Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 8, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202735
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8820202735.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom
Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO 50 680 552, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava IČO: 35 792 752 zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516 o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7.833,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.833,86 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7.833,86 eur od 26.10.2021 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 7.833,86 eur titulu primeraného finančného zadosťučinenia spolu s úrokom z omeškania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným ako veriteľom bola na základe návrhu na

uzavretie zmluvy (žiadosť poskytnutie revolvingového úveru) zo dňa 18.12.2014 dňa 26.12.2014
uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300067580, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo
strany Veriteľa v prospech žalobcu vo výške 1.470,- eur. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom bola na základe návrhu na uzavretie zmluvy zo dňa 18.12.2014 dňa 26.12.2014
uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300067911, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
zo strany Veriteľa v prospech Žalobcu vo výške 1.470,-eur. Spolu so zmluvami o úvere bola dňa
26.02.2014 uzavretá rozhodcovská zmluva č. 8300067580 a rozhodcovská zmluva č. 8300067911.

Súčasťou Rozhodcovských zmlúv bola aj rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli,
že prípadné spory budú riešiť v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam
uvedených stálych rozhodcovských súdov. Listom zo dňa 08.12.2014 žalobkyňa oznámila žalovanému,
že poskytnuté sp. úvery považuje za bezúročné a bez poplatkov, započítala vzájomné pohľadávky
žalobcu a žalovaného a prevodom zo dňa 08.12.2014 vyrovnala pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.
Žalobami zo dňa 31.3.2016 (sp. zn. RK-PC-688/16-MK a sp. zn. RK-PC-690/16-MK) žalovaný cestou
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina od žalobkyne

požadoval zaplatenie peňažných plnení zo Zmluvy o úvere 1 a Zmluvy o úvere 2. Žalovaný úmyselne
zatajil rozhodcovskému súdu tú podstatnú skutkovú okolnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 08.12.2014
oznámilažalovanému,ževyrovnalasvojezáväzkypodľazmluvyažepodľajejnázoružalovanémuúroky
podľa Zmluvy a 2 nepatria. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter vydal dňa 29.9.2016 rozsudok č.k.RK - PC-688/16- MK, ktorým rozhodcovský súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému do troch
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku žalovanému sumu 2049,52,- euro a zmluvnú pokutu vo
výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z tam uvedených súm, až pokiaľ výška

zmluvnej pokuty nedosiahne sumu 1470 EUR, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky vo výške 119,85 euro a trovy konania vo výške 38,16 euro a trovy právneho zastúpenia
vo výške 239,70 euro . Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter vydal rovnakého dňa 29.9.2016
rozsudok č.k. RK - PC- 690/16- MK, ktorým rozhodcovský súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku žalovanému sumu 2038,92,-

euro a zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z tam
uvedených súm, až pokiaľ výška zmluvnej pokuty nedosiahne sumu 1470 EUR, náhradu nákladov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,85 euro a trovy konania vo výške 38,16
euro a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,70 euro Žalobkyňa podala proti žalovanému žaloby
o zrušenie týchto rozhodcovských rozsudkov, pričom dňa 6. septembra 2017 ich Okresný súd Vranov
nad Topľou rozsudkom 3Csr/1/2017 - 51 zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017.

Z vykonaného dokazovania OS VT mal za to, že „rozhodcovské zmluvy zo dňa 26.02.2014, boli
vopred pripravené, predformulované a vyhotovené takým drobným písmom, že je prakticky nečitateľné.
Žalobkyni zrejme neostávalo nič iné, len tieto rozhodcovské zmluvy zo dňa 26.02.2014 iba podpísať,
spolu so zmluvami o revolvingovom úvere zo dňa 26.02.2014, v prípade, že chcela, aby jej žalovaný úver
poskytol. Takéto konanie nemožno považovať za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy" (bod

31. odôvodnenia). „V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,nakoľkopriuzatváranírozhodcovskejzmluvyzodňa11.04.2014
došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že
táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z
možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného

zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa
a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka." (bod 34. odôvodnenia). „Ako to vyplýva z oboznámených
zmlúv o revolvingovom úvere, tak v oboch prípadoch žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
1470,-euro a pritom žalobkyňa mala uhradiť za dobu čerpania úveru celkovú čiastku 3307,92 euro
čo predstavuje viac ako 100% navýšenie dlžnej sumy. Takýto postup keď už nič iné je v rozpore s

§ 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom je neplatný." (bod 35. odôvodnenia). Súd
teda nepovažoval Rozhodcovské zmluvy za platne uzavreté a mal za to, že dojednaná odplata je v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom je neplatný. Vskutku, je potrebné

poukázať na skutočnosť, že úroková sadzba bola v prípadoch oboch zmlúv v úžerníckej výške, a to
70,01% ročne. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov: „Proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi

domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide
o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá." zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 389/2015 zo dňa 14.09.2016: „V súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov len poznamenáva, že pod úspešným uplatnením porušenia

práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho
nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj aj § 153 ods. 4 O. s. p.)." Krajský súd Prešov v konaní sp. zn.
3Co/72/2018 zo dňa 04.09.2018 sa k podmienkam uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia

vyjadril nasledovne: „Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného

finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencií ujmy, stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak
právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým

ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry
sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada
škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie,
ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovia ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda
trestá a súčasne pôsobí preventívne. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže

byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. spotrebiteľských
vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená
v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Uviedla, že zákon nevyžaduje pre

vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako
predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy,
ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak
urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.".

3. Žalobkyňa uviedla, že Krajský súd Prešov sa v konaní sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 07. 12. 2017
k podmienkam uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia sa vyjadril nasledovne: „3. ...Podľa
názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy,
o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel

bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť...".Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na
účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak
právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a
ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a
konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady

škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada
škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie,
ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovia ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda
trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú

funkčnú zložku sankčnej' náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva
"odradzujúci"). A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom
ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD
a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce"“.

4. Žalobkyňa uviedla, že v civilnom sporovom konaní sa úspešne domohla rozhodnutia, ktorým súd
zrušil rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, ktorými jej rozhodcovský súd uložil
povinnosť plniť, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súd sa vo svojom rozhodnutí vyjadril

aj názor o dojednaní odplaty v rozpore s dobrými mravmi. Za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zodpovedá žalovaný ako veriteľ a
dodávateľ v spotrebiteľsko-dodávateľskom zmluvnom vzťahu. Má za to, že nakoľko žalovaný požadoval
od žalobkyne odplatu v tak zvrátenej výške, žalobkyňa sa bránila započítaním pohľadávok, žalovaný
voči žalobkyni podal žaloby na rozhodcovský súd, avšak tam vôbec súdu neuviedol, že žalobkyňa

pohľadávky započítala a teda nepravdivo opísal skutkový stav, žalobkyňa si musela najať právnu pomoc
a brániť sa tak v rozhodcovskom konaní, ako aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak
primerané finančné zadosťučinenie je vo výške 100% z toho, o čo sa žalovaných chcel na žalobkyni
bezdôvodne obohatiť cestou rozhodcovského konania, čo je v súčte 7833,86 EUR. Táto suma jevyjadrením toho, čo žalovaný od žalobkyne požadoval v rozhodcovských konaniach, a to rozsudok
č.k. RK - PC- 688/16- MK: o suma 2049,52,- euro o zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne a úrok z
omeškania vo výške 0,55% ročne z tam uvedených súm, až pokiaľ výška zmluvnej pokuty nedosiahne

sumu1470EUR,onáhradanákladovspojenýchsmimosúdnymuplatnenímpohľadávkyvovýške119,85
euro o trovy konania vo výške 38,16 euro o trovy právneho zastúpenia vo výške 239,70 euro - rozsudok
č.k. RK - PC-690/16- MK o suma 2038,92,- euro o zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne a úrok z
omeškania vo výške 0,55% ročne z tam uvedených súm, až pokiaľ výška zmluvnej pokuty nedosiahne
sumu 1470 EUR o náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,85

euro o trovy konania vo výške 38,16 euro a o trovy právneho zastúpenia vo výške 239,70 euro.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobu považoval za nedôvodnú a návrh je premlčaný.

6. Pôvodne súd rozsudkom zo dňa 23.05.20222 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 7.833,86 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.833,86 eur od

26.10.2021 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
v samostatnom uznesení.

7. Po podaní odvolania KS Prešov uznesením zo dňa 27.07.2023, č.k. 17Co/Csp/9/2023-164 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok vo výroku II. nadobudol právoplatnosť preto
predmetom konania ostal len nárok na zaplatenie sumu 7.833,86 eur spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7.833,86 eur od 26.10.2021 do zaplatenia.

8. Vo svojom odôvodnení uviedol, že prvoinštančný súd z vykonaných dôkazov skutkový stav nezistil.
Prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí dôkazy, ktoré vo veci vykonal, len odpísal bez toho, aby
tieto dôkazy hodnotil každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaných dôkazov
vytvoril skutkové zistenie dôležité aj pre rozhodnutie prvoinštančného, ale aj odvolacieho súdu. Dokonca

prvoinštančný súd do skutkových okolností odpísal aj stanovisko právneho zástupcu, ktoré nie je možné
považovať za dôkaz vykonaný vo veci. Keďže neexistuje zistený skutkový stav, potom právne posúdenie
veci zrejme nie je správne. Prvoinštančný súd, vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu
nemal ani možnosť aplikovať príslušnú právnu normu a vyvodiť z nej právne závery. To, akým spôsobom
má byť riadne odôvodnené súdne rozhodnutie, vyplýva z ust. § 220 CSP. Podrobne sa riadnym

odôvodnením súdneho rozhodnutia zaoberá aj už ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva, kde súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu, uviesť
dôvody pri prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek je v rozpore
so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola

v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď, trvá však na to, aby, ak ide o argument, ktorý je podstatný
pre prejednávanú vec, sa týmto prvoinštančný súd zaoberal. Z judikatúry ESĽP vychádza aj ustálená
judikatúra Ústavného súdu, ktorý vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
vychádza z povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť relevantných dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako

aj právnej stránky rozhodnutia. Najvyšší súd SR v celom rozsahu sa stotožnil s judikatúrou ústavného
súdu aj ESĽP a prízvukuje v svojich rozhodnutiach povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť,
rozhodnutie musí byť presvedčivé tak, aby všetky právne a relevantné dôvody uplatneného nároku
boli v súdnom rozhodnutí vyargumentované skutkovo aj právne vo vzťahu k uplatňovanému nároku.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu však nie je v súlade s týmito princípmi a s názorom odvolacieho

súdu, ktorý je viazaný názormi najvyšších súdnych autorít a niet dôvodu, aby aj odvolací súd na takejto
formulácii dôvodov súdneho rozhodnutia netrval. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva odpovede
na základné otázky dôležité pre rozhodnutie o veci, a to niet odpovede na to, či nárok žalobcu podľa §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 je dôvodný, a teda či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorým rozhodnutím
a v akom rozsahu domohla ochrany svojich porušených práv, a či jej v súvislosti s týmto porušením

vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Je pravdou, že primerané finančné zadosťučinenie
je nárokom, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch, má však nemajetkovú (imateriálnu) hodnotu, a preto aj
keď si žalobkyňa uplatnila nárok na finančnú náhradu v rozsahu, akou mali byť jej práva ukrátené
v rozhodcovskom konaní, je povinnosťou súdu túto materiálnu hroziacu ujmu odôvodniť v rozsahuuplatneného imateriálneho nároku a úvahu náležite v rozhodnutí uviesť tak, aby bola preskúmateľná
v odvolacom konaní. Z obsahu prvoinštančného rozsudku však nevyplývajú, okrem všeobecných
formulácií a odpísania dôkazov, žiadne také závery, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku žalobkyni v

plnom rozsahu, ako si ho uplatnila v žalobe. Preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vo
vyhovujúcomvýrokupodľa§389ods.1písm.b/CSPzrušilavrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

9. Krajský súd Prešov uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť skutkový
stav tak, že dôkazy, ktoré vo veci sú vykonané prvoinštančný súd vyhodnotí, a to jednak každý dôkaz

samostatne a vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotí tieto dôkazy z hľadiska dôležitosti ku zisťovaným
skutočnostiam (podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.), vo vzťahu k jeho zákonnosti. Následne
prvoinštančný súd zistí, či je potrebné vyvinúť ďalšiu procesnú aktivitu súdu na doplnenie dokazovania
v prospech spotrebiteľa, resp. či spotrebiteľ túto pomoc, vzhľadom na to, že je právne zastúpený, už
nepotrebuje a ustáliť skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie. Následne prvoinštančný súd vec právne
posúdi a odôvodní nárok, ktorý prizná alebo neprizná čo do základu a čo do výšky. Ak prvoinštančný súd

primerané finančné zadosťučinenie prizná, hlavným kritériom pri určení jeho výšky bude primeranosť
vzhľadom na porušené právo žalobcu a individuálne zistenia vo veci. Následne prvoinštančný súd bude
môcť vo veci rozhodnúť aj o trovách konania. Samotná okolnosť, že žalobkyni uplatnený nárok patrí,
pretože to vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a že tento nárok vychádza aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/389/2015 neznamená, že úspešné uplatnenie práva

nemusí jednoznačne v odôvodnení rozhodnutia označiť aj prvoinštančný súd a uviesť aj úvahu, z ktorej
vychádzal pri určovaní výšky uplatňovaného nároku, pretože, aj keď je nárok daný, výška primeraného
finančného zadosťučinenia je individuálny a musí byť minimálne spotrebiteľom tvrdený a osvedčený.

10. Na základe uvedeného pokynu Krajského súdu vec súd opätovne prejednal.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 3Csr/1/2017, písomnými vyjadreniami strán sporu, lekárskymi správami
žalobkyne a výsluchom žalobkyne.

12. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

13. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3Csr/1/2017 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 6.9.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017 súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Viktória Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina zo dňa 29.09.2016 sp.zn. RK-PC-690/16-MK v

celom rozsahu. Zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská 3605 Žilina zo dňa 29.09.2016 sp.zn. RK-PC-688/16-MK v celom rozsahu. Žalobkyni boli
priznané trovy konania.

14. Z vyjadrenia žalovaného okrem iného vyplýva, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná

a súčasne aj to, že tvrdený nárok na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný. Žalobca
sa v podanej žalobe domáha, aby súd mu priznal nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 7.833,86 Eur. Tento nárok odôvodňuje tak, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 3Csr/1/2017 súd vyhovel ním podanej žalobe a rozhodol o zrušení rozhodcovských rozsudkov.
Sumu 7.833,86 EUR žalobca odôvodňuje tým, že ide o sumu, o ktorú sa žalovaný chcel obohatiť,

lebo si uvedenú sumu uplatňoval v jednotlivých rozhodcovských konaniach. Spôsob odôvodnenia
uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie a jeho výpočtu nemá skutkové a ani
právne opodstatnenie. Podanie žaloby (na súde, v rozhodcovskom konaní a pod.) predstavuje začatie
konania pred príslušným orgánom, nie vydanie autoritatívneho a vymáhateľného prípisu na zaplatenie.
Nejde v žiadnom prípade o postup s cieľom obohatiť sa. Napokon, ako to plynie aj z právnej úpravy

exekučného práva, samotnej exekúcii predchádza preskúmavanie rozhodcovského rozsudku ex offo
zo strany exekučného súdu a je iluzórna predstava, aby pri podaní žaloby vedel žalovaný (v tomto
konaní) výsledok nielen rozhodcovského konania, ale zároveň aj rozhodovania exekučného súdu o
vydaní či nevydaní poverenia konkrétnemu súdnemu exekútorovi. Na základe žalobcom uvádzaných
skutkových okolností žiadny nárok na primerané finančné zadosťučinenie preto objektívne vzniknúť ani

nemohol. Žalobca pri vyčíslení svojho údajného nároku postupoval tak, že spočítal sumu žalovanej istiny
v tom - ktorom rozhodcovskom konaní, sankcií za omeškanie, trov konania, trov právneho zastúpenia
a nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávku a toto by podľa jeho tvrdenia malo tvoriť
sumu, o ktorú sa žalovaný vraj chcel obohatiť. Tvrdenie o „chcení sa obohatiť“ tým spôsobom, že bolapodaná žaloba s konkrétne vyčíslenými nárokmi je pojmovo a logicky vylúčené. Podaním žaloby sa
nároky stali predmetom príslušného konania a už v tomto momente absentuje elementárna spojitosť a
logická súvislosť medzi tvrdením žalobcu o chcení sa obohatiť a vydaním rozhodcovských rozsudkov.

Žalovaný podal žalobu v rozhodcovskom konaní na základe toho, že žalobca dlhodobo neplnil a teda
postupoval v zmysle toho, aký postup upravoval právny poriadok. O nedôvodnosti je možné hovoriť
napríklad aj pri položke „zmluvná pokuta (...) a úrok z omeškania (...) až pokiaľ výška nedosiahne
sumu 1470 EUR“, pretože pri uplatnení žalovaný vychádzal jednak zo zákonného obmedzenia sankcií
podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a nariadenia vlády. Okrem toho nie je z

podanej žaloby zrejmá žiadna vysvetľujúca okolnosť, pre ktorú vôbec by sa malo za „sumu, o ktorú
sa chcel žalovaný obohatiť“ považovať čiastka vyjadrujúca obmedzenie sankcií uplatňovaná v zmysle
zákona. Zjavne nedôvodné a bez vecnej opodstatnenosti je tvrdenie, že žalovaný sa chcel obohatiť o
„trovy konania“ a „trovy právneho zastúpenia“, čo sú nároky, na ktoré nárok nevznikol ani len podaním
žalobyvtom-ktoromrozhodcovskomkonaní,alebyvznikolažprávoplatnosťousamotnéhorozhodnutia.
Nakoľko rozhodcovské rozsudky nikdy nenadobudli ani právoplatnosť vzhľadom na suspendačný

účinok súvisiace s podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sú tvrdenia žalobcu v
tomto smere neopodstatnené. Žalovaný tvrdí, že žalobca v podanej žalobe neoznačil ani žiadne
existujúce skutkové okolností, ktoré by preukázali výšku tvrdeného nároku na finančné zadosťučinenie.
Finančné zadosťučinenie je nárokom nemajetkovej povahy, nie náhradou škody či dokonca náhradou
potenciálnej škody alebo potenciálne bezdôvodného obohatenia. Keďže finančné zadosťučinenie je

nárokom nemajetkovej povahy, pri určovaní jeho výšky je možné prihliadať len na skutočnosti, ktoré
majú takýto charakter. Žalovaný namieta neuvedenie žiadnych právne relevantných skutočností, ktorými
by žalobca preukázal vecnú a skutkovú spojitosť medzi primeraným zadosťučinením, a požadovanou
výškou. Určenie výšky finančného zadosťučinenie nie je možné na základe voľnej úvahy, pretože
takýto postup neumožňuje ani Civilný sporový poriadok a ani iný právny predpis. Podľa rozhodnutia

R 52/2020 (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 14/2020 z 23.06. 2020) : „Civilný sporový poriadok
neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku
úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho
poplatku.“ Predpoklad o tom, že pri primeranom finančnom zadosťučinení podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. sa neskúmajú iné okolnosti ako len to, či je tu právoplatné rozhodnutie o porušení

práva spotrebiteľa, by bol v porovnaní s inými typmi nemajetkovej satisfakcie zavádzajúci a nedôvodný.
Žalovaný považuje za vylúčené, aby v zmysle takej úvahy mal poškodený s ujmou na zdraví dokazovať
rozsah svojho spoločenského sťaženia či okolnosti potrebné pre uplatnenie náhrady za bolestné,
ale spotrebiteľ v prípade, v ktorých ani len netvrdí žiadne skutkové okolnosti, už nie. Rovnako je
vylúčené, aby v rámci ochrany osobnosti osoba domáhajúca sa ochrany preukazovala konkrétne

aspekty zásahov do jej osobnostných práv ako predpoklad pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy a
oproti tomu spotrebiteľ nemal povinnosť kvantifikovať konkrétne okolnosti, pre ktorú žiada nemajetkovú
satisfakciu. Ochrana spotrebiteľa nepresahuje ústavnoprávnu ochranu základných práv na ochranu
života, zdravia, vážnosti a dobrého mena. Žalovaný uplatňuje námietku premlčania voči žalovanému
nároku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. 6Cdo/127/2017: „Pre úspešné uplatnenie

tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to,
aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“ Uvedený právny názor a výklad
k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Najvyšší súd SR prijal v spore, v ktorom si žalobcovia (v
postavení spotrebiteľov) uplatnili právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia súčasne
s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čiže Najvyšší súd SR, a ani súdy nižšieho

stupňa, nezamietli žalobu spotrebiteľov o finančné zadosťučinenie (uplatňované spolu s návrhom
na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) ako podanú predčasne preto, lebo by najskôr malo
prebehnúť samostatné konanie o určenie neprijateľnej podmienky, a rozhodnutie o tom by sa muselo
stať právoplatné a vykonateľné. Ani z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nevyplýva
žiadny dôvod pre prípadnú domnienku žalobcu, že predpokladom uplatnenia primeraného finančného

zadosťučinenia je predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o porušení práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Primerané finančné zadosťučinenie je možné
uplatniť aj priamo, bez ohľadu na to, či posudzovanie porušenia práva alebo povinnosti je predmetom
samostatného výroku alebo len predbežnou otázkou v konaní, kedy sa priamo uplatňuje samotné
finančné zadosťučinenie. Pretože je nesporné, že tou predbežnou otázkou je v oboch prípadoch. Aj

odborná literatúra predpokladá, že pri žalobách o primeraného finančného zadosťučinenia sa otázka
prípadného porušenia práva posudzuje ako predbežná. Napríklad komentár k Civilnému sporovému
poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.) uvádza, že hoci výpočet §137 CSP je len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej
podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú
žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu,

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia)
alebo určenie, či tu právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy
posudzovať ako prejudiciálnu otázku.“ Predpokladaná obrana žalobcu o možnosti uplatňovať nárok až
po skončení konania sp. zn. 3Csr/1/2017 je teda vylúčená. Žalobca mohol žalobu o primerané finančné
zadosťučinenie podať v roku 2017, spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je jeho

rozhodnutím, prečo nepodal žalobu už v roku 2017 alebo v rámci lehoty 3 rokov od podania žaloby v
konaní 3Csr/1/2017, alebo (aj keby išlo o prekročenie medzí počítania premlčacej doby, ktorá sa počíta
od existencie skutkových okolností zakladajúcich tvrdený nárok) od vydania rozsudku 3Csr/1/2017,
dňa 06.09. 2017. Nesporne preto premlčacia doba uplynula skôr, ako bola žaloba podaná na súde
(najneskorší dátum uplynutia premlčacej doby je 06.09. 2020). Žaloba v tejto veci bola na súde podaná
dňa 26.10. 2020, teda po uplynutí premlčacej doby a preto žalovaný toto premlčanie namieta. Podľa

obsahu splnomocnenia žalobca mohol podať žalobu kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby. Ako
podstatnú okolnosť považuje žalovaný časový aspekt uplatňovania finančného zadosťučinenia. Okrem
uplatnenia námietky premlčania je dôležité, že ani zo žaloby, a ani z vyjadrenia žalobcu nevyplýva žiadny
dôvod, pre ktorý si žalobca uplatňuje s výrazným časovým odstupom. Postup žalobcu sa javí tak, že
dlhodobo žiadnu tvrdenú ujmu ani nepociťoval a preto si dlhodobo žiadny nárok na zadosťučinenie

neuplatnil. Žalovaný namieta uplatňovanie úroku z omeškania, pretože do žiadneho omeškania sa
nedostal. Omeškanie by mohlo vzniknúť až okamihom nesplnenia rozsudkom uloženej povinnosti.

15. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že požiadala o pôžičku Profi Credit, presne sa nepamätá, bolo to
okolo 3.000 eur. Zmluva bola uzavretá tak, že ich kontaktovala, zmluva bola uzavretá tak, že prišli

s vytlačenými papiermi, nevie z akého dôvodu, bola táto zmluva rozdelená na dve zmluvy. Jedna
zmluva bola na polovicu mnou žiadanej sumy a druhá na druhú. Stretla sa so zástupcom, bolo
to len v aute na parkovisku, papiere boli vypísané. Bolo to narýchlo, papiere neštudovala. Pôžičku
následne splácala. Následne sa rozhodla s pomocou rodičov, túto pôžičku vyplatiť rýchlejšie a to kvôli
tomu, že tam boli vysoké úroky. Vyplatili to, bolo im to oznámené, bola vyplatená istina. Následne ju

začali kontaktovať s tým, že nespláca splátky, boli to telefonáty, sms-ky, Následne jej prišlo poštou
rozhodcovské rozhodnutie o zaplatenie vysokej sumy, z ktorej bola šokovaná, nevie, kde k takýmto
peniazom došli. Vtedy sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav, bolo to v období, keď bola druhýkrát tehotná.
Je dlhodobo diabetička, liečená na cukrovku, rozhádzal sa jej zdravotný stav, čo sa týka cukrovky,
mala vysoké glykémie, následne zvracanie počas tehotenstva, bola hospitalizovaná v nemocnici na

internom oddelení. Tehotenstvo prebiehalo komplikovane, syn sa narodil 5 týždňov pred termínom a to
kvôli rozhádzanému zdravotnému stavu. Potom ju kontaktoval zástupca Profi Creditu, ktorý telefonicky
apeloval na to, aby sa stretli, že pôžička nie je splácaná, že má voči ním dlh. Ona to považovala
za vyplatenie, riešili to potom právne, kde následne súd rozhodol, že rozhodcovský rozsudok nie je
právoplatný. Potom, keď bola hospitalizovaná v nemocnici, resp. nevie, či to bolo vtedy, keď bola doma,

prišiel k ním zástupca danej spoločnosti, komunikoval s manželom, že má voči spoločnosti Profi Credit
dlh, že nie je platená a kedy to bude vyplatené, akým spôsobom. Manžel apeloval na to, že majú
právneho zástupcu, ktorého by mali kontaktovať, aby išiel za ním. Uvedený pán trval na tom, že zmluva
nebola uzavretá so žiadnym právnikom, ale s ňou , odmietol kontaktovať právnika, ktorý mal plnú moc.
Profi Credit plnú moc mal, nakoľko mu ju doručili. Na otázku, aby sa bližšie vyjadrila k vyhrážkam a

k výzvam, koľko ich bolo a o aké vyhrážky sa jednalo žalobkyňa uviedla, že ten pán ju kontaktoval
telefonicky alebo sms správy, že trvá na tom, aby sa stretli, aby to riešili, aby to bolo všetko uhradené.
Kontaktoval ju približne každý druhý, každý tretí deň, bolo to dosť nepríjemné v danej situácií, ako
hovorí, mala zdravotné problémy a sms-správy boli taktiež každý tretí, každý štvrtý deň. Keď uvedený
pán, bol u nás, bolo to aj nepríjemné, bývajú na malej ulici na dedine, kde je veľa ľudí. Manžel daného

pána z videnia poznal, bolo mu to nepríjemné, či nebude niekde naňho apelovať. Rozišli sa na tom s
tým, že sa poradia s právnikom a budeme to riešiť. Na otázku svojho právneho zástupcu , aby uviedla,
aké pocity prežívala po osobnom stretnutí uviedla, že bolo to nepríjemné, nevedela , kde na neho
natrafí, ako na to pozerajú ľudia, nebol drzí, ale mal arogantnejšie jednanie, bolo jej to nepríjemné. Na
otázku aké mala pocity, keď jej prišli domov rozhodcovské rozsudky uviedla, že pre ňu to boli doslova

infarktové stavy. Považovala že pôžička je vyplatená, riešili to cez právnika a domov jej prišla neskutočná
suma. Potrebovala sa dať dokopy, bola som z toho šokovaná. Na otázku svojho práv. zástupcu, či
mala niečo možnosť v zmluvách, ktoré podpisovala, zmeniť uviedla, že nie. Daný zástupca prišiel už s
vypísanými, podpísanými papiermi, ktoré som mala len podpísať. Na otázku svojho práv. zástupcu, čimohla odmietnuť uzavretie niektorej časti zo zmlúv uviedla, že nie, nikto sa jej na nič nepýtal, dostala
som papiere, ukázali jej prstom, kde to má podpísať. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu, či to takto
bolo aj s rozhodcovskou doložkou uviedla, že o žiadnej rozhodcovskej doložke som nevedela.

16. Z výpovede svedka, manžela žalobkyne E. B. vyplýva, že zmluvu v podstate uzatvorila manželka,
zmluvu od nepodpisoval. Na otázku , či bol prítomný pri uzatváraní zmluvy uviedol, že nie. K vymáhaniu
dlžných súm svedok uviedol, že riešili to s právnikom, povedal, že nakoľko sú chybné niektoré údaje
v zmluve, bude stačiť zaplatiť iba istinu a bezúročne túto pôžičku vrátiť. Takto to uzavreli s právnikom,

dali mu plnú moc. Začalo sa to vybavovať, napísal list uvedenej spoločnosti s tým, že nezaplatím úroky,
len istinu. Neriešilo sa to pár týždňov, nevie, prišiel následne jeden pán autom, dotazoval, že neplatia
splátky, že majú pokračovať v splácaní. Povedal mu, že majú právnika, ktorý to rieši, že má plnú moc,
nevie mu povedať, prečo neplatí, nech to rieši s právnikom. On mu hovoril, že zmluvu nepodpísal s
právnikom, ale s manželkou, povedal, že právnika kontaktovať nebude, chce hovoriť iba s manželkou
a stále to bolo dookola a to isté. Bol to 5-10 minútový rozhovor, následne sadol do auta a odišiel. Na

otázku ako často ich takto vyzýva na úhradu dlhu uviedol, že ako celkovo nevie, s ním bol v kontakte
iba raz, telefonicky mali pár hovorov, stále mu povedali, že nech kontaktuje právnika, ktorý mal plnú
moc a v podstate takto to skončilo. Svedok na otázku práv. zást. žalobkyne, aby uviedol, čo prežíval po
osobnom stretnutí s uvedeným pánom, čo sa odohrávalo u nich a čo na strane jeho manželky uviedol,
že boli z toho vystresovaní, nevedeli , manželka bola tehotná, mala zdravotné problémy, zhoršilo sa

to. Ten pán, nielen že bol hrubý, ale hovoril dosť nahlas, nebol hrubý, ale hovoril nahlas. Bál sa, aby
to nepočuli susedia, ktorí nemusia počuť, čo riešia. Bál sa o manželku, bola tehotná, mala zdravotné
problémy, vtedy bola aj dosť často hospitalizovaná. On sa k tomu bližšie vyjadriť nevedel, keď ho vyzývali
na úhradu. Svedok na otázku práv. zást. žalobkyne, či si pamätá, ako to bolo, keď prišli rozhodcovské
rozsudky svedok uviedol, že pamätá sa, on ich nečítal, prišli manželke, ona to dala svojmu právnemu

zástupcovi, ktorý to riešil. Samozrejme, zľakli sa, boli tam pálky - vysoké sumy a nevedeli , či to budeme
musieť zaplatiť, zase boli trochu v strese, nebolo to nič príjemné.

17. Právny zástupca žalobkyne vo veci poukázal, že v celom rozsahu pridržiava doterajších uplatnených
prostriedkov procesného útoku. Má za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, poukázal na to,

že žalovaný sa pokúsil obísť súdnu ochranu spotrebiteľa a dokonca zavádzajúcim spôsobom, keď v
návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku, žiadnym spôsobom neuvádzal rozhodujúce skutočnosti,
ktorými by boli, že došlo k započítaniu pohľadávky zo strany žalobkyne, že žalobkyňa požaduje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej aj spôsob vymáhania dlhu bol pre žalobkyňu stresujúci, ako sa neskôr
ukázalo, ten dlh ani neexistoval v takej výške, v akej bol vymáhaný. To znamená, že žalobkyňa napriek

tomu, že prejavila svoju vôľu a zaplatila istinu a oznámila žalovanému, že úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, napriek tomu, stále dochádzalo k vymáhaniu tohto dlhu, pričom mal za následok jednak
zhoršenie zdravotného stavu ale vôbec aj stresujúce obdobie na strane žalobkyne. Vo vzťahu k tomu,
aj čo vypovedal svedok, vôbec podľa nášho názoru aj podľa môjho osobného právneho názoru, vôbec
to, že žalovaný vôbec niečo riešil so stranou, ktorá nie je zmluvnou stranou, tej zmluvy, t.j. manžel

žalobkyne, už aj to podľa môjho názoru dosť presahuje nejaký rámec vymáhania pohľadávky, pretože
protistrana nemá čo informovať tretie osoby vôbec o tom, že je nejaká zmluva uzatvorená, je to možno,
že aj niekde v rovine ochrany osobných údajov. Je to síce manžel žalobkyne, ale aj tak, nie je zmluvnou
stranou, ako ten manžel žalobkyne, to znamená, že aj on možno nemusel vedieť o všetkých aspektoch
tej zmluvy a vymáhania, napriek tomu o niektorých tých častiach informovaný bol.

18. Z lekárskych správ žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa dlhodobo, 12 rokov lieči na diabetes II. typu
a podstúpila amputáciu časti ľavej nohy v nemocnici V D. (hospitalizovaná od 28.10.2022 do 8.11.2022)
druhého až piateho prsta s miernymi komplikáciami, podstupovala pravidelné kontroly.

19. Uvedenú vec takto právne posúdil:

20. Podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súdeúspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v

rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon nestavuje ako
podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že spotrebiteľ si na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
čo v danom prípade bolo nepochybne splnené bolo a vyplýva to z obsahu spisu 3Csr/1/2017 v ktorom
sa preukázateľne domohla ochrany ako spotrebiteľka vo vzťahu k dvom zmluvám.

24. Vo veci 3Csr/1/2017 ako to z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom zo dňa 6.9.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 26.10.2017 súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Viktória
ArbitersosídlomFramborská3605,Žilinazodňa29.09.2016sp.zn.RK-PC-690/16-MKvcelomrozsahu.
Zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605 Žilina zo dňa 29.09.2016 sp.zn. RK-PC-688/16-MK v celom rozsahu. Žalobkyni boli priznané trovy
konania. Pôvodne sa viedla dve samostatné konania o zrušenie každého z uvedených rozhodcovských

rozsudkov samostatne , druhé bolo pod sp.zn. 4Csr/1/2017, ktoré však boli po zmene zákonného sudcu
vo veci 4Csr/1/2017 následne spojené na spoločné konania.

25. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním
žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného

dlhodobo trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne
konal.

26. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov 13Co/80/2016 z 20.03.2018 „Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve

inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívne
účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“

27. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.n.6Cdo/127/2017 zo

dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov
od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. ... Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo
povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétnynárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky
používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, tj. ani podmienku, aby bol medzi stranami

spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia je dôvodný a to z dôvodu, že všetky zákonné predpoklady pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. boli nepochybne

a preukázateľne splnené , čo vyplýva z obsahu spisu 3Csr/1/2017. Zákon nevyžaduje pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia splnenie nejakej inej podmienky. Zákon nestanovuje ani limity
pre výšku tohto zadosťučinenia.

29. Pri posudzovaní výšky sa súd zaoberá okolnosťami každého jedného prípadu.

30. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený
vo výške 7833,86 eur je dôvodný a je primeraný, pričom vychádzal z nižšie uvedenej úvahy súdu.

31. Z vykonaného dokazovania vypláva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dve zmluvy o revolvingovom
úvere jednu dňa26.12.2014 č.8300067580,predmetomktorejboloposkytnutieúveruzostranyVeriteľa

v prospech žalobcu vo výške 1.470,- eur a druhú dňa 26.12.2014 č. 8300067911, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru zo strany Veriteľa v prospech Žalobcu vo výške 1.470,-eur. Spolu so zmluvami o úvere
boli dňa 26.02.2014 uzavreté aj rozhodcovské zmluvy a č. 8300067580 a č. 8300067911. Súčasťou
Rozhodcovských zmlúv bola aj rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že prípadné
spory budú riešiť v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených

stálych rozhodcovských súdov.

32. Z obsahu spisu 3Csr /1/2017 a 4Csr/1/2017 vyplýva, návrh na rozhodcovské konania bol zo dňa
31.03.2016 pokiaľ ide o zmluvu č. 8300067911 a zo dňa 31.03.2016 pokiaľ ide o zmluvu č. 8300067580.
Rozhodcovský rozsudok č. RK-PC-690/16/-MK bol vydaný dňa 29.09.2016 a druhý č. RK-PC-688/16/-

MK dňa 29.09.2016

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dve žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
jedna sa viedla pod sp.zn 3Csr/1/2217 a druhá pod sp.zn. 4Csr/1/2017. Následne sa konania viedli
pod sp.zn. 3Csr/1/22017. kde súd rozsudkom zo dňa 06.09.2017 obe rozhodcovské rozsudky zrušil.

Uvedené konanie potvrdzuje , že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola úspešná v konaní

34. Obe vyššie citované rozhodcovské rozsudku priznávali vysoké plnenie v prospech žalovaného v
rozpore so spotrebiteľským zákonom a to v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Plnenie
bolo v rozpore s dobrými mravmi , čo nepochybne vyplýva z obsahu rozsudku vo veci 3Csr/1/20017

a to jeho odôvodnenia.

35. Vydané rozhodcovské rozsudky predstavujú exekučný titulu a v prípade, ak by sa žalobkyňa
nebránila a nepodala by žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, mal by žalovaný podklad pre
vykonanie exekúcie a je nanajvýš pravdepodobne, že by k nej aj pristúpil a mohol tak vymôcť od

žalobkyne nedôvodné nároky v rozpore so zákonom.

36. Ako uviedla žalobkyňa a ako to aj vyplýva z obsahu vydaných rozhodcovských rozsudkov žalovaný
požadoval od žalobkyne odplatu v enormne vysokej výške, tak zvrátenej výške tak, že žalobkyňa sa
musela brániť a navyše v čase keď vedel , že žalobkyňa dlh z istiny uhradila a listom z 08.12.2014 malo

dôjsť aj k započítaniu pohľadávok. Navyše túto skutočnosť žalovaný počas konania žiadnym spôsobom
ani dôkazom nepoprel a preto ju súd považoval za preukázanú.

37. Žalovaný voči žalobkyni napriek uvedenému podal žaloby na rozhodcovský súd, avšak tam vôbec
súdu neuviedol, že žalobkyňa pohľadávky započítala a teda nepravdivo opísal skutkový stav, žalobkyňa

si musela najať právnu pomoc a brániť sa tak v rozhodcovskom konaní, ako aj v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.38. Žalovaný týmto svojom nezákonným postupom vystavil žalobkyňu značnému stresu , nepohodliu
a neistote ako súdny spor dopadne. Uvedené skutočnosti a stres sa podpísali na zhoršení jej
zdravotného stavu. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z jej výpovede , výpovede svedka jej manžela

a predložených lekárskych správ. Žalobkyňa bola v tom čase navyše tehotná. Tieto okolnosti sa musia
podľa názoru odzrkadliť pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Priznanie len
symbolickej sumy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu nemôže byť primerané s prihliadnutím
ja na to, že išlo dva rozhodcovské rozsudku a ani funkciu odradzovaciu a preventívnu.

39. Žalobkyňou vyčíslená a požadovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
7833,86 eur suma, ktorá spočíva v sume o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobkyne, je podľa sudu primeraná. Nemožno v tomto smere opomenúť, že primerané finančné
zadosťučinenie je samostatným právnym a primeraným nárokom odlišným od nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a

súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom
konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi
nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské
predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia (ďalej aj len ako „PFZ“). Priznanie nízkej, minimálnej sumy by neodradilo dodávateľa

pred uplatnením nekalých praktík a pred porušovaním zákona voči spotrebiteľom. Takto zaplatená nízka
suma by mohla byť zanedbateľná v porovnaní so ziskom , ktorý by dosiahla porušovaním zákona a
nekalými praktikami voči spotrebiteľom k čomu preukázateľne dochádzalo v tomto rozhodnom období
aj zo strany žalovaného ako dodávateľa. Uvedená skutočnosť je súdu zrejmá z jeho činnosti.

40. Pri posudzovaní výšky PFZ treba brať do úvahy, ako to uviedla žalobkyňa viaceré kritéria a to
spôsobená materiálna ujma ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu spotrebiteľa
a tým aj do zníženia životnej úrovne jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho
bezdôvodného, k dobrovoľnému splneniu istiny žalobkyňou, priebeh súdneho konania OS Vranov nad
Topľou 3Csr/1/2020, stres a psychické vypätie a zdravotné problémy žalobkyne, ako spotrebiteľa, ktoré

podľa súdu preukázateľne boli vykonaným dokazovaním preukázané a to výsluchom žalobkyne , svedka
ako aj lekárskymi správami.

41. Žalobkyňa uviedla, okrem iného uviedla, že pôžičku následne splácala, no následne sa rozhodla s
pomocou rodičov, túto pôžičku vyplatiť rýchlejšie a to kvôli tomu, že tam boli vysoké úroky. Vyplatili to,

bolo im to oznámené, bola vyplatená istina. Neskôr ju začali kontaktovať s tým, že nespláca splátky, boli
to telefonáty, sms-ky, Následne jej prišlo poštou rozhodcovské rozhodnutie o zaplatenie vysokej sumy, z
ktorej bola šokovaná, nevie, kde k takýmto peniazom došli. Vtedy sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav,
bolo to v období, keď bola druhýkrát tehotná. Je dlhodobo diabetička, liečená na cukrovku, rozhádzal sa
jej zdravotný stav, čo sa týka cukrovky, mala vysoké glykémie, následne zvracanie počas tehotenstva,

bola hospitalizovaná v nemocnici na internom oddelení. Tehotenstvo prebiehalo komplikovane, syn sa
narodil 5 týždňov pred termínom a to kvôli rozhádzanému zdravotnému stavu. Potom ju kontaktoval
zástupca Profi Creditu, ktorý telefonicky apeloval na to, aby sa stretli, že pôžička nie je splácaná, že má
voči ním dlh. Ona to považovala za vyplatenie, riešili to potom právne, kde následne súd rozhodol, že
rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný. Potom, keď bola hospitalizovaná v nemocnici, resp. nevie, či

to bolo vtedy, keď bola doma, prišiel k ním zástupca danej spoločnosti, komunikoval s manželom, že má
voči spoločnosti Profi Credit dlh, že nie je platená a kedy to bude vyplatené, akým spôsobom. Manžel
apeloval na to, že majú právneho zástupcu, ktorého by mali kontaktovať, aby išiel za ním. Uvedený
pán trval na tom, že zmluva nebola uzavretá so žiadnym právnikom, ale s ňou , odmietol kontaktovať
právnika, ktorý mal plnú moc. Profi Credit plnú moc mal, nakoľko mu ju doručili. Na otázku, aby sa bližšie

vyjadrila k vyhrážkam a k výzvam, koľko ich bolo a o aké vyhrážky sa jednalo žalobkyňa uviedla, že ten
pán ju kontaktoval telefonicky alebo sms správy, že trvá na tom, aby sa stretli, aby to riešili, aby to bolo
všetko uhradené. Kontaktoval ju približne každý druhý, každý tretí deň, bolo to dosť nepríjemné v danej
situácií, ako hovorí, mala zdravotné problémy a sms-správy boli taktiež každý tretí, každý štvrtý deň.
Keď uvedený pán, bol u nás, bolo to aj nepríjemné, bývajú na malej ulici na dedine, kde je veľa ľudí.

Manžel daného pána z videnia poznal, bolo mu to nepríjemné, či nebude niekde naňho apelovať. Rozišli
sa na tom s tým, že sa poradia s právnikom a budeme to riešiť. Na otázku svojho právneho zástupcu ,
aby uviedla, aké pocity prežívala po osobnom stretnutí uviedla, že bolo to nepríjemné, nevedela , kde na
neho natrafí, ako na to pozerajú ľudia, nebol drzí, ale mal arogantnejšie jednanie, bolo jej to nepríjemné.Na otázku aké mala pocity, keď jej prišli domov rozhodcovské rozsudky uviedla, že pre ňu to boli doslova
infarktové stavy. Považovala že pôžička je vyplatená, riešili to cez právnika a domov jej prišla neskutočná
suma. Potrebovala sa dať dokopy, bola som z toho šokovaná. Na otázku svojho práv. zástupcu, či

mala niečo možnosť v zmluvách, ktoré podpisovala, zmeniť uviedla, že nie. Daný zástupca prišiel už s
vypísanými, podpísanými papiermi, ktoré som mala len podpísať. Na otázku svojho práv. zástupcu, či
mohla odmietnuť uzavretie niektorej časti zo zmlúv uviedla, že nie, nikto sa jej na nič nepýtal, dostala
som papiere, ukázali jej prstom, kde to má podpísať. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu, či to takto
bolo aj s rozhodcovskou doložkou uviedla, že o žiadnej rozhodcovskej doložke som nevedela.

42. Svedok manžel žalobkyne uviedol, že manželka bola atakovaná o úhradu aj fyzicky. Manželka aj
on boli z toho vystresovaní, nevedeli, manželka bola tehotná, mala zdravotné problémy, zhoršilo sa to.
Ten pán, nielen že bol hrubý, ale hovoril dosť nahlas, následne svedok uviedol, že nebol hrubý, ale
hovoril nahlas. Bál sa, aby to nepočuli susedia, ktorí nemusia počuť, čo riešia. Bál sa o manželku, bola
tehotná, mala zdravotné problémy, vtedy bola aj dosť často hospitalizovaná. On sa k tomu bližšie vyjadriť

nevedel, keď ho vyzývali na úhradu. Svedok na otázku práv. zást. žalobkyne, či si pamätá, ako to bolo,
keď prišli rozhodcovské rozsudky svedok uviedol, že pamätá sa, on ich nečítal, prišli manželke, ona to
dala svojmu právnemu zástupcovi, ktorý to riešil. Samozrejme, zľakli sa, boli tam pálky - vysoké sumy
a nevedeli , či to budeme musieť zaplatiť, zase boli trochu v strese, nebolo to nič príjemné.

43. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia

treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola

privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.

44. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah
finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky
zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto
vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah
finančného zadosťučinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

Tieto okolnosti súd v danej právnej veci zohľadnil.

45. Súd nesúhlasí s námietkami žalovaného, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
zákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7833,86 Eur. Tento nárok odvodila od

úspechu v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Vranou nad Topľou pod sp.zn. 3Csr/1/20017,
kde bola ako spotrebiteľka úspešná.

46. Táto suma je vyjadrením toho, čo žalovaný od žalobkyne požadoval v rozhodcovských konaniach, a
to rozsudok č.k. RK - PC- 688/16- MK: o suma 2049,52,- euro o zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne

a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z tam uvedených súm, až pokiaľ výška zmluvnej pokuty
nedosiahne sumu 1470 EUR, o náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
vo výške 119,85 euro o trovy konania vo výške 38,16 euro o trovy právneho zastúpenia vo výške
239,70 euro - rozsudok č.k. RK - PC-690/16- MK o suma 2038,92,- euro o zmluvná pokuta vo výške
0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z tam uvedených súm, až pokiaľ výška

zmluvnejpokutynedosiahnesumu1470EURonáhradanákladovspojenýchsmimosúdnymuplatnením
pohľadávky vo výške 119,85 euro o trovy konania vo výške 38,16 euro a o trovy právneho zastúpenia
vo výške 239,70 euro .Len v dôsledku aktívnej obrany žalobkyne a vyvolaného súdneho sporu o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov sa tak nestalo. Už so samotným súdnym sporom je spojený stresneistota, že musí uhradiť značne vysoké sumy , ktoré sú v rozpor so zákonom a spotrebiteľským právom.
Žalovaný k podaniu žaloby v rozhodcovskom konaní pristúpil účelovo, nakoľko mu z jeho činnosti
muselo byť zrejmé, že pri podaní takejto žaloby s tými istými nárokmi prostredníctvom súdu, by súd

takéto rozhodnutie nesiahol. Súdy ex offo preskúmavajú spotrebiteľské zmluvy a top čo sa žalobcovia
neuplatňujú nedôvodné nároky. Zo súdnej praxe a rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že nebankové
subjekty vrátané žalovaného si takéto nároky opakovane aj napriek zamietavým rozhodnutiam súdov
uplatňujú.

47. Podľa súdu došlo k naplneniu hypotéky ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, že jej nárok je dôvodný, ako aj s jeho výškou. Žalobkyňa sa
v konaní 3Csr/1/2017 úspešne domáhala ochrany svojich práv teda boli naplnené ust. § 4 a § 5 Zákona
pre priznanie finančného zadosťučinenia.

48. Súd uvádza, že účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap

keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované určité nezákonné nároky a je vystavený bezprostrednej hrozbe
nezákonných nárokov, t.j. je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodnený alebo diskriminovaný. Mal za
to, že tieto predpoklady boli u žalobkyne splnené a boli v konaní vykonaným dokazovaním preukázané
tak, ako je to vyššie uvedené.

49. Súd poukazuje, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať v zmysle zákona ujmu, ktorá mu vznikla,
pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku
ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom
sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

50. Súd zotrváva na tom, toto bolo nesporné preukázané, ako je to vyššie uvedené a popísané , že
celá situácia mala na žalobkyňu negatívny dopad na jej psychické zdravie a celú situáciu zle psychický
znášala. Žalobkyňa bola dlhú dobu v neistote, čo sa podpísalo na jej zhoršenom zdravotnom stave.
Neistý stav žalobkyne bol odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci sp.zn. 3Csr/1/2017, kedy
bolo rozhodnuté, o zrušení rozhodcovských rozsudkov, že to čo rozhodol rozhodcovský súd dvoch

rozhodnutiach žalobkyňa nie je povinná uhradiť.

51. Aj keď je nesporné, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by nemalo smerovať k
obohateniu sa spotrebiteľa. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru,
že požadovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia je v danej veci primeraná.

52. Podľa názoru súdu výška primeraného finančného zadosťučinenia priznaná súdom prvej inštancie
nie je v rozpore s jednou so všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi
ktoré patrí princíp primeranosti a to vzhľadom na žalobkyňou tvrdené a prezentované dôkazy, ktoré v
konaní predložila a preukázané okolnosti prípadu. Námietka o neprimeranosti je preto nedôvodná.

53. Nemožno v tomto smere opomenúť, že primerané finančné zadosťučinenie je samostatným právnym
nárokom odlišným od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo od nároku na náhradu
ktorého cieľom je aj predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania (ktorého sa žalovaný
sústavne dopúšťa, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej praxe) a súčasne pôsobiť preventívne na

dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom konaní ,a by ich neopakoval a
aby napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom, čo spravidla nerobí. Čaká kým sa
spotrebiteľ bude brániť. Pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného
hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie
právneho inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Priznanie nízkej, minimálnej sumy, či

symbolickej sumy by neodradilo dodávateľa pred uplatnením nekalých praktík a pred porušovaním
zákona voči spotrebiteľom. Takto zaplatená nízka suma by mohla byť zanedbateľná v porovnaní so
ziskom, ktorý by dosiahla porušovaním zákona a nekalými praktikami voči spotrebiteľom. Preto je
námietka žalovaného,ženiejepravda,žesachcelbezdôvodnenaúkoržalobkyneobohatiťnedôvodná.
Opakovane uplatňovanie nedôvodných nárokov voči spotrebiteľom o ktorých súdny už rozhodli , že sú

nedôvodne smeruje len k snahe získať nejaký prospech na úkor spotrebiteľa a čakať či sa spotrebiteľ
nebude brániť.54. Za nedôvodnú súd považoval aj námietku žalovaného, že tento nárok si mala žalobkyňa uplatniť
spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia je samostatným nárokom, ktorým môže byť s konaním v ktorom sa spotrebiteľ domáha

ochrany spojený, ale nemusí. Tento nárok si môže spotrebiteľ uplatniť aj samostatnou žalobou, čo
v danom prípade žalobkyňa urobila. Nárok sa len odvíja od výsledku konania, ktorým sa spotrebiteľ
domáha ochrany svojho práva.

55. Vždy je pritom potrebné zhodnotiť okolnosti daného prípadu. Často sa stáva, že ľudia opakované

ataky, výzvy a vyhrážka hlavne od nebankových subjektov o zaplatenie dlžnej sumy, ktoré v prevažnej
miere sú v rozpore so zákonom zle psychicky znášajú, čo má často vplyv na rodinný život, ich financie
a všetky tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť pri určení výšky PFZ. Takto to bola aj v danom prípade.
Námietka žalovaného, že nebola preukázaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je preto
nedôvodná.

56. Je nepochybné, že u žalobkyne v dôsledku konania žalovaného sa zvýšila intenzita jej psychických
a zdravotných problémov, čo sa v negatívnom zmysle aj prejavilo na jej zhoršenom zdravotnom stave
o to viac ako pacientka, ktorá sa lieči na cukrovku. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z jej
výpovede žalobkyne a z výpovede svedka a lekárskych správ. Psychický stres má dopad na každú
chorobu. U žalobkyne došlo k zhoršeniu jej cukrovky v dôsledku čoho musela podstúpiť amputáciu časti

chodila, čo z nej urobilo invalida.

57. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobkyňa sa v konaní sp.zn.
3Csr/1/20217 úspešne domáhala ochrany svojich práv, boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Preto súd žalobe žalobcu ako plne dôvodnej vyhovel

z vyššie uvedených dôvodov po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne ako aj v ich
vzájomnej súvislosti tak ako je to vyššie uvedené.

58. Na veci nič podľa súdu nemení to, že išlo o konanie zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli
vydané v neprospech žalobkyne a boli preukázateľne porušené jej práva ako spotrebiteľa, čo nesporne

vyplýva z obsahu spisu a vydaného rozsudku, kde úspešná bola žalobkyňa ako spotrebiteľ.

59. Obrana a tvrdenia žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ uvedené v jeho vyjadrení k žalobe
je preto s poukazom na vyššie uvedené nedôvodná, nesprávna a nespôsobilá spochybniť dôvodnosť
nároku žalobkyne a výšku nároku. Nedôvodná je námietka žalovaného čo po premlčania nároku

žalobkyne. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný si uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde
aj keď vedel , že sú nedôvodné a vedel o úhrade istiny a mal vedomosť o započítacom úkone žalobkyne
voči nemu, čo preukazuje jeho nekalé konanie vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi, čo vyplýva z
obsahu spisu 3Csr/1/20017, ktorého sa dopustil počas rozhodcovského konania.

60. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

61.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

62. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

63. Čo sa týka námietky premlčania súd opakovane poukazuje, že táto je tiež podľa súdu nedôvodná.
Rozsudok vo veci 3Csr/1/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2017 a žaloba v tejto veci bola
podanádňa27.10.2020,tedavposlednýdeňtrojročnejpremlčacejlehoty,ktorásatentoprípadvzťahuje.
Súd v tomto smere odkazuje na obdobné rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 6Co/94/2018 z 28.03.2019
cit. „ 19. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, k tejto odvolací súd uvádza, že nie

je dôvodná. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu
porušenia práva alebo povinnosti na súde. Aj keď je právo na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 100,§ 101 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že táto začína plynúť momentom právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým bolo konštatované porušenie práv spotrebiteľa resp. povinností dodávateľa.

64. Žalobkyňa sa ďalej domáhala priznania úrokov z omeškania od 26.10.2020. Súd má za to, k tomuto
dňu, je úrok z omeškania nedôvodný. Doručenie výzvy žalobkyňa nepreukázala a primeraná je v zmysle
ustálenej judikatúry minimálne trojdňová lehota na plnenie. Keďže žaloba bola žalovanému doručená
dňa 22.10.2021, čo vyplýva z doručenky, do omeškania žalovaný sa mohol do omeškania dostať až od
26.10.2021. Preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania až od 26.10.2021 a zvyšok nároku na úroky

z omeškania ako nedôvodný a súdom už bol právoplatne zamietnutý.

65. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

67. Súd žalobe žalobkyne čo do istiny vyhovel v celom rozsahu. Súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení rozhodol o nároku žalobkyne, na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.