Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010640
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Endrődy

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124010640.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1Tk/1/2024

29

OkresnýsúdNitra,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.BeátyPolyákovejaprísediacichMgr.
Dagmar Szabóovej a Ing. Tatiany Peciarovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom v Nitre dňa 04.02.2025, takto

r o z h o d o l :

1Tk/1/2024
2

Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom,
trvale bytom C. D. XX,

t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra odo dňa
08.11.2023 od 10.38 hod.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v čase od 20:39:27 hod. dňa 20.10.2023 do 03:33:01 hod. dňa 21.10.2023 v byte č.XXX nachádzajúcom
sa v bytovom dome na ulici E. F. G. H. XX I. J., po predchádzajúcej slovnej hádke v úmysle usmrtiť
ju, odzadu fyzicky napadol svoju manželku, poškodenú I. B., s ktorou žije v spoločnej domácnosti tým

spôsobom, že ju štyrikrát, podlhovastým nástrojom s hrotom a ostrým, bodnoostrým, bodnorezným
nástrojom o dĺžky 11 cm a šírky čepele 14 mm, bodol do oblasti životne dôležitých orgánov, chrbtice,
pľúc, hrudníka, čím jej spôsobil bodnú ranu zadnej pravej strany hrudníka siahajúcu do pľúc, bodnú
ranu v oblasti chrbtice, bodnú ranu ľavej zadnej hornej časti hrudníka siahajúcu do pľúc, bodnú ranu
ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúcu do pohrudničnej dutiny, s dobou liečenia 3 týždne, pričom
k smrti poškodenej nedošlo, z dôvodu, že jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, avšak došlo u nej
k ohrozeniu životne dôležitých orgánov,

t e d a :

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle usmrtiť iného, čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, pričom k dokonaniu trestného
činu nedošlo,

t ý m s p á ch a l :obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa §
36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím

§ 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovaného zaraďuje
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 78 odsek 1 Trestného
zákona obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 74 odsek 1,
veta tretia Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej K. L. E.,
a. s., so sídlom: M. XX, XXX XX N.: IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 2.639,97 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1Tk/1/2024

26

Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 29.04.2024, pod sp. zn.:
Kv 90/23/440, doručenej na Okresný súd Nitra dňa 30.04.2024, prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému A. B. (ďalej len „obžalovaný“) a na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch

27.06.2024, 18.07.2024, 15.08.2024, 01.10.2024, 19.11.2024, 14.01.2025, 04.02.2025 vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej I. B., výsluchom svedkov: A.
O., P. G., Q. G., J. R., E. B. S., D. G., čítaním výpovedí svedkov: B. T., P. N., B. S., výsluchom znalca B. J.
U., čítaním znaleckých posudkov: B. O. S., B. B. V., KEÚ PZ, čítaním listinných dôkazov, oboznámením
obrazových záznamov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu súdneho spisu a pripojeného súdneho

spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257
odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
v obžalobe prokurátora. Obžalovaný ku skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal s tým, že spáchanie
skutku poprel, na svoju obranu uviedol, že v deň skutku, dátum uviesť s odstupom času nevedel, ale bolo
to počas Levického jarmoku, bol obžalovaný so synom A. a poškodená s dcérou J. na jarmoku, každý

zvlášť, pričom boli dohodnutí, že sa stretnú o 21.00 hod. pred ich bydliskom, E. F. G. XX I. J., nakoľko od
spoločnej domácnosti mali iba jedny kľúče a tie si u seba ponechala poškodená. Stalo sa tak, stretli sa
o 21.00 hod. pred ich bytovkou, kde ho už čakala poškodená s dcérou a aj s dvomi kamarátmi – P. a B..
Poškodená bola opitá. Pred tým ako vstúpil obžalovaný s manželkou a deťmi do bytovky, išli tesne pred
nimi do tej istej bytovky aj susedia G., P. G. s manželom a deťmi. Po vstupe obžalovaného s poškodenou

a deťmi do ich bytu, sa poškodená postarala o deti, nakŕmila ich, poumývala ich, obžalovaný zatiaľ
roztiahol gauč na spanie. Neskôr, okolo 22.00 hod. si poškodená zobrala kabelku, obžalovaný jej dal
peniaze a išla ešte na jarmok. Pred bytovkou ju mali čakať chalani P. a B., vo svojich výpovediach
to však svedkovia popreli, ale podľa tvrdenia obžalovaného, od nej zobrali 30,- eur, za ktoré si mali
zadovážiť drogy. Obžalovaný sa následne vyjadril, že potom čo jeho poškodená manželka odišla z bytu

po 20.00 hod., nevie čo robila, kde bola, s kým bola, ale vrátila sa domov v noci, okolo 03.00 hod. s tým,že klopala, na čo jej obžalovaný otvoril, hneď na nej videl, že je od krvi, tak privolal záchranku. V tom
čase sa v byte nachádzali len obžalovaný s poškodenou a ich maloletými deťmi. Pokiaľ prišla záchranka,
bol obžalovaný pri poškodenej, bola jej zima, triasla sa, držala sa za hruď. Obžalovaný pred príchodom

záchranky prezliekol poškodenú, dal jej dole tričko a mikinu, prezliekol ju do suchého trička a prikryl ju
dekou. Obžalovaný sa pýtal poškodenej, že čo sa jej stalo, na čo mu mala poškodená uviesť, že ju niekto
napadol v Hradnom parku. Po príchode záchranky, po pár minútach prišla aj polícia. Záchranári videli
poškodenú už prezlečenú. Záchranárka, ktorá prišla na miesto, poškodenej povedala, že či sa nehanbí,
že mladá matka je takto opitá a sfetovaná, pričom ju záchranárka ani nevyšetrila. Jeden zo záchranárov

doniesol vozík, do ktorého posadili poškodenú a zobrali ju do nemocnice. Obžalovaný zostal v byte,
nakoľko tam mal deti. Nasledujúce ráno, potom, čo sa zobudili deti, obžalovaný išiel za poškodenou do
nemocnice, bolo to ešte pred návštevnými hodinami. Cestou do nemocnice obžalovaný vyhodil veci,
ktoré mala pôvodne na sebe oblečené poškodená, tieto zabalil do vreca, potom čo ju v noci prezliekol,
vyhodil ich do smetí pred bytovkou. Obžalovaný sa pýtal poškodenej v nemocnici, že čo jej je, ako
jej je a kto jej to spravil, na čo mu ona uviedla, že: „dajte mi s tým všetci pokoj, mala som zomrieť“.

Nepriala si, aby sa jej na to viac pýtal. Obžalovaný sa domnieval, že jej to mohol spôsobiť milenec -
D. N., s ktorým sa mala v ten večer stretnúť. Poškodená mu to nepotvrdila, nechcela mu to povedať.
Počas hospitalizácie poškodenej manželky ju obžalovaný navštevoval v nemocnici každý deň, a to aj
trikrát do dňa, až do doby, kým ho nezadržali. Vo vzťahu k tomu, že upratal byt uviedol, že je normálne,
že upratal garsónku, v ktorej žije s dvoma maloletými deťmi. Policajti prišli na obhliadku do bytu až po

troch dňoch, t. j. v pondelok večer, ktorým na zaklopanie otvoril, keď sa mu predstavili, vpustil ich do
bytu, nemal s tým žiadny problém, bol im nápomocný. Policajti prevrátili celý byt hore nohami, postriekali
byt sprejom, ktorý mal zaznamenať nejaké stopy a na ich pokyny obžalovaný zapínal a vypínal svetlá.
Policajti sa na mieste rozčuľovali, nadávali, že tam nič nevedia nájsť, že všetko je poupratované. Jeden
z policajtov, ktorý bol oblečený v bielom skafandri ho chcel biť, vyhrážal sa mu. Hrali tam také scény,

že tu si stál ty, tu stála tvoja žena, odtiaľto si zobral nôž a tu si ju mal pichnúť, na čo im uviedol, že to
v žiadnom prípade. Po hodine opustili byt. Znovu upratal byt a odišiel z neho, viac sa do bytu nevrátil,
išiel aj spolu s deťmi k rodičom, odkiaľ chodil aj do roboty k D. S.. Obžalovaný sa vyjadril k svedkyni B. T.,
že to bola jeho milenka, s ktorou podvádzal poškodenú. Spali spolu aj v trojke, obžalovaný, poškodená,
B. T.. Pozná ju 8 rokov, stretávali sa často, aj každý deň.

Svedkyňa – poškodená I. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18.07.2024 využila právo odoprieť výpoveď podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku. Postupom podľa
§ 263 odsek 4 Trestného poriadku súd čítal výpoveď svedkyne poškodenej I. B. zo dňa 06.12.2023, č. l.
90 – 94, z prípravného konania, po vznesení obvinenia, z ktorého súd zistil, že poškodená – svedkyňa

využila právo odoprieť vypovedať podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný je jej
manžel.

Svedkyňa A. O., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2024 využila právo
odoprieť výpoveď podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný je jej zať, manžel

jej dcéry. Postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku súd čítal výpoveď svedkyne A. O. zo
dňa 06.12.2023, č. l. 104 – 108, z prípravného konania, po vznesení obvinenia, z ktorého súd zistil,
že svedkyňa využila právo odoprieť vypovedať podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko
obžalovaný je jej zať.

SvedkyňaP.G.,susedaobžalovanéhoapoškodenej,nahlavnompojednávaníkonanomdňa18.07.2024
vypovedala, že s odstupom času si presný dátum nepamätá, ale bolo to v čase Levického jarmoku,
kedy ona spolu s manželom a deťmi sedeli a fajčili pred bytovkou, pred ich trvalým bydliskom E. F.
G. XX, J.. Videla prichádzať manželov: poškodenú I. B. a obžalovaného A. B. s deťmi. A. B. chcel ísť
s deťmi do bytu, ale I. B. ešte nechcela ísť do bytu, trochu sa tam hádali. Predmetom ich hádky bolo, že

obžalovaný sa chcel ísť napiť do bytu, pýtal si od poškodenej kľúče od bytu, nakoľko ona mala pri sebe
tieto kľúče. Poškodená nechcela ísť do bytu, chcela ísť ešte s deťmi na jarmok. Videla a počula ich zo
vzdialenosti 5 metrov. Svedkyňa videla pred bytovkou aj dvoch mladých chalanov, ktorých nepoznala,
ale počula, ako zakričali na poškodenú, že: „ideš?“, na čo im poškodená povedala, že: „teraz nie!“, na
čo potom tí mladí chlapci odišli. Svedkyňa s manželom dofajčili a išli do bytovky. Bývajú v byte pod

obžalovaným a poškodenou. Keď išli do bytu, videla, že aj obžalovaný A. B. a poškodená I. B. idú spolu
do bytu. Nevedela presne uviesť koľko bolo hodín, ale bolo to večer, cca okolo 20:00 – 21:00 hod.
Svedkyňa počula, ako B. vošli do bytu a zabuchli sa za nimi dvere. Svedkyňa sa hrala s deťmi, išla ich
okúpať. Z bytu nad nimi, v ktorom bývajú B. počula hádku, mali medzi sebou výmenu názorov, nepočulapresne, čo bolo obsahom ich hádky, počula len zvuky, zvýšený hlas. Možno ešte nejakých 5 minút počula
hlasy a potom už nepočula zvuky z ich bytu, išla uspať deti. Okolo 23:00 mala byť na jarmoku nejaká
kapela, tak otvorila v tom čase okno na ich byte, aby počúvali hudbu. V tomto čase z bytu obžalovaného

a poškodenej nepočula žiadne zvuky.

Svedok Q. G., sused obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.07.2024
vypovedal,žebolvtedyjarmokvLeviciach,vracalsadomov–naul.E.F.G.XXI.J.smanželkouadeťmi,
bola už tma, mohlo byť cca 19:00. Svedok s manželkou sedeli na lavičke pred bytovkou a fajčili. Pred

bytovkou videl obžalovaného s poškodenou a deťmi. Počul ako sa škriepili z dôvodu, že obžalovaný
chcel ísť do bytu, kde ho poškodená nechcela pustiť, hovorila mu, že aby išiel preč, že už medzi sebou
skončili, obžalovaný jej povedal, že: „Tak poď mi dať aspoň pohár vody, aby som sa napil a ja sa potom
pobalím.“. Nevidel žiadny fyzický útok medzi nimi. Po dofajčení išiel s manželkou aj deťmi do bytu.
Vyložilinákup,spravilideťomjesť,počúvalihudbuzokna,fajčili,venovalisadeťom.Svedokpočulbuchot
z bytu nad nimi, kde bývali poškodená s obžalovaným a deťmi. Hádali sa, poškodená chcela, aby išiel

obžalovaný preč, on nechcel ísť preč. Svedok tiež počul buchot, akoby niečo spadlo, také jednorazové
buchnutie, po ktorom už nepočul žiaden verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodenou. Nevenoval
tomu pozornosť. Bežne z ich bytu počul hudbu, mali tam večierky. V minulosti už do toho bytu boli volaní
policajti.

SvedokJ.R.,vodič-záchranár,nahlavnompojednávaníkonanomdňa15.08.2024vypovedal,žepresný
dátum si nepamätá, ale bolo to počas nočnej služby, vo večerných hodinách, kedy už bola tma, bol
privolaný k napadnutej osobe na adresu E. F. G., v Leviciach. Po príchode na miesto do bytu im otvoril
dvere mladý pán, ktorý im povedal, že poškodená bola napadnutá. Vošli cez chodbičku do kuchyne, kde
sa nachádzala napadnutá osoba. Jednalo sa o slečnu, alebo pani, ktorá ležala, buď na zemi, alebo na

nejakom matraci, to si presne nepamätal, ale bolo to pred chladničkou v kuchyni. So zranenou osobou
komunikovala jeho kolegyňa E. B. S., pacientka jej niečo odpovedala. Svedok najskôr na pacientke
nevidel žiadne zranenia, ale keď jej kolegyňa zdvihla tričko, videl na poškodenej rezné rany v oblasti
chrbta. Nepamätal si ich počet, rovnako ani počet osôb, nachádzajúcich sa v byte, ani koľko izbový
byt to bol, ani aké zariadenie bytu bolo, si s odstupom času nepamätal. Po prvotnom ošetrení, ktoré

vykonala svedkova kolegyňa E. B. S., išiel do vozidla zobrať transportné pomôcky, ošetrenú osobu
zniesli do vozidla, preložili ju na nosidlá a transportovali ju do nemocnice. V nemocnici bola ošetrená
osoba v sprievode polície odovzdaná zdravotníckemu personálu.

Svedkyňa E. B. S., zdravotnícka záchranárka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2024

vypovedala, že boli privolaní do J. C. W. E. F. G. do činžiaku, nakoľko mali nahlásené napadnutie osoby.
Po príchode na miesto, im otvoril byt obžalovaný. Jednalo sa o jednoizbový byt, pacientka - poškodená
sa nachádzala pred chladničkou. v Byte sa nachádzali aj obžalovaný a dve maloleté deti. Svedkyňa
sa poškodenej spýtala, čo sa jej stalo, na čo jej poškodená odpovedala, že bola napadnutá v parku,
odzadu, že chcela ísť z parku, ale nechceli ju pustiť. Keď zdvihla pacientke tričko a zbadala jej zranenia,

privolala políciu. Videla na nej bodné poranenia v oblasti chrbta. Nevedela uviesť presný počet bodných
rán, asi boli 3 až 4. Nevedela uviesť, či sa jednalo o čerstvé rany, nakoľko bodné rany krvácajú do
vnútra. Poškodená mala na tričku stopy od krvi, ale nevedela s odstupom času uviesť, či bolo tričko
poškodené po bodných zraneniach. Poškodená so svedkyňou ani s políciou nechcela komunikovať,
viackrát sa jej svedkyňa pýtala, že čo sa jej stalo, ona to však odmietla povedať. Poškodená bola pod

vplyvom alkoholu. Svedkyňa poškodenej ošetrila poranenia, kolega išiel po transportné kreslo do vozidla
a následne bola poškodená v sprievode polície a záchranárov prevezená do nemocnice.
Svedok mal. D. G., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2024 vypovedal, že obžalovaného
poznáodmalička,pochádzajúzjednejdediny,poznáajjehobrataC.,sktorýmchodildoškôlkyastretáva
sa s ním každý deň. S obžalovaným je kamarát, ale s ním sa až tak často nestretával ako s jeho

bratom C.. Minulý rok náhodne stretol obžalovaného na jarmoku v Leviciach, pri Ditúrii. Odtiaľ sa spolu
s obžalovaným a jeho bratom C. presunul do Hradného parku. Bolo to vo večerných hodinách, mohlo
byť cca okolo 19:00 hod. V parku sa rozprávali. Svedok okolo 21:00 hod. odišiel domov a v parku zostal
obžalovaný s jeho bratom C.. To bolo v piatok. Nasledujúcu sobotu bol tiež s C. na Q.. C. išiel do bytu
obžalovaného, svedok najskôr čakal pred bytovkou obžalovaného, neskôr ho C. zavolal, aby išiel za

nimi hore do bytu obžalovaného, tak tam išiel a po príchode do bytu obžalovaného videl, ako C. utiera
dlážku v bytu, pomáhal obžalovanému upratovať. Obžalovaný aj jeho brat, každý mali svoj mop a naraz
umývali dlážku, mali jedno vedro a dávali tam umývací prostriedok na dlážku. Vodu vymenili raz, trikrát
pretreli celý byt. Obžalovaný hovoril C., že kde má umyť, povedal mu, že pri skrinke má umyť, svedoksa čudoval, pretože tam nič špinavé nevidel. Bol to jednoizbový byt, v čase keď už umývali chodbu,
prišla do bytu polícia.

Svedok P. N., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2024, vypovedal, že počas Levického
jarmoku, spolu s B. S. stretli poškodenú, ktorá bola s dcérou tiež na jarmoku. Svedok s kamarátom S. boli
odprevadiť poškodenú do miesta jej bydliska, na W. E. F. G. I. J., kde sa mala stretnúť s obžalovaným
a jej synom, pretože nemal kľúče od ich bytu. Rozprávali sa s poškodenou o tom, že pôjdu spolu ešte
v ten večer na diskotéku, poškodená chcela odovzdať obžalovanému dcéru, ktorý mal s deťmi zostať

doma, aby ona mohla ísť s nimi na diskotéku. Poškodená im nedala žiadne peniaze. Svedok videl,
ako obžalovaný prichádza do miesta bydliska, stál spolu s S. ďalej, pretože sa pred tým rozprávali
s poškodenou, že sa stále hádajú, že na ňu žiarli. Poškdená im povedala, nech idú nabok, nech ich
obžalovaný nevidí, lebo žiarli. Počul ako sa obžalovaný s poškodenou hádajú, tak odišli radšej preč, aby
sa zbytočne nehádali kvôli nim. Bolo to v piatok večer, okolo 19.00 hod., potom už viac s poškodenou
neboli.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného,
keďže nepovažoval osobný výsluch za potrebný, čítal výpoveď svedka B. S. z prípravného konania
zo dňa 08.01.2024, č.l. 119 – 121, z ktorej zistil, že počas Levického jarmoku, večer okolo 20.00 hod,
buď 19. alebo 20., mesiac uviesť nevedel, ale bola zima, spolu s P. N. stretli poškodenú, ktorá bola

s malým dievčaťom vo veku 5 – 6 rokov, tiež na jarmoku. Odprevadili ju pred bytovku, kde poškodená
býva. Ona chcela ísť s nimi ešte na jarmok, mali ju chvíľu počkať, pretože poškodená chcela dať malú
obžalovanému. Svedok videl prichádzať muža vysokého asi 170 cm, chudý, tmavej pleti, s kočíkom,
kde mal bábätko. Poškodená im povedala, keď prichádzal, že obžalovaný je žiarlivý. Obžalovaný tam
videl svedka s kamarátom P. N.. Išli nabok, po chvíli sa pozreli, či Veronika ide, ale ona sa tam stále

pred bytovkou rozprávala s manželom, tak oni odtiaľ odišli a už viac v ten večer s poškodenou neboli
ani ju nestretli, nevideli.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného,
keďže nepovažoval osobný výsluch za potrebný, čítal výpoveď svedkyne B. T. z prípravného konania

zo dňa 07.12.2023, č.l. 110 – 113, z ktorej zistil, že svedkyňa dňa 20.10.2023, počas Levického
jarmoku nebola v kontakte, nevidela ani nestretla poškodenú ani obžalovaného. Poškodená ju však
žiadala, aby na polícii nevypovedala. Keď bola poškodená v nemocnici po skutku, obžalovaný ju
dennodenne navštevoval. Poškodená nechcela svedkyni povedať, že kto jej to urobil. Svedkyňa sa
však vyjadrila k vzťahu obžalovaného s poškodenou ako aj k inému incidentu, ktorý sa odohral pred

skutkom. Oboch pozná už dlhšie, 6 – 7 rokov, obžalovaný už sedel v base za to, že dopichal poškodenú,
z basy ho pustili v máji 2023. Stretávali sa často, popíjali spolu alkohol. Má vedomosť, že obaja sú
užívateľmi psychotropných látok. Obžalovaný s poškodenou sa medzi sebou hádali, poškodená sa
chcela s obžalovaným rozviesť. Keď boli triezvi, boli ukážkoví. Byt v ktorom spolu žili, vybavovala
poškodená, len ona malo od neho kľúče. V septembri 2023 svedkyňa s poškodenou popíjali alkohol

u poškodenej doma, neskôr prišiel aj obžalovaný, svedkyňa s poškodenou chceli ísť na diskotéku, s čím
obžalovaný nesúhlasil. Svedkyňa sa chystala a líčila v chodbe ich bytu, pričom videla, ako obžalovaný,
pri kuchynskej linke, vytočil poškodenej ruku za chrbát a chcel ju dopichať, v ruke držal taký malý nôž
na krájanie. Poškodená zvreskla, tak ju obžalovaný pustil. Svedkyňa povedala obžalovanému, aby ju
nechal tak, a on ako ju pustil, išiel s tým nožom oproti svedkyni, zastavil sa meter a pol pred ňou

a nôž odhodil. Potom sa spustila hádka, svedkyňa obžalovaného vyfackala a v tom si obžalovaný ľahol
k nohám poškodenej a plakal ako sopľavý chlapec. Poškodená ho vyzvala, aby opustil byt. Svedkyňa ho
chcela ísť za tento incident nahlásiť na políciu, ale to jej poškodená nedovolila, zamkla vchodové dvere,
nepustila ju von, síce ju nedržali násilím, ale vyčkali kým sa ukľudní situácia. Obžalovaný bol pri útoku
akoby v amoku, potom sa tváril, že si nepamätá, čo sa stalo. Po ukľudnení situácie, ďalej všetci traja

spolu pili do rána. Svedkyňa u nich aj prespala. Nasledujúci deň už incident nešla ohlásiť na políciu, ale
nemala s poškodenou a obžalovaným žiadny kontakt. Deň potom, ako ju chcel obžalovaný dopichať,
tak prišla za svedkyňou, do jej bytu, rodina obžalovaného (jeho sestra O. J., neter M. N., bratia A. a A.
B. a U. J. frajer). Svedkyňa im otvorila, oni ju ťahali za vlasy, dávali jej facky, trvalo to pol hodinu, keby
tam nie otec svedkyne, tak ju zabijú. Riešila to aj polícia, ale nič sa nevyriešilo.

Z výsluchu znalca MUDr. Luciana Šuplatu, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2024, súd zistil, že znalec bol pribratý
do konania uznesením policajta, aby zhodnotil poranenia u poškodenej I. B. narodenej 06.07.1995, kdezodpovedalotázky,ktorémubolizadané.Prispracovaníznaleckéhoposudkuznalecvychádzalzospisu,
zdravotných záznamov, z vyšetrenia poškodenej a jeho dlhoročnej praxe z odboru úrazová chirurgia.
Poškodenú vyšetril dňa 24.10.2023, kedy bola hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie a rozsah

jej zranení zhodnotil nasledovne: bodná rana zadnej pravej strany hrudníka siahajúca do pľúc, bodná
rana v oblasti chrbtice, bodná rana ľavej zadnej hornej časti hrudníka siahajúca do pľúc a bodná rana
ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúca do pohrudničnej dutiny. V dobe vyšetrenia boli u poškodenej
prítomné komplikácie týchto zranení a to: zakrvácanie pravej pohrudničnej dutiny, nahromadenie
vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, zakrvácanie ľavej pohrudničnej dutiny, opomenul v závere uviesť

aj nahromadenie vzduchu v ľavej pohrudničnej dutine; a nahromadenie vzduchu v mäkkých tkanivách
hrudnej steny. Zranenia poškodenej vznikli opakovaným pôsobením podlhovastým nástrojom s hrotom
a ostrým bodnoostrým, bodnorezným nástrojom dĺžky cca 11 cm a šírky čepele cca 14 mm. Čo sa
týka doby liečenia a obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe života, doba liečby u poškodenej
v dôsledku všetkých vymenovaných zranení bola najmenej tri týždne a najviac do šiestich týždňov,
počas ktorých bola závažným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života a to v trvaní najmenej

sedem dní vo vzťahu k potrebe ochrany rán pred infekciou, teda nemohla sa kúpať, sprchovať, a v dobe
najmenej tri týždne vo vzťahu k potrebe telesného šetrenia nemohla sa fyzicky namáhať, športovať,
celkovo nebola odkázaná na pomoc inej osoby. V dobe zranenia bola poškodená nezamestnaná,
nebola jej vystavená PN. V dôsledku zranení u poškodenej došlo k poškodeniu životne dôležitého
orgánu – pľúc – pravých aj ľavých, pričom poranenia pľúc, ktoré poškodená mala, bezprostredne

po zranení ju neohrozili na živote. S postupujúcim časom a možným progresom komplikácií, najmä
zvačšovaním nahromadeného vzduchu v pravej pohrudničnej dutine znalec nemohol vylúčiť taký stav,
ktorý by mohol u poškodenej spôsobiť následok smrti. K ohrozeniu na živote mohlo u poškodenej dôjsť
postupujúcim časom v dôsledku hromadenia vzduchu v pravej pohrudničnej dutine, kedy množstvo
nahromadeného vzduchu spôsobí tlakové zmeny s presunom medzipľúcia (mediastina) na ľavú stranu

hrudníka s poruchou plnenia veľkých ciev a srdca, s poruchou obehu až vzniku tzv. malígnej srdcovej
arytmie. Vzduch sa tam hromadil z poranených pľúc. Z praxe nemožno jednoznačne stanoviť, ako dlho
by poškodená s poukazom na jej poranené pľúca, najmä pravé, vedela žiť. Z CT vyšetrenia poškodenej
bolo zistené, že horný lalok pravých pľúc mala spľasnutý o dve tretiny, stredný lalok mala spľasnutý
takmer úplne a spodný o jednu tretinu. Zalepením rán sa zabráni úniku vzduchu z pohrudničnej dutiny

a pri každom nádychu a výdychu sa vzduch v pohrudničnej dutine hromadí. Tieto zranenia u poškodenej
zanechalijazvykožechrbta,aleniefunkčnétrvalénásledky.Spoukazomnatietozraneniasapoškodená
bezprostredne po ich vzniku mohla pohybovať, jediné, čo ju mohlo obmedzovať, bolo množstvo požitého
alkoholu. Poškodenej bol odobratý biologický materiál – krv – na zistenie etanolu v krvi, dňa 21.10.2023
o 04:57 hod. mala zistený pozitívny výsledok 1,05 promile. Bodná rana zadnej pravej strany hrudníka

siahajúca do pľúc je stredne ťažké až ťažké zranenie, bodná rana v oblasti chrbtice je ľahké zranenie,
bodná rana ľavej zadnej hornej časti hrudníka siahajúca do pľúc je stredne ťažké až ťažké zranenie
a bodná rana ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúca do pohrudničnej dutiny je stredne ťažké
zranenie. Nevedel sa vyjadriť, či je v súčasnosti zdravotný stav poškodenej ustálený, nakoľko ju viac
nevidel, neošetroval.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného, čítal
znalecký posudok č. 08/2024 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatrie, B. O.
S., č. l. 389 – 422, zo záverov ktorého zistil, že:
osobnosť vyšetrovaného obvineného je nezrelá, nezdržanlivá, abnormne štruktúrovaná s rysmi emočnej

nestability a impulzivity, so subjektivistickou orientáciou v situáciách a v sociálnom poli, motivačná
oblasť slabšie regulovaná, poznačená vplyvom menej integrovaných, nezrelých motivačných tendencií
zameraných na uspokojovanie vlastných potrieb, ktoré v životnom štýle obvineného hrajú prím,
emotivita plytká, v interakcii s inými tendencia k manipulácii, smerovaná k dosiahnutiu svojich záujmov
a cieľov s vyťažením druhej strany, závislá od alkoholu, bez forenzne významnej osobnostnej patológie

v podobe zmien v dôsledku psychickej choroby v pravom slova zmysle – psychózy, alebo v dôsledku
organického poškodenia CNS. Nízka miera sebareflexie a sebakritičnosti, pohotovosť k racionalizácii,
projekcii a bagatelizácii vlastných nedostatkov a nevhodného správania, a k externallizácii viny. Jeho
frustračná tolerancia je nízka, reaguje v záujme znižovania vlastného napätia, s nízkym ohľadom
na okolnosti a potreby druhých, pri deliberajujúcom vplyve psychoaktívnych substancií pohotovosť

k agresívnym prejavom verbálneho i brachiálneho charakteru. Hodnotová sféra síce užšie formátovaná,
verbálne prezentovaná ako prosociálne orientovaná, v reále však jeho hodnotová orientácia výrazne
egocentrizovaná. Emociálna inteligencia poznačená znížením zložky sebaovládania, vo viazanosti na
nedostatočné zvládanie impulzívnych a nezodpovedných rozhodnutí a nízku ohľaduplnosť smeromkiným,rovnakotakzložkymotivácie,nedodifirencovanáajjejnajdôležitejšiazložka–empatiaschopnosť
identifikovať potreby, priania, postoje a uhol pohľadu ľudí okolo, schopnosť rozpoznávať pocity iných,
vyššie city skôr proklamatívne prezentované ako reálne zabudované a prežívané. Sociálne zručnosti

postavené na verbálnych prezentačných prvkoch, využívaných subjektivisticky.
Obvinený disponuje dostatočnou výbavou intelektových a pamäťových schopností, umožňujúcich mu
zapamätať si prežitý dej a jeho dôležité okolnosti a detaily, rovnako umožňujúcich mu prežité adekvátne
reprodukovať. Pokiaľ sa preukáže, že jeho výpovede vzťahujúce sa k predmetu veci nezodpovedajú
realite, nejedná sa o výsledok žiadnej psychopatológie, ale o vedomú a účelovú snahu nevypovedať

pravdivo.
Obvinený neguje, že sa dopustil konania, ktoré je mu za vinu kladené, preto aj odpoveď na túro
otázku formuluje znalkyňa za predpokladu, že jeho vina preukázaná bude. V takom prípade sa
z psychologického hľadiska jednalo s najvyššou pravdepodobnosťou o konanie v prostom afekte, bez
akejkoľvek patologickej komponenty.
Ako je vyššie uvedené, predpokladáme prostý afekt, bez jeho vystupňovania a bez charakteristík

patického afektu. Prostý afekt je forenzne nevýznamný. Otázny, ale možný konzum alkoholu by mal
v tomto prípade deliberujúce – brzdy odtlmujúce účinky.
Obvinený nie je zvýšene sugestibilný, manipulovateľný, ovplyvniteľný inou osobou.
Sopätovnýmpoukazomnaskutočnosť,žeobvinenýnegujespáchanieskutkuaajsvojenegatívneafekto
– emočné rozpoloženia (afekt hnevu a žiarlivosti).

Z psychologického hľadiska nie sú preukázané u obvineného známky prežívania silného citového
rozrušenia v podobe strachu, obáv či tiesne, tieto ani logicky neplynú z priebehu udalostí, či už zo zdroja
objektívnych záznamov, ako ani zo subjektívneho popisu samotného obvineného.
Už v minulosti boli u obvineného manifestné sklony k reakciám s verbálnou i brachiálnou agresiou
v záťažových situáciách a v ebrietách, toto konštatovanie plynie nielen z jeho anamnestických dát, ale

i z výsledkov psychologických testov.
Agresivita je vlastná výbave každého človeka, teda aj obvineného, podstatné je, ako sa s ňou naučí ten
ktorý jedinec zaobchádzať, u posudzovaného nedosahuje chorobného stupňa, z povahy jeho emočne
nestabilnej impulzívnej osobnosti má tendencie k náhlym reakciám, ktorých deštruktivitu však môže
a dokáže kontrolovať, a môže sa v tomto smere naučiť zvládacie techniky, pokiaľ sa zdrží konzumu

alkoholu a ostatných psychoaktívnych látok.
Vzťah obvineného a poškodenej je dlhodobo disharmonický, konfliktný, turbulentný, obe strany v ňom
fungujú nezrelo a nestabilne, pričom ani jeden z nich nie je schopný konštruktívne vzťahový debakel
riešiť, ich fungovanie a vzájomná konfliktná interakcia je významná z hľadiska motivačného predpolia
prípadných násilných prejavov, tvorí predpolie pre nárast afektívneho prežívania, vzťah sám o sebe

pomôže porozumieť reakciám aktérov, ale nespôsobuje konanie jedinca.
Psychologická pravdepodobnosť opakovania obdobného konania zo strany obvineného narastá priamo
úmerme pri pokračovaní požívania alkoholu, príp. iných psychoaktívnych látok. O tomto prepojení už
obvinený má vedomosť, dokonca aj empiricky overenú.
Osobnosť obvineného je ešte aj z pohľadu veku v procese zrenia, z pohľadu psychologickej predikcie

je tu predpoklad možnej resocializácie, ale za nevyhnutnej podmienky plnej abstinencie od akejkoľvek
psychoaktívnej látky, vyhliadky by v pozitívnom smere mohol zlepšiť psychoterapeutický proces, ak by
bol k jeho absolvovaniu aj on sám motivovaný, nielen sa mu formálne podrobil.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného, čítal

znalecký posudok č. 3/2024 znalkyne z odboru Psychológia, z odvetvia klinická psychológia dospelých,
Mgr. Mariany Ťapušíkovej č.l. 344 – 382, zo záverov ktorého zistil, že:
U obvineného znalkyňa diagnostikovala závislosť od alkoholu. Jedná sa o poruchu, ktorá trvala už pred
vyšetrovanou udalosťou, počas nej a existuje aj v súčasnej dobe.
Závislosť sa prejavuje stratou kontroly, bažením, častými ebrietami, poklesom tolerancie, pri absencii

alkoholu abstinenčnými príznakmi z odňatia, pokračovaním v užívaní alkoholu napriek negatívnym
sociálnym následkom, alkoholcentrickým správaním.
Okrem závislosti od alkoholu nebola u obvineného zistená iná duševná choroba alebo porucha.
Závislosť od alkoholu nemala forenzne významný vplyv na konanie obvineného v čase skutku, ani na
jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v dobe spáchania trestnej činnosti.

Obvinený netrpí žiadnym takým ochorením, ktoré by malo vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti, takže vzhľadom na svoj duševný stav bol v dobe vyšetrovanej udalosti schopný svoje
konanie ovládať a aj rozpoznať jeho protiprávnosť.Obvinený mal v dobe spáchania skutku zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v dobe
spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie bol schopný
ovládať.

Obvinený je súčasnej dobe plne schopný účasti na trestnom konaní v inkriminovanej veci, je plne
schopný chápať jeho zmysel.
Závislosť je chorobný sklon k užívaniu návykovej látky, to znamená, že obvinený mal sklon k užívaniu
alkoholu, od ktorého je závislý. Závislosť od iných psychoaktívnych látok u neho dokázaná nebola.
Požitie iných návykových látok malo charakter experimentálneho užitia.

Obvinený je závislý od alkoholu, jedná sa u neho o plne rozvinuté, chronické štádium závislosti. Závislosť
od alkoholu sa prejavuje alkoholcentrickým správaním, stratou kontroly, častými ebrietami, poklesom
tolerancie, pri absencii alkoholu abstinenčnými príznakmi z odňatia, pokračovaním v užívaní alkoholu
napriek negatívnym dôsledkom.
Závislosť od liekov alebo iných psychoaktívnych látok sa u obvineného nedokázala.
U obvineného sa jedná o plne rozvinutú závislosť od alkoholu ešte bez známok alkoholtoxickej

degradácie osobnosti. Obvinený bol schopný zdržať sa svojho konania.
Motivácia inkriminovaného činu nebola chorobná. Bližšie sa vyjadriť k motivácii je v kompetencii znalca
z odboru psychológia.
Vzhľadom na diagnostikovanú závislosť od alkoholu u obvineného znalkyňa doporučuje nariadenie
protialkoholického liečenia ústavnou formou, keďže ambulantná PAL nesplnila svoj účel.

Nakoľko obvinený netrpí ochorením z okruhu psychóz, nie je z psychiatrického hľadiska jeho pobyt
na slobode pre spoločnosť nebezpečný, nie je indikované nariadenie ochranného opatrenia v zmysle
psychiatrického liečenia.

Súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného,

čítal znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/2989 č.l. 332 – 340, zo záverov ktorého
zistil, že kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru bolo predložené na skúmanie: 11
kusov kuchynských nožov, zaistených pri obhliadke miesta činu zo dňa 22.10.2023 a tričko bielej farby
s ružovými pásikmi a rifle bielej farby, ktoré mala na sebe v čase zásahu zdravotnej záchrannej služby
na sebe oblečené poškodená a ktoré boli vydané sestrou poškodenej, spolu so vzorkami bukálnych

výterov obžalovaného a poškodenej, ktoré im boli odobraté pri prehliadke tela. Zo záverov vyplynulo,
že na na tričku a rifliach poškodenej bola dokázaná prítomnosť krvi, ktorá patrila poškodenej. Na dvoch
z jedenástich nožov, na stope č. 2 a stope č. 4 bola zistená prítomnosť malého množstva krvi, avšak
pri určovaní druhovej príslušnosti krvi by bola táto spotrebovaná, preto bolo od toho upustené. Na
ostatných nožoch nebola zistená prítomnosť krvi. Na tričku poškodenej boli zistené tri úlomky ľudských

vlasov hnedej farby, bez korienkov, ktoré neboli spôsobilé na skúmanie DNA. Na predloženom tričku
a rifliach bola zistená DNA poškodenej. Na noži – stopa č. 7 bola zistená prítomnosť DNA obžalovaného
ale aj iného DNA profilu, ktorý nebol vhodný na interpretáciu. Na nožoch – stopa č. 5 a stopa č. 9 (na
povrchoch rukoväte) bola zistená DNA obžalovaného aj poškodenej. Na nožoch – stopy č. 1, 2, 3, 4, 5,
6, 7, 8, 9, 10, 11 bola zistená zmiešaná DNA, ktorá nebola vhodná na inerpretáciu.

Z prečítaných listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd zistil, že poškodená
I. B. si podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku v prípravnom konaní riadne a včas neuplatnila nárok
na náhradu škody (č.l. 171 - 196). Zo správy O2 Slovakia zo dňa 23.05.2024 (č.l. 434 – 435) súd
zistil, že SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX je registrovaná na užívateľku I. B., nar.:

06.07.1995, bytom N. XX. Prílohu tvoril výpis hovorov z uvedeného čísla, ktoré používala poškodená
aj spolu lokalizáciou a to v období od 14.00 hod. dňa 20.10.2023 do 06.00 hod. dňa 21.10.2023,
podľa ktorého naposledy pred skutkom poškodená obdržala hovor od matky dňa 20.10.2023 o 20:59:03
hod. a následne z mobilu poškodenej volal poškodený záchrannú zdravotnú službu dňa 21.10.2023
o 03:33:01 hod.. Zo zápisnice z obhliadky miesta činu zo dňa 22.10.2023 (č.l. 438 – 440) vyplynulo, že

miesto činu sa nachádza byte č. XXX na G. W. XX I. J., jedná sa o garsónku na II. poschodí oproti výťahu.
Vchodovédveredobytusúnepoškodené.Zavchodovýmidveramisanachádzamaláchodbička,zktorej
vedú dvere do kúpeľne a WC. Za chodbičkou sa nachádza jedna miestnosť. Na pravej priľahlej stene pri
vchodových dverách miestnosti sa nachádza chladnička s mrazničkou, vedľa ktorej je plynový sporák
a kuchynská linka. V ľavej spodnej časti linky sa nachádzajú dve zásuvky, pričom v hornej zásuvke

sa nachádzajú príbory a 11 ks kuchynských nožov, ktoré boli zaistené ako stopa č. 1 až 11. Miesto
činu bolo aj fotograficky zadokumentované. Súd postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku
oboznámil obrazové záznamy – fotodokumentáciu č.l. 441 – 454, podľa obsahu ktorej sú zaznamenané
skutočnosti zhodne ako vyplynuli zo zápisnice o obhliadke. Z ďalšej zápisnice z obhliadky miesta činuzo dňa 23.10.2023 (č.l. 463 – 466) vyplynulo, že po príchode na miesto, už od vstupu do bytového
domu na G. W. XX I. J., kriminálny technik aplikoval, nastriekal „Bluestar“ (patentované farbivo na
vyhladávanie krvných stôp) cez vstupné vchodové dvere, vstupnú halu, ďalšie vchodové dvere, dvere

bytu č. 122, do kúpeľne predmetného bytu, chodby predmetného bytu, miestnosti predmetného bytu,
pričom všade v týchto priestoroch bol zistený negatívny výsledok, okrem podlahy popri kuchynskej linke,
medzi posteľou a linku, kde bol zaznamenaný pozitívny výsledok s modrým zobrazením škvrny. Na
kuchynskej linke sa nachádzala fľaša octu plná do 1-ice. Miesto činu smrdelo po octe. Z bytu po jeho
otvorení odchádzajú dvaja muži hovoriac, že čistili byt octom od krvi. Súd postupom podľa § 270 odsek

2 Trestného poriadku oboznámil obrazové záznamy – fotodokumentáciu č.l. 467 – 479, podľa obsahu
ktorej sú zaznamenané skutočnosti zhodne ako vyplynuli zo zápisnice o obhliadke. Z ďalšej zápisnice
z obhliadky miesta činu zo dňa 26.10.2023 (č.l. 480 – 481) vyplynulo, že po príchode na miesto činu
boli zaistené dve stopy krvy z prahu dverí medzi predsieňou a kuchyňou a z matracu. Súd postupom
podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku oboznámil obrazové záznamy – fotodokumentáciu č.l. 482 –
487, podľa obsahu ktorej sú zaznamenané skutočnosti zhodne ako vyplynuli zo zápisnice o obhliadke.

Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 22.10.2023 (č.l. 488 – 490) súd zistil, že I. U., S. T. vydala oblečenie
( tričko bielej farby s ružovými pásikmi a rifle bielej farby) patriace poškodenej sestry, ktoré prevzala
na traumatologickom oddelení NsP Levice dňa 21.10.2023. Súd postupom podľa § 270 odsek 2
Trestnéhoporiadkuoboznámilobrazovézáznamy–fotodokumentáciuč.l.455-462,podľaobsahuktorej
sú zaznamenané zaschnuté škvrny od krvi: na zadnej, spodnej ľavej strane trička, a tiež v oblasti zadnej,

hornej, pásovej, ľavej časti riflí. Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 24.10.2023 (č.l. 489 – 491) súd zistil,
že poškodená vydala jej mobilný telefón CAT so SIM kartou IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. . Zo zápisnice
o vrátení vecí zo dňa 11.04.2024 (č.l. 494) súd zistil, že poškodenej bolo vrátených zaistených 11 kusov
kuchynských nožov. Z vyjadrenia poškodenej K. L. E., A. (č.l. 496 – 498) súd zistil, že si poškodená
podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku v prípravnom konaní, riadne a včas, uplatnila nárok na náhradu

škody v sume 2.639,97 eur, titulom nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poškodenej I.
B., čo hodnoverne doložila podrobným rozpisom vynaložených výdavkov. Z vyjadrenia poškodenej
R. E. (č.l. 500) súd zistil, že si poškodená podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku v prípravnom
konaní, riadne a včas, neuplatnila nárok na náhradu škody. Z lekárskej správy poškodenej zo dňa
21.10.2023 (č.l. 503) súd zistil, že u poškodenej bola zistená diagnóza úrazový hemopneumotorax,

o pôvode zranenia pacientka udala, že sa jedná o rezné poranenie hrudníka, lekár zistil, že zranenie
bolo spôsobené nožom. Komplikácie poranenia v priebehu liečby: poškodenie parenchymu pľúc, hemo.
pneumotorax. Predpokladaná doba liečby 14 – 30 dní. Jedná sa o úraz ťažký. Z lekárskej správy
poškodenej zo dňa 23.10.2023 (č.l. 504) súd zistil, že u poškodenej bola zistená diagnóza úrazové
zakrvácanie do pohrudničnej dutiny s prienikom vzduchu do pohrudničnej dutiny, hemopneumotorax

v pravo, 4 bodné rany hrudníka. O pôvode zranenia pacientka udala, že bola napadnutá a pichnutá inou
osobou. Lekár zistil, že zranenie bolo spôsobené ostrým predmetom. Komplikácie poranenia v priebehu
liečby: drénovanie hrudníka. Predpokladaná doba liečby3 – 4 týždne. Jedná sa o úraz stredne ťažký. Zo
správy pre ošetrujúceho lekára (č.l. 508) súd zistil, že poškodená bola prijatá, na základe odporučenia
urgentného príjmu, dňa 21.10.2023 o 05.45 hod doktorom F. X., hospitalizácia bola z dôvodu úrazového

hemopneumotoraxu, príčina úrazu: napadnutie s použitím fyzickej sily – MU: Domov. Dôležité údaje:
viaceré otvorené rany steny hrudníka, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu,
akútna intoxikácia, hospitalizácia bola ukončená 09.30 hod, pacientka bola odovzdaná do starostlivosti
obvodného lekára. Z prepúšťacej správy Nemocnice AGEL Levice (č.l. 508 – 509) súd zistil, že
poškodená utrpela úraz dňa 21.10.2023 o 03.30 hod., bola napadnutá zozadu neznámou osobou,

pichnutá 4krát nožom do hrudníka, dovezená na urgentný príjem, po vyšetrení CT a ošetrení rán
hospitalizovaná na OÚCH. Pacientka s uvedenou anamnézou bola prijatá na OÚCH dňa 21.10.2023,
v rámci vyšetrenia sa realizovalo RTG a CT pľúc, indikovaná operácia, po predoperačnej príprave
bol vykonaný operačný výkon dňa 21.10.2023 – zavedenie hrudného drenu. Priebeh operácie bez
komplikácie. Dňa 22.10.2023 a 25.10.2023 vykonané RTG pľúc, kedy boli pľúca rozvinuté, s minimálnym

stopovým množstvom fluidotoraxu, bez PNO. Dňa 25.10.2023 v zlepšenom kompenzovanom stave,
bez známok infektu, prepustená do ambulantnej starostlivosti. Odporučený jej bol kľudový režim,
dostatok tekutín, rany v suchom a čistom, vertikalizácia, chôdza, analgetiká tíšiace bolesť, kontrola na
traumatologickej ambulancii dňa 08.11.2023 + RTG pľúc + výber stehov, v prípade potreby kontrola
kedykoľvek skôr. Diagnostický záver: S27.2 - úrazový hemopneumotorax, S21.7 - viaceré otvorené rany

steny hrudníka, F10.0 porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: akútna intoxikácia.
Z oboznámeného zvukového záznamu, ktoré odovzdalo operačné stredisko záchrannej zdravotnej
služby SR (č.l. 510 – 516) súd zistil, že dňa 21.10.2023 o 03.33 hod. z mobilu poškodenej, volal
obžalovaný na tiesňovú linku 112, kde uviedol, že sa mu žena (poškodená I. B.) vrátila teraz, preddvadsiatimi minútami z vonku a je krvavá po tele, na chrbte má dve rany a ešte aj na boku, pod rebrom,
je ubolená, zle sa jej hýbe pravou rukou, zle dýcha, akoby ju niekto pichol, momentálne sa nachádzajú
v byte na druhom poschodí E. G. XX I. J.. Poškodená mala obžalovanému povedať, že ju niekto zozadu

napadol v mestskom, Hradnom parku. Z rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn.: 10P/98/2023 zo
dňa 19.09.2023, právoplatným dňa 19.09.2023 (č.l.529) súd zistil, že maloletá I. B., nar.: 23.03.2014,
dieťa rodičov obžalovaného a poškodenej, bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. I., nar.:
05.06.1987 a obaja rodičia boli zaviazaní prispievať minimálnym výživným v prospech ÚPSVaR Levice.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn.: 4T/56/2023 zo dňa 15.05.2023, právoplatným

dňa 22.05.2023 (č.l. 682 – 684, pripojený súdny spis) súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, §127 odsek 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že dňa 05.01.2023 v presne nezistenom čase o 20.20
hod. na ulici D. XX, v ubytovni A., bez zjavnej príčiny, fyzicky napadol svoju manželku I. B., a to takým
spôsobom, že vošiel do izby H. XXX, kde sa nachádzala poškodená, ktorá sedela na posteli, pričom ako

vošiel do izby na ňu zakričal „ty kurva“ a následne k nej pristúpil, pričom v pravej ruke držal nôž s čepeľov
asi 10 cm a týmto nožom ju jedenkrát bodol do pravej strany hrudníka, pričom jej spôsobil bodnú ranu
o veľkosti 3 cm v línii napravo popri hrudnej kosti s dobou liečenia do 7 dní, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so
skúšobnoudobouvtrvaní2(dva)roky,t.j.do22.05.2025,zároveňmuboluloženýtrestprepadnutiaveci,

bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej K. L. E., A. vo výške 246,- eur a bolo mu uložené
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Z oboznámených kamerových záznamov, ktoré
odovzdala Mestská polícia Levice a to konkrétne z kamery na stĺpe verejného osvetlenia snímajúcej
budovu židovskej synagógy a ktoré odovzdalo N. G. A. J. a to a to konkrétne z kamery snímajúcej vchod
do podzemnej garáže (č.l. 732 - 738) súd zistil, že kamera na budove hotela:

-dňa 20.10.2023 v čase o 20:39:27 hod, zaznamenala ako poškodená I. B. spolu s maloletou dcérou
a v spoločnosti svedkov B. S. a P. N. prichádza od ulice R. B. (F. Y. B. J.) do ulice E. F. G., k bytovému
domu, v ktorom je situovaný vchod č. 12, kde bývali obžalovaný s poškodenou a s deťmi, pričom čakajú
a rozprávajú sa, pričom poškodená má na sebe oblečené biele rifle a čierny zvršok,
-dňa 20.10.2023 v čase o 20:55:33 hod. zaznamenala ako obžalovaný A. B. spolu s maloletým dieťaťom

v kočíku prichádza od ulice R. B. (F. Y. B. J.) do ulice E. F. G., k bytovému domu, v ktorom je situovaný
I. H. XX, kde bývali obžalovaný s poškodenou a s deťmi,
- dňa 20.10.2023 v čase o 20:56:05 hod. zaznamenala ako obžalovaný A. B. spolu s maloletým dieťaťom
v kočíku, ide ďalej smerom k bytovému domu, v ktorom je situovaný I. H. XX, kde bývali obžalovaný
s poškodenou a s deťmi,

súd ďalej zistil, že kamera zo stĺpu verejného osvetlenia snímajúcej budovu židovskej synagógy:
-dňa 20.10.2023 v čase od 21:08:42 do 21:08:58 hod. zaznamenala ako B. S. a P. N. sa pohybujú popri
synagóge na ul. O. O., samostatne.
- dňa 20.10.2023 v čase od 21:09:05 do 21:09:17 hod. zaznamenala ako B. S. a P. N. sa pohybujú
smerom na hlavnú cestu E. G., samostatne.

Ďalej zo správy ÚPSVaR v Leviciach (č.l. 749) vyplynulo, že obžalovaný bol od 16.08.2022 do
15.01.2023 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom dňa 15.01.2023 bol vyradený z evidencie
z dôvodu, že sa nedostavil na úrad v stanovenom termíne. Zo správy ÚPSVaR v Leviciach (č.l. 750)
vyplynulo, že obžalovaný nie je poberateľom sociálnej pomoci, ani inej dávky. Zo správy Sociálnej
poisťovne (č.l. 754) vyplynulo, že obžalovaný nie je poberateľom dôchodkových dávok, nepoberá dávky

v nezamestnanosti, nepoberá nemocenské dávky. Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 758) vyplynulo, že
poškodená bola naposledy zamestnaná v roku 2015, od roku 2015 do 2023 bola evidovaná ako fyzická
osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do 6 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom do 7 rokov. Zo správy obce C. D. (č.l. 764, 1235a) súd zistil, že obžalovaný má evidovaný trvalý
pobyt na adrese B. XX, C. D., posledné dva – tri roky žil v podnájme v Leviciach, v obci sa správal

slušne, problémy so spoluobčanmi v obci nemal žiadne, nebol riešený komisiou verejného poriadku,
jeho povahové vlastnosti obci známe nie sú, v obci nemal problém s užívaním alkoholických nápojov
ani iných omamných látok. Z písomného podania (č.l. 803) súd zistil, že vyšetrovateľ do spisu založil
farebnú fotokópiu písomného podania s obsahom: „Čestne prehlasujem, ja manželka I. B., písomne
prehlasuje, že manžel A. B. 16.01.1997 ma nebodol, ale naopak zavolal mi rýchlu pomoc. Podpísaná

manželka: podpis.“ Zo správa obce N. (č.l. 1235) vyplynulo, že poškodená je prihlásená k trvalému
pobytu na adrese N. XX, avšak v obci sa nezdržiava, vídavajú ju jedenkrát mesačne, kedy si chodí pre
rodičovské príspevky, kde sa však v súčasnosti zdržiava a akým životom žije obci nie je známe. Zo
zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Levice sp. zn.: 10P/166/2024 (č.l. 1768 -1771) súd zistil, žebol vyhlásený rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, ktorým maloleté deti B.: J., nar.:
02.05.2019 a A., nar.: 14.03.2021 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti A. B., nar.: 30.05.1979,
otcovi obžalovaného, a rodičia detí, obžalovaný a poškodená boli, obaja zvlášť, zaviazaný na úhradu

výživného sumou 50,- eur mesačne na každé dieťa, v prospech ÚPSVaR Levice. Z hodnotiacej správy
ÚVV a ÚVTOS Nitra (č.l. 1780) súd zistil, že obžalovaný väzbu vykonáva v štandardnom režime.
Správanie a vystupovanie menovaného nebolo od dodania do výkonu väzby vždy na požadovanej
úrovni. Jedenkrát mu bolo spísané oznámenie o disciplinárnom previnení, kde mu bolo pri kontrole
civilných a ústavných zvrškov zistené, že ich menovaný nemal kompletné. Od uloženia disciplinárneho

trestu mu bolo dňa 15.08.2024 upustené, nakoľko nápravu správania a obnovu poriadku bolo možné
dosiahnuť prejednaním. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa aktuálne dodržiava. Zásady ústrojovej
disciplíny, úpravy zovňajšku a zásady osobnej hygieny
má osvojené. V osobných veciach si udržiava poriadok. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku
pracovných možností vytvorených v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Nitra. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Svoj voľný čas využíva počúvaním

rozhlasového vysielania a sledovaním televízneho vysielania. Pravidelne sa zúčastňuje športových
a záujmových aktivít realizovaných v ústave podľa plánu kultúrnoosvetových činností. Vychádzok s
možnosťou cvičenia sa zúčastňuje nepravidelne. Menovaný je ženatý, otcom troch maloletých detí (I.
B., nar. XXXX, J. B., nar. XXXX, A. B., nar. XXXX). Vyživovaciu povinnosť si po dodaní do výkonu
väzby nahlásil na všetky tri deti. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie a

telefonovania s rodinou a blízkymi osobami, ale najmä s matkou X. B.. O kontakt prostredníctvom
fyzických návštev záujem prejavuje pravidelne. Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 1785) súd
zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Prvé odsúdenie bolo za majetkovú trestnú
činnosť, ktoré odsúdenie má zahľadené. A druhé odsúdenie bolo už vyššie spomenuté - z trestného
rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn.: 4T/56/2023 zo dňa 15.05.2023, právoplatným dňa 22.05.2023

(č.l. 682 – 684, pripojený súdny spis) súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona, §127 odsek 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že dňa 05.01.2023 v presne nezistenom čase o 20.20 hod.
na ulici D. XX, v ubytovni A., bez zjavnej príčiny, fyzicky napadol svoju manželku I. B., a to takým

spôsobom, že vošiel do izby č. 300, kde sa nachádzala poškodená, ktorá sedela na posteli, pričom
ako vošiel do izby na ňu zakričal „ty kurva“ a následne k nej pristúpil, pričom v pravej ruke držal nôž
s čepeľov asi 10 cm a týmto nožom ju jedenkrát bodol do pravej strany hrudníka, pričom jej spôsobil
bodnú ranu o veľkosti 3 cm v línii napravo popri hrudnej kosti s dobou liečenia do 7 dní, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne

odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky, t. j. do 22.05.2025, zároveň mu bol uložený trest
prepadnutia veci, bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej K. L. E., A. vo výške 246,-
eur a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Z výpisu centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného (č.l. 1786 – 1805) súd zistil, že obžalovaný bol
doposiaľ deväťkrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný. Dňa 10.09.2021 sa dopustil priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu tým, že po predchádzajúcej hádke v byte, dal manželke facku, za čo
mu bolo uložené pokarhanie. Dňa 13.04.2022 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
tým, že sa hrubo správal k svojej manželke a to tak, že jej pod vplyvom alkoholu slovne vynadal počas
hádky, za čo mu bolo uložené napomenutie. Dňa 15.04.2020 spáchal priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu tým, sa hrubo správal voči D. T., nar.: 23.04.1973, za čo mu bolo uložené napomenutie.

Dňa 18.12.2022 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívania tým, že sa hrubo správal
voči osobe E. D., za čo mu bolo uložené napomenutie. Dňa 19.12.2022 sa dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívania tým, že fyzicky napadol osobu E. D. a s pôsobil mu drobnú ujmu na zdraví
s dobou liečenia do 7 dní, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. Dňa 13.05.2021 porušil
zákaz vychádzania, za čo mu bolo uložené napomenutie. Dňa 08.01.2022 sa dopustil priestupku proti

verejnému poriadku tým, že rušil nočný kľud, za čo mu bolo uložené napomenutie. Dňa 27.02.2022
sa dopustil priestupku v doprave v postavení chodca, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške
10,- eur. Dňa 16.07.2022 sa dopustil priestupku v doprave v postavení chodca, za čo mu uložené
napomenutie. Z odpisu registra trestov poškodenej (č.l. 1746) súd zistil, že poškodená bola jedenkrát
súdne trestaná za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky § 289 odsek 1 Trestného zákona, za

čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosť, pričom toto odsúdenie
má zahladené. Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov poškodenej (č.l. 1747
– 11755) súd zistil, že poškodená bola doposiaľ štyrikrát priestupkovo prejednávaná a postihovaná za
priestupky proti verejnému poriadku (03.06.2021 – rušenie nočného kľudu – napomenutie; 12.04.2023– rušenie nočného kľudu – bloková pokuta 10,- eur), proti občianskemu spolunažívaniu (11.12.2021 –
rodinné nezhody, hrubé správanie – napomenutie), v doprave (19.12.2021 – chodec, napomenutie).

Súdpostupompodľa§272odsek3Trestnéhoporiadkunávrhuobžalovanéhonadoplneniedokazovania
vykonaním dôkazu pribratím znalca z odvetvia Psychológie za účelom psychologického vyšetrenia
poškodenej I. B. č.l. 983, 998 nevyhovel ako dôkazu nadbytočného a neodôvodneného vzhľadom
k ostatným dôkazom, týka sa nepodstatnej veci, ktorú možno zistiť z už skôr vykonaných dôkazov –
výsluch obžalovaného, poškodenej svedkov, znaleckých posudkov, obrazových, zvukových záznamov,

listinných dôkazov.

Súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrhu prokurátorky na doplnenie dokazovania
vykonaním dôkazu prečítaním výpovede svedkyne poškodenej I. B. z prípravného konania zo dňa
23.10.2023 a zo dňa 25.10.2023 nevyhovel ako dôkazu nedôvodného, nakoľko sa jednalo o výpovede
z pred vznesenia obvinenia bez dodržania kontradiktórnosti konania, poškodená bola po vznesení

obvinenia vypočutá a nadbytočného vzhľadom k ostatným dôkazom, týka sa nepodstatnej veci, ktorú
možno zistiť z už skôr vykonaných dôkazov – výsluch obžalovaného, svedkov, znaleckých posudkov,
obrazových, zvukových záznamov, listinných dôkazov.

Súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrhu prokurátorky na doplnenie dokazovania

vykonaním dôkazu prečítaním výpovede svedkyne A. O. z prípravného konania zo dňa 22.10.202,
25.10.2023 a 02.11.2023 nevyhovel ako dôkazu nedôvodného, nakoľko sa jednalo o výpovede z pred
vznesenia obvinenia, bez dodržania kontradiktórnosti konania, svedkyňa bola vypočutá po vznesení
obvinenia a nadbytočného dôkazu vzhľadom k ostatným dôkazom, týka sa nepodstatnej veci, ktorú
možno zistiť z už skôr vykonaných dôkazov – výsluch obžalovaného, poškodenej, svedkov, znaleckých

posudkov, obrazových, zvukových záznamov, listinných dôkazov.

Súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku návrhu obžalovaného na doplnenie
dokazovania vykonaním dôkazu pribratím znalca z odvetvia Psychológie za účelom psychologického
vyšetrenia svedkyne P. G. č.l. 981 nevyhovel ako dôkazu nadbytočného a neodôvodneného vzhľadom

k ostatným dôkazom, týka sa nepodstatnej veci, ktorú možno zistiť z už skôr vykonaných dôkazov –
výsluch obžalovaného, poškodenej, svedkov, znaleckých posudkov, obrazových, zvukových záznamov,
listinných dôkazov.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku. Súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že v čase od 20:39:27 hod. dňa 20.10.2023 do 03:33:01 hod. dňa 21.10.2023 v byte č.XXX
nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici E. F. G. H. XX I. J., po predchádzajúcej slovnej hádke v

úmysle usmrtiť ju, odzadu fyzicky napadol svoju manželku, poškodenú I. B., s ktorou žije v spoločnej
domácnosti tým spôsobom, že ju štyrikrát, podlhovastým nástrojom s hrotom a ostrým, bodnoostrým,
bodnoreznýmnástrojomodĺžky11cmašírkyčepele14mm,bodoldooblastiživotnedôležitýchorgánov,
chrbtice, pľúc, hrudníka, čím jej spôsobil bodnú ranu zadnej pravej strany hrudníka siahajúcu do pľúc,
bodnú ranu v oblasti chrbtice, bodnú ranu ľavej zadnej hornej časti hrudníka siahajúcu do pľúc, bodnú

ranu ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúcu do pohrudničnej dutiny, s dobou liečenia 3 týždne,
pričom k smrti poškodenej nedošlo, z dôvodu, že jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, avšak
došlo u nej k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, čím naplnil tak po subjektívnej ako aj objektívnej
stránke všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Trestného činu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne
usmrtí. Objektom trestného činu vraždy je ľudský život. Objektívna stránka spočíva v usmrtení iného
človeka, bez ohľadu na to, akým spôsobom k smrti došlo. Pokus trestného činu vraždy je možný

vtedy, ak páchateľovo konanie bezprostredne smeruje k usmrteniu inej osoby, ktorého sa páchateľ
dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Subjekt trestného činu
vraždy je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna
stránka trestného činu vraždy spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa. Zavinenie je možné tak voforme priameho úmyslu, ako aj nepriameho. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky
skutkovej podstaty. Pri úmysle páchateľa je prítomná vedomostná a vôľová zložka. Pre priamy úmysel sa
vyžaduje, aby páchateľ chcel usmrtiť inú osobu, čo sa preukazuje najmä na základe znakov objektívnej

(vonkajšej) povahy (napr. páchateľ opakovane bodol nožom s dlhou čepeľou do oblasti hrudníka).
Úmysel je dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň
spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány
dôležité pre život. V prípadoch ak páchateľ popiera úmysel usmrtiť poškodeného, je nutné otázku jeho
zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za

ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ
útočil, či páchateľ útočil proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou (intenzitou)
útočil. Pri nepriamom úmysle páchateľ vie, že svojím konaním môže iného usmrtiť, a pre prípad, že sa
tak stane, je s tým uzrozumený. Uzrozumenie treba posudzovať najmä z povahy použitej zbrane (nôž
s úzkou a dlhou čepeľou), z intenzity útoku (veľká sila, prudkosť bodnutia trénovaným mužom) a zo
spôsobu jeho vykonania, najmä z toho, proti ktorej časti útok smeroval (nečakané bodnutie do oblasti

srdca/hrudníka) a z pohnútky činu. Motív konania je súčasťou subjektívnej stránky, môže sa zisťovať
len z nepriamych dôkazov, možno ho posudzovať zo správania páchateľa v danej situácii, osobnosť
páchateľa, jeho doterajší život, výchovu, názory a spôsob vystupovania. Motív možno usudzovať
aj z interpersonálnych vzťahov páchateľa ku konkrétnym osobám alebo k niektorým skupinám, či
k spoločnosti vôbec. Kvalifikačným znakom je spáchanie trestného činu vraždy na chránenej osobe,

ktorou je blízka osoba – manželka.

Kzáveru,žesaskutokstaltakakojeopísanývovýrokovejčastirozhodnutiaažehospáchalobžalovaný,
dospel súd po vyhodnotení obrany obžalovaného v kontexte výpovedí svedkov (susedov, záchranárov,
kamarátov obžalovaného a poškodenej), výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo, znaleckých posudkov

z odboru psychiatria a psychológia k osobe obžalovaného, kamerových záznamov z okolia miesta činu,
teda súd oprel výrok o vine na nepriamych dôkazoch, z dôvodu, že tieto vytvárali vo svojom súhrne
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na
seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možný len jediný záver a súčasne vylúčia

možnosť iného záveru. K uvedenému záveru súd dospel napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie
skutku, poškodená nevypovedala a nebola zaistená zbraň, ktorou sa obžalovaný dopustil útoku voči
poškodenej.

Obžalovaný od počiatku, tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, popieral spáchanie

skutku, pre ktorý je stíhaný. Na svoju obranu uviedol, že on svoju poškodenú manželku nenapadol,
naopak on jej privolal záchranku, zaujímal sa o jej zdravotný stav počas jej hospitalizácie, pravidelne
ju navštevoval. Obžalovaný tvrdil, že poškodenú mal niekto napadnúť v Hradnom parku, domov sa
vrátila v noci, okolo 03.00 hod., celá zakrvavená, tak jej privolal záchranku. Hádzal vinu na viaceré
osoby, napr.: B. S., P. N., jej milenca D. N., ktoré mohli poškodenú napadnúť. Naproti tejto obrane

sa obžalovaný čiastočne aj sám svojou výpoveďou usvedčil, keď potvrdil, že poškodenú po skutku
prezliekolaveci,ktorémalanasebeoblečenévčasespáchaniaskutku,zabalildovrecaabezprostredne
nasledujúceráno,tietovecivyhodildosmetiaka.Dodobyjehozadržaniazahladzovalďalšiestopyajtým,
že vyupratoval celý byt, ktorý bol aj od krvi poškodenej, resp. sa tam nachádzali iné stopy. Obžalovaný
v snahe vykresliť poškodenú z jej negatívnej stránky, počas celého konania poukazoval na to, že užíva

alkohol a pervitín, že mu bola neverná, že sa nevie dostatočne postarať o ich maloleté deti.

Napriek tomu, že poškodená odoprela výpoveď, súd považoval z vykonaného dokazovania za
preukázané, že obžalovaný s poškodenou sú manželia, z ich manželstva pochádzajú tri maloleté
deti: I. B., nar.: 23.03.2014, J. B., nar.: 02.05.2019, A. B., nar.. 14.03.2021. V čase skutku bola

maloletá dcéra I. B., nar.: 23.03.2014 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. I., nar.: 05.06.1987
a obžalovaný s poškodenou spolu s dvomi maloletými deťmi, J. a A., spolu žili v podnájme, v byte
č.XXX nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici E. F. G. H. XX I. J., ktorý podnájom vybavovala
poškodená a mali od neho len jedny kľúče. V roku 2023 sa v Leviciach konal tradičný Levický jarmok
v období od 19.10.2023 (štvrtka) do 22.10.2023 (nedele), čo je verejne dostupná informácia. Podľa

tvrdenia obžalovaného, počas Levického jarmoku, bol obžalovaný so synom A. a poškodená s dcérou
J. na jarmoku, každý zvlášť, pričom boli dohodnutí, že sa stretnú o 21.00 hod. pred ich bydliskom, E. F.
G. XX I. J., nakoľko od spoločnej domácnosti mali iba jedny kľúče a tie si u seba ponechala poškodená.Stalo sa tak, stretli sa o 21.00 hod. pred ich bytovkou, kde ho už čakala poškodená s dcérou a aj s dvomi
kamarátmi – P. a B..
Túto skutočnosť súd považoval za preukázanú aj z kamerových záznamov, podľa ktorých kamera:

-dňa 20.10.2023 v čase o 20:39:27 hod, zaznamenala ako poškodená I. B. spolu s maloletou dcérou
a v spoločnosti svedkov B. S. a P. N. prichádza od ulice R. B. (F. Y. B. J.) K. W. E. F. G., k bytovému
domu, v ktorom je situovaný vchod č. 12, kde bývali obžalovaný s poškodenou a s deťmi, pričom čakajú
a rozprávajú sa, pričom poškodená má na sebe oblečené biele rifle a čierny zvršok,
-dňa 20.10.2023 v čase o 20:55:33 hod. zaznamenala ako obžalovaný A. B. spolu s maloletým dieťaťom

v kočíku prichádza od ulice R. B. (F. Y. B. J.) do ulice E. F. G., k bytovému domu, v ktorom je situovaný
vchod č. 12, kde bývali obžalovaný s poškodenou a s deťmi,
- dňa 20.10.2023 v čase o 20:56:05 hod. zaznamenala ako obžalovaný A. B. spolu s maloletým dieťaťom
v kočíku, ide ďalej smerom k bytovému domu, v ktorom je situovaný vchod č. 12, kde bývali obžalovaný
s poškodenou a s deťmi.
Ďalej táto skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou svedkov B. S. a P. N., ktorí zhodne potvrdili, že sa

s poškodenou stretli na jarmoku a boli ju odprevadiť pred bytovku, v ktorej bývala.
Následne súd považoval za preukázane, že potom, čo sa obžalovaný s poškodenou stretli pred
bytovkou, tak sa tam hádali. Hádka medzi obžalovaným a poškodenou bola potvrdená výsluchom
svedkov: P. G., ktorá ich videla a počula zo vzdialenosti 5 metrov. Predmetom ich hádky bolo, že
obžalovaný sa chcel ísť napiť do bytu, pýtal si od poškodenej kľúče od bytu, nakoľko ona mala pri sebe

tieto kľúče. Poškodená nechcela ísť do bytu, chcela ísť ešte s deťmi na jarmok. Svedkyňa videla pred
bytovkou aj dvoch mladých chalanov, ktorých nepoznala, ale počula, ako zakričali na poškodenú, že:
„ideš?“, na čo im poškodená povedala, že: „teraz nie!“, na čo potom tí mladí chlapci odišli. Svedok Q. G.
pred bytovkou videl obžalovaného s poškodenou a deťmi. Počul ako sa škriepili z dôvodu, že obžalovaný
chcel ísť do bytu, kde ho poškodená nechcela pustiť, hovorila mu, že aby išiel preč, že už medzi sebou

skončili, obžalovaný jej povedal, že: „Tak poď mi dať aspoň pohár vody, aby som sa napil a ja sa potom
pobalím.“ R. B. S. a P. N. zhodne potvrdili, že počuli ako sa obžalovaný s poškodenou hádajú pred
bytovkou, tak odišli radšej preč, aby sa zbytočne nehádali kvôli nim.
Následne súd považoval za preukázané, že obžalovaný s poškodenou aj dvomi deťmi vošli do ich bytu
nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici E. F. G. H. XX I. J., čo zhodne videli svedkovia, susedia

G., ktorí zároveň zhodne potvrdili, že počuli ako v byte obžalovaný s poškodenou pokračovali v hádke
a tiež počuli jednorazové padnutie.
Od tohto okamihu už viac nebolo z bytu obžalovaného a poškodenej nič počuť. Poškodenú nikto neskôr
nevidel opustiť byt a ísť ešte na jarmok. Napriek tomu, že poškodená bola ešte skôr dohodnutá so
svedkami B. S. a P. N., že s nimi ešte pôjde na diskotéku na jarmok, tak títo svedkovia zhodne potvrdili,

že potom, čo odišli z pred bytovky, keď sa obžalovaný s poškodenou hádali o 21.00 hod., tak už viac
s poškodenou v ten večer neboli. Toto tvrdenie súd považoval za preukázané podporne aj kamerovými
záznamami, podľa ktorých sa po dvadsiatej prvej hodine večer títo svedkovia pohybovali v Meste Levice
samostatne, bez poškodenej.
Následne súd považoval za preukázané, že obžalovaný dňa 21.10.2023 o 03.33 hod. z mobilu

poškodenej, volal na tiesňovú linku 112, privolal k poškodenej zdravotnú službu, pričom počas
telefonického hovoru obžalovaný už prezentoval svoju obrannú verziu, na ktorej potom zotrval počas
celého konania, teda, že poškodenú mal napadnúť niekto v parku a domov prišla až okolo 03.00 hod.,
celá zakrvavená. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek
obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že on poškodenú nenapadol, práve naopak on jej mal privolať

záchranku a teda snažil sa jej pomôcť, tak jeho obrana je spochybnená tým, že minimálne počas
tridsiatich minút mal byť podľa vlastného tvrdenia nečinný, resp. vystáva potom nevysvetliteľná jeho
nečinnosť, keď na jednej strane tvrdil, že poškodenej chcel pomôcť, ale zároveň tvrdil, že poškodená
prišlo domov o 03.00 hod v noci, tak z akého dôvodu potom obžalovaný privolal pomoc až po tridsiatich
troch minútach, t. j. dňa 21.10.2023 o 03.33 hod. Každý človek, bez ohľadu na jeho vekovú a rozumovú

vyspelosť, by v obave o život a zdravie svojej blízkej osoby, pokiaľ by nebol schopný poskytnúť prvú
pomoc samostatne, bezodkladne, resp. ihneď by volal k svojej zranenej blízkej osobe záchrannú
zdravotnú službu a neurobil by tak až s odstupom pol hodiny.
Z výpovede svedkov záchranárov (J. R., E. B. S.) súd považoval za preukázané, že po príchode
do bytu na W. E. F. G. XX I. J., ktorý im otvoril obžalovaný sa cez chodbičku dostali do kuchyne,

kde poškodená ležala na zemi alebo matraci v kuchyni pred chladničkou. V byte sa nachádzali iba
obžalovaný, poškodená a dve maloleté deti. Svedkyňa E. B. S. zdvihla poškodenej tričko a videla na
poškodenej 3 až 4 bodné rany, tiež spozorovala na poškodenej, že je pod vplyvom alkoholu. Svedok
J. R. videl tiež na poškodenej rezné rany v oblasti chrbta. Poškodená so svedkyňou S. ani s políciounechcela komunikovať, odmietla im povedať, čo sa jej stalo. Už na tomto mieste súd spozoroval snahu
poškodenej o vyvinenie páchateľa, ktorému zjavne z nejakého dôvodu nechcela poškodiť. Svedkyňa
sa však poškodenej spýtala, hneď po príchode do bytu, že čo sa jej stalo, na čo jej mala poškodená

odpovedať, že bola napadnutá v parku, odzadu, že chcela ísť z parku, ale nechceli ju pustiť. Na tomto
mieste súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o sprostredkované informácie,
svedkyňa Rácova nebola svedkom útoku poškodenej v parku, preto táto informácia, ktorú sa mala
svedkyňa S. dozvedieť sprostredkovane od poškodenej, nemá žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu
v konaní pred súdom z hľadiska hodnotenia dôkazov. Poškodená tak v prípravnom konaní ako aj

v konaní pred súdom odoprela výpoveď, preto súd nemohol prihliadať na to, čo poškodená mala povedať
o vzniku jej zraní iným osobám.
Za pomoci záchrannej služby a v sprievode polície bola poškodená prevezená do nemocnice na
ošetrenie,pričomzprvotnýchlekárskychsprávpoškodenejsúdpovažovalzapreukázané,žepoškodená
bezprostredne po incidente, subjektívne pred lekárom uviedla pôvode jej zranení a to dňa 21.10.2023,
že sa jedná o rezné poranenie hrudníka (č.l. 503) a dňa 23.10.2023 (č.l. 504) o pôvode zranenia

poškodená udala, že bola napadnutá a pichnutá inou osobou. Aj na tomto mieste súd spozoroval snahu
poškodenej o vyvinenie páchateľa, pretože pokiaľ by akýkoľvek pacient mal vedomosť o tom, kto mu
takéto vážne zranenia spôsobil, tak by sa o tom zmienil, naopak v prípade, ak by mu takéto vážne
zranenia spôsobila neznáma osoba, tiež by sa o tom zmienil, že bol napadnutý neznámou osobou.
Poškodená však na jednaj strane v obave o svoj život lekárom síce povedala, že bola porezaná na

hrudníku, pichnutá, ale na druhej strane zamlčala kým, pričom v takomto postoji aj následne pokračovala
v celom trestnom konaní, keďže odoprela výpoveď, teda zjavne niekomu konkrétnemu nechcela privodiť
nebezpečenstvo trestného stíhania ako aj hrozbu prípadného vysokého trestu odňatia slobody. Súd
nevidí objektívny dôvod na odopretie výpovede, pri plnom rešpektovaní tohto práva, v prípade, v ktorom
by mal byť páchateľom takéhoto závažného trestného činu niekto neznámy.

Z prepúšťacej správy poškodenej (č.l. 508) súd okrem iného považuje za preukázané, že u poškodenej
okrem zranení uvedených v skutkovej vete rozhodnutia bola zistená bezprostredne po incidente, aj
diagnóza F10.0 porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: akútna intoxikácia.
Uvedené zodpovedá tomu, že poškodená pred incidentom požívala alkoholické nápoje v značnom
množstve, čo vyplynulo aj z výpovede svedkov. V tomto smere súd považuje za potrebné poznamenať,

že sa zaoberal aj úvahami o tom, prečo si samotná poškodená neprivolala pomoc ihneď potom,
čo bola napadnutá. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že poškodená už mala v minulosti
osobnú skúsenosť s obdobným incidentom, kedy ju obžalovaný nožom jedenkrát bodol do pravej strany
hrudníka, pričom jej spôsobil bodnú ranu o veľkosti 3 cm v línii napravo popri hrudnej kosti s dobou
liečenia do 7 dní, tak sa mohla domnievať aj s ohľadom na množstvo požitého alkoholu v ten večer, že

sa jej ani v tomto prípade nič vážne nestane, tak ako v minulosti.
Z výsluchu znalca MUDr. Luciana Šuplatu, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia, súd považoval za preukázané, že aké zranenia boli poškodenej spôsobené (bodná
rana zadnej pravej strany hrudníka siahajúca do pľúc, bodná rana v oblasti chrbtice, bodná rana ľavej
zadnej hornej časti hrudníka siahajúca do pľúc a bodná rana ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúca

do pohrudničnej dutiny), mechanizmus vzniku týchto zranení (zranenia poškodenej vznikli opakovaným
pôsobením podlhovastým nástrojom s hrotom a ostrým bodnoostrým, bodnorezným nástrojom dĺžky
cca 11 cm a šírky čepele cca 14 mm), dobu liečenia všetkých týchto vymenovaných zranení, počas
ktorej bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe liečenia týchto zranení (3 týždne; a to v trvaní
najmenej sedem dní vo vzťahu k potrebe ochrany rán pred infekciou, teda nemohla sa kúpať, sprchovať,

a v dobe najmenej tri týždne vo vzťahu k potrebe telesného šetrenia nemohla sa fyzicky namáhať,
športovať,vykonávaťnamáhavédomácepráce–vysávaťapod.,počastýchto3týždňovbolapoškodená
obmedzená v obvyklom spôsobe života, následne ešte do 6 týždňov sa poškodená doliečovala, ale to už
nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života) a v neposlednom rade súd považoval z výsluchu znalca
za preukázané, že v dôsledku zranení u poškodenej došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu –

pľúc – pravých aj ľavých, a s postupujúcim časom a možným progresom komplikácií, znalec nevylúčil,
že u poškodenej mohol nastať následok smrti. Z dôvodu uvedeného súd dospel k záveru, že smrť
poškodenej nestala, z dôvodu, že mala zranenia ošetrené a bol u nej vykonaný operačný zákrok včas.
Z obhliadok miesta činu – z bytu č. XXX na G. W. XX I. J., súd považoval za preukázané, že sa jedná
o jednoizbový byt, ktorý je situovaný tak, že za vchodovými dverami sa nachádza malá chodbička,

z ktorej vedú dvere do kúpeľne a WC, ďalej za chodbičkou sa nachádza jedna miestnosť, v ktorej na
pravej priľahlej stene pri vchodových dverách do miestnosti sa nachádza chladnička s mrazničkou,
vedľa ktorej je plynový sporák a kuchynská linka. Uvedené je podporne potvrdené aj vyhotovenou
fotodokumentáciou. Napriek tomu, že pri obhliadke bolo zaistených 11 ks kuchynských nožov, ktorésa nachádzali v kuchynskej linke a ktoré boli podrobené expertíznemu skúmaniu, pričom zo záverov
posudku KEÚ PZ nebolo preukázané, že niektorý zo zaistených nožov, bola zbraň použitá na spáchanie
trestného činu, tak súd považoval za podstatné, že zo zápisnice z obhliadky miesta činu zo dňa

23.10.2023 (č.l. 463 – 466) bolo preukázané, že kriminálny technik po aplikácii „Bluestar“ (patentované
farbivo na vyhladávanie krvných stôp) cez vstupné vchodové dvere, vstupnú halu, ďalšie vchodové
dvere bytového domu až po dvere bytu č. 122, nezistil žiadne stopy krvi, práve naopak stopy po
krvi boli zistené iba na podlahe popri kuchynskej linke, medzi posteľou a linku. Z ďalšej zápisnice
z obhliadky miesta činu zo dňa 26.10.2023 (č.l. 480 – 481) boli zaistené dve stopy krvi z prahu dverí

medzi predsieňou a kuchyňou a z matracu. Na základe uvedených zistení súd dospel k záveru, že
k napadnutiu poškodenej nemohlo prísť nikde inde ako v miestnosti (pred kuchynskou linkou) bytu č.
XXXnaHviezdoslavovejulici12vLeviciach,ktorýspoločneužívaliobžalovanýspoškodenou,avktorom
sa v čase skutku nenachádzal nikto iný, iba obžalovaný s poškodenou a dvomi maloletými deťmi (v tom
časevoveku2a4roky),pretožepokiaľbypoškodená,ktorásasícemohlapohybovaťpovznikutakýchto
zranení, mala prísť s takýmito zraneniami v noci z parku v opitom stave domov, tak by sa stopy krvi

nachádzali aj v iných častiach bytového domu ako aj ich bytu. Tieto stopy krvi však nikde inde neboli
zaznamenané, preto súd nemal pochybnosti o tom, že zranenia poškodenej vznikli v kuchyni ich bytu,
kde bola zaznamenaná krv len na podlahe a matraci, na ktorom mieste ležala poškodená aj pri príchode
záchranárov a do bytu, ktorého poškodenú naposledy videli dňa 20.10.2023 o 21.00 hod. vstúpiť susedia
G., pričom z bytu už nikto poškodenú nevidel v ten večer vyjsť a nezaznamenala to ani kamera, že by

poškodená ešte išla neskôr na Levický jarmok, prípadne do Hradného parku, kde mala byť podľa obrany
obžalovaného poškodená napadnutá, čím považoval súd obranu obžalovaného za vyvrátenú.
Zo zápisnice z obhliadky miesta činu súd považoval za podstatné aj to, že na kuchynskej linke
predmetného bytu sa nachádzala fľaša octu plná do 1-ice. Miesto činu smrdelo po octe. Z bytu po jeho
otvorení odchádzali dvaja muži hovoriac, že čistili byt octom od krvi. Uvedená skutočnosť, je podporne

preukázaná aj výpoveďou svedka mal. D. G., ktorý potvrdil, že bol v byte obžalovaného po skutku a videl
ako obžalovaný spolu so svojim bratom C., každý samostatným mopom umývali dlážku, pričom dlážku
bytu pretreli až trikrát, obžalovaný dával bratovi pokyny, kde presne, v ktorých miestach má umývať
(pri skrinke kuchynskej linky), pričom svedok tam nič špinavé nevidel. Napriek obrane obžalovaného
spočívajúcej v tom, že je bežné upratovať byt, v ktorom žijú dve maloleté deti, súd nepochybne dospel

k záveru, že obžalovaný po skutku zahladzoval stopy v byte, ktoré by ho mohli usvedčiť zo spáchania
trestnej činnosti. Obžalovaný presne inštruoval svojho brata C., aby zvýšil snahu o dôkladne vyumývanie
priestoru pred kuchynskou linkou, kde zranenú poškodenú po incidente spozorovali záchranári a kde
boli zároveň zaistené aj stopy krvi.
Obžalovaný zahladzoval stopy aj tým, že pred príchodom záchranky, ktorú privolal, poškodenú

prezliekol. Posledný kamerový záznam zo dňa 20.10.2023 v čase o 20:39:27 hod, zachytáva poškodenú
oblečenú v bielych rifliach a čiernom zvršku pripomínajúcom bundu alebo mikinu, pričom poškodená
mala na sebe oblečené, v čase zásahu zdravotnej záchrannej služby, tričko bielej farby s ružovými
pásikmi a rifle bielej farby, ktoré boli vydané sestrou poškodenej. Obžalovaný sám potvrdil, že veci,
ktoré mala na sebe poškodená oblečené v čase spáchania skutku, zabalil do vreca a bezprostredne

nasledujúce ráno, tieto veci vyhodil do smetiaka. Podľa názoru súdu, pokiaľ by sa obžalovaný nedopustil
napadnutia poškodenej, tak ako tvrdil, tak by veci, ktoré mala na sebe poškodená oblečené v čase
spáchania skutku, nevyhodil, ale naopak by ich odovzdal polícii, aby boli podrobené skúmaniu, za
účelom možného zistenia DNA na veciach pri útoku a následného odhalenia páchateľa, ak by to teda
malo prispieť na objasnenie neznámeho páchateľa z Hradného parku. Obžalovaný však v snahe privodiť

si priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sa až do doby jeho zadržania (od 20.10.2023 do 08.11.2023)
preukázateľne zbavoval dôkazov a zahladzoval stopy svedčiace v jeho neprospech.

K osobe obžalovaného súd považoval za preukázané, zo záverov znalkyne B. B. V., z odboru
psychológia, z odvetvia klinická psychológia dospelých, že obžalovaný bol pred skutkom, ako aj v čase

skutku závislý od alkoholu, pričom sa v jeho prípade jednalo o plne rozvinuté, chronické štádium
závislosti. Závislosť od alkoholu sa prejavuje alkoholcentrickým správaním, stratou kontroly, častými
ebrietami, poklesom tolerancie, pri absencii alkoholu abstinenčnými príznakmi z odňatia, pokračovaním
v užívaní alkoholu napriek negatívnym dôsledkom. Táto závislosť nemala vplyv na jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti v dobe spáchania trestnej činnosti. Zo záverov znalkyne B. O. S., z odboru

zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatrie, súd považoval za preukázané, že obžalovaný je
sebec, ktorý má tendencie k uspokojovaniu vlastných potrieb, je manipulatívny, emočne chladný, závislý
od alkoholu, nie je sebakritický, bagatelizuje svoje nevhodné správanie, externalizuje vinu (zvaľuje
vinu za svoje nevhodné správanie na svoje blízke osoby). Obžalovaný má sklony k agresívnymprejavom verbálneho i brachiálneho charakteru, pričom tieto mal už v minulosti, toto konštatovanie
plynie nielen z jeho anamnestických dát, ale i z výsledkov psychologických testov. Obžalovaný má
znížené sebaovládanie, nedostatočne zvláda impulzívne situácie, má nízku ohľaduplnosť smerom

k iným osobám, má nezodpovedné rozhodnutia. U obžalovaného znalkyňa nezistila strach, obavy
plynúce z priebehu udalosti, z objektívnych záznamov. Obžalovaný je agresívny, má tendencie k náhlym
reakciám. Psychologická pravdepodobnosť opakovania obdobného konania zo strany obvineného
narastá priamo úmerme pri pokračovaní požívania alkoholu, o čom obžalovaný má vedomosť, dokonca
aj empiricky overenú. U obžalovaného je predpoklad možnej resocializácie, ale za nevyhnutnej

podmienky plnej abstinencie od akejkoľvek psychoaktívnej látky. Z kriminálnej minulosti obžalovaného
súd považoval za preukázané, že obžalovaný už poškodenú, pred trištvrte rokom, dňa 05.01.2023,
nožom jedenkrát bodol do pravej strany hrudníka, pričom jej spôsobil bodnú ranu o veľkosti 3 cm v línii
napravo popri hrudnej kosti s dobou liečenia do 7 dní, za čo bol právoplatne odsúdený na podmienečný
trest, pričom tohto stíhaného konania sa dopustil v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného
odsúdenia. Obžalovaný bol v minulosti viackrát postihovaný za násilné útoky nielen voči poškodenej

manželke ale aj voči iným osobám.

K vzťahu obžalovaného a poškodenej súd považoval za preukázané, zo záverov znalkyne B. O. S., že
bol dlhodobo disharmonický, konfliktný, turbulentný, obe strany v ňom fungovali nezrelo a nestabilne,
pričom ani jeden z nich nie je schopný konštruktívne vzťahový debakel riešiť, ich fungovanie a vzájomná

konfliktná interakcia je významná z hľadiska motivačného predpolia prípadných násilných prejavov, tvorí
predpolie pre nárast afektívneho prežívania, vzťah sám o sebe pomôže porozumieť reakciám aktérov,
ale nespôsobuje konanie jedinca. Uvedené súd považoval za preukázané aj z výpovede svedkyne B.
T., ktorá uviedla, že obaja sú užívateľmi psychotropných látok. Obžalovaný s poškodenou sa medzi
sebou hádali, poškodená sa chcela s obžalovaným rozviesť. Svedkyňa sa navyše vyjadrila k incidentu zo

septembra 2023, kedy videla ako obžalovaný zaútočil nožom proti poškodenej (vytočil poškodenej ruku
za chrbát a chcel ju dopichať, v ruke držal taký malý nôž na krájanie), od dokonania útoku upustil na krik
poškodenej, avšak na to obžalovaný išiel s tým nožom proti svedkyni. Obžalovaný bol pri útoku akoby
v amoku. Deň potom, ako ju chcel obžalovaný dopichať, tak prišla za svedkyňou, do jej bytu, rodina
obžalovaného, ktorá svedkyňu zastrašovala, za požitia fyzického násilia, za tým účelom, aby nesvedčila

v neprospech obžalovaného. Poškodená aj v tomto prejednávanom prípade žiadala svedkyňu, aby
nevypovedala v neprospech obžalovaného.

Zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci súd považoval za potrebné vykonať úpravu skutkovej
vety v porovnaní s obžalobou prokurátora, pri zachovaní totožnosti skutku, a to:

ohľadne času spáchania skutku, ktorý súd vymedzil: „v čase od 20:39:27 hod. dňa 20.10.2023
do 03:33:01 hod. dňa 21.10.2023...“ na rozdiel od prokurátora, ktorý v obžalobe uviedol čas: „v
presne nezistenom čase od 20.30 hod. dňa 20.10.2023 najneskôr do 03,39 hod. dňa 21.10.2023...“,
nakoľko v konaní bolo nepochybne preukázané, že kamera zaznamenala naposledy pred skutkom živú
poškodenú pred bytovkou, v čase 20:39:27 hod. dňa 20.10.2023, následne bolo v konaní pred súdom

preukázané, že poškodená vstúpila do bytu č. XXX C. E. G. XX I. J., z ktorého už neskôr nevyšla
a obžalovaný privolal k zranenej poškodenej záchranku v čase 03:33:01 hod. dňa 21.10.2023. Z dôvodu
uvedeného súd dospel k záveru, že k útoku obžalovaného proti poškodenej došlo práve v tomto časom
rozmedzí;
ohľadne presnejšej špecifikácie miesta spáchania skutku, kedy súd doplnil v porovnaní s obžalobou

prokurátora, aj o číslo bytu, nachádzajúceho sa v bytovom dome, t.j. súd miesto špecifikoval nasledovne:
„...v byte č.XXX nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici E. F. G. H. XX I. J....“ naproti prokurátorovi,
ktorý miesto označil: „...v byte nachádzajúcom sa na ulici P.O. Hviezdoslava č. 12 v Leviciach...“
súd vypustil zo skutkovej vety slovo: „zo žiarlivosti“ nakoľko sa jedná o samostatný kvalifikačný moment
– konanie z osobitného motívu – z pomsty (§ 145 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom

na § 140 písmeno b) Trestného zákona), pričom prokurátorka konanie obžalovaného takto nežalovala,
ohľadne spôsobu konania, útoku obžalovaného proti poškodenej, ktorý súd upresnil s poukazom na
závery znalca B. J. U., že: „...ju štyrikrát, podlhovastým nástrojom s hrotom a ostrým, bodnoostrým,
bodnorezným nástrojom o dĺžky 11 cm a šírky čepele 14 mm, bodol do oblasti životne dôležitých
orgánov,...“ nakoľko špecifikácia prokurátorom v skutkovej vete: „...pravdepodobne kuchynským nožom

so sivou plastovourukoväťou celkovej dĺžky 225 mm, dĺžky čepele 120 mm a šírky čepele 20 mm,...“
nebola v konaní preukázaná, napriek tomu, že bolo zaistených 11 ks kuchynských nožov, v zmysle
záveru znaleckého posudku KEÚ PZ nebolo možné jednoznačne ustáliť, či niektorý z nich bol zbraňou
použitou na spáchanie trestného činu, pretože aj keď boli na niektorých z nich zistené či už stopy DNAalebo krvi, tak sa jednalo o nože, ktoré bežne v domácnosti obaja, tak obžalovaný ako aj poškodená,
používali, preto je logické, že mohli byť na nich prípadne ich stopy. Znalec U. však jednoznačne
konštatoval, že pôsobením akého predmetu vznikli zranenia poškodenej, preto takýmto spôsobom súd

vyjadril do skutkovej vety rozhodnutia predmet, ktorým obžalovaný bodol poškodenú.
ohľadne presnej špecifikácie zranení, ktoré boli poškodenej spôsobené s poukazom na závery znalca
MUDr. Luciana Šuplatu: „...čím jej spôsobil bodnú ranu zadnej pravej strany hrudníka siahajúcu do pľúc,
bodnú ranu v oblasti chrbtice, bodnú ranu ľavej zadnej hornej časti hrudníka siahajúcu do pľúc, bodnú
ranu ľavej dolnej zadnej časti hrudníka siahajúcu do pohrudničnej dutiny,

ohľadne doby liečenia, s poukazom na závery znalca MUDr. Luciana Šuplatu: „...s dobou liečenia 3
týždne,...“ nakoľko súd považoval za preukázané, že doba liečenia všetkých týchto vymenovaných
zranení, počas ktorej bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života (3 týždne; a to v trvaní
najmenej sedem dní vo vzťahu k potrebe ochrany rán pred infekciou, teda nemohla sa kúpať, sprchovať,
a v dobe najmenej tri týždne vo vzťahu k potrebe telesného šetrenia nemohla sa fyzicky namáhať,
športovať,vykonávaťnamáhavédomácepráce–vysávaťapod.,počastýchto3týždňovbolapoškodená

obmedzená v obvyklom spôsobe života, následne ešte do 6 týždňov sa poškodená doliečovala, ale to
už nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života), súd tak učinil naproti konštatácie prokurátora, ktorý
v skutkovej vete uviedol: „...s dobou liečenia a práceneschopnosťou do 6 týždňov.“ Nakoľko súd bral do
úvahy dobu liečenia, počas ktorej bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, ktorá je pre
páchateľa priaznivejšia, v tomto prípade rozmedzie od 3 do 6 týždňov bolo potrebné ustáliť ako 3 týždne,

v neposlednom rade súd napravil nedostatok skutkovej vety prokurátora, tým, že doplnil do záveru
skutkovej vety, že: „...pričom k smrti poškodenej nedošlo, z dôvodu, že jej bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť, avšak došlo u nej k ohrozeniu životne dôležitých orgánov.“ V tejto súvislosti súd považoval
za potrebné pripomenúť, že trestného činu vraždy podľa § 145 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
iného úmyselne usmrtí. Už z uvedenej zákonnej citácie vyplýva, že k trestnosti konania páchateľa,

ktoré inak naplňuje znaky trestného činu vraždy, je zároveň treba existencia úmyselného zavinenia,
ako obligatórneho znaku subjektívnej stránky. Záver o tom, či tu je zavinenie, poprípade o akú formu
zavinenia ide, je záverom právnym, ku ktorému je možné dospieť až na podklade skutkových zistení
súdu po vykonanom dokazovaní. Zo skutkovej vety obžaloby však nevyplynulo, že obžalovaný konal
tam popísaným spôsobom s úmyslom usmrtiť iného. Keďže v nej jasným a jednoznačným spôsobom

nebol vyjadrený cieľ konania obžalovaného, teda usmrtenie poškodenej I. B., súd tento nedostatok do
skutkovej vety doplnil. Zároveň súd zosúladil skutkový stav s právnym stavom, keď špecifikoval do
skutkovej vety, že z akého dôvodu, nedošlo k dokonaniu trestného činu, teda, že „...k smrti poškodenej
nedošlo, z dôvodu, že jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť...“, čo vyplynulo zo záveru znala MUDr.
Luciana Šuplatu, ktorý nevylúčil, že s poukazom na zranenia, ktoré boli poškodenej spôsobené, táto

mohla zomrieť, pokiaľ by jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť, resp. keby jej neboli ošetrené
rany a vykonaný operačný zákrok. Zároveň sud doplnil do skutkovej vety aj to, že u poškodenej došlo
k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, ktorých konkrétne je špecifikované už skôr v skutkovej vete,
takže opätovne to súd neuvádzal aj na záver.

Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a)
Trestného zákona, kedy obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom (ľudský život). Toto nepochybne vyplýva zo spôsobu akým sa dopustil
spáchania skutku, nakoľko obžalovaný poškodenú opakovane – štyrikrát bodol nástrojom o dĺžky 11
cm a šírky čepele 14 mm do oblasti životne dôležitých orgánov pľúc, hrudníka. Úmysel je dostatočne

zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä keď obžalovaný použil zbraň spôsobilú iného
usmrtiť a útok zámerne viedol proti tým častiam ľudského tela poškodenej, kde sú uložené orgány
dôležité pre život. Obžalovaný potom čo napadol poškodenú, túto nechal opitú spať, akoby sa nič nestalo
a až s odstupom niekoľkých hodín privolal záchranku, čo nemožno vyhodnotiť ako poskytnutie pomoci
poškodenej z jeho strany.

Súd v rámci konania ustálil aj samotný motív, ktorý mal u obžalovaného vôľový charakter s cieleným
zameraním a nezvládnutím nahromadeného hnevu a žiarlivosti voči poškodenej, tak ako to vyplynulo
nielen z výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaný sa s poškodenou hádali pred skutkom,
poškodená sa chcela rozviesť s obžalovaným, povedala mu, že už spolu skončili, na čo sa obžalovaný

dožadoval u poškodenej, aby ho ešte pustila do bytu napiť sa vody, kedy po vstupe do bytu hádka
medzi nimi pokračovala a bolo počuť jednorazové padnutie. Práve v tomto okamihu podľa názoru súdu
obžalovaný konal v afekte a hneve, pokúsil sa zavraždiť svoju manželku tým, že ju odzadu štyrikrát bodol
do oblasti životne dôležitých orgánov – hrudníka, pľúc. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatriebolo preukázané, že obžalovaný bol v čase skutku triezvo uvažujúci páchateľ, jeho príčetnosť bola
plne zachovaná. Obžalovaný v takto kriticky a psychicky záťažovej situácii (hádka manželov) uvažoval
a reagoval násilným a agresívnym spôsobom z dôvodu absencie brzdových mechanizmov pre jeho

závislosť na alkohole.

Všetko uvedené, teda najmä spôsob, akým viedol obžalovaný útok, jeho intenzita a vôbec skutočnosť,
že proti poškodenej použil bodnoostrý, bodnorezný nástrojom o dĺžky 11 cm a šírky čepele 14 mm,
ktorým poškodenú bodol, odzadu do chrbtice, hrudníka, pľúc, t.j. do oblasti životne dôležitých orgánov,

vytvorila súdu jednoznačný podklad na vyslovenie záveru, že cieľom obžalovaného bolo smrteľne zraniť
poškodenú, teda nie jej iba napríklad ublížiť na zdraví.

Nakoľko k dokonaniu činu nedošlo, konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako pokus trestného
činu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za pokus trestného činu sa považuje konanie, ktoré
bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať

trestný čin a k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade zamýšľaný následok nenastal,
preto súd žalovaný skutok posúdil podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. K dokonaniu nedošlo len
vďaka včasnému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti poškodenej, aj keď ošetrenie jej rán a vykonanie
operačného zákroku bolo vykonané až s niekoľko hodinovým odstupom od času vzniku zranení, stále
to bolo v čas, teda k smrti I. B. nedošlo.

Kvalifikačným znakom trestného činu vraždy podľa § 145 Trestného zákona je spáchanie trestného činu
vraždy na chránenej osobe (§ 145 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona), ktorou je blízka osoba (§ 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona), za ktorú sa považuje manželka podľa § 127 odsek 4 Trestného
zákona.

Pokiaľ išlo o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným
skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu ako i charakteristike osoby
páchateľa a jeho minulosti.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je
pre páchateľa priaznivejší. Medzi spáchaním činu a vynesením rozhodnutia nadobudol dňa 06.08.2024
účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. (Trestný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 215/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Prijatím novelizovaného
Trestného zákona bola odstránená povinnosť úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti
nad poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 1:0 (bol už za trestný čin odsúdený, § 37 písmeno m)
Trestného zákona – odsúdenie Okresným súdom Levice sp. zn.: 4T/56/2023, ktorého skúšobná doba

podmienečného odsúdenia obžalovanému stále plynie), podľa Trestného zákona účinného v čase
spáchania činov prichádzalo do úvahy ukladanie trestu postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona,
kde sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v sadzbe 21
(dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov až 25 (dvadsaťpäť) rokov alebo trestom odňatia slobody
na doživotie. Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu podľa trestného zákona účinného od

06.08.2024 – v čase rozhodovania súdom prvého stupňa, prichádzalo do úvahy ukladanie trestu
v zmysle § 145 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina obžalovaného, v základnej trestnej
sadzbe, ktorú zákonodarca stanovil na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov až 25
(dvadsaťpäť) rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. Je teda zrejmé, že Trestný zákon č.
300/2005 Z. z. v znení účinnom od 06.08.2024 bol pre obžalovaného priaznivejší, preto podľa neho

súd posudzoval trestnosť činu a ukladal trest. Aplikáciu uvedeného Trestného zákona účinného od
06.08.2024 súd premietol aj do právnej vety a právnej kvalifikácie rozhodnutia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, §
233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,

ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa ods. 5 písmeno c) citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Pri trestnom čine vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako

najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné
činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu,
sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť
sa prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných

činov stanovuje. V prípade § 145 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý súd v tomto prípade uznal vinu
obžalovaného, zákonodarca stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)
rokov až 25 (dvadsaťpäť) rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že k záchrane života poškodenej I. B. došlo z dôvodu, že jej bola včas poskytnutá zdravotná
starostlivosť, mala zranenia ošetrené a bol u nej vykonaný operačný zákrok včas. Z hľadiska právnej

kvalifikácie išlo o tzv. ukončený pokus.

V prípade obžalovaného bolo vykonaným dokazovaním zistené, že pri rozhodovaní o treste je potrebné
zohľadniť mu jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. teda, že už bol za trestný čin
odsúdený (vo veci vedenej na Okresnom súde Levice sp. zn.: 4T/56/2023, kedy obžalovaný jedenkrát

nožom bodol poškodenú do pravej strany hrudníka, pričom skúšobná doba tohto podmienečného
odsúdenia obžalovanému stále plynie). Z uvedeného je zrejmé, že skúšobná doba podmienečného
odsúdenia nemala na obžalovaného žiadny prevýchovný vplyv, práve naopak obžalovaný sa počas
doby, kedy mal preukázať, že je schopný viesť na slobode riadny život, dopustil opätovne voči svojej
manželke útoku, ktorý však v tomto prípade vykonal zvlášť brutálnym spôsobom, nakoľko poškodenú

odzadu štyrikrát bodol, bodnoostrý, bodnorezný nástrojom o dĺžky 11 cm a šírky čepele 14 mm, do
chrbtice, hrudníka, pľúc, t.j. do oblasti životne dôležitých orgánov. Z poľahčujúcich okolností uvedených
v ustanovení § 36 Tr. zák. súd u obžalovaného nezisti žiadnu.

Súd obžalovanému v zmysle zásad pre ukladanie trestu uložil, za súdený pokus obzvlášť závažného

zločinu vraždy, trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov, teda na samotnej spodnej hranici
trestnej sadzby, pretože bol presvedčený, že uložený trest je dostatočne prísnym na to, aby splnil
svoj účel ako z hľadiska generálnej, tak i individuálnej prevencie trestu a je dostatočným i na to, aby
spoločnosť prijala takýto trest z hľadiska istého zadosťučinenia a morálneho odsúdenia obžalovaného.Na podklade uvedenej možnosti úspešnej resocializácie za splnenia určitých podmienok (abstinencia
od alkoholických nápojov) súd vyhodnotil, že boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere dvadsať rokov, ktorý súd považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý a nebolo potrebné

pristupovať k uloženiu trestu odňatia slobody na doživotie.

Na výkon trestu odňatia slobody súd podľa § 48 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona účinného od
06.08.2024 obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia, keďže obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin.

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c/ alebo
§ 40 ods. 1 písm. c/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný

a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v
dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Podľa § 74 ods. 1 tretia veta Tr. zák. ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ popri
treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Súd konštatuje, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil v dôsledku závislosti od
alkoholu, čím bola splnená podmienka pre uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm.

c/ Tr. zák. a vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania
alkoholu v prípade obžalovaného je možné dosiahnuť len liečbou vo forme ústavnej, ktorej významnou
súčasťou je pôsobenie na psychické vlastnosti liečenej osoby a vytváranie trvalého odporu k alkoholu,
prípadne k iným návykovým látkam. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej, z odboru psychológie, už citovaných vyššie, z ktorých

jednoznačne vyplýva, že u obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu v plne rozvinutom štádiu,
ambulantná liečba u obžalovaného neplnila účel, preto znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa z odboru psychiatrie uviedla, že u obžalovaného
je dané riziko, pri pokračovaní v užívaní alkoholických nápojov, v opakovaní obdobného konania
obžalovaným. Súd ochranné protialkoholické liečenie uložil ústavou formou z dôvodu ustanovenia § 74

ods. 1 veta tretia Tr. zák. a zároveň dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 74 ods. 3 Tr. zák. vyplýva, ak
sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu
trestu v ústave na výkon trestu.

Súd podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 78 odsek 1 Trestného

zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Napriek tomu, že v zmysle novely
Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z. z.), účinnej od 06.08.2024, ktorú súd aplikoval z dôvodov
už vyššie uvedených, odpadla obligatórna povinnosť uložiť ochranný dohľad páchateľovi obzvlášť
závažného zločinu, ktorý bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, tak súd považoval
za potrebné obžalovanému uložiť ochranný dohľad a to práve s poukazom na osobu obžalovaného

s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života a na povahu spáchanej trestnej činnosti, nakoľko
považuje za nevyhnuté, aby obžalovaný po výkone dlhoročného trestu, mal povinnosť oznamovať
potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto preukazovať, osobne sa hlásiť v určených
lehotách a vopred oznamovať vzdialenia sa z miesta bydliska.

Nakoľko poškodená spoločnosť K. L. E., A., si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnila nárok
na náhradu škody, titulom nákladov vynaložených na úhradu výdavkov spojených so zdravotnou
starostlivosťou poškodenej I. B., čo bolo hodnoverným spôsobom zdokladované, vo výške 2.639,97 eur,
súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku samostatným výrokom zaviazal obžalovaného nahradiť jej
škodu spôsobenú trestným činom.

Vzhľadom na to, že poškodená I. B. si podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku neuplatnila nárok na
náhradu škody v prípravnom konaní, súd o tom nároku na náhradu škody nerozhodoval.Podľa názoru súdu, uložený trest spolu s ochranným opatrením a ochranným dohľadom je spôsobilý
splniť účel trestu, súd ho považuje za dostačujúci a primeraný, s prihliadnutím najmä na rozsah a
charakter trestnej činnosti, berúc do úvahy najmä funkcie a účel trestu, keď trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (individuálna
prevencia) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (generálna prevencia) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

1Tk/1/2024
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.