Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200161
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:5818200161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátuJUDr.MonikyTobiašovejaJUDr.EliškyWagshalovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté
dieťa: T. T. K., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
K., dieťa rodičov: matka V. K. D., narodená X.X.XXXX, trvale bytom X. XX, K., právne zastúpená JUDr.
Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otec T. K., narodený XX.X.XXXX,
trvale bytom K., Q. X, právne zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o. so sídlom v Košiciach, Krivá
3, IČO: 51941244, v konaní o zníženie výživného a zmenu úpravu styku na návrh otca, o odvolaní otca
proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 41P/104/2019-534 zo dňa 30.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu o úprave styku.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania v zmysle návrhu otca je zmena rozsahu výživného a styku s maloletým synom.
Otec tvrdil v návrhu , že nastala podstatná zmena pomerov oproti stavu pôvodného rozhodnutia o

výživnom a styku s maloletým synom.

2. Matka s návrhom nesúhlasila, tvrdiac, že k zmene pomerov nedošlo tak, aby to vyžadovalo zmenu
rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti zo strany otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Košice I., toho času Mestský súd v Košiciach (ďalej ako „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh otca na zníženie výživného ako aj úpravu styku z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

4. Súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý zistil
vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného ako aj na zmenu úpravu
styku je nedôvodný. V súlade s dvojstrannou zmluvou uzavretou medzi H. republikou a M. publikovanou
v Zbierke zák. pod č. 23/1929 Sb., ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá podľa čl. 7 ods. 5 ÚstavySR mal súd za to, že naposledy boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému rozsudkom
Okresného súdu A., vo M., zo dňa 16.5. 2017, právoplatným 10.6.2017. Týmto rozsudkom bola
upravenájednakvyživovaciapovinnosťotcavočimaloletémuna450,-CHF,čojeokolo400,-€mesačne.

Taktiež bol upravený aj styk otca s maloletým, pričom už v tom čase sa rátalo s tou skutočnosťou, že
maloletý bude žiť s matkou na Slovensku, výživné bolo prispôsobené výdavkom na Slovensku, s tým,
že otec bude za maloletým dochádzať a týmto spôsobom sa s ním bude stýkať. V danom čase už otec
bol vo výpovednej dobe, kedy mu bolo zrejmé, že bude s ním ukončený pracovný pomer zo zdravotných
dôvodov. Napriek tomu súhlasil s výškou výživného v tejto sume, pretože vedel, že ešte dva roky by

mal dostávať príjem vo výške 80 % platu z poistenia zamestnávateľa. Pracovný pomer otca bol teda
ukončený zo zdravotných dôvodov v júli 2017. Otec však absolvoval operáciu bedrového kĺbu až vo
februári 2020 vo M., čo bolo viac ako dva a pol roku od tohto rozsudku v A.. Ak boli zdravotné problémy
otca také akútne, je zvláštne, že operácia sa uskutočnila až tak neskoro od ukončenia pracovného
pomeru. Navyše otec nebol už potom práceneschopný, ale bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
poberalpodporuvnezamestnanosti,resp.sociálnedávky,nikdenepracoval.Zvykonanéhodokazovania

súd uzavrel, že otec aj počas trvania práceneschopnosti ešte v čase, kedy bol v pracovnom pomere u
predchádzajúceho zamestnávateľa a následne aj po ukončení tohto pracovného pomeru, poberal z
poistenia zamestnávateľa príjem, resp. doplatok k príjmu. Najnižšia suma, ktorú vo M. poberal niekoľko
mesiacov, bola suma mesačne vo výške 1.488,- € (sociálna dávka), plus 322,- € na zdravotné poistenie,
ktoré zaňho doplácal štát. Z tohto si otec uhrádzal bývanie vo výške 610,- € vo M., čo súd považoval za

najvyšší opodstatnený výdavok, nakoľko otec sa do júna 2020 zdržiaval v M.. Otec tvrdil, že aj napriek
tomu, že žil dlho vo M. a mal slušný príjem kým pracoval, nemá žiadne úspory. Tomuto tvrdeniu otca
je však ťažko uveriť a navyše to ani nepreukázal. Otec absolvoval v rámci podpory z úradu práce vo
M. školu, ktorú ukončil s diplomom masér SPA v lete 2020. Taktiež má oprávnenie vykonávať prácu
na vysokozdvižnom vozíku a bola mu ponúknutá práca na pošte vo M., ktorú odmietol z dôvodov,

ktoré nešpecifikoval. Súd má za to, že otec aj v tom čase, kedy mal už zdravotné problémy, ešte pred
operáciou, mohol vykonávať aj iné práce s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a mať vyšší príjem.
Je jeho nevýhodou a v jeho neprospech, že toto nevyužil a nezamestnal sa vo Švajčiarsku, ale bol
nezamestnaný a poberal iba podporu, resp. dávky v hmotnej núdzi. Teda v čase kedy sa nachádzal ešte
vo M. a nepracoval, súd nevzhliadol dôvod na zníženie výživného. Navyše ako vyplynulo z dokazovania,

otec napriek tomu, že tvrdí že má stále zdravotné problémy s druhým bedrovým kĺbom a chrbticou, aj po
operácii bedrového kĺbu, naďalej vykonáva práce v oblasti stavebných činností. Sám totiž opakovane
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach z dôvodu plnenia pracovných povinností, pretože údajne
vykonáva pomocné práce pre svojho známeho na stavbe, pričom oficiálny príjem nevykazuje. Okrem
toho si v júni 2020, kedy sa vrátil na Slovensko zriadil živnosť s predmetom živnosti stavebné práce,

aj keď to bolo iba na dva mesiace. Pri vyhodnocovaní jeho schopnosti a možností súd má za to, že
potencionalita príjmu otca je a aj bola minimálne vo výške 3.000,- € mesačne. Jeho potenciál však nie
je len v zárobkoch z vykonávania stavebných prác, ale aj v zárobkoch z masérskej činnosti. Potvrdil, že
keby pracoval ako masér vo M., jeho príjem by mohol byť okolo 3.500,- €. Ak túto prácu chcel vykonávať
aj na Slovensku, nič mu nebránilo, aby si zabezpečil uznanie svojho diplomu a mohol vykonávať túto

prácu oficiálne aj na Slovensku (pričom nepoprel, že občas si aj takto privyrobí). Rovnako pokiaľ ide
o prácu na vysokozdvižnom vozíku, keď tiež otec tvrdil, že potrebuje uznanie slovenských úradov, aby
mohol robiť túto prácu. zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na
schopnosti a možnosti otca, i jeho majetkové pomery, súd dospel k záveru, že zníženie výživného nie je
dôvodné. K poklesu príjmu otca počas pandémie COVID-19 súd uvádza, že v dôsledku pandémie mala

príjem znížený aj matka maloletého, s ktorou bol dokonca v tom čase aj ukončený pracovný pomer pre
nadbytočnosť.Celkovosapandémiadotklamnohýchoblastíazamestnaní,pretotentodočasnývýpadok
príjmovnemožnoautomatickyvyhodnotiťakodôvodnazníženievýživného,nákladynaživobytie,stravu,
bývanie neklesli ani počas pandémie, resp. po skončení pandémie ceny všetkých komodít i služieb
výrazne vzrástli. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

5. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na úpravu styku konštatoval, že styk je upravený dostatočným
spôsobom, rozsudkom švajčiarskeho súdu zo dňa 16.5.2017, k styku dochádza na základe vzájomnej
dohodyrodičov. Aj v lete počas prázdnin prebiehal styk s maloletým na základe vzájomnej dohody
rodičov. Vzhľadom na to, že otec sa nenachádza pravidelne v K., tak nie je potrebné túto úpravu styku

meniť.

6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 121 CMP, § 36 ods. 1, § 25 ods.
2, § 78, § 76 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine.7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý ho
odôvodňuje predovšetkým odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP písm. a/ až h/. V odvolaní
tiež uviedol, že vzhľadom na zdravotné problémy, v dôsledku ktorých aj prišiel o prácu vo M., pre
otca nebolo objektívne možné hradiť výživné v danej výške, a to už od novembra 2019, kedy začal
poberať dávku v hmotnej núdzi na území M.. Do daného času si svoju vyživovaciu povinnosť plnil v
celom rozsahu, bola mu vyplácaná dávka zo strany sociálnej poisťovne a príspevok na zdravotné

poistenie. V danom období mal otec maloletého už naplánovanú operáciu bedrového kĺbu na február
2020. Predmetná operácia bola zdokladovaná do konania lekárskymi správami v nemeckom jazyku,
nakoľko v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov si otec nemohol zabezpečiť úradný preklad.
Po absolvovaní predmetnej operácie mal otec v zmysle odporúčaní lekárov zostať v kľudovom režime
a nevykonávať žiadnu prácu po dlhší čas. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia príjmu pre seba a

pre maloleté dieťa, otec po absolvovaní nevyhnutnej rekonvalescencie po operácii, začal vykonávať
prácu v období od mesiaca september 2020, kedy spolu s kamarátom začal chodiť na 2 týždne do
T., kde kamarátovi vypomáhal jednoduchšími pomocnými prácami. Predmetný výkon práce bol ale
realizovaný len na obdobie dvoch mesiacov, v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19 boli hranice
uzatvorené. Z tohto dôvodu sa otec snažil si zabezpečiť príjem na území Slovenska vo forme brigád, čo

ale predstavovalo len nepravidelný, nízky príjem, o ktorý neskôr prišiel zhoršením situácie v súvislosti s
pandémiou COVID-19, teda v dôsledku lockdownu a zákazu cestovania z okresu do okresu a v období
korona krízy nebolo ani objektívne možné nájsť si prácu, nakoľko zamestnávatelia neprijímali nových
zamestnancov, naopak prepúšťali, resp. zatvárali svoje prevádzky . Vycestovanie do zahraničia taktiež
nebolo realizovateľné. súvislosti s potencionálnym zárobkom z masérskej činnosti je potrebné poukázať

na skutočnosť, že otec síce má masérsky kurz, no jedná sa len o základné vzdelanie. V čase, keď otec
ešte žil na území M. a bol evidovaný na úrade práce, uchádzal sa o prácu maséra, rozposlal svoje
životopisy, no bezúspešne. Pre výkon práce maséra a dosahovanie dobrého príjmu bolo nevyhnutné sa
v odbore dovzdelávať a podstúpiť ďalšie kurzy, ktoré boli vzhľadom na krajinu finančne náročné. Čo sa
týka oprávnenia vykonávať práce na vysokozdvižnom vozíku, otec predmetné nezatajil. Vzhľadom na

skutočnosť, že pri danej práci je nevyhnutné sedenie v polohe, v ktorej otec vzhľadom na svoj zdravotný
stav nevydrží, nebol výkon takejto práce objektívne možný. K odvolaniu pripojil lekársku správu zo
dňa 17.5.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Matka podala vyjadreniu k odvolaniu s návrhom na potvrdenie rozsudku ako vecne správneho.
Uviedla, že pokiaľ ide o odvolanie otca vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu vo vzťahu k styku je
nepochopiteľné, pretože viac menej ide v zásade o tú istú úpravu styku ako požaduje a takúto má a
navyše ju ani nevyužíva. Otec s výchovou syna nepomáha, ani neplatí výživné. Matka má zdravotné
problémy a otec jej neposkytuje žiadnu pomoc. Rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu vo vzťahu k

výživnému je rovnako dôvodné. Otec je muž v najproduktívnejšom veku aj keď nechce bagatelizovať
jeho zdravotné problémy, ide o bežné operácie, ktorú otec absolvoval. Nevedia mu dlhé cesty do N.,
M.. Hlavným dôvodom prečo otec pracuje „na čierno“ je jeho problém s exekúciami je neuveriteľné, aby
človek mal príjem, v sume 200 eur mesačne a zaviazal na napr. na úhradu mesačného paušálu v sume
160 eur.

10. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uvádza, že vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy
prišiel o prácu vo M. a nemohol sa zamestnať v odbore, v ktorom má skúsenosti, a to sú stavebné
práce a nie je to pre neho objektívne možné hradiť stanovené výživné. Jeho nepriaznivý stav dokazuje aj
lekárska správa, ktorú predložil. Zotrváva na to, že súd s nedostatočne vyrovnal s princípom potenciality

vzhľadom k príjmom, ktoré by otec na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti mohol
dosahovať. Navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolaniu otca je možné priznať čiastočný úspech a to vo vzťahu k rozsudku o zamietnutí návrhu na
zmenu výživného . V prevyšujúcej časti považuje rozsudok za vecne správny vo vzťahu k zamietnutia
návrhu v časti o zmene úpravy styku a v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil odvolací súd ako vecne

správny postupom podľa § 387ods. 1 a 2 CSP. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodňuje nasledovne.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom , bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinnosti zo strany otca .

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o
zamietnutí návrhu vovzťahukzmeneúpravystykuotcasmaloletýmsynom zavecnesprávny.Ohľadne
skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver.
Vo vzťahu k rozsudku o zamietnutí návrhu v tejto časti odvolací súd preberá súdom prvej inštancie
zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp.

zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

15.Vovzťahuknapadnutému výroku ostykuvpodanomodvolanínamieta otecsprávnosťnapadnutého
rozsudku. Zhrnúc jeho odvolacie námietky nesúhlasí so zamietnutím návrhu. Tvrdiac, že zmeny sa
domáhal z dôvodu problematického realizovania styku a v minulosti sa mu stalo , že matka mu odmietla

maloletého odovzdať a nastali problémy s výkonom pôvodného rozsudku o úprave styku vydaného
švajčiarskym súdom. Iné dôvody odvolateľom uvedené neboli.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Pri vecnom prieskume napadnutého rozsudku vo vzťahu k úprave styku skúmal odvolací súd
predovšetkým existenciu zmeny pomerov oproti pôvodnej úprave a najlepší záujem mal. dieťaťa
na potrebe zmeny úpravy styku a navrhovanej úprave styku s otcom. Vychádzal pritom z kritérií,

demonštratívne uvedených zákonodarcom v citovanom článku 5 zákona o rodine. Odvolací súd
prezumuje, že mal. dieťa má záujem vytvárať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi, okrem prípadu,
ak by tomu bránili vážne okolnosti na strane dieťaťa alebo rodiča. Bolo by tomu tak napríklad v prípade,
ak by rodič nebol spôsobilý náležite sa o dieťa postarať, prípadne citové väzby rodiča a dieťaťa by boli
tak vážne narušené, že navrhovaná úprava styku by mohla mať nepriaznivý vplyv na zdravý fyzický,

duševný a sociálny vývin dieťaťa.

18. Odvolacie námietky vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na úpravu styku nie sú dôvodné. V priebehu
konania bolo viackrát účastníkmi konania potvrdené, že k stretávaniu sa otca s maloletým synom
dochádza a to na základe dohody rodičov. Neboli konštatované závažné zistenia vo vzťahu k realizácii

styku, ktorý je určený a stanovený rozsudkom švajčiarskeho súdu zo dňa 16.5.2017. Sám otec, resp.
jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 30.3.2023, /čl. 516/ uviedol, že navrhujú zmenu pôvodného
rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k výživnému, ktoré navrhujú
znížiť počnúc dňom podania návrhu. Ostatné časti rozsudku, čo sa týka úpravy styku v zmyslerozsudku Okresného súdu v A. zostávajú v platnosti. Od pojednávania zo dňa 30.3.2023 do podania
odvolania ani neboli predložené otcom tvrdenia a skutočnosti, ktoré by ozrejmili odvolaciemu súdu
dôvody pre požadovanie zmeny pôvodného rozhodnutia o úprave styku. Súd prvej inštancie postupoval

správne ,pokiaľ nepovažoval za dôvodné vzhľadom k záverom skutočného stavu, zmeniť úpravu
rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Je potrebné podotknúť, že akákoľvek úprava styku dieťaťa
s rodičom je len rámcovou dohodou a vždy rozsah a podmienky stretávania sú stanovené vzájomnou
dohodou rodičov, kedy sa rešpektuje predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa, rešpektuje sa
potreba rodiča, ktorý sa stretáva s dieťaťom, aby sa mohol podieľať na jeho výchove aj týmto spôsobom.

Jenaotcovi,abyrealizovalstyksmaloletýmdieťaťomčovnajširšomrozsahu.Matkamu nebránivstyku.
Pokiaľ dôjde k zmene podmienok, ktoré boli zistené v danom súdnom konaní, je otec oprávnený podať
si nový návrh na úpravu styku. Nateraz však tieto podmienky ním preukázané neboli a zo skutočného
stavu nevyplynuli.

19. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok o zamietnutí návrhu v

tejto časti, ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa vo vzťahu k
zamietnutiu návrhu na zmenu výživného považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre

rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že neúplné
zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom
konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc
zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie

na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný
prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu na
zníženie výživného postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
argumentuje nasledovne.

21. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

22. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

23. Maloletý T. T. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany oboch rodičov. otázka povinnosti rodičov plniť si výživné pre syna nie je

spochybniteľná. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie
existencie dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1, a § 121 CMP a to z hľadiska
zmeny pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného.

24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti , maloletý je v osobnej starostlivosti matky , otec sa s maloletým stretáva , výrazný
podiel na osobnej starostlivosti. matka . Naposledy o úprave rozsahu výživného bolo rozhodnuté
rozsudkom švajčiarskeho Okresného súdu A. č. H. XXXXXX-C/L. zo dňa 16.5.2017. Otec považuje
mesačnú sumu stanovenú daným rozsudkom za neprimeranú a tvrdí, že nie je v jeho schopnostiach
sumu výživného platiť. Matka stanovené výživné považuje za primerané, zodpovedajúce oprávneným

potrebám maloletého syna a možnostiam a schopnostiam povinnej osoby- otca .

25. Súd prvej inštancie porovnáva pomery povinného rodiča v čase poslednej úpravy výživného, ktorá
bola realizovaná v roku 2017. Pomery na strane oprávnenej osoby sú zrejmé, súdom prvej inštancie
zistené. V čase pôvodnej úpravy maloletý bol v predškolskom veku. V súčasnosti je žiakom základnej

školy. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd medzi oprávnené náklady zahŕňa súd náklady na
oblečenie, stravu, náklady na hygienické potreby, drogériu, náklady na poplatky súvisiace so štúdiom na
základnej škole, náklady na lieky, náklad na športovanie - hokej, aj keď od 09.2022 maloletý nerealizuje
záujmovú činnosť, hokej. Podľa tvrdenia matky to bolo finančne náročné. Samozrejme k týmto nákladomje potrebné prirátať priemerne aj náklady spojené s bývaním a pomernú časť nákladov , ktoré súvisia
s poplatkami za odpady, komunálne služby a podobne. V čase pôvodného rozhodovania a súčasného
náklady na výživu pochopiteľne oproti stavu pôvodnému v čase rozhodovania v roku 2017 sa zvýšili.

Pri oprávnených nákladoch je potrebné prihliadnuť aj na objektívny nárast životných nákladov, ktorý
súvisí s vekom maloletého. Je potrebné prirátať zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom
maloletého. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb oprávnenej osoby je treba uviesť, že nie
všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne
preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe ako sú bežné výdaje na stravu, obliekanie,

obuv, hygienické potreby, školské potreby.

26. Na strane otca možno učiniť záver, že v čase pôvodného rozhodovania dosahoval príjem z
pracovného pomeru, ktorý bol ukončený k 30.6.2017. Od 22.6.2016 bol otec práce neschopný a poberal
príjem vo výške 4.341,55 M. H. (ďalej len „E.“). Od 7-8/2017 poberal otec náhradu mzdy a bola mu
vyplácaná vo výške 80 % z jeho príjmu. Od 10/2017 do 2/2018 poberal dávku vo výške 1.596 E.,

od 3/2018 do 8/2019 mal poberať podporu v nezamestnanosti bez zistenia výšky tejto podpory, od
24.1.2019 - 25.11.2019 podporu v nezamestnanosti, a to vo výške od 2.600 E. do X.XXX E., od 1/2019
do 8/2019 a od 9/2019 vo výške 1.488 E., od 11/2019 do 8/2020 sociálnu dávku vo výške 1.956 E..
Vo februári 2020 otec absolvoval operáciu bedrového kĺbu vo M.. V septembri 2020 otec prišiel na
Slovensko a od 24.11.2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberal dotáciu vo

výške 300 eur mesačne, pričom z jeho výpovedi vyplýva, že od apríla 2021 vykonáva stavebné práce
v A. prostredníctvom svojho známeho. Nemá však pravidelný príjem, privyrába si len príležitostnými
brigádami. Na Slovensku pracoval na základe dohody o vykonaní práci 4-5/2022. Súd jeho výdaje zistil.
Otcovým príjmom bola aj suma 13.000 E., ktorá mu bola vyplatená ako mimosúdne vyrovnanie z
dôvodu, že švajčiarsky zamestnávateľ mu neposkytol náhradu mzdy vo výške 80 % po dobu dvoch

rokov. Otec nepristúpil k súdnemu konania a prijal vyrovnanie v tejto sume.

27. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie opísané zistenia príjmu otca konštatoval, že otec v čase
uzavretia rodičovskej dohody o výške výživného pred švajčiarskym súdom si bol vedomý, že s nim bude
skončený pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, napriek tomu súhlasil s výškou výživného, pretože

vedel, že bude dosahovať príjem vo výške 80 % z platu z poistenia zamestnávateľa. Pracovný pomer
bol ukončený zo zdravotných dôvodov v júli 2017. Otec absolvoval operáciu bedrového kĺbu vo februári
2020. Súd má za to, že operácia bola realizovaná neskoro od skončenia pracovného pomeru, otec nebol
práceneschopným, poberal podporu resp. sociálne dávky, absolvoval kurz na prácu s vysokozdvižným
vozíkoma masérskykurz.Súduzavrel,žeajvčase,kedymaloteczdravotnéproblémymoholvykonávať

aj iné práce s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a mať vyšší príjem než dosahoval. Je jeho nevýhodou
a v jeho neprospech, že toto nevyužil a nezamestnal sa a poberal len dávku. V tomto období nevzhliadol
dôvod pre zníženie výživného. V ďalšom období, teda pobytu na otca na území Slovenskej republiky súd
konštatuje, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem vo výške minimálne 3.000 eur
mesačne vychádzajúc z toho, že otec vykonáva stavebné práce a mohol takýto príjem dosahovať aj z

masérskej činnosti a vo M. by tento príjem bol vo výške 3.500 eur. Rovnako mohol vykonávať aj prácu
na vysokozdvižnom vozíku keď otec tvrdil, že potrebuje overenie získaných osvedčení od slovenských
úradov, pričom tak neučil. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že zarába 500 až 600 eur mesačne, opakovane sa
na pojednávania nedostavil s tvrdením, že pracuje a je zamestnaný. Súd tak uzavrel, otec má možnosť
prispievať na výživu sumou podľa pôvodného rozhodnutia, nenašiel tak dôvod na zníženie výživného.

28. Potencialita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu
zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie z ktorého sa má stanoviť rozsah
výživného. Vzdanie sa zamestnania a zárobku zákon vníma ako dôvod pre aplikáciu potenciality
príjmu. Pre tento záver je potrebné vykonať dokazovanie a povinnosťou súdu bude zhodnotiť konanie

povinného rodiča, aby bolo zrejmé, že ide o konanie, ktoré znamená možnosť zníženia jeho možnosti
pre stanovenie rozsahu výživného. Potencialita príjmov znamená tiež v reálnom použití v súlade s
právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil,
aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám

maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach
dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov,
pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu

hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen
životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli
existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby
svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a
majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str.

409). Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

30. Pri určení výšky potencionálneho príjmu súd vychádza z príjmu, ktorý povinný rodič by s ohľadom

na svoje skutočné schopnosti a možnosti, poprípade i majetkové, ktoré sú dané fyzickým stavom, jeho
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, dopytom a ponukou na rozumne regionálne určenom trhu práce
mohol dosahovať.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu však nateraz je dôvodné považovať súdom zistený skutočný stav

za nedostatočný pre závery súdom prijatého záveru o možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné
v pôvodnom rozsahu počas celého rozhodného obdobia . Súd síce v rozhodnutí zdôvodňuje posúdenie
potencionálneho príjmu osoby povinnej platiť výživné. Tento príjem je stanovený súdom za obdobie
pobytu otca na území M. a následne počas pobytu na území Slovenskej republiky. Súd hodnotí, že je v
schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem vo výške 2.000 až 3.000 eur mesačne s poukazom

na príjmy subjektov vykonávajúcich stavebné práce v zahraničí, resp. prácu maséra vo M. vo výške
3.500 eur, pričom z takto stanoveného príjmu by to malo predstavovať 20 % na výživné, čo považuje
za dôvodné. Súd teda hľadí na otca, ako na rodiča, ktorý by mohol dosahovať príjem rovnaký ako v
čase pôvodného rozhodovania. Pre vyhodnotenie otázky potenciality príjmov na strane otca v celom
rozhodnom období bude však potrebné dôsledne rozlišovať obdobia, kedy sa nachádzal na území M. a

následne na území Slovenska. Pre vyhodnotenie otázky potenciality príjmu počas jeho pobytu na území
M. je potrebné vyhodnotiť niekoľko rozhodných a dôležitých aspektov pre prijatie záveru o možnosti otca
dosahovať príjem iný, než bol ním v rozhodnom období deklarovaný a následne prijať záver o možnej
výške príjmu v danom rozhodnom období. Nespornou skutočnosťou je, že otec skončil pracovný pomer
zo zdravotných dôvodov. Otec tvrdí, že uzatváral rodičovskú dohodu o výške výživného v pôvodnom

rozhodnutí aj s prihliadnutím na okolnosť, že počas obdobia dvoch rokov bude mať príjem vo výške
80% z príjmu ktorý dosahoval od zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru . Rozhodným je
posúdenie skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, a teda záveru, že otec sa nevzdal
finančného príjmu zo zamestnania. Za ďalšie nasledujúce rozhodné obdobie až do septembra 2020 mal
súd za preukázané, že v schopnostiach a možnostiach otca bolo dosahovať príjem, ktorý dosahoval

v čase pôvodného rozhodovania súdu. Tieto závery súdu sú však predčasné a nateraz nevyplývajú
z vykonaného dokazovania. Je možné súhlasiť so záverom súdu pri rozhodovaní, o možnej výške
príjmu a teda rozdielnej sume príjmu akú dosahoval a to v období kedy otcovi bola ponúknutá práca,
ktorú odmietol počas jeho pôsobenia vo M. . Je preto potrebné zistiť v akom období mu bola práca
ponúknutá a o akú prácu išlo na pošte, či danú prácu, mohol vykonávať v tom čase a či je možné

vzdanie sa daného ponúknutého zamestnania a zárobku vyhodnotiť ako dôvod pre aplikáciu potenciality
príjmu oproti príjmu, ktorý dosahoval v tom čase, či už išlo o príjem z podpory v nezamestnanosti, resp.
sociálny príspevok zo strany švajčiarskych orgánov. Rovnako tak prijatie spoľahlivého záveru o možnom
príjme z práce maséra na území M. a prác na vysokozdvižnom vozíku je potrebné preukázanie
daných možností vykonávať dané práce a dosahovania príjmu. Pre posúdenie je rozhodné aj to, či

mu bola ponúkaná iná práca z ktorej by mu plynul iný príjem než dosahoval v tom rozhodnom
období. Otec sa vyjadrí k dôvodom, pre ktoré bola vykonaná operácia až v roku 2020 a dôvodom
pre ktoré nevykonával akúkoľvek prácu počas obdobia do realizácie operácie. Vykoná sa dokazovanie
ohľadne jeho rehabilitácie a dĺžky jej trvania , čo je povinnosťou otca súdu ozrejmiť dané skutočnosti a
preukázať ich. Následne je potom potrebné venovať pozornosť stanoveniu potenciality príjmu v období

od septembra 2020, kedy otec prichádza na územie Slovenskej republiky a obdobia, kedy poberá dávku
vo výške 300 eur mesačne a vyhodnotiť možnosti otca zamestnať sa počas pandémie COVID 19, aj keď
súd konštatuje, že tento dôvod nemožno vyhodnotiť ako dôvod na zníženie výživného automaticky. Súd
v danom období stanovil síce možný príjem otca ale bez spoľahlivého preukázania dôvodov pre danýzáver. K danému záveru je teda potrebné uviesť konkrétne skutočnosti, o ktoré súd svoj prijatý záver
opiera. Pokiaľ ide o následné obdobie, kedy otec nepopiera že vykonáva práce a jeho postoj k súdnemu
konaniu vo veci preukázaniu jeho príjmov a jeho pomerov je ľahkovážny je potrebné uviesť, že pokiaľ

súdu otec dostatočným spôsobom nepreukáže príjem súd ho stanoví sám ako príjem potencionálny.
Otec sa snaží zľahčovať vykonávanie práce s poukazom na svoj súčasný zdravotný stav, pričom jeho
tvrdeniasúnáslednevrozporestvrdeniammatkyajejdôkazmi. Súdsanáležitýmspôsobomnevyrovnal
s otázkou majetkových pomerov na strane otca ako aj zistením finančných hotovostí na jeho účtoch
v peňažných inštitúciách.

32. Pri vyhodnocovaní kritérií na strane matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť k synovi súd
prihliadne na to, že v spoločnej domácnosti žije dieťa s matkou, je potrebné reflektovať výraznú osobnú
starostlivosť, ktorá je ešte stále vzhľadom na vek maloletého a porovnateľná ako v čase poslednej
úpravy výživného a nemožno ju opomínať. Nemožno opomínať starostlivosť matky o maloletého aj
napriek pomerom v akých sa ocitla so stratou zamestnania, hľadaním bývania a podobne. Otec si musí

uvedomiť, že nesie rodičovskú zodpovednosť za výživu svojho syna a že ponecháva výraznú mieru
osobnej starostlivosti a zabezpečovania všetkých potrieb o maloletého na matku.

33.Súdprvejinštanciepretovtomtosmeremusívykonaťdokazovaniepokiaľaplikujeotázkupotenciality
príjmov otca na konkrétne obdobia so stanovením reálnej možnosti otca dosahovať konkrétny príjem.

Úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo rozhodnúť o návrhu otca na zníženie výživného, zistiť
skutočný stav, z ktorého vyplynú predovšetkým reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča, otca.
Otec je povinný preukázať svoje tvrdenia na preukázanie svojich možnosti a schopnosti dosahovať
príjem.

34. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).