Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323200710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci maloletých detí: L. L., U.. XX.X.XXXX K.
U. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny T., za účasti rodičov: C. G., U.. XX.X.XXXX, R. L. XX, zast. JUDr. Vieroslava Vočková, advokát
s.r.o., Slovenská 69, Prešov, a Š. L., U.. XX.X.XXXX, F. R. R. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/76/2023 - 109
zo dňa 24.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku IV., V., VI., VIII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloleté deti L. L., U.. XX.XX.XXXX K. U. L., U..
XX.XX.XXXX, zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu
sumou vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa a aby styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd maloletého L.U. L., U.. XX.X.XXXX a maloletú U. L., U.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. L. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu
maloletej U. L. sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky od podania návrhu od 2.3.2023.

IV. Zaostalé výživné pre maloletého L. L. za obdobie od 2.3.2023 do 24.1.2024 vo výške 1462,71 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Zaostalé výživné pre maloletú U. L. za obdobie od 2.3.2023 do 24.1.2024 vo výške 1 462,71 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.VI. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

VII. Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva neobmedzený.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III., IV., V. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec

maloletých. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím
návrhom.

4.Kodvolaniuotcasavyjadrilamatkamaloletých,ktoráuviedla,žesodvolanímotcanesúhlasí,rozsudok
v jeho napadnutej časti považuje za vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho

napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v časti výroku III.
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výrokoch IV., V., VI. a VII. je

potrebné rozsudok zrušiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, čo sa týka určenia výšky
vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára

ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci rozhodujúci pre určenie spravodlivého výživného na mal. U. a mal. L., vyvodil z neho tomu
prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil, čo sa týka určenia výšky vyživovacej

povinnosti otca k mal. deťom. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu
svoje opodstatnenie. Rozsudok vo výroku III. považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť
argumentuje nasledovne.

10. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,

či boli splnené podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. L. a mal. U. vo výške
150,- eur na každé dieťa a či súd prvej inštancie správne ustálil výšku zaostalého výživného.11. Podľa § 62 ods.1 , 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že určená
suma výživného na mal. U. a mal. L. zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V konaní bolo

zistené, že otec mal. detí žije v K., kde predtým žil spoločne aj s matkou a mal. deťmi. V minulosti v
K. pracoval ako L., podľa tvrdení matky zarábal cca 350,- M. na týždeň. Matka nepozná adresu otca,
na ktorej sa v K. zdržiava. Otec bez vysvetlenia opustil rodinu po tom, čo spoločne pred Vianocami v
roku 2022 pricestovali na územie SR, matku aj s mal. deťmi nechal na Slovensku, odcestoval do K.,
kde toho času žije so svojou partnerkou, s ktorou má aj mal. dieťa. Keďže príjem otca, jeho majetkové a

zárobkové pomery, ako aj miesto jeho pobytu sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť, pri určovaní výšky
výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca a za základ zobral minimálnu mzdu v K.. Táto podľa
zdroja na internete predstavuje sumu 9,50 M. za hodinu. Mesačná mzda tak pri 8-hodinovom dennom
pracovnom čase a 20 pracovných dňoch predstavuje sumu 1.520,- M.. Súd prvej inštancie tiež prihliadol
na výpoveď matky, ktorá uviedla, že pokiaľ otec maloletých detí pracoval, jeho príjem bol vo výške 350,-

M. týždenne, t.j. 1.400,- M. mesačne, t.j. 1.636,96 eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
otecmaloletýchmalzdravotnéproblémy,rovnakonebolipreukázanéinéprekážky,ktorébyotcovibránili,
resp. znemožňovali dosahovať riadny príjem.

16. Odvolací súd pripomína, že na strane povinného rodiča sa preskúmavajú nielen jeho reálne

majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t.j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu,
podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej
povinnosti. V danom prípade je otec maloletých schopný pracovať, v minulosti pracoval v K. ako L., toho
času je nezamestnaný, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 368,- M.. Otec v odvolaní namietal,
že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (tretia) a vzhľadom na skutočnosť, že je nezamestnaný, nie

je v jeho možnostiach platiť výživné v rozsahu ustálenom súdom prvej inštancie. Z odvolania otca však
nevyplýva, prečo je toho času nezamestnaný, z akého dôvodu už nepracuje ako L., pričom vďaka tejto
práci podľa matky dosahoval príjem vo výške 350,- M. týždenne, rovnako otec maloletých v odvolaní
nedeklarovalaaninepreukázalžiadnezdravotnéťažkosti,ktorébymubránilivdosahovanípravidelného
príjmu, je teda len na ňom, aby si našiel také zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na výživu jeho

mal. detí v súdom stanovenej výške.

17. Odvolací súd osobitne poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko
zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že

súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky
výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje,
alebo, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Skutočnosť, že potenciálny príjemmá prednosť pred faktickým príjmom vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „Pri určení výšky výživného je
rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože

princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity.“ Súčasne považuje za potrebné zdôrazniť,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu
prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na

zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

18. Odvolací súd rovnako zohľadnil postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom, ako
aj k výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Otec maloletých sa so svojimi deťmi nestretáva, (žije
s partnerkou a ich mal. dieťaťom v K.), na starostlivosti o mal. deti sa aktívne nepodieľa, na výživu mal.
detí prispieva nepravidelne.

19. Matka maloletých je nezamestnaná, býva u rodičov, nemá žiaden príjem. Pokiaľ ide o príjem
matky, odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní je to otec, ktorý je povinnou osobou z
platenia výživného na mal. L. a mal. U., ktorým poskytuje osobnú starostlivosť výlučne ich matka. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení výšky výživného zohľadnil mieru

osobnej starostlivosti matky o mal. deti, ktorým táto poskytuje všestrannú starostlivosť.

20. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na odôvodnené potreby mal. detí. Mal. U. je žiačkou X.
ročníka Q. školy, mal. L. je žiakom X. ročníka Q. školy (podľa návrhu, podľa výpovede matky navštevuje
X. ročník). Výdavky na maloletých predstavujú náklady na stravu, drogériu, ošatenie, obuv, školské

pomôcky, obedy v škole, družinu, cestovné, ako aj na ďalšie aktivity a záujmy mal. detí.

21. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, priemerný mesačný príjem otca by mohol predstavovať
cca 1.600,- eur (priemerná mesačná mzda v K. je 1.780,53 eur, príjem, ktorý otec v K. dosahoval,
keď pracoval ako L., predstavoval 1.636,96 eur). Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať

do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri
určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-
postup-pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku mal. L. (XX rokov) a
vo veku mal. U. (XX rokov) prislúcha podľa tabuľkové výživného percentuálny podiel 13 % z príjmu
povinného rodiča na mal. dieťa. Otec je nositeľom celkovo troch vyživovacích povinností. Prihliadajúc

na príjem, ktorý by otec mohol dosahovať, t.j. 1.600,- eur, v prípade mal. U., ako aj mal. L. spravodlivé
výživné predstavuje cca 208,- eur. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na sumu 150,- eur na mal.
dieťa, teda pod hranicou odporúčanej výšky výživného.

22. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku III. ako vecne správny postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh
odvolateľa, ktorý žiadal zmeniť rozsudok vo výroku III. tak, že otec bude zaviazaný prispievať na
výživu každého mal. dieťaťa sumou 65,- eur, považoval za rozporný s najlepším záujmom mal. dieťaťa,
ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských
povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

23. Vo vzťahu k výške zaostalého výživného, ktoré súd prvej inštancie za obdobie od 02.03.2023 do
24.01.2024 ustálil na sumu 1.462,71 eur na každé mal. dieťa, otec maloletých namietal, že o mal.
deti sa materiálne aj finančne staral, pravidelne im zasielal šatstvo, hygienu, darčeky, pravidelne a bez
omeškania matke zasielal peniaze určené na výživu detí. Na preukázanie svojich tvrdení k odvolaniu

priložil kópie potvrdení o poukazovaní peňažných prostriedkov matke mal. detí.

24. S ohľadom na ust. § 35 CMP (súd je povinný zistiť skutočný stav veci), ako aj na ust. § 36 CMP (súd
je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci) a ust. § 63 CMP (v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy) odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie a vykonať dôkazy,
ktoré by preukázali, príp. vyvrátili tvrdenia otca tak, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť, akú sumu otec na
výživu mal. detí matke dobrovoľne uhrádzal a aká je skutočná výška dlžného výživného otca vo vzťahu
k mal. U.Á.B. a mal. L., ktoré je otec maloletých povinný uhradiť. Doplnenie dokazovania v naznačenomsmere vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj
nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých
činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov

prvej inštancie).

25. S ohľadom na vyššie zmienené odvolací súd rozsudok vo výroku IV., V., VI., VIII postupom podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

26. K možnosti zrušenia výroku IV., V., VI. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že je mu známy
zákonný imperatív zakotvený v ust. § 390 CSP o povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní
po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, ktorý však nie je možné aplikovať bez výhrad. To znamená, že povinnosť odvolacieho súdu
rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia vrátení veci na nové rozhodnutie bude

možné aplikovať iba vtedy, ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy. To znamená,
že povinnosť rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku je daná iba vtedy, ak aj prvé zrušené rozhodnutie
bolo vo forme rozsudku. Nebude sa teda aplikovať v situácii, ak napríklad súd prvej inštancie prvým
rozhodnutím zastavil konanie pre nedostatok procesnej podmienky a toto rozhodnutie bolo zrušené pre
jeho vecnú nesprávnosť a následne rozhodol rozsudkom vo veci samej, proti ktorému bolo podané

odvolanie. V takomto prípade môže byť preskúmavaný rozsudok (v poradí prvý) zrušený, ak na to bude
daný niektorý zo zákonných dôvodov.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom a v dôsledku uvedených zistení opätovne ustáliť výšku dlžného výživného vo vzťahu k mal.

U.B. a mal. L. a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2, 3 CSP aj náležite odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Záznam

Podľa § 394 ods. 2 CSP člen senátu Mgr. Miloš Kolek nemôže podpísať rozhodnutie pre prekážku, ktorá
bráni zákonnému sudcovi vykonať tento úkon.

V Prešove 11.10.2024

JUDr. Eliška Har Tzvi

predsedníčka senátu