Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723204757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7723204757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého:
R. A., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny I., O. C. X, I., dieťa rodičov: matky M. D.L., C.. XX.XX.XXXX, S. B. X, zast.: JUDr. Marián
Havrila, advokát so sídlom Nám. slobody 13, Michalovce, a otca Y.. W. A., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXX/
XXX, O. S., zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o návrhu otca
na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 80P/103/2023-355
zo dňa 7.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého počnúc dňom
01.12.2023 na sumu 150 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na jeho zdravotný stav a
podstúpenú operáciu nie je schopný prispievať na výživu syna v určenej výške. Zároveň žiadal znížiť

výživné do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„Návrh z a m i e t a.“

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

návrh bol podaný nedôvodne. Návrh na zníženie výživného otec podal po uplynutí štyroch mesiacov
od poslednej úpravy výživného z dôvodu zníženia jeho príjmu v dôsledku práceneschopnosti. Otec
sa podrobil dňa 08.07.2023 operácii vybočeného palca nohy (hallux vugus), pričom hospitalizovaný
bol len jeden deň. Podľa lekárskej správy z kontroly po zákroku vyplýva, že je možná plná záťaž akontrola je o 6 týždňov. Otec bol práceneschopný v období od 02.11.2023 do 28.02.2024, kedy poberal
nemocenské dávky. Po ukončení práceneschopnosti bol jeho pracovný pomer ukončený dohodou na
základe jeho podnetu, čo odôvodnil tým, že malo dôjsť k zrušeniu pobočky na východnom Slovensku

a mal ísť pracovať do Č. U.. Následne sa zamestnal od 01.03.2024 s mesačným príjmom 1.500
eur brutto. U tohto zamestnávateľa bol zamestnaný do 30.04.2024, pričom pracovný pomer s ním
ukončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe z dôvodu neplnenia pracovných povinností podľa požiadaviek
nadriadeného. V období máj a jún 2024 bol otec práceneschopný. Od 01.07.2024 je zamestnaný so
základnou mesačnou mzdou 1.750 eur s osobným ohodnotením 650 eur. V mesiaci júl 2024 dosiahol

otec u tohto zamestnávateľa vymeriavací základ v sume 2.511,75 eur, v mesiaci august 2024 vo výške
2.505,69 eur, čomu zodpovedá čistá mesačná mzda v sume 1.760 eur. Dňa 04.01.2024 otec spolu s
matkou založili obchodnú spoločnosť R. O..U..L.., v ktorej sú obaja spoločníkmi a konateľmi. Otec pri
založení tejto spoločnosti uhradil vklad v sume 2.500 eur. Podľa predloženého potvrdenia mu doposiaľ
neboli spoločnosťou vyplatené plnenia. Je zrejmé, že spoločnosť bola založená v roku 2024 a ako
spoločník sa bude podieľať na jej hospodárskom výsledku. Súd zdôraznil, že k zníženiu výživného pre

dieťa môže dôjsť len na základe objektívnej a trvalej zmeny, nielen zmeny prechodného charakteru. Za
takúto zmenu pomerov nemožno považovať dočasné zníženie príjmu otca z dôvodu práceneschopnosti,
ani zmeny zamestnávateľa. Príjem otca počas práceneschopnosti vzhľadom na výšku vyplácaných
nemocenských dávok umožňoval úhradu výživného v určenej výške. Jeho pomery umožňovali i úhradu
poplatku za operáciu na súkromnej klinike, a aj zaplatenie vkladu pri založení obchodnej spoločnosti.

Súd poukázal, že pracovný pomer, z ktorého otec dosahoval vyšší príjem, bol ukončený dohodou
na základe jeho podnetu. Aktuálne je príjem otca vo výške cca 1.760 eur. Mesačné výdavky otca
vrátane uhrádzaného výživného na maloletého, i po zohľadnení ročných výdavkov predstavujú sumu
1.388,93 eur. Tieto výdavky sa takmer nezmenili s výnimkou cestovného v súvislosti s realizáciou
styku s maloletým s poukazom na zmenu jeho bydliska. Tento výdavok otec v čase poslednej úpravy

špecifikoval sumou 300 eur, aktuálne v sume 150 eur. Súd tiež uviedol, že za dôvod pre zníženie
výživného nemožno považovať skutočnosť, že otcovi aktuálne pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,
nakoľko je dobrovoľným rozhodnutím rodiča, koľko bude mať vyživovacích povinností a túto skutočnosť
nemožno vyhodnotiť v neprospech detí skôr narodených. Na strane maloletého dieťaťa sa podstatným
spôsobom nezmenili pomery, nakoľko navštevuje naďalej B. školu. Zmenili sa pomery na strane matky,

ktorá je aktuálne zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem. Uvedené však nie je dôvodom pre zníženie
výživného, nakoľko dieťa má právo na výživu voči obidvom rodičom a právo podieľať sa na ich životnej
úrovni.Matkasinaďalejplnísvojuvyživovaciupovinnosťiosobnoustarostlivosťou,vecnýmplnením,ako
je poskytnutie bývania, starostlivosťou o domácnosť či poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Taktiež
plnenie štátu vo forme prídavkov na dieťa a daňového bonusu neoslobodzujú povinného rodiča od

plnenia vyživovacej povinnosti. K tvrdeniu otca, že vynakladá výdavky v čase realizácie ich styku
na maloletého, súd konštatoval, že toto bolo zohľadňované v predchádzajúcom konaní. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že súd schválil dohodu rodičov, a teda otec považoval sumu dohodnutého výživného
za dostatočne zohľadňujúcu, nielen jeho možnosti, schopnosti a pomery, ale i odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa v čase rozhodnutia. Zároveň súd dodáva, že uplynutím času sa potreby detí zvyšujú.

Skutočnosť, že v budúcnosti sa chce otec podieľať na starostlivosti o maloletého v širšom rozsahu a v
tejto súvislosti podal návrh na zmenu úpravy styku, je irelevantná, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Súd konštatoval, že v byte, ktorý mal byť matkou prenajímaný, už od
septembra 2024 býva matka spolu s maloletým.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko takýto návrh v konaní
nebol podaný.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal, že s maloletým
chce ako otec tráviť viac času, zabezpečovať jeho starostlivosť, avšak súd prvej inštancie tento jeho
návrh vyčlenil na samostatné konanie. Podľa názoru otca prípadná zmena styku vo forme rozšírenia
styku s maloletým je jedným z dôvodov, v zmysle ktorého by súd mal považovať jeho návrh na zníženie
výživného ako opodstatnený. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť si riadne plní, aktívne sa podieľa na

starostlivosti o maloletého, vrátane organizovania výletov a spoločných aktivít. Má záujem byť osobou,
ktorá sa o neho aktívne stará, vychováva aj v každodennom živote a nechce byť len tzv. „peňaženkou“.
Od poslednej úpravy výživného pre maloletého syna došlo na jeho strane k podstatnej zmene, a to k
zníženiu jeho možností a schopností prispievať na výživu maloletého syna vo výške 300 eur mesačne.Dňa 08.07.2023 podstúpil operáciu palca v kombinovanej anestézii a bol prepustený do ambulantnej
starostlivosti. Práceneschopný bol od novembra do februára 2024, poberal nemocenské dávky, avšak
operáciu si hradil sám. Následne došlo k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti I. M. O..U..L..

dohodou na základe podnetu, nakoľko pobočka zamestnávateľa na východnom Slovensku bola zrušená
a on mal odísť pracovať do M.. Pracovný pomer ukončil, nakoľko mal záujem byť v kontakte so svojím
synom. V tomto pracovnom pomere mal príjem vo výške 2.100 eur v čistom. Následne sa od 01.03.2024
do 30.04.2024 zamestnal v spoločnosti A. O..U..L.. a pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko
pre pretrvávajúce zdravotné problémy nemohol tieto práce vykonávať. V mesiacoch máj a jún 2024 bol

práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške 1.300 eur. Po ukončení PN sa od 01.07.2024
zamestnal v spoločnosti D. V. X..O.., kde je jeho aktuálny príjem vo výške 1.650 eur. Otec poukázal,
že od XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi C. a tak sa mu zvýšili bežné, aj
jednorazové výdavky. Zdôraznil, že maloletého syna R. má každý párny týždeň v mesiaci 4 dni, tzn. 8
dní mesačne, 104 dní ročne + sviatky približne 10 dní, taktiež prázdniny v dobe 30 dní. Je to približne
144 dní v roku, v tieto dni maloletého stravuje, šatí, robí mu program, výlety, doprava, a tak ako už

vyššie uviedol, žiadal o rozšírenie styku, nakoľko má záujem so svojím synom R. tráviť viacej času.
Komunikácia s matkou je problematická, nevedia sa dohodnúť na rozšírenom styku so synom; vzťah so
synom je bezproblémový, vychádzajú spolu výborne. Na výchove sa chce otec podieľať, nakoľko má
s maloletým vybudovaný veľmi silný citový vzťah a puto. Poukázal, že na strane matky došlo k zmene
pomerov, nakoľko je zamestnaná, dosahuje pravidelný príjem. Otec zdôraznil, že v zmysle odbornej

právnej literatúry z výkladu ust. § 99 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dôležitou zmenou, ktorá má
význam pre novú úpravu výživného, je okolnosť, že povinnému pribudla zákonná vyživovacia povinnosť
k ďalšej osobe. Zároveň poukázal, že v zmysle Ústavy SR má garantované právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť o svojho maloletého syna a momentálne mu nie je umožnené udržiavať pravidelný
rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s ním. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby
vo veci rozhodol sám tak, že mení rozsudok súdu prvej inštancie a zaviaže otca prispievať na výživu
maloletého R. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

7. K odvolaniu otca písomne vyjadrenie nezaslala ani matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť

a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).

12.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloletého.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževzmysleust.§62ods.5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie

výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa (aj plnoletého)
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je

nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou

pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

21. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal hmotnoprávnou podmienkou v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Podrobne skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov, porovnal ich príjmy v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom pre maloletého syna a príjmy dosahované v súčasnosti,

zaoberal sa aj ich mesačnými výdavkami, čo uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dospel k záveru,
že pomery otca sa v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nezmenili. Príjem otca sa v dôsledku
práceneschopnosti znížil len dočasne, k zmene zamestnávateľa došlo rozhodnutím otca. V konaní
otec nepreukázal, že ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti A., O..U..L.. bolo odôvodnené
relevantnými skutočnosťami - lekárskymi správami preukazujúcimi, že otec vzhľadom na svoj zdravotný
stavnemôževykonávaťtútoprácu.Otecvodvolaníuviedol,žeod01.07.2024sazamestnalvspoločnosti

D. V., X..O.. s mesačným príjmom 1.650 eur. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania ustálil čistý
mesačný príjem otca na sumu 1.760 eur. Z porovnania týchto súm vyplýva, že došlo len k nepatrnému
zníženiu príjmu otca, avšak pohyblivou zložkou mzdy je osobné ohodnotenie. Taktiež odvolací súd
poukazuje, že otec so svojou matkou (obaja sú spoločníkmi a konateľmi) založili dňa 04.01.2024
obchodnúspoločnosťR.W.O..U..L..ajezrejmé,žeotecsabudepodieľaťnajejhospodárskomvýsledku.

22. Ani skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je dôvodom na zníženie
výživného pre maloletého R., nakoľko pribudnutie nových vyživovacích povinností rodičovi nemôže byť
na ťarchu skôr narodených detí. Argumentácia otca, že podal návrh na rozšírenie styku s maloletým,
čo by malo byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, je irelevantná. Rozsah

rozšírenia styku otca s maloletým sa bude prejednávať v samostatnom konaní.

23. Pomery na strane maloletého dieťaťa sa podstatným spôsobom nezmenili, naďalej navštevuje B.
školu. Zmenili sa pomery na strane matky, ktorá je aktuálne zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem.
Matka si však svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní osobnou starostlivosťou a vecným plnením

zahrňujúcim bývanie, starostlivosť o domácnosť či poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

24. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a
absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením

výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

25. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s
ust. § 2 ods. 1 CMP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

27. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).