Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202735
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8820202735.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.EduardaValenčina,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.
D. XXX, XXX XX C. D., zastúpená WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Na Rozhliadke 2, 831 01 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO 50 680 552, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom

Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 7.833,86 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 11Csp/132/2020-114 zo dňa 23.5.2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
7.833,86 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.833,86 eur od 26.10.2021 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 7.833,86 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Prvoinštančný súd vykonal vo veci
dokazovanieazistil,žezospisuOkresnéhosúduVranovnadTopľou3Csr/1/2017vyplýva,žerozsudkom
zo dňa 6.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017 súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa 29.9.2016, sp.

zn. RK-PC-690/16-MK v celom rozsahu. Zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa 29.9.2016, sp. zn. RK-PC-688/16-MK v celom
rozsahu. Žalobkyni boli priznané trovy konania.
Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia opísal vyjadrenia žalovaného, obsah výpovede žalobkyne
svedka a právneho zástupcu. Vec právne posúdil podľa § 5 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (zrejme
podľa § 3 ods. 5 – poznámka odvolacieho súdu), ďalej podľa § 4 ods. 8 tohto zákona. Poukázal na

obdobné rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci 13Co/80/2016, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017. Prvoinštančný súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný
sa chcel na jej úkor bezdôvodne vydaním rozhodcovských rozsudkov obohatiť, dokonca prvoinštančný
súd bol toho názoru, že žalovaný vydaním rozhodcovských rozsudkov by mal podklad pre vykonanie
exekúcie, čo je nanajvýš pravdepodobné a k exekúcii by pristúpil.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný požadoval od žalobkyne enormne vysokú výšku

návratu finančných prostriedkov, voči čomu sa žalobkyňa musela brániť, a preto jej patrí primerané
finančné zadosťučinenie. Spotrebiteľ nemusí preukázať ujmu, ktorá mu v súvislosti s postupomdodávateľa vznikla, je nepochybná skutočnosť, že v dôsledku konania žalovaného sa zvýšila intenzita
psychických a zdravotných problémov žalobkyne, čo sa v negatívom zmysle prejavilo na zhoršení
je zdravotného stavu. Prvoinštančný súd považoval tvrdenia žalovaného za nedôvodné, primerané

finančné zadosťučinenie priznané žalobkyni je primerané povahe porušenia práva. Obrana a tvrdenia
žalovaného spochybňujúca nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nedôvodná, nesprávna
a nespôsobilá spochybniť dôvodnosť nároku žalobkyne a výšky nároku.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, vznesenou žalovaným. Vychádzal z § 100, §
101 a § 111 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, pretože rozsudok

vo veci 3Csr/1/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017 a žaloba bola podaná 27.10.2020, teda
v posledný deň trojročnej premlčacej doby. To, akým spôsobom sa premlčanie pri nároku na primerané
finančné zadosťučinenie počíta, vychádza z rozhodnutia odvolacieho súdu pod sp. zn. 6Co/94/2018.
Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania za obdobie, od kedy si žalobkyňa
tieto úroky uplatnila, až do 26.10.2021, kedy sa najskôr mohol žalovaný dostať do omeškania, preto
v prevyšujúcej časti nárok na úroky z omeškania prvoinštančný súd zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd žalobe
čo do istiny vyhovel v celom rozsahu, a preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník prvoinštančného súdu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný čo do vyhovujúceho

výroku a výroku o trovách konania. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd vo veci vydal
nepreskúmateľný rozsudok, ktorým boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože suma 7.833,86 eur
priznaná žalobkyni nie je odôvodnená žiadnymi konkrétnymi, ani skutkovými ani právnymi dôvodmi,
ktoré by vôbec zodpovedali povahe prejednávaného nároku. Stručné a nepreskúmateľné tvrdenie súdu

o tom, že uvedená suma je primeraná povahe porušenia práva nespĺňa žiadne zákonom kladené
požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia už len preto, že súd neoznačil, vo vzťahu k akému
porušeniu práva vlastne danú sumu a jej primeranosť posudzoval, neopísal povahu porušenia, a teda
žiadnym spôsobom nevysvetlil primeranosť. Z rozsudku nie je zrejmé, aké porušenie práva súd
posudzoval a zvažoval, keď určil povinnosť žalovanému zaplatiť výšku sumy 7.833,86 eur.

Poukázal na to, že nemajetková ujma má imateriálnu povahu, avšak súd prvej inštancie nárok
odôvodňoval z titulu možného bezdôvodného obohatenia, od ktorého odvodil primerané finančné
zadosťučinenie. V konaní nebol vykonaný dôkaz umožňujúci takýto záver súdu. Prvoinštančný súd
neodôvodnil žiadnym spôsobom, ako sa chcel žalovaný obohatiť o uvedenú sumu a ako určil súd rozsah
obohatenia. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je zrejmé, na základe čoho súd vyjadril

vlastné subjektívne presvedčenie o dôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobca ďalej namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti, kde súd odôvodnil, že nárok žalobcu
nie je premlčaný s poukazom na rozpornosť dátumov počiatku plynutia premlčacej doby a odkaz na
rozsudok, ktorý nebol predmetom dokazovania.
Žalovaný ďalej namietal aj nárok žalobcu na úroky z omeškania, keď do omeškania sa žalobca môže

dostať len v prípade, pokiaľ o uplatnenom nároku na nemajetkovú ujmu rozhodne súd, nie na výzvu
žalobcu.

4. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá každý jeden argument žalobcu považovala
za nedôvodný, s týmto nesúhlasila a poukázala na to, že sa s touto záležitosťou zaoberal prvoinštančný

súd vo svojom rozhodnutí podrobne.
Žalobkyňa považovala prvoinštančný rozsudok za preskúmateľný, správny, úplný, žiadne porušenie
právažalovanéhonaspravodlivýsúdnyprocesnenastalo.Pretožiadala,abyodvolacísúdprvoinštančný
rozsudok potvrdil ako správny a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolacia námietka žalovaného v súvislosti s nesprávnym

vysporiadaním sa prvoinštančného súdu s námietkou premlčania nie je dôvodná.
Premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako takej sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
lehote.Jetonároknafinančnúnáhradu,ktorávsvojejpodstatemácharaktermajetkový.Platívšeobecná
trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka od momentu, kedy sa právo mohlouplatniť prvýkrát. V danej veci sa právo mohlo uplatniť prvýkrát po tom, čo nadobudol rozsudok, od
ktorého odvodzuje žalobkyňa svoj nárok, a to rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
3Csr/1/2017 právoplatnosť. Deň nasledujúci žalobkyňa mohla žiadať náhradu na primerané finančné

zadosťučinenie, teda dňa 27.10.2017 bol prvým dňom na uplatnenie nároku. Žalobkyňa si tento nárok
na primerané finančné zadosťučinenie mohla uplatniť do 27.10.2020. Keďže žaloba v prejednávanej
veci bola podaná dňa 26.10.2020, bola podaná včas, počas plynutia trojročnej premlčacej doby.
Uvedená odvolacia námietka ako jediná nie je dôvodná. Všetky ostatné odvolacie námietky považuje
odvolací súd za dôvodné.

7. Žalovaný v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, tým, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu trpí nielen skutkovými, ale aj právnymi vadami.
Porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z práv všeobecného práva
na spravodlivý súdny proces. Súd pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia musí v odôvodnení
sa vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo a tieto skutočnosti

odôvodňujúce rozhodnutie vo výroku náležitým spôsobom vyhodnotiť. Súd je povinný dať odpoveď na
všetky podstatné námietky. Ak súd poruší toto dielčie právo na spravodlivý súdny proces, dochádza
k pochybeniu súdu. Len odvolací súd pri odvolacom prieskume môže zistiť, či porušenie práva na
spravodlivý súdny proces je možné v prípadnom odvolacom konaní napraviť, resp. či toto právo na
spravodlivý súdny proces musí opätovne napraviť prvoinštančný súd.

Odvolací súd je viazaný skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu, z ktorých pri rozhodovaní
o odvolaní vychádza (§ 383 CSP). Vadou konania je preto nedostatočné skutkové zistenie súdu, ktoré
vodôvodnenísúdnehorozhodnutiaabsentujeaktoréniejemožnénahradiťčinnosťouodvolaciehosúdu.
Prvoinštančné rozhodnutie nemá vytvorený skutkový stav, pretože prvoinštančný súd z vykonaných
dôkazov skutkový stav nezistil. Prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí dôkazy, ktoré vo veci vykonal,

len odpísal bez toho, aby tieto dôkazy hodnotil každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti a na základe
vykonaných dôkazov vytvoril skutkové zistenie dôležité aj pre rozhodnutie prvoinštančného, ale aj
odvolacieho súdu. Dokonca prvoinštančný súd do skutkových okolností odpísal aj stanovisko právneho
zástupcu, ktoré nie je možné považovať za dôkaz vykonaný vo veci.
Keďže neexistuje zistený skutkový stav, potom právne posúdenie veci zrejme nie je správne.

Prvoinštančný súd, vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu nemal ani možnosť aplikovať
príslušnú právnu normu a vyvodiť z nej právne závery.

8. To, akým spôsobom má byť riadne odôvodnené súdne rozhodnutie, vyplýva z ust. § 220 CSP.
Podrobne sa riadnym odôvodnením súdneho rozhodnutia zaoberá aj už ustálená judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva, kde súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých
založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu,
uviesť dôvody pri prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek je
v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď, trvá však na to, aby, ak ide o argument, ktorý je

podstatný pre prejednávanú vec, sa týmto prvoinštančný súd zaoberal. Z judikatúry ESĽP vychádza aj
ustálená judikatúra Ústavného súdu, ktorý vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
vychádza z povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť relevantných dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej stránky rozhodnutia.

Najvyšší súd SR v celom rozsahu sa stotožnil s judikatúrou ústavného súdu aj ESĽP a prízvukuje
v svojich rozhodnutiach povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, rozhodnutie musí byť
presvedčivé tak, aby všetky právne a relevantné dôvody uplatneného nároku boli v súdnom rozhodnutí
vyargumentovanéskutkovoajprávnevovzťahukuplatňovanémunároku.Rozhodnutieprvoinštančného
súdu však nie je v súlade s týmito princípmi a s názorom odvolacieho súdu, ktorý je viazaný názormi

najvyšších súdnych autorít a niet dôvodu, aby aj odvolací súd na takejto formulácii dôvodov súdneho
rozhodnutia netrval.

9. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva odpovede na základné otázky dôležité pre rozhodnutie
o veci, a to niet odpovede na to, či nárok žalobcu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 je dôvodný,

a teda či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorým rozhodnutím a v akom rozsahu domohla ochrany
svojich porušených práv, a či jej v súvislosti s týmto porušením vzniklo právo na primerané finančné
zadosťučinenie.Je pravdou, že primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch,
má však nemajetkovú (imateriálnu) hodnotu, a preto aj keď si žalobkyňa uplatnila nárok na finančnú
náhradu v rozsahu, akou mali byť jej práva ukrátené v rozhodcovskom konaní, je povinnosťou súdu

túto materiálnu hroziacu ujmu odôvodniť v rozsahu uplatneného imateriálneho nároku a úvahu náležite
v rozhodnutí uviesť tak, aby bola preskúmateľná v odvolacom konaní.
Z obsahu prvoinštančného rozsudku však nevyplývajú, okrem všeobecných formulácií a odpísania
dôkazov, žiadne také závery, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku žalobkyni v plnom rozsahu, ako
si ho uplatnila v žalobe.

10. Preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vo vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť skutkový stav tak, že dôkazy, ktoré vo
veci sú vykonané prvoinštančný súd vyhodnotí, a to jednak každý dôkaz samostatne a vo vzájomnej

súvislosti, vyhodnotí tieto dôkazy z hľadiska dôležitosti ku zisťovaným skutočnostiam (podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z.), vo vzťahu k jeho zákonnosti. Následne prvoinštančný súd zistí, či je
potrebné vyvinúť ďalšiu procesnú aktivitu súdu na doplnenie dokazovania v prospech spotrebiteľa, resp.
či spotrebiteľ túto pomoc, vzhľadom na to, že je právne zastúpený, už nepotrebuje a ustáliť skutkový
stav dôležitý pre rozhodnutie.

Následne prvoinštančný súd vec právne posúdi a odôvodní nárok, ktorý prizná alebo neprizná čo
do základu a čo do výšky. Ak prvoinštančný súd primerané finančné zadosťučinenie prizná, hlavným
kritériom pri určení jeho výšky bude primeranosť vzhľadom na porušené právo žalobcu a individuálne
zistenia vo veci. Následne prvoinštančný súd bude môcť vo veci rozhodnúť aj o trovách konania.
Samotná okolnosť, že žalobkyni uplatnený nárok patrí, pretože to vyplýva priamo z ust. § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z.z. a že tento nárok vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod
sp. zn. 6Cdo/389/2015 neznamená, že úspešné uplatnenie práva nemusí jednoznačne v odôvodnení
rozhodnutia označiť aj prvoinštančný súd a uviesť aj úvahu, z ktorej vychádzal pri určovaní výšky
uplatňovaného nároku, pretože, aj keď je nárok daný, výška primeraného finančného zadosťučinenia je
individuálny a musí byť minimálne spotrebiteľom tvrdený a osvedčený.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).