Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6622203335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A., B.. B. C., so
sídlomD.E.XXXX/XX,F.,IČO:XXXXXXXX,protižalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.
XX/XX, G., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou CURAE, s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská
Bystrica, IČO: 51 144 450, o zaplatenie sumy 34.445,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/52/2022 – 131 zo dňa 04. 08. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny 27.932,- Eur p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu
Lučenec č. k. 7C/52/2022 – 131 zo dňa 04. 08. 2023 v tejto časti z r u š u j e a konanie v časti sumy

27.932,- Eur z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/52/2022 – 131 zo dňa 04.08.2023 vo výroku I.
v zostávajúcej časti týkajúcej sa sumy 6.513,- Eur a vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).
1.1 V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa sa žalobca domáhal na
súde, aby zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti zaplatiť mu sumu 34 445,- Eur istiny spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 24. 08. 2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň, aby zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy konania. Svoje právo odvodil od
právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/75/2021 – 909 zo dňa 21. 04.
2022, ktorým rozsudok Okresného súdu v Lučenci v sp. zn. 14C/144/2014 zmenil tak, že žalobu zamietol
a zároveň zabezpečovacie opatrenie, ktoré okresný súd zriadil uznesením č. k. 14C/144/2014 – 237 zo
dňa 08. 12. 2017 vo forme záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. a
obec F., zrušil. Keďže v dobe od 08. 12. 2017 do 08. 07. 2022 žalobca nemohol nehnuteľnosť založenú
záložným právom plnohodnotne využívať, vznikla mu škoda, ktorú si vyčíslil podľa znaleckého posudku

č. XX/XXXX zo dňa 24. 10. 2018, vyhotoveného znalcom H. C. I. práve pre účely konania 14C/144/2014.
1.2 Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 420
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 151b Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. F. ježalobca. Na tomto LV do zrušenia zabezpečovacieho opatrenia záznamovou listinou Z XXXX/XX boli
parcely CKN č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zabezpečené v prospech
žalovaného na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške bezdôvodného obohatenia titulom

náhrady škody a trov právneho zastúpenia, spolu v celkovej výške 17.603,97 Eur. Tieto účinky nastali
zápisom záznamovej listiny, a to rozhodnutím súdu o zriadení záložného práva. Pokiaľ by žalobca
v čase zriadenia záložného práva naložil s nehnuteľnosťami predajom, pôsobili by účinky zriadeného
záložného práva na kupujúceho. Prevodom alebo prechodom zálohu na nadobúdateľa sa pôvodný
záložca nezbavuje svojho záväzku na splnenie dlhu zo základného záväzkového vzťahu; záložný

veriteľ by mohol svoju pohľadávku uplatniť buď voči svojmu dlžníkovi, ktorým bol žalobca, alebo voči
kupujúcemu ako novému záložcovi. V takom prípade na nadobúdateľa zálohu prechádza zo zákona
i záložné právo, ktoré zaťažuje záloh a nadobúdateľ zálohu je povinný strpieť, aby záložný veriteľ
dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená
dlžníkom. Teda žalobca nemohol byť nijakým spôsobom obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva.
Vec mal právo držať, užívať a aj s ňou disponovať. Žalobca nepreukázal súdu, že mu bola spôsobená

škoda. Svoj žalovaný nárok odvodzoval len z fikcie škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že
nemohol nehnuteľnosť odpredať. Dôkaz o zamýšľanom predaji nepredložil, len konštatoval, že by
predajom nehnuteľnosti utrpel finančnú stratu, čo je nepostačujúce pre preukázanie stavu, že mu škoda
aj skutočne vznikla. Zapísané záložné právo na liste vlastníctva nemalo obmedzujúci charakter vo
vzťahu k vkladovému konaniu. Pokiaľ by sa bol žalobca rozhodol pri zapísanom záložnom práve na

liste vlastníctva nehnuteľnosti odpredať, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor by musel takýto vklad
povoliť. A len pri realizácii predaja by žalobca vedel preukázateľne súdu dokladovať, o aký finančný
obnos predajom prišiel, čo by bol kvalifikačný znak pre výpočet ušlého zisku. Výška škody by bola daná
maximálnou sumou 17.603,97 Eur, pretože túto sumu by bol povinný z dohodnutej kúpnej ceny vyplatiť
žalovanému,akozáložnémuveriteľovi,titulombezdôvodnéhoobohateniaanáhradytrovkonania.Pokiaľ

žalobca svoje právo odvodil aj od zmeny podmienok na trhu s realitami, toto tvrdenie súd považoval za
ničím nepreukázané. Nakoľko pri predaji nehnuteľností je dohodnutá kúpna cena individualizovaná a nie
vždy premieta obvyklé regionálne ceny na trhu s obdobnými nehnuteľnosťami. Súd tak konštatoval, že
žalobcovi za obdobie 08.12.2017 do 08.07.2022, počas ktorého bolo na LV zapísané záložné právo,
nevznikla žiadna škoda, nakoľko s nehnuteľnosťami nenakladal. Súd konštatoval, že tak neboli splnené

predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody, a preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za
škodu, ktorú si žalobca vyčíslil spôsobom jej výpočtu zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. V dôsledku
zabezpečovacieho opatrenia nedošlo ani k faktickému zmenšeniu majetku žalobcu, teda nevznikla
mu skutočná škoda, a ani škoda v podobe ušlého zisku, lebo nedošlo k strate očakávaného prínosu
(výnosu). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým rozhodnutiam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie ustanovenia

§ 151h Občianskeho zákonníka a uviedol citáciu časti uznesenia NS SR sp. zn. 4Mcdo 23/2008 a Nálezu
Ústavného súdu SR IV.ÚS 71/2013 (a iné). Záložné právo, ako zabezpečovacie opatrenie súdu prvej
inštancie, bolo zriadené v neprimeranej výške. Záloh vyjadrený veľkosťou pozemkov bol o celkovej
výmere 9234 m2, čo predstavovalo veľkosť 21,72 násobne vyššiu ako veľkosť pozemku žalobcu pod
komunikáciou. Výška hodnoty zálohu bola vo finančnom vyjadrení 41,53 krát vyššia ako zabezpečovaná

pohľadávka. Takýto postup zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa považuje žalobca za šikanózny
výkon práva.
2.1 Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca je podnikateľský subjekt, ktorého
dominantná činnosť je realizácia stavebného projektu na predmetných pozemkoch, nehnuteľnostiach.
Podľa jeho názoru, obmedzením predaja nehnuteľností spoločnosti, ktorá má túto činnosť v predmete

podnikania a vykonáva ju, nie je možné jej nespôsobiť ujmu. V rokoch 2019 až 2021 bola situácia na
trhu s nehnuteľnosťami na celom území Slovenska veľmi priaznivá (viď aj údaje na slovak.statistics.sk).
V tomto období žalobca realizoval predaj pozemkov o výmere 5 295 m2, ktoré neboli predmetom
záložného práva (viď prílohy 8/ a 13/ až 19/ vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného) a ôsmych bytov
v rodinných dvojdomoch (viď prílohy 9/ až 12/ vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného), v roku 2019

predali posledný stavebný pozemok, ktorý nebol zaťažený záložným právom žalovaného. Z uvedeného
je zrejmé, že stavebné pozemky pôvodného p.č. XXXX/XXX a XXXX/XXX o celkovej výmere 1888 m2,
ktoré boli predmetom záložného práva v prospech žalovaného, by sa boli predali, resp. nenašiel sa
kupujúci, ktorý by kúpil pozemok s ťarchou záložného práva. Kupujúci bytov a pozemkov pri rodinnýchdomoch s.č. XXXX/XXX a XXXX/XXX (viď napr. prílohu 10 vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného),
nadobudli tieto nehnuteľnosti 26.04.2021. Susediace pozemky XXXX/XXX a XXXX/XXX kúpili až po
výmaze záložného práva v prospech žalovaného 15.07.2022 (viď. J./XXXX), čo potvrdzuje tvrdenie o

nepredajnosti pozemkov zaťažených záložným právom.
2.2 Ďalej odvolateľ poukázal na bod 9. odôvodnenia rozsudku, ku ktorému uviedol, že uvedená právna
skutočnosťspôsobila,žepotencionálnikupujúcineboliochotníprevziaťnasebavyššieuvedenýzáväzok
a prvú kúpno-predajnú zmluvu na predtým zaťažený pozemok XXXX/XXX kupujúci boli ochotní uzavrieť
až po výmaze záložného práva v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa v celom odôvodnení

rozsudku obmedzuje len na majetkovú ujmu, ktorá súvisí s obmedzením vlastníckeho práva. Súčasne
konštatuje, že žalobca nebol obmedzený vo výkone vlastníckeho práva. S poukazom na odôvodnenie
súdu prvej inštancie uvedené však znamená, že v prípade odpredaja pozemku, ešte zaťaženého
záložným právom v prospech žalovaného, by musel žalobca rozdeliť platbu kúpnej ceny tak, že čiastku
17.603,97 Eur zodpovedajúcu záložnému právu, zaplatí nadobúdateľ pozemku až po výmaze záložného
práva v katastri nehnuteľností, teda 08.07.2022. Žalobca bol obmedzený disponovať touto čiastkou po

dobu trvania záložného práva od 08.12.2017 do 08.07.2022. Prvá ujma, ktorá bola žalobcovi spôsobená,
je ujma zo zhodnotenia príjmu 17.603,97 Eur, ktorý bolo možné použiť na rozmnoženie majetku žalobcu
(investovaním do výstavby bytov, kúpy nových pozemkov a pod.). Druhá ujma na majetku, ktorú
uplatňovali vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného v bode 9. a prvostupňový súd sa s ňou nijako
nevysporiadal, je ujma spôsobená v dôsledku inflácie, ktorá v poslednom roku trvania záložného práva

v roku 2022 dosiahla 12,8 %. Ujma v dôsledku znehodnotenia meny je 2.253,- Eur.
2.3 Ďalšia ujma na majetku, ktorú žalobca uplatňoval vo vyjadrení žalobcu k odporu a prvostupňový
súd sa s ňou nevysporiadal, je ujma, ktorú vyvolala potreba zmeny úradných povolení, teda stavebného
povolenia a s tým súvisiacich vyjadrení na výstavbu bytového domu č. 1, ktorých účelom bolo
vysporiadať sa so skutočnosťou, že tento bytový dom je situovaný na pozemkoch, z ktorých jeden

je zaťažený záložným právom. K stavebnému povoleniu na zmenu stavby pred dokončením bolo
potrebné vypracovať nový stavebný projekt stavby vrátane protipožiarneho projektu a zabezpečiť si
nové vyjadrenia dotknutých orgánov, kompletnú stavebno-inžiniersku činnosť, čo predstavuje sumu
2.500,- Eur. Podľa názoru žalobcu sa pod majetkovú ujmu radí i príslušenstvo nároku v podobe úrokov
z omeškania. S poukazom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi škodu a iné ujmy v zmysle § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku vo
výške 6.513,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.09.2022 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej navrhol, aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Rozsudok súdu prvej
inštancie považoval za správny a zákonný. Namietal nezrozumiteľnosť odvolacieho návrhu žalobcu, keď
v časti odvolacieho návrhu žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia istiny už len vo výške 6.513,-
Eur spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobu uplatnil na sumu 34.445,- Eur. V tejto časti považuje
odvolanie žalobcu za zmätočné a nezrozumiteľné, na opravu resp. doplnenie ktorého by mal konajúci

súd žalobcu vyzvať. Vo veci navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.06.2024. Uviedol, že v nadväznosti
na vyjadrenie žalovaného o nezrozumiteľnosti a nejasnosti odvolacieho návrhu berie žalobu v časti

27.932,- Eur späť, a to z dôvodu, že v stanovení výšky škody zvolil žalobca nesprávny východzí prístup
pre výpočet škody a inej ujmy. Uviedol, že zotrváva na odvolacích dôvodoch a znovu zvýraznil, že
prvostupňový súd mal uznať existenciu škody a inej ujmy žalobcu voči žalovanému a zisťovať len jej
výšku. Samotné zabezpečovacie opatrenie je reštriktívny inštitút práva, ktorého účelom je zabezpečiť
uspokojenie nejakej pohľadávky, a preto nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,

že žalobca nemohol byť nijakým spôsobom obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva. Konkrétne
zabezpečovacie opatrenie súdu prvej inštancie trvalo štyri a pol roka a zabezpečovalo vyplatenie čiastky
17.603,97 Eur. Žalobca nemohol disponovať v uvedenej sume. „De jure“ bol žalobca obmedzený na
dispozičnom práve zabezpečením čiastky vo výške 17.603,97 Eur po dobu trvania zabezpečovacieho
opatrenia, t.j. štyri a pol roka. Ak by teda chcel žalobca bez obmedzenia disponovať nehnuteľnosťami

zaťaženýmizáložnýmprávomvprospechžalovaného,muselbyzložiťdodepozitučistkuzodpovedajúcu
výške 17.603,97 Eur na štyri a pol roka. Opätovne teda žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi škodu a iné ujmy vo výške 6.513,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.09.2022 do zaplatenia.5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 16.07.2024. K čiastočnému späťvzatiu
žaloby uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby do sumy 27.932,- Eur. K samotnému tvrdeniu

o vzniku škody a inej ujmy uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody a ani inej ujmy, a teda ani
základ žalovanej sumy v odvolacom konaní uplatňovanej vo výške 6.513,- Eur. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca v súdnom konaní neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik škody
vo výške 34.445,- Eur a neurobil tak ani v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k sume 6.513,- Eur
a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď pre neunesenie dôkazného bremena o existencii škody

žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby v časti
o zaplatenie 27.932,- Eur pripustil, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti
zastavil a rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti potvrdil ako vecne správny. Zároveň uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

6. V dôsledku odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací (§

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 CSP a contrario, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, učinené po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, postupoval podľa § 370 CSP a späťvzatie žaloby pripustil. Rozsudok súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa späťvzatia žaloby zrušil a v časti o zaplatenie sumy 27.932,- Eur konanie

zastavil. Vo zvyšnej časti, ktorá po späťvzatí žaloby žalobcom zostala predmetom konania, rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu podaného
odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku
súduprvejinštancie,akoajkonania,ktorémupredchádzalo,berúcdoúvahyodvolacienámietkyžalobcu
vpodanomodvolaní,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievovecinazákladevykonaného
dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi

súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods.
1 CSP, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že

žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie; nežiadal ani doplniť dokazovanie
za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by
nemohli bez jeho viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní
o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli

naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie
zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S
prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, odvolací
súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu dôvodné
nie je, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne;

po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok.

11. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11.1 Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
11.2 Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 7C/52/2022 – 131 zo dňa
04.08.2023, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
V podanom odvolaní žalobca namietal vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, avšak

z odvolacieho návrhu vyplynulo, že v rámci odvolacieho konania sa domáha zaplatenia sumy 6.513,-
Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.09.2022 napriek tomu, že žalobou v konaní uplatňoval sumu
34.445,- Eur. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného, žalobca procesným úkonom zo dňa 28.06.2024
zobral žalobu v časti 27.932,- Eur späť a predmetom konania tak zostala len žalobcom uplatnená
suma v rámci odvolacieho návrhu 6.513,- Eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.07.2024 uviedol, že

s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, a preto odvolací súd postupoval podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP
a späťvzatie žaloby žalobcom, učinené po rozhodnutí súdu prvej inštancie, týkajúce sa sumy 27.932,-
Eur pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti (t.j. o sumu 27.932,- Eur) zrušil a konanie v tejto
časti zastavil, a to s prihliadnutím na späťvzatie žaloby žalobcom a voči súdu účinne prejavený súhlas
žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby.

13. Predmetom konania v odvolacom konaní tak zostala suma 6.513,- Eur, ktorého zaplatenia sa
v odvolacom konaní žalobca i po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal.

14. V tejto časti po preskúmaní odvolacích námietok a odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodnéanemožnomuvyhovieť.

S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti vecného odôvodnenia a zároveň
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného
a k zásadným odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca uviedol, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím
opatrenímna.žalobcomšpecifikovanýchnehnuteľnostiach„samoosebespôsobiloobmedzeniežalobcu
disponovať s predmetným majetkom, t.j. ho napríklad ďalej scudziť a už uvedené obmedzenie znamená
spôsobenie škody“, uvedenej odvolacej námietke nemožno prisvedčiť ako dôvodnej a správnej. Súd
prvej inštancie správne vo veci konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik reálnej škody a ani ušlého

zisku, keď v konaní uplatnil ním označenú sumu na základe tvrdení, že pokiaľ by uvedené nehnuteľnosti
napr. predal, teda nebol by obmedzený v disponovaní s nimi, bol by za uvedené dosiahol označenú
sumu. Súd prvej inštancie uzavrel, že takéto tvrdenie je „len“ uplatnením hypotetickej škody, resp.
hypotetického ušlého zisku, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal dojednaný reálny
predaj ním označovaných nehnuteľností za konkrétne ceny a v dôsledku zriadeného zabezpečovacieho

opatrenia sa takýto predaj nezrealizoval.

16. Odvolací súd pre zvýraznenie správnosti záverom prijatých súdom prvej inštancie opätovne
konštatuje, že škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú
je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto

formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná
v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo
účelné.

17. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka je preukázanie vzniku škody, porušenie právnej povinnosti a príčinnej súvislosti medzi
konaním alebo opomenutím (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou)
a zavinenie zodpovednostného subjektu. Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody – damnum

emergens alebo ušlého zisku – lucrum cessans) musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Zároveň príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka,

ktoré tvrdenie má byť preukázané. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je teda podstatným prvkom
zodpovednostnej skutkovej podstaty. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno
riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len
také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené,že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou
škody je iná skutočnosť (napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu
nenastáva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva

škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada právo vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje.

18. Pokiaľ v súdenej veci žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody na tom základe, že počas
trvania súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia na základe návrhu žalovaného v období od

08. 12. 2017 do 08. 07. 2022 bol uvedeným spôsobom obmedzený v možnosti predmetné nehnuteľnosti
predať a dosiahnuť tak určitý zisk (a tiež iným popísaným konaním), odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal žiadny zo zákonom
vyžadovaných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Ako už súd prvej inštancie konštatoval, žalobca nepreukázal vznik konkrétnej škody (ani ušlého zisku)
a odvolací súd osobitne zvýrazňuje, že žalobca nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaným (resp.

protiprávne konanie), nakoľko žalobcom označené nehnuteľnosti boli zaťažené ťarchou na základe
súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia ( na základe návrhu žalovaného, ktorý vystupoval
v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14C/144/2014 ako žalobca).

19. Žalovaný (žalobca vo vyššie uvedenom konaní) tak uplatnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, tento určitým spôsobom odôvodnil a následne súd posúdil dôvodnosť takého návrhu, posúdil,
či sú naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v neposlednom rade
sa súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zaoberal i kritériom proporcionality. V danom konaní
súdy oboch inštancií opakovane konštatovali, že všetky okolnosti na strane žalobcu (ako žalovaného
v konaní sp. zn. 14C/144/2014) osvedčovali potrebu zastabilizovania pomerov na strane žalobcu,

nakoľko v prípade úspechu žalovaného (žalobcu v konaní sp. zn. 14C/144/2014) existovala v danom
čase dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, keď spoločnosť žalobcu (žalovaného vo
vyššie uvedenom konaní) vykonávala účelové zmeny smerujúce k znemožneniu úhrady akýchkoľvek
záväzkov, ktoré vznikli, resp. majú vzniknúť v budúcnosti; uvedená spoločnosť si riadne neplnila svoje
účtovné povinnosti, nevypracovávala účtovné závierky a pod.

20. Pokiaľ konajúci súd (resp. súdy oboch inštancií) vyhodnotil návrh žalovaného na nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaakodôvodný,takéto využitiezákonnéhozabezpečovaciehoinštitútuateda
konanie v súlade so zákonom, aprobované súdom, na základe súdneho rozhodnutia, priamo vylučuje
porušenie povinnosti resp. protiprávne konanie žalovaného, ako jeden zo základných predpokladov

zodpovednosti za škodu. Už pre absenciu uvedeného nie sú naplnené zodpovednostné predpoklady
pre náhradu tvrdenej vzniknutej škody žalovaným.

21. Rovnako správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody, ale tvrdil
len vznik majetkovej ujmy v hypotetickej rovine. S uvedeným záverom sa stotožňuje i odvolací súd.

Žalobca v konaní nedoložil (nepreukázal) reálne vzniknutú majetkovú ujmu, z jeho tvrdení však možno
vyvodiť, že namieta, že pokiaľ by mohol ním označené nehnuteľnosti predať, nakladať s nimi, pokiaľ
by neboli zaťažené súdom zriadeným záložným právom, mohol by reálne dosiahnuť ním uvádzaný
zisk. Uvedené tvrdenie svedčí skôr argumentácii ušlého zisku, preto odvolací súd považuje potrebné
detailnejšie ozrejmiť, prečo žalobca nepreukázal v konaní ani ujmu tvrdenú v dôsledku ušlého zisku.

22. „Ušlý zisk“, ktorý sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR „definuje ako ujma
spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu.

Nestačí pri tom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť na isto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodovej udalosti)“.
.......“V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované

také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru,
že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť
dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti
je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym.Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý
zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m.m. uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 3Cdo 513/2014). „Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie

o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“ (z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
4M Cdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny
konkrétny preukázateľný základ. Napokon, hypotetický ušlý zisk, na ktorý sa dovolateľka odvoláva,
vychádzajúci len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej
príležitostizaobdobnýchpodmienokuinéhosubjektuvpríslušnompodnikateľskomodvetví,vkonečnom

dôsledku vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnou udalosťou a ušlým ziskom, ako
základnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej reálnej
a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť
dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho, ktorého konkrétneho
prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo
319/2008, 1Cdo 76/2008). Pokiaľ žalovaný nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku,

ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný. ( rozsudok NS SR sp.
zn. 5Cdo 195/2015).

23. Je tak nutné konštatovať, že žalobcom uvádzanú samotnú stratu, resp. obmedzenie možnosti
výkonu podnikateľskej činnosti, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní, nemožno považovať za

vzniknutú škodu a skutkové tvrdenia v žalobcom uvádzanej kvalite nepreukazujú ani konkrétny ušlý zisk;
uvedené kategórie nemožno stotožniť. Správny bol tak záver súdu prvej inštancie o tom, že v súdenej
veci žalobcom uplatňovaný a znalcom vyčíslený nárok na náhradu škody je kategóriou hypotetickou,
vypočítaným predpokladom, keď žalobca nepreukázal jednak reálne vzniknutú škodu a nepreukázal ani
napr. žiadny konkrétny zmluvne dojednaný kontrakt, ktorý sa mal v danom období zrealizovať, plnenie

z ktorého žalobca dôvodne očakával, avšak v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia sa
neuskutočnil.

24. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca namietal i neprimeranosť, neproporcionalitu nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia zabezpečujúceho pohľadávku žalobcu v konaní 14C/144/2014 vo

výške 17.603,97 Eur na pozemkoch, ku ktorým bolo záložné právo zriadené, odvolací súd ani
uvedenej odvolacej námietke nemohol prisvedčiť ako dôvodnej, keď proporcionalita navrhovaného
(a nariadeného) zabezpečovacieho opatrenia bola opakovane posudzovaná ako súdom prvej
inštancie, tak i odvolacím súdom v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v rámci konania
vedeného Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 14C/144/2014, kde proporcionalitu navrhovaného

zabezpečovaciehoopatreniaposúdilkonajúcisúdprvejinštancieprirozhodovaníonávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia; uvedenú posúdil i odvolací súd rozhodujúci o odvolaní proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a sám žalobca v konaní uviedol,
že sa opakovane dožadoval zrušenia nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, kde opäť predmetom
prieskumuboladôvodnosť,vhodnosť,aleiproporcionalitaužnariadenéhozabezpečovaciehoopatrenia,

ako i žalobcom uvádzané dôvody a jeho zrušenie. Preto pokiaľ súdy oboch inštancií konajúce
o zabezpečovacom opatrení vyhodnotili navrhované zabezpečovacie opatrenie ako dôvodné,
primerané, v súlade so zásadou proporcionality, nemôže sa žalobca od žalovaného domáhať náhrady
škody odôvodnenej tak, že súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie žalobcovi spôsobilo škodu
spočívajúcu v obmedzení nakladaním s majetkom hodnoty vyššej, značne prevyšujúcej pohľadávku

zabezpečenú zabezpečovacím opatrením. Odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že „záloh vyjadrený
veľkosťou pozemkov bol o celkovej výmere 9234 m2, čo predstavovalo veľkosť 21,72 násobne
vyššiu ako veľkosť pozemku žalobcu pod komunikáciou. Výška hodnoty zálohu bola vo finančnom
vyjadrení 41,53 krát vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka“ je v predmetnom konaní bez právnej
relevancie, nakoľko ako už bolo uvedené, primeranosť, dôvodnosť a proporcionalitu navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia už posudzovali súdy oboch inštancií konajúce o zabezpečovacom opatrení
a jednak uvedené matematické vyčíslenie porovnania nariadeného zabezpečovacieho opatrenia
a zabezpečovanej pohľadávky neznamená, že žalobcovi „automaticky“ škoda vznikla a že vznikla
v priamej príčinnej súvislosti k protiprávnym konaním žalovaného. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu
sa neproporcionality nariadeného zabezpečovacieho opatrenia preto vyhodnotil odvolací súd ako

nedôvodnú.

25. V podanom odvolaní žalobca v odsekoch 8., 9. a 10. namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosť a namieta, že súd prvej inštancie sa čiastkovo nezaoberal nímvyčíslenou „prvou ujmou“ a „druhou ujmou“ na majetku, ktorú žalobca uplatňoval v bode 9. vyjadrenia
v dôsledku znehodnotenia meny vo výške 2.253,- Eur. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd
konštatuje, že čiastkové vyhodnotenie a odôvodnenie jednotlivých nárokov uplatnených na totožnom

právnom základe, resp. dôvode (titulom nároku na náhradu škody) by bolo namieste, pokiaľ by súd
dospel k záveru, že základ nároku je daný, teda že žalobca preukázal základné zákonné predpoklady
zodpovednosti za škodu a až následne by súd mohol pristúpiť k jednotlivým čiastkovo odôvodneným
parciálnym nárokom. Súd prvej inštancie však z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca
v žiadnej časti nepreukázal zákonné predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to

samotný vznik škody, protiprávne konanie označeného zodpovednostného subjektu a príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že základ nároku
nie je daný a preto žalobcom namietanú potrebu vysporiadať sa so všetkými čiastkovými nárokmi
žalobou uplatňovaného nároku na spoločnom právnom základe, možno hodnotiť ako nadbytočnú.
Ďalej odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody spočívajúcej v „znehodnotení
meny“ a nákladov na vyhotovenie potrebnej aktuálnej dokumentácie k pozemkov, ktoré boli zaťažené

súdom zriadeným záložným právom, pokiaľ by žalobca v konaní i preukázal výšku nákladov (napr. na
vyhotovenieaktuálnejdokumentáciekzaťaženýmpozemkov),opätovneutýchtoosobitnevymedzených
čiastkových nárokov chýba predpoklad porušenia povinnosti (protiprávne konanie) žalovaného a priama
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

26. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie
sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, než aké učinil súd prvej inštancie. Z dôvodu vecnej správnosti
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil ako
vecne správne, hoci uvedený výrok sa týka sumy iba 6.513,- Eur, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby
zostala predmetom odvolacieho konania.

27. Ako výrok závislý, preskúmal odvolací súd i výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.
Keďže žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, celý procesný úspech v prvoinštančnom
konaní prináleží žalovanému, ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený právnym zástupcom z radu
advokátov, a teda preukázateľne mu trovy v súvislosti so súdnym konaním vznikli. Správne teda súd

prvej inštancie jednak vyhodnotil celkový procesný úspech (a tomu zodpovedajúci neúspech žalobcu) a
správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 256 ods. 1 CSP. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania žalobca zobral
pôvodne uplatnenú žalobu o sumu 34.445,- Eur v podstatnej časti týkajúcej sa sumy 27.932,- Eur späť
z dôvodov iných, než by bolo správanie žalovaného, a preto procesne zavinil zastavenie konania v tejto
časti, preto odvolací súd postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP. V zostávajúcej časti, odvolací súd žalobou
zamietajúci rozsudok ako vecne správny potvrdil, a teda procesný úspech v odvolacom konaní prináleží

v celej zostávajúcej časti žalovanému. V odvolacom konaní sa žalovaný k odvolaniu žalobcu, ako i k jeho
následnému vyjadreniu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, a teda v súvislosti s odvolacím
konaním mu trovy preukázateľne vznikli. Preto odvolací súd uložil žalobcovi, ako procesne neúspešnej
strane sporu a zároveň strane sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania v podstatnej časti,
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).