Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118311731
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6118311731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. XX, zast. JUDr. Namirom Alyasrym, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova
1419/43, proti žalovanému: Slovenský národný aeroklub gen. Milana Rastislava Štefánika Nitra, so
sídlom Nitra, Dlhá 108, IČO: 34 063 218, zast. Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrínová s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Bezručova 1, IČO: 52 424 944, o zaplatenie 9 472,74 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. marca 2024 č. k. 12C/119/2018-859
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.), žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II.) a súd priznal znalcovi E. F. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. - I., znalečné v rozsahu 100 % voči žalobcovi (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 2, § 121 ods. 3, § 123, § 124, §

126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, 2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že žalobca bol evidovaný ako výlučný vlastník v
podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres C., obec C., katastrálne územie J. K., a to
parciel registra „C“ parc. č. 1183/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 762 m2, parc. č. 1183/46
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22234 m2, parc. č. 1183/47 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 4520 m2, parc. č. 1183/48 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 612 m2, parc. č. 1183/49 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc. č. 1183/50 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

2847 m2. V žalobe žalobca uviedol, že ich výlučným vlastníkom bol od roku 2010 až do mesiaca apríl
2018. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol Darovacou zmluvou zo dňa 22. 03. 2010 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 11. 05. 2010, ktorej vklad bol povolený pod V 1602/10-219/10. Darujúcou bola L. M., nar. XX. XX.
XXXX. Jedná sa o areál B. J. C., nachádzajúce sa v kat. úz. J. K., obec C., okres Nitra. Pozemky, ktoré sú
predmetom tohto sporu, užíval a užíva žalovaný. Súčet výmery pozemkov je 31 106 m2, uplatnil si nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za nepremlčané obdobie od augusta 2016 až do marca 2018, čo
je 19 mesiacov a v sume 32 737 eur. Zo správy Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor vyplýva, že

v kat. úz. J. K. parcely registra „C“ parc. č. 1183/5, 46, 47, 48, 49, 50 neboli predmetom konania ROEP.
Parcely boli odčlenené z parcely registra E KN č. 1194/2 v súlade s geometrickým plánom na určenie
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. 1130/19, 20, 1183/5, 46, 47, 48, 49, 50, 51 vyhotoveným
GEO-EKON s. r. o. dňa 03. 11. 2016. Rozhodnutie o schválení ROEP kat. úz. J. K. je vedené pod č. C186/2009. Pôvodne bola parc. č. 1194 zapísaná v PKV č. XXX J. K., kde ako vlastník bola evidovaná
L. M.. V roku 1947 bolo zahájené vyvlastňovacie konanie pre Ponitrianske regulačné družstvo v Nitre.
V roku 1957 poznamenaný výkup pre Československý štát. V ROEP bola zapísaná parc. č. 1194/2

v podiele 1/1 na L. M., nar. XX. XX. XXXX. Pozemkový úrad Nitra v konaní o vydanie vlastníctva k
nehnuteľnostiam rozhodol dňa 28. 06. 1993 rozhodnutím č. 286/92-R-V, v katastri nehnuteľností pod
Z 2547/93, že vydáva oprávnenej osobe L. M., nar. XX. XX. XXXX nehnuteľnosti vedené v PKV č.
XXX ako parc. č. 5/4, 6/1, 8/1, 8/8, 8/9, 8/5 v celku. Parcely č. 1192, 1193, 1194 sa tu nespomínajú.
Nevydáva sa pozemok vo vložke č. 406 parc. č. 8/5, výmera 790 m2. Rozhodnutím č. 286/92-R-III.

zo dňa 06. 10. 1992, právoplatným dňa 29. 10. 1992 bola schválená Dohoda o vydaní nehnuteľností
medzi povinnou osobou Štátny majetok Mikov dvor, š. p. Nitra a oprávnenou osobou L. M., týkala sa
nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX parc. č. 457/2, 598, 963, 964, 965, 966, 997, 998, 999, 1057/3,
1190, 1191, časť 1192, časť 1194 - časť užívaní štátneho majetku, 1483/2, 1484, 1485, 1524/1, PKV
č. XXXX - parc. č. 1024/3. Rozhodnutím č. 286/92-R-VI zo dňa 10. 12. 1993, právoplatným dňa 17.
01. 1994 nebolo oprávnenej osobe L. M. priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim

sa v kat. úz. J. K., zapísaným v PKV č. XXX parc. č. 1595/2, 1192 časť 6822 m2, 1193, 1194 - časť
21240 m2, v PKV č. XXX parc. č. 23, 42, 53, 253 a v PKV č. XXXX parc. č. 17, 19. Časti parciel 1192 a
1194, ktoré sa nevydávajú, sú oddelené geometrickým plánom č. 46/93, vypracovaným Ing. Kováčom
a vydávajú sa oprávnenej osobe parc. č. 1130/5 o výmere 20865 m2 a parc. č. 1130/6 o výmere 16823
m2 a sú uvedené v rozhodnutí č. 286/92-R-III. Nepriznáva sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc.

č. 1595/2, 1192, 1193, 1194 - časť 21240 m2. Pôvodne bola parc. č. 1194 ako roľa v hone o výmere
3ha 80 árov 63 m2 zapísaná v PKV č. XXX J. K., ako vlastník bola zapísaná L. M.. Vlastnícke právo
bolo zapísané do LV č. XXXX k. ú. J. K. zápisom schváleného ROEP, titulom nadobudnutia bol zápis v
PKV č. XXX v prospech L. M.. Z Rozhodnutia Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady
KNV v Nitre zo dňa 17. 05. 1957 č. Pôd-901/1957 (Čd 580/57) vyplýva, že L. I. (M.) sa ponecháva 1 ha

pôdy parc. č. 5/2 záhrada o výmere 0.3205 ha, parc. č. 1483/2 roľa o výmere 0.5909 ha a parc. č. 1484
lúka o výmere 0.1467 ha. Ostatné nehnuteľnosti vo výmere cca 34 ha vo vložke č. 406 kat. úz. J. K.
sú vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb. a žiada sa Ľudový súd v Nitre o opravu vo vl. č. 406 pod B11.
Výmerom zo dňa 20. 06. 1950 č. 603-20/6-1950-IX Jednotný národný výbor v Nitre rozhodol, že Čsl. štát
vykupuje pozemkové vlastníctvo L. M. z výmery 34.100 ha ponechá na jej žiadosť výmeru 1 ha, z Pkv

č. XXXX, kat. úz. J. K.. Zo záveru znaleckého posudku č. 186/2020, vypracovaného Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov
v období od 01. 08. 2016 do 28. 02. 2018 bola spolu vo výške
9 472,74 eura. Žalovaným bol predložený súkromný znalecký posudok č. 7/2023, vypracovaný Ing.
Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností. Žalobcom

bol predložený súkromný znalecký posudok č. 4/2023, vypracovaný Ing. Yvetou Strhanovou, znalcom
z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností. Zo správy Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor zo dňa 24. 02. 2022 vyplýva, že pri zápise Rozhodnutia pozemkového úradu v Nitre č. 286/92-
R-III-IV bola do LV č. XXX chybne zapísaná parcela č. 1192 s celou výmerou, vydaná bola len jej časť,
ktorá bola citovaná v následnom rozhodnutí č. 286/92-R-VI. Do LV č. XXX boli zapísané parcely registra

C č. 1130/5 orná pôda o výmere 20865 m2 a parc. č. 1130/6 orná pôda o výmere 11374 m2 v prospech L.
M. a zápis parcely č. 1192 orná pôda o výmere 27687 m2 bol zrušený. Zápisom ROEP boli časti parciel
č. 1192, č. 1193 a č. 1194 z PKV č. XXX, t.j. nevydané v rozhodnutí č. 286/92-R-VI zapísané ako parcely
registra E č. 1192 orná pôda o výmere 6822 m2, parc. č. 1193 trvalý trávny porast o výmere 5866 m2,
parc. č. 1194/1 orná pôda o výmere 18934 m2, parc. č. 1194/2 orná pôda o výmere 2205 m2 do LV č.

XXXX v prospech L. M. titulom č. d. 2774/1947, PKV XXX pod B5 a neboli zohľadnené zápisy v PKV
č. XXX pod B12 a Rozhodnutie pozemkového úradu v Nitre č. 286/92-R - VI. Notárskou zápisnicou N
188/01, NZ 187/01 zo dňa 28. 06. 2001 bolo osvedčené vlastnícke právo pre žalobcu k parc. č. 1130/6
orná pôda o výmere 11402 m2, kat. úz. J. K., tak ako sú zakreslené geometrickým plánom č. 103/2001,
vydaným dňa 31. 05. 2001 a ktoré vznikli zlúčením a znovurozdelením pôvodných parciel v PKV č. XXX

parc. č. 1194, na LV č. XXX parc. č. 1130/6, na LV č. XXXX parc. č. 1130/7.

1.2. Súd viazaný záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím súdom sa v konaní zaoberal
spornou otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ako predbežnú právnu otázku si musel vyriešiť,
či bol alebo nebol žalobca vlastníkom sporných nehnuteľností v danom období. Súd žalobu zamietol,

pretože vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nebol v rozhodnom období vlastníkom
nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia, nepreukázal svoje
vlastnícke právo, a to ani vydržaním, a teda pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd žalobu
zamietol.1.3. Žalobca bol zapísaný ako výlučný vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX,
okres C., obec C., katastrálne územie J. K., a to parciel registra „C“ parc. č. 1183/5 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 762 m2, parc. č. 1183/46 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22234 m2,
parc. č. 1183/47 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4520 m2, parc. č. 1183/48 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 612 m2, parc. č. 1183/49 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131
m2, parc. č. 1183/50 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2847 m2. V žalobe uvádzal, že ich
výlučným vlastníkom bol od roku 2010 až do mesiaca apríl 2018. Predložený bol výpis z LV č. XXXX

zo dňa 03. 04. 2018. Žalovaný spochybňoval vlastnícke právo žalobcu, argumentoval tým, že právna
predchodkyňa žalobcu - L. M. v reštitučnom konaní pozemky nikdy nezískala a darovacou zmluvou
previedla na žalobcu pozemky, ktorých vlastníčkou sa na základe reštitúcie nikdy nestala a nikto nemôže
previesť na iného viac práv ako má sám, na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné
nadobudnúťvlastníckeprávo,atoanivprípade,ženajehopodkladeboluskutočnenývkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný spochybňoval vlastníctvo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam,

ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. síce hovorí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, k čomu však v tomto konaní došlo. Z vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že pôvodné pozemky parcely č. 1192, 1193, 1194 boli evidované v PKV č. XXX
vo vlastníctve L. M. pod B5. Tieto pozemky však boli rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva rady KNV v Nitre vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb. a bol požiadaný Ľudový súd

v Nitre o opravu vo vl. č. 406 pod B11. Pôvodnej vlastníčke bol ponechaný len 1 ha pôdy parc. č.
5/2, 1483/2,1484. V rámci reštitúcií boli pôvodnej vlastníčke L. M. vrátené nehnuteľnosti, ale len ich
časť, konkrétne parc. č. 1192, 1193, 1194, nebola vydaná výmera 6822 m2 z parc. č. 1192, nebola
vydaná výmera 5866 m2 z parc. č. 1193 a nebola vydaná výmera 21240 m2 z parc. č. 1194. Nevydané
časti boli oddelené geometrickým plánom č. K - 46/93, vypracovaným Ing. Kováčom dňa 30. 10. 1993.

V rámci reštitučného konania boli pôvodnej vlastníčke vydané časti pôvodných nehnuteľností, ktoré
zodpovedajú pozemkom registra „C“ parc. č. 1130/5, 1130/6, 1130/7, 1130/10, 1130/11 a 1183/51.
Dôvodom, prečo pôvodnej vlastníčke neboli vydané pôvodné pozemky v celej svojej výmere, bolo to,
že tu existovala zákonná prekážka na ich vydanie, a to bolo zastavanie časti pozemkov alebo, že prešli
do vlastníctva fyzických osôb. Zápisom ROEP boli pôvodnej vlastníčke zapísané do vlastníctva celé

pôvodné pozemkovoknižné pozemky parcely č. 1192, 1193, 1194, hoci v rámci reštitučného konania boli
pôvodnej vlastníčke vrátené nie celé parcely, ale len ich časť a parc. č. 1193 nebola vrátená vôbec. Súd
poukázal na listinné dôkazy, nachádzajúce sa v spise, odôvodňujúce uvedené skutočnosti, konkrétne
znalecký posudok č. 7/2023 Ing. Romana Wágnera, rozhodnutie č. Pôd-901/1957, rozhodnutie číslo
286/92-R-VI, 286/92-R - III, geometrický plán č. K-46/93, vyjadrenie OÚ Nitra, katastrálny odbor č.

K1-401/2022-13, znalecký posudok č. 4/2023 vyhotovený Ing. Yvetou Strhanovou. Uviedol, že pôvodné
pozemky parcely č. 1192, 1193, 1194 boli vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb., pôvodnej vlastníčke bol
ponechaný len 1 ha pôdy parc. č 5/2, 1483/2, 1484. V rámci reštitúcií boli pôvodnej vlastníčke vrátené
nehnuteľnosti, ale len ich časť, nebola vydaná výmera 6822 m2 z parc. č. 1192, nebola vydaná výmera
5866 m2 z parc. č. 1193 a nebola vydaná výmera 21240 m2 z parc. č. 1194. V rámci reštitučného

konania boli pôvodnej vlastníčke vydané časti pôvodných nehnuteľností, ktoré zodpovedajú pozemkom
registra „C“ parc. č. 1130/5, 1130/6, 1130/7, 1130/10, 1130/11 a 1183/51. Zápisom ROEP boli pôvodnej
vlastníčke zapísané do vlastníctva celé pôvodné pozemkovoknižné pozemky parcely č. 1192, 1193,
1194, hoci v rámci reštitučného konania boli pôvodnej vlastníčke vrátené nie celé parcely, ale len ich
časť a parc. č. 1193 nebola vrátená vôbec. Darovacou zmluvou pôvodná vlastníčka previedla vlastnícke

právo na žalobcu, túto zmluvu však súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že
na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tu súd poukázal
na zásadu, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke
právo skutočného vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo

právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo
nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie
uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno
vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany

dobrej viery nového nadobúdateľa. Je to však výnimočná situácia, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, takéto okolnosti však
z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Žalobca by ešte teoreticky mohol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním za preukázania, že splnil všetky podmienky vydržania, ktorémusia byť splnené súčasne, žalobca sám neužíval nehnuteľnosti 10 rokov, ale mohol by si započítať
držbu svoje právnej predchodkyne. Žalobcovi sa však v konaní nepodarilo preukázať dobromyseľnosť a
titul nadobudnutia ako jednu z podmienok vydržania. Žalobca v konaní nepreukázal, na základe akého

konkrétneho právneho dôvodu - titulu je ho možné považovať za dobromyseľného držiteľa, resp. jeho
právnu predchodkyňu, ktorej muselo byť zrejmé z vydaných rozhodnutí, že nehnuteľnosti boli vykúpené
štátom, že jej bola ponechaná len výmera 1 ha, že v reštitúcii jej neboli vydané nehnuteľnosti v celej
svojej výmere, ale len ich časť. Samotné prípadné užívanie sporných nehnuteľností žalobcom, resp. jeho
právnoupredchodkyňoubezsúvisiacehoprávnehoúkonu,ktorýmbydošlokprevoduvlastníckehopráva

na žalobcu a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcu len s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie
sporných častí nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho titulu, je v rozpore s platnou právnou úpravou
upravujúcou inštitút vydržania, pretože nesvedčia o chýbajúcom nadobúdacom titule.

1.4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, rovnako sa to týka aj trov odvolacieho konania, vo veci mal žalovaný

plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovanému priznal náhradu trov konania
s odkazom na § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana,
ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, má právo na náhradu trov konania proti
neúspešnej strane, teda žalobcovi a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu, a to s poukazom na

ustanovenie§257CSP.Vzmysleustanovenia§262ods.1,2CSProzhodolsúdlenonárokunanáhradu
trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením súdny úradník.

1.5. Znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi súd priznal nárok na znalečné v rozsahu 100 % proti žalobcovi
ako neúspešnej strane sporu, o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne

nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
odôvodniac ho podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP tým, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamapodľa §365ods.
1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie v žalobe konkretizovaných parciel žalovaným počas obdobia, keď ich vlastnil žalobca. Medzi
stranami sporu nebolo sporné to, že žalovaný sporné parcely bez právneho titulu užíval, ani to, aká je
výška bezdôvodného obohatenia. Jedinou spornou právnou otázkou tak ostal argument žalovaného,
podľa ktorého žalobca nemal nikdy v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko bol na liste vlastníctva

evidovaný ako vlastník parciel v rozpore so zákonom. Žalovaný sa teda domáhal, aby súd v intenciách
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností prijal záver o tom, či sa v konaní
preukázala nesprávnosť údaju katastra o tom, že žalobca a pred ním jeho stará mama (L. M.) boli
vlastníkmi sporných parciel. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku prijal právny názor o tom, že
žalovanému sa v rámci procesnej obrany podarilo vyvrátiť pravdivosť údajov katastra nehnuteľností

o vlastníctve parciel, resp. sa mu podarilo preukázať, že žalobca a pred ním pani M. boli na LV ako
vlastníci sporných parciel evidovaní neoprávnene. Tento právny názor súdu prvej inštancie považuje
za nesprávny. Na to, aby mohla byť procesná obrana žalovaného úspešná, musel by dokázať, že
parcely pani M. boli vykúpené, resp. skonfiškované. Do súdneho spisu boli zabezpečené listiny, na
základe ktorých nemožno prelomiť na liste vlastníctva evidované vlastnícke právo žalobcu a pred ním

pani M.. Tieto doklady nevytvárajú jasný a úplný obraz tak, aby súd na ich základe mohol vysloviť
závažný právny záver o prelomení pravdivosti údajov o vlastníctve v katastri nehnuteľností. Dôkazy,
o ktoré oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, nie sú úplné, dostatočné a neumožňujú prijatie
záveru o preukázaní nepravdivosti údajov zapísaných na liste vlastníctva. Súd prvej inštancie záver o
tom, že sporné parcely boli pani M. vykúpené, resp. skonfiškované, oprel o Výmer č. 603-20/6-1950-

IX zo dňa 20. 06. 1950 a Rozhodnutie Pôd-901/1957 zo dňa 17. 05. 1957, pričom medzi uvedenými
dvoma listinami nie je procesná súvislosť. Vo vzťahu k výmeru č. 603-20/6-1950-IX zo dňa 20. 06.
1950 uviedol, že tento výmer predstavuje prvostupňové rozhodnutie pripúšťajúce odvolanie, bez doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom jeho výrok je neurčitý, bez uvedenia aspoň čísla parciel. Nieje teda preukázané, že by išlo o právoplatné, vykonateľné a určité rozhodnutie. O tomto rozhodnutí
nie je v PK vložke ani zmienky. Poukázal na obsah výmeru, keď pôvodne rukou dopisované údaje
boli, nevedno kedy a kým, následne prečiarkované a do listiny boli vpisované nové číslice. Súd prvej

inštancie obsah výmeru interpretuje ako výmer týkajúci sa PK vložky č. XXXX, teda vložky, ktorá sa
tohto konania vôbec netýka. Vo vzťahu k rozhodnutiu Pôd-901/1957 zo dňa 17. 05. 1957 uviedol, že ide
o rozhodnutie o odvolaní a v prospech právnej predchodkyne žalobcu, ktorému bolo vyhovené – teda
nejdeorozhodnutieovyvlastnení,aleideorozhodnutievydanénazákladepodnetuavprospechprávnej
predchodkyne žalobcu, ktorého výrok znie tak, že sa odvolaniu vyhovuje, a že sa pani M. ponechávajú

konkrétne parcely, pričom sa menia výmery o výkupe zo dňa 16. 04. 1951 a 16. 05. 1951. V odôvodnení
tohto odvolacieho rozhodnutia sa odkazuje na Výmer o výkupe zo dňa 16. 04. 1951, ktorým malo
dôjsť k samotnému výkupu, pričom ďalším/neskorším výmerom zo 16. 05. 1951 mal byť pôvodný výrok
opravovaný. Ani toto rozhodnutie nedisponuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda nie je
jasné, či konkrétne toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, ani či bola cena za výkup
uhradená. Existujú teda indície, že k výkupu mohlo dôjsť, avšak bolo dôkazným bremenom žalovaného v

rámcijehoprocesnejobrany,abytietoskutočnostiajpreukázal.Žalovanývšakokremdomnienokaindícií
dôkazné bremeno neuniesol a súdu neboli predložené, resp. zabezpečené Výmery z 16. 04. 1951 a 16.
05. 1951, ktorými by bolo preukázané, že sporné parcely boli pani M. vykúpené, resp. skonfiškované v
zmysle zákona č. 46/1948 Zb. Tento postup súdu prvej inštancie naráža na právo žalobcu na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Stabilná judikatúra umožňuje súdom aj ex

post s odstupom desiatok rokov vyhodnocovať právnu bezvadnosť, a teda platnosť výmerov o výkupe/
vyvlastnení. V tu prejednávanej veci však súd prvej inštancie postavil svoj právny záver o výkupe pôdy
bez toho, aby mal prípadné výmery k dispozícii. Týmto postupom zároveň súd prvej inštancie odňal
žalobcovi právo namietať, resp. spochybniť obsah výmerov o prípadnom výkupe, nakoľko žiadne také
dôkazy súdu predložené neboli a súd urobil záver o výkupe aj bez toho, aby sa mohol s výmermi zo dňa

16. 04. 1951 a zo dňa 16. 05. 1951 oboznámiť. Ad absurdum žalobca tvrdí právnu vadnosť prípadných
výmerov o výkupe pre nesplnenie zákonných náležitostí výmerov – i keď ich žiadna zo strán sporu
a ani súd nemali k dispozícii, a teda nevie ich obsah posúdiť. Žalobca je toho právneho názoru, že
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno tak, aby bolo preukázané, že výmery o výkupe boli
vydané zákonne, právne bezvadne a nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalšie súdom prvej

inštancie použité argumenty v prospech toho, že k výkupu došlo, ktorými boli reštitučné rozhodnutia,
sú pre zodpovedanie podstatných otázok irelevantné, nakoľko bez posúdenia údajných výmerov a ich
bezvadnosti nemožno posudzovať, či bola reštitúcia vôbec dôvodná/platná, nakoľko, ak by boli výmery
právne vadné, k prevodu vlastníctva by nikdy nebolo došlo, a teda reštitúcia by nebola potrebná. Za
podstatný dôkaz v konaní považoval znalecký posudok Ing. Strhanovej č. 4/2023, v zmysle ktorého

nikdy nedošlo k odpisu vlastníctva L. M. k predmetným sporným parcelám, pričom, ak by došlo k
výkupu parciel, nemohol by byť následne v roku 1962 povolený zápis odpredaja z predmetných častí
údajne vykúpených parciel iným osobám, a teda nemohli by byť vykonané zápisy pod B17-B19, ktorými
nakladala pani M. aj s parcelami, na ktoré sa mal vzťahovať výkup. Poukázal na „neporiadok“ v právnom
stave a vo vedení vecí verejných pri výkone štátnej správy v 50. rokoch XX. storočia a uviedol, že aj s

ohľadom na tieto vady štátu je potrebné lipnúť na presnom a úplnom dokazovaní a preukázaní skutkovo-
právnej situácie. V konaní nebolo dokázané, že v PKV č. XXX pôvodne vedené pozemky parcely č.
1192,1193,1194bolivykúpenépodľazákonač.46/48Zb.pôvodnejvlastníčke,nakoľkosúdnedisponuje
takými výmermi a túto situáciu iba dedukuje na základe obsahu rozhodnutia Pôd-901/1957, čím odňal
žalobcovi možnosť brojiť proti obsahu prípadných výmerov až do tej miery, že bolo porušené právo

žalobcu na spravodlivý súdny proces. Z opatrnosti, pre prípad, že by právny názor súdu prvej inštancie
zdieľal aj odvolací súd, žalobca vo vzťahu k náhrade trov konania argumentuje v zmysle ust. § 257
CSP, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že ako riadne na LV evidovaný
vlastník žaloval žalovaného za bezdôvodné obohatenie sa bezprávnym užívaním parciel na komerčné
účely. Až následne v konaní, po získaní fragmentov dobových dokumentov spred 70 rokov, vyslovil

súd záver o tom, že právnej predchodkyni žalobcu boli parcely vykúpené, o čom žalobca vedomosť
nemal. Žalobca by tak mal trpieť náhradou trov konania v dôsledku chaosu v správe vecí verejných
počas minulého režimu voči žalovanému, ako subjektu súkromného práva, ktorý ani nerozporuje to,
že nehnuteľnosti dlhé roky komerčne užíval a užíva bez právneho titulu a bez toho, aby za užívanie
cudzích parciel komukoľvek platil. Všetky tieto okolnosti možno bezpochyby označiť za dôvody hodné

osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 472,74 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 31. 08.
2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná aj náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v plnej výške.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Má
za to, že žalobca nie je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný a súd z tohto dôvodu správne

žalobu zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nebol v rozhodnom
období vlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Z
predložených listín je nesporné, že právna predchodkyňa žalobcu L. M. síce bola vlastníčkou pozemkov
v PKV pod č. 406, ktoré boli evidované pod radovým č. B5. Následne však došlo dňa 22. 08. 1947 k
zahájeniu vyvlastňovacieho pokračovania, okrem iného, aj k týmto parcelám č. 1190, 1191, 1194 v PKV

č. XXX pod radovým číslom 7. Podľa vyvlastňovacieho výmeru Okresného národného výboru v Nitre č.
18332/47 a geometrického plánu daného v Nitre dňa 10. 10. 1944 odpísala sa časť parcely v PKV č. XXX
na nehnuteľnosti parc. č. 1190, 1191, 1194 podľa B5 L. M., F. I., kde sa odpísala časť parcely č. 1190
vo výmere 30 m2, časť parcely č. 1191 vo výmere 126 m2 a časť parcely č. 1194 vo výmere 1002 m2,
ďalej sa opravila výmera parcely č. 1190 na 5 á 56 m2, parcely č. 1191 na 8 á 20 m2 a parcely č. 1194
na 3 ha 80 á 63 m2. Tento výmer bol schválený uznesením Čd. 4051/48, ktoré nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 16. apríla 1948 podľa oznamu vydaného Okresným národným výborom v Nitre zo
dňa 16. 04. 1948, číslo: 18.332/1947, vydaného Okresným národným výborom v Nitre (č. l. 902). Na
základe rozhodnutia Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady KNV v Nitre zo dňa 17.
05. 1957 boli pozmenené výmery a právnej predchodkyni žalobcu sa ponechal 1 ha pôdy, a to parc.
č. 5/2 - záhrada vo výmere 0,3205 ha, parc. č. 1483/2 - roľa o výmere 0,5909 ha a parc. č. 1484 -

lúka o výmere 0,1467 ha. Ostatné nehnuteľnosti vo výmere cca 34 ha vo vložke č. 406 kat. územie J.
K. sú vykúpené podľa zákona č. 46/48 Zb. V zmysle predmetného rozhodnutia bol požiadaný Ľudový
súd v Nitre pozemno-knižné oddelenie, aby v zmysle tohto rozhodnutia vykonal opravu vo vložke 406
pod B11, čo vykonal pod číslom Čd 580/57 dňa 24. 05. 1957. L. M. bol ponechaný 1 ha pôdy, a to
parc. č. 5/2 záhrada o výmere 0.3205 ha, parc. č. 1483/2 roľa o výmere 0.5909 ha a parc. č. 1484

lúka vo výmere 0.1467 ha. V zmysle Rozhodnutia Pozemkového úradu v Nitre zo dňa 06. 10. 1992
pod č. 286/92-R-III boli vydané do vlastníctva právnej predchodkyni žalobcu L. M. časti parciel, ktoré sa
týkajú predmetu sporu časť parc. č. 1192 (vydaná len časť a nebola vydaná výmera 6822 m2), parcela
č. 1193 (nebola vydaná v celej výmere 5866 m2) a z parc. č. 1194 nebola vydaná výmera 21240 m2.
Následne rozhodnutím číslo 286/92-R-VI zo dňa 10. 12. 1993 bolo uvedené, že dôvodom nevydania

predmetných parciel bola skutočnosť, že boli zastavané. Podľa zákona č. 229/1991 Zb., a to § 11 ods. 1
písm. e), pozemky alebo ich časti nemožno vydať, ak sú na nich telovýchovné zariadenia a letiská, v tom
čase bola na nevydaných pozemkoch zriadená stavba letisko, teda existovala tu zákonná prekáža na
nevydanie. Tieto nevydané parcely boli oddelené geometrickým plánom č. K-46/93, vypracovaným Ing.
Kováčom dňa 30. 10. 1993. Týmto istým geometrickým plánom bola z PKV parcely č. 1192 odčlenená

časť o výmere 20865 m2 do parcely reg. „C“ č. 1130/5, z parcely č. 1194 odčlenená časť o výmere 16823
m2 do parcely reg. „C“ č. 1130/6, t.j. tie výmery, ktoré boli v reštitúcii priznané právnemu predchodcovi
žalobcu. Následne došlo k chybe a pri zápise Rozhodnutia pozemkového úradu v Nitre č. 286/92-R-III-IV
bola do LV č. XXX chybne zapísaná parcela č. 1192 s celkovou výmerou, napriek tomu, že bola vydaná
iba jej časť, ktorá bola citovaná v rozhodnutí č. 286/92-R-VI. Tieto rozhodnutia tvoria obsah spisu a je

na nich vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (číslo 286/92-R –III, číslo286/92-R-VI.). Toto
vyplýva aj zo žiadosti o prešetrenie žalovaného, ktorou sa obrátil na katastrálny odbor a Okresný úrad v
Nitre zo dňa 24. 02. 2022 pod sp. zn. K1-401/2022-13 svojou odpoveďou toto potvrdil. Katastrálny odbor
potvrdil, že zápisom registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) boli časti parciel č. 1192 a 1193
a č. 1194 z PKV č. XXX, t.j. časti nevydané v rozhodnutí č. 286/92-R-VI zapísané ako parcely reg. E

č. 1192 orná pôda o výmere 6822 m2, parc. č. 1193 trvalý trávny porast nevydaný o celkovej výmere
5866 m2, parc. č. 1194/1 orná pôda o výmere 18934 m2 a parc. č. 1194/2 orná pôda o výmere 2205
m2 do listu vlastníctva č. XXXX v prospech L. M. v podiele 1/1 titulom nadobudnutia č. d. 2774/1947,
PKV XXX pod. B5 a neboli zohľadnené zápisy pod radovým číslom B 12, zapísané titulom nadobudnutia
Čd 580/1957 zo dňa 24. mája 1957. Tento chybný zápis v katastri k sporným parcelám v roku 2010

previedla L. M. darovacou zmluvou pod V 1602/10 na žalobcu, napriek tomu, že mala vedomosť, že
neboli nikdy vydané. L. I. adresovala dňa 27. 10. 1992 žalobcovi výzvu na uzavretie dohody na vydanie
nehnuteľnosti parc. č. 1192 – 8925 m2, 1193 – 5866 m2 a 1194 – 18912 m2 v k. ú. J. K.. Uvedená
výzva nemohla byť akceptovaná podľa zákona č. 229/1991 Zb. § 11 ods. 1 písm. e) z dôvodu, že
je tam letisko. Ak je vlastníctvo nadobudnuté na základe zmluvy, ako v prípade prevodu od L. M. na

žalobcu, potom sa na tento prevod vzťahuje základná zásada, že nikto nemôže previesť viac práv, než
má sám. Nemožno však vylúčiť situáciu ,,keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude
pôsobiť princíp dobrej viery nového nadobúdateľa, avšak žalobca takúto situáciu nepreukázal. V prípade
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu neboli splnené podmienky vydržania, nakoľko nepreukázaldobromyseľnosť a nepreukázal, na základe akého konkrétneho právneho titulu je ho možné považovať
za dobromyseľného držiteľa. Z listinných dôkazov, založených do súdneho spisu, vyplýva, že právna
predchodkyňa žalobcu mala vedomosť o tom, že jej bola ponechaná z parciel, ktoré sú predmetom

tohto konania len časť. Súd po vykonanom dokazovaní náležite vyhodnotil listinné dôkazy založené do
súdneho spisu v celkovom kontexte, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na základe toho dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu svedčalo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Výmer, ktorý spomína žalobca vo svojom odvolaní, je výmerom zo dňa 20. 06. 1950, ktorý je len jedným
z dôkazov, ktoré potvrdzujú, že právnej predchodkyni žalobcu sa ponechal 1 ha pôdy. Parcely sa v

tomto výmere neuvádzajú, nakoľko bola vykúpená celá PKV, dokument je opatrený guľatou pečiatkou
a vlastnoručným podpisom, avšak z rozhodnutia pôdohospodárskej správy zo dňa 17. 05. 1957 pod č.
Pôd-901-1957vyplýva,žeprávnapredchodkyňažalobcu,ktorejsapotvrdilo,žejejbude1haponechaný,
avšak toto sa týka iných parciel, nie tých, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca vo svojom odvolaní
upriamuje pozornosť na listinné dôkazy, ktoré sa netýkajú sporných parciel. Existuje viacero listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a chronologicky na seba nadväzujú tak, aby bolo z nich

zrejmé, že právna predchodkyňa L. M. v rámci reštitúcie nezískala celé parcely č. 1192, 1193 a 1194 tak,
ako to bolo chybne zapísané na liste vlastníctva, čo potvrdil aj list z Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor. V danom prípade je nesporné, že zápisom Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
boli zapísané časti parciel, ako aj parc. č. 1193, ktorá nebola vydaná v celku, zapísané chybne do listu
vlastníctva č. XXXX v prospech L. M. v podiele 1/1 a neboli zohľadnené zápisy pod radovým číslom B

12, ako aj právny titul Čd 580/1957 zo dňa 24. 05. 1957. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne
posúdil predmetnú vec.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na predmetné čd upozorňovala znalkyňa

Ing. Strhanová aj v rámci jej výsluchu na pojednávaní, a to tak, že z listín vyplýva, že sa začalo
vyvlastňovacie konanie a následne sa vyvlastnenie časti parciel riadne zapísalo pod B 8, 9 do pkn. vl.,
na rozdiel od ďalších konaní, ktoré do pkn. vl. zapísané neboli. K listinám, predloženým žalovaným spolu
s vyjadrením, uviedol, že ide o novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, pričom tieto dôkazy a
údajné skutočnosti z nich vyplývajúce neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom

na uvedené, listiny na č. l. 901 a nasl. predstavujú neprípustné novoty v odvolacom konaní a odvolací
súd by na ne prihliadať nemal. Ostatné argumenty žalovaného predstavujú len opakovanie niekoľkokrát
prezentovaného právneho názoru žalovaného, pričom žalovaný sa zameriava v slede udalostí na ďalšie
etapy vývoja právnej situácie – reštitúcie, ROEP, čo sú však až sekundárne otázky. Primárnym je zistenie
toho, či je riadne preukázané právoplatné a vykonateľné vyvlastnenie parciel. Podľa názoru žalobcu,

nebolo preukázané, že k vyvlastneniu došlo. Z tohto zistenia bezpochyby vychádzali aj štátne orgány aj
v rámci ROEP, keď sa údaje v katastri zapisovali podľa dostupných a existujúcich právnych podkladov
a zápisov v PK vložke. Nie je teda náhodou, že právna predchodkyňa žalobcu pani M. bola zapísaná
ako vlastník parciel. Prípis katastra, ktorý opisuje určitý omyl, vysvetlila znalkyňa Ing. Strhanová, ktorá
vyjadrenie katastru považuje za nesprávne.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –
ďalejlenCSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas,oprávnenoustranou–žalobcom,vneprospech
ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

163 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania na
odvolacom pojednávaní (§ 384, § 385 ods. 1 CSP) a výzve podľa § 382 CSP na iné možné právne
posúdenie veci, preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
32 737,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom zo dňa 8. decembra 2021
č. k. 12C/119/2018-460 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 472,74 eura s 5%
úrokom z omeškania ročne od 31. 08. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej
výške. V dôsledku odvolania žalovaného bol predmetom prieskumu odvolacieho súdu len vyhovujúci
výrok a zamietajúci výrok (nad sumu 9 472,74 eura s príslušenstvom) zostal právoplatný. Následne
rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný užíval predmetné
nehnuteľnosti v období od augusta 2016 do marca 2018, za ktoré si žalobca voči žalovanému uplatňuje
bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto období bol žalobca evidovaný ako ich vlastník. Na zistenie
výšky bezdôvodného obohatenia bolo v priebehu konania vykonané znalecké dokazovanie Ústavom

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a jeho výška nie je sporná, a predstavuje sumu 9 472,74
eura (nad túto sumu odvolanie žalobcu proti prvému rozsudku nesmerovalo, preto je právoplatná).
Žalovaného obrana spočívala v tom, že spochybňoval vlastnícke právo žalobcu v rozhodnom období,
napriek tomu, že žalobca bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností,
pričom súd prvej inštancie považoval túto jeho obranu za dôvodnú, preto žalobu zamietol. Práve tento

právny záver súdu prvej inštancie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Súd
v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,

ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu.

12. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada,
vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá
v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že
sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné

meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v
podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

13. Skutkovými zisteniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie

taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli
najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje hore označenému zákonnému ustanoveniu.

14. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné,zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade

s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).
Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

15. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že

k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., sp. zn. 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo
prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe
zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo

argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako
významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

16. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) aj z rozhodnutí ústavného súdu

vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd(ďalejlen,,dohovor“)vsebezahŕňajúajprávonariadneodôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci

dokazovanie, vychádzajúc z návrhov strán sporu, ktoré považoval za potrebné v tejto veci vykonať.
Odvolací súd pri hodnotení konania súdu prvej inštancie dospel k záveru, že jeho konanie nie
je postihnuté závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, atď.) a jeho závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Keďže

odvolací súd považoval za potrebné na vec aplikovať aj ustanovenia § 10 ods. 1, 2 a 3 prvej vety zák.
č. 46/1948 Zb., na odvolacom pojednávaní vyzval na vyjadrenie k týmto ustanoveniam, ak to považujú
za potrebné a k odvolacím námietkam rozhodnutie súdu prvej inštancie ešte doplnil.

18. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva

k poľnohospodárskej a lesnej pôde) (ďalej len citovaný zákon) miestna roľnícka komisia v súčinnosti
s miestnym združením príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov sa pokúsi v každom
jednotlivom prípade o dohodu s vlastníkom (§ 1 odst. 2 až 6) o tom, či a z ktorého z jeho pozemkov sa
vykúpi. Dohoda o tom dojednaná podlieha schváleniu miestneho národného výboru, ktorý ju predloží
okresnému národnému výboru k vydaniu výmeru o výkupe a k vykonaniu konania podľa odstavca

2. Ak nedôjde k dohode alebo ak ju neschváli miestny národný výbor, predloží miestny národný výbor
spisy okresnému národnému výboru k rozhodnutiu o výkupe a po prípade k vykonaniu konania
podľa odstavce 2. Okresný národný výbor predloží v oboch prípadoch opis právoplatného rozhodnutia
o výkupe ministerstvu poľnohospodárstva alebo orgánu ním poverenému.

19. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona okresný národný výbor požiada knihovnou žiadosťou knihovný
súd, aby poznamenal vykonanie výkupu podľa tohoto zákona v pozemkovej knihe, a začne konanie
o náhrade, ktoré vykoná za súčinnosti miestnej roľníckej komisie a miestneho združenia príslušného
Jednotného zväzu poľnohospodárov.20. Podľa § 10 ods. 3 prvej vety citovaného zákona poznámka vykonania výkupu (odstavec 2)
v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát.

21. V danej veci bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či došlo k výkupu predmetných nehnuteľností,
pôvodne zapísaných v PK vložke č. 406 právnej predchodkyni žalobcu a v prípade záveru, že k nemu
došlo, posúdiť následné rozhodnutia v reštitúcii, zápis ROEP-u do katastra nehnuteľností a prípadné
vydržanie predmetných nehnuteľností žalobcom alebo jeho právnou predchodkyňou.

22. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktoré odvolací súd na pojednávaní zopakoval,
odvolací súd zistil, že z PK vl. č. XXX kat. úz. J. K. a zápisov v nej vyplýva, že právna predchodkyňa
žalobcu bola vlastníčkou okrem iných aj parciel č. 1192, 1193 a 1194, zapísaných v tejto vložke na
základe darovacej zmluvy zo dňa 29. apríla 1947 Zb. (pod B5). Pod B7 bolo v tejto PK vložke
poznamenané zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania pre Ponitrianske regulačné družstvo v Nitre.

Pod B8 sa podľa vyvlastňovacieho výmeru Okr. nár. výboru v Nitre č. 18332/47 a geometrického plánu
daného v Nitre dňa 10. októbra 1944 odpísali: časť parcely č. 1190 vo výmere 30 m2 označená na
pláne čís. 236, časť parcely č. 1191 vo výmere 126 m2 označená na pláne čís. 238 a časť parcely
č. 1194 vo výmere 1002 m2 označená na pláne čís. 47/1 a zapisujú sa do vložky čís. 132 tejto knihy.
Pod B9 sa opravila výmera parcely č. 1190 na 5 á 56 m2, parcely č. 1191 na 8 á 20 m2 a parcely na

3 ha 80 a 63 m2 (omylom neuvedené, že ide o parcelu č. 1194). Pod B10 bola vymazaná poznámka
započatého vyvlastňovacieho pokračovania pod B 7. Pod B 11 (čd 1113 z 12. mája 1951) podľa výmeru
JNV v Nitre - pôdohosp. referát zo dňa 16. mája 1951 č. IX-603-13-3-51 sa poznamenáva, že Čsl. štát
ponecháva výmeru 1 ha, a to parc. č. 5/2, 5/4, 6/1, 8/1, 8/8, 8/9. Pod B 12 bolo poznačené čd 580/1957,
došlo 24. mája 1957 na parcely č. 5/4, 6/1, 467/2, 598, 963, 964, 965, 966, 997, 998, 999, 1057/3,

1190, 1191, 1192, 1193, 1194, 1485, 1524/1, 1595/2, 1604/2, 1605, 1596/1, 16003/4, 8/1, 8/8, 8/9 a 8/5.
Podľa rozhodnutia Pôdohosp. správy Rady KNV v Nitre č. Pôd-901/57 poznamenáva sa výkup podľa
zák. č. 46/48 Zb. pre Československý štát. Súčasne sa vymazuje poznámka pod B11. Pod B 17-19 bolo
poznačené Čd 289/1962, došlo 21. februára 1962, podľa kúpnopredajnej zmluvy, danej v Nitre dňa 10.
januára 1962 a geometrického plánu a výkazu plôch, daného v Nitre dňa 8. augusta 1959 sa rozdeľuje

parcela číslo 8/5, a síce: na parcelu číslo 8/5 dom čp. 78 a dvor o výmere 19 ar 87m2, na parcelu číslo
8/11 dom čp. 472 a dvor o výmere 7 ar 90 m2 a parcela číslo 8/5 sa späť zapisuje sem pod A. II. r. č.
8 doterajšiemu vlastníkovi. Odpisuje sa parcela čís. 8/11 a zapisuje sa do vložky číslo 8412 tejto knihy.
Z uvedenej PK vl. č. 406 a zápisu v nej pod B12 podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že okrem
iných parciel boli aj predmetné parcely č. 1192, 1193 a 1194 vykúpené podľa zák. č. 46/1948 Zb. pre

Československýštát,pričomzápistejtopoznámkyvpozemkovejknihejepotrebnévzmysleustanovenia
§ 3 ods. 3 zák. č. 46/48 Zb. o novej pozemkovej reforme považovať za preukázanie prechodu vlastníctva
k vykúpenej pôde na Československý štát. Týmto zápisom teda fakticky došlo k odpísaniu vlastníckeho
práva právnej predchodkyne žalobcu L. M. k týmto nehnuteľnostiam. Rozhodnutie Rady Krajského
národného výboru v Nitre č.: Pôd-901/1957 zo dňa 17. V. 1957 (čd 580/1957), ktoré bolo podkladom pre

tento zápis, pritom bolo rozhodnutím o odvolaní L. M., z ktorého vyplýva, že jeho vydaniu predchádzalo
vydanie výmerov býv. JNV v Nitre zo dňa 16. IV. 51 a 16.V.51, pričom z neho vyplýva, že stále bola L. M.
ponechaná len výmera 1 ha pôdy a menili sa nimi len parcely, ktoré jej boli ponechané, čo zodpovedalo
ustanoveniu§10ods.1zákonaonovejpozemkovej reforme, podľaktoréhosamiestnaroľníckakomisia
v súčinnosti s miestnym združením príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov mala v každom

jednotlivomprípadepokúsiťodohodusvlastníkomotom,čiazktoréhozjehopozemkovsapôdavykúpi.
Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že predmetných parciel sa týkali len výmery býv. JNV v Nitre zo dňa 16.
IV.1951 a 16.V.1951, a nie výmer značka: 603-20/6-1950-IX. zo dňa 20. júna 1950, na ktorý žalovaný
vo svojich vyjadreniach poukazoval. Tento výmer sa týkal pzkn. vl. č. 1127, pričom odvolací súd má
za to, že ceruzkou urobené zmeny v tomto výmere sú irelevantné, nezodpovedajú spôsobu, akým by

toto rozhodnutie mohlo byť zmenené, preto na ne nie je možné prihliadať. Podľa názoru odvolacieho
súdu zo zápisu pod B12 jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli vykúpené v prospech
Československého štátu a z toho, že rozhodnutie Pôd-901/1957 zo dňa 17.V.1957 (čd 580/1957) bolo
zapísané v pozemkovej knihe vyplýva, že muselo nadobudnúť právoplatnosť. To, že neboli zabezpečené
výmery zo dňa 16.IV.1951 a 16.V.1951 a rozhodnutie Pôd-901/1957 zo dňa 17.V.1957 (čd 580/1957)

s vyznačením právoplatnosti, neznamená, že táto skutočnosť nebola preukázaná, vzhľadom k zápisu
v pozemkovej knihe, a pokiaľ žalobca tvrdí opak, prípadne chcel v konaní argumentovať neplatnosťou
výmerov zo dňa 16.IV.1951 a 16.V.1951, mal tieto svoje tvrdenia preukázať, pričom ich nepreukázal.Výkup Československým štátom mal odvolací súd za jednoznačne preukázaný, preto nemožno hovoriť
o nejasnom a neúplnom obraze tejto skutočnosti.

23.Kďalšímodvolacímnámietkamžalobcukzápisomvpozemkovejkniheodvolacísúd eštedodáva,že
sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie záver o tom, že sporné parcely pani M. boli
vykúpené, resp. skonfiškované, oprel o Výmer č. 603-20/6-1950-IX zo dňa 20. 06. 1950 a Rozhodnutie
Pôd-901/1957 zo dňa 17. 05. 1957, pričom medzi uvedenými dvoma listinami nie je vecná súvislosť.
Výmer zo dňa 20. 06. 1950 súd prvej inštancie uviedol len v časti rozhodnutia, kde uvádzal skutkový

stav, vyplývajúci z listín predložených v konaní (str. 8), avšak na str. 11 a 12 napadnutého rozsudku,
kde už vykonané dokazovanie právne hodnotil a uvádzal právne závery, ktoré z neho vyplývajú, tento
výmer neuvádzal, pričom tento výmer sa netýka predmetných parciel, ale pzkn. vl. č. 1127, preto v PK
vl. č. 406 o ňom ani nemôže byť zmienky; teda, táto listina je pre posúdenie veci irelevantná a námietky
žalobcu k jeho určitosti a právoplatnosti a vykonateľnosti nepodstatné. Čo sa týka námietky vo vzťahu
k rozhodnutiu Pôd-901/1957 zo dňa 17. 05. 1957, aj keď je pravdou, že ide o rozhodnutie o odvolaní

a odvolaniu právnej predchodkyne žalobcu ním bolo vyhovené, z jeho obsahu však práve vyplýva, že
jehovydaniupredchádzalivýmerybýv.JNVvNitreovýkupepôdypodľazák.č.46/48Zb.zodňa16.IV.51
a 16.V.1951, týmto rozhodnutím sa len menili parcely (namiesto parc. č. 8/1, 8/8, 8/9, 5/2, 5/4 a 6/1
a potom parc. č. 1657/3 sa zmenili na 5/2, 1483/2 a 1484), ktoré sa jej ponechali s tým, že z neho
vyplýva, že ostatné nehnuteľnosti vo výmere cca 34 ha vo vložke číslo 406 kat. územie J. K. sú

vykúpené podľa zák. číslo 46/48 Zb. Pokiaľ by mu nepredchádzali výmery o vyvlastnení, nepodávala
by proti nim právna predchodkyňa žalobcu odvolanie a nebolo by čo meniť (ktoré výmery podliehali
vyvlastneniu). Len skutočnosť, že na rozhodnutí založenom v spise nie je vyznačená právoplatnosť, čím
žalobca spochybňuje výkup, neobstojí, keď práve v PK vl. č. 406 je pod B12 zapísané toto rozhodnutie
Pôdohosp. správy Rady KNV v Nitre č. D./XXXX a bol poznamenaný výkup podľa zák. č. 46/48 Zb.

pre Československý štát, z čoho potom možno predpokladať, že práve na základe právoplatného
rozhodnutia došlo k jeho zápisu do pozemkovej knihy. Zároveň bola vymazaná poznámka pod B11,
z ktorej tiež vyplýva existencia výmeru JNV v Nitre - pôdohosp. referát zo dňa 16. mája 1951 č.
IX- 603-13-3-51, z ktorej vyplýva, že jej bola ponechaná výmera 1 ha, a to parc. č. 5/2, 5/4,6/1, 8/1,
8/8 a 8/9. Týmto zápisom bol v pozemkovej knihe poznačený výkup pre Československý štát, čím

došlo k „odpísaniu“ vlastníctva právnej predchodkyne žalobcu. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho
súdu vyplýva, že napriek tomu, že v konaní neboli predložené výmery z 16. 04. 1951 a 16. 05. 1951,
z vykonaného dokazovania ich existencia vyplýva a z predložených dokladov vyplýva, že sporné parcely
boli právnej predchodkyni žalobcu vykúpené podľa zák. č. 46/1948 Zb. Nie je preto možné uviesť, že
v konaní bolo preukázaných len zopár „fragmentov v mozaike“, na základe ktorých nemožno prelomiť

na liste vlastníctva evidované vlastnícke právo žalobcu a pred ním p. M., pretože súd zhodnotil vo veci
všetky rozhodujúce dôkazy a vychádzal z ich časovej a vecnej súvislosti; podľa názoru odvolacieho súdu
ide o dostatočné dôkazy, ktoré umožňujú urobiť záver o nepravdivosti údajov na liste vlastníctva. Čo
sa týka námietky žalobcu, že súd urobil závery o výkupe pôdy bez toho, aby mal k dispozícii výmery,
k tomu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej

reforme, podľa ktorého poznámka o vykonaní výkupu podľa odseku 2 tohto zákona v pozemkovej
knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na Československý štát, pričom takáto
poznámka bola práve v zmysle tohto zákona zapísaná do pozemkovej knihy pod B12, preto vychádzajúc
z takto zisteného skutkového stavu a aplikácii ustanovenia § 3 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. považoval
odvolací súd vlastnícke právo štátu za preukázané a preukázanie opaku bolo na žalobcovi. Tvrdenie

žalobcu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, považoval odvolací súd za nesprávne, pretože, ak
zápisy v pozemkovej knihe spochybňoval žalobca, bolo toto bremeno dokazovania na ňom. Preukázanie
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu vyplýva zo zápisu výkupu v pozemkovej knihe, a nie až
z následných reštitučných rozhodnutí, ako tvrdí žalobca. Je pravdou, že zápismi pod B 17, 18, 19
došlo v r. 1962 k rozdeleniu parcely č. 8/5, ktorá mala byť predmetom výkupu, ale zo žiadneho dokladu,

predloženého v konaní, nevyplýva, že by predávajúcou v tejto kúpnej zmluve bola právna predchodkyňa
žalobcu, teda, že by ona nakladala s nehnuteľnosťami, ktoré jej boli pred tým vykúpené. Podľa názoru
odvolacieho súdu po zápise pod B 12 mohol byť predávajúcim len štát, ktorý sa stal ich vlastníkom, teda
tieto zápisy záver súdu prvej inštancie nespochybňujú.

24. Následne prebiehalo reštitučné konanie, v ktorom Pozemkový úrad v Nitre rozhodnutím číslo:
286/92-R-III. zo dňa 06. 10. 1992 rozhodol o schválení dohody o vydaní nehnuteľností do
vlastníctva právnejpredchodkynižalobcu.Podľatejtodohodyboli právnejpredchodkynižalobcuvydané
nehnuteľnosti, okrem iných aj v PK vl. č. XXX časť parc. č. 1112 a časť parc. č. 1194. Pozemkový úradv Nitre rozhodnutím číslo: 286/92-R-VI. zo dňa 10. XII. 1993 rozhodol, že právna predchodkyňa žalobcu
je oprávnenou osobou, avšak pre zákonné prekážky podľa § 11 ods. 1 písm. a), d) sa jej nepriznáva
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa pozemno-knižných údajov vedených v k. ú. J. K., a to okrem

iných PK vl. č. XXX, parc. č. 1192 výmera 27687 m2, nevydaná časť 6822 m2, parc. č. 1193 výmera
5866 m2, nevydaná výmera 5866 m2, teda celá a parc. č. 1194 výmera 38063 m2, nevydaná výmera
21240 m2. Bolo v ňom tiež uvedené, že časti p. č. 1192 a 1194, ktoré sa nevydávajú, sú oddelené GP č.
K-46/93, vypracovaným 30. 10. 1993 E. N., ktorý je prílohou tohto rozhodnutia. Z uvedených rozhodnutí
muselo byť právnej predchodkyni žalobcu zrejmé, že napriek výkupu celej parc. č. 1192, 1193 a 1194

jej neboli vrátené celé tieto parcely, ale iba časť parcely č. 1192 a časť parcely č. 1194. Rozhodnutím
SprávykatastraNitračíslo:C186/2009z8.decembra2009 bolschválený Registerobnovenejevidencie
pozemkov v k. ú. J. K., obec C., L. C., predmetom ktorého boli aj parcely č. 1192, 1193 a 1194 (rozdelená
na parc. č. 1194/1 a 1194/2), pričom po tomto rozhodnutí bola právna predchodkyňa zapísaná ako
vlastníčka parc. registra „E“ č. 1192, 1193 a 1194/1 a 1194/2, pričom neboli zohľadnené zápisy o výkupe
pôdy, zapísané v PKV č. XXX pod B12. Následne darovacou zmluvou zo dňa 22. 03. 2010 právna

predchodkyňažalobcuL.M. previedlanažalobcuE.A.B.,okreminých,ajparcelyč.1192ovýmere6822
m2, parcela č. 1193 o výmere 5866 m2 a parcely č. 1194/1 o výmere 18934 m2 a č. 1194/2 o výmere
2205 m2, teda časti týchto parciel práve vo výmerách, ktoré jej neboli reštitučnými rozhodnutiami vydané
a k ich zápisu do vlastníctva právnej predchodkyne žalobkyne došlo len z dôvodu nesprávneho zápisu
po ROEP-e. Ak teda právnej predchodkyni žalobcu bolo po ROEP-e zapísané vlastnícke právo vo

väčšom rozsahu, ako jej bolo navrátené v reštitúcii, musela si byť toho vedomá a ak potom darovacou
zmluvou previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalobcu, ten sa vlastníkom parciel č.
1192, 1193 a 1194 v rozsahu nad reštitúciou vrátené výmery nestal, pretože jeho právna predchodkyňa
na neho nemohla previesť viac práv, ako mala a táto darovacia zmluva je ohľadom predmetných parciel
neplatná.

25. Aj keď žalobca odvolaním napádal len záver súdu o vykúpení pôdy právnej predchodkyne žalobcu
štátom a k následnému posúdeniu vydržania právnou predchodkyňou žalobcu a žalobcom sa
nevyjadroval, odvolací súd na záver ešte dodáva, že ak právna predchodkyňa žalobcu vyzývala
žalovaného na uzavrie dohody na vydanie nehnuteľností podľa zák. č. 229/1991 Zb., v ktorej uvádzala,

že nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. XXX kat. úz. J. K. prešli na štát, pričom išlo o parc. č. 1192,
1193 a 1194, teda sama si bola vedomá toho, že predmetné nehnuteľnosti jej boli vykúpené a nie je
ich vlastníčkou. Aj v dohode o vydaní nehnuteľností právna predchodkyňa žalobcu uzavrela dohodu
so Štátnym majetkom Mikov Dvor, š. p. Nitra, podľa ktorej po vrátení pozemkov do jej vlastníctva (aj
predmetných parciel 1192, 1193 a 1194) ich dá do užívania Štátnemu majetku Mikov Dvor, š. p. Z týchto

listín teda vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu si bola vedomá výkupu predmetných nehnuteľností
štátom, preto potom, ak bolo nesprávne po ROEP-e zapísané jej vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, k parcelám č. 1192, 1193, 1194/1 a 1194/2, nemohla dobromyseľne vstúpiť do ich
držby a následne uzatvorená darovacia zmluva zo dňa 22. 03. 2010 je v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka ohľadom predmetných parciel neplatná. Žalobca potom nemohol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam parc. č. 1183/5, 1183/46, 1183/47, 1183/48, 1183/49 a 1183/50
(vytvorené z parciel č. 1192, 1193 a 1194) nadobudnúť od nevlastníka, pričom odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 04. 2021, pričom o žiadnu z výnimiek, uvedených
v tomto rozhodnutí, v danej veci nejde. Samotná držba žalobcu do spochybnenia vlastníckeho práva
žalobcu žalovaným v podanom odpore v tejto veci netrvala potrebnú vydržaciu dobu 10 rokov a

započítanie vydržacej doby jeho právnej predchodkyne neprichádza do úvahy, pretože u nej nebola
splnená podmienka dobromyseľnosti. Ak sa teda žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia
za nehnuteľnosti, ktoré platne nenadobudol, aj keď bol ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností,
pričom tento zápis bol žalovaným v konaní účinne spochybnený, nie je aktívne legitimovaný na podanie
tejto žaloby, a ak súd prvej inštancie túto žalobu zamietol, odvolací súd považuje jeho rozhodnutie za

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. K tomuto záveru odvolací súd dospel aj bez zohľadnenia dôkazov, predložených žalovaným
k vyjadreniu k odvolaniu (Usnesenie Nc. III 62/48 čd 4051/48 a oznam právoplatnosti výmeru č.
18.332/1947 zo dňa 16. apríla 1948), ktoré považoval odvolací súd za neprípustné novoty podľa § 366

CSP, preto na ne neprihliadal.

27. Keďže žalobca v odvolaní z opatrnosti navrhoval pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať
ustanovenie § 257 CSP, odvolací súd sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal aj aplikáciouustanovenia § 257 CSP na danú vec. Toto ustanovenie z hľadiska náhrady trov konania predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu
a jeho aplikácia je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla

v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu,
že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

28. Otázkou aplikácie ustanovenia § 257 CSP sa zaoberal aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/102/2017
z 31. júla 2017, v ktorom okrem iného uviedol, že aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,
či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo,

ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR,
III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie

spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

29. V danej veci bolo predmetom konania zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie
pozemkov žalobcovi ako vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľnosti. Obrana žalovaného od
počiatku sporu, už v odpore proti platobnému rozkazu spočívala v namietaní aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu z dôvodu, že zápis vlastníctva žalobcu k predmetným pozemkom vie spochybniť listinami,
ktoré objavili v archívoch a spochybňoval aj výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia. Po tom,
ako žalovaný znaleckým posudkom preukázal nižšiu výšku do úvahy pripadajúceho bezdôvodného
obohatenia, žalobca na tento dôkaz nereagoval, zotrval na pôvodnej výške uplatneného bezdôvodného
obohatenia (následne nepodal odvolanie proti zamietajúcemu výroku), a napriek žalovaným v konaní

predkladaným dôkazom, vyvracajúcim vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, na
podanej žalobe zotrval. Žalovaný sa v priebehu konania voči nároku žalobcu účinne bránil a predkladal
dôkazy, ktoré napokon viedli k jeho úspechu v spore. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na danú vec nie sú dôvody, preto o trovách odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní

úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).