
Teda alternatívny nárok si mohol žalobca uplatniť v civilnom konaní. Navyše k vzneseniu obvinenia
páchateľovi došlo dňa 30. 04. 2019. Žalobca ukončil zastúpenie žalovanou do úradného záznamu dňa18. 09. 2020, pričom v tento deň priniesol aj lekárske posudky, ktoré mu boli vystavené dňa 14. 04. 2020
a 12. 05. 2020, čo žalobca ani nepoprel. Od vznesenia obvinenia (30. 04. 2019) mal žalobca 2 roky na
uplatnenie náhrady škody voči páchateľovi. Od ukončenia zastúpenia (18. 09. 2020) s prihliadnutím na

moment vznesenia obvinenia (30. 04. 2019) mal žalobca ešte minimálne 7 mesiacov, aby si škodu na
zdraví uplatnil priamo voči páchateľovi. Poučenie žalobcu nemala žalovaná možnosť v konaní preukázať
výsluchom sekretárky, ktorá bola prítomná, pretože súd jej to neumožnil.
17.10 Súd prvej inštancie sa zaoberal i existenciou príčinnej súvislosti s výkonom advokácie a
náhradou škody. Aplikáciu príčinnej súvislosti zo strany súdu považovala žalovaná v prejedávanej veci

za nesprávnu. Ak súd aplikuje príčinnú súvislosť v zmysle Občianskeho zákonníka, je treba odlíšiť
uplatnenie nároku na vrátenie odmeny advokáta a nároku na SSU a bolestné, ktoré nie sú predmetom
tohto konania. Súd pri aplikácii príčinnej súvislosti neprípustne zmiešava škodu na zdraví u žalobcu,
ktorá ani nie je predmetom tohto konania a zmluvnú odmenu advokáta, ktorú zmluvu sám žalobca
odstúpením zrušil. Odstúpenie od zmluvy je osobitným spôsobom zániku zmluvného vzťahu a prípadné
nároky z neho nie sú v tomto prípade škodou.

17.11 Súd prvej inštancie považoval za irelevantnú obranu žalovanej, keď sa bránila tým, že žalobca
bol neustále upozorňovaný na potrebu ustálenia jeho zdravotných problémov SSU a bolestné. Ustálenie
SSU a bolestného je otázkou odbornou, a nie právnou a ich ustálenie je na bedrách lekára, nie advokáta.
Ich zabezpečenie si musí obstarať klient. Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní nie je dogmou,
ale alternatívou, ktorou adhézne konanie nepochybne je. Nič nebránilo žalobcovi uplatniť nárok na

náhradu škody na zdraví pred civilným súdom. Neustálenie zdravotných problémov žalobcu bolo v
čase preštudovania trestného spisu overenou skutočnosťou a nie pochybnosťou, ako to prezentoval
súd prvej inštancie. Treba vziať do úvahy aj zákonnú povinnosť žalovanej riadiť sa pokynmi klienta,
ako to advokátovi ukladá zákon č. 586/2003 Z. z. Sám žalobca dal pokyn uplatniť nároky až keď bude
preukázaná ich výška. Súd v celom rozhodnutí navodzoval dojem, že iný spôsob uplatnenia náhrady

škody, ako v trestnom konaní, fakticky neexistuje.
17.12 Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom, že v rámci
preštudovania trestného spisu mala byť navrhnutá žalobcovi možnosť uplatniť výšku škody v rozsahu
2.000,- eur alebo 5.000,- eur. Jednalo sa o návrh prezentovaný žalobcovi, keďže presnú výšku nemal
v čase preštudovania spisu vystavenú lekárom. Žalobca bol osobne prítomný na preštudovaní spisu,

o čom svedči jeho podpis na zápisnici a vedel teda o obsahu zápisnice. Sám žalobca nedal výslovný
pokyn na uplatnenie náhrady škody v rámci trestného konania. Nemôže teda tvrdiť, že nevedel, či
bola alebo nebola škoda v rámci trestného konania uplatnená. Nehovoriac o tom, že ho poučoval
aj vyšetrovateľ. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepostupovala s odbornou
starostlivosťou.Ajvčaseukončeniazastúpenia(18.09.2020)malžalobcaeštedostatokčasu(existovali

právne prostriedky), aby uplatnil nárok na náhradu škody voči páchateľovi, o čom bol riadne poučený pri
spisovaní úradného záznamu. Ak žalobca ukončil žalovanej plnú moc na zastupovanie (18. 09. 2020)
a neudelil novú, tým jej odňal aj možnosť uplatňovať všetky prostriedky v civilnom konaní smerujúce
k náhrade škody v jeho prospech. Žalovaná nemohla teda konať v prospech žalobcu z objektívnych
dôvodov. Tým, že sa žalobca neriadil pokynmi žalovanej o nutnosti podať civilnú žalobu o náhradu škody,

si sám zmaril svoje nároky.
17.13 Žalovaná konala v súlade s pokynmi klienta v tom smere, že sa bude uplatňovať konkrétna výška
náhrady škody v civilnom konaní. Ak súd prvej inštancie považoval konanie advokáta, rešpektujúceho
pokyn klienta, za nedostatok erudície, potom tým spochybnil existenciu ust. § 18 zákona č. 586/2003
Z. z.

17.14 V rámci obrany žalovaná uvádzala, že v čase ukončenia zastúpenia bol v kancelárii prítomný
JUDr. Lieskovský a bežne prítomná sekretárka G. K., ktorej výsluch súd prvej inštancie nepripustil. Na
jednej strane uviedol, že sa nepreukázali tvrdenia žalovanej v tom smere, že bol žalobca poučený o jeho
nárokoch a spôsoboch uplatnenia, resp. či si nezmaril sám svoje nároky, no na druhej strane nepripustil
vykonanie navrhovaných dôkazov, ako výsluch svedkyne G. K.. Žalovaná ani nemohla uniesť dôkazné

bremeno,keďsúdnepripustilvykonaniedôkazovzaúčelomobjasneniavecianapreukázaniejejtvrdení.
Súd bez akýchkoľvek pochybností zobral len tvrdenia žalobcu. Výsluch svedkyne by neatakoval ani
hospodárnosť konania a ani by nepredstavoval inú významnú záťaž.
17.15 Jedným z liberačných dôvodov je podľa súdu prvej inštancie aj preukázanie, že konal na základe
príkazu klienta, ktorý bol poučený. Keď žalovaná chcela preukázať existenciu liberačného dôvodu,

nebolo jej to zo strany súdu prvej inštancie umožnené, pretože súd nepripustil výsluchu svedkyne.
17.16 Súd nesprávne vyhodnotil obranu žalovanej, ktorú potvrdil svedok JUDr. Lieskovský, že žalobca
bol poučený o potrebe včasného zabezpečenia lekárskych posudkov. Nie je správny záver súdu, že
žalovaná túto okolnosť nepreukázala. K námietkam súdu, že JUDr. Lieskovský mohol uplatniť v rámcipreštudovania spisu akúkoľvek výšku škody žalovaná uviedla, že žalobcovi JUDr. Lieskovský ponúkal
možnosti 2.000,- alebo 5.000,- eur. Žalobca však dal pokyn, aby boli nároky uplatnené radšej v civilnom
konaní, keď bude ich výška riadne zistená lekárskymi posudkami. Túto verziu žalovanej potvrdzuje

aj konanie žalobcu, ktorý prišiel dňa 18. 09. 2020 do kancelárie žalovanej s vystavenými lekárskymi
posudkami, aby ich žalovanej ukázal a mohol sa uplatniť nárok na náhradu škody, čo nakoniec žalobca
odmietol s tvrdením, že si bude vec náhrady škody riešiť sám. Žalovaná nemohla nútiť žalobcu, aby si
škodu na zdraví vymáhal cez jej kanceláriu, avšak bol poučený o premlčacích lehotách, ako aj kde si
má nárok uplatniť. Túto obranu žalovanej svedok JUDr. Lieskovský potvrdil. Nemôže ísť teda na ťarchu

žalovanej, že žalobca sa odmietol riadiť jej poučeniami.
17.17 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal aj otázkou vykonaných úkonov
zo strany žalovanej a zároveň vyhodnocoval, či tieto úkony vo výške 434,40 eur možno považovať
za vzájomnú žalobu, kompenzačnú námietku, alebo započítanie žalovanej. Žalovaná namieta toto
posúdenie zo strany súdu prvej inštancie. Procesná obrana žalovanej môže spočívať pokojne aj v
započítaní sumy za vykonané úkony, ktorý je považovaný za prostriedok procesnej obrany sporovej

strany. To však neznamená, že súd nemá na tento procesný úkon obrany prihliadnuť. Takýto úkon sa
v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka považuje za uplatnenie práva. Súd pritom nesmie svojim
rozhodnutím zároveň založiť bezdôvodné obohatenie, ku ktorému na strane žalobcu jednoznačne došlo.
Žalobca správnosť vyúčtovaných úkonov nijako v konaní, ani pred konaním nenamietal. Ak sa súd
rozhodol žalobe vyhovieť, mohol (podľa názoru žalovanej) rozhodnúť len o úkone právnej služby, ktorý

žalobca namietal, a to úkon preštudovania spisu a v ostatku mal žalobu zamietnuť.
17.18 Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na konštatovanie súdu
prvej inštancie, že „Započítaniu nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na
zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.“ Tento názor žalovaná

namietala, pretože nesúvisí s predmetom sporu, ktorým bolo vrátenie úhrady za právne služby a nie
náhrada škody na zdraví. Preto aj tieto otázky súd nesprávne posúdil. Žalobca sa skutkovo domáhal
vrátenia svojho celého plnenia za právne služby na základe zmluvného vzťahu a nie titulom náhrady
akejkoľvek vzniknutej škody.
17.19 Pokiaľ súd prvej inštancie považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné k preukázaniu

liberačného dôvodu, žalovaná kládla otázku, prečo nevypočul navrhovanú svedkyňu. V danom prípade
sa nejedná len o úkon preštudovania. Žalovaná nenavrhovala výsluch svedkyne až na pojednávaní,
ale už v prvom úkone namietajúcom žalobu. Svedkyňa bola kontinuálne pri viacerých konzultáciách so
žalobcom v rámci zastúpenia a vedela by dosvedčiť, o čom bol žalobca poučený v priebehu zastúpenia,
ale aj pri jeho ukončení dňa 18. 09. 2020.

17.20 S poukazom na uvedené, žalovaná navrhla, aby odvolací súd postupoval podľa ust. § 389 a §
391 CSP, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

18. Žalobca podal k odvolaniu žalovanej vyjadrenie zo dňa 10. 05. 2024. Uviedol, že rozsudok považuje

za spravodlivý a zákonný. V dôsledku konania žalovanej si neuplatnil nárok na náhradu škody na zdraví
riadne a včas a jeho nárok je dnes premlčaný a nevymožiteľný. Jedná sa o tisíce eur. Z rozhodnutí
Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14. 12. 2020 a Krajského súdu v Nitre
v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07. 2021 jednoznačne vyplýva, že „splnomocnenec
poškodeného škodu síce uplatnil, avšak ju neuplatnil riadne a včas.“. Uvedené preukazuje, že právne

služby boli žalovanou poskytnuté nesprávne, neodborne a vadne. Žalovaná v konaní účelovo popierala
tieto tvrdenia a tvrdila, že žalobca bol poučený o súvislostiach s premlčaním, čo je lož. Ak by to tak
bolo, tak si nenechá nárok neodborne a nezákonne uplatnený, ako ho uplatnila žalovaná, ale uplatnil by
si ho prostredníctvom iného advokáta alebo svojpomocne. Službám žalovanej ako advokátky žalobca
dôveroval a až do rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07.

2021 bol v tom, že jeho nárok je uplatnený a čaká sa len na rozhodnutie súdu.
18.1 Žalovaná sa takto účelovo bráni de facto vráteniu 500,- eur, ktoré jej žalobca zaplatil za právnu
pomoc, keď v dôsledku tejto pomoci došlo k premlčaniu jeho nároku na náhradu škody na zdraví vo
výške cca 5.000,- eur.
18.2NezákonnosťaneodbornosťprávnejpomocižalovanejbolapotvrdenározhodnutímKrajskéhosúdu

v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07. 2021. Odvolanie je nedôvodné a účelové, a
preto žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.19. V podaní zo dňa 05. 06. 2024 žalovaná uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, ktoré neprinieslo
žiadnu novú argumentáciu k podanému odvolaniu. Žalobca v uvedenom vyjadrení argumentoval v troch
rovinách.

19.1 Prvou rovinou je argument, ktorým žalobca len opakovane odkazuje na rozhodnutie odvolacieho
sudu v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021, z ktorého si účelovo vybral len tú stať, ktorá mu vyhovuje.
Odvolací súd v uvedenom trestnom konaní (o.i.) v podstate uviedol, že neuplatnenie škody v trestnom
konaní neznamená zánik nárokov žalobcu v rámci civilného konania priamo voči obžalovanému.
Odvolací súd tým chcel povedať to, že aj keď by nedošlo k uplatneniu nároku na náhradu škody v rámci

trestného konania, nárok žalobcu je možné uplatniť v civilnom konaní priamo voči obvinenému, čo bolo
žalobcovi ponúknuté. V rámci poskytovania právnych služieb musí advokát rešpektovať pokyny klienta,
čo má priamy dosah na rozsah a pomyselnú kvalitu poskytovania služieb zo strany advokáta. Pokyn
klienta - žalobcu podľa ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. bol v rámci preštudovania spisu taký, že si
bude uplatňovať nárok na náhradu škody až keď bude výška škody istá a preukázaná (posudkami).
Rešpektovanie pokynu klienta nemôže byť bez všetkého považované za službu poskytovanú vadne, ako

si to jednostranne vysvetľuje žalobca. Žalobcovi bolo v rámci úkonu preštudovania spisu vysvetlené, že
simôžeuplatniťodhadovanúvýškuškody2.000,-euralebo5.000,-eur,alebovyužiťalternatívucivilného
konania,nakoľkopresnávýškabolestnéhoaSSUnebolavtomčaseznámaažalobcanavrhovanévýšky
nepovažoval za dostatočné. Žalobcovi bolo v rámci zastúpenia odporučené, aby si čo najskôr zabezpečil
lekárske posudky, ktoré nakoniec priniesol v deň, kedy ukončil žalovanej právne zastúpenie (18. 09.

2020) na úradný záznam. Žalobca v rámci pojednávania poprel, že by mu bolo kanceláriou žalovanej
odporučené zabezpečiť si lekárske posudky, napriek tomu ich priniesol v deň ukončenia zastúpenia.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní, odkiaľ žalobca potom vedel, že má priniesť
posudky žalovanej do kancelárie, žalobca odpovedal, že nevie. Napriek tomu ich priniesol, hoci vedel,
že v ten deň žalovanej ukončí plnú moc. Už z uvedeného je zrejmé, že žalobca zavádzal a zavádza v

otázkach jeho údajnej nevedomosti o potrebe predložiť lekárske posudky. To, že ich priniesol dňa 18.
09. 2020, svedčí o tom, že poučený bol. V uvedený deň, kedy priniesol lekárske posudky a ukončil plnú
moc, nebol žiaden z nárokov, ktoré uvádza žalobca, premlčaný. Ukončenie plnej moci zo strany žalobcu
dňa 18. 09. 2020 malo za následok odňatie možnosti žalovanej konať v mene žalobcu a tým pádom
aj uplatňovať jeho nároky v rámci civilného konania. Pri ukončení plnej moci v daný deň bol žalobca

poučený, že je potrebné čo najskôr nároky voči obvinenému uplatniť a že ešte nedošlo k ich premlčaniu.
Toto poučenie chcela žalovaná súdu preukázať, navrhla výsluch dvoch svedkov.
19.2 Druhá rovina argumentácie žalobcu spočívala v tom, že sa spoliehal na to, že nárok na náhradu
škody má uplatnený v rámci trestného konania a len čakal na rozsudok súdu. Toto jeho presvedčenie
neobstojí, pretože sa žalobca osobne zúčastnil úkonu preštudovania spisu a podpisoval zápisnicu o

tomto úkone, čo vyvracia možnosť tejto jeho domnienky. Navyše v rámci ukončenia plnej moci dňa 18.
09. 2020 bol žalobca poučený o potrebe uplatnenia jeho nárokov na súde, čo bolo potvrdené výsluchom
svedka JUDr. Vladimíra Lieskovského. Žalovaná navrhovala výsluch pracovníčky svojej kancelárie
svedkyne G. K., ktorá bola prítomná pri ukončení zastúpenia zo strany žalobcu a jej svedeckou
výpoveďou by bolo možné preukázať, že žalobca bol poučený o potrebe uplatnenia jeho nárokov na

náhradu škody na súde bez zbytočného odkladu. Súd prvej inštancie však tento podstatný dôkaz
svojvoľne nevykonal, čím znemožnil žalobkyni (správne malo byť žalovanej – poznámka odvolacieho
súdu) v konaní preukázať jej tvrdenia a zároveň odňal žalovanej právo na spravodlivý proces.
19.3 Tretia rovina argumentácie žalobcu je založená na tom, že žalobca považoval za zarážajúce, že
žalovaná sa takto účelovo bráni de fakto vráteniu 500,- eur, ktoré jej zaplatil za právnu pomoc: „ak sa

to dá v tomto prípade tak nazvať, keď v dôsledku tejto jej pomoci došlo k premlčaniu môjho nároku na
náhradu škody na zdraví vo výške cca 5.000 eur.“ Na túto argumentáciu žalovaná uviedla, že žalobca si
premlčal svoje nároky sám, pretože tak pri preštudovaní spisu, ako aj pri ukončení zastúpenia dňa 18.
09. 2020 bol riadne poučený v prítomnosti svedkov JUDr. Lieskovského a G. K. (ktorú súd prvej inštancie
na škodu žalovanej nevypočul) o potrebe uplatniť jeho nároky na náhradu škody na súde. Novú plnú

moc žalobca žalovanej neudelil, preto nemohla vo veci v mene žalobcu konať. V neposlednom rade,
žalobca žiadal zaplatiť/vrátiť platbu 500,- eur, hoci v úradnom zázname zo dňa 18. 09. 2020 potvrdil, že
proti vyúčtovaniu (500,- eur) nemá žiadne námietky. Súd prvej inštancie túto okolnosť neposúdil, hoci sa
tento úradný záznam v spise nachádzal a žalovaná naň v rámci obrany poukazovala. Žalovaná trvala
na výsluchu svedkyne G. K. a rovnako na podanom odvolaní.

20. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
zneníneskoršíchpredpisov–ďalejajCSP)zistil,žeodvolanieproti rozsudkusúduprvejinštanciezodňa
22. januára 2024 je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu proti I. a III. výroku tohto rozsudku(žalovanou, v neprospech ktorej bolo týmito výrokmi rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. §
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti
a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne

odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie
zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky vymedzené v ust. § 385 ods.
1 CSP pre nariadenie odvolacieho pojednávania splnené neboli, nakoľko súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav, preto nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani verejný záujem. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti I. a III.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP)
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny v týchto výrokoch.
20.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 9. apríla 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

21. Podľa § 18 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinnom
od 01. 01. 2021, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta

a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na

účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena
nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

21.1 Podľa § 26 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú
jehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločníkspoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní

právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá.
Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

22. Podľa § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,

právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
22.1 Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/80/2019 odvolací súd zistil, že poškodeného
v trestnom konaní vedenom na OR PZ Nitra pod ČVS: ORP-124/VYS-NR-2019 zastupovala na základe
plnej moci zo dňa 03. 06. 2019 advokátka JUDr. Eva Hlaváčová, ktorá dňa 12. 06. 2019 splnomocnila
svojho advokátskeho koncipienta JUDr. Vladimíra Lieskovského, aby ju zastupoval pri vyšetrovacích

úkonoch ako i pri štúdiu uvedeného spisu. JUDr. Lieskovský podľa záznamu o nahliadnutí do spisu
v uvedený deň a v tam uvedenom čase aj nahliadol do vyšetrovacieho spisu. Dňa 18. 07. 2019 sa
JUDr. Lieskovský na základe ďalšieho splnomocnenia od advokátky JUDr. Evy Hlaváčovej zúčastnil
spolu s poškodeným preštudovania spisu, o čom bol v tento deň spísaný záznam o preštudovanívyšetrovacieho spisu. Obaja zhodne prehlásili, že im bol poskytnutý primeraný čas na preštudovanie
spisu a že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom poškodený uviedol, že si bude uplatňovať
len škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie doposiaľ nie je možné, nakoľko znalec sa vyjadril, že bodové

ohodnotenie vie vyčísliť až po roku od úrazu. Ďalšie preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo
dňa 20. 09. 2019 (o čom bol v tento deň spísaný záznam) a zúčastnil sa ho opäť JUDr. Lieskovský na
základe ďalšieho splnomocnenia od advokátky JUDr. Evy Hlaváčovej zo dňa 20. 09. 2019, ktorý uviedol,
že poškodený si bude uplatňovať len škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie doposiaľ nie je možné, nakoľko
znalec sa vyjadril, že bodové ohodnotenie vie vyčísliť až po roku od úrazu.

23.1 Po podaní obžaloby bolo nariadené pojednávanie na Okresnom súde Nitra vo veci vedenej pod
sp. zn. 6T/80/2020 na deň 29. 07. 2020, na ktorom sa zúčastnil poškodený a ako splnomocnenec
poškodeného sa pojednávania zúčastnil JUDr. Lieskovský (ako L. M. L. I. N. O. na základe jej poverenia
zo dňa 29. 07. 2020), ktorý uviedol, že jediným nárokom, ktorý zostal, sú nároky poškodeného zo
sťaženého spoločenského uplatnenia a bolestného, ktoré boli vyčíslené lekármi, pričom sa jedná o 435
bodov celkovo za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pojednávanie bolo odročené na 28.

09. 2020. V podaní zo dňa 25. 09. 2020 advokátka JUDr. Eva Hlaváčová ospravedlnila svoju neúčasť
na pojednávaní a zároveň oznámila súdu ukončenie právneho zastupovania poškodeného v trestnom
konaní. Pojednávania dňa 28. 09. 2020 sa zúčastnil poškodený osobne.
23.2 Dňa 28. 09. 2020 poškodený predložil súdu v trestnom konaní lekársky posudok o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14. 04. 2020, kde v časti A/ Hodnotenie bolestného

je uvedený celkový počet bodov 235 a lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 12. 05. 2020, kde v časti A/ Hodnotenie bolestného je uvedený celkový počet bodov
35 a v časti B/ Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je uvedený celkový počet bodov 400.
V podaní zo dňa 29. 09. 2020 adresovanom súdu poškodený žiadal o opravu obodovania z pôvodne
nesprávne oznámených 435 bodov na 670 bodov.

23.3 Dňa 14. 12. 2020 súd v trestnej veci vyhlásil rozsudok za prítomnosti poškodeného, pričom
obžalovanému (E. F.) uložil okrem trestu i povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu 8.299,80
eur (bolestné 667,80 eur, t. j. 35 bodov x 19,08 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia 7.632,- eur,
t. j. 400 bodov x 19,08 eur, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku v trestnej veci), t. j. 435 bodov x 19,08
eur a so zvyškom nároku na náhradu škody (670 bodov mínus 435 bodov) poškodeného odkázal na

civilný proces.
23.4 Obžalovaný sa okrem iného odvolal i proti výroku o náhrade škody a proti tomuto výroku sa odvolal
i poškodený.
23.5 Súčasťou trestného spisu Okresného súdu Nitra zn. 6T 80/2019 je i rozsudok Krajského súdu
v Nitre ako odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom č. k. 2To/24/2021-424 zo dňa 14. 07. 2021 rozhodol

o odvolaní obžalovaného a poškodeného tak, že okrem iného zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému A. B. a jeho odvolanie zamietol ako
nedôvodné. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd okrem iného konštatoval, že súd prvého
stupňa o náhrade škody poškodeného nemal vôbec rozhodovať. Poškodený mal v prípravnom konaní
splnomocnenca, pričom pri svojom výsluchu dňa 24. 10. 2018 si riadne náhradu škody neuplatnil, keďže

neuviedol ani jej výšku a ani dôvod, z akého si ju uplatňuje a neurobil tak ani pri oboznamovaní sa s
výsledkami vyšetrovania dňa 20. 09. 2019. Nárok na náhradu škody si poškodený neuplatnil včas a
uplatnil ho až v konaní pred súdom, kde uviedol, že si uplatňuje škodu za bolestné za 435 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ani tu neuviedol konkrétnu sumu. Poškodený si teda nárok
na náhradu škody neuplatnil najneskôr do skončenia vyšetrovania a súd mal vyhlásiť do zápisnice o

hlavnom pojednávaní uznesenie, ktorým vysloví, že poškodený si nárok na náhradu škody v trestnom
konaní už uplatňovať nemôže. Odvolací súd vo vyššie označenom rozsudku ďalej uviedol, že zrušenie
výroku o náhrade škody, ktorý nemal byť ani urobený, nič nemení na tom, že poškodený má právo si
škodu uplatniť v celom rozsahu v civilnom konaní.

24. Poškodený z uvedeného trestného konania podal dňa 16. 07. 2021 (t. j. dva dni po vyhlásení
odvolacieho rozsudku v trestnej veci) ako žalobca na Okresnom súde Nitra žalobu proti žalovanému
(E. F.), ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 12.783,- eur titulom náhrady škody (bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia), pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 19C/29/2021. Súd prvej inštancie
rozsudkom č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 7.632,- eur titulom náhrady škody na zdraví, úrok z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od
18. 11. 2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 41,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (III. výrok) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu13,58 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd pro právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením (IV. výrok).
24.1 V odôvodnení svojho vyššie označeného rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný

v predmetnej veci vzniesol námietku premlčania, ktorú bolo potrebné posúdiť vo vzťahu k uplatneným
nárokom (bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) žalobcu samostatne.
24.1.1 Uviedol, že dňa 19. 06. 2019 bolo uznesenie o vznesení obvinenia žalovanému (E. F.) doručené
JUDr. Eve Hlaváčovej ako právnej zástupkyni poškodeného v trestnom konaní (žalobcu v súdnom
konaní pod sp. zn. 19C/29/2021) a bol toho názoru, že žalobca ako poškodený v trestnom konaní sa

najneskôr dňa 19. 06. 2019 dozvedel o tom, kto mu zranenia spôsobil a v akom rozsahu a týmto dňom
mu začala plynúť aj dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu bolestného. Táto
premlčaciadobauplynulanajneskôr19.06.2021.Pretožežalobcadoručilžalobuvovecivedenejpodsp.
zn.19C/29/2021nasúdaž16.07.2021,súdprvejinštanciekonštatoval,žejehonároknanáhraduškody
titulom bolestného je premlčaný. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 2To/24/2021-424
zo dňa 14. 07. 2021, z ktorého mal preukázané, že žalobca, hoci bol v prípravnom konaní zastúpený

splnomocnencom,siprisvojomvýsluchudňa24.10.2018nároknanáhraduškodyriadneneuplatnil,keď
neuviedol ani jej výšku, ani dôvod, z akého si tento nárok uplatňuje a neurobil tak ani pri oboznamovaní
sa s výsledkami vyšetrovania dňa 20. 09. 2019. Nárok na náhradu bolestného v sume 5.151,60 eur (270
bodov x 19,08 eur) považoval súd prvej inštancie za premlčaný a z toho dôvodu žalobu v tejto časti
zamietol (III. výrok rozsudku).

24.1.2 Iným spôsobom súd prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/29/2021 posúdil premlčanie
vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu došlo najskôr jeden rok po úraze, teda dňa 19. 10. 2019, pričom žaloba
v spore bola podaná dňa 16. 07. 2021, teda vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia včas, v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia súd priznal žalobcovi sumu 7.632,- eur (400 bodov x 19,08 eur).
24.2 Proti rozsudku č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022, v časti I., II. a IV. výroku podal odvolanie
žalovaný (E. F.), o ktorom odvolací súd, t. j. Krajský súd v Nitre rozhodol rozsudkom v konaní pod sp.
zn. 25Co/102/2022 zo dňa 22. 02. 2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 01. 06. 2022
v napadnutej vyhovujúcej časti I. a II. výroku potvrdil a v časti IV. výroku zmenil tak, že žalobca má nárok

na náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti I. a II. výroku rozsudku v celom rozsahu a žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zamietajúcom III. výroku rozsudku. V časti III. výroku
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022 právoplatnosť podľa
vyznačenia dňa 28. 06. 2022, nakoľko odvolanie proti nemu podané nebolo.

25. Následne sa žalobca (poškodený v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
6T/80/2019 a následne žalobca vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 19C/29/2021) na základe
žaloby doručenej Okresnému súdu Nitra dňa 22. 09. 2022 domáhal v tomto súdnom konaní (sp.
zn. 16C/81/2022) zaplatenia sumy 500,- eur s príslušenstvom od žalovanej ako advokátky, ktorá ho
zastupovala v uvedenej trestnej veci proti E. F. v prípravnom konaní ako i na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 6T/80/2019. Poukazoval na dôvody rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp.
zn. 2To/24/2021 zo dňa 14. 07. 2021, ktorým odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody v rozsudku
Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14. 12. 2020 (najmä na to, že nárok
na náhradu škody v trestnom konaní nebol uplatnený riadne, t. j. najneskôr do skončenia vyšetrovania,
a preto ho nebolo možné v trestnom konaní priznať), ďalej na to, že žalovanej ako advokátke,

ktorá ho zastupovala v trestnom konaní zaplatil 500,- eur, že právne služby mu zo strany žalovanej
neboli poskytnuté riadne a s odbornou starostlivosťou, že nárok na náhradu bolestného mu nebol
priznaný ani v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (sp. zn. 19C/29/2021) z dôvodu,
že žalovaný v uvedenom civilnom konaní (E. F.) vzniesol námietku premlčania. Po právnej stránke
žalobca v žalobe poukázal na ust. § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., ktorý upravuje zodpovednosť

advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie, pričom zodpovednosť advokáta sa vzťahuje i na
škodu spôsobenú koncipientom advokáta. Žalobca vznik nároku na náhradu škody proti žalovanej ako
advokátkeposkytujúcejmuprávneslužby(akopoškodenémuvprípravnomkonaníanásledneivtrestnej
veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019) odvodzoval z tej skutočnosti, že žalovaná
ako jeho právna zástupkyňa (splnomocnenec poškodeného v uvedenej trestnej veci) neuplatnila nárok

v trestnom konaní na náhradu škody riadne a včas, a preto mu tento nárok v trestnom konaní nebol
priznaný. Nárok na náhradu bolestného si uplatnil proti žalovanému (obžalovanému v trestnej veci)
i v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/29/2021, ktorý mu súd prvej
inštancie nepriznal z dôvodu, že žalovaný v uvedenom konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súdposúdil ako dôvodnú, a preto mu rozsudkom č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022 náhradu škody
spočívajúcej v uplatnenom nároku na bolestné v sume 5.151,60 eur (270 bodov x 19,08 eur) nepriznal.

26. Súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatnený nárok v predmetnej veci podľa ust. § 420 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ust. § 18 a § 26 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 586/2003 Z. z.). Žalovaná ako
advokátka zastupovala žalobcu ako poškodeného v trestnej veci od 03. 06. 2019, ktorá bola následne

vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019 proti obžalovanému E. F., pričom zastupovanie
trvalo do 18. 09. 2020, kedy bol spísaný v jej kancelárii úradný záznam (podpísaný žalobcom), podľa
ktorého poškodený (žalobca v tomto súdnom konaní) žiadal ukončiť zastupovanie v uvedenej trestnej
veci a bol mu vydaný spisový materiál týkajúci sa veci (bez uvedenia, čo konkrétne mu bolo vydané).
Správne teda súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdený vznik škody
podľa ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z., pričom dospel k záveru, že táto zodpovednosť žalovanej je

daná.

27. Základom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú svojmu klientovi je porušenie povinností
a odbornej starostlivosti, na ktorú je advokát povinný podľa ust. § 18 vyššie uvedeného zákona.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne poukázal na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. II. ÚS 678/2015 zo dňa 22. 10. 2015, ktorý za predpoklady
zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie označil činnosť
súvisiacu s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou
s výkonom advokácie a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ich splnenie preukazuje
v konaní o náhradu škody žalobca. Tento názor vychádza z ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z., v ktorom

je ustanovené, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom
advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho
zamestnancom. Ústavný súd SR vo svojom uznesení vysvetlil, že táto zodpovednosť je koncipovaná
ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť.
Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Existencia príčinnej súvislosti

medzivzniknutouškodounastraneklientaakonaním,čiopomenutímadvokátamôžebyťdanáibavtedy,
ak práve konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody
nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom
advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím
nárokom na súde uspel, resp., v akom rozsahu by uspel. Predpokladom vzniku nároku na náhradu

škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky žalobcu zo strany jeho
dlžníka by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej
ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom
advokácie je možné urobiť záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient nebol
úspešný, iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto

prípadoch daná medzi konaním (opomenutím) advokáta, teda medzi tým, že právo nebolo uplatnené
včas a vznikom škody, teda tým, že právo klienta sa premlčalo. Záver o príčinnej súvislosti možno však
urobiť len vtedy, ak nebyť premlčania, klient by mohol právo úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo
skutočne existovalo. Ako predbežnú otázku preto treba vždy vyriešiť, či (ale aj v akom rozsahu) by
klientov žalovaný (obžalovaný v trestnom konaní a žalovaný v civilnom konaní o náhradu škody) bol

povinný klientovi plniť, pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu uplatnenú proti advokátovi,
advokát zodpovedať.

28. Rovnaký názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky v konaní pod sp. zn.
21Cdo/3269/2020 zo dňa 25. 03. 2020 k rozloženiu dôkazného bremena v spore medzi advokátom a

jeho klientom v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom advokáta.

29. Sudca prejednávajúci predmetnú vec na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/81/2022 si pripojil
súdny spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019, ktorého súčasťou je i spis odvolacieho
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/24/2021, z ktorého zistil, že nárok na náhradu škody nebol

poškodenému (žalobcovi v tomto konaní) v trestnom konaní priznaný, resp. nebolo o ňom ani
rozhodované z dôvodu, že nebol riadne uplatnený, t. j. najneskôr do skončenia vyšetrovania, čo
nepochybne vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 14. 07. 2021, ktorým bol zrušený výrok
rozsudku Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 6T/80/2019 zo dňa 14. 12. 2020 o náhrade škody(týmtorozsudkomsúdprvéhostupňapriznalpoškodenémunároknanáhraduškodyvsume8.299,80eur
a zo zvyškom na náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces), nakoľko výrok o náhrade
škody nemal byť v trestnom konaní ani urobený.

30. Rovnako tak si sudca dal pripojiť i spis Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 19C/29/2021,
pričom z rozsudku v tomto konaní zo dňa 01. 06. 2022 jednoznačne a nepochybne vyplýva, že žalobca
sa žalobou podanou dňa 16. 07. 2021 domáhal okrem iného i zaplatenia náhrady škody v sume 12.783,-
eur, pričom mu bol priznaný nárok v sume 7.632,- eur titulom náhrady škody na zdraví (sťaženie

spoločenského uplatnenia) a jeho nárok na náhradu škody titulom bolestného v sume 5.151,60 eur bol
zamietnutý pre premlčanie, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku.

31. Z uvedených rozsudkov (ktoré žalobca ani právny zástupca žalovanej nežiadali prečítať, ale žiadali,
aby sa s nimi oboznámil súd prvej inštancie, čo tento aj urobil) vyplývajú dôvody, pre ktoré súd v trestnom
konaní o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej trestným činom ani nemal, resp. nemohol

rozhodovať ako i dôvody, pre ktoré mu v civilnom konaní nebol priznaný nárok na náhradu škody titulom
bolestného.
31.1Uplatnenienárokunanáhraduškodyvtrestnomkonaníjezákladnýmprávompoškodenéhoazákon
ustanovuje lehotu, v akej musí poškodený návrh na náhradu škody najneskôr uplatniť ako i obsahové
náležitosti návrhu. Poškodený musí svoj návrh uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, resp.

skráteného vyšetrovania. Ide o premietnutie koncentračnej zásady. Ak by bol takýto návrh uplatnený
po uplynutí lehoty, nebude sa naň prihliadať v trestnom konaní. Súd v takomto prípade rozhodne, že
takúto osobu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa,
pričom následne už súd nemôže rozhodovať o uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom
poškodeného podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku na civilné konanie. Takto mal postupovať

i Okresný súd Nitra v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6T/80/2019, teda nemal rozhodovať o náhrade
škody, ktorá bola trestným činom spôsobená žalobcovi ako poškodenému a nebol ani dôvod na to,
aby súd odkazoval žalobcu ako poškodeného na civilné konanie. Uvedené jednoznačne vyplýva i z
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/24/2021-474 zo dňa 14. 07. 2021, ktorý konštatoval, že
súd nemal o náhrade škody vôbec rozhodovať, čo znamená, že výrok o náhrade škody nemal byť ani

urobený,pretožežalobcaakopoškodený(vtrestnomkonanízastúpenýsplnomocnencom–advokátkou)
si nárok na náhradu škody neuplatnil riadne, keď najneskôr do skončenia vyšetrovania neuviedol,
z akého dôvodu a v akej výške si škodu uplatňuje. Poškodený si v trestnom konaní (do skončenia
vyšetrovania) uplatnil nárok na náhradu škody, ale svoj nárok nevyčíslil konkrétnou, ani minimálnou
sumou. Riadne uplatnený nárok znamená, že musia byť zrejmé dôvody a výška uplatneného nároku,

t. j. aspoň konkrétna minimálna suma, ktorú možno ďalej upresňovať až do doby, než sa súd odoberie
na záverečnú poradu. Za včas uplatnený nárok sa považuje taký nárok, ktorý poškodený uplatní
najneskôr do skončenia vyšetrovania. Nie je postačujúce, ak poškodený, zastúpený splnomocnencom
pri oboznamovaní sa s obsahom spisu uviedol, že si „bude“ uplatňovať škodu na zdraví, ako je to
uvedené v zázname o preštudovaní spisu v trestnom konaní zo dňa 18. 07. 2019 a 20. 09. 2019 (tohto

úkonu sa zúčastnil už len advokátsky koncipient advokátky JUDr. Evy Hlaváčovej, ktorá poškodeného
zastupovala v trestnej veci). Na vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody, nemožno
prihliadať a takto postupoval aj odvolací súd v trestnom konaní. Len riadne a včasné uplatnenie
nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie
nároku na náhradu škody. Z rozsudku odvolacieho súdu v trestnej veci je nepochybne zrejmé, že

o náhrade škody spôsobenej žalobcovi ako poškodenému trestným činom nemal súd prvého stupňa
vôbec rozhodovať z dôvodu jej nesprávneho uplatnenia v trestnom konaní. Aj zo súdnej praxe pritom
vyplýva, že ak poškodený neuplatní svoj nárok riadne a včas, súd o jeho nároku vo výroku svojho
rozhodnutia ani len nerozhoduje (primerane R 48/1962). Odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom,
že žalovanej bol známy zákonom upravený postup pri uplatňovaní náhrady škody v trestnom konaní.

Nemôže sa preto brániť tvrdením, že ako advokátka nemohla konať v rozpore s pokynmi poškodeného
ako svojho klienta. Je potrebné uviesť, že činnosť advokáta nemôže spočívať v jeho pasívnom prístupe
ku klientovi, čiže v akomsi očakávaní pokynov od klienta vo veciach, v ktorých ho zastupuje, pretože
klient potrebuje aktívny prístup zo strany advokáta. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti
ust. § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak by aj boli pokyny klienta v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi (v tomto prípade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku, ktoré upravujú uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom), advokát nie
je nimi viazaný a o tomto klienta vhodným spôsobom poučí.31.2 Zastupovanie poškodeného v trestnej veci (žalobcu v tomto súdnom konaní) advokátkou
(žalovanou v tomto súdnom konaní) bolo ukončené z podnetu poškodeného dňa 18. 09. 2020, o čom
bol v tento deň spísaný úradný záznam. Tak, ako jedným z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu

ku klientovi je prevzatie a príprava zastúpenia, jedným z jeho posledných úkonov v súvislosti s
ukončením zastupovania má byť úkon advokáta, v rámci ktorého podá klientovi záverečnú informáciu
o stave veci, v ktorej ho zastupoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3M
Cdo/18/2009). Informácia o stave veci ku dňu ukončenia zastupovania poškodeného advokátkou
v trestnej veci, t. j. ku dňu 18. 09. 2020 mala podľa názoru odvolacieho súdu zahŕňať aj informáciu

poškodeného ohľadne nároku na náhradu škody, vysvetlenie stavu konania, resp. ďalšieho postupu
poškodeného v trestnom, príp. civilnom konaní. Advokát aj pri ukončení zastupovania musí zvážiť
možnosti ďalšieho postupu klienta vo veci, musí byť proaktívny a musí odporučiť klientovi, ako má
ďalej v konkrétnej veci postupovať. Z podstaty poskytovania právnych služieb vyplýva, že advokát
je pri poskytovaní právnych služieb povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. To
predpokladá iniciatívny a samostatný prístup advokáta, poskytnutie potrebných informácií klientovi,

vysvetlenie riešenej problematiky, predloženie možných variantov postupu, vyhodnotenie ich výhod
a rizík a vyžiadanie si pokynov klienta v prípade, že je to potrebné. Na advokáta však nemožno
klásť neprimerané požiadavky a správnosť výkonu advokácie je treba posudzovať vždy s prihliadnutím
k okolnostiam daného prípadu a charakteru tvrdeného pochybenia. I keď zákon č. 586/2003 Z. z.
nevymedzuje podrobnejšie rozsah konkrétnych povinností advokáta, možno pod požiadavku čestnej a

svedomitejochranyapresadzovaniaprávaoprávnenýchzáujmovklientasvyužitímvšetkýchzákonných
prostriedkov v zmysle ust. § 18 vyššie uvedeného zákona podriadiť i tzv. poučovaciu povinnosť. Táto
povinnosť, i keď nie je v zákone výslovne definovaná, je samotnou podstatou výkonu advokácie,
prelína sa všetkými štádiami poskytovania právnej služby a odráža zvýšený štandard starostlivosti, ktorý
advokát ako špecialista na právne otázky a postupy musí klientovi garantovať, aby dosiahol zamýšľaný

účinok vo veciach, ktoré pre klienta zabezpečuje.
31.3 Žalovaná advokátka (ktorá poškodeného v trestnej veci zastupovala od 03. 06. 2019 do 18. 09.
2020) nepreukázala takýto prístup vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému ani pri ukončení jeho
zastupovania v trestnej veci, pričom si musela byť vedomá stavu veci v súvislosti s uplatňovaním nároku
na náhradu škody, teda toho, že ku dňu ukončenia právneho zastupovania nebol nárok poškodeného

na náhradu škody uplatnený riadne a včas. Pri ukončení právneho zastúpenia v trestnej veci dňa
18. 09. 2020 mala poškodeného náležite a preukázateľne poučiť o jeho ďalších možnostiach ohľadne
náhrady škody v trestnom konaní, resp. v civilnom konaní. V úradnom zázname zo dňa 18. 09. 2020
o ukončení právneho zastupovania sa žiadne poučenie poškodeného nenachádza, pričom poškodený
tvrdil, že akékoľvek poučenie mu zo strany žalovanej, resp. jej advokátskeho koncipienta nebolo dané.

Vykonanie poučenia nevyplýva ani z vyjadrenia žalovanej zo dňa 13. 03. 2023 (vyjadrenie k žalobe
v predmetnej veci), kde len príkladom uviedla úkony, ktoré boli vykonané pri zastupovaní poškodeného
v trestnej veci. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na preukázanie potrebného poučenia poškodeného
pri ukončení právneho zastúpenia v trestnej veci preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol
žalovanou navrhovaný výsluch svedkyne G. K. (asistentky v advokátskej kancelárii žalovanej), ktorej

prítomnosť žalobca pri jednaní dňa 18. 09. 2020 poprel. Námietku žalovanej v odvolaní týkajúcu sa
nevykonania výsluchu tejto svedkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani odvolací dôvod žalovanej v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP.
31.4 V súvislosti s vyššie uvedeným pochybením žalovanej advokátky pri zastupovaní žalobcu ako

poškodenéhovtrestnomkonaní,odvolacísúdpovažujezadôvodnéopätovnepoukázaťnaodôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022, z ktorého vyplýva, že žalobca
ako poškodený sa v trestnom konaní dňa 19. 06. 2019 (teda už v čase, keď ho žalovaná zastupovala)
dozvedel o tom, kto mu zranenia spôsobil a v akom rozsahu a v tento deň mu začala plynúť aj dvojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu bolestného, ktorá uplynula dňa 19. 06. 2021. Keby

žalovaná pri ukončení zatupovania žalobcu v trestnej veci dňa 18. 09. 2020 (kedy už bolo ukončené
vyšetrovanie a trestná vec bola na súde, ale nárok na náhradu škody titulom bolestného ešte nebol
premlčaný) žalobcovi oznámila, že jeho nárok na náhradu škody v trestnom konaní nie je uplatnený
riadne a včas a poskytla mu v súlade s ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. riadne poučenie o jeho ďalších
možnostiach, žalobca nemusel čakať na výsledok trestného konania a mohol si tento nárok uplatniť

v civilnom konaní v čase, keď ešte nebol premlčaný.

32. V predmetnej veci súd prvej inštancie skúmal existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovanej ako advokátky za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie, pričom tátozodpovednosť sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú advokátskym koncipientom. Osobitnú pozornosť
pritom venoval preukazovaniu existencie príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie žalovanej
a vznikom škody u poškodeného žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil, že sú splnené

všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej ako advokátky za škodu spôsobenú žalobcovi v súvislosti
s výkonom advokácie, nakoľko žalovaná ako zástupkyňa poškodeného neuplatnila škodu (bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia) v trestnom konaní riadne a včas, o čom nemal ani odvolací súd
žiadne pochybnosti a čo znamená nesprávne poskytnutej právnej služby žalovanou. Ani pri ukončení
právneho zastupovania poškodeného v trestnom konaní žalovaná nepostupovala v súlade s ust. § 18

zákona č. 586/2003 Z. z. (na čo správne poukazoval i súd prvej inštancie v 41. a 51. bode svojho
rozsudku), keď poškodeného preukázateľným spôsobom nepoučila o jeho možnostiach v súvislosti
s uplatňovaním náhrady škody (napr. o možnosti podať žalobu o náhradu škody v civilnom konaní).
O nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody nebolo v trestnom konaní ani rozhodované
z dôvodu, že tento nárok nebol riadne a včas uplatnený v trestnom konaní (rozsudok Krajského
súdu v Nitre č. k. 2To/24/2021-424 zo dňa 14. 07. 2021). Rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenej

trestnej veci nebránilo tomu, aby si poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody napr. v civilnom
konaní samostatne na základe vlastného návrhu. Žalobca takto i postupoval, ale náhrada škody titulom
bolestného mu nebola priznaná ani v civilnom konaní, nakoľko osoba zodpovedná za túto škodu
(odsúdený v trestnom konaní) vzniesla námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako dôvodnú, čo vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022. Uvedené jednoznačne

vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe proti žalovanej o zaplatenie 500,- eur, teda
z dôvodov predmetnej žaloby, na ktoré odvolací súd už vyššie poukázal (24. bod odôvodnenia tohto
rozsudku). Rovnako tak odvolací súd už poukázal i na právne posúdenie tohto nároku zo strany súdu
prvej inštancie (25. bod odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré považuje za správne.
32.1 Na doplnenie a k odvolacím námietkam žalovanej však odvolací súd považuje za potrebné v tejto

časti odôvodnenia svojho rozsudku uviesť, že predmet sporu je vymedzený tak žalobným návrhom
(petitom), ako aj skutkovými tvrdeniami, na základe ktorých žalobca svoj nárok uplatňuje, pričom nie je
významné, či a ako uplatnený nárok právne kvalifikuje. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou
iura novit curia, z ktorej vyplýva, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu
právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, avšak povinnosťou strany sporu

(v tomto prípade žalobcu) je produkovať vo vzťahu k uplatnenému nároku skutočnosti v takom rozsahu,
aby bol skutkový dej nezameniteľne vymedzený. Povinnosťou súdu je vec posúdiť podľa príslušných
ustanovení a o uplatnenom nároku rozhodnúť bez ohľadu na to, či a aký právny dôvod požadovaného
plnenia uviedol žalobca. Je preto bez právneho významu odvolacia námietka žalovanej spočívajúca
v tom, že žalobca uplatnený nárok definoval ako bezdôvodné obohatenie. To, či bude žalobný nárok

posúdený podľa práva alebo nie, či a v akej výške bude priznaný a z akého právneho titulu, závisí od
posúdenia súdu, ktoré urobí na základe skutkových zistení.

33. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok správne právne posúdil ako nárok na náhradu
škody titulom zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom advokácie. Škoda je advokátom

spôsobená v súvislosti s výkonom advokácie v prípade, ak je spôsobená pri poskytovaní právnej
služby. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta,
k uspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom by došlo, teda že toto pochybenie advokáta je
rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Pri skúmaní zodpovednosti advokáta možno urobiť
záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, iba v

prípade, že právo klienta skutočne existovalo.
33.1 V predmetnej veci bolo nepochybné, že žalovaná poskytovala žalobcovi právne služby, keď ho
zastupovala ako poškodeného v trestnej veci, v ktorej si (napriek právnemu zastúpeniu) nárok na
náhradu škody spôsobenej mu trestným činom neuplatnil v súlade so zákonom, teda riadne a včas,
nakoľko neuviedol jej výšku a dôvod, a to najneskôr do skončenia vyšetrovania, v dôsledku čoho mu

nebolo možné nárok nielenže priznať, ale ani o ňom v trestnom konaní rozhodovať. Neuplatnenia
nároku na náhradu škody riadne a včas v trestnom konaní si musela byť žalovaná ako advokátka,
a teda osoba znalá práva, vedomá, a preto jej povinnosťou bolo žalobcu ako poškodeného pri ukončení
zastupovania v trestnej veci dňa 18. 09. 2020 oboznámiť s týmto stavom a poučiť ho o možnostiach
ďalšieho postupu (napr. aj o možnosti podania civilnej žaloby o náhradu škody proti osobe, ktorá mu

škodu na zdraví spôsobila), resp. mu vysvetliť a odporučiť taký ďalší postup, aby neutrpel škodu. Takýto
postup žalovanej by znamenal naplnenie jej právnej povinnosti ako advokátky vyplývajúcej z ust. § 18
ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. (na ktoré poukazoval i súd prvej inštancie), teda povinnosti pri výkone
advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, pod ktorú treba zahrnúť aj svedomité chránenie práva oprávnených záujmov klienta. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nezohľadňuje reálny
stav veci alebo tento stav podceňuje.

34. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je
založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom
advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom
advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní

jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Nie každé zanedbanie,
porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená
ešte automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom
prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť
advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v

súvislosti s výkonom advokácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 zo dňa 21.
10. 2010).
34.1Zvyššieuvedenéhovyplýva,žeprvýmpredpokladomzodpovednostiadvokátazaškoduspôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. je činnosť
súvisiaca s výkonom advokácie. Žalobca v tomto smere namietal, že žalovaná, ktorá ho zastupovala

v trestnom konaní ako poškodeného od 03. 06. 2019, zákonným spôsobom v jeho mene neuplatnila
nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená a v priebehu zastupovania, ani
pri jeho ukončení mu neposkytla náležité poučenie ohľadne uplatnenia nároku na náhradu škody tak,
aby neutrpel ujmu. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná svojim
postupom pri zastupovaní poškodeného v trestnom konaní (žalobcu v tomto súdnom konaní) porušila

povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z., čo malo ten následok, že o nároku na
náhradu škodu spôsobenej žalobcovi trestným činom nebolo v trestnom konaní ani rozhodnuté.
34.2 Ďalším predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie je vznik škody. Škodou na účely ust. § 26 zákona č. 586/2003 Z. z. je ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Bez preukázania

vzniku škody na strane poškodeného nemôže byť daná ani zodpovednosť advokáta za škodu. Vznik
škodyvkonaníojejnáhraduprotiadvokátovipreukazujeklientadvokáta.Vdanejvecižalobcapreukázal,
že ako poškodenému mu bola v dôsledku trestného činu spôsobená škoda, o ktorej v trestnom konaní
nebolo rozhodované z dôvodu, že nárok na náhradu škody nebol riadne a včas uplatnený a rovnako
tak mu nebola priznaná náhrada škody titulom bolestného v sume 5.151,60 eur ani v civilnom konaní,

ktoré sám inicioval, a to z dôvodu, že žalovaný (ten, kto mu škodu trestným činom spôsobil) v civilnom
konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú Okresný súd Nitra posúdil ako dôvodnú a nárok žalobcu
na náhradu škody titulom bolestného zamietol rozsudkom č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa 01. 06. 2022
(ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06. 2022), čo výslovne vyplýva z odôvodenia (38. a 47. bod)
označeného rozsudku. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že v predmetnom konaní o náhradu škody

proti žalovanej advokátke mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalobca si nárok na
náhradu škody spôsobenej mu trestným činom neuplatnil riadne a včas v trestnom konaní (a preto
o ňom nebolo rozhodované), napriek tomu, že bol kvalifikovane právne zastúpený žalovanou a nárok na
bolestné mu nebol priznaný ani v civilnom konaní (z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany
škodcu, ktorú súd posúdil ako dôvodnú), čo znamená, že žalobca sa už náhrady škody voči osobe,

ktorá mu trestným činom túto škodu spôsobila, nemôže domáhať. Možno teda konštatovať, že žalobca
si v konaní proti žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody 500,- eur, ktorý súd prvej inštancie správne
právne posúdil ako nárok na náhradu škody titulom zodpovednosti advokáta v súvislosti s výkonom
advokácie, nakoľko v trestnom konaní o náhrade škody súd ani nemohol rozhodovať a v následnom
civilnom konaní mu nebola priznaná náhrada škody titulom bolestného od toho, kto mu škodu spôsobil

trestným činom a tejto škody sa už od neho ani nemôže domáhať. Na uvedenom právnom titule
uplatňovania nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanej nič nemení ani skutočnosť, že táto suma
sa zhoduje so sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanej za jeho zastupovanie v trestnej veci, nakoľko ako
užodvolacísúdvyššieuviedol,právneposúdenieuplatnenéhonárokujevecousúdu.Súdprvejinštancie
žalobcom uplatnený nárok nepochybne posudzoval a posúdil ako nárok na náhradu škody titulom

zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom advokácie, čo jednoznačne vyplýva z celého
kontextu odôvodnenia jeho rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie v 47. bode odvolaním napadnutého
rozsudku zo dňa 22. 01. 2024 pri posudzovaní objektívnej premlčacej doby uviedol, že pri škodách na
zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba, je potrebné uviesť, že toto zodpovedá skutočnosti,ale žalovaná žiadnu škodu na zdraví žalobcovi nespôsobila, a preto bolo potrebné v konaní posudzovať
aj objektívnu premlčaciu dobu.
34.3 Tretím predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom

advokácie je kauzálny nexus medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom
škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie
a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou

na strane klienta a konaním, či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie,
či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri
posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, súd
ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde
uspel, poprípade v akom rozsahu.

35. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie
o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej advokátky a škodou spôsobenou
žalobcovi ako jej klientovi. Možno teda dospieť k záveru, že nebyť pochybenia žalovanej advokátky
pri zastupovaní žalobcu v trestnom konaní spočívajúceho v neuplatnení nároku na náhradu škody
spôsobenej trestným činom riadne a včas ako i ďalšieho jej pochybenia spočívajúceho v neposkytnutí

adekvátneho poučenia pri ukončení právneho zastupovania, k žalobcom uplatnenej škode by nedošlo.
V predmetnom konaní bolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov pre vznik
nároku žalobcu na náhradu škody a odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu priznal žalobcovi ním uplatnený
nárok na náhradu škody v sume 500,- eur.

36.Protižalobcomuplatnenémunárokunazaplateniesumy500,-eursažalovaná vpredmetnomkonaní
bránila vznesením námietky premlčania podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V režime
Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ust. § 106 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba pri
náhrade škody proti advokátovi sa nepočíta už dňom, keď sa poškodený dozvedel, že advokát porušil
svoje povinnosti, ale až dňom keď sa dozvedel, že porušením advokátskych povinností mu vznikla
určitá škoda. Pri riešení premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej advokátom jeho klientovi je

nevyhnutné predovšetkým vymedziť, aká ujma má byť nahradená. Začiatok objektívnej aj subjektívnej
premlčacej doby môže byť totiž rozdielny v závislosti od toho, za akú konkrétnu ujmu je náhrada
požadovaná a ďalej aj od toho, ako k tejto ujme došlo, t. j. v čom spočíva pochybenie advokáta. Žalobca
sa v predmetnej veci domáhal od žalovanej náhrady škody, ktorá spočívala v strate jeho pohľadávky na
náhradu škody (titulom bolestného) spôsobenej na zdraví, a to v trestnom konaní ako i v civilnom konaní.

K vzniku škody spočívajúcej v strate pohľadávky dochádza okamihom, kedy je vzhľadom k okolnostiam
prípadu nepochybné, že žalobca sa svojej pohľadávky už nemôže domôcť od toho, kto mu škodu na
zdraví spôsobil.
36.1 Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej ujme určitého druhu

a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho
vedomosti o škode. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 1Cdo/82/2009 zo dňa 28. 05. 2010 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí

súdov SR pod publikačným číslom 16/2014, ktorého právna veta znie: „Poškodený sa dozvie o tom,
kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v okamihu preukázateľného získania
informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom,
konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť
daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a

jeho zodpovednosti“. Uvedený rozsudok posudzuje plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu škody.
36.2 Vznik škodnej udalosti je významný pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej
doby. Objektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ v zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahŕňa
nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale i vznik škody
samotnej. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka

je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pokiaľ škoda nevznikla, nemôže začať
plynúť ani objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na jej náhradu. Z hľadiska ust. § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla stotožňovať len so škodnou
udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode
na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby

alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Premlčacia doba pri náhrade škody proti advokátovi sa nepočíta už
dňom, keď sa strana dozvedela, že advokát porušil svoje povinnosti, ale až dňom, keď sa dozvedela,
že porušením advokátskych povinností jej vznikla škoda určitého druhu a rozsahu.
36.3 Odvolací súd je toho názoru (s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp.
zn. I. ÚS 295/2015 a nález v konaní pod sp. zn. I. ÚS 331/09), že pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci nielen úkon advokáta (žalovanej v tomto konaní), ktorý predchádzal

vzniku škody (neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas a neposkytnutie
náležitého poučenia žalobcovi pri ukončení právneho zastupovania), pretože tento samotný úkon
nemusel viesť k vzniku škody, ak by odsúdený (ktorý žalobcovi škodu na zdraví spôsobil) v civilnom
konaní, v ktorom si žalobca ako poškodený voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody, nevzniesol
námietku premlčania. Objektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka

na uplatnenie nároku žalobcu ako klienta proti žalovanej ako advokátke na náhradu škody mohla
podľa názoru odvolacieho súdu začať plynúť len od vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Nitra vo veci
vedenej pod sp. zn. 19C/29/2021 zo dňa 01. 06. 2022, ktorým zamietol žalobu o náhradu škody titulom
bolestného pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Až týmto dňom žalobcovi vznikla škoda tým,
že sa nedomohol uplatňovaného peňažného nároku, ktorý mu súd nepriznal len pre dôvodné uplatnenie

námietky premlčania žalovaným E. F. v konaní pod uvedenou spisovou značkou. Nemožno sa stotožniť
s odvolacou námietkou žalovanej, že ak by aj nárok žalobcu mal byť posúdený ako nárok na náhradu
škody, tak škoda mu mala vzniknúť dňa 20. 09. 2019 pri preštudovaní spisu, keď neboli uplatnené jeho
práva, pričom žalobca žalobu podal dňa 22. 09. 2022. Odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť o tom,
že dňa 20. 09. 2019 žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla, a preto týmto dňom nemohla začať plynúť

objektívna premlčacia doba.
36.4 Rovnakým dňom, t. j. dňom vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/29/2021 začala
žalobcovi plynúť aj subjektívna premlčacia doba, pretože až pri vyhlásení rozsudku dňa 01. 06. 2022
(ktorého sa osobne zúčastnil) získal vedomosť o tom (teda dozvedel sa), z akého dôvodu mu v uvedenej
veci nebol priznaný nárok na náhradu škody titulom bolestného, a teda že mu vznikla škoda. Pre účely

náhrady škody spôsobenej advokátom je rozhodujúce zistenie, že žalobca (ktorý s nárokom na náhradu
škody nebol úspešný v trestnom konaní) nemôže byť úspešný s uplatneným nárokom ani v civilnom
konaní. V dôsledku výkonu advokácie žalovanou pri zastupovaní žalobcu ako poškodeného nastala teda
taká situácia, že medzi žalobcom (poškodeným) a inou osobou existujú práva a povinnosti, ktoré nie
sú plnené. Ujma odškodniteľná podľa zákona č. 586/2003 Z. z. vzniká až vtedy, ak v právnom vzťahu

týchto osôb nie je možné dosiahnuť plnenie. Záver o nemožnosti priznať žalobcovi náhradu škody z titulu
bolestného v civilnom konaní z dôvodu, že bola uplatnená námietka premlčania, ktorú súd posúdil ako
dôvodnú, výslovne vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/29/2021-74 zo dňa
01. 06. 2022. Až vtedy získal žalobca vedomosť o tom, že ani v civilnom konaní mu už nebude možné
priznať náhradu škody spôsobenej trestným činom a o tom, kto je za to zodpovedný. Rozsudok vo veci

vedenej pod sp. zn. 19C/29/2021 bol vyhlásený dňa 01. 06. 2022 za prítomnosti žalobcu a v časti III.
(zamietajúceho) výroku nadobudol podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 28. 06. 2022. Koniec dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripadol na deň 03. 06.
2024 (podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá

udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň) a trojročnej objektívnej premlčacej doby pripadne na deň 02. 06. 2025. Žaloba
o náhradu škody v predmetnej veci (sp. zn. 16C/81/2022) bola na Okresný súd Nitra osobne podaná
dňa 22. 09. 2022, teda pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania vznesenú žalovanou súd prvej inštancie správne

posúdil ako nedôvodnú. Nesprávne však posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keď
bol toho názoru, že táto začala plynúť už dňa 14. 07. 2021, teda v deň, kedy bol vyhlásený rozsudok
Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 2To/24/2021, ktorým odvolací súd zrušil výrok o náhrade
škody priznanej poškodenému (žalobcovi) súdom prvého stupňa v trestnom konaní. Odvolací súd jetoho názoru, že v uvedený deň žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla a nebolo o nej ani rozhodované.
Škoda vznikla žalobcovi až dňa 01. 06. 2022, kedy sa dozvedel o tom, že škoda spočívajúca v náhrade
bolestného mu nebude priznaná ani v civilnom konaní, nakoľko ten, kto mu škodu trestným činom

spôsobil, vzniesol námietku premlčania. Napriek nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie o začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby (rovnako ako o neplynutí objektívnej premlčacej doby v tomto
konaní) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom odlišne posúdil začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby ako i plynutie objektívnej premlčacej doby.

37. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej spočívajúcej v tom, že nárok žalobcu je
premlčaný, resp. že po skončení zastupovania už nemôže zodpovedať za škodu a za to, že žalobca
po skončení zastupovania vo veci nepostupoval a vec ďalej neriešil. V tejto súvislosti odvolací
súd opakovane uvádza, že vznik zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi nenastáva
samotným pochybením advokáta pri poskytovaní právnych služieb, ale až vtedy, ak bol klient v súdnom
konaní neúspešný v dôsledku porušenia povinnosti advokáta a vznikla mu škoda. Preto premlčacia

lehota v prípade nároku na náhradu škody voči advokátovi začína plynúť najskôr dňom, kedy sa klient
dozvedel o neúspechu v súdnom konaní, teda o tom, že nárok na náhradu škody titulom bolestného
mu nebude priznaný ani v civilnom konaní pod sp. zn. 19C/29/2021, čo bolo dňa 01. 06. 2022 a v tento
deň mu vznikla škoda.

38. K žalovanou namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods.1 písm. b/ CSP)
odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky zo spisu nezistil. Právo na spravodlivý proces je veľmi
široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim,

ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje
pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy,
ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu,
ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

39. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci
skutkový stav, opísal doterajší priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, čoho sa
žalobca domáhal, čo uvádzala žalovaná na svoju obranu, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o zodpovednosti žalovanej za škodu

spôsobenú žalobcovi pri výkone advokácie. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Jeho rozsudok je odôvodnený spôsobom
a rozsahom, ktorý umožnil prieskum jeho správnosti odvolacím súdom, o čom svedčí aj argumentácia
žalovanej v odvolaní a rovnako je z neho zrejmý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel.

40.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievrozsahudostatočnompreúplnézistenieskutkovéhostavu
a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v predmetnej veci a neboli zistené také
rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového

stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil, pretože neboli splnené podmienky na jeho zmenu, ani zrušenie, ako sa
toho žalovaná v podanom odvolaní domáhala. Uvedené ust. § 387 ods. 1 CSP umožňuje odvolaciemu
súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vo výroku vecne správny, napriek tomu,

že sa celkom nestotožnil s jeho odôvodnením, pokiaľ ide o plynutie subjektívnej a neplynutie objektívnej
premlčacej doby, čo vysvetlil v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku.
40.1 V odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok žalovanej a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné
a nebolo možné mu priznať úspech. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagovanéna podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania. Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu
žalovanej, nespôsobilú privodiť úspech jej odvolania, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda i proti výroku
o trovách konania. V odvolaní však proti tomuto výroku neuplatnila žiadnu odvolaciu argumentáciu, a
preto odvolací súd potvrdil i tento závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie, pretože nezistil
žiadne dôvody na jeho zmenu, resp. zrušenie.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania, vrátane odvolacieho konania, rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)