Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202735
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8820202735.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.MariánaHoffmanna,PhD.aJUDr.EduardaValenčina,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Duchnovičovo námestie
1, 080 01 Prešov, IČO 50 680 552, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 7.833,86 eur s prísl., o odvolaní žalovananého proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/132/2020-253 zo dňa 8.1.2024 takto

r o z h o d o l :

Mení prvoinštančný rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 500 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 7.833,86 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.833,86 eur od 26.10.2021 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie v samostatnom uznesení.

2. Žalobkyňa pôvodne žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 26.10.2020 žiadala, aby súd
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkynisumu7.833,86eurs5%ročnýmúrokomzomeškaniazuvedenej
sumy od 26.10.2020 do zaplatenia.

Prvoinštančný súd prvým rozsudkom vo veci 11Csp/132/2020-114 zo dňa 23.5.2022 rozhodol tak, že
žalobe čo do sumy 7.833,86 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.10.2021
do zaplatenia vyhovel. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol o trovách konania.
Zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku sa dotýkal úroku z omeškania uplatneného za obdobie od
26.10.2020 do 26.10.2021.
Po podaní odvolania proti prvému rozsudku prvoinštančného súdu odvolací Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 17CoCsp/9/2023-164 zo dňa 27.7.2023 výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo vyhovené

a súvisiaci výrok o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so záväzným
právnym názorom vo vzťahu k uplatnenému nároku čo do základu a čo do výšky.3. Napadnutým rozsudkom č.k. 11Csp/132/2020-253 opätovne prvoinštančný súd o uplatnenom nároku
žalobkyne, vo vzťahu ku ktorému bol prvoinštančný rozsudok odvolacím uznesením zrušený, žalobe
vyhovel.

Z rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné
zadosťučinenie z dôvodu, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sa
domohla zrušenia rozhodcovských rozsudkov. Rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. 3Csr/1/2017-51
bolo rozhodnuté o zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC 690/16-MK a RK-PC 688/16-
MK. Rozsudok o zrušení rozhodcovských rozsudkov sa stal právoplatným dňa 26.10.2017. Preto si

žalobkyňa uplatnila právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Poukázala na to, že žalovaný žiadal od žalobkyne v jednom aj druhom prípade rozhodcovského
konania odplatu v takej výške, že žalobkyňa musela sa tomuto konaniu brániť, na obranu využila
inštitút započítania pohľadávok, čo však rozhodcovský súd nezohľadnil, a keďže v rozhodcovskom
konaní bola neúspešná, musela sa brániť aj v konaní pred súdom. Uplatnená suma predstavuje za

rozhodcovské konanie RK-PC 688/16-MK sumu 2.049,52 eura, k tomu zmluvná pokuta vo výške 1.470
eur, náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,85 eura, trovy
konania 38,16 eura a trovy právneho zastúpenia 239,70 eura. Za rozhodcovský rozsudok RK-PC
690/16-MK si uplatnila 2.038,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1.470 eur, náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,85 eura, trovy konania vo výške 38,16 eura a trovy

právneho zastúpenia vo výške 239,70 eur.
Prvoinštančný súd uplatnený nárok posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (pozn. odvolacieho
súdu – nesprávne uviedol § 5 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z., avšak správne ho v svojom rozhodnutí
citoval), ďalej podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Jednoznačne bolo zistené, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 3Csr/1/2017, ktorý sa stal právoplatným dňa

26.10.2017, sa žalobkyňa voči žalovanému domohla zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina, oba z 29.9.2016 pod sp. zn.
RK-PC690/16-MKaRK-PC688/16-MK.Vtomtosporovomkonanížalobkynibolipriznanétrovykonania.
Prvoinštančný súd poukázal na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu pod sp. zn. 13Co/80/2016
a na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/127/2017, kde ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak satisfakčnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú. Cieľom je odradiť
predovšetkým dodávateľa od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny
nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku, ktorým určil neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej

podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, aby vznikol tento nárok, zákon
neurčuje. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia je dôvodný, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa sa domohla svojich
právo voči dodávateľovi v sporovom konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, prvoinštančný súd vyhodnotil konkrétne

okolnosti prejednávaného prípadu a zistil, že uplatnený nárok na 7.833,86 eur je primeraný.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dve zmluvy o revolvingovom úvere dňa
26.12.2014, a to zmluvu 8300067580 na 1.470 eur a druhú zmluvu 8300067911 na 1.470 eur.
Spolu s týmito zmluvami o úvere žalobkyňa uzatvorila aj rozhodcovské zmluvy ku každej jednej
úverovej zmluve a súčasťou rozhodcovských zmlúv bola rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že prípadné spory budú riešiť v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov. Bolo zistené, že vo vzťahu ku každej zmluve sa
začalo rozhodcovské konanie, ktoré sa skončilo rozhodcovskými rozsudkami dňa 29.9.2016, ktoré
oba rozhodcovské rozsudky priznávali vysoké plnenie v prospech žalovaného, v rozpore so zákonom
o ochrane spotrebiteľa a v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Plnenie, na ktoré bola

žalobkyňa zaviazaná, bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo nakoniec vyplýva z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia,ktorébolozákladomuplatnenéhonárokuvprejednávanejveci,atovoveciOkresnéhosúdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csr/1/2017. Rozhodcovské rozsudky predstavujú exekučný titul a v prípade,
ak by sa žalobkyňa nebránila a nepodala by žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, mal by
žalovanýpodkladprevykonanieexekúcieajenanajvýšpravdepodobné,žebyknejajpristúpilavymáhal

by neodôvodnené nároky od žalobkyne v rozpore so zákonom.
Rozhodcovské rozsudky zneli na plnenie v takej výške, že táto bola enormná, naviac, keď rozhodcovský
súdnezapočítaldožiadanéhoplneniaužzaplatenépohľadávkyžalobkyňouvprospechžalovaného,hocižalovaný v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia túto okolnosť vôbec nepoprel
a nerozporoval, a preto ju súd považoval za preukázanú.
Žalobca v rozhodcovskom konaní (teraz žalovaný) pri podávaní návrhu na rozhodcovský súd skutkové

okolnosti prejednávanej veci neopísal správne, žalobkyňa už v rozhodcovskom konaní sa musela obrátiť
na právnu pomoc a brániť sa v rozhodcovskom konaní, hoci neúspešne; nakoniec však v sporovom
konaní o neplatnosť rozhodcovských rozsudkov úspešne.
Žalovaný týmto svojim postupom vystavil žalobkyňu značnému stresu, nepohodliu a neistote, ako
súdny spor dopadne. Uvedené skutočnosti, a to stres, sa podpísali na zhoršení zdravotného stavu

žalobkyne. Uvedené vyplýva z výpovede žalobkyne pred prvoinštančným súdom, ako aj z výpovede
svedka, manžela žalobkyne a z predložených lekárskych správ. Žalobkyňa bola v čase vydávania
rozhodcovských rozsudkov a vymáhania nárokov tehotná uvedené sa musí odzrkadliť vo výške
primeraného finančného zadosťučinenia, naviac pokiaľ ide o dva rozhodcovské rozsudky, ktoré voči
žalobkyni boli vydané.
Žalobkyni konaním žalovaného bola spôsobená materiálna ujma, ktorá sa premietla do zníženia

rodinného rozpočtu a tým aj do zníženia životnej úrovne rodiny, ďalej materiálna ujma v podobe
pokračujúceho bezdôvodného obohatenia žalovaným trvala. Žalobkyňa dobrovoľne splnila istinu voči
žalovanému v priebehu konania pred Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csr/1/2020.
Žalobkyňa bola pod stresom a psychickým vypätím a vyskytli sa u nej zdravotné problémy, ktoré boli
súdu preukázané.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že problémy nastali v čase, keď sa rozhodla úver rýchlejšie zaplatiť kvôli
vysokému úročeniu. Aj keď bola istina zaplatená, žalovaný ju začal kontaktovať, že nespláca splátky,
kontaktoval ju telefonátmi, sms-kami a nakoniec došlo rozhodcovské rozhodnutie, z ktorého bola
šokovaná. V tom čase žalobkyňa bola druhýkrát tehotná. Už v tom čase trpela zdravotnými problémami
(diabetes), ktoré zdravotné problémy v dôsledku stresu sa zhoršili a aj tehotenstvo prebiehalo

komplikovane. Následne ju kontaktoval zástupca žalovaného, ktorý telefonicky apeloval na to, aby sa
stretli, že pôžička nie je splácaná a že má opäť voči žalovanému dlh. Žalobkyňa to považovala za
vyplatené, dokonca zástupca žalovaného komunikoval s jej manželom, apeloval na úhradu nedoplatkov,
nebral do úvahy okolnosť, že manžel žalobkyne oznámil zástupcovi žalovaného, že majú advokáta,
s ktorým nech vec riešia. Tento odmietol komunikovať s advokátom, pričom ich kontaktoval každý

druhý-tretí deň, čo bolo nepríjemné. Taktiež sa cítila nepríjemne, keď zástupca žalovaného bol u nich
v domácnosti, žije na malej dedine a tak manžel tohto pána z videnia poznal. Nevedela, kde v obci na
tohto pána natrafí a stretnutie s ním sa jej javilo ako nepríjemné, najmä v prípade, pokiaľ domov prišli
rozhodcovské rozsudky. Svedok pred súdom uviedol, že pán, ktorý vymáhal pohľadávky, bol pri svojej
činnosti dosť hlasný, báli sa, aby túto komunikáciu nepočuli susedia.

Preto prvoinštančný súd považoval uvedenú sumu 7.833,86 eur za dostatočnú na pokrytie primeraného
finančného zadosťučinenia žalobkyne.
Súd zobral do úvahy okolnosť, že psychický stres, ktorý prežívala žalobkyňa, mal vplyv na jej zdravotný
stav, čo nakoniec žalobkyňa preukázala lekárskymi potvrdeniami o tom, že v dôsledku ochorenia na
diabetes musela podstúpiť amputáciu časti chodidla.

Prvoinštančný súd nepovažoval uplatnený nárok žalobkyne za premlčaný s poukazom na ust. § 100, 101
a 111 Občianskeho zákonníka, pretože nárok bol uplatnený včas po tom, čo nadobudol právoplatnosť
rozsudok o zrušení rozhodcovských rozsudkov.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uviedol
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný odvolanie podával proti celému
rozsudku prvoinštančného súdu.

Uviedol, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedol, že nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi tvrdeným zhoršením zdravotného
stavu žalobkyne a označenými rozhodcovskými rozsudkami, ktoré boli zrušené rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Csr/1/2017. V konaní boli predložené lekárske správy z roku
2022 a 2023, ktoré opisujú zdravotný stav v týchto rokoch, nie však zdravotný stav v rokoch 2016,

kedy boli žalobkyni doručené rozhodcovské rozsudky. Zo žiadnej z lekárskych správ nevyplýva žiadny
záver o tom, že medzi doručením rozhodcovských rozsudkov v roku 2016 a tvrdeným zhoršením
zdravotného stavu popisovaným v predložených lekárskych správach v roku 2022 a 2023 má byť
nejaký kauzálny nexus. Ani v konaní sp. zn. 3Csr/1/2017 žalobkyňa nič také netvrdila. Naviac, ani jedenrozhodcovský rozsudok nebol doručovaný žalobkyni bez toho, aby jej skôr nebola doručená príslušná
žaloba. Žalobkyňa získala vedomosť o žalovanej sume nie z rozhodcovských rozsudkov, ale už zo
žalôb a v rozhodcovských konaniach bola nečinná. Existenciu akéhokoľvek zdravotného stavu alebo

psychického problému nie je oprávnený súd v prejednávanej veci skúmať. Ide o odbornú medicínsku
otázku.
Žalovaný namietal závery prvoinštančného súdu o nejakých opakovaných výzvach či nátlaku na
úhradu dlhu. Uvedené uviedol len manžel žalobkyne, ktorý žije v spoločnej domácnosti, je materiálne
zainteresovaný na tomto spore. Žalobkyňou a svedkom popisovaný stav nebol riešený už v roku 2016

formou napr. sťažnosti, nebol opísaný ani v konaní pod sp. zn. 3Csr/1/2017. Žalobkyňa nepredložila
žiadne dôkazy o komunikácii, o sms správach, vyhrážkach pracovníka žalovaného, neboli tieto správy,
ani vyhrážky konkretizované.
Podanie akejkoľvek žaloby je výkon práva na súdnu a inú právnu ochranu a sporová strana má právo
domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom súdu.
Ak sa aj žalobkyňa bála exekučného titulu, pred vydaním poverenia prichádza ex offo k súdnej kontrole

exekučného titulu a výsledkom je rozhodnutie exekučného súdu o vydaní či nevydaní poverenia
súdnemu exekútorovi.
Žalovaný ďalej namietal spôsob určovania finančného zadosťučinenia, keď prvoinštančný súd nezobral
do úvahy plynutie času a to nielen v kontexte premlčania, ale aj v kontexte zdôraznenia závažnosti
vzniknutej ujmy. Pokiaľ sa týka závažnosti vzniknutej ujmy, čím neskôr sa uplatňuje daný nárok, klesá

nielen samotný význam zadosťučinenia, ale aj vyjadrenie v peňažnom ekvivalente, ale aj rozsah
vyžadovanej nápravy. Ďalej žalovaný namietal aj premlčanie uplatneného nároku, keď na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia uplynula premlčacia doba 3 rokov podľa § 100 a § 101
Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začala plynúť v prejednávanej veci dňa 26.10.2017, teda
primerané finančné zadosťučinenie sa však priznáva na základe tvrdených skutočností uplatňovaných

v žalobe. Nárok je potrebné priznať od skutočností, ktoré v dôsledku uplatňovaných nárokov žalovaným
vznikli. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na finančné zadosťučinenie na základe rozhodnutia
Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Csr/1/2017 o zrušení rozhodcovských rozsudkov.
Primerané finančné zadosťučinenie si uplatňuje žalobkyňa v súvislosti s touto skutočnosťou. To, že
v rozsudku neoznačil súd porušenie konkrétneho práva žalovaný nerozporuje, avšak v rozsudku sp. zn.

3Csr/1/2017 súd nekonal a nerozhodoval o žiadnom porušení, ktoré by sa týkalo zasielania výziev na
plnenie, údajných vyhrážok či nátlaku a podobne. Dané skutočnosti neboli preto podkladom či základom
žiadneho právoplatného súdneho rozhodnutia, a teda na základe nich už nie je možné priznať žiadne
finančné zadosťučinenie, pretože je premlčané či už do základu alebo čo do výšky.
Ďalej žalovaný namietal úvahu prvoinštančného súdu o priznaní výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, pretože nie je jednoznačné, na základe akej právnej normy dospel k požadovanej výške
7.833,86 eur.
V celom konkrétnom prípade súd neoznačil žiadne právo, ktoré malo byť na strane spotrebiteľky
porušené.
Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď listiny, a to lekárske správy súd

doručil žalovanému prípisom až dňa 3.1.2024, čo bolo menej ako 5 dní pred pojednávaním určeným na
8.1.2024. Reálne išlo o 4 dni, z toho dva dni boli víkendové. Napriek tomu sa tak stalo, keď disponoval
s týmito listinami už skôr. Súd nemienil poskytnúť žalovanému žiadnu primeranú lehotu na vyjadrenie
k nim.
Žalovaný namietal aj rozhodnutie o úroku z omeškania, ktoré je nezákonné, v rozpore s ustálenou

súdnou praxou, týkajúcej sa úroku z omeškania z nárokov, ktoré predstavujú nemajetkovú ujmu alebo
finančné zadosťučinenie. V konaní nebolo objektívne preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania,
že omeškanie by mohlo vzniknúť až okamihom nesplnenia v rozsudku uloženej povinnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Co/15/97).
Žalovaný svoju odvolaciu námietku vo vzťahu k úrokom z omeškania doplnil podaním, ktoré došlo

prvoinštančnému súdu dňa 11.3.2024 o informáciu, že už v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 6Cdo/185/2011 je uvedené, že ust. § 121 ods. 3 OZ považuje úroky z omeškania za príslušenstvo
žalovanej pohľadávky a keďže pohľadávka na náhradu nemajetkovej ujmy nemohla v dosiaľ právoplatne
neskončenom súdnom konaní ešte vzniknúť, nemožno žalovaného zaviazať na zaplatenie úrokov
z omeškania. Poukázal na dôvody podaného odvolania.

5. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá uviedla, že vo vzťahu k zachovaniu lehoty
na prípravu má za to, že táto lehota bola zachovaná, keďže uvedené okolnosti je potrebné posudzovať
individuálne.Zdravotný stav žalobkyne sa počas vymáhania finančnej čiastky žalovaným zhoršil. Je pravdou, že
ochorenie bolo žalobkyni diagnostikované skôr, avšak akýkoľvek nátlak, stres či finančný alebo iný
negatívny vplývali na jej zdravie. Celá situácia mala hlboko negatívny dopad najmä na zdravie a rodinné

vzťahy. Opätovne žalobkyňa uviedla, že je hospitalizovaná a dodala, že ak súd zníži výšku primeraného
finančného zadosťučinenia, zotrváva na nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedla, že
nárok si uplatnila riadne, včas a nie je premlčaný. Žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalobkyne zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý trval na svojom odvolaní a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania.
Poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil okolo roku 2012. Zo žiadneho odborného záveru
nevyplýva, že by vo vzťahu k vymáhaným nárokom a rozhodcovským rozsudkom z roku 2016 bol
kauzálny nexus v tejto súvislosti.
Ďalej poukázal na to, že uplatnený nárok žalobkyne je premlčaný, keďže tento nárok sa viaže

na skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe a je potrebné tieto okolnosti posúdiť v jednote
s primeraným finančným zadosťučinením a včasnosťou uplatnených nárokov. Okolnosti odôvodňujúce
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neboli predmetom skúmania v pôvodnom rozsudku
sp. zn. 3Csr/1/2017 Okresného súdu Vranov nad Topľou.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, na nariadenom pojednávaní podľa
§ 385 CSP a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je potrebné zmeniť (§ 388 a § 390 CSP).

8. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Odvolací súd dospel na základe zistených okolností a rozsahu odvolania k záveru, že prvoinštančný súd
podľa § 384 ods. 1 CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nedostatočným skutkovým záverom,
najmä pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, preto odvolací súd podľa § 385
ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom

zopakoval tak, aby mal rovnaký základ pre tvorbu a posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci.

9. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní vypočul žalobkyňu, svedka, vykonal dôkazy listinami.
Žalobkyňa na pojednávaní navrhla vykonať dokazovanie znalcom na preukázanie priamej príčinnej
súvislosti medzi vzniknutým stresom vyvolaným vymáhaním pohľadávky žalovaným a následnými

chirurgickými zákrokmi žalobkyne. Neskôr vykonanie tohto dôkazu zobrala späť. Na výsluchu svojich
rodičov netrvala.
V podaní zo dňa 18.3.2025 navrhla vykonať dôkaz, a to zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu žalobkyne
odroku2014dodnešnéhodňazNemocniceVranov,pretožezdravotnoudokumentáciouztohtoobdobia
nedisponuje. Bližšie neuviedla, aké skutkové okolnosti mieni súdu touto dokumentáciou preukázať.

Odvolací súd vyhodnotil návrh žalobkyne ako nedôvodný tak po skutkovej ako aj časovej stránke a tento
zamietol. Všetky rozhodné skutočnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku mal súd k dispozícii
a to z prvoinštančného konania, ako aj z odvolacieho konania, kedy žalobkyňa predložila ďalšie lekárske
potvrdenia, ale aj z dôvodu, že podľa samotnej žalobkyne je zabezpečenie tejto dokumentácie časovo aj
6-mesačné, ale na žiadosť súdu bude vykonaná požiadavka „urgentnejšie“, čo vzhľadom na dostatočné

informácie o zdravotnom stave žalobkyne je neakceptovateľné. Jej zdravotný stav reálne existujúci
a prežité zdravotné zákroky ako také neboli žalovaným spochybnené. Preto návrh na doplnenie
dokazovania zamietol.

10. Odvolací súd z vykonaného dokazovania skutkové okolnosti ohľadne základu uplatneného nároku

zistil rovnako tak, ako ich v napadnutom rozhodnutí ustálil prvoinštančný súd. Na zistenia v napadnutom
rozsudku poukazuje.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súdeúspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto sa za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRz30.6.2022podsp.zn.6Cdo/92/2021(R48/2022)prepriznanie
práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti
v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim
kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so

zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 základným predpokladom,
ktorý zákon č. 250/2007 Z.z. v ust. § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie je, že si žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie svojich práv na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Nevyžaduje sa, aby bol medzi
stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Dokonca sa nevyžaduje aj, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z.z. v znení neskorších predpisov bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľa.

11. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným i odvolacím súdom bolo jednoznačne preukázané,
že žalobkyňa v konaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou si uplatnila nárok z porušenia práva

proti žalovanému ako dodávateľovi tým, že bolo rozhodnuté o zrušení rozhodcovských rozsudkov,
ktoré boli vydané v rozhodcovskom konaní na základe neplatných rozhodcovských zmlúv, pretože tieto
rozhodcovské zmluvy ako súčasti revolvingových úverov boli vopred pripravené, predformulované,
vyhotovené drobným písmom, prakticky nečitateľné a žalobkyni popri uzatváraní revolvingovej zmluvy
neostávalo nič iné, ako rozhodcovskú zmluvu podpísať, pokiaľ chcela získať revolvingový úver.

Prvoinštančný súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku ako podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednaná, a preto rozhodovanie rozhodcovského súdu na základe tejto neplatne dojednanej
rozhodcovskej doložky nebolo v súlade so zákonom. Preto aj rozhodcovské rozsudky nie je možné
akceptovať, pretože rozhodcovský súd nemal kompetenciu vo veci konať a rozhodovať.
Prvoinštančný súd vo veci sp. zn. 3Csr/1/2017 rozhodol rozsudkom dňa 6.9.2017, ktorý sa stal

právoplatným dňa 26.10.2017. Týmto rozsudkom žalobkyňa sa domohla rozhodnutia o tom, že žalovaný
porušil jej práva pri uzatváraní revolvingového úveru tým, že súčasťou tohto úveru bola aj neplatná
rozhodcovská doložka, na základe ktorej podnetoval konanie rozhodcovského súdu, ktorý voči žalobkyni
vydal rozhodcovský rozsudok v oboch prípadoch poskytovaného revolvingového úveru, kde sumy
priznané rozhodcovským rozsudkom boli v takej výške, že nezohľadnili ostatné okolnosti uzatvorenia

úverovej zmluvy a jej prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nezohľadnili ani už poskytnuté plnenie
žalovanou čo do poskytnutej istiny revolvingového úveru. Preto žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

12. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka spočívajúca v premlčaní uplatneného

nároku. Podľa žalovaného pri premlčaní sa plynutie času neodvíja od rozhodnutia súdu v pôvodnom
konaní, ale od tvrdených okolností, ktoré postihli žalobkyňu v súvislosti s uplatňovaním nárokov
v pôvodnom konaní, ktoré odôvodňujú jej nárok na výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
V danom prípade ide o okolnosti v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu a spôsobom vymáhania
úverového dlhu, zasielania sms, telefonátov, zhoršenia zdravotného stavu a pod.

Odvolací súd k tejto odvolacej námietke udáva, že s otázkou premlčania sa prvoinštančný súd
riadne vysporiadal, s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu v tomto rozsahu odvolací súd
v celom rozsahu súhlasí a nakoniec poukazuje aj na svoje skoršie uznesenie v prejednávanej veci č.k.
17CoCsp/9/2023-164 zo dňa 27.7.2023, kde v bode 6 uznesenia sa otázkou premlčania zaoberal. Na
právnom názore odvolacieho súdu vo vzťahu k premlčaniu nedošlo k žiadnej zmene.

Odvolací súd zotrváva na tom, že odvolacia námietka v súvislosti s premlčaním uplatneného nároku na
primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodná. Vo všeobecnosti na majetkové nároky platí trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie od momentu, kedy bolo možné právo
uplatniť prvýkrát.
Vdanomprípadeprávobolomožnéuplatniťprvýkrátpotom,čonadobudolrozsudokč.k.3Csr/1/2017-51

Okresného súdu Vranov nad Topľou, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. právoplatnosť. Deň nasledujúci po právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyňa
mohla prvýkrát úspešne uplatniť náhradu na primerané finančné zadosťučinenie. Keďže rozsudok sastal právoplatným dňa 26.10.2017, už dňa 27.10.2017 žalobkyňa si mohla prvýkrát uplatniť tento nárok
a mohla si ho uplatniť až do 27.10.2020.
Žaloba na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bola na prvoinštančný súd podaná

dňa 26.10.2020, teda bola podaná včas, počas plynutia trojročnej premlčacej doby. Je bez
právneho významu, na základe akých okolností si žalobkyňa uplatňuje výšku primeraného finančného
zadosťučinenia a aké okolností sa vyskytli v čase, kedy musela sa svojich nárokov domáhať v pôvodnom
konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csr/1/2017. Tieto okolnosti len dokresľujú
a vytvárajú podklad pre úvahu súdu o priznaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia, od týchto

okolností sa neodvíja plynutie premlčacej doby. Plynutie premlčacej doby tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. začína plynúť po tom, čo žalobkyňa sa úspešne domohla na súde rozhodnutia,
v ktorom sa konštatuje porušenie jej práv dodávateľom. Preto aj túto odvolaciu námietku žalovaného
považuje odvolací súd za nedôvodnú.

13. Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, táto výška závisí od úvahy súdu, kedy

súd berie do úvahy intenzitu zásahu, časové trvanie závadného konania, satisfanikčnú, sankčnú funkciu,
okolnosti, ktoré nastali v privátnej sfére žalobkyne s tým, že celú situáciu musela riešiť súdnou cestou.
Odvolací súd zopakoval dokazovanie vo vzťahu k výške uplatneného primeraného finančného
zadosťučinenia a dospel k záveru vo vzťahu k skutkovým okolnostiam zhodne ako prvoinštančný
súd, keď mal zistené, že žalobkyňa mala uzatvorené dve revolvingové zmluvy na rovnakú výšku

a v každej revolvingovej zmluve súčasťou tejto bola rozhodcovská zmluva a rozhodcovská doložka,
ktoré boli uzatvorené neplatne. Aj napriek tomu žalovaný, keď žalobkyňa prestala dlh uhrádzať,
z alternatívy riešenia sporu súdnou cestou alebo rozhodcovským súdom si zvolil alternatívu riešenia
sporu rozhodcovským súdom.
V rozhodcovskom konaní žalobkyňa sa dala zastúpiť právnym zástupcom. Už vtedy musela svoje

práva chrániť, pretože uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere bola bezúročná a bezpoplatková
s tým, že rozhodcovský súd jej do uplatneného plnenia nezarátal už uhradenú istinu z každej zmluvy.
Napriek tomu, že žalobkyňa považovala svoj dlh za uhradený, rozhodcovský súd na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý mohol byť podkladom pre exekučné
konanie. Opäť bolo nevyhnutné zo strany žalobkyne sa takémuto konaniu zo strany žalovaného brániť.

Žalovaný využil prioritne riešenie sporu rozhodcovským súdom, aj keď podľa názoru odvolacieho
súdu, najspravodlivejším spôsobom riešenia tohto problému mohol byť všeobecný súd, ktorý by sa
bol vysporiadal so všetkým okolnosťami odôvodňujúcimi zaviazať žalovanú na plnenie z uvedených
úverových zmlúv.
Žalobkyňa sa musela intenzívnemu tlaku žalovaného brániť, a to nielen v priebehu rozhodcovského

konania, ale aj po ukončení rozhodcovského konania, kedy podala žalobu o neplatnosť rozhodcovských
rozsudkov v každom jednom prípade, kedy nakoniec prvoinštančný súd po spojení veci rozhodol
o neplatnosti rozhodcovských rozsudkov.
Žalobkyňa pred odvolacím súdom trvala na výpovedi, ktorú učinila pred prvoinštančným súdom. Aj pred
odvolacím súdom potvrdila, že uhradila istiny úverov a jej manžel ako svedok potvrdil, že sa tak stalo

na radu advokáta. V tom čase trpela cukrovkou a zároveň očakávala narodenie dieťaťa. V tom čase sa
jej pod stresom zhoršil zdravotný stav, glykémia, musela byť hospitalizovaná. S úhradou istiny úveru jej
pomohli rodičia, ktorí si podľa jej tvrdenia na ten účel zobrali pôžičku. Potvrdila, že následne pracovník
žalovaného chodil k ním domov, svedok, manžel žalobkyne, potvrdil takéto stretnutie len raz. Potvrdil
všakajto,žeuvedenýčlovekvykonávalsvojučinnosťhlučne,pričomsvedoksaobával,abysitonevšimli

susedia. Cítil sa nepríjemne. SMS správami a telefonicky bola kontaktovaná stále len žalobkyňa. Obaja
potvrdili, že pracovník žalovaného nekomunikoval s ich právnym zástupcom, hoci bol o tom informovaný.
V tom čase sa zdravotný stav žalobkyne začal postupne dlhodobo zhoršovať, zistili jej komplikácie
v súvislosti s jej ochorením cukrovkou, čo viedlo až do súčasnej druhej amputácie v časti dolnej
končatiny.

Svedok,manželžalobkynepotvrdil,žedokoncaniektotelefonovaldojehofirmy,kdepracujeainformoval
sa, ako spláca dlh.
Z listín, ktoré žalobkyňa predložila súdu prvoinštančnému i odvolaciemu jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa má zdravotné problémy, ktorými trpí dlhodobo, v súvislosti s jej ochorením sa vyskytujú ďalšie
zdravotné komplikácie, ktoré sú odborne medicínsky riešené v rôznych zdravotníckych zariadeniach,

okrem iného aj v Nemocnici v Humennom, v Nemocnici v Snine a aj v Nemocnici Vranov. Existenciu
zdravotných komplikácií nikto nespochybnil, avšak priama príčinná súvislosť stresov žalobkyne
a konaním žalovaného v súvislosti s vymáhaním zmluvných dlhov, ktorá mala vyústiť do dvochchirurgických zákrokov u žalobkyne preukázaná nebola, hoci zo strany žalobkyne práve uvedené
okolnosti mali odôvodňovať požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
Vo všeobecnosti cukrovka je celoživotné ochorenie, vyžaduje si pozornú liečbu a starostlivosť, inak

môže dôjsť k mnohým akútnym či chronickým komplikáciám. Preto skúmanie liečenia tohto ochorenia
u žalobkyne presahuje rámec predmetu tohto sporu.
Vymáhanie nárokov žalovaným trvalo niekoľko rokov, keď najskôr prebehli rozhodcovské konania v roku
2016, následne v roku 2017 žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť rozhodcovských rozsudkov a až
26.10.2017 sa rozsudok stal právoplatným. Situácia teda mala určitý negatívny vplyv aj na atmosféru

v rodine.

14. Všetky tieto okolnosti viedli odvolací súd k záveru, že konanie žalovaného bolo spôsobilé negatívne
zasiahnuť do nielen majetkovej sféry žalobkyne, ale aj do osobnostnej sféry žalobkyne, ohroziť jej
sociálny, rodinný život, ale v danom prípade aj zdravie jej očakávaného dieťaťa. Žalobkyňa bola
nútená aktívne sa brániť žalovanému ako veľkej finančnej spoločnosti profesionálne zaoberajúcej

sa poskytovaním a vymáhaním úverov, bola nútená nielen sa brániť v rozhodcovskom konaní, kde
na obranu žalobkyne (v rozhodcovskom konaní žalovanej) rozhodcovský súd vôbec neprihliadol, ale
následne bola nútená vyvolať v dôsledku negatívnych záverov rozhodcovského konania nové súdne
konanie, ktoré rozhodcovské rozhodnutia zrušilo. Bola nútená brániť svoje práva prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, pretože sama nebola schopná sa postaviť voči žalovanému, ktorý dokonca

aj odmietal rokovať s jej právnym zástupcom. Celé súdne konania boli pre žalobkyňu a jej rodinu
stresujúcou situáciou, bez toho, aby vedela, akým spôsobom jej nároky uplatňované na súde dopadnú,
či jej nevznikne prípadná ďalšia majetková či nemajetková ujma.

15. Preto podľa odvolacieho súdu pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba

vychádzať z toho, že výška tohto nároku má mať charakter satisfakčný, ale aj charakter sankčný tak, aby
odradila žalovaného od ďalšieho obdobného nekalého konania nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale aj vo
vzťahu k iným spotrebiteľom. Zároveň je potrebné chápať výšku priznaného finančného zadosťučinenia
aj ako určitú odmenu žalobkyni za to, že bola vôbec ochotná už v štádiu rozhodcovského konania sa
pustiť do sporu so žalovaným, ktorý bol ekonomicky aj právne silnejší ako dodávateľ, než žalobkyňa

ako spotrebiteľka.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že za primeranú je potrebné považovať sumu finančného
zadosťučinenia vo výške 250 eur vo vzťahu ku každému napadnutému rozhodcovskému rozsudku, teda
spolu 500 eur. Primerané finančné zadosťučinenie podľa odvolacieho súdu dostatočným spôsobom
zabezpečí realizovanie základných funkcií tohto inštitútu, kedy negatívne okolnosti, ktoré boli spôsobené

žalovaným žalobkyni, aspoň čiastočne pokryjú touto sumou.
Sumu, ktorú zvolil prvoinštančný súd vo výške 7.833,86 eur je suma, ktorá vysoko nad rámec všetkých
primeraných kritérií presahuje účelnosť tohto inštitútu a opäť spôsobuje nevyváženosť a nerovnováhu
medzi odškodnením žalobkyne ako spotrebiteľky podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
a konaním žalovaného, kde pri tom, ak by odvolací súd zotrval na priznanom primeranom finančnom

zadosťučinení, by došlo na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu, pretože by bolo toto plnenie
vysoko nad základným kritériom primeranosti.
Preto odvolací súd priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v danom prípade vo výške
500 eur, z čoho polovica 250 eur predstavuje konanie žalobkyne vo vzťahu k prvému rozhodcovskému
rozsudku a ďalšia časť 250 eur konanie žalobkyne vo vzťahu k druhému rozhodcovskému rozsudku,

od rozhodcovského konania, kedy sa musela tomuto brániť, až po právoplatné skončenie konania sp.
zn. 3Csr/1/2017, vrátane všetkých negatívnych dôsledkov, ktoré bola žalobkyňa nútená znášať nielen
návštevami pracovníka žalovaného v domácnosti, tefonátmi, sms-kami, nepríjemnými situáciami, ktoré
boli vyvolané jeho účasťou v ich domácnosti, ale aj okolnosťou, že v tom čase sa jej celoživotné
ochorenie zhoršovalo.

16. Preto v tejto časti odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil
a žalobe vyhovel čo do sumy 500 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

17. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, a to nielen vo vzťahu k nároku na výšku primeraného
finančného zadosťučinenia nad sumu 500 eur až do sumy 7.833,86 eur, ale zamietol návrh žalobkyne
na priznanie úrokov z omeškania.Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaný podal odvolanie a vysvetlil, že pri tomto nároku sa môže
dostať do omeškania po tom, čo nesplní si svoju povinnosť po rozhodnutí súdu. Omeškanie pred
rozhodnutím súdu nevzniká, pretože tento nárok je uplatniteľný súdnou cestou.

V doplnení podania, ktoré bolo súčasťou doplnenia odvolania žalovaný poukázal aj na existujúcu súdnu
prax odôvodňujúcu dôvodnosť jeho odvolania spočívajúceho v tom, že žalobkyňa nemá nárok na úroky
z omeškania.
Odvolací súd doplnenie odvolania nepovažoval za doplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 3
CSP, odvolanie čo do úrokov z omeškania riadne prejednal a vo vzťahu k tejto odvolacej námietke

odvolací súd uvádza, že je dôvodná.
Povinnosť platiť primerané finančné zadosťučinenie vzniká žalovanému až rozhodnutím súdu, pretože
súd v sporovom konaní na základe vlastnej úvahy určí, či nárok je dôvodný čo do základu, ale
určí aj výšku tohto primeraného finančného zadosťučinenia. Takýto nárok potom je povinný žalovaný
zaplatiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, kedy po zmeškaní paričnej lehoty je povinný platiť úroky
z omeškania. Do doby, kým o nároku nerozhodne súd a dým si svoju povinnosť plní v súdom stanovenej

lehote, úroky z omeškania nie sú súčasťou nároku na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia.
Primerané finančné zadosťučinenie, najmä pokiaľ sa týka výšky, je zrejmé až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu v prejednávanej veci.
Preto odvolací súd v tomto rozsahu nárok žalobkyne ako nedôvodný zmenil a zamietol (§ 388 CSP).

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci žalobkyňa musela preukázať dôvodnosť
uplatneného nároku a tvrdiť okolnosti, na základe ktorých si uplatnila výšku primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalobkyňa okolnosti priznania primeraného finančného zadosťučinenia preukázala,
potvrdila ich nielen vlastnou účastníckou výpoveďou, ale aj výpoveďou svojho manžela, prípadne
dokladmi o zdravotnom stave žalobkyne.

Žalovaný sa súdnych konaní a dokazovania vo veci samej nezúčastňoval aj napriek tomu, že na
pojednávania bol riadne predvolávaný a boli mu zasielané všetky listiny dôležité vo veci. Na svoju
obranu nenavrhol žiaden dôkaz a ani v priebehu konania nespochybnil žiadne tvrdenia a preukázané
okolnosti žalobkyňou. Preto, keďže žalovaný bol v dôkaznej núdzi a žalobkyňa uplatnený nárok čo do
základu, ale aj čo do odvolacím súdom priznanej výšky preukázala, odvolací súd odvolaciu námietku

žalovaného, ktorá spočíva v nepreukázaní zásahov do majetkovej, rodinnej, osobnostnej sféry žalovanej
nepovažoval za dôvodnú.

19. Odvolací súd ďalej uvádza, že všetky listiny a najmä dôkazy, ktoré v spore predložila žalobkyňa
a týkali sa zdravotného stavu žalobkyne, boli doručované žalovanému. Stalo sa tak naposledy pred

pojednávaním prvoinštančného súdu, ktoré sa konalo dňa 8.1.2024, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
vo veci samej. Okolnosť, že žalovaný o termíne pojednávania dňa 8.1.2024 vedel, svedčí aj doručenka,
na základe ktorej bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie.
Predvolanie na pojednávanie bolo úspešne doručené dňa 20.12.2023. Pred pojednávaním žalobkyňa
predložila súdu lekárske záznamy o svojom zdravotnom stave, išlo o listiny, ktoré ako dôkazy mali

byť vykonané na najbližšom pojednávaní dňa 8.1.2024. Pred týmto pojednávaním listiny boli doručené
žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.1.2024. Žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie
saktýmtolistinám,súdtietolistinyzaslalžalovanémuscieľom,abysasnimioboznámil,abynáslednena
najbližšom pojednávaní dňa 8.1.2024 mohlo byť riadne vykonané dokazovanie týmito listinami a aby sa
mohli strany sporu k týmto listinám vyjadriť. Žalovaný sa však na pojednávanie dňa 8.1.2024 nedostavil,

svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 2.1.2024, ktoré predložil prvoinštančnému súdu dňa
3.1.2024 z dôvodu hospodárnosti konania. K pojednávaniu dňa 8.1.2024, ako aj k doručeným listinám
žalovaný zaujal písomné stanovisko až 31.1.2024, kde uviedol, že nie je zrejmé, aký vecný súvis majú
predložené listiny, lekárske správy s predmetom sporu, žalobca neuviedol túto spojitosť a tieto sa majú
týkať zdravotného stavu žalobkyne, avšak bez vecnej a časovej súvislosti s predmetu sporu.

Tým, že prvoinštančný súd doručil uvedené dôkazy žalovanému, ktoré predložila žalobkyňa na výzvu
súdu z predchádzajúceho pojednávania, tým, že prvoinštančný súd sa týmito dôkazmi zaoberal na
najbližšom pojednávaní dňa 8.1.2024, na ktoré sa žalovaný z vlastného rozhodnutia nedostavil,
k listinám sa v lehote do pojednávania a do ukončenia dokazovania na tomto pojednávaní dňa 8.1.2024
nevyjadril, nedošlo zo strany súdu k odňatiu práva konať žalovanému pred súdom, ani k porušeniu

práva na spravodlivý súdny proces. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené riadne
a včas, najmenej 5 dní pred pojednávaním o termíne pojednávania bol žalovaný informovaný. Okolnosť,
že sa na toto pojednávanie dobrovoľne nedostavil, na ktorom pojednávaní mal možnosť sa vyjadriť
k listinám, ktoré mu boli doručené, nie je okolnosťou, ktorou by súd svojim procesným postupomznemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Sám žalovaný sa vystavil riziku, že na pojednávaní, na ktorom sa
nezúčastnil, sa nebude môcť k doručeným listinným dôkazom vyjadriť.

20. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil a žalobkyni
priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Vo zvyšku uplatneného nároku na
primerané finančné zadosťučinenie a na úroky z omeškania v celom rozsahu odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.
V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 2 CSP úspech každej sporovej strany bol v prejednávanej veci v určitej časti.
Keďže uplatnený nárok a priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie závisel od úvahy súdu,

žalobkyňa bola úspešná v tomto rozsahu čo do priznania primeraného finančného zadosťučinenia.
V tomto rozsahu patrí žalobkyni ako úspešnej strane sporu čo do základu nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.
Nárok na úroky z omeškania je samostatne žalovateľný nárok, o ktorom rozhoduje súd čo do základu aj
čo do výšky. Žalovaný bol úspešný čo do nepriznania nároku na úroky z omeškania, kde už v pôvodnom

konaní v rozsudku 11Csp/132/2020-114 čiastočne tento nárok bol zamietnutý a v tomto odvolacom
konaní vo zvyšku uplatnený nárok na úroky z omeškania bol zamietnutý.
Keďže obe sporové strany mali v prejednávanom spore úspech len čiastočný, odvolací súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Predmetom konania boli dva hmotnoprávne nároky, a to nárok na primerané finančné zadosťučinenie

a nárok na úroky z omeškania. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 50 % uplatnených nárokov a žalovaný
v rozsahu 50 % nárokov uplatnených voči jeho osobe. Preto ust. § 255 ods. 2 CSP, § 396 ods. 2 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP dáva zákonný základ pre nepriznanie práva na náhradu trov konania stranám sporu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).