Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200710
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323200710.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí: A. A., nar.

XX.X.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, zast. JUDr.
Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., Slovenská 69, Prešov a E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX a maloletú B. A., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. A. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu
maloletej B. A. sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky od podania návrhu od 2.3.2023.

IV.ZaostalévýživnépremaloletéhoA.A.zaobdobieod2.3.2023do24.1.2024vovýške1462,71eursúd

povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Zaostalé výživné pre maloletú B. A. za obdobie od 2.3.2023 do 24.1.2024 vo výške 1 462,71 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

VII. Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva neobmedzený.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX
a B. A., nar. XX.XX.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletých detí prispievať
na ich výživu sumou vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa a aby styk otca s maloletými deťmi

súd neupravoval.
Vosvojomnávrhumatkamaloletýchdetíuviedla,žesotcomdetížilavspoločnejdomácnosti,odcestovali
pracovať do Anglicka, kde sa im postupne narodili dve deti. Otec maloletých detí postupne prestal
mať záujem o rodinný život, opúšťal spoločnú domácnosti, pričom neskôr sa ukázalo, že mal inépartnerské vzťahy. Otec maloletých detí nadviazal vzťah s inou partnerkou, preto pred Vianocami v roku
2022 opustila matka spolu s deťmi spoločnú domácnosť a žije v domácnosti svojich rodičov v A.. So
starostlivosťou o maloleté deti jej pomáhajú rodičia.

Maloletá B. je žiačkou X. ročníka základnej školy a jej výdavky predstavujú sumu 150 eur mesačne na
stravu, 20 eur mesačne na hygienické potreby, 15 eur mesačne na aktivity, 50 eur mesačne na ošatenie,
41 eur mesačne obedy v škole, 5 eur mesačne družina, 15 eur mesačne doplatky v lekárni, 24 eur
mesačne cestovné. Výdavky na maloletú B. spolu predstavujú sumu 320 eur mesačne.
Maloletý A. je žiakom 2. ročníka základnej školy (podľa návrhu, podľa výpovede matky navštevuje 3.

ročník) a jeho výdavky predstavujú sumu 150 eur mesačne na stravu, 20 eur mesačne na hygienické
potreby, 15 eur mesačne na aktivity, 50 eur mesačne na ošatenie, 41 eur mesačne obedy v škole, 5 eur
mesačne družina, 15 eur mesačne doplatky v lekárni, 24 eur mesačne cestovné. Výdavky na maloletého
A. spolu predstavujú sumu 320 eur mesačne.
Mesačné výdavky matky detí na domácnosť predstavujú sumu 150 eur na stravu, 40 eur na hygienické
potreby, 10 eur za telefón, 50 eur za bývanie, 42 eur internet, televízia. Celkovo sú to výdavky vo výške

292 eur mesačne.
Otec maloletých detí žije a pracuje v Anglicku a príjem otca jej nie je známy. Matka detí je nezamestnaná
a nemá žiaden príjem.

2. Spolu s návrhom predložila matka detí rodný list maloletých detí, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo

dňa 14.2.2023, z ktorého vyplýva, že matka maloletých detí nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
V priebehu konania predložila matka maloletých detí rozhodnutie o vrátení finančnej podpory za obdobie
od 6.4.2023 do 5.4.2023 zo dňa 19.1.2023, potvrdenie o nároku na prídavky na dieťa vo výške 24 libier
na najstaršie dieťa a 15,90 libier na každé ďalšie dieťa do 3.4.2023.

3. Okresný súd Humenné uznesením č. 10P 76/2023 zo dňa 11.4.2023 konanie zastavil a nepriznal
účastníkom konania náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove uznesením č. 24CoP 47/2023
zo dňa 13.7.2023 zrušil hore uvedené uznesenie Okresného súdu Humenné a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie nezisťoval za akých
okolnosti došlo k odsťahovaniu sa matky aj s maloletými deťmi z Anglicka na Slovensko, či otec

maloletých detí namietal ich neoprávnené premiestnenie a či sa domáha ich návratu do Anglicka s tým,
že aj inicioval konanie o návrat maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí nepodnikol žiadne kroky
smerujúce k návratu maloletých detí do Anglicka, je potrebné takýto postoj otca detí posúdiť ako jeho
konkludentný súhlas k premiestneniu maloletých detí na Slovensko.

4. Na pojednávaní dňa 4.10.2023 matka maloletých detí uviedla, že s otcom maloletých detí žili dlhodobo
v Anglicku, kde sa aj narodili obe maloleté deti. V decembri 2022 prišli pred Vianocami na Slovensko,
pričom plánovali vrátiť sa znova do Anglicka. V čase keď matka s deťmi išla na návštevu k svojim
rodičom, tak otec maloletých detí bez vysvetlenia odišiel. Má už novú partnerku, s ktorou čaká dieťa. On
súhlasil s tým, aby deti ostali na Slovensku. Žiadnym spôsobom sa nedomáhal, aby boli deti vrátené do

Anglicka k nemu. Počas celého roka 2023 otec na Slovensku nebol a ani ju ani deti otec nekontaktuje.
Kontaktuje ich len jeho matka. Na výživu detí jej otec posiela sumu 200 eur. Matka nepozná adresu,
na ktorej sa otec maloletých detí zdržiava v Anglicku. Matka maloletých detí je nezamestnaná, býva
u rodičov, nemá žiaden príjem. Maloletá B. navštevuje X. ročník základnej školy a maloletý A. 3. ročník
základnej školy. Obedy sú zdarma, za družinu matka platí sumu 5 eur mesačne na jedno dieťa. Otec

maloletých detí sa nachádza v Anglicku aj s celou svojou rodinou a na Slovensku na nenachádzajú
žiadni jeho príbuzní. Matka detí ďalej uviedla, že pokiaľ žili spoločne v Anglicku tak otec maloletých detí
niekedy pracoval, niekedy nie. Pracoval ako kuriér a zarábal cca 350 libier na týždeň. Za bývanie platili
sumu 700 libier, ale v domácnosti žilo 10 ľudí. Za elektrinu platili cca 20 libier na týždeň. Výšku ostatných
poplatkov nevedela matka detí uviesť.

Kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a výživné
ponechal na úvahu súdu.

5. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 3.1.2024 matka maloletých detí
nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a ani o túto pomoc v hmotnej núdzi nepožiadala.

6. Matka maloletých detí predložila súdu doklady potvrdzujúce platenie výživného zo strany otca detí zo
dňa 22.1.2024 na sumu 100,99 eur, zo dňa 13.11.2023 na sumu 96 eur, zo dňa 6.9.2023 na sumu 56,71eur, zo dňa 16.10.2023 na sumu 100,38 eur, zo dňa 2.11.2023 na sumu 55,45 eur, zo dňa 27.10.2023
na sumu 33,34 eur, zo dňa 27.10.2023 na sumu 111,12 eur, zo dňa 20.12.2023 na sumu 100,59 eur.

7. Otec maloletých detí sa k návrhu nevyjadril. Matka maloletých detí neoznačila adresu jeho bydliska
v Anglicku, táto nie je uvedená ani na dokladoch, ktorými otec poukazuje matke výživné. Doručovanie
písomnosti otcovi vykonal súd prostredníctvom úradnej tabule.
Na pojednávaní dňa 24.1.2024 matka maloletých detí uviedla, že by súhlasila aj s výškou výživného
150 eur mesačne na jedno dieťa. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd určil výživné vo výške 150 eur

mesačne na jedno dieťa.

8. Podľa údajov zistených na internete (pracavonku.sk) je minimálna mzda v Anglicku pre osoby nad
23 rokov vo výške 9,50 libier za hodinu od apríla 2022.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

10. Podľa § 62, ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho
majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

12.Podľačl.5ods.2Haagskehodohovoru,akdôjdekzmeneobvykléhopobytudieťaťanaúzemieiného
zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ust. čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu

dieťaťa.

13. Podľa § 38a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc
slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

14. Existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu
konania. V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí
konanie zastaviť. Postúpenie veci príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto
zastavenia konania iba v prípade, keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej

republiky. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán
cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie.

15.Súdkonštatuje,žeurčujúcimkritériompreurčenieprávomoci,t.j.súdyktoréhoštátumajúvdanejveci
konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať

s evidenčným pobytom dieťaťa.

16. Dotknuté štáty, v tomto prípade Slovenská republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Severného Írska sa riadia Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráciv oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorý bol prijatý 19. októbra 1996
v Haagu a uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 344/2012 Z. z. (ďalej len Haagský dohovor), pričom
Slovenská republika podpísala Dohovor 1. júna 1999 a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného

Írska sa začalo riadiť Haagskym dohovorom v dôsledku vystúpenia z Európskej únie po uplynutí
prechodného obdobia (od 01.01.2021). Aplikácia Haagskeho dohovoru má prednosť pred zákonom č.
97/1963 Zb. a je ho potrebné prednostne aplikovať. Princíp priority medzinárodných zmlúv vyplýva z
ust. § 2 citovaného zákona, ako aj samotnej Ústavy SR (čl.1,7). Podľa Haagskeho dohovoru je potrebné
postupovať, pokiaľ ide o určovanie právomoci vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností. Otázka

určenia výživného sa však daným dohovorom nespravuje, pričom právomoc vo veciach vyživovacej
povinnostisaposudzujepodľazákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom.

17. Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry
medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel

treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na
vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD).

Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že obvyklý pobyt sa posudzuje aj s prihliadnutím na dĺžku
trvania pobytu, pričom spravidla ide o obdobie 6 mesiacov. V prípade neoprávneného premiestnenia
dieťaťa je potrebná doba aspoň jedného roka za splnenia podmienky, že sa nekoná o žiadosti o návrat
podanej v tejto lehote a dieťa sa zžilo s novým prostredím.

18. V danom prípade súd dospel k záveru, že rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom v tomto konkrétnom prípade patrí do právomoci súdov SR. Maloleté deti sa na území
SR nachádzajú od decembra 2022, pričom podľa vyjadrenie matky obaja rodičia pred Vianocami 2022
pricestovali na územie SR a otec maloletých detí bez vysvetlenia odišiel a matku s deťmi nechal na
Slovensku. Maloleté deti na území SR bývajú v domácnosti starých rodičov, navštevujú tu školu po

dobu viac ako jedného roka. Nebolo zistené, že by sa otec maloletých detí domáhal návratu maloletých
detí do Anglicka. V prospech tejto skutočnosti svedčí aj skutočnosť, že otec na výživu maloletých detí
nepravidelne prispieva a teda je uzrozumený s tým, že detí žijú na území SR. Súd toto jeho konanie
hodnotí tak, že otec maloletých detí súhlasil s tým, aby deti žili na Slovensku.

19. Matka maloletých detí nie je zamestnaná a nemá žiaden príjem. Žije v domácnosti svojich rodičov.
Maloleté deti navštevujú druhý a tretí ročník základnej školy. Ich mesačné výdavky na jedno maloleté
dieťa predstavujú sumu 150 eur mesačne na stravu, 20 eur mesačne na hygienické potreby, 15 eur
mesačne na aktivity, 50 eur mesačne na ošatenie, 5 eur mesačne družina, 15 eur mesačne doplatky
v lekárni, 24 eur mesačne cestovné. Obedy majú maloleté deti zdarma. K výdavkov, ktoré matka uviedla

je potrebné pripočítať aj výdavky na školské potreby a školské aktivity minimálne vo výške 20 eur
mesačne. Minimálne výdavky na jedno maloleté dieťa tak predstavujú sumu 300 eur mesačne.
Príjem otca, jeho majetkové a zárobkové pomery, ako aj miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca a za základ zobral minimálnu
mzdu v Anglicku. Táto podľa zdroja na internete predstavuje sumu 9,50 libier za hodiny. Mesačná mzda

tak pri 8 hodinovom dennom pracovnom čase a 20 pracovných dňoch predstavuje sumu 1520 libier
(9,50 x 8 x 20) t.j. 1 780,53 eur (ku dňu rozhodnutia). Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
4.10.2023 uviedla, že pokiaľ otec maloletých detí pracoval, jeho príjem bol vo výške 350 libier týždenne
t.j. 1400 libier mesačne t.j. 1636,96 eur. Taktiež uviedla, že za bývanie platili 700 libier mesačne t.j.
819,98 eur a v domácnosti žilo 10 ľudí. Pre otca by tak náklady na bývanie predstavovali cca 80 eur

mesačne na bývanie + náklady na energie, ktoré by určite nepresiahli sumu 50 eur. Matka maloletých
detí zároveň uviedla, že otec maloletých detí má novú partnerku, s ktorou čakal dieťa. Z uvedené
je možné vyvodiť, že otec detí má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Keďže výdavky maloletých detí
predstavujú minimálne sumu 300 eur mesačne na jedno dieťa, suma 150 eur mesačne na jedno dieťa,
ktorú súd určil ako výživné, by pokryla polovicu nákladov jedného maloletého dieťaťa a taktiež táto suma

zodpovedá aj potencionálnemu príjmu otca maloletých detí. Matka s takouto výškou výživného súhlasila
na pojednávaní dňa 24.1.2024, rovnako ako aj kolízny opatrovník. Preto súd rozhodol tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu
sumou vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa od podania návrhu od 2.3.2023.20. Za obdobie od podania návrhu otec maloletých detí prispel na výživu maloletých detí dňa 22.1.2024
sumou 100,99 eur, dňa 13.11.2023 sumou 96 eur, dňa 6.9.2023 sumou 56,71 eur, dňa 16.10.2023

sumou 100,38 eur, dňa 2.11.2023 sumou 55,45 eur, dňa 27.10.2023 sumou 33,34 eur, dňa 27.10.2023
sumou 111,12 eur, dňa 20.12.2023 sumou 100,59 eur. Spolu otec maloletých detí na výživnom za
obdobie od podania návrhu od 2.3.2023 do 24.1.2024 prispel sumou: 654,58 eur na dve deti, na jedno
dieťa je to suma 327,29 eur.

21. Za obdobie od podania návrhu od 2.3.2023 do dňa rozhodnutia do 24.1.2024 mal otec na výživnom
pre jedno dieťa uhradiť sumu 1790 eur (za 3/2023 – 150:30x28=140 eur, za 4/2023-2/2024 – 11 x
150= 1650 eur). Po odpočítaní zaplateného výživného na jedno dieťa vo výške 327,29 eur predstavuje
dlžné výživné sumu 1462,71 eur na jedno dieťa. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len
jednej splátky od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí je v Anglicku a matka s deťmi na Slovensku súd
styk otca s maloletými deťmi ponechal neobmedzený.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku

a náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.