Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8121206078.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ S. S., narodeného XX. P. XXXX, K., F. XX, 2/ S.
S., narodenej XX. M. XXXX, K., I. XX, zastúpených advokátkou JUDr. Zuzanou Karaffovou, Sabinov,
Námestie Slobody 50, IČO: 51669625, proti žalovaným 1/ I. O., narodenému XX. M. XXXX, K., I. U.
4, 2/ Z. O., narodenej XX. Z. XXXX, K., I. U. 4, zastúpených spoločnosťou PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAs.r.o.,Prešov,Puškinova16,IČO:36854581,vmenektorejkonáadvokát

a konateľ JUDr. Jakub Štefanko, o ochranu vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 20C/60/2021, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. marca
2023 sp. zn. 10Co/8/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 26.
októbra 2022 č. k. 20C/60/2021-225 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu aj
„žalobcovia")domáhali,abysúdzriadilvecnébremenospočívajúcevumiestneníkanalizačnéhopotrubia
s prípojkami na bližšie určenom pozemku v zmysle bližšie určeného Geometrického plánu v prospech
žalobcov na dobu neurčitú a uložil žalovanému povinnosť strpieť vstup, vjazd žalobcov na bližšie určený

pozemok pri prevádzke, údržbe a opravách kanalizačného potrubia s prípojkami v prospech žalobcov.
Žalobcov tiež zaviazal nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalovaní") trovy konania.
1.1. Súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods.
3 OZ. Podľa tohto ustanovenia možno zriadiť len vecné bremeno cesty, avšak vecné bremeno s iným
obsahom nie je možné zriadiť a to ani za použitia analogickej aplikácie a teda podľa tohto ustanovenia
nemožno zriadiť vecné bremeno spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia s prípojkami.

Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje
hmotnoprávny vzťah, ktorý tu dosiaľ nebol. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce
práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší
subjektívne práva a povinnosti, pričom k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona,
ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu navrhovateľa zasiahnuť do súkromných práv a povinností.
V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné

bremeno a to ani vtedy keby vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena
nutným východiskom k jeho riešeniu. V tomto ohľade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo/1438/2004.
1.2. Pokiaľ žalobcovia namietali dobré mravy tak podľa názoru súdu aplikácia § 3 ods. 1 OZ síce
umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov,
nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá totiž

vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo/144/2010).2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcov rozsudkom zo 14. marca
2023 sp. zn. 10Co/8/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným

náhradu odvolacích trov.
2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 1 a 2 CSP) vychádzajúc z toho, že predmetom konania je žaloba o zriadenie vecného
bremena. V tejto súvislosti uviedol, že „[s]úd môže zriadiť vecné bremeno iba na základe výslovného
zákonného splnomocnenia. Analógia je v tomto prípade vylúčená. Občiansky zákon umožňuje súdu

zriadiť vecné bremeno iba v prípade: neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods.3 OZ), zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 OZ)
a zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods. 3 OZ) ... V predmetnej právnej veci sa však
žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umiestnení kanalizačného potrubia
s prípojkami v ich prospech, a to na dobu neurčitú, cez pozemok žalovaných a zároveň sa domáhajú,

aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť vstup a vjazd žalobcov (pri prevádzke, údržbe a opravách)
cez pozemok v ich výlučnom vlastníctve. Podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany
práva žalobcov z dôvodu, že rozhodnutím súdu vzniká vecné bremeno len v taxatívne stanovených
prípadoch uvedených vyššie. V ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné
bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným

východiskom na jeho riešenie".
2.2. Odvolací súd uzavrel, že „[n]a základe žalobcami právne vymedzeného ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 151o ods. 3) nie je možné zriadiť vecné bremeno s iným obsahom, ako to umožňuje
zákon. V ustanovení § 151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi
stavby (panujúca nehnuteľnosť) spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve

inej osoby (zaťažená nehnuteľnosť). Z dôvodu, že analógia je v tomto prípade vylúčená a súd môže
obmedziť vlastnícke právo len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne stanovené v zákone, zriadenie
vecného bremena ako sa domáhajú žalobcovia, t. j. spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného
potrubia s prípojkami cez pozemok žalovaných, vrátane povinnosti žalovaných strpieť neobmedzený
vstup a vjazd žalobcov na ich pozemok, súdnym rozhodnutím nie je možné. Za týchto okolností súd prvej

inštancie správne žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, pričom skutočnosti uvedené v odvolaní
žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel
súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcov z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené".

3. Žalobcovia (ďalej aj ako „dovolatelia") podali proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) a e) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Po opísaní priebehu konania a
skutkových okolností prípadu navrhli, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia nižších súdov a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznal žalobcom náhradu dovolacích trov.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietali nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a

arbitrárnosť oboch nižších rozhodnutí. V podstatnom uvádzali, že nižšie súdy „sa vôbec nezaoberali
otázkou poskytnutia ochrany vlastníckeho práva ale len nemožnosťou zriadenia vecného bremena", a to
napriek tomu, že žalobcovia v rámci rozšírenia petitu z 25. apríla 2022 (ktorá zmena bola prvostupňovým
súdom pripustená na pojednávaní dňa 26. októbra 2022, pozn.) nad rozsah zriadenia vecného bremena
argumentovali (aj) ochranou vlastníctva k vodnej stavbe v zmysle § 126 OZ. V tejto súvislosti uviedli,

že prvostupňový „súd absolútne nezdôvodnil prečo neposkytol ochranu vlastníckemu právu k vodnej
stavbe ... ochranou vlastníckeho práva sa nezaoberal ani odvolací súd, ktorý sa nezaoberal ani našimi
námietkami uvedenými v odvolaní".
3.2. V súvislosti s formálne označeným dovolaním podľa § 420 písm. e) CSP žalobcovia v podanom
dovolaní neuviedli nič.

3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žiadnu právnu otázku žalobcovia explicitne
neuviedli a iba v súvislosti s rozhodovaním súdov všeobecne kritizovali hybridné používanie platného
CSP a neplatného OSP; implicitne zrejme išlo o nedostatky uvedené v bode 3.1.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhli odmietnuť toto dovolanie a priznať mu trovy konania.

Uviedli, že „samotní dovolatelia sa v rámci svojej žaloby domáhali zriadenia vecného bremena, čo
bezpochyby vyplýva z ich žalobného návrhu, avšak potom ako súdy odmietli zriadiť vecné bremeno z
dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov, dovolatelia pred najvyšším súdom namietajú, že súdy sa
nezaoberali ochranou ich vlastníckeho práva". Ďalej poukázali na správnosť rozhodnutí nižších súdov.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci
konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Uvedené platí o

to viac, ak dovolateľ v rámci podaného dovolania v podstate zopakuje jeho predsúdnu argumentáciu,
v rámci ktorej (skôr) polemizuje s právnymi závermi súdov, spochybňuje správnosť súdneho
rozhodnutia, či kritizuje prístup súdu k právnemu posudzovaniu veci, čo v prevažnom rozsahu bol
prípad aj tohto dovolania.
7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na

opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je

skôr reštriktívny výklad.

9. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,

nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým
je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. e) a f) CSP

10. V danom prípade vyvodili žalobcovia prípustnosť podaného dovolania (aj) z ustanovenia § 420 písm.
e) a f) CSP, z ktorých vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, alebo (písm. e)) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f)).

10.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Dovolanie podľa § 420 písm. e) CSP dovolatelia - okrem iba jeho formálneho označenia - nijako

neodôvodnili, teda neuviedli, v čom spočíva táto vada. Z uvedeného dôvodu dovolanie žalobcov v tejto
časti nebolo prípustné (§ 431 ods. 2 v spojení s § 428 a § 447 písm. d) resp. f) CSP).

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcov, že v konaní došlo k nimi tvrdeným vadám zmätočnosti.
12.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnymporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

13. Žalobcovia v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP v podstatnom namietali
nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a arbitrárnosť oboch nižších rozhodnutí (bod 3.1.).

14. Podľa názoru najvyššieho súdu i keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho
odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane,
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž
v rozsahu posudzovaného predmetu konania (zriadenie vecného bremena) uvádza skutkový stav,

ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých vyvodil svoje
právne závery vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a
predodvolacímsúdomtvoríjedencelokaurčujúcaspätosťrozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Je nepochybné, že nosné dôvody, ktoré

viedli prvostupňový súd k zamietnutiu žaloby a odvolací súd k potvrdeniu prvostupňového rozsudku
spočívali v zistení, že podaná žaloba nebola procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov
z dôvodu, že rozhodnutím súdu vzniká vecné bremeno len v taxatívne stanovených prípadoch (§
135c ods. 3, § 142 ods. 3 a § 151o ods. 3 OZ), o ktorý prípad v posudzovanom prípade nešlo. V
ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa

z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie. Zároveň
uviedol, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym a preto takéto
rozhodnutie nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona (§ 853 OZ), preto podľa § 151o
ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno (iba) cesty, nie však vecné bremeno s iným obsahom, a to
ani pri použití jeho analogickej aplikácie. Odvolací súd uzavrel, že zriadenie vecného bremena ako

sa domáhali žalobcovia, t. j. spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia s prípojkami cez
pozemok žalovaných, vrátane povinnosti žalovaných strpieť neobmedzený vstup a vjazd žalobcov na
ich pozemok, súdnym rozhodnutím nebolo možné. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné resp. nedostatočne odôvodnené; pričom za vadu
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom.

15. Pokiaľ dovolatelia v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietali, že nad rozsah
požadovaného zriadenia vecného bremena argumentovali (aj) ochranou vlastníctva k vodnej stavbe v

zmysle § 126 OZ, na čo nižšie súdy nereagovali, najvyšší súd uvádza, že žalobcami navrhnutý petit
žaloby sa explicitne netýkal ochrany vlastníctva vodnej stavby, a aj keby sa týkal a nižšie súdy o tom
nerozhodli platilo by, že namietaná vada by nemohla byť spôsobilým predmetom dovolania, keďže takým
môže byť len konkrétny (existujúci) výrok, ktorý tvorí súčasť výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho
súdu (predmetom konania posudzovaného nižšími súdmi bolo iba zriadenie vecného bremena, pozn.).

Totiž pri namietaní, že súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania je prostriedkom nápravy nie
dovolanie, ale návrh na doplnenie rozsudku v zmysle § 225 CSP. Inak povedané predmetom dovolania
môže byť iba výrok, ktorý bol odvolacím súdom vydaný, a nie výrok neexistujúci.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

16. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.16.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
16.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosť dovolania.

16.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať

zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka

relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky
preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.
17.1. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka

právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len
na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne
úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so
zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd

ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej
ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle
tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).

18. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobcovia žiadnu právnu otázku neuviedli

a iba v súvislosti s rozhodovaním súdov všeobecne kritizovali hybridné používanie platného CSP a
neplatného OSP; implicitne zrejme išlo o nedostatky uvedené v bode 3.1. (pozri aj bod 11.).
18.1. Sama polemika dovolateľov s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého
problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

Pokiaľ dovolatelia v dovolaní nevymedzia právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mali dovolatelia na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne

neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy
dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP.
18.2. Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, ktorá podľa
obsahu podaného dovolania nebola ešte dovolacím súdom riešená; zákonodarca túto povinnosť ukladá
dovolateľovi. Žalobcovia v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnili. Z uvedených dôvodov

nemohol najvyšší súd na podklade nevymedzenej právnej otázky (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) uskutočniť
meritórny dovolací prieskum a prijať závery k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom.

19. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa

§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

20. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. f) CSP.21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.