Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012243
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121012243.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom B. D. E. XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.2.2024, sp. zn. 10Tk/1/2021, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. D. E. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

uznáva za vinného, že
v bode 1)
dňa 04.12.2020 v čase o 5.00 hod. sa A. B. po predchádzajúcej dohode s poškodenou F. G., s ktorou
predtým obžalovaný žil v spoločnej domácnosti a tvoril pár, sa stretol na zastávke v obci H., následne

poškodená nasadla do motorového vozidla bližšie nezisteného typu vpredu na miesto spolujazdca a
spoločne sa presunuli do mesta Hlohovec na ulicu Nitriansku č. XXX na parkovisko pred spoločnosťou
SanecaPharmaceuticals a.s., kde po ich vzájomnej výmene názorov a následnej hádke, A. B. vystúpil z
motorového vozidla a zo zadnej časti motorového vozidla zobral bližšie nešpecifikovaný kábel a začal
škrtiť zozadu poškodenú F. G. v oblasti krku, pričom po chvíli prestal a presadol si na miesto vodiča,
následne A. B. povedal poškodenej F. G. slová ,,nech je rada že žije, že idú do lesa a či chce byť mrzák“,
čím predmetným vyjadrením u poškodenej F. G. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že
svoje vyhrážky aj uskutoční,

teda
v bode 1)
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
v bode 1)

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

III. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu
vo vzťahu k výroku o vine ku skutku v bode 2, výroku o treste, výroku o ochrannom opatrení a výroku
o náhrade škody znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrnava(ďalejajlenako„okresnýsúd“alebo„prvostupňovýsúd“)napadnutýmrozsudkom
rozhodol tak, že obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. D. E. XX, t. č. vo výkone

väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (ďalej len „obžalovaný“) uznal za vinného, na tom skutkovom základe,
že:
v bode 1)
dňa 04.12.2020 v čase o 5.00 hod. sa A. B. po predchádzajúcej dohode s poškodenou F. G., s ktorou
predtým obžalovaný žil v spoločnej domácnosti a tvoril pár, sa stretol na zastávke v obci H., následne
poškodená nasadla do motorového vozidla bližšie nezisteného typu vpredu na miesto spolujazdca a

spoločne sa presunuli do mesta Hlohovec na ulicu Nitriansku č. XXX na parkovisko pred spoločnosťou
SanecaPharmaceuticals a.s., kde po ich vzájomnej výmene názorov a následnej hádke, A. B. vystúpil z
motorového vozidla a zo zadnej časti motorového vozidla zobral bližšie nešpecifikovaný kábel a začal
škrtiť zozadu poškodenú F. G. v oblasti krku, pričom po chvíli prestal a presadol si na miesto vodiča,
následne A. B. povedal poškodenej F. G. slová ,,nech je rada že žije, že idú do lesa a či chce byť mrzák“,

čím predmetným vyjadrením u poškodenej F. G. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že
svoje vyhrážky aj uskutoční,
v bode 2)
dňa 21.12.2020 v čase cca o 8.30 hod. v meste Hlohovec na ulici B., na parkovisku za obytným
domom č. XX, potom čo poškodená F. G. nastúpila do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia,

evidenčné číslo G. XXX I., šedej metalízy, v ktorom ako vodič sedel A. B., ktorý so slovami, že zabila
ich nenarodené dieťa, tým že podstúpila interrupciu, nezaslúži si žiť, lebo ani jeho decko nežije, ju v
úmysle usmrtiť ju začal bodať doposiaľ neustáleným nožom spôsobilým spôsobiť smrteľné poranenia,
čím poškodená F. G. utrpela zranenia, a to povrchovú reznú ranu na pravom líci, bodnú ranu hrudníka
v oblasti hrudnej kosti asi 1,5 cm dlhú, 3 rezné rany na krku vzadu, 23 bodných rán v hornej časti chrbta

obojstranne, 2 bodné rany na pravom ramene, bodnú ranu na ľavom ramene, 2 rezné rany na pravej
ruke, 2 rezné rany na II. prste ľavej ruky, reznú ranu na III. prste s poškodením šľachy naťahovača III.
prsta a vykĺbením v základnom medzičlánkovom kĺbe III. prsta ľavej ruky, pneumothorax obojstranne,
hlavne vľavo, hemothorax vľavo, zlomeninu VI. rebra vľavo s minimálnym posunom kostných úlomkov,
jedná sa o zranenie ťažké s ohrozením a zranením životne dôležitého orgánu - pľúc, s dobou liečenia

najmenej 6 týždňov, čím bola poškodená F. G. obmedzená v bežnom spôsobe života, tým, že u nej
prišlo k obmedzeniu pohybu, chôdze, výkonu manuálnej práce a bežných činností spojených s fyzickou
aktivitou, v pooperačnom období mala sťažené dýchanie, taktiež zranenia jej spôsobili a zanechali
psychickú traumu,
teda

v bode 1)
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že
to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe -
blízkej osobe,
v bode 2)

- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysleinéhoúmyselneusmrtiťačinspáchalzosobitnéhomotívu-pomsty, avšakkdokonaniutrestného
činu nedošlo
čím spáchal
v bode 1)

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
v bode 2)
- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

2. Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 4T/66/2017, právoplatným dňa 12.04.2023 ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj
ochranný dohľad na 3 (tri) roky a podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona mu uložil povinnosti po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody:

a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v mieste svojho bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona obžalovanému po
dobu výkonu ochranného dohľadu uložil povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa psychologickému

poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
3.OkresnýsúdpoškodenúF.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.J.XXX,podľa§288ods.1Trestného
poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
súd uložil obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom Ul. P. O. Hviezdoslavova 26, IČO: 35937874, škodu vo výške 1.283,- Eur (tisíc

dvestoosemdesiattri eur) a poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom ul.
V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30807484, škodu vo výške 1.470,10 Eur (tisíc štyristosedemdesiateur
a desiat centov).
4. Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie proti výroku o vine
aj proti výroku o treste, v obidvoch bodoch obžaloby. Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu podaním zo dňa 29.04.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
4.1. Podľa obžalovaného nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k spáchaniu skutku
uvedeného v bode 1) obžaloby tak, ako je popísaný v obžalobe, pričom túto skutočnosť opakovane
zdôrazňoval aj na jeho výsluchu, kde poukazoval na to, že žiadny dôkaz nepreukázal fakt, že by
mal poškodenú škrtiť káblom v oblasti krku a vyhrážať sa jej zabitím. Za predpokladu, že by k tomu

došlo tak, ako tvrdila poškodená vo svojej výpovedi, podľa obžalovaného by jej následkom takého
konania s určitosťou vznikli pomliaždeniny na krku. Takéto poškodenie však nikto zo svedkov ani kolegov
poškodenej nepotvrdil. Rovnako podľa obžalovaného nemožno vysloviť záver o prítomnosti dôkazov v
aute, v ktorom malo k predmetnému skutku dôjsť. Uviedol, že napriek skutku, ktorý je mu kladený za
vinu, sa s ním poškodená aj naďalej dobrovoľne stretávala až do dňa 21.12.2020. Obžalovaný žiadal

vykonať dôkaz prehraním kamerového záznamu z obce H. zo dňa 04.12.2020, z ktorého by bolo podľa
obžalovanéhodokázané,žepoškodenánebolaobeťouspomínanéhoškrtenia,avšaktentonávrhbolbez
bližšieho odôvodnenia súdom zamietnutý ako nadbytočný. Zároveň uviedol, že považuje zamietnutie
ním navrhovaného dôkazu predsedom senátu s odôvodnením, že sa obžalovaný chcel len zviditeľniť a
prezentovať jeho ,,egocentrické“ správanie za prejav súdnej neprofesionality a takýto dôvod zamietnutia

považuje za zákonom neaprobovaný. Následne obžalovaný poukázal na zásadu „in dubio pro reo“,
v zmysle ktorej mal byť oslobodený spod obžaloby v bode 1), keďže podľa jeho slov nebolo preukázané,
že sa skutok stal.
4.2. Ku skutku uvedenému v bode 2 obžaloby uviedol, že nepopiera, že mohol poškodenej spôsobiť
bodné poranenia a úder do tela v oblasti rebier. Podľa obžalovaného však charakter týchto zranení

nebolútočný,aleobranný,čodokazujeajjehonáslednéodvezeniepoškodenejdonemocnice.Namietal,
že napriek tomu, že viacerí svedkovia tvrdili násilné správanie obžalovaného voči poškodenej, žiaden
zo svedkov tieto tvrdenia nepotvrdil konkrétnymi zraneniami, ktoré by na vlastné oči videl. Sestra
poškodenej E. B., vo svojej výpovedi uviedla, že všetci vedeli, že je poškodená týraná, avšak podľa
obžalovaného to nikto nepotvrdil práve z dôvodu, že poškodená nemala nikdy na sebe zranenia

preukazujúce jeho domnelé násilné správanie, čo konštatovala aj matka poškodenej svedkyňa E. G..
Pokiaľ išlo o právnu kvalifikáciu skutku obsiahnutého v bode 2 obžaloby, prokurátorom bol kvalifikovaný
ako dokonaný trestný čin, aj keď súd uznal obžalovaného neprávoplatne vinným zo skutku v štádiu
pokusu. Obžalovaný poukázal na nedodržanie zásady obsiahnutej v § 234 ods. 2 prvá veta Trestného
poriadku, a to že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie a súčasne

v zmysle obligatórnych náležitostí obžaloby podľa § 235 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nebola
jednoznačne zrejmá právna kvalifikácia skutku. Upriamil pozornosť na rozdiely medzi štádiom pokusu
a štádiom dokonaného trestného činu. Uviedol, že početnosť ani závažnosť poranení, ktoré mal
poškodenej spôsobiť, aj s ohľadom na dobu liečenia približne 8-10 dní, nebola taká veľká (až životohrozujúca), ako je to v predmetnom rozhodnutí konštatované. Obžalovaný poukázal na znalecký
posudok MUDr. Pamulu, ktorý podľa neho bol vypracovaný len na podklade prepúšťacej správy zo dňa
28.12.2020, bez osobného vyšetrenia poškodenej. Návrh obžalovaného na pribratie ďalšieho znalca do

konania bol súdom zamietnutý. Namietol, že znalecký posudok bol navyše vypracovaný v čase, keď ešte
nebolo proti obžalovanému vedené trestné stíhanie, a preto nemal možnosť jeho vypracovanie žiadnym
spôsobom ovplyvniť (vyjadriť, resp. sťažovať sa proti uzneseniu o pribratí znalca).
4.3. Obžalovaný v odvolaní uviedol, že Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 07.12.2023, sp. zn.
5To/36/2023 zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava v tejto trestnej veci a okrem iného žiadal okresný

súd o podrobné vysporiadanie sa so skutočnosťou či konaním obžalovaného došlo k zániku trestnosti
pokusu trestného činu vraždy podľa § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Už v pôvodne podanom
odvolaní namietal skutočnosť, že v konaní, ktoré mu je kladené za vinu nie je možné postrehnúť úmysel
smerujúci k spôsobeniu následku (smrti poškodenej) aj vzhľadom na to, že poškodenú zaviezol do
nemocnice. Obžalovaný poukázal na subjektívnu stránku trestného činu vraždy podľa § 145 TZ, kde
sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na

konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku.
Trestný čin vraždy vyžaduje u páchateľa úmysel iného usmrtiť. Aby bolo možné teda páchateľa uznať
vinným z pokusu trestného činu vraždy, musí byť určite preukázaný úmysel tento trestný čin spáchať.
To platí ako o úmysle priamom, tak o úmysle nepriamom. Obžalovaný poukázal aj na § 14 ods. 3 a
ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré
vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, pričom súčasne platí, že týmto
ustanovením nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.
Podľa obžalovaného vzhľadom na to, že k zákonom predpokladanému následku trestného činu, ktorým
je smrť, nedošlo, a to z dôvodu, že obžalovaný dobrovoľne upustil od konania a nepokračoval v ňom (aj

keď stále trvá na tom, že išlo o obrannú reakciu a nikdy nemal v úmysle poškodenú usmrtiť) a následne
poškodenú zaviezol do nemocnice, je potrebné toto konanie zohľadniť v zmysle citovaného ustanovenia
o zániku trestnosti činu. Poukázal na argumentáciu okresného súdu obsiahnutú na stranách 42- 44.
Podľa obžalovaného v jeho prípade nedošlo k vzniku následku, ktorý tento trestný čin predpokladá.
Upustenie od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu znamená, že páchateľ ďalej

nepodniká žiadne kroky (ani jeden krok), ktoré by viedli k tomu, aby sa podniknutý pokus dostal do štádia
dokonaného trestného činu. O dobrovoľnosti upustenia od ďalšieho konania, resp. oznámenia možno
hovoriť len, keď sa páchateľ domnieva, že má možnosť trestnú činnosť dokončiť, ale napriek tomu sám
z vlastnej vôle sa rozhodne upustiť od jej dokonania (R 3871/1930, R 7/1957, NR 5 Tz 27/1964, R
21/1972). Ak preto páchateľ má objektívnu možnosť trestný čin dokonať a túto možnosť si uvedomuje,

avšak upustí od dokonania činu pod vplyvom okolností, ktoré nebránia jeho slobodnému rozhodovaniu,
a preto ani uskutočneniu páchateľovej vôle dokonať trestný čin, má sa za to, že páchateľ dobrovoľne
upustil od dokonania trestného činu. Obžalovaný je presvedčený, že v tomto smere došlo k naplneniu
všetkých skutočností a znakov podľa § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Skutočnosť, že páchateľ
koná určitým spôsobom, ktorým zasiahne iný objekt v tomto prípade zdravie, nevylučuje zodpovednosť

páchateľa za takýto trestný čin, ale jednoznačne vylučuje zodpovednosť k trestnému činu, ku ktorého
následku jeho aktívnym konaním nedošlo.
4.4. Obžalovaný namietal, že súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré v odvolaní voči
pôvodnému rozsudku uvádzal. Obžalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania mal vyplynúť záver,
že dôvodom pomsty malo byť ,,zabitie ich nenarodeného dieťaťa“, teda tá skutočnosť, že poškodená

podstúpila dňa 20.11.2020 umelé prerušenie tehotenstva. V spojitosti s tým poukázal na to, že na
tomto zákroku bol prítomný spoločne s poškodenou, čo potvrdili aj výpovede viacerých svedkov.
Obžalovanému preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal konať z pomsty, ktorá mala vyplynúť
z vyššie uvedenej skutočnosti, keďže ku skutku kladenému mu za vinu v bode 2) malo dôjsť dňa
21.12.2020, teda viac než mesiac od kedy podstúpila poškodená umelé prerušenie tehotenstva. Navyše

upozornil na to, že znalec nie je orgánom činným v trestnom konaní alebo súd, a preto v tomto smere
nie je možné považovať vyjadrenie znalkyne z odboru psychológia, PhDr. Henriety Tóthpetiovej, za
zákonný. Poukázal na R 14/1978, podľa ktorého znalcovi neprislúcha vykonávať hodnotenie dôkazov
a riešiť právne otázky. Posúdenie, či išlo o konanie z pomsty, je otázkou právnou, priamo súvisiacou
s kvalifikačným znakom osobitného motívu obsiahnutého v ust. § 140 písm. b) Trestného zákona. Z

uvedeného dôvodu podľa názoru obžalovaného záver o motíve pomsty nie je možné považovať za
relevantný.
4.5. Uviedol, že nepovažuje za primerané, aby mu bol uložený taký vysoký trest, a to osobitne v prípade,
ak nie je ustálená právna kvalifikácia skutku, ktorého sa mal dopustiť. Výšku uloženého trestu považujeza v rozpore so zásadou primeranosti (úmernosť výšky sadzby ku konaniu resp. ne/spôsobenému
následku) a zásadou spravodlivosti. Podľa obžalovaného súd nepostupoval s ohľadom na zásadu
individualizácie trestu a uložil mu trest bez ohľadu na osobitosti tohto prípadu, ktoré som počas celého

konania zdôrazňoval. Upozornil na to, že súd ukladá trest v rámci trestnej sadzby s prihliadnutím na
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj možností jeho nápravy. Upriamil
pozornosť na rozhodnutie 3To/57/2019, podľa ktorého páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z toho

vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.
4.6. V závere obžalovaný žiadal, aby Krajský súd v Trnave po prejednaní odvolania podľa § 320 a nasl.
Trestného poriadku zrušil výrok o vine a treste a rozhodol vo veci sám a to tak, že obžalovaného oslobodí
spod obžaloby.

5. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie aj vlastnými podaniami, ktoré sú uvedené nižšie v tomto
odôvodnení.
6. Voči rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj prokurátor, a to voči výroku o treste a odôvodnil
ho nasledovne (citácia):
„S výrokom o treste, v časti výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného, v

rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2024, sp. zn. 10Tk/1/2021 sa nie je možné stotožniť,
preto bolo dňa 01.03.2024 podané zo strany tunajšej prokuratúry odvolanie voči výroku o treste
v neprospech obžalovaného.
V poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom súd dňa 02.12.2022 uznal obžalovaného A. B. za vinného v
bode 1) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a
v bode 2) pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona, za čo mu - vo vzťahu k trestu odňatia slobody - uložil podľa§ 145 ods. 2 Trestného zákona s
použitím§ 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2

Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov a 8 (osem) mesiacov
a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Voči v poradí prvému rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B., o ktorom odvolací súd dňa 07.12.2023
rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom

rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, č. k. 5To/36/2023 zo
dňa 07.12.2023, bol oboznámený aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého bolo
zistené, že obžalovaný A. B. má od posledného rozhodnutia okresného súdu zo dňa 02.12.2022 v
registri trestov ďalšie dva záznamy, a to konkrétne trestný rozkaz Okresného súdu Senica zo dňa

25.01.2023, sp. zn. 2T 64/2022, právoplatný 10.02.2023, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 2T 15/2020 a posledné odsúdenie -
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 4T/66/2017, právoplatný 12.04.2023, pre
prečin krádeže podľa§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov

so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
S poukazom na skutočnosť, že vo vzťahu k poslednému odsúdeniu obžalovaného prichádzalo do
úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody s poukazom na ustanovenia § 42 Trestného zákona,
bol cestou Okresného súdu Trenčín zabezpečený a pripojený súdny spis 4T/66/2017 a oboznámený
podstatný obsah tohto spisu, teda súvisiace rozsudky.

V poradí druhým odsudzujúcim rozsudkom súd dňa 23.02.2024 teda uznal obžalovaného A. B. za
vinného v bode 1) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (po odvolacím súdom načrtnutej úprave
skutku a súvisiacej kvalifikácii), a v bode 2) pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa§ 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil:
Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,§ 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov a 8
(osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 4T/66/2017, právoplatným dňa 12.04.2023 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj
ochrannýdohľadna3(tri)roky.Podľa§77ods.1Trestnéhozákonajeobžalovanýpovinnýpoprepustení
z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného

súdu v mieste svojho trvalého bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa§ 77 ods. 2 Trestného zákona a§ 51 ods. 4 písm. i/, písm. j/ Trestného zákona sa
obžalovanému po dobu výkonu ochranného dohľadu ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť
sa psychologickému poradenstvu a zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom H. J. XXX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Ul. P. O. Hviezdoslavova 26, IČO:
35937874, škodu vo výške 1.283,- Eur (tisíc dvestoosemdesiattri eur).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom ul. V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO:
30807484, škodu vo výške 1.470, 1 O Eur (tisíc štyristosedemdesiat eur a desať centov).
Súd v odôvodnení časti rozsudku týkajúceho sa výroku o treste u obžalovaného A. B. poukazuje na
trestnú minulosť obžalovaného, a teda 19 záznamov v odpise registra trestov, na evidenciu spáchaných

priestupkov. Rovnako poukazuje aj na skutočnosť, že pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol
najmä na spôsob spáchania oboch trestných činov a ich následok, zavinenie, mieru, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho dve

priťažujúce okolnosti § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m)
Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený, pričom vzhľadom k tomu, že aj jeho predchádzajúca
trestná činnosť bola prevažne majetkového charakteru, súd prihliadol na jeho predošlé odsúdenia, ako
aj k tomu, že bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s poukazom na §
34 ods. 6 Trestného zákona, dospel k záveru, že obžalovanému A. B. je potrebné uložiť súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov a 8 (osem) mesiacov, t. j. na hornej hranici upravenej
trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t. .j. podľa§ 145 ods. 2 Trestného zákona, a to
s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, čiže boli splnené
zákonné podmienky na uloženie úhrnného trestu, pričom trest mohol ukladať po úprave v zmysle §
38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona v sadzbe od 21 rokov 8 mesiacov do 25

rokov, resp. doživotie.
Akoďalejsúdvodôvodneníuvádza,súdvyhodnotiacokruhvšetkýchfaktorov determinujúcichprognózu
resocializácie obžalovaného A. B. nadobudol istotu, že v jeho prípade je nádej nápravy trestom odňatia
slobody na dobu do 24 rokov a 8 mesiacov. Súd k uloženému trestu oproti pôvodne uloženému trestu
uvádza, že aj keď uložením súhrnného trestu de facto prišlo k započítaniu trestu, avšak súd považuje

za dostatočný trest, ktorý uložil obžalovanému za stíhaný skutok.
S týmto záverom okresnému súdu sa však nie je možné stotožniť, a to z nasledujúceho dôvodu.
Pri určovaní výmery trestu je potrebné brať do úvahy okrem iného osobu obžalovaného a možnosti jeho
nápravy, tak aby bol naplnený účel represie, ale predovšetkým individuálnej a generálnej prevencie.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je veľmi dôležité hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho minulosť z
hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho
vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti, resp. iného protiprávneho konania, k čomu podľa názoru
prokurátorky v tomto prípade v celom rozsahu, tak ako to vyžaduje § 34 ods. 4 Trestného zákona, zo

strany súdu neprišlo.
Súd v poradí prvom odsudzujúcom rozsudku pri výške uloženého trestu 24 rokov a 8 mesiacov musel
brať do úvahy okolnosť, že obžalovaný A. B. vykonával v tomto istom období nepodmienečný trest
odňatia slobody, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Senica pod sp. zn. 2T 15/2020 zo dňa
17.08.2020, právoplatným 03.09.2020 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 1T 7/2019
zo dňa 29.09.2020, právoplatným 15.10.2020. Preto súd pri rešpektovaní ustanovenia § 43 Trestného

zákona, nemohol uložiť pri dovtedy nevykonanej časti výkonu predchádzajúceho odsúdenia maximálny
trest odňatia slobody 25 rokov, preto uložil trest vo výmere 24 rokov a 8 mesiacov.
S odstupom času, pri v poradí druhom rozhodnutí, už obžalovaný A. B. mal tieto tresty v celom rozsahu
vykonané, zároveň však mal v registri trestov zapísané ďalšie dve - už vyššie spomenuté - právoplatné
odsúdenia.

S poukazom na túto skutočnosť, pokiaľ okresný súd dňa 23.02.2024 ukladal obžalovanému - na rozdiel
od prvého rozsudku - súhrnný trest odňatia slobody - mala, podľa názoru prokuratúry, táto skutočnosť
odzrkadľovať aj výšku trestu, a teda na rozdiel od prvého odsudzujúceho rozsudku, byť aj výška trestu
na hornej hranici a súd mal uložiť trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Takto uložený trest by potom u
osobyobžalovanéhoA.B.odzrkadľovalvšetkyatribúty,ktoréustanovujezákonpriukladanítrestuatakto

uložený trest by reflektoval osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, jeho postoj k žalovanej trestnej
činnosti, k jeho trestnej minulosti, ako i možnú nápravu páchateľa, čím by zároveň spĺňal požiadavku
na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a uložený trest by bol zároveň vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa

spoločnosťou tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 34 Trestného zákona.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda na mieste konštatovať, že závažnosť
spáchanej trestnej činnosti, osobnosť páchateľa, ako i znížená resocializačná prognóza, pri uloženom
nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 24 rokov a 8 mesiacov nenapĺňa účel represie a
predovšetkým individuálnej a generálnej prevencie.

Záverom dodávam, že napriek skutočnosti, že súd pri rozhodovaní ustálil u obžalovaného dve
priťažujúce okolnosti § 37 písm. h) Trestného zákona – spáchal viac trestných činov; § 37 písm. m)
Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený, v samotnom výroku rozsudku je uvedená iba jedna
priťažujúca okolnosť, a to § 37 písm. m) Trestného zákona, čo však možno vyhodnotiť iba ako pisársku
chybu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že rozsudok prvostupňového súdu vo
výroku o treste, časti výmery trestu je neprimeraný, t. j. nenaplňujúci účel trestu definovaný v § 34 ods.
1 Trestného zákona. Navrhujem preto, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2024, sp. zn. 10Tk/1/2021 a
či už postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu

konal a rozhodol alebo aby postupoval v intenciách § 322 ods. 3 Trestného poriadku.“
7. Na podanom odvolaní zotrvali tak obžalovaný ako aj prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“, alebo „odvolací súd“)
nariadil za účelom prejednania podaných odvolaní. Obhajca obžalovaných navrhol zamietnuť odvolanie
prokurátora ako nedôvodné a navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, zrušiť napadnutý rozsudok

a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Obžalovaný dodal, že v bode II ide o nepodložeú špekuláciu
okresného súdu o ukončenom pokuse, a zároveň poukázal na to, že aj okresný súd konštatoval, že
obžalovaný prispel k tomu, aby bol poškodenej zachránený život. Uviedol, že „uznáva, že takáto vec sa
nemala stať, ale už nevráti čas“. Má byť oslobodený spod bodu I, keďže poškodenú neškrtil káblom.
Krajský súd zároveň pred rozhodnutím o podaných odvolaniach, oznámil obžalovanému, že o jeho

podaniach, ktoré podľa obsahu možno sčasti vyhodnotiť ako vznesené námietky zaujatosti voči senátu
5To tunajšieho súdu, a voči JUDr. Žovincovi a JUDr. Pollákovi (ide o nesprávne označenie v podaniach
obžalovaného, správne má byť Mgr. Pollákovi) rozhodovať nebude, pretože dôvodom námietok je riadny
procesný postup v konaní. Obžalovaný v podaniach namietol (krajský súd použije formulácie tak akoich obžalovaný použil vo svojich podaniach), že po revízii konal ten istý senát Okresného súdu Trnava,
pričomsavecmalapodľaobžalovanéhovrátiťsenátu10TkanieOkresnémusúduTrnava,ďalejnamietal
že ho nemohol súdiť znovu ten, komu bola vec predtým zrušená a namietal celý senát 5To, pretože

tento sa nevylúčil sám, čo mal urobiť z dôvodu, že rozhodoval aj o väzbe obžalovaného a vykonal
revíziu rozsudku s odkazom na nepodložené frázy okresného súdu, teda nemal dôvodné pochybnosti
o skutku. Senát 5To sa mal vylúčiť sám aj z dôvodu, že ho (tento senát) nesprávne nevylúčil iný senát
odvolacieho súdu. Obžalovaný nesúhlasí s postupom odvolacieho senátu, keď o doposiaľ vznesených
námietkach či už voči sudcovi okresného súdu alebo odvolacieho súdu, sa nekonalo s odkazom na

procesný postup. Voči JUDr. Pollákovi namietal jeho zaujatosť z dôvodu, že jeho predchádzajúce
rozhodnutie v trestnej veci voči obžalovanému (v inej trestnej veci ako prejednávanej) je dôkazom
v tejto trestnej veci. K tejto námietke treba ešte upozorniť, že zaujatosť sudcu nezakladá, ak v minulosti
rozhodoval v inej trestnej veci obžalovaného. U JUDr. Žovinca opätovane a opakovane obžalovaný
poukazuje na jeho predchádzajúce rozhodovanie a procesný postup vo veci obžalovaného (v inej ako
prejednávanej trestnej veci), krajský súd však upozorňuje, že o takejto námietke už bolo rozhodované

v tomto konaní. Rovnako obžalovaný nesúhlasí so spôsobom, akým bolo prejednávajúcim aj iným
senátom tohto súdu rozhodnuté o jeho predchádzajúcej námietke zaujatosti založenej na tom, že pri
prejednávaní a rozhodovaní o väzbe obžalovaného mal vyjadriť JUDr. Žovinec svoj vopred negatívne
zaujatý postoj voči obžalovanému slovami že „je to všetko jasné“, pričom mal držať v ruke rozsudok
súdu prvého stupňa.

8.Krajskýsúdakosúdodvolacízároveňoznámilobžalovanému,ženebudeďalejkonaťojehonávrhuna
odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a prikázanie Krajskému súdu v Trenčíne. Podľa obžalovaného je
dôvodom na takýto postup skutočnosť, že JUDr. Bott ako sudca rozhodujúci o jeho trestnej veci v prvom
stupni je už sudcom Krajského súdu v Trnave. Táto skutočnosť však podľa krajského súdu nie je tým
dôležitým dôvodom, pre ktorý by mohlo byť a malo byť rozhodované v zmysle § 23 ods. 1 Trestného

poriadku. Dôvodom na vylúčenie sudcov nadriadeného súdu z rozhodovania vo veci nie je a nemôže byť
skutočnosť, že sudca, ktorého rozhodnutie je predmetom prieskumu nadriadeného súdu, je už kolegom
zákonných sudcov oprávnených rozhodnúť vo veci.
9. Krajský súd tiež v rámci odvolacieho konania vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu dôkazu a to
obrazového, prípadne obrazovozvukového záznamu zachytávajúceho areál Nemocnice Myjava v čase

kedy malo prísť ku skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku. Podľa správy Nemocnica Myjava,
o ktorej informoval strany na verejnom zasadnutí, však už toto zariadenie nedisponuje kamerovým
záznamom zo dňa 21.12.2020, priestor je síce a aj bol monitorovaný kamerovým systémom, avšak
záznamy sa neuchovávajú po tak dlhú dobu, aby ich bolo v súčasnosti možné poskytnúť súdu.
10. Odvolací súd sa tiež musel vysporiadať s návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania,

obsiahnutými v jeho podaniach, označených ako odôvodnenie odvolania. Z formulácií obžalovaného
nebolo jednoznačné, či obžalovaný namieta skutočnosť, že okresný súd mu nevyhovel a nedoplnil
dokazovanie v ním naznačovanom smere, alebo ide o žiadosti doplniť dokazovanie v rámci odvolacieho
konania. Krajský súd vyhodnotil podľa obsahu každý takýto návrh obžalovaného a následne podľa § 326
ods.5Trestnéhoporiadkuvspojenís§274ods.1Trestnéhoporiadkuodmietoljehonávrhynadoplnenie

dokazovania v odvolacom konaní, o čom oboznámil obžalovaného, obhajcu aj prokurátora na verejnom
zasadnutí. K jednotlivým návrhom, ktoré bolo možné vyhodnotiť a z ktorých bolo aspoň v hrubých rysoch
zrejmé,oakýnávrhazakéhodôvodusajedná,uvádzanasledovné(žiadostiobžalovanéhosúuvádzané
v podobe, ako ich formuloval obžalovaný vo svojich podaniach):
· žiadosť o „vyšetrovací pokus a rekonštrukcia škrtenia káblom aj bodania na preukázanie schopnosti

obžalovaného podrezať inú osobu“ – ohľadom skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku namieta
obžalovaný úmysel zabiť poškodenú, a to spôsobom, že sa snaží preukázať svoju schopnosť zabiť
inú osobu iným spôsobom ako opakovaným bodaním a rezaním. Odvolací súd je názoru, že priebeh
skutku pod bodom 2 ohľadom konania obžalovaného, spôsobu jeho útoku na poškodenú, nie je vo
svojej podstate rozporovaný ani samotným obžalovaným. K úmyslu obžalovaného, a k tomu, či možno

takého konanie subsumovať pod pokus trestného činu vraždy sa vyjadril nielen okresný súd, ale už aj
krajský súd v rozhodnutí, ktorým rozhodoval o predchádzajúcom odvolaní obžalovaného. Skutočnosť,
ktorú chce obžalovaný namietať, či rozporovať, je preukazovaná a vyhodnocovaná na základe iných
dôkazov a dôkazných prostriedkov v dostatočnom rozsahu
· žiadosť o „pribratie rádiológa na objasnenie CT a Rtg nálezov, vypočutie autora lekárskej správy

poškodenej z Nemocnice Myjava“ – obdobne ako pri predchádzajúcom návrhu obžalovaného
tento namieta úmysel zabiť, žiada o preskúmanie zranení poškodenej. K otázke úmyslu
obžalovaného sa vyjadril nielen okresný súd, ale už aj krajský súd v rozhodnutí, ktorým rozhodoval
o predchádzajúcom odvolaní obžalovaného. Skutočnosť, ktorú chce obžalovaný namietať jepreukazovaná a vyhodnocovaná na základe iných dôkazov a dôkazných prostriedkov v dostatočnom
rozsahu
· žiadosť o „oboznámenie a sprístupnenie úplných prepisov z oboznámených nezákonných

videovýsluchovpoškodenejnaHP,pretoževkonaníKSnevierealizovaťprávonaobhajobulenpomocou
fragmentov svedectva“ – danú požiadavku nemožno vyhodnotiť ako návrh na doplnenie dokazovania,
a zároveň nie je zrejmé, o aké sprístupnenie obžalovaný žiada, z výsluchov poškodenej z prípravného
konania tak zo dňa 4.3.2021 ako aj zo dňa 20.5.2021 sú vyhotovené zápisnice a okrem toho boli
z oboch vyhotovené obrazovozvukové záznamy, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom na hlavnom

pojednávaní spôsobom prehratia týchto záznamov z dôvodu, že obžalovaný ani prokurátor netrvali na
osobnom výsluchu poškodenej, zároveň sa oboch výsluchov zúčastnil aj obhajca obžalovaného. Nie
je zrejmé a z ničoho nevyplýva, že by bolo odopreté právo obžalovaného oboznámiť sa s akoukoľvek
časťou vyšetrovacieho spisu a nie je zrejmé, aké iné prepisy videovýsluchov obžalovaný žiada
oboznámiť a sprístupniť
· žiadosť o „vypočutie na dôvod liečby poškodenej I. K.“ – obžalovaný spochybňuje vierohodnosť

poškodenej tým, že tvrdí, že poškodená bola psychiatrickou pacientkou už pred obdobím, kedy malo
prísť k prejednávaným skutkom. Odvolací súd upozorňuje, že ku skutočnosti, od akého obdobia
a z akého dôvodu bola poškodená pacientkou C. K. boli vykonané iné dôkazy a to oboznámené lekárske
správy
· žiadosť oboznámiť „hovory a maily poškodenej z Kancelárie prezidenta SR k milosti pre obžalovaného“

– obžalovaný neodôvodnil bližšie, čo sa má týmto dôkazom preukázať
· žiadosť o „konfrontáciu poškodenej a svedkyne B.“- nie je zrejmé, aké rozpory vo výpovediach
poškodenej a uvedenej svedkyne majú byť konfrontáciou odstraňované
· žiadosť o výsluch poškodenej – krajský súd upozorňuje, že skutočnosti, ktoré majú byť preukazované,
skutočnosti, ktoré zostali sporné a o ktorých sa už vyjadril krajský súd ako súd odvolací

v predchádzajúcom rozhodovaní o podaných odvolaniach, že treba vo vzťahu k potrebe ich objasnenia
doplniť dokazovanie alebo sa s nimi v dostatočnom a úplnom rozsahu vysporiadať zo strany okresného
súdu, nie sú takými, na ktorých objasnenie by vyplynula nutnosť opätovne vypočuť poškodenú. Táto
bola vypočutá v prípravnom konaní dvakrát, za prítomnosti obhajcu obžalovaného, v konaní pred
súdom obžalovaný ani prokurátor netrvali na osobnom výsluchu poškodenej, a súhlasili s oboznámením

obrazovozvukových záznamov z jej výsluchov z prípravného konania
· žiadosť o doplnenie výpovede obžalovaného – obžalovaný sa na začiatku konania pred súdom,
na hlavnom pojednávaní vyjadril, že chce vypovedať, avšak ako posledný a zároveň odkazoval na
svoje písomné podania, ktoré zasielal tak orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu, neskôr
v konaní pred súdom vypovedal. Možnosť vypovedať mal aj v konaní pred súdom v štádiu kedy bola vec

vrátenákrajskýmsúdomakoodvolacímsúdomokresnémusúdunaopätovnéprejednaniearozhodnutie,
v konaní pred súdom nenavrhoval a nežiadal byť opätovne vypočutý, mal možnosť sa vyjadriť
k vykonávaným úkonom v konaní pred súdom, aj k procesnému postupu súdu, a aj sa veľmi obsiahlo
(v počte niekoľkých desiatok strán rukou písaných podaní) vyjadroval k orgánom činným v trestnom
konaní, k postupu súdov v prejednávanej veci, a podľa obsahu jeho podaní sa vyjadroval aj k udalostiam

a ku skutkom ktoré sa mu kladú za vinu. V tomto smere je potrebné upozorniť, že súd sa oboznámil
s jeho podaniami, avšak ide o podania písomné, z ktorých obsahu je, vzhľadom na komplikovaný,
sčasti nelogický a nekompaktný spôsob písomného prejavu a použitých formulácií a vyjadrovacích
prostriedkov, nemožné presne porozumieť k čomu, k akej skutočnosti sa chce obžalovaný vyjadriť,
a čo chce svojím písomným prejavom vyjadriť. Každopádne však je v trestnom konaní v prvom rade -

najmä z hľadiska obvineného - dôležitým dôkazným prostriedkom jeho obhajoby výsluch obvineného,
nie jeho písomné podania o priebehu skutku. Dôkaz výsluchom obžalovaného, vrátane výsluchu na
hlavnom pojednávaní sa vykonáva spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok. Výsluch obvineného
je dôkazným prostriedkom, ktorý má charakter procesného úkonu upraveného Trestným poriadkom,
ktorého účelom je získanie informácií o skutku, z ktorého je obvinený trestne stíhaný pre niektorý

trestný čin, a to prostredníctvom výpovede obvineného. Ako však už bolo uvedené, obžalovaný B. mal
možnosť v konaní pred súdom vypovedať, aj tak urobil. Následne sa vyjadroval aj písomne, nielen
v zmysle predkladaných návrhov na doplnenie dokazovania, ale aj vo forme vyjadrenia názoru na
vykonané procesné úkony a vyjadroval sa aj ku skutkom, ku svojmu vzťahu k poškodenej. Je však vždy
na obvinenom, v tomto prípade na obžalovanom, aby sa sám rozhodol, či bude vypovedať, alebo či

vypovedať odmietne a v tomto prípade aj kedy bude vypovedať. Obžalovanému, ako už bolo uvedené,
bolo umožnené vypovedať v štádiu pred koncom dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako to
sám žiadal. V návrhoch zasielaných súdu po vyhlásení ostatného rozhodnutia o podanej obžalobe
okrem iného navrhol, aby bol znovu vypočutý. Z obsahu jeho podaní nevyplynulo ku ktorej skutočnostichce vypovedať, ani to, z čoho vyplynula jeho potreba byť opätovne vypočutý a to práve v tomto
štádiu konania. Oprávneniu obžalovaného brániť sa obvineniu (obžalobe) spôsobom, ktorý on uzná
za vhodný, však nezodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vyhovieť každému jeho

návrhu, vrátane opakovaným žiadostiam o opätovné vypočutie. Obžalovaný B. v tomto konaní mal
možnosť vypovedať, túto využil, pred vyhlásením rozsudku prvostupňovým súdom nežiadal o doplnenie
dokazovania opätovným vykonaním jeho výsluchu, mal právo záverečnej reči aj posledného slova
avodôvodnenípodanéhoodvolania,akoužbolovyššieuvedené,neuviedol,zakéhodôvodujepotrebné
realizovaťjehoopätovnývýsluchakuktorejskutočnostipovažujezapotrebnésatakoutoformouvyjadriť.

11. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so záko-nom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skut-kovým záverom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd nemôže sám
a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.

12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal na-padnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby a proti výrokom, proti ktorýmje tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Pre úplnosť treba uviesť, že dňa 22.3.2024 bolo doručené súdu podanie (podané

na pošte dňa 20.3.2024) v ktorom ako autor (odosielateľ) bola označená L. K. – dcéra obžalovaného.
Jeho obsahom bolo, že sa pripája k odvolaniu obžalovaného proti nezákonnému rozhodnutiu okresného
súdu. Takéto podanie nevyhodnotil krajský súd ako samostatné odvolanie, aj keď príbuzní obžalovaného
v priamom rade sú osobami oprávnenými podať odvolanie v prospech obžalovaného (nie však proti jeho
vôli), pretože z obsahu takto naformulovaného podania vyplýva, že autor vyjadruje podporu s odvolaním

sa obžalovaného (so stotožnením sa s názorom obžalovaného, že má ísť o nezákonné rozhodnutie
súdu), bez akéhokoľvek ďalšieho upresnenia, či odôvodnenia. Treba však upozorniť, že ak by aj takéto
podanie bolo (malo byť) posudzované ako samostatné odvolanie oprávnenej osoby, muselo by byť
odvolacím súdom zamietnuté ako oneskorené. Podľa § 309 ods. 4 Trestného poriadku iným osobám
uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
Obžalovaný aj jeho obhajca boli prítomní na vyhlásení (oznámení) rozsudku dňa 23.2.2024 a tak lehota

na podanie obžalovanému začala plynúť dňa 24.2.2024 a uplynula dňa 11.3.2024.
13. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že ide v poradí už o druhé rozhodnutie Okresného
súdu Trnava, prvýkrát okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Tk/1/2021 zo dňa 7.12.2023 tak, že
uznal obžalovaného za vinného v oboch bodoch obžaloby na skutkovom aj právnom základe v zhode
s obžalobou. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to do výroku o vine, ako aj

výroku o treste. Krajský súd rozsudok okresného súdu sp. zn. 10Tk/1/2021 zo dňa 2.12.2022 uznesením
sp. zn. 5To/36/2023 zo dňa 7.12.2023 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie. Okrem iného v zrušujúcom rozhodnutí uviedol:
13.1. „Krajský súd ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku nemohol
sám rozhodnúť rozsudkom, nemohol zmeniť skutkový stav zistený súdom prvého stupňa na základe

toho, že inak hodnotí dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa, nadôvažok keď sám nevykonáva
žiadne dôkazy. Na základe uvedeného zrušil napadnutý rozsudok, keďže bol pre nedostatok náležitého
odôvodnenia nepreskúmateľný, resp. v napadnutom rozsudku boli chyby - skutková veta nezodpovedala
právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku.“
13.2. Upozornil, že okresný súd nevyhodnotil konanie obžalovaného ako úkladnú vraždu s

odôvodnením, že nevzhliadol vopred uváženú pohnútku a to z dôvodu, že mal preukázané spáchanie
vraždy (v štádiu pokusu) z pomsty, čo však podľa krajského súdu nebolo vyčerpávajúce a správne
zhodnotenie. Vyhodnotenie toho, či a prečo možno urobiť záver o vopred uváženej pohnútke je totiž
rozhodujúce pre právnu kvalifikáciu úkladnej vraždy. Vyhodnotenie toho, či konal páchateľ z osobitného
motívu - pomsty, je rozhodné pre zistenie kvalifikačného momentu § 145 ods. 2 písm. d) Trestného

zákona. Rozporne potom vyznieva úvaha okresného súdu o tom, že má za to, že obžalovaný vylákal
poškodenú do motorového vozidla. Pritom však okresný súd správne poukázal na to, čo možno
považovať za pomstu a že aj vražda z pomsty môže byť buď obyčajná (podľa § 145 ods. 2 Trestného
zákona) alebo úkladná (podľa § 144 ods. 2 Trestného zákona). Preto nemožno záver, že nejde o úkladnú
vraždu, vyvodzovať len z toho, že ide o pomstu.

13.3. Rovnako upozornil na to, že pri vyhodnocovaní skutočností dôležitých pre posúdenie, či išlo o
úmysel obžalovaného usmrtiť poškodenú z pomsty, rovnako aj pri vyhodnotení, či prišlo ku konaniu
obžalovaného uvedeného v skutkovej vete pod bodom 1, okresný súd ako ťažiskový dôkaz uviedol
výpoveď poškodenej F. G.. Tak ako sa vyjadrovala k priebehu skutku pod bodom 1, tak pri popise
udalostí zo dňa 21.12.2020 uviedla aj to, akými slovami obžalovaný sprevádzal svoj útok na jej

osobu. V prípade, že súd opiera svoje rozhodnutie ohľadom preukázania určitej skutočnosti o jediný
priamy dôkaz, musí venovať zvýšenú pozornosť zhodnoteniu a dôkladnému prevereniu toho jediného
priameho usvedčujúceho dôkazu a takýto dôkaz musí byť starostlivo hodnotený. Ide prípad schémy
„tvrdenia proti tvrdeniu“, pri ktorom je potrebné detailne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe
stojacich výpovedí, a to pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny. Zároveň je nevyhnutná zvýšená

opatrnosť pri vyhodnocovaní dôkazov, ktoré si navzájom rozporujú. Okresný súd sa mal vysporiadať
aj s námietkami obžalovaného, či sú dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej; podľa
obžalovaného mala byť poškodená pacientkou C. K., psychiatričky, už pred prejednávanými skutkami.
Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že poškodená bola na psychiatrickej kontrole v dňoch
12.2.2021 a 18.5.2021, teda po skutku zo dňa 21.12.2020, liečená pre adaptačnú poruchu, ktorá sa

rozvinula po fyzickom útoku bývalého priateľa.
13.4. K námietke obžalovaného ohľadom nezákonnosti výsluchu poškodenej krajský súd pripomenul,
že ustanovenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku má ochranný charakter vo vzťahu k výsluchu svedka,
ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, cieľom osobitných pravidiel je poskytnúťsvedkovizvýšenúochranuoprotibežnýmsvedkom,sohľadomnajehošpecifické,zraniteľnépostavenie.
Neslúži teda na ochranu práv obvineného (obžalovaného).
13.5. K námietke obžalovaného k osobám znalcov krajský súd upozornil, že uznesenia o pribratí

znalkyne PhDr. Tóthpetiovej a znalkyne Gregorovej boli obžalovanému doručené dňa 15.4.2021 a voči
týmto uzneseniu mohol podať (vtedy) obvinený sťažnosť do 3 dní od oznámenia uznesenia, a to jednak
z vecných dôvodov a jednak pre osobu znalca. Čo sa týka znaleckého posudku, na vyhotovenie ktorého
bolznalecpribratýpredvznesenímobvinenia,rozhodujúceje,abybolznalecpribratýpozačatítrestného
stíhania. Uznesenia časovo predchádzajúce vznesenie obvinenia sa nedoručujú obvinenému, či jeho

obhajcovi, tým však nie je vylúčené oprávnenie obvineného, aby voči znaleckým posudkom, ktoré boli
vypracovanépredvznesenímobvineniavyužiloprávnenienavrhnúťvypočutieznalcaakládolmuotázky.
Nie je tiež vylúčená možnosť, aby navrhol obvinený ďalšie znalecké dokazovanie, resp. predložil iný
znalecký posudok. Orgány činné v trestnom konaní a ani súd však nemajú povinnosť pribrať iného
znalca len z dôvodu, že obvinený nesúhlasí so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
pred vznesením obvinenia.

13.6. K námietke obžalovaného, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania
zaobstaraním a oboznámením kamerových (obrazovo-zvukových) záznamov z obce H. zo dňa
4.12.2020, krajský súd k vysporiadaniu sa okresného súdu s týmto návrhom ešte dodal, že z
predloženého spisového materiálu vyplynulo, že OO PZ Hlohovec vykonalo dňa 7.12.2020 previerky
kamerového systému v obci H. a zistili, že vozidlo vchádzajúce do obce o 4.40 hod. nie je možné

identifikovať, vzhľadom na zlé zaostrenie kamerového systému. O 4.45 hod. bolo zaznamenané vozidlo
vychádzajúce z obce, ale jeho identifikácia nebola možná z dôvodu viditeľnosti iba rozsvietených
zadných svetiel na vozidle. Rovnako boli vykonané previerky kamerového systému mesta Hlohovec zo
dňa 4.12.2020 v čase od 4.45 hod. do 5.30 hod., avšak záznamy sú za tmy nekvalitné, je vidieť iba
obrysy vozidiel. Boli preverené aj previerky na kamerovom systéme v spoločnosti Seneca, ale aj ten

systém je zastaralý a nekvalitný, nie je možné identifikovať značku, typ a farbu vozidla.
13.7. K námietke „porušenia prístupu k obhajcovi“ krajský súd okrem iného konštatoval, že v tomto
smere nevzhliadol porušenie práva na obhajobu. Poškodená bola vypočutá po vznesení obvinenia
dňa 4.3.2021 aj 20.5.2021 za prítomnosti obhajcu obžalovaného. Zo spisového materiálu nie je zrejmá
žiadna existencia procesných úkonov, na ktorých by sa nemal možnosť obžalovaný prípadne jeho

obhajca zúčastniť, a to ani v čase medzi vznesením obvinenia a ustanovením obhajcu.
13.8. Krajský súd sa vzhľadom vrátenie veci na opätovné prejednanie vyjadril len k niektorým odvolacím
námietkam obžalovaného. Zároveň uviedol, že okresný súd sa musí vysporiadať aj s relevantnými
námietkami obžalovaného (avšak časť z nich obžalovaný vzniesol už ako súčasť obrany v konaní
pred vydaním napadnutého rozsudku) a taktiež nanovo posúdiť či prišlo k naplneniu znakov trestných

činov uvedených v Trestnom zákone, pri rešpektovaní zásady zákazu zmeny k horšiemu - prohibitio
reformationis in peius.
13.9. Krajský súd ohľadom skutku pod bodom 1 mal vyhodnotiť dôvodnosť odvolacích námietok,
spočívajúcich v tom, že sa skutok nestal, čo má preukazovať jednak absencia dôkazov, že bola
poškodenáškrtená,jednakznamietanéhonevykonaniakamerovéhozáznamuotom,ženemalaznámky

škrtenia. Po oboznámení sa so závermi okresného súdu, aj s odvolacími námietkami však krajský súd
v prvom rade zistil, že skutková veta pod bodom 1 tak ako je formulovaná v napadnutom rozsudku
nezodpovedá právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex
offo. Krajský súd tiež skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti tohto prípadu,

napĺňa znaky konkrétneho trestného činu. A či skutkové zistenia premietnuté do skutkovej vety vyplývajú
z vykonaných dôkazov tak, ako tieto dôkazy uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že
boli vykonané a že z nich vychádzal pri svojich záveroch. Ku skutkovému zisteniu, že obžalovaný sa
poškodenej „vyhrážal zabitím v prípade, ak bude niekomu o skutku rozprávať“ dospel okresný súd na
základe tej časti výpovede poškodenej, kde táto uvádzala, že „prosila ho, aby ju pustil, povedal, že nech

je rada, že žije, povedal, že idú do lesa a či chce byť mrzák, išiel do Hlohovca, potom išiel naspäť k jej
robote a hovoril „opováž volať policajtov“. Takýto záver okresného súdu sa nejaví ako správny, nakoľko z
výpovede poškodenej nevyplynuli tie skutočnosti, ktoré sú v tejto časti uvedené v skutkovej vete. Krajský
súd tiež upozornil, že poškodená uviedla vo výpovedi, že „na jej prosby, aby ju pustil, povedal, že nech
je rada, že žije, a že či chce byť mrzák“, a až následne po ceste do Hlohovca a opätovnom zavezení

naspäť k robote jej mal obžalovaný povedať „opováž volať policajtov“.
13.10. Krajský súd upozornil, že ak okresný súd bude chcieť vyvodiť z takéhoto deja, o ktorého priebehu
vypovedala poškodená, že sa jednalo o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vyhrážania, musí
sa vysporiadať s tým, či trestnoprávne relevantným malo byť to, že:· obžalovaný poslal poškodenej sms a mailové vyhrážky, alebo to, že
· poškodenú napadol tak, že ju začal škrtiť, alebo
· slová obžalovaného „nech je rada, že žije, a či chce byť mrzák“,

· alebo tie slová, ktoré mali byť vyslovené neskôr - „opováž volať policajtov“.
Krajský súd upozornil okresný súd, že sa teda treba vysporiadať nielen s tým, ktorým z týchto konaní
naplnil obžalovaný znaky skutkovej podstaty trestného činu vyhrážania, ale aj s odpoveďou na otázku,
že čím (akým spôsobom, konaním) bol naplnený kvalifikačný znak „násilím“ (ak sa mal vyhrážať
závažnejším spôsobom konania, teda násilím). Ďalej uviedol, že „takisto sa musí vysporiadať s tým,

že v skutkovej vete je uvedené, že obžalovaný sa mal vyhrážať zabitím v prípade ak bude poškodená
niekomu o skutku rozprávať, čo by však znamenalo, že by boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného
trestného činu, keďže podľa skutkovej vety páchateľ iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul. Aj
v tom prípade sa však treba vysporiadať s časovými súvislosťami, a teda či slová o tom, nech je rada že
žije a či chce byť mrzák, boli vyslovené v súvislosti so slovami, ktoré mal vypovedať obžalovaný až po
uplynutí určitého času, po prevezení sa v aute od roboty poškodenej a zas k nej naspäť, v znení „opováž

volať policajtov“. Teda či je možné konštatovať, že hrozil násilím práve z dôvodu nútenia niečo konať,
resp. opomenúť. Okresný súd mal napriek vyššie uvedeným zisteniam krajského súdu za preukázané
(podľa odôvodnenia rozhodnutia na strane 26 posledný odsek), že po tom, čo si obžalovaný presadol,
začal sa poškodenej vyhrážať zabitím a taktiež ju začal škrtiť pomocou kábla, čím u poškodenej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Z výpovede poškodenej však tieto skutočnosti nevyplývajú. Tá

neuviedla, že by predtým, ako ju začal škrtiť, použil vyhrážky zabitím. A táto úvaha súdu ani nebola
premietnutá do skutkovej vety napadnutého rozsudku, avšak právne bol skutok pod bodom 1 okresným
súdom kvalifikovaný ako nebezpečné vyhrážanie. Znaky trestného činu sú určené konkrétnou skutkovou
podstatou uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona. Je nevyhnutné aby skutková veta obsahovala
všetky znaky základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty. Skutková veta (popis skutku) musí bez-

podmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty (viď Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 509/2015). Pokiaľ policajt napríklad začne trestné stíhanie pre
prečin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, avšak opomenie v skutkovej vete uviesť obligatórny znak,
ktorý by vyjadroval neoprávnenosť prechovávania, je takéto uznesenie potrebné vyhodnotiť ako nezá-
konné, pretože tým policajt začal trestné stíhanie pre skutok, ktorý nie je významný z hľadiska trestného

práva. Trestné právo nemôže postihovať inú ako neoprávnenú držbu omamných alebo psychotropných
látok. Skutok významný z hľadiska trestného práva je iba ten skutok, ktorý je objektívne možné v tres-
tnom konaní postihnúť. Na druhú stranu je pre úplnosť potrebné dodať, že skutková veta musí byť odra-
zomprávnejvety,nievšakjejkópiou.Jeneprípustnéformulovaťskutkovúvetuspôsobom,žetátosícevo
výsledku obsahuje všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty, ale je nepreskúmateľná v tom, akým

konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Z formu-
lácie skutkovej vety, aj keď by obsahovala všetky zákonné znaky trestného činu, je potrebné zistiť aj kon-
krétne trestnoprávne relevantné konanie - konkrétnu okolnosť, resp. okolnosti, ktoré spôsobili konkrétny
následok, a tak vyhodnotiť príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). NS SR vo
veci sp. zn. 2 Tdo 38/2016 uviedol: „Skutková veta nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva

terminológiu právnej vety, aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyh-
nutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať
všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie“. Ako už bolo
uvedené, za takéhoto stavu nezodpovedá skutková veta právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej
v napadnutom rozsudku. V tej časti skutkovej vety, kde sa uvádza, že udalostiam zo dňa 4.12.2020,

predchádzali výhražné sms a maily, tieto nie sú konkretizované. Čo sa týka tej časti skutkovej vety,
kde sa popisuje konanie obžalovaného spočívajúce v škrtení poškodenej pomocou kábla v oblasti krku
(ktoré po čase ukončil), nemožno takéto konanie bez ďalšieho kvalifikovať ako trestný čin nebezpečného
vyhrážania. Ku konaniu obžalovaného, ktoré je v skutkovej vete vymedzené tým, že sa mal vyhrážať
zabitím v prípade ak bude poškodená niekomu o skutku rozprávať, sa vyjadril krajský súd podrobne v

bode 56. Nemožno však opomenúť zistenia krajského súdu uvedené vyššie, a to aj ohľadom (ne)súladu
skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov a skutkových zistení premietnutých do skutkovej vety
pod bodom 1, ako aj správneho vysporiadania sa s tým, či skutkové zistenia možno podradiť pod právnu
kvalifikáciu toho ktorého trestného činu.“
14. Napadnutým rozsudkom teda okresný súd, po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia a vrátení

veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie, opätovne rozhodoval o podanej obžalobe.
15. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, dospel
odvolací súd k nasledovným záverom.16. Úlohou prvostupňového súdu, teda okresného súdu, bolo vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného, s
dôkazmi proti jeho osobe, z odôvodnenia rozsudku musí byť vždy zrejmé, k akým skutkovým zisteniam
súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospel,pričomtietoskutkovézisteniabuďpotvrdzujúobhajobu

obžalovaného, alebo ju vyvracajú. Uvedené sa týka nielen otázky viny, ale aj trestu.
17. Súd sa musí aj vysporiadať s tým, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôka-zov
prednesených či už obžalovaným, jeho obhajcom, prokurátorom, prípadne inou stranou v súdnom
konaní. Odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah posudzovania dokázaných skutočností podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny nadväzuje na odôvodnenie výroku o vine (oslobodení spod

obžaloby), ktoré musí vyplynúť z jednoznačného záveru nevzbudzujúceho dôvodné pochybnosti, že
skutok zavinene spáchal práve obžalovaný, zisteným spôsobom a z preukázaného motívu a že ním
spôsobil súdom ustálený následok, v dôsledku čoho bol podradený práve pod príslušné ustanovenie
zákona, prípadne že sú dôvodné pochybnosti, ktoré neumožňujú dospieť k záveru o vine obžalovaného.
18. Obžalovaný ohľadom skutku pod bodom 1 namietal, že nebolo žiadnym dôkazom preukázané
konanie obžalovaného, ktorým mal poškodenú škrtiť káblom, ani ktorým sa jej mal vyhrážať

zabitím. Namietal absenciu pomliaždenín na krku poškodenej, ktoré by mali byť následkom konania
obžalovaného,ajabsenciusvedeckýchdôkazov,čiinýchdôkazovonásledkochnapoškodenej,okonaní
obžalovaného v aute. Poukazoval na to, že aj napriek tomu, že podľa tvrdení poškodenej o vyhrážaní sa
a teda napriek vzniknutej obave poškodenej o jej zdravie a život, sa s ním poškodená naďalej stretávala.
Nesúhlasilsodmietnutímnávrhunadoplneniedokazovaniaoboznámenímkamerovéhozáznamuzobce

H. zo dňa 4.12.2020, ktorý by preukázal, že poškodená po vystúpení z auta nebola obeťou škrtenia.
Vytýkal okresnému súdu spôsob, akým odôvodnil nevyhovenie návrhu na doplnenie dokazovania
(poukazovaním na „predvádzanie sa“ obžalovaného v konaní pred súdom). Na tomto mieste zároveň
krajský súd, obdobne ako pri prvom rozhodovaní o podaných odvolaniach voči v poradí prvému
rozhodnutiu okresného súdu, upozorňuje, že obžalovaný opätovne zaslal po vyhlásení odsudzujúceho

rozsudku desiatky strán ručne písaných podaní, pri ktorých vzhľadom na ich formu a obsah bolo
najprv potrebné vysporiadať sa s tým, ktoré z podaní obžalovaného sú odvolacími námietkami, ktoré
zas sú námietkami zaujatosti, či návrhmi na delegáciu veci. Opätovne súd konštatuje, že aj tieto
podania obžalovaného sú rozsahom obsiahle, avšak väčšina z nich je obsahom nezrozumiteľná, sčasti
nečitateľná a neidentifikovateľná v tom zmysle, či sa obsah jeho podaní skutočne týka merita veci, teda

rozhodnutia okresného súdu o jeho vine a treste, prípadne konania ako takého. Krajský súd následne
reagoval len na tie podania, ktoré boli zrozumiteľné a dalo sa z nich bez ďalšieho vyvodiť, čo konkrétne
obžalovaný namieta. S touto situáciou a formou aj obsahom podaní obžalovaného sa musel vysporiadať
krajský súd už aj vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní a vo vzťahu
k vzneseným námietkam, ako je uvedené vyššie, v odsekoch 7 až 10 tohto odôvodnenia.

19. Obžalovaný ďalej namietal ohľadom skutku pod bodom 1:
· nevykonanie kontradiktórnej previerky kľúčového svedka obžaloby – poškodenej pred súdom
· nebol preukázaný následok škrtenia káblom
· súd prevzal tvrdenia poškodenej ktoré sú v rozpore s objektívnou realitou
· neurčitý opis skutku

· trestné oznámenie nebolo ako dôkaz v HP vykonané
·absenciasprávy,akýmspôsobombolzáznamnatechnickomzariadenívyhotovenýazískaný,absencia
psychológa alebo znalca pri výsluchu, absencia riadneho poučenia poškodenej, poučenie podpísala až
po úkone
· nesprávne odmietnutie previerky liečby poškodenej pred skutkom

·neobjektívnyznaleckýposudokvovzťahukjehoosobe,vstupnálekárskaprehliadkanestačí,neznalosť
kompletnej zdravotnej dokumentácie obžalovaného, nevedomosť o biologických poškodeniach
organizmu, uplatnený rasizmus, to že má byť narcista je ohováranie
· treba aj zohľadniť kto čo povedal, hoci boli použité silné slová, neboli myslené vážne, treba zohľadniť
rómsky temperament

· súd odmietol dôkazy o tom, že poškodená nebola jeho jedinou ženou, aj keď si to myslela
· je povinnosťou OČTK rozhodnúť o návrhoch na doplnenie dokazovania
· vyšetrovateľka obišla časť výpovede obžalovaného, kde uvádzal, že v týždni po interrupcii bola
poškodená u neho na penzione D. aj s dcérou, aj tvrdenie že bol obžalovaný u M., nebolo ani preverené
tvrdenie, že poškodená plakala už na sono – nebol vypočutý personál sono

· v bode I súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu
· v bode I nepreukázal žalobca ani jeden právne významný následok
· keďže je obžalovaný impulzívny, jeho ovládacia schopnosť môže byť znížená· od 21.12.20 neuplynula denne aspoň hodina, aby na F. nemyslel, jeho úlohou bude pracovať na sebe
počas VT, chce byť iný, lepší a chce pomôcť aj F., obaja si musia odpustiť a každý z nich musí v sebe
uznať svoj podiel viny, mal dovoliť F. jeho zmenu, lebo si to zaslúžila

20. Krajský súd ďalej konštatuje, že obžalovaný nepoprel, že poškodenú čakal v obci H., a že tá k nemu
nastúpiladoauta.Poprelžepoškodenúškrtil,ajžesajejvyhrážal.Popísalinýpriebehichstretnutia–mal
vyraziť poškodenú z auta von so slovami „pál do piče“, tá mala odísť a povedať, že ho nenávidí, a odpľuť
si smerom k nemu. Následne mu mala poškodená zavolať, že mu praje príjemný let, ale až o 20 rokov
pretože ho ohlásila za pokus vraždy. Iniciátorom stretnutia bol on, chcel poškodenej oznámiť že odlieta

doAnglicka.Obžalovanýtvrdí,žechcelzistiťčipoškodenámánato,tedačimupomôžespeniazmi,ktoré
chcel na prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Nemal dôvod sa poškodenej vyhrážať, na
potrat ju naviedol on.
21. Súd vyhodnotil odvolacie námietky obžalovaného k rozhodnutiu o vine obžalovaného v bode 1
napadnutého rozsudku ako nedôvodné. Obžalovaný namietal, že sa síce s poškodenou stretol, ale ju
neškrtil, ani sa jej nevyhrážal. Namieta, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, keďže poškodená tvrdí opak.

22. V prípade, že je dôkazná situácia založená na jedinom priamom usvedčujúcom dôkaze, je
nevyhnutné tento podrobiť dôkladnému prevereniu a vyhodnoteniu, či je možné na jeho základe založiť
rozhodnutie o vine.
23. V situácii „tvrdenie proti tvrdeniu“ sú súdy povinné dôkladne posudzovať vierohodnosť jednotlivých
proti sebe stojacich výpovedí a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri hodnotení týchto

výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie
neviny. Okrem iného v takejto situácii súdy rozhodne nemôžu zabudnúť, ak je u svedka alebo
svedkov, ktorých výpoveď stojí proti výpovedi obvineného, ??objektívne prítomná pochybnosť o ich
nezainteresovanosti na výsledku konania. Uvedená povinnosť súdov je potom ešte zvýraznená v
prípadoch, keď taká svedecká výpoveď či svedecké výpovede, stojace proti výpovedi obžalovaného, ??

predstavujújedinýpriamydôkaz,zktoréhomábyťpreukázanávinaobžalovaného.Sohľadomnaprincíp
prezumpcie neviny aj práva na spravodlivý proces potom rozhodne nemožno akceptovať uznanie viny
obžalovaného za situácie, keď jediným priamym dôkazom proti nemu je výpoveď svedka, u ktorého
a priori nemožno vylúčiť akýkoľvek záujem na výsledku konania, pričom táto svedecká výpoveď je
posúdená ako vierohodná iba s odôvodnením, že bola podaná pod hrozbou sankcie v prípade krivej

výpovede. Odsúdiť obžalovaného len na základe tvrdení svedkov, ktorí majú motiváciu klamať, je bez
ďalšieho neprípustné.
24. Výsluch poškodenej F. G. bol vykonaný v prípravnom konaní, opakovane, za prítomnosti obhajcu
obžalovaného (vtedy obvineného), ktorému bola daná možnosť klásť otázky poškodenej, výsluch bol
realizovaný aj s využitím kamerového zariadenia. Následne v konaní pred súdom, so súhlasom strán,

teda tak prokurátora ako aj obžalovaného, udeleného po porade s jeho obhajcom, bola výpoveď
poškodenej z prípravného konania ako obzvlášť zraniteľnej obete (vzhľadom na vzťah poškodenej
k obžalovanému ako k jej bývalému druhovi, vzhľadom na povahu a okolnosti spáchaného trestného
činu ktorý má spočívať v násilnom konaní voči poškodenej, jednak slovnom vyhrážaní, jednak útoku voči
životu poškodenej s použitím zbrane) oboznámená prehratím zvukovoobrazového záznamu jej výsluchu

z prípravného konania. K tejto výpovedi bola daná možnosť stranám, vrátane obžalovaného, sa vyjadriť.
25. Keďže zo spáchania trestného činu v bode 1 usvedčuje obžalovaného v prvom rade výpoveď
poškodenej, je potrebné túto výpoveď, ako je uvedené v bodoch 22 a 23 tohto odôvodnenia, podrobiť
dôslednému hodnoteniu. Za týmto účelom je k vyhodnoteniu výpovede svedka možné použiť takzvanú
doktrínu RAVEN. Ide o akronym písaný v angličtine, ktorý je skratkou piatich slov, ktoré predstavujú

jednotlivé kritériá hodnotenia. Prvé kritérium hodnotí celkové spoločenské postavenie a status svedka
v kontexte jeho sociálnych väzieb (napríklad patologické prostredie drogovo závislých osôb, ak sa
v tomto prostredí svedok preukázateľne pohybuje, môže mať na toto kritérium podstatný vplyv a
podobne). Druhé kritérium hodnotí kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o
tom, čo vnímal svojimi zmyslami, napríklad časový odstup jeho výpovede od relevantnej skutočnosti,

vek, zdravotný stav a podobne (napríklad sluchový či zrakový hendikep môže výrazne narušiť celkovú
dôveryhodnosť svedeckej výpovede v konkrétnom prípade – tým sa, samozrejme, nemá na mysli
diskriminácia akokoľvek postihnutých osôb, len obmedzenie schopnosti vnímať zmyslami skutočnosť).
Tretie kritérium hodnotí prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka, napríklad vplyv na jeho
hmotnoprávne postavenie, a tak ďalej. Ak by napríklad svedok v prípade úspechu jednej strany získal

nejakú hmotnoprávnu výhodu či lepšie hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú
vierohodnosť takéhoto svedka (pochopiteľne, aj tu platí, že sa hodnotí celkový komplex vykonaných
dôkazov, aj jednotlivý dôkaz v istej komplexnosti, teda ani takáto prípadná výhoda nediskvalifikuje
svedka absolútne, ale len v prípadnom kontexte s ostatnými hodnotiacimi kritériami doktríny RAVEN,ako aj v kontexte ostatných vykonaných a hodnotených dôkazov). Štvrté kritérium hodnotí prípadnú
odbornosť svedka. Ak svedok disponuje preukázanými odbornými znalosťami v oblasti, ku ktorej a
o ktorej vypovedá alebo ktorých sa jeho výpoveď týka, má to dopad na jeho vierohodnosť v danom

univerze úvahy. Ak napríklad očitý svedok dopravnej nehody je zhodou okolností znalec z odboru
dopravy, jeho výpoveď bude mať v rámci pomerovania rádovo inú „váhu“, dôležitosť a hodnovernosť
ako výpoveď osoby v tejto oblasti odborne nespôsobilej. Piate kritérium hodnotí celkovú (ne)zaujatosť
svedka. Súd musí starostlivo vyhodnotiť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte jeho vzťahu k určitej
osobe, v kontexte ďalších kritérií doktríny RAVEN, ako aj v kontexte celkového vyznenia výsluchu

svedka – ako napríklad svedok reagoval na otázky a podobne. Súd teda musí zvážiť výsledky hodnotení
podľa jednotlivých kritérií doktríny RAVEN samostatne a vo vzájomných súvislostiach. Vo všeobecnosti
platí, že čím viac hodnotení podľa jednotlivých kritérií vychádza v neprospech dôveryhodnosti svedka,
tým viac by výpoveď svedka mala takpovediac strácať váhu. Doktrína neslúži len na vyhodnocovanie
dôveryhodnosti osôb z pohľadu ich ambície vedome uvádzať nepravdy, ale slúži aj ako pomôcka na
vyhodnotenie, či je vypovedajúca osoba dôveryhodná aj z pohľadu jej možností a schopností kvalitne

zreprodukovať udalosť, ktorej bola, resp. mala byť účastníkom.
26. Poškodená vypovedala pri svojom výsluchu podrobne o konaní obžalovaného, a vysvetlila aj to,
prečo sa po prvotnom trestnom oznámení o skutku pod bodom 1 toto rozhodla zmeniť. Poškodená
vzťah k obžalovanému v čase, kedy malo prísť k žalovaným skutkom, charakterizovala tak, že po
potrate pre ktorý sa rozhodla (dieťa čakala s obžalovaným), išlo vo vzájomnom vzťahu s obžalovaným

o zmes žiadostí od obžalovaného, aby sa k nemu vrátila, vyhrážania zo strany obžalovaného, o jej
odmietanie hoci aj opätovného stretnutia s obžalovaným a vyjadrovanej obavy z obžalovaného, prosieb
obžalovaného o stretnutie, ale aj jej prejavenej ochoty sa s ním stretnúť. Poškodená uviedla, že bola
ochotná sa s obžalovaným stretnúť a to z dôvodu, že jej mal tvrdiť, že odchádza do Anglicka, že sa
chce rozísť slušne a že jej dá peniaze za auto, ktoré kúpila. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd mohol

a mal vyhodnotiť a získať z nich skutkové zistenia na ktorých základe môže urobiť záver o tom, či sa
skutok stal a či ho spáchal obžalovaný, tieto nespočívajú len vo výpovedi poškodenej. Jej výpoveď je
síce jediným priamym dôkazom, avšak sú tu aj dôkazy nepriame, a to výpovede rodinných príslušníkov
poškodenej, ktorým o skutku povedala a ktorí v súlade s jej výpoveďou popísali aj chovanie poškodenej
a obžalovaného pred a po inkriminovaných dňoch. Takmer zhodne rodinní príslušníci popísali, že

poškodená sa vo vzťahu s obžalovaným zmenila oproti tomu, keď spolu nechodili, javilo sa im, že sa
podvoľuje jeho vôli, rozhodovaniu. Popísali aj to, ako rodičia poškodenej nesúhlasili s tým, aby mala
poškodená s obžalovaným dieťa, keďže sa dozvedeli, že má obžalovaný nastúpiť výkon trestu odňatia
slobody. Uvedené potvrdila aj priateľka brata poškodenej, či sestra poškodenej. Podľa ich výpovedí sa
od poškodenej dozvedeli, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej ublížením, ak si dieťa nechá zobrať,

poškodená mala určitý čas v obave pred obžalovaným tvrdiť, že dieťa chce, avšak následne sa rozhodla
pre potrat, napriek jeho nesúhlasu. Vypovedali aj o tom, že v istých okamihoch chránili poškodenú
pred možným stretnutím s obžalovaným, inokedy v čase, keď poškodená zotrvávala v kontakte s ním,
prejavovali svoj nesúhlas s jej rozhodnutím a konaním.
27. Aj keď súd vyhodnocuje v tejto časti dôkaznú situáciu vo vzťahu ku spáchaniu skutku pod bodom

1, a podrobuje hodnoteniu výpoveď poškodenej týkajúcej sa tohto skutku, je z dôvodu posúdenia
dôveryhodnosti poškodenej vhodné a potrebné poukázať aj na to, akým spôsobom sa poškodená
vyjadrovala k udalostiam, ktoré nasledovali po tom, čo mal obžalovaný spáchať prvý skutok. Poškodená
vypovedala, že po tom, čo podala na obžalovaného trestné oznámenie (za jeho konanie pod bodom
1), obžalovaný napriek udalostiam ku ktorým malo prísť v aute dňa 4.12.2020, ju kontaktoval, mal jej

doniesť kvety, vyjadriť ľútosť nad tým, čo sa stalo. Na druhej strane sa mal aj začať vyhrážať, že ublíži
jej mame, ak poškodená neodvolá svoju výpoveď. Aj z dôvodu, že jej znova sľúbil priniesť peniaze za
kúpené auto, pristúpila aj na opätovné stretnutie s ním a to napriek tomu, ako sa voči jej osobe správal
dňa 4.12.2020. Tieto tvrdenia poškodenej sa zhodujú s tým, čo uvádzali jej rodinní príslušníci. Sestra
poškodenej vypovedala o sms správach, ktoré jej mala poškodená ukázať, kde sa obžalovaný mal

vyhrážať poškodenej, brat poškodenej a jeho priateľka vypovedali o tom, že napriek nesúhlasu rodičov
bola ochotná sa poškodená s obžalovaným znova stretnúť, aj ju s obžalovaným videli, pričom brat sa
za to na poškodenú hneval. Potvrdil však aj to, že rodičia poškodenej rešpektovali spočiatku jej vzťah
s obžalovaným, jej rozhodnutie, aj keď s ním nesúhlasili.
28. Z uvedeného možno vyvodiť vo vzťahu k výpovedi poškodenej tieto závery:

Poškodenápodľazistenéhoniejeanebolaosobouzpatologickéhoprostredia,jematkoumaloletejdcéry
a vstupovala do vzťahu s obžalovaným s tým, že bola zárobkovo činná, o dieťa sa samostatne starala,
pričom udržiavala dobré rodinné vzťahy s rodičmi, sestrou, bratom, aj jeho priateľkou. Nebolo zistené,že by trpela akoukoľvek závislosťou a nepreukázalo sa ani, že by bola psychiatrickou pacientkou tak,
ako to tvrdil obžalovaný.
29. Poškodená netrpí ani žiadnym hendikepom, sluchovým či zrakovým, ktorý by znižoval

dôveryhodnosť jej svedeckej výpovede z hľadiska schopnosti zmyslovo vnímať zažité skutočnosti,
pričomideo41ročnúosobu(včasevykonaniajejvýsluchov),ktorápodľaobsahujejvýpovedepodrobne
a plynulo popísala udalosti.
30. Čo sa týka prípadného záujmu poškodenej na výsledku konania, teda na uznaní obžalovaného
za vinného, nebolo zistené, že by mohla následkom takéhoto rozhodnutia poškodená nadobudnúť

akékoľvek majetkové alebo iné zvýhodnenie, prospech. Poškodená uviedla, že motívom jej stretnutia
s obžalovaným malo byť aj to, že tento tvrdil, že pri tom, ako sa rozlúčia a ukončia svoj vzťah, dá
poškodenej peniaze za auto, ktoré obstarala úverom pod vplyvom obžalovaného. V prípade obvinenia
(krivého) obžalovaného a jeho uznania za vinného, nie je zrejmé, akú výhodu by poškodená nadobudla
z toho, že po prípadnom odsúdení by obžalovaný vykonával trest odňatia slobody.
31. Podľa tvrdenia poškodenej (aj jej rodinných príslušníkov) sa rozhodla poškodená pre interrupciu,

dieťa s obžalovaným nechcela, chcela sa s ním rozísť, a aj keď bola ochotná pristúpiť na stretnutia s ním,
napriek jeho vyhrážaniam, či kvôli jeho ospravedlňovaniam a oľutovaniu jeho správania, nie je zrejmé,
akú výhodu by poškodená získala krivou výpoveďou voči obžalovanému. Nebolo ani zistené, že by bola
poškodená motivovaná akýmkoľvek spôsobom ku krivému obvineniu obžalovaného, vrátane toho, že
nie je zrejmé, prečo by sa takýmto spôsobom mala „mstiť“ obžalovanému. Práve poškodená bola tou,

ktorá bola napriek nesúhlasu rodičov vo vzťahu s obžalovaným, ona sa s obžalovaným bola ochotná
opätovne stretnúť aj po tom, čo sa s ním rozišla, čo sa jej vyhrážal, aj po tom, čo ju mal na stretnutie
uprosiť.Niejepretozrejmé,akýdôvodbyvočitomutočlovekumalapovyhoveníjehožiadostiostretnutie
oznámiť trestný čin, ku ktorému by zo strany obžalovaného (podľa jeho tvrdenia) v skutočnosti neprišlo.
32. Obžalovaný sa okrem iného bránil tým, že on mal byť iniciátorom rozchodu, že on mal oznámil

poškodenej svoj odchod do Anglicka, a mal vyraziť poškodenú z auta, na čo ona mala reagovať
nenávistne a ohlásiť ho za pokus vraždy (ku ktorému podľa obžalovaného neprišlo), že mal záujem
si nahrávať následný hovor s poškodenou, ale sa mu vybil mobil, hovor mal zopakovať, a podľa slov
obžalovaného viedol hovor tak, že „mal proti nej kompromat“, mal poškodenej sľúbiť poslať peniaze za
úvery, na druhej strane chcel zistiť, či mu pomôže poškodená s peniazmi, ktoré chcel použiť na prípadné

podmienečné prepustenie (keďže mal nastúpiť výkon trestu), poškodená s tým nemala súhlasiť.
33. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného, že on bol iniciátorom stretnutia, toto zo strany poškodenej ani
inýchosôbnebolopopreté,apoškodenáajpotvrdila,žejejobžalovanýuvádzal,žemáodísťdoAnglicka.
Nie je však z výpovede obžalovaného (a najmä ani z jeho odôvodnenia odvolania) zrejmé, v čom mala
spočívať zmena správania jeho či poškodenej, obžalovaný neobjasňuje udalosti zrozumiteľne a logicky,

jeho tvrdenia sú zmätočné, nejasné, nejednoznačne formulované, nie je zrejmé, či mal alebo nemal
podľa neho skutočný záujem dať poškodenej peniaze alebo si ďalšie pýtať. Obrana obžalovaného
je postavená na tom, že poškodená nezniesla keď ju „vyrazil z auta“ a z pomsty sa mala vyhrážať
poškodenému, že ho oznámi na polícii za trestný čin, ku ktorému podľa neho ale v skutočnosti nedošlo.
Nie je však zrejmé, z čoho mala pochádzať nenávisť poškodenej, pričom najmä z výpovede poškodenej

aj vypočutých svedkov zhodne vyplýva, že iniciátorom rozchodu bola poškodená. Obžalovaný sa aj
podľa odôvodnenia odvolania stavia do pozície osoby, ktorá cielene „vmanévrovala“ poškodenú do
určitých situácií, ktorá vedome zavádzala poškodenú /či už v otázke toho, či si praje spoločné dieťa,
alebo či má vôbec záujem na spoločnom vzťahu/, sám seba označuje ako toho, kto „vedie kompromaty“
vočipoškodenej.Takýmtospôsobomvodvolacíchnámietkachobžalovanýobjasňujeskutočnúmotiváciu

svojhokonania,keďnavodzujedojem,ženavzťahuspoškodenoumuažtaknezáležalo,pretožemaliné
súbežné vzťahy, že nemal záujem mať spoločné dieťa, pretože on ako osoba nemal nikdy záujem o deti,
že predstieral iné konanie ako v skutočnosti cítil. Avšak jeho odvolacie námietky, spočívajúce v takomto
objasňovaní udalostí, vzťahu k poškodenej, sú nejasné, často nezrozumiteľné, nelogické a v rozpore
nielen s tvrdením poškodenej, ale aj s výpoveďami svedkov a v rozpore so samotným preukázaným

konaním obžalovaného.
34. Aj ďalšie námietky obžalovaného k vierohodnosti a použiteľnosti výpovede poškodenej ohľadom
toho, že mala byť psychiatrický pacient, návrhy na doplnenie dokazovania vypočutím I. K. u ktorej
sa mala liečiť, návrhy na zabezpečenie kamerových záznamov, návrhy na konfrontáciu s poškodenou
a námietky k nezákonnosti jej výpovede z prípravného konania už boli zodpovedané sčasti tunajším

súdom pri prvom rozhodovaní o odvolaní voči predchádzajúcemu rozhodnutiu okresného súdu.
35. Možno zopakovať, že obžalovaný súhlasil s tým, aby sa namiesto výsluchu poškodenej v konaní
pred súdom oboznámil obrazovo zvukový záznam z jej výpovede z prípravného konania. Poškodenú
je možné považovať za obzvlášť zraniteľnú obeť, ktorej opakovaný výsluch v prípravnom konanímožno realizovať len so súhlasom prokurátora a v konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia
predsedusenátuvykonaťdôkazprečítanímzápisnice(prípadneoboznámenímzvukovéhoaobrazového
záznamu výsluchu) i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2 TP.

36. Čo sa týka skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku, krajský súd sa stotožňuje so záverom
okresného súdu o tom, že obžalovaného je možné uznať za vinného zo skutku, ktorý okresný súd upravil
oproti podanej obžalobe. Táto úprava skutkovej vety podľa krajského súdu nenarúša totožnosť skutku.
37. Obžalovacia zásada, podľa ktorej súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v žalobnom
návrhu (v obžalobe), neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobe a skutkom, uvedeným

vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a naopak iné pristúpiť,
avšak nesmie sa zmeniť podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej
udalosti popísanej v obžalobe, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy
chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania
alebo následku. Totožnosť skutku je zachovaná i v prípade odlišného konania obvineného pri aspoň
čiastočne zhodnom následku. Predmetom trestného stíhania je vždy skutok, v ktorom je pozorovaný

trestný čin, pričom podstatou skutku je trestnoprávne relevantné konanie páchateľa a ním zapríčinený
trestnoprávne významný následok. Od skutku je nutné odlišovať jeho popis, ktorý musí obsahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej pod-
staty stíhaného trestného činu. Aj keby konanie páchateľa, ktoré je podľa obžaloby významné z hľadis-
ka následku trestného činu, súd nemá za preukázané, avšak súčasne sú súdom zistené skutočnosti za-

kladajúce iné konanie páchateľa, než je popísané v obžalobe, ktoré je rovnako právne významné pre
vznik toho istého konkrétneho následku popísaného v obžalobe, potom je totožnosť skutku zachovaná
zhodou následku. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná aspoň totožnosť konania alebo to-
tožnosť následku. Pritom nemusí byť konanie alebo následok popísaný so všetkými skutkovými okol-
nosťami zhodne, postačí zhoda čiastočná. Následkom sa pritom rozumie porušenie individuálneho ob-

jektu trestného činu v jeho konkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie určitého jedinečné-
ho vzťahu – záujmu). Účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok
významný z hľadiska trestného práva hmotného, je určená podstata skutku. Podstata skutku je zacho-
vaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku.
38. Podľa obžaloby a prvého odsudzujúceho rozsudku znela skutková veta v bode 1 takto:

„Dňa 04.12.2020 v čase o 5.00 hod. v meste Hlohovec, na ulici Nitrianskej č. XXX, na parkovisku pred
spoločnosťou SanecaPharmaceuticals a.s., kam prišiel na motorovom vozidle značky Peugeot, bližšie
nezisteného typu, spolu s poškodenou F. G., túto po predchádzajúcich SMS a mailových vyhrážkach na
jej adresu ako jeho bývalej družky, ktorá sa s ním rozišla, napadol tak, že po príchode na parkovisko
si presadol z miesta vodiča na zadné sedadlá za sedadlo spolujazdca, na ktorom sedela poškodená a

začal ju za pomoci káblu v oblasti krku škrtiť, pričom po chvíli prestal, presadol na miesto vodiča a spolu
s poškodenou F. G. sa presunul vozidlom na ulicu B. E. B., kde sa jej vyhrážal zabitím v prípade, že
bude niekomu o skutku rozprávať, následne ju zaviezol na ulicu L., kde ju vysadil, čím svojím konaním
u poškodenej F. G. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky aj uskutoční.“
39. V napadnutom rozsudku (v poradí druhom odsudzujúcom) bol obžalovaný uznaný v bode 1 za

vinného na tom skutkovom základe, že:
„Dňa 04.12.2020 v čase o 5.00 hod. sa A. B. po predchádzajúcej dohode s poškodenou F. G., s ktorou
predtým obžalovaný žil v spoločnej domácnosti a tvoril pár, sa stretol na zastávke v obci H., následne
poškodená nasadla do motorového vozidla bližšie nezisteného typu vpredu na miesto spolujazdca a
spoločne sa presunuli do mesta Hlohovec na ulicu Nitriansku č. XXX na parkovisko pred spoločnosťou

SanecaPharmaceuticals a.s., kde po ich vzájomnej výmene názorov a následnej hádke, A. B. vystúpil z
motorového vozidla a zo zadnej časti motorového vozidla zobral bližšie nešpecifikovaný kábel a začal
škrtiť zozadu poškodenú F. G. v oblasti krku, pričom po chvíli prestal a presadol si na miesto vodiča,
následne A. B. povedal poškodenej F. G. slová ,,nech je rada že žije, že idú do lesa a či chce byť mrzák“,
čím predmetným vyjadrením u poškodenej F. G. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že

svoje vyhrážky aj uskutoční.“
40. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie o uznaní obžalovaného za vinného zo spáchania skutku pod
bodom 1 tým, že „súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti
podanej obžalobe pozmenil skutkovú vetu týkajúcu sa bodu 1) uvedeného skutku, tým, že vychádzal
iba zo skutočností preukázaných v danom súdnom konaní vychádzajúcich z výpovede samotného

obžalovaného a taktiež z výpovede poškodenej F. G.. Súd presne špecifikoval jednotlivé skutočnosti,
ktoré mal preukázané a podľa podrobného upresnenia jednotlivých skutočností modifikoval skutkovú
vetu podanej obžaloby najmä s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu.“41. Okresný súd mal podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia priebeh skutkového deja preukázaný
najmä výpoveďou poškodenej F. G. ako aj samotného obžalovaného A. B.. Podľa okresného súdu,
keď obžalovaný povedal poškodenej slová ,,nech je rada, že žije, že idú do lesa a či chce byť mrzák!“,

týmito slovami vzbudil u poškodenej G. dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že vyhrážky aj
uskutoční. Poškodená podľa okresného súdu podrobne popísala skutok 1 a taktiež obžalovaný vo
svojej výpovedi doplnil chýbajúcu mozaiku skutkového deja potrebného na preukázanie daného skutku.
Okresný súd vierohodnosť výpovede poškodenej opiera aj s poukazom na podané trestné oznámenie
poškodenej za daný skutok urobené na polícii, ktoré avšak poškodená bola nútená stiahnuť, pretože

(podľa okresného súdu) „obžalovaný vyvíjal manipulátorský tlak na poškodenú aby podané trestné
oznámenie stiahla“. Uvedený nátlak zo strany obžalovaného mal okresný súd preukázaný zo vzájomnej
komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že uvedený čin
zo strany obžalovaného nemusel byť až takej intenzity aby zanechal viditeľné stopy, ktoré by si mali
všimnúť prípadne kolegyne poškodenej tak ako to tvrdila obhajoba.
42. Konanie obžalovaného, spoločne so slovami ktoré adresoval obžalovaný poškodenej ,,nech je

rada, že žije, že idú do lesa a či chce byť mrzák“, okresný súd vyhodnotil ako slová ktoré vyslovil
obžalovaný následne po incidente, pri ktorom prišlo ku škrteniu poškodenej bližšie nešpecifikovaným
káblom a následne vyslovené slová obžalovaným špecifikované vyššie vzbudili u poškodenej F. G.
strach o jej život a zdravie. Okresný súd odôvodnil svoj postup, prečo vypustil zo skutkovej vety slovné
spojenie ,,Opováž sa volať policajtov“, ktoré mal povedať obžalovaný poškodenej ako vyhrážku, a to

tým, že uvedené slovné spojenie hraničilo s možným iným trestným činom a nejednalo sa o slovné
spojenie, ktoré by zakladalo dôvodnú obavu o zdravie a život ale skôr dané slovné spojenie mohlo
napĺňať skutkovú podstatu iného trestného činu resp. priestupku. Ohľadom trestného činu možného
vydierania okresný súd nevzhliadol všetky obligatórne znaky daného trestného činu, vychádzajúc
z vykonaného dokazovania. Postup, prečo vypustil zo skutkovej vety konanie obžalovaného a to

kvalifikačný znak ,,násilím“, odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že najskôr
obžalovaný škrtil, následne prestal a presunul sa na sedadlo vodiča motorového vozidla a až následne
povedal slová že či chce poškodená žiť, či chce byť mrzáčkou. Z uvedeného časového sledu predmetnej
udalosti súd vypustil kvalifikačný znak a to konanie násilím, pretože obžalovaný sa až následne
poškodenej vyhrážal.

43. Krajský súd sa stotožňuje s tým, že z výpovede poškodenej, ktorú aj okresný súd vyhodnotil ako
dôveryhodnú, vyplynuli skutkové zistenia premietnuté v skutkovej vete. Konanie obžalovaného, ktorý po
tom, čo poškodenú káblom začal škrtiť zozadu ako sedela na prednom sedadle vozidla, pričom ona si
dala ruku na hrdlo aby prestal, ale napriek tomu silno tlačil, ona chcela utiecť z auta ale pribuchol naspäť
dvere, poškodenej povedal „nech je rada, že žije, idú do lesa a či chce byť mrzák“, možno po právnej

stránke kvalifikovať ako vyhrážanie sa inému ťažkou ujmou na zdraví spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu a podľa výpovede poškodenej aj vzbudilo.
44. Podľa obžaloby (znenia skutkovej vety v podanej obžalobe) sa obžalovaný vyhrážal poškodenej
zabitím. Okresný súd v súlade s výpoveďou poškodenej upresnil a do skutkovej vety preniesol
skutkové zistenie ohľadom slov obžalovaného adresovaných poškodenej. Obžalovaný podľa výpovede

poškodenej vyslovil a adresoval jej slová, uvedené v predchádzajúcom odseku. Slová „idú do lesa
a či chce byť mrzák“ sú slovami vyjadrujúcimi vyhrážku ťažkou ujmou na zdraví. Spôsob, akým sa
obžalovaný poškodenej vyhrážal, a to slovami vyslovenými v danom čase a priestore, teda po tom, čo
mal obžalovanú najprv škrtiť v aute káblom, je spôsobilý vzbudiť v osobe, ktorej sú vyhrážky adresované,
dôvodnú obavu.

45. Ako už bolo uvedené vyššie, postupom okresného súdu, ktorý upravil skutkovú vetu oproti
obžalobnému návrhu, neprišlo k zmene totožnosti skutku. Po skutkovej stránke bola vec objasnená
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní už pred v poradí prvým rozsudkom okresného súdu. Súd
je oprávnený aj takéto zmeny okolností prípadu v rámci toho istého skutku prevziať do svojich skut-
kových zistení, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku. Pretože podstatu skutku možno vidieť

predovšetkýmvkonaníavnásledku,ktorýnímbolspôsobenývtomtoprípade,budetotožnosťskutkuza-
chovaná, ak bude zachovaná aspoň buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku (v prejednávanom
prípade išlo o vzbudenie dôvodnej obavy z naplnenia vyhrážok voči telesnej integrite poškodenej).
Viazanosť súdu obžalobným návrhom, pokiaľ ide o vymedzenie skutku, neznamená, že by súd nemal
skutok, v obžalobe nepresne popísaný, vo výroku rozsudku upresniť tak, aby vystihoval správne stav

veci, samozrejme za predpokladu, že sa tým podstata zažalovaného skutku nezmení.
46. Okresný súd pri právnom kvalifikovaní skutku pod bodom 1 vypustil oproti podanej obžalobe
kvalifikačný znak „násilím“ ako spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania. Okresný súd teda
právne kvalifikoval konanie obžalovaného a uznal ho za vinného v bode 1 zo spáchania prečinunebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Oproti podanej obžalobe okresný súd právne kvalifikoval skutok pod
bodom 1 vypustením jedného z dvoch kvalifikačných znakov zákona priaznivejšie, to znamená menej

prísne, a teda v prospech obžalovaného. Pochybil len v tom, že v právnej vete ku skutku 1 uviedol
nadbytočne slová „závažnejším spôsobom“ a právna veta a právna kvalifikácia teda nie sú v súlade.
47. K odvolacím námietkam obžalovaného, že súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania
kamerovýmizáznamami,ktorébyzachytiliskutokačasposkutku,aktorémajúpreukázať,žepoškodená
po vystúpení z auta nebola obeťou škrtenia, v prvom rade upozorňuje, že sa k nim vyjadril už v prvom

rozhodnutí o podaných odvolaniach, zo dňa 7.12.2023 a to v bode 78 odôvodnenia. Krajský súd zároveň
k odôvodneniu okresného súdu v napadnutom rozsudku dopĺňa, že k udalostiam popísaným pod bodom
1 rozsudku malo prísť v aute, teda obsah kamerového záznamu zachytávajúceho verejný priestor mimo
interiéru vozidla nie je dôkazom, ktorý by mohol vyvrátiť alebo potvrdiť výpovede obžalovaného či
poškodenej. Čo sa týka následkov na škrtenia káblom a ich možnej viditeľnosti na krku poškodenej, nie
je zrejmé, ako by mohol kamerový záznam zachytávajúci verejné priestranstvo vyvrátiť alebo potvrdiť

prípadné viditeľné známky na krku osoby, ktorá by z auta vystúpila. Obzvlášť, keď bolo preverené
previerkami kamerových záznamov, že na týchto nie je možné ani jasne identifikovať samotné vozidlo,
a to z dôvodu zlého zaostrenia kamerového záznamu a zlých svetelných podmienok. Poškodená
ani o tom, že by mala na krku viditeľné známky škrtenia, nevypovedala, uvádzala, že ju krk bolel.
Z uvedeného dôvodu nie je potom dôvodné ani dopĺňať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorý majú

dosvedčovať podľa obžalovaného „neexistenciu“ konkrétnej skutočnosti, v tomto prípade neexistenciu
známok škrtenia a neexistenciu „rozrušenia“ poškodenej po skutku. Rovnako sa vyjadril už okresný
súd, ktorý uviedol, že čin obžalovaného nemusel byť takej intenzity, aby zanechal viditeľné stopy,
ktoré by si mohli všimnúť prípadne kolegyne poškodenej. Na základe týchto skutočností je odmietnutie
vykonania dôkazu zo strany okresného súdu z dôvodu, že preukazovanú skutočnosť možno dokázať

inými dôkaznými prostriedkami možné posúdiť ako procesný postup správny, v súlade so zásadou
spravodlivého procesu a zásadou, že pri vykonávaní dokazovania postupujú orgány činné v trestnom
konaní a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
48. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného ku skutku pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Ak okresný súd argumentuje okolnosťami podaného trestného oznámenia, pričom obžalovaný namieta,
že tento dôkaz nebol v konaní pred súdom vykonaný, ide o reakciu súdu na obranu obžalovaného, ktorý
poukazoval na okolnosť, že poškodená pôvodne podané trestné oznámenie stiahla, a potom opätovne
na ňom zotrvala, a teda poukazoval na nedôveryhodnosť poškodenej a na to, že z tejto skutočnosti má
vyplývať, že zo strany poškodenej ide o krivé obvinenie obžalovaného. Obdobne sa k tejto okolnosti, na

ktorú poukázal sám obžalovaný, vyjadril aj krajský súd a to v bode 26 a 27, kedy reaguje na odvolaciu
námietku obžalovaného a vyhodnocuje výpoveď poškodenej, vrátane jej vysvetlenia k tomu, prečo
takýmto spôsobom konala.
Aj k absencii psychológa alebo znalca pri výsluchu poškodenej sa krajský súd vyjadril už v prvom
rozhodnutí o podaných odvolaniach, zo dňa 7.12.2023 a to v bode 76 odôvodnenia. Rovnako tak

k námietkam voči znaleckému posudku na jeho osobu, a to konkrétne v bode 77 odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia. Znalecké dokazovania a jeho závery nevzbudzujú pochybnosti o svojej
správnosti a námietky obžalovaného typu „ide o rasizmus“, alebo námietka neznalosti kompletnej
zdravotnej dokumentácie, nie sú spôsobilými námietkami, zvlášť keď ide o ničím nepodložené tvrdenia
obžalovaného. Samotný nesúhlas obžalovaného so závermi znaleckého skúmania nespôsobuje

nepoužiteľnosť či nezákonnosť takéhoto dôkazu, či dôkazného prostriedku.
K námietke, že vyšetrovateľ opomenul jeho výpoveď k tomu, že poškodená po interrupcii bola s ním na
penzióne, že obžalovaný bol na určitom mieste, že sa nepreverilo že poškodená plakala na sono a že
k tomu nebol vypočutý personál sono, krajský súd uvádza, že nie je zrejmé, aké skutočnosti a v akom
význame k rozhodnutiu o podanej obžalobe sa majú preukazovať navrhovanými dôkazmi. Ak ide o motív

pomsty, k uvedenému sa vyjadrí krajský súd ďalej, vo vzťahu ku skutku 2.
49. Čo sa týka skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku, okresný súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že sa skutok stal tak, ako bola podaná obžaloba a tento spáchal obžalovaný. Zároveň
dospel k záveru, že nemožno kvalifikovať, že prišlo k zániku trestnosti pokusu trestného činu vraždy.
Okresný súd tak vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 rozhodol rovnako ako vo svojom v poradí prvom

rozhodnutí o podanej obžalobe.
50.Obžalovanývpodanomodvolanínamietal,ženekonalvúmyslepoškodenúzabiť,lenjuchceltrestať.
Zároveň mal za to, že zavezením poškodenej do nemocnice došlo k zániku trestnosti pokusu trestnéhočinu vraždy. Namietal konanie motivované pomstou, pretože dieťa s poškodenou nechcel, do potratu
ju vmanévroval on.
51. Obžalovaný ďalej namietal ohľadom skutku pod bodom 2 (citované v znení, ako námietky formuloval

obžalovaný vo svojich podaniach):
· súhlasí že nemá city a empatiu, preto dieťa nechcel, jemu by nemohla žena odporovať, ak by dieťa
chcel, pred potratom zvýrazňoval trest čo mu hrozí, hral alkoholika, málo pracoval, kritizoval ju za všetko,
bol s poškodenou na potrate, ide o príbeh ohrdnutej a oklamanej ženy, jeho vzťahy sú len formálne,
je nekompromisný, psychopat, egocentrický, maniak, disociál a narcis, jeho črtami sú impulzívnosť

a agresia, reaguje deštruktívne a nepozerá na dôsledok, chce mať navrch, pomstiť sa na iného
· nedoručenie uznesenia o pribratí znalca Pamulu, znalec zamlčal že ho pozná z inej veci, nemal reálnu
možnosť namietať osobu znalca
· nemienil poškodenú zabiť, bodal ju cielene na lopatku, chcel jej ublížiť, nie je objektívne zdokladované,
že by snahe zasiahnuť orgány zabránila konkrétna kosť, prečo sa špic čepele pi nárazoch neodklonil
· súd sám uvádza, že odvozom poškodenej do nemocnice jej obžalovaný zachránil život

· do nemocnie ju doviezol on, pozná to, vie že je tam urgent pod kamerou
· improvizovane jej zastavoval krvácanie, kázal jej zaprieť nohy o palubovku, zvolil cestu skratkou,
ohlásila sťažené dýchanie, kázal jej vyložiť nohy, potom sa už nesťažovala, ak by sa, blokol by autom
premávku, aby mohla doraziť RZP bleskovo, improvizačné techniky postačovali na to, aby spoločne
napravili a zvládli to, čo spolu pokazili, ak poškodenej zachránil život, je rád, je bývalý hasič záchranár

z chemickej jednotky, nedovolil by poškodenej zomrieť
·samotnýpočetránneznamenáúmyselzabiť,alemôžeznamenaťviacpeňazí,potrestanie,ujmu,snahu
o ťažkú ujmu, poškodenú nevraždil, ale primitívne strestal v snahe na lopatky, nôž bol obranný, nie
útočný, prestal ju bodať z vlastnej vôle, keďže to bol trest
· ani z výpovede poškodenej nemožno vyvodiť kauzálne prepojenie medzi interrupciou a skutkom, súd

neskúmal možnosť nenávisti zo strany poškodenej voči nemu práve po potrate
· neboli odstraňované rozpory medzi výpoveďou poškodenej a jej matky
· výpoveď poškodenej je nelogická, pretože tvrdí že sa najskôr poklonila, potom vystrela, čo vylučuje
spadnutie zo sedadla na zem
· schopnosť človeka potláčať a regulovať emócie nie je možné vykladať v jeho neprospech

· zostalo nejasné, či rozmer čepele 5 alebo 6 cm je dostatočný pre zásah pľúc
· nejde o ukončený pokus
· je možné že na obžalovanú kričal, chcel ju poriadne vystrašiť, bola drzá, furt po ňom štartovala za
úvery a za potrat
· je povinnosťou OČTK rozhodnúť o návrhoch na doplnenie dokazovania

· v bode II obžaloby nebola obžaloba súdom prejednaná, obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235
Trestného poriadku, obsahuje len opis a výpočet dôkazov, bez ich hodnotenia a právnej úvahy
· z výsluchu znalca Pamulu prevzal súd len selektívne čo sa mu hodilo
· vyšetrovateľka obišla časť výpovede obžalovaného, kde uvádzal, že v týždni po interrupcii bola
poškodená u neho na penzióne D. aj s dcérou, aj tvrdenie že bol obžalovaný u M., nebolo ani preverené

tvrdenie, že poškodená plakala už na sono – nebol vypočutý personál sono
· bol na potrate s poškodenou, pri pomste ide o pretočený príbeh ohrdnutej ženy z pomsty a nenávisti
za potrat, na ktorý poškodenú nasunul aj odviezol
· v skutkovej vete sa neuvádza, že odviezol poškodenú do nemocnice
· poškodená v aute sedela, napriek tomu som nezameral útok na brucho

· nemohol poškodenú trestať nožom do nekonečna, obaja prispievali k tragédii provokáciou, je mu ľúto
ich oboch, ani jeden nevie vrátiť čas a vyhnúť sa tomu
· chcel od poškodenej odísť, pretože s takou po potrate bol prvýkrát, nechcel s ňou dieťa, po VTOS chcel
ženu na krátky úlet a na finančný profit, aby nemusel pracovať vo VT, ale poškodená sa zaláskovala
a chcela ho zmeniť, na potrat ju nasunul, hľadal iné možnosti na finančný profit, poškodená ho začala

rôzne blokovať proti odletu do Írska, neverila že úvery ktoré osprostená láskou k nemu pobrala, vyplatí
neskôr z cudziny, začalo jej šibať, nakoniec sa zbláznili spoločne, dobodal poškodenú, to je všetko,
okrem fyzického následku sa u poškodenej rozvinula pôvodná psychická porucha
· znalec len tipuje dĺžku čepele, nemožno z toho odvodiť ukončený pokus
· ktorá konkrétna kosť až 21 krát odvrátila bezprostrednú smrť poškodenej, ktorá bola v jeho absolútnej

moci
· treba aj zohľadniť kto čo povedal, hoci boli použité silné slová, neboli myslené vážne, treba zohľadniť
rómsky temperament
· súd odmietol dôkazy o tom, že poškodená nebola jeho jedinou ženou, aj keď si to myslela· keďže je obžalovaný impulzívny, jeho ovládacia schopnosť môže byť znížená
· od 21.12.20 neuplynula denne aspoň hodina, aby na F. nemyslel, jeho úlohou bude pracovať na sebe
počas VT, chce byť iný, lepší a chce pomôcť aj F., obaja si musia odpustiť a každý z nich musí v sebe

uznať svoj podiel viny, mal dovoliť F. jeho zmenu, lebo si to zaslúžila
Preúplnosťnatomtomiestemožnouviesťodvolacienámietkyobžalovaného,ktorépodľaobsahumožno
subsumovať pod námietky vo vzťahu k výroku o treste:
· pri viac trestoch po sebe plynúcich ich celkový súčet s novo uloženým trestom nesmie prevýšiť
maximálne prípustnú hranicu trestu odňatia slobody 25 rokov

· nedostatočné lustrácie, či nejde o súbeh trestnej činnosti
·jevylúčenésúčasnépoužitiepriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Trestnéhozákonaaustanovenie
§ 41 ods. 2 Trestného zákona
·bodIdotváraskutokvbodeII,ideozbiehajúcusatrestnúčinnosť,priťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.
h) Trestného zákona narušuje zásadu ne bis in idem, pretože okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona je znakom oboch žalovaných trestných činov

52. Krajský súd sa k otázke preukázania, že sa stal skutok pod bodom 2 obžaloby, vyjadril
už v predchádzajcom rozhodnutí o podaných odvolaniach voči v poradí prvému rozhodnutiu
prvostupňového súdu o podanej obžalobe. Vysporiadal sa aj s námietkami o obrannom charaktere
zranení poškodenej a námietkami o tom, že závažnosť poranení nenasvedčuje žalovanej právnej
kvalifikácii, či s námietkami, že znalecký posudok MUDr. Pamulu bol vypracovaný len na podklade

prepúšťacej správy. V bodoch 61 až 64 uvedeného rozhodnutia už krajský súd ako súd odvolací uviedol,
že uvedené námietky nepovažuje za relevantné a z akého dôvodu. V bode 77 uvedeného rozhodnutia
sa vysporiadal s námietkami k znaleckému dokazovaniu, pričom odpoveď na vtedy vznesené námietky
voči znalkyniam PhDr. Tóthpetiovej a MUDr. Gregorovej, resp. k výsledku ich znaleckého skúmania,
možno vztiahnuť aj na námietku k tomu, že podľa názoru obžalovaného nemal možnosť namietať osobu

znalca Pamulu. K otázke, či skutočnosť, že podľa uvedenia obžalovaného „znalec zamlčal, že ho pozná
z inej veci“, spôsobuje to, že znalec by mal byť vylúčený z vykonávania znaleckého úkonu, odvolací súd
uvádza, že ak aj znalec vykonával znalecké skúmanie v inej (trestnej) veci obžalovaného v minulosti,
nie je to relevantným dôvodom na jeho vylúčenie z vykonávania znaleckého úkonu. V rozhodnej časti
krajský súd už v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal aj na odôvodnenie okresného súdu a na jeho

vysporiadanie sa s tým, prečo je možné urobiť skutkový záver o tom, že prišlo zo strany obžalovaného
ku konaniu, tak ako je popísané v skutkovej vete pod bodom 2, aj vysporiadanie sa s tým, prečo má za
to, že ak obžalovaný bodol poškodenú spôsobom, početnosťou a na miesta na tele popísané v skutkovej
vete, možno toto konanie obžalovaného označiť ako smerujúce k dokonaniu trestného činu vraždy.
53. Keďže okresný súd po predchádzajúcom zrušení jeho v poradí prvého rozhodnutia krajským

súdom odôvodnil napadnutie totožným spôsobom, možno na jeho odôvodnenie k otázkam uvedeným
v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia odkázať aj v súčasnosti. Treba ale upozorniť, že okresný
súd po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
znalca MUDr. Pamulu. Ten sa vyjadril k tomu, z akého dôvodu nemožno charakterizovať zranenia aj
popisom ich hĺbky v tele poškodenej. Znalec sa opätovne vyjadril k tomu, z čoho usudzoval na najkratšiu

možnú dĺžku čepele predmetu, ktorým mal obžalovaný poškodenej spôsobiť v skutkovej vete uvedené
zranenia. Uvedené skutkové zistenia premietol okresný súd aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Odvolací súd sa už v predchádzajúcom rozhodnutí o podaných odvolaniach vyjadril aj k tomu, že
sa stotožňuje so záverom okresného súdu o naplnení kvalifikačného znaku spáchania trestného činu
z pomsty, aj so záverom súdu, prečo nemožno kvalifikovať skutok pod bodom 1 ako trestný čin úkladnej

vraždy.
54. Otázkou, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal v dostatočnom rozsahu, je však to, či v prípade
skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku neprišlo k zániku trestnosti pokusu trestného činu vraždy.
55. V tejto súvislosti treba v prvom rade upozorniť na formuláciu skutkových zistení v skutkovej vete
v bode 2 napadnutého rozsudku. Ako už bolo uvedené vyššie v tomto odôvodnení, predmetom trestného

stíhania je vždy skutok, v ktorom je pozorovaný trestný čin, pričom podstatou skutku je trestnoprávne
relevantné konanie páchateľa a ním zapríčinený trestnoprávne významný následok. Od skutku je nutné
odlišovať jeho popis, ktorý musí obsahovať tie skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska
naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
56. V skutkovej vete pod bodom 2 absentuje premietnutie tej časti skutkových zistení, ktoré neboli

spochybňované, ktoré sú preukázané, a to tie, z ktorých je zrejmé, prečo napriek konaniu obžalovaného
popísaného v skutkovej vete neprišlo k dokonaniu trestného činu vraždy, teda smrti poškodenej.
Obžalovanému sa totiž podľa skutkovej vety kladie za vinu, že v úmysle usmrtiť poškodenú začal bodaťnožnom spôsobilým spôsobiť smrteľné poranenia, čím poškodená utrpela v skutkovej vete vymenované
zranenia, charakterizované ako ťažké s ohrozením a zranením životne dôležitého orgánu pľúc.
57. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že k smrti obžalovanej

neprišlo, napriek zraneniu životne dôležitého orgánu, z dôvodu včasného lekárskeho zásahu.
Z vykonaného dokazovania by bolo možné vyvodiť aj záver, že napriek úmyslu usmrtiť poškodenú,
obžalovaný nožom nezasiahol ďalšie životne dôležité orgány aj z dôvodu obrany poškodenej.
58. Uvedené okolnosti majú svoj význam v tom, že ide o právne relevantné skutočnosti, z ktorých bolo
možné urobiť jeden zo záverov a to že nešlo o dokonaný trestný čin vraždy, ale o pokus. Preukázanou

skutočnosťou je, že bol poškodenej poskytnutý včasný lekársky zákrok, a aj tým sa podarilo zabrániť
jej smrti a až vtedy došlo k dokončeniu skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vraždy v štádiu
pokusu.
59. V následnosti je potrebné vytknúť, že v skutkovej vete absentuje, a teda do skutkovej vety je
v prejednávanom prípade potrebné preniesť aj skutkové zistenia ohľadom konania obžalovaného
a udalostí nasledujúcich po tom, ako obžalovaný bodol poškodenú ostatný raz, až do doby, kedy

bol poškodenej poskytnutý lekársky zákrok. Zvlášť, keď okresný súd venuje v odôvodnení svojho
rozhodnutia časť aj právnemu posúdeniu, či skutkové zistenia, ku ktorým dospel, je možné subsumovať
pod ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a teda či prišlo k zániku trestnosti pokusu.
60. Okresný súd však poskytol v časti vyhodnocovania skutkových zistení viažúcich sa na dobu od
posledného fyzického útoku nožom na poškodenú v odôvodnení svojho rozhodnutia rozporuplné závery

a úvahy. Je treba prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného, že aj keď vo výroku napadnutého
rozhodnutia je vyjadrený záver, že k zániku trestnosti pokusu trestného činu v bode 2 neprišlo (keďže
okresný súd uznal obžalovaného za vinného v bode 2 zo spáchania trestného činu vraždy v štádiu
pokusu), úvahy okresného súdu v odôvodnení sú protirečivé a skutkové zistenia v tejto časti (konanie
obžalovaného po útoku) vzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti, a to napriek tomu, že ich okresný

súd nepremietol do skutkovej vety. Ako však bolo uvedené, týmito zisteniami sa okresný súd podľa
odôvodnenia rozhodnutia zaoberal a vyhodnocoval či vyplývajú z vykonaného dokazovania. Na strane
41 a 42 odôvodnenia okresný súd píše, že: „súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že
konanie obžalovaného po uskutočnenom útoku s nožom voči poškodenej G. a to najmä skutočnosť,
že obžalovaný poškodenú odviezol do nemocnice na Myjave, kde ju vyhodil z auta a poškodená sa

svojimi vlastnými silami musela dostať k ošetrujúcemu personálu nemocnice kde zabúchala na detskú
ambulanciu a následne poškodenú posadili na vozík a bezodkladne ošetrili. Podľa názoru súdu v
predmetnom prípade zo strany obžalovaného neboli naplnené zákonom stanovené podmienky v zmysle
§ 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, neprišlo k zániku trestnosti pokusu trestného činu a nemožno
vysloviť ani záver o tom, že páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie

trestného činu a taktiež v danom prípade neprišlo ani k odstráneniu nebezpečenstva z podniknutého
pokusu v zmysle ustanovení Trestného zákona.“
Na strane 42 dolu okresný súd uvádza: „Na základe uvedenej právnej úvahy z individualizácie danej
trestnej veci súd uvádza, že zo strany obžalovaného prišlo k zdržaniu sa ďalšieho konania a to
spôsobeniu ďalších bodných rán poškodenej, avšak ani týmto nepokračovaním v bodaní poškodenej

nemôže súd konštatovať, že týmto nepokračovaním bodania by prišlo k zániku pokusu trestného činu.
Taktiež súd k miere aktivity páchateľa trestného činu uvádza, že podľa názoru súdu že obžalovaný
odviezol poškodenú do areálu nemocnice v žiadnom prípade nepreukazuje takú mieru konania
páchateľa, ktorým by zanikla trestnosť činu. Súd nemôže opomenúť skutočnosť, že obžalovaný iba
vyhodil poškodenú v areály nemocnice a nechal ju nech sa svojpomocne dostane k lekárskej zdravotnej

pomoci. Súd taktiež z výpovedi poškodenej mal preukázané, že obžalovaný po útoku nožom si začal s
uterákom utierať ruky a volant motorového vozidla, avšak obžalovaný neuskutočnil také aktívne konanie,
ktorým by poškodenej zastavil krvácanie alebo ošetril jej spôsobené rany po útoku nožom.“
V kontraste k týmto zisteniam a záverom súdu je naopak to, čo uviedol okresný súd na strane 44
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: „K dokonaniu trestného činu spravidla nedôjde v prípade,

keď nebol spôsobený zákonom predpokladaný následok (v tomto prípade usmrtenie poškodeného). V
danom prípade vzniku tohto následku zabránil obžalovaný, ktorý reagoval správne na vzniknutú situáciu
a vlastnou reakciou, odviezol poškodenú do nemocnice kde jej poskytli akútnu zdravotnú starostlivosť
a preto zachránil život poškodenej.“
61. Nie je tiež zrejmé, z akých dôkazov vyvodil okresný súd svoje skutkové zistenie, že „obžalovaný

poškodenú odviezol do nemocnice na Myjave, kde ju vyhodil z auta a poškodená sa svojimi vlastnými
silami musela dostať k ošetrujúcemu personálu nemocnice...“. Z výpovede poškodenej vyplýva totiž len
to, že: „Potom jej povedal, že ju zavezie do nemocnice do Myjavy, sľúbila mu, že povie verziu, na ktorej
sa dohodli. S autom išiel dovnútra do nemocnice, kde ju vysadil a povedal, že má povedať tú verziu.Videla detskú ambulanciu a zabúchala im na dvere. Vyšla sestrička, prosila ju o pomoc, že je dopichaná.
Volali chirurgické oddelenie, došli pre ňu s vozíkom.“
62. Vzhľadom na zistené pochybenie, bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a to v celom rozsahu.

Dôvod zrušenia napadnutého rozsudku aj v časti výroku o vine v bode 1, napriek tomu že krajský súd
sa stotožnil so závermi okresného súdu ohľadom preukázania viny obžalovaného vo vzťahu k tomuto
skutku, je vymedzený už v bode 46 tohto odôvodnenia a krajský súd ho rozvinie v ďalšej časti tohto
odôvodnenia.
63. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 dodáva, že

nemožno skutkové zistenie, vyplývajúce aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, vyplývajúce
z výpovedí obžalovaného a poškodenej, v tej časti, že obžalovaný „zaviezol poškodenú do areálu
nemocnice“,označiťakochybné.Ďalšieskutkovézistenia,takakoichpremietolokresnýsúddovýrokuaj
odôvodnenia svojho rozhodnutia v predmetnej časti však už vzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti,
ako bolo vyššie uvedené. Preto je potrebné vysporiadať sa opätovne s tým, či prišlo alebo neprišlo
k zániku trestnosti pokusu trestného činu vraždy v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a to

riadnym a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Krajský súd ako odvolací súd totiž môže rozhodnúť
sám rozsudkom vo veci, iba ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý
bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím
súdom. Odvolací súd nemôže sám vo veci rozhodovať rozsudkom, pokiaľ nevykoná žiadne dôkazy
a chcel by zároveň podstatne meniť skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, a to iba na inom,

vlastnom (odlišnom) hodnotení dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvého stupňa. Bude úlohou
okresného súdu opätovne prehodnotiť vykonané dokazovanie tak, aby nevzbudzovali závery súdu
dôvodné pochybnosti.
64. Čo sa týka výroku o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 1, okresný súd pochybil v tom, že v právnej
vete podľa obsahu zápisnice z hlavného pojednávania, na ktorom vyhlasoval napadnutý rozsudok,

ako aj podľa vyhotovenia napadnutého rozsudku, opomenul vypustiť slová „závažnejším spôsobom
konania“ (keďže skutkovú vetu, ako aj právnu vetu a právnu kvalifikáciu upravoval oproti obžalobe).
Právna veta a právna kvalifikácia sú v nesúlade. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok aj v tejto
časti, teda vo výroku o vine v bode 1 a o vine obžalovaného rozhodol sám, nakoľko boli na takýto postup
splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovaného

uznal za vinného na skutkovom základe v zhode s napadnutým rozsudkom, v právnej vete napravil
pochybenie okresného súdu a v súlade s jeho správnymi skutkovnými zisteniami a so správnou právnou
kvalifikáciou ako ju konštatoval okresný súd, vypustil z právnej vety slová „závažnejším spôsobom
konania“.
65. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako súd odvolací akceptoval sčasti

odvolanie obžalovaného, vytknúc prvostupňovému súdu vyššieuvedené chyby pri zisťovaní skutkového
stavu, podradení zistených skutočností pod príslušné ustanovenia Trestného zákona ako aj pri zisťovaní
relevantných skutočností a vyhodnotení, či boli naplnené podmienky pre kvalifikačné znaky podľa §14
ods. 3 písm. a) Trestného zákona a to ohľadom skutku pod bodom 2.
66. Vzhľadom k charakteru vyššie uvedených chýb napadnutého rozsudku, krajský súd sa bližšie

nezaoberal vyhodnocovaním ďalších odvolacích námietok obžalovaného ani odvolacích námietok
prokurátora vo vzťahu k výroku o treste.
67. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.