Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217220162
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:7217220162.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zast. HODOR advokátska kancelária, s. r. o., Vrátna
č. 40, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 47 240 849, zastúpená: JUDr. Radoslav Hodor, konateľ,
advokát, proti žalovanému: F. C. – C., F.: XXXXXXX, A. C.: G. XXX XX, H.. I. J. B., právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kremnický, Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 50 038 371, za
účasti intervenienta: I. C. - I., XXX XX K. XX, F.: XX XXX XXX, o zaplatenie 30.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19.550,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 01.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 30 % s tým, že o výške
tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

IV. Intervenientovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola pôvodne podaná na Okresný súd Košice II. dňa 12.07.2017, domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 30.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 1.6.2017 do zaplatenia. Svoju pôvodne podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa
24.07.2015 zmluvu o dielo č. 0150701 so zhotoviteľom označeným ako združenie Elegohouse so sídlom
Jasenovce č. 50. Predmetom zmluvy bola výroba, dodávka, doprava a výstavba rodinného domu do
podoby (stavu) holodom, systémom Elegohouse, podľa projektovej dokumentácie. Miestom plnenia
zmluvy bolo E., C. D. XX. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 160.000,- eur s DPH. Žalobca ako

objednávateľ bol v zmysle čl. V bod 4 zmluvy povinný zaplatiť žalovanú sumu 30.000,- eur ako zálohu
na materiál do 7 dní od podpisu zmluvy na bankový účet zhotoviteľa. Uvedenú povinnosť žalobca
splnil v rovnaký deň ako bola podpísaná zmluva t.j. 24.07.2015, kedy žalovanú sumu poukázal na
účet uvedený v záhlaví zmluvy, ktorého vlastníkom je žalovaný. Následne došlo zo strany zhotoviteľa
k začatiu plnenia predmetu diela a to výkopovými prácami. Pri realizácii týchto výkopových prác
došlo k dôsledku nedostatočného (oporného) zabezpečenia stavebného priestoru k zosuvu časti svahu
susedného pozemku a zosunutá zemina zasypala stavenisko žalobcu. Stavebné práce boli z uvedeného

dôvodu zo strany zhotoviteľa prerušené. Žalobca musel následne čeliť sťažnostiam a trestnému
oznámeniu vlastníka susedného pozemku. K pokračovaniu stavebných prác však nedošlo. Žalobca bol
však napriek vzniknutému stavu opakovane vyzývaný na úhradu druhej časti ceny predmetu diela t.j.
sumy 45.000,- eur, čo on odmietol, nakoľko neboli splnené podmienky na úhradu tejto časti ceny dieladohodnutévzmluve.Dôsledkomtohobolojednostrannéukončenieplneniazmluvyzostranyzhotoviteľa.
Žalobca preto zhotoviteľovi poskytol listom zo dňa 10.11.2015 dodatočnú lehotu na plnenie. Avšak
k pokračovaniu zhotovenia diela nedošlo. Z dôvodu, že žalobca uhradil zhotoviteľovi sumu 30.000,- eur,

ktorá mala podľa č. V bod 4 zmluvy predstavovať zálohu na materiál pre prvé poschodie rodinného
domu, kde mu tento materiál nebol dodaný ako aj z dôvodu, že plnenie poskytnuté zhotoviteľom
bolo znehodnotené zosuvom pôdy v dôsledku neodborného konania, sa žalobca chcel od zhotoviteľa
domáhať náhrady za spôsobenú škodu. Za poskytnuté plnenie totiž nezískal žiadnu reálnu protihodnotu.
Až vtedy si však uvedomil, že zhotoviteľ označený v zmluve ako združenie Elegohouse nemá právnu

subjektivitu. Ten, kto nemá právnu subjektivitu, nemôže byť ani zastúpený. V danom prípade nejde
podľa žalobcu ani o prípad podľa ust. § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu je
preto podľa názoru žalobcu predmetná zmluva neplatná. Podľa ust. § 457 Občianského zákonníka, ak
je zmluva neplatná, (alebo ak bola zrušená), je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Na účet uvedený v záhlaví zmluvy poukázal žalovanú sumu. Vlastníkom uvedeného
účtu je však žalovaný. Ten je preto povinný vydať žalobcovi žalovanú sumu. Žalovaný však žalobcovi na

základe zmluvy neplnil nič. Preto žalobca z uvedeného dôvodu nie je povinný vydať žalovanému žiadne
protiplnenie. Naviac plnenie, ktoré žalovaný na základe zmluvy prijal vo forme prác a výkonov, bolo ich
neodborným vykonaním a následným zosuvom zeminy znehodnotené. Je teda bez hodnoty.

2. K tejto pôvodnej žalobe predložil tieto dôkazy: výzvu adresovanú žalovanému a I. C. / intervenient/ zo

dňa10.11.2015soznačením„dodatočnálehotanasplneniezáväzku“,kdeimuviedol,žezmluvouodielo
číslo 0150701 uzatvorenou medzi združením Elegohouse a jeho osobou, ktorej predmetom je výroba,
dodávka, doprava a výstavba rodinného domu do podoby holodomu, ste sa zaviazali v zmysle jej článku
III. realizovať prvé poschodie predmetnej stavby s ukončeným liatym betónovým stropom v termíne do
12.09.2015. V zmysle platných ustanovení Obchodného zákonníka Vám poskytujem dodatočnú lehotu

na splnenie povinnosti do 30. novembra 2015. Očakávam, že v tejto lehote ukončíte práce, ku ktorým ste
sa v predmetnej zmluve o dielo zaviazali, teda ukončíte práce na l. poschodí spolu s liatym betónovým
stropom.

3. Zároveň predložil aj dôkaz o poukázaní sumy 30.000,- eur dňa 24.7.2015 na účet č.účtu: L.. K tomuto

dôkazu bolo priložené aj potvrdenie, z ktorého má vyplývať, že uvedené číslo účtu patrí pre firmu Ivan
Petruška – PEVA Jasenovce 50, IČO: 33262195.

4. Zo zmluvy o dielo č. 0150701 zo dňa 24.7.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi zhotoviteľom
združenie Elegohouse so sídlom Jasenovce 50, v zastúpení: F. C. – Peva, Jasenovce, IČO: 33262195

a I. C. – Varb, Hviezdna 12, Prešov, IČO: 31280145 a objednávateľom A. B., C. XX, E. s predmetom
zmluvy: výroba, dodávka, doprava a výstavba rodinného domu do podoby holodom, systémom
Elegohouse, podľa projektovej dokumentácie, s miestom plnenia: E. - G., C. XX, za cenu diela 160.000,-
eur s DPH. V článku X. je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť v deň podpisu zhotoviteľa
a objednávateľa. Zmluva môže byť vypovedaná jednou zo zmluvných strán v prípade závažného

porušenia zmluvných podmienok druhou stranou a vzťahy medzi zmluvnými stranami neupravené touto
zmluvou sa riadia Obchodným zákonníkom.

5. Okresný súd Košice II. dňa 1.augusta 2017 vydal platobný rozkaz čk. 15C/38/2017, voči ktorému
podal odpor žalovaný z dôvodu, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že zmluva o dielo je neplatná.

Odpor odôvodnil tým, že z obsahu zmluvy o dielo zreteľne vyplýva, že zmluvu uzavreli na strane
zhotoviteľa F. C. so sídlom 094 05 Jasenovce 50, IČO: 33262195 a I. C. so sídlom Hviezdna 12, 080
01 Prešov, IČO: 31280145. Obaja títo účastníci zmluvy zároveň predmetnú zmluvu o dielo podpísali.
Nakoľko obaja podnikatelia vykonávajú podnikanie spoločne, použili pri uzatvorení zmluvy o dielo
spoločné označenie. Z použitia spoločného názvu združenia a slovného spojenia „v zastúpení“ nemožno

vyvodzovať neplatnosť zmluvy, ale jedine to, že obaja účastníci uzatvorili zmluvu o dielo ako členovia
združenia. Podanú žalobu považuje za nedôvodnú aj v prípade, že predmetná zmluva o dielo by bola
neplatná alebo zrušená. Podľa § 457 Občianského zákonníka ( ďalej len OZ) platí, že ak je zmluva
neplatná alebo ak je zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ platí, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva vzájomná podmienenosť plnení. Táto
má za následok, že súd môže žalovaného zaviazať na vrátenie plnenia iba v prípade, že žalobca už vrátil
to, čo bezdôvodným obohatením nadobudol, prípadne, že v rozsudku bude na zaplatenie zaviazaný ajsamotný žalobca. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že žalovaný žalobcovi nič neplnil. Sám žalobca si
totiž odporuje, keďže v žalobe uvádza, že žalovaný po podpise zmluvy začal s plnením predmetu diela.
V závere žaloby žalobca taktiež priznáva, že prijal plnenie vo forme prác a výkonov. Žalovaný spoločne

s I. C., IČO: 31280145 ako člen Združenia Elegohouse (založeného podľa § 829 a nasl. OZ za účelom
výstavby domu na C. M. XX v E.), poskytol žalobcovi do prerušenia prác na stavenisku plnenie v celkovej
výške minimálne 41.000,- eur. V prípade potreby navrhol, aby cena za vykonané stavebné práce vrátane
dodaného materiálu bola stanovená na základe odborného vyjadrenia prípadne znaleckého posudku.
Zároveň žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a preto Okresný súd Košice II. postúpil

vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu miestne príslušnému. Zároveň k odporu doložil
fotodokumentáciu z vykonávania diela a dôkaz s označením rekapitulácia čerpania stavby zo dňa 27.
11. 2015, podľa ktorého mali byť čerpané prípravné práce v sume 9.229,96 eur s DPH, základy v sume
5.872,76 eur s DPH, bleskozvod v zemi v sume 305,77 eur s DPH a osadzovanie panelov v sume
9.485,42 eur. K jednotlivým týmto prácam bol predložený súpis vykonaných prác a krycí list čerpania,
a to iba k týmto prácam: prípravné práce, základy, bleskozvod v zemi, bez prác osadzovanie panelov.

Zároveň k odporu doložil fotodokumentáciu z vykonávania diela.

6. Žalobca k podanému odporu uviedol, že aj sám žalovaný pripúšťa v odpore, že zmluva z dôvodu
neexistencie právnej subjektivity zhotoviteľa je neplatná. Namietal hodnotu dodaných prác žalobcovi,
nakoľko má zato, že žalovaný to ničím nepreukázal. Naviac, vzhľadom k štádiu, v ktorom došlo

k ukončeniu prác, u žalobcu nebolo dodanie prác a materiálu v hodnote uvádzanej žalovaným ani
objektívne možné. Na stavenisku boli vykonané iba výkopové práce a začiatočné stavebné práce, no ich
hodnota bola znehodnotená následným zosuvom pôdy z priľahlého pozemku vyvolanej týmito prácami.

7. Žalovaný v duplikáte uviedol, že vyvracia tvrdenie žalobcu, že by zmluva bola neplatná a taktiež

aj vyvracia tvrdenie žalobcu, že by vykonané práce boli znehodnotené zosuvom pôdy, pretože
z predloženej fotodokumentácie, ktorú predložil k odporu, zemina zasypala iba malú časť staveniska
a poškodená bola iba zanedbateľná časť dovtedy nedokončenej panelovej steny. Preto žiadal, aby súd
žalobu zamietol.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, odporom, písomnými vyjadreniami,
výsluchom strán sporu a právnych zástupcov, zmluvou o dielo, výzvou na omeškanie, odstúpením od
zmluvy, znaleckým posudkom, pripojeným spisom stavebného úradu, výsluchom svedka a zistil tento
skutkový stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má zato, že zmluva je absolútne neplatná
z dôvodu, že zhotoviteľ označený v zmluve ako združenie Elegohouse nemá právnu subjektivitu. Zmluvu
o dielo podpísal pán C. a pán C.. V prípade absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, každá zo strán je povinná navzájom si vrátiť plnenie. Keďže žalobca žalovanému poskytol
sumu 30.000,- eur, domáha sa vrátenia tejto sumy. Hodnota prác, ktoré mal poskytnúť žalovaný,

je nulová, nakoľko došlo k znehodnoteniu tohto plnenia zo strany žalovaného v dôsledku zosuvu
pôdy a následnou nečinnosťou zo strany žalovaného. Pôvodne žalovaný nárok si uplatnil v zmysle
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka a to z titulu neplatnej zmluvy, kedy je povinnosť zmluvných
strán navzájom si vydať svoje plnenie. Keďže súd predmetnú zmluvu o dielo považuje za platnú, doplnil,
že už v čase, keď sa blížila doba prvého čiastkového plnenia, žalobca videl, že dielo nepostupuje podľa

zmluvy a pochyboval aj o postupe prác. Keďže žalobca dospel k záveru, že žalovaný neplní ani lehotu
ani kvalitu diela, najprv ústnymi výzvami vyzval žalovaného, aby nedostatky odstránili a keďže tak sa
nestalo, výzvou k plneniu zo dňa 6.10.2015 vyzval pána C. k plneniu zmluvy riadne a včas. Keďže ani
na základe tejto výzvy nedostatky neboli odstránené, následne listom zo dňa 19.10. žalobca požiadal
žalovaného prostredníctvom pána C., aby čo najskôr riešil zosuv pôdy, nakoľko hrozí škoda, keďže dňa

3.10.2015 došlo k zosuvu pôdy. Nakoľko ani po výzve z 19.10.2015 nedošlo k odstráneniu nedostatkov,
žalobca listom zo dňa 10.11.2015 poskytol obom zhotoviteľom dodatočnú lehotu na splnenie záväzkov
a vyzval ich, aby si splnili svoje povinnosti v zmysle zmluvy do 30.11.2015. Keďže ani zhotoviteľ na
základe tejto dodatočnej lehoty záväzok nesplnil, pretože už opustil stanovisko dávno predtým, listom
zo dňa 3.12.2015 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo. Na toto odstúpenie reagoval žalovaný listom

zo dňa 9.12.2015, v ktorom uviedol, že s jednostranným odstúpením nesúhlasí. Keďže predmetná
zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľská, žalobca mal právo na odstúpenie
od zmluvy a má zato, že na základe tohto odstúpenia má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Keďže je preukázané, že žalobca žalovanému poskytol sumu 30.000,- eur a dielo vykonané žalovanýmbolo znehodnotené nevhodným vykonaním diela, tým, že došlo k zosuvu pôdy, tak práce vykonané
žalovaným boli znehodnotené. Škodu, ktorú mal spôsobiť žalovaný žalobcom si dal vyčísliť znaleckým
posudkom, ktorá bola vyčíslená na sumu 10.449,97 eur.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z dôvodu, že združenie Elegohouse
nemá právnu subjektivitu, tomuto združeniu nevznikajú práva a povinnosti ale priamo účastníkom tohto
združenia. Aj preto obaja účastníci združenia podpísali zmluvu o dielo a má zato, že predmetná zmluva
o dielo je platná. Poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa

14.12.1999 sp.zn. 29Cdo 1174/1999.

11. Žalobca súdu uviedol, že dňa 12.9.2014 mu bolo vydané stavebné povolenie na stavbu s tým, že
zadná časť pozemku bola svahovitá a preto on začal vykonávať základné práce, pozemok vyrovnal
s tým, že statik mu oznámil, že výkopové práce ako aj vyrovnanie svahu sa bude robiť až postupne
pri zabetónovávaní základov. Keďže pri výstavbe domu bolo potrebné vykonať aj odkopové práce, išlo

o nebezpečné práce, našiel si na internete firmu, združenie Elegohouse, s ktorým sa stretol za účelom
vykonania týchto odkopových prác, ktorý ho oboznámil s novým systémom tzv. strateného debnenia,
s ktorým sa dohodol na spolupráci. V zmysle zmluvy, ktorú podpísal so združením Elegohouse, poskytol
združeniu zálohu. Predmetný systém prác však namietal, že bol vykonaný vadne. Dňa 3.10.2015 sa
zosypal svah, a týmto dňom žalovaný opustil stavenisko a na stavbu sa viacej nevrátil, aj keď ho na

to vyzval.

12. V rámci prednesu nových skutkových okolností žalobca predložil tieto dôkazy: Výzvu žalobcu
adresovanú združeniu Elegogause v zastúpení osoby I. C. zo dňa 6.10.2010, ktorú podľa podacieho
lístka podal na pošte s tým, že v tejto výzve je uvedené, že bol vyzvaný k plneniu zmluvy o dielo č.

0150701, kde sa v čl. III – Postup a termíny plnenia diela v bode 1. ako zhotoviteľ zaviazal ukončiť
realizáciu prvého poschodia s ukončeným liatym betónovým stropom v termíne do 12.9.2015. Pretože
aj napriek meškaniu v termíne, v realizácii stavby nepokračuje, prvé poschodie je dokončené len
z jednej tretiny, nie je zrealizovaná kanalizácia ani vodovodná prípojka a stavba zostala v štádiu, keď
ohrozujemajetokajosobysusednýchnehnuteľnostíadochádzakuškodámnamajetkuikvšeobecnému

ohrozeniu, žiadal o pokračovanie v realizácii stavby, aj vzhľadom k zhoršujúcim sa poveternostným
podmienkam a tým aj zhoršeným podmienkam pre dokončenie výstavby rodinného domu. Má zato,
že ako objednávateľ neporušil žiadne ustanovenie tejto zmluvy a je v jeho záujme naďalej pokračovať
v spolupráci so združením ako zhotoviteľom predmetu zmluvy. Žiadal o bezodkladne informovanie
o nasledujúcich krokoch v plnení Zmluvy o dielo. Ďalšou výzvou zo dňa 19.10.2015 žalobca vyzval

žalovanéhoprostredníctvomosobyI.C.,abyvzmyslezmluvyodieloč.0150701čonajskôrriešilproblém
zosuvu pôdy, nakoľko odo dňa zosuvu pôdy 3.10.2015 na stavbe nepracuje a požiadal o predloženie
prepracovanej projektovej a statickej dokumentácie na realizovaný systém Elegohouse. Zároveň aj
k tejto výzve bol doložený poštový podací hárok.

13. Na predmetné výzvy žalobcu reagovali členovia združenia N. F. C. a I. C. dňa 9.12.2015, kde
žalobcovi oznámili, že tak ako objednávateľ uzatvára zmluvu o dielo so zhotoviteľom so súhlasom
oboch strán, tak aj zrušenie zmluvy sa vykonáva so súhlasom oboch zmluvných strán. Predmetná
zmluva môže byť plnená v objemoch a termínoch vtedy, ak obidve strany dodržiavajú obsah jej textu, no
zároveň obidvaja obchodní partneri t.j. objednávateľ aj zhotoviteľ musia postupovať v zmysle zákonných

ustanovení platnej legislatívy a stavebného zákona. Napriek niekoľko krát zaslaným požiadavkám na
splnenie si žalobcových povinností ako objednávateľa, ani v jednom bode žalobca nezareagoval tak,
aby zhotovitelia mohli na stavbe pokračovať, a preto nesúhlasia s jednostranným odstúpením od zmluvy.
Žalobca ako objednávateľ k dnešnému dňu neodovzdal vytýčenie obvodu staveniska autorizovaným
geodetom, tak ako to má nariadené v stavebnom povolení. Projektová dokumentácia, ktorú žalobca

predložil je projektová dokumentácia ako zmena. Túto zmenu doposiaľ neodsúhlasil stavebný úrad.
Požiadavku zhotoviteľa žalobca na doplnenie zmluvy o doplnok ignoroval. Žalobca bol vyzvaný, aby
tieto podmienky splnil, aby zhotovitelia na stavbe pokračovali.

14. Dňa 3.12.2015 žalobca oznámil F. C. a I. C., že odstupuje od zmluvy č. 0150701 uzavretej dňa

24.7.2015 z dôvodu, že do dohodnutého termínu 12.9.2015 nebolo odovzdané prvé poschodie, čím
sa zhotoviteľ dostal do omeškania a podstatným spôsobom porušil zmluvnú povinnosť odovzdať dielo
riadne a včas. Napriek dodatočne poskytnutej lehote do 30.11.2015 táto povinnosť nebola splnená.Zároveň boli priložené aj poštové podacie hárky, ktoré mali preukazovať, že toto odstúpenie od zmluvy
bolo podané na poštovú prepravu dňa 4.12.2015.

15. Vzhľadom na zmenu v skutkových okolnostiach ako ich predniesol právny zástupca žalobcu po
začatí pojednávania, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.4.2019 pripustil zmenu žalobného návrhu
v časti rozhodujúcich skutočností tak, ako ich predniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa
22.3.2019.

16. Po pripustení zmeny skutkových okolností právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca sa
domáha zmenenou žalobou nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zrušenej zmluvy.
Návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej, s ktorým sú preto spojené hmotnoprávne a
procesnoprávne účinky. V prípade zmeny nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu
došla zmena žaloby alebo dňom, kedy bol tento úkon uskutočnený do zápisnice. S týmto okamihom
je potom spojený dôsledok pre spočívanie premlčania, a to, že sa týmto dňom beh premlčacej doby

zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný pre posúdenie, či premlčacia lehota márne uplynula. Žalobca
od zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 3.12.2015, pričom najneskôr dňa 9.12.2015 bol tento list
doručený ostatným účastníkom zmluvy. Najneskôr 9.12.2015 teda žalobca odstúpil od zmluvy o dielo a
najneskôr v tento deň tak malo žalobcovi vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca však svoj nárok uplatnil až na pojednávaní dňa 22.3.2019,

teda po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
K tvrdeniu žalobcu, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo z dôvodu, že žalovaný napriek dodatočne
poskytnutej lehote na plnenie nepokračoval v zhotovovaní diela podľa uzatvorenej zmluvy o dielo
uviedol, že aj keď je pravdou, že žalovaný nepokračoval v prácach, bolo tak z dôvodu, že žalobca bol
sám v omeškaní s plnením svojich zmluvných povinností. V zmysle čl. VI. bod 1. zmluvy o dielo sa

žalobca ako objednávateľ zaviazal zabezpečiť na vlastné náklady pre potreby plnenia predmetu zmluvy
o dielo právoplatné stavebné povolenie. Žalobca do dnešného dňa nezabezpečil stavebné povolenie pre
zhotovovanie stavby podľa projektovej dokumentácie, na ktorej sa dohodli (dom so 6 bytmi). Žalovaný
preto v ďalších prácach nielenže nemohol pokračovať ale žalovaný pokračovať v zhotovovaní stavby
nesmel. Žalovaný by napokon aj pokračoval v zhotovovaní stavby podľa projektovej dokumentácie, na

ktorú získal žalobca stavebné povolenie (rodinný dom s 2 bytmi), avšak žalovaný ho nútil a trval na tom,
aby žalobca pokračoval v zhotovovaní stavby podľa neschválenej projektovej dokumentácie. Podľa §
520 Občianskeho zákonníka platí, že k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté
plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V zmysle
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že omeškanie veriteľa vylučuje omeškanie

dlžníka. Dlžník sa preto nemôže dostať do omeškania, pokiaľ je v omeškaní sám veriteľ. Keďže žalobca
ako objednávateľ si nesplnil jednu zo svojich najzákladnejších povinností vyplývajúcej mu zo zmluvy o
dielo, a ktorá priamo podmieňovala možnosť realizácie diela, nemohol sa žalovaný ako zhotoviteľ dostať
do omeškania, a preto žalobca nemohol platne odstúpiť od zmluvy o dielo. Poprel škodu, ktorá mala
žalobcovi údajne vzniknúť, poprel jej vznik a vzniesol námietku premlčania škody, keďže od zosuvu

pôdy (a teda ku škode) došlo ešte 3.10.2015 a žalobca svoj nárok uplatnil až na pojednávaní dňa
22.3.2019, teda po viac ako troch rokoch. Žalobca nezabezpečil stavebné povolenie pre projektovú
dokumentáciu, na ktorej sa dohodol so žalovaným. Žalobca síce predložil žalovanému nejaké stavebné
povolenie, avšak, keďže takéto stavebné povolenie a projektová dokumentácia má niekoľko, až 20
výkresov, tak žalobca ako aj žalovaný k tomu pristúpili nezodpovedne. Žalovaný nepredpokladal, že mu

žalobca predloží stavebné povolenie na neschválenú projektovú dokumentáciu. Žalovaný začal stavať
v domnení, že žalobca má vybavené stavebné povolenie na tú projektovú dokumentáciu, na ktorej sa
dohodli, až následne, keď došlo k zosuvu pôdy, a k podávaniu trestných oznámení, žalovaný zistil, že
stavebnépovoleniesanetýkaprojektovejdokumentácie,naktorejsadohodli.Vtedysažalovanýdohodol
s pánom C., že so stavbou končia a je to dôvod, prečo k dnešnému dňu sa na stavbe nepokračuje.

Z dôvodu, že žalobca nezabezpečil potrebnú projektovú dokumentáciu, sám žalobca sa dostal do
omeškania a nie žalovaný.

17. Právny zástupca žalobcu vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Žalobca
sa zmenou žaloby domáha rovnakého právneho nároku na základe rovnakého ustanovenia § 457

Občianskeho zákonníka, ktoré alternatívne upravuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to
v prípade, ak je zmluva neplatná, alebo bola zrušená. Rovnaké sú aj skutkové okolnosti veci, pričom
k zmene došlo na základe súdom vysloveného predbežného právneho záveru, že zmluvu považuje za
platnú, pričom žalobca ju z dôvodov uvedených v žalobe považoval za neplatnú. Žalobca na základeuvedeného teda uviedol ďalšiu skutočnosť, ktorým tento nárok preukazuje. Nestotožnil sa s tvrdením,
že sa jedná o nový návrh. V opačnom prípade, by sa rovnako muselo posudzovať uvedenie akejkoľvek
novej skutočnosti v konaní. Žalobca neuplatňuje iné právo a ani iný nárok. Skutkové okolnosti zostali

nezmenené a boli iba doplnené. Ak bol žalovaný toho názoru, že žalobca odstúpil od zmluvy neplatne,
mal toto odstúpenie napadnúť na súde. Má zato, že žalobca platne odstúpil od zmluvy. Žalobca
zabezpečil projektovú dokumentáciu, platné stavebné povolenie, čo potvrdzujú aj skutočnosti, že došlo k
začatiustavby,avšaksavnejnepokračovalo.Ukončenábolalenpočiatočnástavbaatozákladovédosky
a bočné steny. Pán C. si nesplnil povinnosť v zmysle zmluvy a to prerobenie projektovej dokumentácie

predloženej žalobcom na projektovú dokumentáciu pre systém Elegohouse.

18. V konaní bol vypočutý intervenient I. C., druhý člen združenia Elegohause, najprv ako svedok, a až
následne vstúpil do konania ako intervenient, ktorý uviedol, že došlo k podpísaniu predmetnej zmluvy
o dielo, došlo aj k začatiu realizácie stavby, avšak došlo k záseku pri výstavbe. Najprv bol to technický
zásek, ktorý sa zmenil neskôr na právny zásek a to, že došlo k utrhnutiu svahu. Po utrhnutí svahu sa so

žalobcom snažili nejako dohodnúť, avšak k dohode nedošlo. Z dôvodu tejto udalosti boli podané viaceré
trestné oznámenia, pri ktorých sa zistilo, že žalobca mal dve rozdielne projektové dokumentácie, avšak
stavebné povolenie mu bolo vydané iba na projektovú dokumentáciu s dvoma bytmi a nie na projektovú
dokumentáciu so 6-timi bytmi, na ktorej výstavbe žalobca trval. Preto vyzvali žalobcu na predloženie
stavebného povolenia na projektovú dokumentáciu a to stavba so šiestimi bytmi. Žalobca trval na tom,

aby žalovaný pokračoval v stavbe podľa projektovej dokumentácie, na ktorú nebolo vydané stavebné
povolenie.

19. Po tomto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 15.01.2020 a to
tak, že žalobu zamietol s poukazom na ust. § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1 až. 3, §

101, § 107 ods. 1, 2, 3, § 457, § 517 ods. 1, § 631, § 633 ods. 1, § 635 ods. 4, § 640, § 642 ods. 1,
2, § 651 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami
bolo sporné, či zmluva o dielo je platná alebo neplatná, či došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo nie, a či
na strane žalovaného vzniká povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 30.000,- eur, ktorá bola poskytnutá ako

záloha a či je dôvodnosť na vrátenie vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie zmluvu o
dielo považoval za platnú, pretože obranu žalobcu, že označený zhotoviteľ nemá spôsobilosť na právne
úkony, nepovažoval za dôvodnú. Občiansky zákonník dovoľuje, aby podnikatelia za účelom splnenia
istého účelu sa združovali a založili združenie, čo sa uskutočnilo medzi pánom C. a pánom C., ktorí
ako samostatne zárobkovo činné osoby, ako podnikatelia, založili združenie Elegohouse a to za účelom

vykonávania stavby. V zmluve je uvedené nielen samotné združenie, názov, pomenovanie združenia
podnikateľov, ale sú tam výslovne uvedené aj fyzické osoby, podnikatelia, ktoré tvoria združenie, teda
osoby, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania, preto mal súd prvej inštancie zato, že uvedená
zmluva o dielo sa považuje za platnú. Keďže súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o
dielo za platnú, s tým, že skutkové okolnosti, ktoré boli uvedené v pôvodnej žalobe, v porovnaní so

skutkovými okolnosťami v návrhu na zmenu žaloby, považoval za takú podstatnú zmenu skutkových
okolností, ktoré mali vplyv na začatie premlčacej doby a mal zato, že od vznesenia zmeny žaloby, začala
plynúť nová premlčacia doba. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto sa súd prvej inštancie
musel zaoberať touto námietkou. Keďže zmena žaloby spôsobila akoby podanie novej žaloby z dôvodu
nových skutkových okolností, prvoinštančný súd mal zato, že od podaného návrhu na zmenu žaloby,

začala plynúť žalobcovi premlčacia doba na požadované vrátenie sumy 30.000,- eur ako bezdôvodné
obohatenie z titulu odstúpenia od zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo preukázané, že k
odstúpeniu od zmluvy došlo platne, nakoľko pred odstúpením od zmluvy žalobca poskytol žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie, keďže tak neurobil, následne tak došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.
Žalobca preukázal, že odstúpenie od zmluvy bolo podané na poštovú prepravu dňa 04.12.2015.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde
do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené). Na toto odstúpenie od
zmluvy žalovaný reagoval listom zo dňa 09.12.2015, a preto najneskôr týmto dňom došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy. Od odstúpenia od zmluvy, tj. najneskôr od 09.12.2015 začala plynúť žalobcovi
dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia, od

kedy žalobca vedel kto sa obohatil a že došlo k bezdôvodnému obohatenie z dôvodu, že zmluva o dielo
bola zrušená odstúpením. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy si žalobca právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil až na pojednávaní dňa 22.03.2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd
prvej inštancie obranu žalovaného považoval za dôvodnú a žalobu ako premlčaný nárok zamietol.Odstúpenie od zmluvy považuje za platné, pretože spĺňalo všetky zákonom stanovené predpoklady
pre platné odstúpenie od zmluvy. Výhradu žalovaného, že žalobca si nesplnil povinnosti zo zmluvy o
dielo, že nepredložil žalovanému potrebné dokumenty podľa zmluvy, na ktorých predloženie sa zaviazal,

neprihliadal ako na dôvodnú obranu, pretože žalovaný ako podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť v tomto
odbore, má pristupovať k vykonávaniu diela s odbornou starostlivosťou, pred začatím vykonávania prác
má si žalovaný odkontrolovať všetky potrebné dokumenty. Žalovaný začal vykonávať dielo a preto súd
prvej inštancie mal zato, že žalobca si splnil svoje povinnosti. Dodatočná obrana, že nebolo vydané
stavebné povolenie na projektovú dokumentáciu, v zmysle ktorej začal vykonávať žalovaný stavbu, súd

prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Preto mal za to, že došlo aj k platnému odstúpeniu od zmluvy.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Namietal, že k bezdôvodnému obohateniu
žalovanéhomalodôjsťzdôvoduneplatnostizmluvyodielozodňa24.07.2015,nakoľkosubjektoznačený
v zmluve ako zhotoviteľ Združenie ELEGOHOUSE nemá právnu subjektivitu, pričom v konaní preukázal,
že žalovanú sumu uhradil žalovanému. Poznamenal, že tvrdenie o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že

jeden z účastníkov nemá právnu subjektivitu, nie je skutkovým tvrdením, ale právnym posúdením veci,
s čím sa súd nestotožnil. Uviedol, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľom je Združenie
ELEGOHOUSE, za ktoré majú konať označené fyzické osoby - podnikatelia, ktoré však nekonajú vo
vlastnom mene, ale ako zástupcovia združenia. Ďalej uviedol, že so zhotoviteľom uzavrel zmluvu o dielo,
ako aj okolnosti, ku ktorým došlo po uzavretí tejto zmluvy a to až do momentu, kedy došlo k zosuvu

pôdy a zastaveniu prác a následne k výzve žalobcu zhotoviteľovi na pokračovanie v zhotovení diela
listom zo dňa 10.11.2015. Týmto dátumom možno preto časovo ohraničiť skutkové okolnosti, ktoré vo
veci uviedol v žalobe. Odstúpenie od zmluvy sa realizovalo až následne a to listom zo dňa 04.12.2015.
Uvedením tejto skutočnosti na pojednávaní konanom 22.03.2019 nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k
zmeneskutkovýchokolnostíakotovyhodnotilsúd,pretožetvrdenímotom,žeodzmluvyodieloodstúpil,

žiadne skutkové tvrdenia a okolnosti uvedené v žalobe nezmenil, ale iba doplnil a to z dôvodu, že sa súd
nestotožnil s jeho právnym posúdením veci. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania poukázal na
ust. § 107 ods. 3 OZ. V danom prípade je nepochybné, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetnú
vec, pretože § 107 OZ upravuje premlčanie pri bezdôvodnom obohatení, ktorého vydania sa žalobca
v tomto konaní domáha a je zjavné, že ako „druhý účastník“ nemôže premlčanie namietať, pretože

z predmetnej zrušenej zmluvy vyplýva povinnosť iba žalovanému, ktorý môže vzniesť (a aj vzniesol)
námietku premlčania, ale žalobcovi síce formálna (v zmysle ust. § 457 OZ) povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie zo zrušenej zmluvy vznikla vo vzťahu ku ktorej by mohol vzniesť námietku premlčania, ale v
skutočnosti v tomto prípade taká jeho povinnosť nie je pretože dielo resp. jeho realizovaná časť sa stalo
jeho vlastníctvom v momente zhotovenia preto jeho vydania sa žalovaný nemôže domáhať a naviac

ako je zrejmé z predloženého znaleckého posudku z dôvodu zosuvu pôdy sa realizovaná časť diela
znehodnotila v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného pri jeho realizácii. Preto žalovaný nemá ani
nárok na vydanie jeho hodnoty v peniazoch. Žalovaný teda nemá právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého premlčanie by mohol žalobca namietať. Následne svoje odvolanie doplnil tým, že
zmluvu o dielo uzavreli podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto sa riadi Obchodným

a nie Občianskym zákonníkom. Aj odstúpenie od zmluvy bolo vykonané poukazom na ustanovenia
Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijako s uvedenou skutočnosťou
nevysporiadal a nezdôvodnil prečo zmluvu posudzoval podľa ust. 631 a nasl. OZ a nie podľa Obch.
zákonníka. V danom prípade síce posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, v ktorom aj
citoval ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, pričom aj z neho vyplýva, že spotrebiteľská zmluva sa môže riadiť aj

ustanovenia Obch. zákonníka a normy OZ sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je aj spotrebiteľ
použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. V danom prípade však mal konajúci súd predmetnú
zmluvu, ak ju považoval za platnú, posudzovať podľa noriem Obch. zákonníka, nakoľko podľa ust. §
397 Obch. zákonníka je premlčacia doba 4 roky, ktorá sa uplatní aj pri bezdôvodnom obohatení. Ak
odstúpenie žalobcu stanovil na deň 09.12.2015, tak ak by aj žalobca nárok uplatnil podľa súdu na

pojednávaní 22.03.2019nemohlo k jeho premlčaniu dôjsť.

21. K odvolaniu žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že združenie ELEGOHOUSE nemá právnu
subjektivitu, avšak obaja účastníci združenia sú v zmluve riadne označení a napadnutú zmluvu aj
podpísali, nemožno mať žiadne pochybností o platnosti napadnutej zmluvy. K otázke zmeny žaloby

žalovaný uviedol, že v zmysle § 140 ods. 2
CSP sa za zmenu žaloby považuje nielen zmena rozhodujúcich skutočností ale aj ich doplnenie. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy a nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu zrušenej zmluvy predstavujú odlišnú právnu kvalifikáciu, a to napriek tomu, žesystematicky sú oba tieto nároky zaradené do toho istého zákonného ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 457). K náležitému a správnemu posúdeniu zmeny žaloby i následnému vyhoveniu
námietke premlčania, poukázal na rozsudok NS SR z 31.júla 2008, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007: ,,...

za zmenu žaloby je treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rvnaké plnenie,
tak následne činí na základe iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Preto bolo povinnosťou
súdu sa s touto zmenou žaloby vyporiadať. Ak by bol súd túto zmenu pripustil, následne by musel zaujať
aj názor vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania, prihliadajúc na takto uplatnený nárok...“. Alebo
aj na rozsudok NS SR, sp. zn. 6Cdo 202/2016 z 29.11.2017: ,,... Hmotnoprávne účinky zmeneného

návrhu (týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom,
v ktorom súdu došla písomná zmena žaloby, prípadne dňom, v ktorom žalobca urobil toto podanie
ústne do zápisnice....“. Ďalej uviedol, že ust. § 107 ods. 3 OZ vyžaduje situáciu, kedy sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko čo podľa nej dostali. Mal za to, že ak
žalobca tvrdí, že mu z titulu zrušenej zmluvy nevznikla žiadna povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
žalovanému, tak potom v danej situácii nejde o prípad synalagmatického záväzku predpokladaného

hypotézou ust. § 107 ods. 3 OZ a žalobca svojimi vlastnými tvrdeniami vylučuje aplikáciu ust. § 107 ods.
3 OZ. Argumentácia žalobcu, podľa ktorej by sa mali prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka iba vtedy, keď sú v danom prípade výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti ustanoveniam
Obchodného zákonníka považoval žalovaný za nedôvodnú a bez opory v zákone. Takýto výklad
totižto nezakladá predvídateľnosť výkladu právnej úpravy pre účastníkov spotrebiteľských záväzkov,

keďže môže dochádzať k nepredvídateľnej kombinácii Občianskeho a Obchodného zákonníka. Cieľom
novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 2 OZ a doplnenia tretej vety do tohto ustanovenia bolo pevne
stanoviť, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vždy prednostne aplikuje režim Občianskeho
zákonníka, ktorý je priaznivejší ako režim Obchodného zákonníka. Popieral tvrdenia, že žalobca od
žalovaného nič nezískal, a teda, že sa nijako neobohatil. Záver o „nulovom“ obohatení sa žalobcu

pritom nebol súdom ani vyslovený. Uviedol, že žalobcovi poskytol práce a materiál minimálne v hodnote
41.000,- eur, ktorá suma značne presahuje sumu, ktorú mal žalobca poskytnúť (30.000,- eur).

22. O odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 30.09.2021 a to tak, že zrušil napadnutý
rozsudok s odôvodnením, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, prečo predmetný vzťah posúdil

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v predmetnom spore
ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi účastníkmi sporu je tak potrebné aplikovať ustanovenia
týkajúce sa spotrebiteľského práva (zákon o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník § 52 a nasl.).
Súd prvej inštancie avšak bližšie nerozviedol dotknutú úvahu; osobitne jej prepojenie na existenciu ako
dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi sporu je spotrebiteľská a vzájomný vzťah je

potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Vo svojom odôvodnení len formálne uviedol ustanovenia
§ 52 a nasl., Občianskeho zákonníka a ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ak už aj uviedol
a aplikoval ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa a právny vzťah posudzoval podľa noriem Občianskeho
zákonníka, § 52 ods. 2 prvá veta OZ uvádza, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V predmetnom spore však žalobca namieta, že
zmluvu, ktorá má, respektíve môže mať charakter spotrebiteľskej, ale strany sporu sa rozhodli na právne
vzťahy medzi sebou posudzovať podľa noriem Obchodného zákonníka. Dodržujúc ustanovenie § 52
ods. 2 prvej vety, tak pre žalobcu bola výhodnejšia aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka.

23. K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o planú zmluvu z dôvodov
ako to popísal v bode 39 odôvodnenia. Zároveň, že sa jedná o platné odstúpenie od zmluvy z
dôvodov uvedených v bode 41 odôvodnenia v rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
však nedostatočne vysvetlil, prečo je pre žalobcu ako spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného

zákonníka. Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie čo do námietky premlčania a jej
použitia tak, ako to popísal v bode 45 odôvodnenia. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude vec
opätovne prejednať, znovu preveriť postavenie žalobcu, či v predmetnom spore vystupuje skutočne ako
spotrebiteľ. V prípade, že áno, tak či na vzťah medzi stranami sporu bude pre spotrebiteľa výhodnejšie
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Obchodného zákonníka.

24. Po vydaní rozsudku odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie.25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že vhodnejšia úprava pre žalobcu je úprava
Obchodného zákonníka. V zmluve si účastníci konania dohodli použitie Obchodného zákonníka. Pre
aplikáciu Občianskeho zákonníka použil nález Ústavného súdu sp. zn. IV.US84/2019, kde poukázal na

to, že ide o totožnú vec, kde v tejto veci vystupoval žalobca ako spotrebiteľ a Ústavný súd zdôraznil, že
je treba inak posudzovať situáciu, ak je spotrebiteľ v pozícii veriteľa a ak je v pozícii dlžníka. Účastníci
konania uzatvorili zmluvu podľa Obchodného zákonníka a taktiež aj žalobca odstúpil od zmluvy podľa
Obchodného zákonníka. Pre danú právnu vec je potrebné aplikovať 4 ročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 397 Obchodného zákonníka. Aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách je iba podporná vo

vzťahu k § 52 ods. 2, 1 veta Občianskeho zákonníka, a to že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa
použijúvždyakjetonaprospechzmluvnejstrany,ktorájespotrebiteľom.Ďalšieustanovenie§52hovorí,
že prednostne sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to teda znamená, že Obchodný
zákonník je možné aj naďalej aplikovať a upravuje 4 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá je pre žalobcu
výhodnejšia. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v danom prípade sú už preto nadbytočné. Predmetom
konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Znaleckým posudkom predloženým žalobcom bolo

preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu. Ak aj nejaké plnenie zo strany
žalovaného bolo vykonané, toto plnenie bolo vyvrátené podaným znaleckým posudkom. K projektovej
dokumentácii predloženej právnym zástupcom žalovaným uviedol, že ide o projektovú dokumentáciu
z júna 2015, ktorá nebola predložila stavebnému úradu k stavebnému povoleniu. Bola to alternatívne
vypracovaná dokumentácia, ktorú si dal žalobca vypracovať potom, keď videl, že dôjde k ukončeniu

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa tejto projektovej dokumentácie sa nikdy stavba
nerealizovala. Od začatia stavby ubehla doba 7 rokov, kedy už nebude môcť byť teraz posúdené, aké
práce žalovaný vôbec vykonal. Tohto času je stavba rozostavaná pred dokončením, a namietal, že časť
prác vykonaných združením bola zničená z dôvodu zosuvy svahu potom, čo združenie Elegohouse
opustilo stavbu. Ohodnocovali by sa iba domnelé práce a naviac už v znaleckom posudku predloženým

žalobcom boli ohodnotené práce vykonané žalovaným. Tvrdenie o vykonaných prácach podľa výkazu
výmer k podanému odporu je vyvrátené súkromným znaleckým posudkom podaným žalobcom. Z
dôvodu odstúpenia od zmluvy uplatňuje si voči žalovanému bezdôvodné obohatenie. Nárok na náhradu
škody si neuplatňuje.

26. Právny zástupca žalovaného uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená ako spotrebiteľská
zmluva, kde na strane zhotoviteľa vystupoval subjekt združenie Elegohouse, v ktorom boli združení F.
C. – PEVA a I. C.. Cena v zmluve bola stanovená s DPH, čo preukazuje, že taktiež zo strany žalovaného
išlo o výkon podnikateľskej činnosti. Aj z výpisu zo živnostenského registra žalovaného vyplýva, že
má oprávnenie na realizáciu stavieb. Aj v žalobe bol žalovaný označený ako podnikateľský subjekt.

Z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použije ustanovenie Občianskeho zákonníka, aj keď
by inak sa mali použiť normy obchodného práva. Argumentácia žalobcu, že prednostne by sa mali
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka iba vtedy, keď sú výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti
ustanoveniam Obchodného zákonníka, považuje za nedôvodnú, bez opory v zákone. Nie je možné

špekulatívne vyberať medzi Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom, pretože takýto
výklad nezakladá predvídateľnosť výkladu právnej úpravy pre účastníkov spotrebiteľských vzťahov,
keďže môže dochádzať k nepredvídateľnej kombinácii Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa
neho cieľom ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo pevne stanoviť, že v spotrebiteľských
právnych vzťahov sa vždy prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je priaznivejší

ako režim Obchodného zákonníka a tým odstrániť diskusie o tom, či sa majú použiť normy Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka, a či sa tieto majú použiť iba vtedy, pokiaľ je to na prospech spotrebiteľa,
alebo ak je vhodná kombinácia týchto 2 právnych noriem. V danom prípade si účastníci zmluvy
dohodli použitie Obchodného zákonníka a tak postupovali v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a takéto dojednanie je absolútne neplatné. Vylúčil, žeby zmluva bola uzatvorená podľa

Obchodného zákonníka. Mal zato, že podľa obsahu ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.
Aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčil z dôvodu, že podľa neho nestačí, že je v zmluve iba označenie,
že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, ale musí obsahovať výslovné dojednanie, že si vylučujú
aplikáciu Občianskeho zákonníka a chcú, aby sa ich vzťah riadil Obchodným zákonníkom. Vylúčil, žeby
aplikácia Občianskeho zákonníka o premlčaní bola pre spotrebiteľa menej výhodná, pretože ak by v

zmysle uvedenej zmluvy si uplatňoval nárok žalovaný, podľa Občianskeho zákonníka by mal kratšiu 3
ročnú premlčaciu dobu než je uvedená v Obchodnom zákonníka, čo je nepochybne pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Žalovaný vykonával stavbu podľa projektovej dokumentácie predloženej žalobcom na 6
bytov a práce, ktoré mal vykonal žalovaný sú špecifikované v odpore, ku ktorému bol predloženývýkaz výmer. Zhotoviteľom boli doručené pre stavbu výkresy emailom pánovi C.. Samotné práce, ktoré
vykonal žalovaný presahujú sumu 30.000,- eur, ktoré je predmetom žaloby. Táto suma má vyplývať z
predloženého súpisu, z fotodokumentácie a z výsluchu svedka F. O..

27. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri podpise zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, pretože
predmetnú stavbu chce využiť ako rodinný dom pre deti. Zo strany žalovaného došlo k poškodeniu
do sumy 30.000,- eur, keď žalovaný odišiel zo staveniska a tým došlo k deformácii stavu. Žalovaný
bol daný priestor, aby dal veci do pôvodného stavu, čo neurobil. Poukázal na názor statika, F. K.,

ktorý uviedol, čo bolo zo strany žalovaného poškodené a čo sa na stavenisku nachádzala. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz o tom, ako bola použitá suma 30.000,- eur. Opätovne poukázal na to, že
žalovaný bol v omeškaní so stavbou, pretože v čase, keď malo byť hotové/odovzdané 1.poschodie,
žalovaný vykonával výkopy základov. Ďalej dal do pozornosti, že zhotovitelia nemali oprávnenie na
vykonávanie stavby 3-poschodového domu, ale iba na 2-poschodý dom. Podľa neho žalovaný mal
stavebné povolenie ako aj projektovú dokumentáciu, a mal projektovú dokumentáciu prepracovať, čo

neurobil. Projektovú dokumentáciu žalovanému odovzdal v deň podpísania zmluvy odovzdaním do
ruky. Taktiež neviedol stavebný denník. Intervenientovi neposielal žiadne emailovú komunikáciu ohľadne
stavby 6 bytových jednotiek. Podľa neho má k dispozícii iba projektovú dokumentáciu, ktorá je súčasťou
stavebného povolenia. Nedal si ani vypracovať projektovú dokumentáciu na 6 bytov. Neskôr potvrdil,
že projektová dokumentácia z júna 2015 mohla byť nejakou alternatívou. Podľa tejto novšej projektovej

dokumentácie tak sa charakter stavby nezmenil, ostal zachovaný aj pôvodný pôdorys a prízemie stavby
podľa schválenej projektovej dokumentácie a rozdielnej projektovej dokumentácie bolo rovnaké. Stavba
bola započatá dňa 12.09. a žalovaný tvrdil, že o novej projektovej dokumentácii sa dozvedeli 30.10. na
výpovedi na polícii. Potvrdil, že intervenientovi zaslal email zo dňa 30.09.2015, kde mala byť obsahom
projektová dokumentácia na 6 bytov, ktorý zaslala jeho manželka. K tomuto mailu uviedol, že túto

projektovú dokumentáciu zaslal intervenientovi, avšak domnieval sa, že ide o projektovú dokumentáciu,
ktorá je súčasťou stavebného povolenia. Zároveň doplnil, že novšiu projektovú dokumentáciu si
dal vypracovať z dôvodu, že vzhľadom na priebeh stavby, kedy stavenisko ostala rozbité, hľadal
inú alternatívu. Novšiu projektovú dokumentáciu možno omylom zaslal intervenientovi, pretože na
stavebnom úrade mu bolo oznámené, že kým nemá skolaudovaný dom, vnútro domu si môže

kedykoľvek zmeniť. Dnes je stavba rozpracovaná. Pred kolaudáciou požiada o zmenu stavby, pretože
priečky nie sú postavené ako sú zakreslené v schválenej projektovej dokumentácii. Znalec ocenil práce
podľa projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom.

28. Aj keď na pojednávaní žalobca súdu predložil k nahliadnutie 3 emaily doručované medzi žalobcom

a intervenientom pri výpovedi, na výzvu súdu, aby ich doručil ako dôkaz, súdu zaslal iba 1 email, a to zo
dňa 08.05.2015 medzi intervenientom a žalobcom s obsahom 2 variant doplnkov k zmluve. Išlo o email
od intervenienta pre žalobcu, ktorý sa mal týkať finančného doplatenia. K ostatným emailom uviedol, že
ich nemôže predložiť, pretože následne došlo k ich krádeži.

29. Intervenient na pojednávaní uviedol, že po zistení na výsluchu na polícii dňa 25.10, že pre
výkon stavby majú inú projektovú dokumentáciu, než bolo schválená stavebným úradom, po poučení
policajtom túto skutočnosť oznámili na stavebnom úrade. Podľa neho, projektová dokumentácia
predložená žalobcom je rozdielna s projektovou dokumentáciou schválenou na stavebnom úrade už
v samotnom prízemí. Podľa neho znalecký posudok predložený žalobcom oceňuje práce podľa inej

projektovej dokumentácie, než podľa ktorej združenie vykonávalo stavbu. Súpis práce, ktoré vykonalo
združenie, je možné vykonať podľa zoznamu prác, ktoré môže predložiť svedok O., ktorý vykonával tieto
práce pre združenie plus je potrebné posúdiť aj ďalšie práce, ktoré vykonávalo združenie Elegohouse.
Podľa neho je to minimálne suma 22.000,- eur. Podľa neho podľa súpisu týchto prác plus podľa
fotodokumentácie navrhuje podať znalecký posudok za účelom ocenenia vykonaných prác zo strany

združenia. Pred začatím stavby dotazoval žalobcu, či má posúdenie od geológa na stavbu, čo mu
oznámil, že áno.

30. Právny zástupca žalovaného navrhoval vypočuť projektanta - F. K. k tomu, načom sa dohodol
žalobca so žalovaným, aby bol vypočutý k rozsahu vykonaných prác a k tomu čo sa stalo a k posúdeniu

rozdielnosti projektu predložený združeniu, a ktorý bol schválený na stavebnom úrade; znalca, ktorý
podal súkromný znalecký posudok pre žalobcu, a aby bol podaný znalecký posudok na posúdenie, aké
práce boli vykonané zo strany žalovaného.31. Svedok, F. P. O., súdu na pojednávaní uviedol, že vykonával práce na stavbe žalobcu a tieto
práce vykonával pre žalovaného a intervenienta, ktorí boli členovia združenia Elegohouse, ktorí si u
neho tieto práce objednali. Žalovaný s intervenientom ho vyzvali na výkon práce pre stavbu systémom

Elegohouse. Podľa dohody zamestnanci svedka mali byť zaškoľovaní intervenientom. Po necenení
prác, podľa toho čo si pamätá, pracovali pre združenie Elegohouse 2 mesiace, avšak po vystavení
faktúr zo strany združenia nedošlo k úhrade tejto faktúry za prácu, a preto spoluprácu ukončili. Vie o
tom, že následne prebehli komunikácia medzi žalobcom a združením ohľadne finančného vyrovnania,
pretože táto komunikácia bola preposielaná aj jemu. Práce sa vykonávali podľa projektov, ktoré mu

predložil intervenient. Malo ísť o nadstavbu a prístavbu rodinného domu, kde sa stavalo 6 bytových
jednotiek, čo je podľa neho neštandardná nadstavba a prístavba rodinného domu. Počas práce bol
v denno denom kontakte so žalobcom, pretože tento sa na stavbe pravidelne nachádzal. Stavbu
opustil, keď bola rozpracovaná. Počul o tom, že stavebné práce boli vykonávané podľa inej projektovej
dokumentácie, než tá, ktorá bola schválená. Keďže však on nebol generálnym dodávateľom, týmto
sa nezaoberal, keďže to nebola jeho úloha. Dodal, že na stavbe vykonávali výkopové, betonárske

práce a práce systému Elegohouse. Do opustenia stavby boli urobené výkopové práce, vybetónované
základové práce a časť stien 1 . podlažia a uzemnenie bleskozvodu. Podľa neha stavba bola prerušená v
nevhodnomčase,pretožeišloostavbudosvahuavprípadedažďahrozilzosuvsvahuapreto,ajnapriek
tomu, že nemali uhradené finančné záväzky zo strany združenia, boli ochotní pristúpiť k zasanovaniu
svahu, na čom sa aj dohodli so žalobcom, a to že navezú naspäť zeminu, aby sa zastabilizoval

svah. Keď chceli začať so stabilizáciou svahu, na stavbu došla polícia a došlo k zastaveniu týchto
sanačných prác zo strany žalobcu, pretože žalobca ich nepustil na stavbu. K spätnému navezeniu
zeminy chceli pristúpiť z dôvodu, že bolo podané trestné oznámenie pre všeobecné ohrozenie, a keďže
stavba bola pozastavená, bolo potrebné svah zastabilizovať. Doplnil, že po zistení nesúladu medzi
projektovou dokumentáciou predloženou údajne žalobcom a ktorá bola schválená na stavebnom úrade,

túto skutočnosť s intervenientom oznámili na stavebnom úrade, kde ich referentky odbili s udaním, že
žalobca má vydané stavebné povolenie. V stavbe ďalej pokračovali. Podľa neho otázku destabilizácie
svahu má posúdiť geológ, a nie statik. Práve statik má vytvoriť plán, aby nedošlo k destabilizácii svahu
počas realizácie. Ich spoločnosť obnažila a zapažila svah. Podľa neho pre stabilizáciu svahu mali byť
urobené iné plány. Pre združenie vykonali práce v rozsahu 22.000,- eur bez DPH, čo bola iba cena

materiálu.

32. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že svedok neuviedol, že svah bolo potrebné zastabilizovať z
dôvodu, že došlo k zosuvu svahu.

33. Žalobca poukázal na email od statika F. G. K. zo dňa 19.10.2015, ktorý v ňom uviedol,
v priestore staveniska domu p. B. je vykonaná základová jama v rozsahu až po spodnú hranu
základov. Pri výkopových prácach bola poškodená stabilita svahu susedného pozemku. V priestore
svahu za výkopovou jamou je svah výrazne porušený a poškodený, hrozí jeho akútne zosunutie a
celková destabilizácia svahov okolitých pozemkov. Došlo k čiastočnému zosuvu v priestore susedného

pozemku. Zásahom realizačnej firma sa celkové územie destabilizovalo – stalo sa nestabilným a
náchylným na svahové deformácie a zosuvy. Je nutné akútne okamžite realizovať stabilizáciu územia
pažením a realizovaním efektívneho oporného múru podľa novej projektovej dokumentácie, ktorá bude
zohľadňovať aktuálny stav stavu. Priťaženie päty svahu násypom nepovedie k stabilizácii územia, nie
je jasný postup ako svah stabilizovať násypom.

34. Zo stavebného povolenia mesta Košice zo dňa 04.09.2014 vyplýva, že bolo vydané stavebné
povolenie na prístavbu na pozemku parcela č. XXXX/X, kat. územie G. A. a prestavbu rodinného domu
súpis. č. XXXX, na pozemku parcela č. XXXX, kat. územie G. A. J. C. M. I. E. pre stavebníka A. B.,
C. XX, E. v zmysle projektovej dokumentácie, kde predmetom projektovej dokumentácie je prístavba a

prestavba k existujúcim 2 rodinným domom. Novostavba rodinného domu je riešená ako samostatne
stojací objekt, 3-podlažný. Projektovú dokumentáciu vypracoval F. A. L. auguste 2014. Projekt statiky
vyhotovil zodpovedný projektant F. G. K. v júli 2014.

35. Stavebný úrad mesto Košice dňa 28.10.2022 na posúdenie projektovej dokumentácie, ktorá bola

súčasťoustavebnéhopovoleniaaprojektovejdokumentáciepredloženejdospisužalovaným,ktorámala
byť žalovanému doručená od žalobcu uviedol, že porovnanie obsahom projektových dokumentácii je
v kompetencii projektanta, ktorý príslušnú projektovú dokumentáciu vypracoval a autorizačne overil.
Dokumentácia, ktorá bola predložená na posúdenia s projektovou dokumentáciou, ktorá bola priložená kstavebnému povoleniu, sa týka projektu statiky, ktorý vypracoval F. G. K. a overil pečiatkou autorizovaný
stavebný inžinier. Výkresy, ktoré boli doručené zo strany súdu, nie sú opatrené pečiatkou.

36. V písomnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa so žalobcom dohodli
na zhotovení stavby podľa projektovej dokumentácie, ku ktorej schválenie stavebným úradom ako
súčasť stavebného povolenia žalobca nezabezpečil. Zabezpečiť stavebné povolenie bola pritom jedna
zo základných zmluvných povinností žalobcu (čl. VI. bod 1. zmluvy o dielo). Bez splnenia tejto
povinnosti žalovaný nemohol a nesmel stavbu realizovať, nakoľko by išlo o zhotovovanie čiernej,

nelegálnej stavby. Po zistení skutočnosti, aká dokumentácia bola stavebným úradom schválená,
žalovaný opakovane žalobcu vyzýval ústne, písomne aj emailom, aby zabezpečil schválenie dohodnutej
projektovej dokumentácie. Má to preukazovať list z 9.12.2015, kde žalovaný s p. C. vyčítali
žalobcovi, že doposiaľ neodsúhlasil zmeny na stavebnom úrade. Projektovú dokumentáciu vypracoval
a zodpovedným projektantom stavby je F. A. L., L. X, XXX XX E. - autorizovaný stavebný inžinier,
registračné číslo 6013*11. Keďže žalobca ako objednávateľ si nesplnil jednu zo svojich najzákladnejších

povinností vyplývajúcej mu zo zmluvy o dielo, a ktorá priamo podmieňovala možnosť realizácie diela,
nemohol sa žalovaný ako zhotoviteľ dostať do omeškania, a preto žalobca nemohol platne odstúpiť od
zmluvy o dielo. Ak žalobca popiera, že by sa so žalovaným dohodol na tej projektovej dokumentácii,
ktorú žalovanému zaslal emailom, nepreukázal ani to, aby niekedy žalovanému odovzdal inú projektovú
dokumentáciu. Naopak, žalovaný preukázal, že žalobca žalovanému posielal na email projektovú

dokumentáciu na 6 bytov (2 byty na každom z troch podlaží). Neexistuje racionálne vysvetlenie, prečo by
žalobca túto projektovú dokumentáciu žalovanému (a navyše aj spoločnosti HL Build, subdodávateľovi
žalovaného) posielal. Veľmi nevierohodne pôsobí vyjadrenie žalobcu, že túto projektovú dokumentáciu
zaslal žalovanému omylom, a to preto, že si myslel, že išlo o inú projektovú dokumentáciu (i keď
napokon si zrazu spomenul, že projektovú dokumentáciu, o ktorej existencii len pár minút predtým ani

netušil, posielala žalovanému jeho manželka). Vysokú nevierohodnosť žalobcovej výpovede dotvára
aj jeho odpoveď na otázku, prečo si túto projektovú dokumentáciu dal vôbec vyhotoviť. Žalobca totiž
na jednom mieste odpovedal, že ani nevie a na inom mieste zase uviedol, že to bola alternatíva.
Uviedol, že si ju dal vyhotoviť až potom ako videl, že právny vzťah so žalovaným bude končiť, resp. že
stavenisko ostalo od žalovaného rozbité a on sa snažil riešiť tento stav, a preto si dal túto inú projektovú

dokumentáciu vypracovať. Takéto vyjadrenie však možno označiť ako absurdné, keďže zmluva o dielo
bolamedziúčastníkmiuzavretáaž24.7.2015aprojektovádokumentáciabolavyhotovenáužvjúni2015.
Žalobca si preto túto projektovú dokumentáciu určite nemohol dať vypracovať ako nejakú alternatívu
potom, čo videl, že právny vzťah so žalovaným bude končiť. V čase vypracovania tejto alternatívnej
projektovej dokumentácie ešte žalobca ani nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Okrem toho, že

pre odstúpenie od zmluvy neboli splnené zákonné podmienky, považujeme odstúpenie žalobcu od
zmluvy o dielo aj za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca napriek tomu, že nemal
zabezpečené stavebné povolenie, sa od žalovaného domáhal pokračovania stavby a nepokračovanie
stavby sa rozhodol sankcionovať svojím právom na odstúpenie od zmluvy. K posúdeniu platnosti
odstúpenia od zmluvy uviedol, že pri tomto posúdení súd nemal k dispozícii dôkazy, a to najmä dve

rôzne projektové dokumentácie, jedna predložená stavebným úradom a druhá predložená žalovaným,
ktorú mu odovzdal žalobca, ďalej emailovú komunikáciu, v ktorej žalobca zaslal žalovanému predloženú
projektovú dokumentáciu). Ďalej v tomto podaní poukázal na to, že znalecký posudok žalobcu považuje
za nepoužiteľný z dôvodu, že jednotlivé výkazy výmer, t.j. to čo sa na stavbe urobilo a použilo uviedol
znalcovi samotný žalobca. Znalec nevychádzal z objektívnych skutočností a vlastných zistení, ale iba

ohodnotil/nacenil to, o čo ho požiadal žalobca ( práce a materiály dodané žalovaným, ako aj údajných
prác a materiálov vykonaných žalobcom). Znalec nevykonal ani obhliadku stavby, čo vyplýva z posudku.
Znalec neposudzoval kvalitu a kvantitu dodaných materiálov a prác. Ďalej dodal, že náklady, ktoré
údajne vznikli žalobcovi a ktoré sú popísané v znaleckom posudku, tieto objektívne nemôžu mať vplyv
na rozsah toho, čo do opustenia stavby žalovaný pre žalobcu vykonal. Ako vyplýva zo znaleckého

posudku, znalcom ohodnocované práce žalobcu síce mali pre neho predstavovať zvýšené výdavky,
avšak neznamenali (a pochopiteľne vzhľadom na ich charakter ani nemohli znamenať) zničenie toho,
čo dovtedy žalovaný pre žalobcu vykonal. Doposiaľ v konaní žalobca nepreukázal, aby mu vznikla
nejaká škoda, resp. zvýšené výdavky, pričom zároveň poprel, aby žalobcovi nejaká škoda resp. zvýšené
výdavky vznikli. Znalec v znaleckom posudku nič nezisťoval a iba nacenil to, o čo ho požiadal žalobca.

Nebola preukázaná akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a žalobcom popísanými
prácami. V súvislosti s jednotlivými prácami, ktoré mal žalobca údajne vykonať poukázal, že nerozumie
ako súvisí potreba vybudovania zadného oporného múru s akýmkoľvek konaním žalovaného, keď
napokon aj zosuv pôdy, ku ktorému došlo sa týkal bočného a nie zadného svahu (teda nie toho kdebol oporný múr vybudovaný). Navyše tento vybudovaný zadný oporný múr bol súčasťou projektovej
dokumentácie (a tvorí prílohu znaleckého posudku), takže je zrejmé, že sa mal vybudovať bez ohľadu
na postup na stavbe. Odvoz zosunutej zeminy na skládku o cca 8 m3 zeminy zo staveniska vyviezli

pracovníci spoločnosti HL Build s.r.o. (subdodávateľská firma pre žalovaného), a nie žalobca. Taktiež
poprel, aby žalobca musel po žalovanom dodatočne, resp. opakovane opatriť steny hydroizoláciou.
Rovnakopoprelajostatnépráceuvedenéžalobcomvznaleckomposudkuaichpotrebu,resp.akúkoľvek
súvislosť s nejakým protiprávnym či neodborným konaním žalovaného.

37. Podľa výpisu zo živnostenského registra, žalovaný ako aj intervenient majú oprávnenie na výkon
živnosti.

38. Zo znaleckého posudku č. 4 Technickej univerzity v Košiciach na základe písomnej objednávky
žalobcu zo dňa 07. 12. 2018 vyplýva, že bol podaný znalecký posudok, kde na zadanú otázku č. 1
vyčísliť náklady na stavebné práce a dodávky stavebného materiálu, ktoré boli realizované zhotoviteľom

združením ELEGOHOUSE do doby opustenia stavby – prístavba a prestavba rodinného domu C. XX
I. E. v cenovej úrovni 3Q/2015 znalec odpovedal, že činila sumu 10.449,97 eur s DPH. Z obsahu
znaleckého posudku vyplýva, že znalec vykonal toto ocenenie pokiaľ ide o stavebné práce a dodaný
stavebný materiál na základe zoznamu prác, ktoré mu zadal žalobca. Išlo o tieto práce: výkopové práce
základových pásov po pravej a ľavej strane, zabetónovanie základových pásov, osadenie polystyrénovo

sádrokartónového debnenia, zistiť cenu práce: 50 m výkupu základových pásov o hĺbke 60 cm a šírke 40
cm, 50 m základových pásov – cenu betónu a množstvo m3, pri výstavbe bolo použitých (zistiť cenu) ...
m2 a m3 polystyrénu, pri výstavbe bolo použitých .... m3 betónu (zistiť cenu betónu – koľko betónu vošlo
do 1 panelu o šírke 17 cm. V zmysle podaného súpisu prác zo strany žalobcu znalec vyhotovil rozpočet
s výkazom výmer a krycí list rozpočtu. Zároveň v tomto znaleckom posudku znalec v úlohe č. 2 ocenil

náklady na stavebné práce a dodávky stavebného materiálu, ktoré boli realizované žalobcom vyvolané
nevhodným technologickým postupom zhotoviteľa na predmetnej stavbe v sume 12.153,57 eur s DPH.
Z prílohy k danému znaleckému posudku vyplýva, že ako prílohu tohto znaleckého posudku tvorí časť
projektovej dokumentácie z júna 2015. Teda išlo o projektovú dokumentáciu, ktorá nebola schválená
stavebným úradom.

39. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. ORP-3380/JU-KE-2015 zo dňa 11. 05. 20163
vyplýva, že trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia, ku ktorému malo dôjsť 03. 10. 2015
a to zosuvom pôdy z kopca nad staveniskom po vykonaní výkopových prác na základoch novostavby
rodinného domu nachádzajúceho sa v E. J. M. C. XX, ktorého vlastníkom je A. B., bolo zastavené z

dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z tohto uznesenia
žalobca poukázal na odsek, ktorý uvádzal, že podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku bol pribratý znalec
z odboru ťažba odvetvie geológia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2016 k danej problematike,
v ktorej uvádza, že pred výkopovými prácami bolo vzhľadom na výšku odkopu cca 7 metrov a sklonom
stien nevyhnutne predpokladať, že môže dôjsť k zosuvu zeminy, ku ktorej došlo z dôvodu odstránenia

paženia, pokiaľ zhotoviteľ stavby uvádza, že bolo nevyhnutné odstrániť inštalované paženie, potom bola
technológia stavby určená zle.

40. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

41. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

42. Podľa § 100 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na

vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

43. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

44. V zmysle § 107 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý

účastník mohol premlčanie namietať.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1
vyžaduje písomnú formu.

46. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

47. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,

ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

48. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

49. Podľa § 340 Obchodného zákonníka, (1) dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po
uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

50. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

51. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená

nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

52. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

53.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníka,odstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením

zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.54. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od

zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

55. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

56. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

57. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

58. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

59. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

60. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

61. Podľa § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať
na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje
cena za vykonanie diela.

62. Podľa § 539 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na
to zhotoviteľ poskytnúť primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže sám po predchádzajúcom
upozornení obstarať veci na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné
náklady s tým spojené bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.

63. Podľa § 539 ods. 3 Obchodného zákonníka, veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých
obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

64. Podľa 544 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo

objednávateľavecnemožnovzhľadomnajejpovahuvrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,jeobjednávateľ
povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z
dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z
dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne
obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá

v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

65. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej

starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov
objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa
predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených

s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.66. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku
1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené
nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.

Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v
plnom rozsahu.

67. Podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku
1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo

pokynov daných mu objednávateľom.

68. Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene

diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

69. Podľa § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred
začatímvykonávaniadielaprekážkyuvedenévodseku1,nemážiadnazostránnároknanáhraduškody;

zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť
pri vynaložení odbornej starostlivosti.

70. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

71. Podľa 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

72.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

73. Podľa § 369 ods. 2Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitnéhoupozornenia2)Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

74. Podľa § 369 ods. 3Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

75. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.76. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

77. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

78. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

79. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

80. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

81. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné.

82. Podľa § 153 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

83. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

84. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

85. Podľa § 187 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

86. Podľa § 207 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na
položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

87. Podľa § 209 Civilného sporového poriadku, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený
súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o
tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri

vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

88. Na základe vykonaného dokazovania súd má zato, že žalobca sa podanou žalobou sa domáhal
vrátenia voči žalovanému sumy 30.000,- eur z dôvodu, že od zmluvy o dielo odstúpil, ako sumu
preddavku. Zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, avšak dohodli sa na použití Obchodného zákonníka. Nárok

podľa neho nie je premlčaný a práce, ktoré žalovaný vykonal, boli podľa neho znehodnotené zosuvom
pôdy, za ktoré má podľa neho zodpovedať žalovaný. Vyčíslenie prác žalobcu a žalovaného má podľa
neho preukazovať predložený znalecký posudok.89. Uvedený nárok poprel žalovaný z dôvodu premlčania nároku, nakoľko mal zato, že nárok je potrebné
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu žalobca uzavrel ako spotrebiteľ, a aj keď
v zmluve si dohodli, že zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, poukázal na ust. §

52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň doplnil obranu, že keďže žalobca predložil
žalovanému projektovú dokumentáciu, ktorá nebola schválená stavebným úradom, zmluvu nepovažoval
za platne uzavretú. Ak by súd považoval zmluvu za platne uzavretú, mal zato, že krycími listami
preukázal, že vykonal práce pre žalobcu v rozsahu 24.873,91 eur, a preto jeho nárok nie je dôvodný
v celom rozsahu. Na preukázanie ceny prác vykonaných žalovaným navrhol znalecké dokazovanie,
nakoľko cenu ohodnotenú znaleckým posudkom žalobcu neuznával, pretože znalec ocenil práce bez

obhliadky na mieste samom, len na základe nadiktovania prác žalobcom. Potvrdil, že je pravdou, že
došlo k ukončeniu vykonávania diela. K ukončeniu prác v zmysle zmluvy o dielo zo strany žalovaného
došlo z dôvodu, že počas vykonávania realizácie stavby žalovaný zistil, že žalobca nemá vydané
stavebnépovolenienaprojektovúdokumentáciu,nazákladektorejmalžalovanývykonávaťdielo.Keďže
žalobca neodstránil túto povinnosť, došlo k ukončeniu vykonávania prác. Tento nedostatok žalovaný mal

zistiť po zosuve pôdy. Ďalším dôvodom, pre ktorý došlo k ukončeniu vykonávania prác a to stavby diela,
bol aj zosuv pôdy. Žalovaný tvrdil, že keďže žalobca nedodržal ustanovenia zmluvy o dielo, nepredložil
potrebné listiny, nemohol sa ani žalovaný svojou vinou dostať do omeškania, preto aj odstúpenie od
zmluvy nepovažoval za platné.

90. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či zmluva o dielo je platná alebo neplatná, či došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy alebo nie, a či na strane žalovaného vzniká povinnosť vrátiť žalobcovi sumu
30.000,- eur, ktorá bola poskytnutá ako záloha, akým zákonom sa má zmluva spravovať, aké práce
vykonal žalovaný, v akej hodnote, akú projektovú dokumentáciu žalobca odovzdal žalovanému, kto
zapríčinil zosuv pôdy, aké následky mal zosuv pôdy. Nesporné medzi nimi bolo, že bola uzatvorená

zmluva, žalobca poskytol žalovanému preddavok 30.000 eur a že došlo k zosuvu pôdy 3.10.2015.

91. Súd v časti platnosti zmluvy poukazuje na odôvodnenie v prvom rozsudku, ktoré bolo aj potvrdené
odvolacím súdom. Súd predmetnú zmluvu o dielo považuje za platnú, pretože obrana žalobcu, že
označený zhotoviteľ nemá spôsobilosť na právne úkony, súd nepovažoval za dôvodnú. Občiansky

zákonník dovoľuje, aby podnikatelia za účelom splnenia istého účelu sa združovali a založili združenie.
Tak sa to aj stalo medzi pánom C. a pánom C., ktorí ako samostatne zárobkovo činné osoby,
ako podnikatelia, založili združenie Elegohouse a to za účelom vykonávania stavby. V zmluve je
uvedené nielen samotné združenie, názov, pomenovanie združenia podnikateľov, ale sú tam výslovne
uvedené aj fyzické osoby, podnikatelia, ktoré tvoria združenie, teda osoby, ktoré majú spôsobilosť byť

účastníkom konania. V zmluve je aj špecifikovaný predmet. Účastníci netvrdili, žeby nedobrovoľne, pod
nátlakom túto zmluvu podpísali. Preto súd má zato, že uvedená zmluva o dielo sa považuje za platnú.
Zároveň súd považoval zmluvu za platnú aj napriek tomu, že žalobca predložil žalovanému projektovú
dokumentáciu, ktorá nebola schválená stavebným úradom, pretože výhradu žalovaného, že žalobca si
nesplnil povinnosti zo zmluvy o dielo, že nepredložil žalovanému potrebné dokumenty podľa zmluvy, na

ktorých predloženie sa zaviazal, neprihliadal ako na dôvodnú obranu, pretože žalovaný ako podnikateľ,
ktorý vykonáva činnosť v tomto odbore, má pristupovať k vykonávaniu diela s odbornou starostlivosťou,
pred začatím vykonávania prác má si žalovaný odkontrolovať všetky potrebné dokumenty. Žalovaný má
živnostenské oprávnenie na výkon tejto stavby, musí poznať, aké zmluva má mať obsahovať náležitosti,
aké musia mať prílohy, ako prílohy majú vyzerať. Žalovaný začal vykonávať dielo a nedostatky

nenamietal. Dodatočná obrana, že nebolo vydané stavebné povolenie na projektovú dokumentáciu,
v zmysle ktorej začal vykonávať žalovaný stavbu, súd preto nepovažoval za dôvodnú pre neplatnosť
zmluvy. Súd preto mal zato, že bola dohoda medzi stranami na vykonávanie diela podľa projektovej
dokumentácie, ktorá nebola schválená. Táto okolnosť nemala vplyv na platnosť zmluvy. Dôsledky s tým
spojené, či žalobca predložil schválenú alebo neschválenú projektovú dokumentáciu sa v platnosti

zmluvy neprejavila. Táto okolnosť však môže byť riešená v iných konaniach, a má vplyv aj na nároky
z uzavretej zmluvy. Súd dodáva, že žalovaný, ak má odbornú spôsobilosť na vykonávanie stavby, musí
vedieť ako má vyzerať projektová dokumentácia, ako si ju má overiť. Kontrolovať a namietať projektovúdokumentáciu žalovaný mal pred uzatvorením zmluvy, prípadne podľa § 551 Obchodného zákonníka,
čo však žalovaný tak urobil až po zosuve svahu.

92. K spornosti, či predmetný vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka
alebo Občianskeho zákonníka súd vyhodnotil, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenie, čo sa týka zmluvy o dielo a nárokov s tým súvisiacich ustanovenia Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný právny vzťah uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ
a žalovaný ako dodávateľ. Uvedené vyplýva z tvrdenia žalobcu na pojednávaní, ktoré uviedol, že

predmetnú stavbu si dal urobiť pre svoje súkromné účely. Vyplýva to aj z označenia tejto osoby v zmluve
o dielo a vyplýva to aj zo stavebného povolenia, kedy stavebné povolenie bolo vydané pre žalobcu ako
pre fyzickú osobu. Jednoznačne možno konštatovať, že pokiaľ ide o žalovaného, tento vystupoval ako
podnikateľ. Takto bol označený aj v samotnej zmluve o dielo a jeho oprávnenie na výkon podnikateľskej
činnosti vyplýva aj zo živnostenského oprávnenia a zároveň to vyplýva aj z oprávnenia intervenienta
na vykonávanie živnostenského oprávnenia. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský vzťah, na

ktorý sa má vzťahovať § 52 Občianskeho zákonníka, teda že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvádzajú, že ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom a že odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z obsahu tohto ustanovenia teda vyplýva, že na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, na ochranu sa majú použiť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o
použití Obchodného zákonníka na predmetný vzťah sa nevylučuje a nezakazuje. Aj pri takejto dohoda
sa naďalej použijú a aplikujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Toto naďalej ostáva žalobcovi

zachované. Zároveň § 52 Občianskeho zákonníka neuvádza, že je zakázané dohodnúť si, že na právny
vzťah sa bude aplikovať Obchodný zákonník, aj keď inak by sa mal použiť Občiansky zákonník. Zákon
iba uvádza, že prednostne sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Účastníci konania si
však v súlade s ustanovením Obchodného zákonníka písomne dohodli, že mať právny vzťah, ktorý
by sa inak mal posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, použije Obchodný zákonník. Súd mal

zato, že táto zmluva bola uzatvorená slobodne, dobrovoľne, teda, že účastníci sa dohodli na použití
Obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu o dielo. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka na
zmluvu o dielo nevylúči použitie ustanovení na ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka.
Aplikácia Obchodného zákonníka v danom prípade iba znamená, že na ustanovenia a na právne
vzťahy týkajúce sa zmluvy o dielo sa použije Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník. Použitie

Obchodného zákonníka pre žalobcu je výhodnejšie v samotnom kontexte danej žaloby, pretože pri
aplikácii Občianskeho zákonníka by nemohol si uplatniť daný nárok, tento by bol premlčaný ako to
súd odôvodnil vo svojom prvom rozsudku. Použitie aplikácie Obchodného zákonníka dovoľuje v konaní
žalobcovi pokračovať, nakoľko námietka premlčania v zmysle ustanovení Obchodníka zákonníka nie
je dôvodná.

93. Súd mal za preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy došlo platne, nakoľko pred odstúpením od
zmluvy žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie, keďže tak neurobil, následne tak
došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Výzva s poskytnutím dodatočnej lehoty, a odstúpenie od zmluvy
bolo doručované združeniu, čo preukazujú poštové podacie hárky. Prevzatie odstúpenia zmluvy nebolo

presne preukázané, ale účinnosť odstúpenia musela nastať najneskôr dňa 9.12.2015, kedy združenie
reagovalo na odstúpenie.

94. Čo sa týka náležitostí samotného odstúpenia, ide o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne
osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú a na inštitút odstúpenia

by sa tak mali vzťahovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na nastúpenie jeho účinkov
sa samozrejme bude vyžadovať náležité doručenie druhej zmluvnej strane. Žalobca preukázal, že
odstúpenie od zmluvy bolo podané na poštové prepravu dňa 4.12.2015. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry
adresáta(tedadruhejzmluvnejstrane,ktorejjeurčené).Natotoodstúpenieodzmluvyžalovanýreagoval

listom zo dňa 9.12.2015, a preto najneskôr týmto dňom došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Plané
odstúpenie od zmluvy bolo potvrdené aj odvolacím súdom.95. Vplyv veci a pokynov, ktoré objednávateľ odovzdal zhotoviteľovi na základe uzavretej zmluvy, ktoré
majúvplyvnariadnevykonaniediela,upravuje§551Obchodnéhozákonníka,ktorýpredstavujevýnimku
z povinnosti zhotoviteľa riadne dielo dokončiť a odovzdať ho objednávateľovi, kedy zhotoviteľ je povinný

upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu veci, prípadne pokynov a bez zbytočného odkladu
potom, čo to zistil, upozorniť na nevhodnosť povahy veci alebo pokynov. Zhotoviteľ, ktorý si splní danú
povinnosť, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené
nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ trval pri vykonávaní písomne na nich použití.
Ustanovenie § 551 Obchodného zákonníka sa však týka vecí alebo pokynov, ktoré boli zhotoviteľovi

odovzdané objednávateľom na základe záväzku z uzavretej zmluvy, to znamená na takých veciach a
pokynoch potrebných na vykonanie diela, na ktorých obstaraní sa zmluvné strany dohodli. V danom
prípade to bola predložená projektová dokumentácia, ktorá bola potrebná pre začatie vykonávania
diela. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, žeby zhotoviteľ - žalovaný pred vykonávaním diela
zodpovedne pristúpil k tejto povinnosti, zistil si, akú projektovú dokumentáciu mu predložil žalobca, či
ide o projektovú dokumentáciu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Danú skutočnosť žalovaný,

resp. zhotovitelia zistili až potom, čo došlo k zosuvu pôdy. Teda až po zosuve pôdy došlo zo strany
zhotoviteľov k upozorňovaniu žalobcu, že nemajú predloženú projektovú dokumentáciu v súlade so
zákonom. Pred zosuvom tohto svahu teda nepostupovali zodpovedne, nezistili si rozpor v projektovej
dokumentácii, nezistili skutočnosť, že nie je schválená stavebným úradom.

96. Zmena žaloby patrí k základným dispozičným úkonom s predmetom konania. O zmenu žaloby nejde,
ak žalobca po začatí konania doplní uvádzané skutočnosti o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje
svoj uplatňovaný nárok. Z obsahu podanej žaloby a jej doplnenia a obsahu návrhu na zmenu žaloby,
súd zistil, že pôvodne sa žalobca domáhal plnenia z dôvodu neplatnosti zmluvy, po zmene žaloby sa
domáhal plnenia z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že aj keď výška žalovaného

nároku je totožná, uplatňuje sa z iného právneho dôvodu a to odstúpenie od zmluvy. Po porovnaní
znenia skutkového základu uvedeného v podanej žalobe a skutkového základu po zmene žaloby, možno
konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Preto bolo
povinnosťou súdu rozhodnúť aj o zmene žaloby (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 39/2018).

97. Od odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 4.12.2015, ak by súd do
úvahy bral, že žalovaný na druhý deň si prevzal toto odstúpenie, tak odo dňa 5.12.2015, pričom
najneskôr dňa 9.12.2015 muselo byť doručené, začala plynúť žalobcovi štvorročná premlčacia doba
podľa Obchodného zákonníka na vrátenie preddavku. Vrátenie preddavku si žalobca uplatnil až na
pojednávaní dňa 22.3.2019, kedy došlo k zmene uplatneného nároku, teda počas 4 ročnej premlčacej

lehoty, preto súd obranu žalovaného, že nárok je premlčaný nepovažoval za dôvodnú.

98. Ďalej súd posudzoval uplatnený nárok a jeho dôvodnosť. Na základe vykonaného dokazovania súd
má zato, a stotožňuje sa s obranou žalovaného, že mu nebola predložená projektová dokumentácia,
ktorá mala byť schválená stavebným úradom, pretože to vyplýva aj z výpovede žalobcu a aj

zo samotného dátumu, kedy bola uzatvorená zmluva, a kedy bola vypracovaná ďalšia projektová
dokumentácia. Žalobca vypovedal, že ďalšiu projektovú dokumentáciu si dal vypracovať preto, že videl,
že stavba už nepôjde podľa zmluvy. Toto tvrdenie žalobcu za preukázalo za nepravdivé, pretože ďalšia
projektová dokumentácia, ktorú dostala žalovaná strana, bola vypracovaná skôr ako bola podpísaná
zmluva a nie až po uzatvorení zmluvy. Žalobca musel predložiť žalovanému projektovú dokumentáciu,

ktorá nebola schválená stavebným úradom, čo taktiež preukazuje mail, ktorý preposlala žalovanému
manželka žalobcu, ktorým bola preposlaná neschválená projektová dokumentácia. Žalobca toto ani
nepoprel. Uvedený záver potvrdzuje aj výpoveď žalobcu, že stavba, nie je vykonaná podľa schválenej
projektovej dokumentácie, a pred kolaudáciou stavby požiada o jej zmenu. Aj samotný svedok
vypovedal, že sa robila iná stavba, než bola schválená stavebným úradom.

99. Pri odstúpení od zmluvy platí, že každá zo strán má vrátiť plnenie, ktoré si poskytla, a ak to nie je
možné, má byť poskytnutá peňažná náhrada, čo je daný prípad. Vrátenie plnenia prijatého na základe
zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy je viazané na uspokojení obdobného práva druhej
zmluvnej strany, a to na vrátenie prijatého predmetu diela podľa ustanovenia § 351 ods. 1 a ods. 2

Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie koncipuje princíp vzájomnosti plnení, pričom v procesno-
právnom kontexte tomu zodpovedá formulácia žalobného návrhu. V prípade zmluvy o dielo dopĺňa
úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka úprava v § 543 a 544 Obchodného
zákonníka ako osobitná právna úprava pre oblasť záväzkovo-právnych vzťahov zo zmluvy o dielo.100. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností účastníkov zmluvy o
dielo s výnimkami ustanovenými v zákone. Každá zmluvná strana je v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného

zákonníka povinná vrátiť plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Uvedená právna úprava je doplnená o
osobitnú právnu úpravu nárokov strán po zániku nesplneného záväzku zo zmluvy o dielo a to v závislosti
od toho, ktorá strana je vlastníkom zhotovovanej veci, resp. ktorá strana je zodpovedá za zánik záväzku.
V prípade odstúpenia od zmluvy, za ktoré objednávateľ nezodpovedá v zmysle § 544 Obchodného
zákonníka, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovením diela

obohatil a v prípade plnenia, ktoré spočívalo vo výkonoch a ktoré s ohľadom na ich povahu nie je
možné vydať, ustanovuje zákonná úprava poskytnutie peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá skutočnému
majetkového prospechu objednávateľa diela, za ktoré súd rozhodovacou praxou považované náklady,
ktoré by objednávateľ v danom mieste a čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého dielu plnenia.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na vadnosť plnenia, pokiaľ táto vada má za následok zníženie
získaného prospechu objednávateľa. Peňažné ocenenie získaného obohatenia nepredstavuje však

sumu určenú zmluvou o dielo, ale sú nimi obvyklé náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie
rovnakého druhu plnenia v danom mieste a čase. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany
zhotoviteľa bolo poskytnuté čiastočné plnenie pre žalobcu. V danej právnej veci žalobca potvrdil
podaným znaleckým posudkom, že zo strany zhotoviteľa boli pre neho poskytnuté práce spolu s
materiálom v sume 10.449,97 eur s DPH. Žalovaný poprel výšku týchto prác, nakoľko podľa neho suma

týchto prác mala byť vyššia, minimálne v rozsahu podľa neho ako to uviedol v podanom odpore v sume
24.873,91 eur. V tejto časti bol rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného ohľadne toho, aká cena
prác a materiálov bola zhotoviteľom dodaná pre objednávateľa.

101. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Obdo V 2/2007: Odstúpením

od zmluvy v obchodných záväzkových vzťahoch zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a
strana, ktorej pred odstúpením poskytla plnenie druhá strana, je povinná toto plnenie vrátiť. Na rozdiel
od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde sa účinným
odstúpením zrušuje zmluva od začiatku (ex tunc), účinky odstúpenia nastávajú až okamihom odstúpenia
(ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy teda nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na

usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 a nasl. OZ.

102. Ako už bolo uvedené, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka právneho dôvodu predtým poskytnutých
plnení. Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na

usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa §
451anasl.OZ,alevzájomnéprávaapovinnostisavyrovnajúspôsobomuvedenýmv§351Obchodného
zákonníka. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia.
Ak to nie je možné, bude sa analogicky aplikovať ustanovenie § 458 OZ a namiesto povinnosti vrátiť
plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Pri vrátení peňažného plnenia je strana

povinná spolu s vrátením peňažného plnenia zaplatiť i dojednaný úrok pre tento prípad, alebo ak úrok
nebol dojednaný, tak ustanovený za pomoci § 502 Obchodného zákonníka.

103. Pre účely zhodnotenia a stanovenia výšky tejto kompenzácie, je potrebné ohodnotenie vykonaných
prác, ktoré mali byť vykonané, a materiálov, v danom prípade zo strany zhotoviteľa. Žalobca predložil

znalecký posudok na ohodnotenie prác a materiálov žalovaného, ktorý bol namietaný zo strany
žalovaného, že práce a materiál znalec ohodnotil bez obhliadky na mieste samom, len podľa udania
prác žalobcom a podľa inej projektovej dokumentácie. Namietal, že výška prác a materiálov má byť
vyššia a navrhol znalecké dokazovanie na preukázanie tejto výšky. Za účelom nariadenia navrhnutého
dokazovania právnym zástupcom žalovaného súd vyzval právneho zástupcu žalovaného výzvou, ktorú

si prevzal 14.07.2023, aby urobil presnú špecifikáciu a zoznam prác, a to popísaním množstva, názvu,
druhu a pod. spolu s predložením dôkazov, ktoré budú preukazovať, ktoré práce na stavbe žalobcu
združenímElegohousepreúčelyznaleckéhodokazovaniavykonanéboli.Natútovýzvuprávnyzástupca
žalovaného nereagoval. Súd preto opätovne vyzval právneho zástupcu žalovaného výzvou, ktorú si
prevzal dňa 03.09.2023 s poznámku, že ak tak neurobí, bude mať súd zato, že návrh na znalecké

dokazovanie berie späť. Predmetné výzvy podľa poštových doručeniek boli doručované právnemu
zástupcovi žalovanému prevzatím uplynutím úložnej dobe. Takýto spôsob prevzatia zásielky opakovane
vyplývaprávnymzástupcomžalovanéhozospisu,pretosúdmalzato,žetakútovýzvusiprávnyzástupca
žalovaného prevzal.104. Z dôvodu, že keďže právny zástupca žalovaného na dve výzvy nereagoval, súd nariadil termín
pojednávania, nakoľko žalovaný nepredložil potrebné dôkazy pre znalecké dokazovanie. Na následnom

pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá vedomosť o výzvach na predloženie súpisu
vykonaných prác zo strany združenia ako aj predloženia k tomu dôkazov. Mal zato, že aj keď si túto
povinnosť na výzvu súdu nesplnil, zoznam prác vykonaných združením Elegohouse má vyplývať z
výkazu výmer, ktorý bol už do spisu doručený žalovaným v rámci podaného odporu a tieto práce majú
vyplývať z výsluchu svedka F. O. a má to preukazovať aj fotodokumentácia priložená k výkazu výmer.

105. Podľa obsahu dôkazov, ktoré podľa tvrdenia žalovaného majú preukazovať vykonané práce
zo strany žalovaného, a majú postačovať pre podanie znaleckého posudku súd uvádza, že nie sú
dostatočné pre nariadenie znaleckého dokazovania. Predloženie rekapitulácie čerpania stavby spolu
so súpisom vykonaných prác ako to tvrdí žalovaný, že mali byť zo strany žalovaného vykonané
spolu so stavebným materiálom, súd pre účely nariadenia znaleckého dokazovania nepovažoval za

postačujúce, pretože rozsah týchto prác, na ktoré poukázal žalovaný v podanom odpore, bol namietaný
žalobcom. Nastal tu teda spor ohľadne toho, aké práce, aké materiály zo strany zhotoviteľa mali byť
vykonané. Súd preto opakovanými výzvami vyzýval právneho zástupcu žalobcu nielen špecifikáciu, teda
ktorá už bola urobená pri podaní odporu, ale aj na predloženie dôkazov, ktoré budú preukazovať tieto
práce a materiály. Zhotoviteľ k tomu nepredložil žiadne dôkazy, poukázal iba na fotografie. Z obsahu

fotografií však pre účely znaleckého dokazovania nie je možné posúdiť aké práce, aký druh prác, ich
pomenovanie, aké materiály, v akom množstve bolo použité. Bolo potrebné, aby k tomuto zhotoviteľ
predložil ďalšie dôkazy, ktoré by odstránili spornosť medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaným, teda aké
práce, aké materiály boli použité a to rôznymi objednávkami na rôzne materiály, rôzne faktúry, ktoré by
preukazovali nákup materiálu, prípadne faktúry vystavená pre žalobcu, prípadne akékoľvek iné dôkazy,

ktoré má k dispozícii zhotoviteľ za účelom jednoznačného preukázania, aké práce a aké materiály sa
majú oceniť. Podstatné pre nenariadenie znaleckého dokazovania bolo to, že nastala spornosť medzi
zhotoviteľom a objednávateľom aké práce, aké materiály boli dodané a použité. Pre účely znaleckého
posudku najprv je potrebné zhodnotiť a vyhodnotiť rozsah týchto prác a materiálov a následne je možné
pristúpiť k znaleckému dokazovaniu.

106. Keďže však minimálne k rozsahu ako to ocenil žalobca v znaleckom posudku, museli byť práce
a materiály vykonané zo strany žalovaného, pretože zahŕňajú sumu, o ktorej tvrdil žalovaný, že
predstavuje cenu prác a materiálov poskytnutých žalobcovi, súd zobral do úvahy teda cenu prác a
materiálov stanovené v znaleckom posudku žalobcu, aj keď znalecký posudok bol vyhotovený takým

postupom, že ide o zoznam prác a materiálov, ktoré dodal znalcovi žalobca a znalec ich ocenil bez
obhliadky na mieste samom, prípadne bez nejakého overenia si týchto prác a materiálov. Súd mal za
dostatočný tento znalecký posudok, aj keď má tieto nedostatky, pretože, ak intervenient namietal, že
predmetný znalecký posudok neobsahuje projektovú dokumentáciu, podľa ktorej postupovali, súd dáva
do pozornosti, že z časti projektovej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu k znaleckému posudku vyplýva,

že ide o projektovú dokumentáciu z júna 2015, teda tá projektová dokumentácia, ktorá bola predložená
žalobcom žalovanému na zhotovenie stavby. Súd pre úplnosť uvádza, že vyžadoval od žalovaného, aby
boli predložené dôkazy k použitiu prác a materiálov z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo aj k
zhode, že na stavbe došlo k zosuvy pôdy a v súčasnosti obhliadka na mieste samom by teda neviedla
k odstráneniu tejto spornosti, pretože žalobca uviedol, že stavba je už pred skolaudovaním.

107. Žalobca žiadal vrátenie celej sumy preddavku, pretože údajne podľa znaleckého posudku cena
prác a materiálov, ktorá mala byť dodaná žalovaným pre objednávateľa, mala byť poškodená zosuvom
svahu. Znalecký posudok však neodpovedá na otázku, ktoré z prác vyhotovené žalovaným boli
zničené, stanovuje iba cenu nákladov na stavebné práce a dodávky stavebného materiálu realizované

zhotoviteľom, ktoré mali byť vyvolané nevhodným technologickým postupom zhotoviteľa. Nebolo však
preukázané, že by z týchto prác a materiálov žalobca nemal prospech. Súd dáva do pozornosti,
že z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, žeby bolo posúdené, či bol technologický postup
zhotoviteľa správny alebo nie, a z akých dôvodov. Je tam iba takéto konštatovanie bez popísania
úvah, z ktorých znalec mal k tomuto dospieť a zároveň je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že

žalobca predložil žalovanému projektovú dokumentáciu, ktorá nebola schválená stavebným úradom.
Predloženie neschválenej projektovej dokumentácie je možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, resp. s obchodnými zvyklosťami, ktoré nemôže požívať ochranu, a nemôže byť pričítané
na ťarchu žalovaného. Je otázne a nebolo to predmetom konania, ako by sa správal svah, ak bybola predložená správna projektová dokumentácia, teda ak by žalobca postupoval v súlade so
zákonom, a predložil by zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu schválenú stavebným úradom. Odkazy
žalobu na vyjadrenie statika a znalca v trestnom konaní sú nemal za preukázané, pretože súdu

nebol predložený znalecký posudok, ktorý bol podaný trestnom konaní a súd nepozná jeho obsah,
nepozná odpoveď na to, aká projektová dokumentácia bola vzatá do úvahy pri podaní tohto znaleckého
posudku a predovšetkým súd nemá zodpovedané, aký vplyv na postup žalovaného a zosuv svahu
mala neschválená projektová dokumentácia. Podstatné je aj to, že po zosuve svahu žalovaný chcel
urobiť zastabilizovanie svahu, čo žalobca neumožnil. Zároveň sám právny zástupca žalobcu opakovane

prezentoval, že náhradu škody voči žalovanému si neuplatňuje.

108. Na základe uvedeného tak žalobcovi patrí náhrada vo výške 19.550,03 eur ( 30.000 - 10.449,97)
s tým, že žalobca si požadoval ešte priznať úrok z omeškania.

109. Zročnosť záväzku na vrátenie plnenia podľa § 573 a 457 Obč. zák., ani § 351 Obch. zák. nie je

upravená a medi stranami nebola dohodnutá. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zákonníka bol teda žalovaný
povinný plniť v primeranej lehote potom, čo ho o to žalobca požiadal. Zo zisteného skutkového stavu
nevyplýva, kedy žalobca vyzvala žalovaného na vrátenie zvyšku preddavku. Za takúto výzvu súd
považoval odstúpenie od zmluvy. Žalovaný najneskôr 9.12.2015 mal doručené odstúpenie od zmluvy
a nasledujúcim dňom sa odstal do omeškania. Žalobca si žiadal priznať úrok z omeškania až od

1.6.2017, ku ktorému zákonná výška úroku z omeškania je 5 % ročne.

110. Na základe uvedeného tak žalobcovi patrí suma 19.550,03 eur s 5% úrokom z omeškania od
1.6.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

111. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania
nepristúpil, nakoľko by sa nimi neodstránila spornosť, a teda navrhované znalecké dokazovanie zo
strany žalovaného a výsluch ďalších osôb nevykonal.

112. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

113. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

114. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a priznal žalovanému, ktorý mal úspech v celej časti nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

115. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

116. Žalobca mal úspech v časti 19.550,03 eur, čo predstavuje 65 % a neúspech vo zvyšnej časti, čo
prestavuje úspech žalovaného a to 35 %. Preto súd odpočítal úspech žalobcu od úspechu žalovaného

a úspešnejšiemu žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 30 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Intervenientovi, keďže vystupuje vlastne na strane žalovaného,
bol neúspešný, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.