Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200474
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322200474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: S. N. M., M..L..T.., M. M. O.
Z., B. X, R.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou L. Y., M..L..T.., M. M. O. Z., B. X, R.T.:
XX XXX XXX, proti žalovanej: V. J., I. XX.XX.XXXX, Z. O. Z., Z. XXX/XX, o zaplatenie 7 004,85 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.03.2023
č. k. 65Csp/9/2022-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej
domáhal, aby jej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 7 004,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 6 657,06 eur od 10.11.2021 do zaplatenia z titulu nevrátených finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
XXXXXXXXXX uzavretej 16.10.2017 medzi právnou predchodkyňou žalobcu G. Z., F..M.., M. M. O. Z.,
K. I. X, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „veriteľ), a žalovanou. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu z dôvodu,
že jednak predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a jednak požadované plnenie zo spotrebiteľského úveru je premlčané.

3. Súd prvej inštancie sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX z 16.10.2017,

všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie k spotrebiteľskému úveru, výzvou na úhradu
omeškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru z 19.12.2018 s podacím
hárkom, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.01.2019 s podacím
hárkom, výpisom z úverového účtu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 09.11.2021 a jej prílohou,
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 12.11.2021, predžalobnou výzvou s podacím hárkom,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Právna predchodkyňa žalobcu G. Z., F..M.., ako veriteľ a žalovaná ako dlžník 16.10.2017
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 7 367,68 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 11,50 % a RPMN 14,28 %, ktorý sa zaviazala splatiť
v pravidelných 84 mesačných splátkach po 128,72 eur splatných vždy k 27. dňu mesiaca, a to až docelkovejčiastkyúveru10751,76eur,pričomtermínsplatnostiprvejsplátkybolstanovenýnajbližšítermín
splatnosti mesačnej anuitnej splátky nasledujúci po dni poskytnutia (čerpania) úveru (v danom prípade
27.10.2017) a termín konečnej splatnosti úveru bol určený 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej

anuitnej splátky (v danom prípade 27.09.2024). V čl. VI ods. 1 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že
veriteľ má právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, ak je dlžník v omeškaní s riadnym
plnením ktorejkoľvek splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

5.Žalovanásvojupovinnosťplatiťjednotlivémesačnésplátkyúveruspočiatkuplnilariadneavčas,avšak

následne ju porušila a počnúc mesiacom september 2018 už žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. Posledná
úhrada zo strany žalovanej v prospech veriteľa bola vykonaná 27.08.2018.

6. Veriteľ listom z 19.12.2018 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach, a to v
dodatočnej lehote 5 dní, inak bude žiadať o zaplatenie celého úveru naraz. Keďže žalovaná na uvedenú
výzvu platbou nereagovala, veriteľ 18.01.2019 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru,

čo žalovanej oznámil listom zo 18.01.2019 a vyzval ju na úhradu celého dlhu. V nasledujúcom období
až doposiaľ žalovaná nevykonala už žiadnu úhradu dlhu.

7. Z predloženého výpisu z úverového účtu súd prvej inštancie zistil, že žalovaná čerpala peňažné
prostriedky 16.10.2017 vo výške 7 367,68 eur. Veriteľovi postupnými platbami uhradila 1 483,92 z

ktorej suma 710,62 eur bola započítaná na istinu, suma 705,30 eur na zmluvné úroky a suma 68 eur
na poplatky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 09.11.2021 veriteľ ako postupca previedol
predmetnú pohľadávku na žalobkyňu ako postupníka. Veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky
listom z 12. novembra 2021. Ku dňu postúpenia pohľadávky 09.11.2021 zostatok nezaplatenej
pohľadávky veriteľa podľa predloženého výpisu z úverového účtu predstavoval v súhrne sumu 7 004,85

eur, pozostávajúcu zo sumy nesplatenej istiny úveru 6 657,06 eur, zmluvných úrokov 321,09
eur, vyčíslených úrokov z omeškania 11,70 eur a poplatkov 15 eur, ktorú žalovaná doposiaľ nezaplatila.

8. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“), § 504 ObZ, § 503 ods. 1 prvej vety a ods. 2 ObZ, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 54a OZ, § 100 OZ, § 101 OZ a § 103 OZ.

9. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná ako dlžník
uzavrela s G. Z., F..M.., ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ
poskytol žalovanej finančné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa žalovaná zaviazala aj s úrokmi

splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, preto veriteľ
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za september 2018 (t. j. po uplynutí
troch mesiacov od 28.09.2018, čiže od 28.12.2018) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej
splátky (t. j. do 27.01.2019), za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť uplatnenia práva na
zaplatenie celej pohľadávky (listom z 19.12.2018), vyhlásil mimoriadnu (okamžitú) splatnosť celého

úveru 18.01.2019. Realizáciou tohto právneho úkonu veriteľom žalovaná stratila výhodu splácať úver v
mesačných splátkach a veriteľovi vzniklo právo žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz,
ktorá ku dňu jej postúpenia 09.11.2021 mal po odčítaní žalovanou vykonaných úhrad v súhrnnej výške
1 483,92 eur za preukázanú vo výške 7 004,85 eur.

10. V konaní tiež zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi veriteľom G.
Z., F..M.., a žalobcom bola žalobou uplatnená pohľadávka proti žalovanej postúpená žalobcovi, a to
zároveňzasplneniapodmienokpodľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvzneníneskorších
predpisov, keďže žalovaná aj napriek písomnej výzve veriteľa (banky) z 18.01.2019 jednak zostala
nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 dní, a jednak súčet všetkých omeškaní žalovanej s plnením dlhu

presiahol ku dňu postúpenia dobu jeden rok. Právne posúdil, že žalobcovi teda táto pohľadávka aktuálne
patrí, z čoho vyvodil, že mu ako nositeľovi hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná
legitimácia.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že Novelou OZ vykonanou zákonom č. 343/2018 Z. z., bolo

do jeho obsahu s účinnosťou od 05.12.2018 zavedené ustanovenie § 54a, na základe ktorého sa súdu
ukladá obligatórna povinnosť prihliadnuť na premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy a premlčané
právo nepriznať.12. Vyslovil, že povinnosť dlžníka zaplatiť jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru sa stáva splatnou
v deň ich dohodnutej splatnosti, t. j. v danom prípade vždy k 27. dňu toho-ktorého mesiaca. Povinnosť
dlžníka zaplatiť veriteľovi celú pohľadávku, zosplatnenú pre porušenie jeho povinnosti splácať mesačné

splátky úveru riadne a včas, sa stáva splatnou odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (porov. § 103 OZ).
Pripomenul, že v danom prípade veriteľ využil právo zosplatniť celú pohľadávku podľa § 565 a § 53 ods.
9 OZ vo vzťahu k omeškaniu so zaplatením splátky za september 2018, a tak sa celý dlh stal splatným
ku dňu splatnosti tejto splátky, teda k 27.09.2018. Uviedol, že žalovaná sa s plnením dlhu dostala do
omeškania nasledujúci deň, t. j. 28.09.2018.

13. K tejto otázke (t. j. kedy nastáva splatnosť celého dlhu zosplatneného pre nezaplatenie niektorej
splátky v spotrebiteľských veciach), ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodujúca pre právne
posúdenie prejednávanej veci, súd prvej inštancie dodal, že podľa opakovanej rozhodovacej praxe
odvolacích súdov v Slovenskej republike je potrebné rozlišovať medzi „začiatkom plynutia premlčacej
lehoty vo vzťahu k právu žiadať o zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky“ (upravenej

v § 103 OZ) a „podmienkami uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v
spotrebiteľských veciach“ (upravenými v § 53 ods. 9 OZ) (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 25.01.2016 sp. zn. 23Co/35/2015, rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici z 27.02.2019 sp. zn.
41Co/3/2019, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 27.02.2019 sp. zn. 27Co/29/2018 či rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017).

14. Súd prvej inštancie konštatoval, že OZ umožňuje dohodnúť plnenie dlhu aj v splátkach. Ak sa
tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou
(zročnou) podľa dohody zmluvných strán. Každá zo splátok totižto predstavuje samostatné plnenie, a
preto pre každú splátku plynie trojročná premlčacia lehota podľa § 103 prvej vety OZ samostatne. OZ v

§ 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa splatným
celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať dlžníka o zaplatenie celého
dlhu naraz, pričom podľa § 103 druhej vety OZ trojročná premlčacia lehota, pokiaľ ide o celý zostávajúci
dlh, začína plynúť „už“ odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (a nie od okamihu uplatnenia práva straty
výhody splátok, čiže odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti celého dlhu veriteľom). To však platí len

v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých
zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa tak nestalo, znamená to, že
veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu. Premlčacia lehota celého dlhu tak prestane
plynúť a opäť plynie len premlčacia lehota pre jednotlivé splátky, a to odo dňa ich splatnosti. Premlčacia
lehota pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne splatnosti

ani ďalšiu splátku. Uviedol, že v § 53 ods. 9 OZ sa „len“ upresňujú podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach, a to tak, že dodávateľ môže právo vyplývajúce z § 565 OZ, t. j. žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda - na rozdiel od
všeobecnej právnej úpravy - nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky), pričom toto právo však

môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

15. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ stanovuje
okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky
v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej

lehoty, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal splatným celý dlh. Ustanovenie § 103 OZ teda
neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľovi uplatňujúcemu si svoje
právo podľa § 565 OZ začala plynúť premlčacia lehota až tri mesiace od omeškania so zaplatením
tej splátky, pre ktorú sa stal splatným celý dlh. Ale práve naopak, ustanovenie § 103 OZ kogentne
stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh (pričom mal súd prvej

inštancie za nepodstatné, či ide o dlh zo spotrebiteľskej zmluvy alebo nie), premlčacia lehota začne
plynúť „vždy“ odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. Opačný výklad by okrem toho, že nemá oporu
v texte príslušných zákonných ustanovení, bol podľa súdu prvej inštancie v rozpore s princípom ochrany
spotrebiteľa, pretože by dodávateľovi poskytoval dlhšiu ako trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie
práv zo spotrebiteľskej zmluvy (ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach pod stratou ich výhody).

16. Súd prvej inštancie zhrnul, že predmetom konania v prejednávanej veci je právo zo spotrebiteľskej
zmluvy, a to nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré sa mohlo po prvý raz vykonať 28.09.2018. So zreteľom na skutočnosť,že toto právo si žalobca uplatňuje na základe žaloby podanej súdu prvej inštancie až 03.02.2022, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že bolo uplatnené po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v
zmysle § 103 v spojení s § 101 OZ (t. j. 28.09.2021), a preto ho ako premlčané nepriznal a žalobu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

17. Žalobca správnosť tohto právneho posúdenia spochybňoval s odkazom na recentnú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít a z nej vyplývajúce právne závery reprezentované uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/132/2021 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/224/2021, v zmysle ktorých ustanovenia o premlčaní práva
dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok sa majú aplikovať teleologicky
so zreteľom na doktrínu tzv. racionálneho zákonodarcu. Podľa tohto výkladu pri aplikácii § 53 ods. 9
OZ (t. j. práva veriteľa žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky)
v spotrebiteľských vzťahoch je vylúčené uplatnenie pravidla podľa § 103 druhej vety OZ. Pokiaľ
by uplatnenie tohto pravidla pri vyhlásení okamžitej splatnosti celého spotrebiteľského úveru nebolo

vylúčené, došlo by tak k absurdnému záveru, kedy by veriteľovi začala plynúť premlčacia lehota v čase,
keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde, t. j. pred samotnou actio nata, teda ešte pred
okamihom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti
plynutia premlčacej lehoty pre samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch
platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 druhej vety

OZ ku dňu splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celým dlh. So zreteľom na uvedenú
interpretáciu najvyšších súdnych autorít pri premlčaní práva dodávateľa (veriteľa) na zaplatenie celej
pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 OZ) sa začiatok plynutia premlčacej lehoty bude spravovať
všeobecným ustanovením § 101 OZ, a teda premlčacia lehota začne plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý

dlh,pretožeprávevtedymoholdodávateľ(veriteľ)vykonaťtotosvojeprávopoprvýraz(porov.uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021).

18. Dospel k záveru, že aj v prípade aplikovania tohto recentného právneho názoru by bolo právo
žalobkyne na plnenie z predmetného zosplatneného spotrebiteľského úveru premlčané.

19. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie totiž zistil, že veriteľ (právny predchodca žalobkyne)
vyhlásil celý dlh z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre porušenie žalovanej splácať mesačné
splátky úveru riadne a včas za mimoriadne (predčasne) splatný právnym úkonom z 18.01.2019, a to pre
nesplnenie splátky za mesiac september 2018. Splatnosť celého dlhu teda v danom prípade nastala prvý

deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky za mesiac september
2018, pre nesplnenie ktorej veriteľ realizoval svoje právo v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ,
t. j. po uplynutí troch mesiacov od 28.09.2018, čiže 28.12.2018. Ak si teda žalobca právo na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnil na základe žaloby podanej súdu
prvej inštancie až 03.02.2022, opätovne skonštatoval, že toto právo bolo uplatnené po márnom uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 OZ (t. j. po 28.12.2021), a preto ho nepriznal (§ 100 ods. 1
OZ), čo súd prvej inštancie doviedlo k totožnému záveru v podobe zamietnutia žaloby ako nedôvodnej
v celom rozsahu.

20. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietkou žalobkyne o aplikácii § 1 písm. a/ a § 8 písm.

a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
62/2020 Z. z.“), v zmysle ktorých lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. celkom

76 dní, neplynú.

21. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyvodil, že účelom zákona bolo zabrániť uplynutiu lehôt práve
v období zhoršenej pandemickej situácie, teda aby nebolo nevyhnutne potrebné vykonávať úkony pre
uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase, kedy bol na území Slovenskej republiky

vyhlásený núdzový stav a prísny zákaz vychádzania a cestovania medzi okresmi. Účelom tohto zákona
ale nebolo všeobecné spočívanie všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré plynuli v období od
27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, a neplynutie týchto lehôt nemalo mať za
následok pripočítanie počtu dní ich neplynutia k premlčacej či prekluzívnej lehote. Súd prvej inštanciev tejto súvislosti odkázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku z 28.09.2022
sp. zn. 3Cob/22/2022, ktorý sa zaoberal plynutím a uplynutím premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty v
nadväznosti na zákon č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorých: „Napriek uvedenému odvolací súd udáva, že

s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa stotožňuje, keď aj v zmysle dôvodovej správy k
zákonu č. 62/2020 Z. z. opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ dočasne zabezpečiť to, že v čase
od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčacie
lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli
nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase

pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania. Zákonodarca teda nemienil a ani
neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v
čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil len neplynutie tých
premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020
a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul
v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01. 2021 do 28.02.2021. Nešlo preto o

zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca , ale zákon č. 62/2020 Z. z. sa
pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali uplynúť, t. j. ich
koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne v čase od 19.01.2021
do 28.02.2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, prezentovaný
v odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.03.2020 do 30.04.2020) zo

zákonaspočívalivšetkypremlčaciedoby,ktorébolipočastrvaniaplatnostiaúčinnostizákonavbehu,ale
uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období
uplynuli. Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote,
aleúčelomzákonabolo,abybolaobmedzenámobilitaobyvateľstvavčasepandémieaposkončenítakto
vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť.“ Podľa názoru

súdu prvej inštancie je toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave plne aplikovateľné na rozhodovaný
prípad, a preto z jeho záverov vychádzal.

22. Z uvedeného teda vyvodil, že ak koniec (t. j. posledný deň) zákonnej všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty na uplatnenie práva dodávateľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

zo spotrebiteľskej zmluvy pripadol na 28.12.2021, t. j. takmer rok po uplynutí (druhého) ochranného
obdobia (t. j. po 28.02.2021) a zrušení všetkých zákazov a obmedzení slobody pohybu vyplývajúcich
z vyhláseného núdzového stavu, niet žiadneho rozumného dôvodu túto premlčaciu lehotu predĺžiť
pripočítaním o spomenutých 76 dní jej neplynutia v rozhodnom období (t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020
a od 19.01.2021 do 28.02.2021). V tomto prípade jazykový výklad § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona

č. 62/2020 Z. z. je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie, a preto je podľa názoru súdu
prvej inštancie potrebné aj so zreteľom na doktrínu tzv. racionálneho zákonodarcu, ktorá je jedným zo
základných interpretačných východísk, uprednostniť teleologický (účelový) výklad týchto ustanovení (t.
j. redukciu aplikovateľnosti § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z.) pred ich jazykovým
výkladom.

23. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovi nič nebránilo, aby žalobu podal na súde v zákonnej premlčacej
lehote, pričom pokiaľ je žalobca právne zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorým zákon ukladá
povinnosť uskutočňovať všetky podania súdu elektronickými prostriedkami, nič nebránilo advokátovi
žalobcu túto žalobu podať na súde týmto spôsobom (prostredníctvom Ústredného portálu verejnej

správy) aj v čase uvedeného ochranného obdobia.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, t.
j. v zmysle zásady úspešnosti v spore. Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti
neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie však

v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania žalovanej
nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu zistil, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania
ani právneho zastúpenia.

25. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie podľa neho dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o zákon č. 62/2020 Z. z. oniektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a jeho neaplikáciu zo strany súdu
prvej inštancie na prejednávaný prípad uviedol, že dňa 25.03.2020 s účinnosťou od 27.03.2020 bol

prijatýzákonč.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnychopatreniachvsúvislostisošírenímnebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, keď
v zmysle ust. § 1 uvedeného zákona: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“
Zároveň súdu prvej inštancie dal žalobca do pozornosti, že dňa 14.01.2021 bol schválený zákon č.
9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia
COVID-19súčinnosťouod19.01.2021,pričomvzmysleust.§8uvedenéhozákona:„Lehotyustanovené

právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,
uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.02.2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31.12.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“

Mal za to, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak premlčacia doba neplynula v období od:
a) 27.03.2020 do 30.04.2020, t. j. spolu 35 dní;
b) 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. spolu 41 dní.

S ohľadom na uvedené považoval za zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podľa súdu prvej inštancie účelom zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v zmysle dôvodovej správy
nebolo všeobecné spočívanie všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré plynuli v období od

27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, a neplynutie týchto lehôt nemalo mať za
následokpripočítaniepočtudníichneplynutiakpremlčacejčiprekluzívnejlehote.Vdôsledkuuvedeného
názoru súd prvej inštancie podľa neho nesprávne stanovil uplynutie premlčacej doby. Žalobca sa so
záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a svoje tvrdenia podoprel poukázaním na rozhodovaciu prax
súdov, pričom príkladmo poukázal na nasledujúce rozhodnutia:

Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5CoCsp/23/2022 z 23.02.2023: „Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že pôvodný veriteľ zosplatnil celý dlh pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 17.01.2018 (bod 22.
odôvodnenia), teda od nasledujúceho dňa - 18.01.2018, začala plynúť aj premlčacia doba pre splatnosť
celého zvyšku dlhu žalovaného, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvej inštancie tak dospel k

záveru, že trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku uplynula najneskôr dňa 18.01.2021, s čím
rovnako odvolací súd súhlasí, avšak osobitne zdôrazňuje, že ďalej bolo potrebné prisvedčiť odvolaniu
žalobcu, nakoľko v čase plynutia premlčacej doby došlo v zmysle príslušných ustanovení Zákona o
mimoriadnych opatreniach k tomu, že táto premlčacia doba neplynula, teda došlo k jej predĺženiu. Z
vyššie cit. ust. § 1 písm. a) Zákona o mimoriadnych opatreniach vyplýva, že k prvému neplynutiu lehôt

došlo od 25.03.2020 (t. j. od účinnosti Zákona o mimoriadnych opatreniach) do 30.04.2020. V
zmysle vyššie cit. ust. § 8 Zákona o mimoriadnych opatreniach, druhé obdobie neplynutia premlčacej
doby bolo v čase od 19.01.2021 (t. j. od účinnosti Zákona o mimoriadnych opatreniach) do 28.02.2021.
Z uvedeného tak vyplýva, že v priebehu plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade, došlo k jej
neplynutiu. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 18.02.2021 a vzhľadom na vyššie

uvedené súd prvej inštancie riadne neurčil či zo strany žalobcu bola žaloba podaná v rámci plynutia
premlčacej doby, keď nezobral do úvahy existenciu zákona č. 62/2020 Z. z. v platnom znení, odvolacia
námietka žalobcu je preto dôvodná. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu
neostávalo nič iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19coCsp/28/2022 zo dňa 07.12.2022: „Žalobca
v odvolaní (v jeho doplnení) pripustil, že premlčacia doba mala začať plynúť od 18.02.2018 tak, ako
uviedol súd prvej inštancie v bode 20. napadnutého rozhodnutia. Zastával názor, že nakoľko žaloba
bola podaná na súde dňa 09.04.2021, je zrejmé, že bola podaná včas, pokiaľ by súd aplikoval zákonnéustanovenia, ktoré upravili neplynutie lehôt počas pandémie COVID-19. V tomto smere odvolací súd
považujenámietkužalobcuzadôvodnústým,žesúdprvejinštanciesapremlčanímzhľadiskašpeciálnej
právnej úpravy o spočívaní (neplynutí) premlčacej lehoty podľa zákona č. 62/2020 Z. z. a zákona č.

9/2021 Z. z. nezaoberal, pričom vzhľadom na to, že žalobca žalobu uplatnil dňa 09.04.2021 sa javí, že
žaloba bola podaná včas a právo žalobcu premlčané nie je.“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13CoCsp/31/2022 zo dňa 06.12.2022: „...odvolací
súdprisvedčilodvolacejnámietkežalobcu,žesúdprvejinštancienapredmetnýprípadvôbecneaplikoval
ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „Zákon o mimoriadnych opatreniach“), hoci je zrejmé, že v čase plynutia premlčacej
doby, t. j. od 25.09.2018 do 25.09.2021 došlo neplynutiu/spočívaniu premlčacej doby. Z uvedeného
tak vyplýva, že o čas neplynutia/spočívania premlčacej doby malo dôjsť k „predĺženiu“ premlčacej
doby. Z obsahu napadnutého rozsudku však vôbec nevyplýva, aby súd prvej inštancie sa s uvedenými
skutočnosťami zaoberal a aby uvedené aj zohľadnil pri posudzovaní plynutia a uplynutia premlčacej

doby v predmetnom prípade. V predmetnom prípade tak nie je zrejmé, či aj v dôsledku neplynutia
premlčacej lehoty zo zákona žalobca uplatnil svoj nárok na súde včas, alebo aj napriek uvedenému
svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby. S ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že pokiaľ
začala plynúť premlčacia doba dňa 28.12.2018, pričom žaloba bola podaná 03.02.2022, pri aplikácií
vyššie uvedeného zákona by súd prvej inštancie nemohol dospieť k záverom o premlčaní uplatneného

nároku, nakoľko by musel pri premlčaní zohľadniť 76 dní, počas ktorých premlčanie spočívalo, a tak
premlčacia doba nemohla uplynúť dňa 28.12.2021, nakoľko posledným dňom na uplatnenie práva na
súde by bol deň 14.03.2022, a ak bol nárok uplatnený pred súdom dňa 03.02.2022, mal za zrejmé,
že nárok žalobcu bol na súde uplatnený včas a nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok
uplatňovaný žalobcom v tomto konaní je premlčaný. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil ani s právnym

posúdením veci súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého by mal byť žalobou uplatnený nárok premlčaný.
Podľa súdu prvej inštancie ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh (pričom
je nepodstatné, či ide o dlh zo spotrebiteľskej zmluvy alebo nie), premlčacia lehota začne plynúť
„vždy“ odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. Opačný výklad by okrem toho, že nemá oporu v
texte príslušných zákonných ustanovení, bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože by

dodávateľovi poskytoval dlhšiu ako trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej
zmluvy (ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach pod stratou ich výhody). Podľa záverov súdu prvej
inštancie tak premlčacia lehota začala plynúť 28.09.2018, a teda od splatnosti splátky, pre ktorú nastalo
zosplatnenie. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že ak žaloba bola podaná na súde
dňa 03.02.2022, bola podaná oneskorene a vymáhaný nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca v odvolaní

uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 CSP: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.“ Žalobca tak ako na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.03.2023, a na
ktorom sa právny zástupca žalobcu riadne zúčastnil, tak aj prostredníctvom tohto odvolania opätovne

poukázal na to, že uvedené právne posúdenie súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s aktuálnou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho konajúci súd porušil
princíp právnej istoty zakotvený v čl. 2 ods. 2 CSP. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022: „V súdenej veci dospel
súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená

k 23.05.2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25.01.2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého
dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25.01.2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala
plynúť 25.01.2016 a uplynula 25.01.2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil
a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety OZ plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv)

premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa
na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať
predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25.01.2016, začala týmto dňom
plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného
zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25.01.2019.

...Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že
podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúťprvýdeňnasledujúcipouplynutítrochmesiacovodomeškaniasosplnenímsplátky,prenesplneniektorej
sastalsplatnýmcelýdlhzapodmienky,ževlehoteuvedených3mesiacovodomeškaniauplynulatiež15
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po

prvýkrát(§101OZ).Vkontexteuvedenéhonajvyššísúdzáveromkonštatuje,ženiejemožnépovažovať
za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch
premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ
využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“ Zároveň žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022: „... z ustanovenia § 103 OZ vyplýva, že

premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike,
keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať
už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri
strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť

na súd po prvý krát (§ 101 OZ)...
... Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata
vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok
plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k
tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia §

103 OZ je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú
potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103 OZ sa neuplatní v prípadoch, na ktoré
dopadá § 53 ods. 9 OZ. Opačný prístup by podľa názoru dovolacieho súdu znamenal zásadné porušenie
ústavného princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ale aj porušenie princípu racionálnosti a
vnútornej bezrozpornosti všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte; veriteľ by mal na

uplatnenie svojho práva na súde menej ako tri roky, čo je v rozpore s ustanovením § 101 OZ (premlčacia
doba je trojročná). Najvyšší súd samozrejme pripúšťa, že je výsostným právom zákonodarcu svojimi
aktami zvrchovanej moci stanoviť pre jednotlivé prípady aj kratšiu premlčaciu dobu. Avšak zo zmyslu
a účelu tak § 103 OZ (zmyslom je regulácia začiatku premlčacej doby, nie jej dĺžky) ako aj § 53 ods.
9 (jeho zmyslom je obmedzenie práva podľa § 565), nemožno takýto zámer zákonodarcu vyvodiť.

Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty,
predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne
záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát na prijatie takého
právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spotrebiteľských
vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 OZ a pri premlčaní dodávateľa na

zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 OZ) spravuje začiatok plynutia
premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 OZ. Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
aj námietkou dovolateľa, že výkladom prijatým súdmi nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu
rovnosti, keď veritelia v spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno
ospravedlniť ani legitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. “Žalobca uviedol, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol o predmetnej otázke obdobne aj v nasledovných uzneseniach:
uznesenie sp. zn.: 4Cdo/231/2021 z dňa 26.01.2023, uznesenie sp. zn.: 9Cdo/368/2021
z dňa 30.01.2023 a uznesenie sp. zn.: 4Cdo/23/2022 z dňa 26.01.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené
a na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov žalobca v tejto súvislosti uviedol, že dlžnou splátkou, pre ktorú
nastalo zosplatnenie úveru, bola splátka so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní po dobu 3

mesiacov pred uplatnením práva žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda splátka splatná
dňa 27.09.2018 (právny predchodca zosplatnil úver k dňu 18.01.2019, k tomuto dňu bol žalovaný v 3-
mesačnomomeškanísosplatnosťousplátkysplatnej27.09.2018-27.10.2018,27.11.2018,27.12.2018).
Žalobca teda uviedol, že podaním zo dňa 18.01.2019 vyhlásil predčasné splatenie zostatku úveru a
dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru, bola splátka splatná dňa 27.09.2018. Opätovne

poukázal na skutočnosť, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčanie podľa vyššie citovaných
záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky až prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu tohto práva (splátka splatná 27.09.2018) a teda v súdenom prípade
od 28.12.2018, nakoľko skôr právo veriteľa nebolo actio nata a nemohol si ho úspešne uplatniť na súde.
Z uvedených dôvodov mal za zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku

dňu 18.01.2019 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 27.09.2018, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu po dobu
3 mesiacov, a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa
s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom premlčacia doba začala plynúť prvý deňnasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh, t. j. odo dňa 28.12.2018. Mal za to, že v posudzovanom prípade teda došlo v súlade s
ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej

dňa 27.09.2018. Avšak, premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (po 18.01.2019, t. j. od splátky splatnej 27.01.2019) tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu tohto práva, t.
j. od 28.12.2018 a uplynula by najskôr dňa 28.12.2021. K uvedenému mal za potrebné pripočítať 76 dní
neplynutia lehôt pre COVID 19, na základe čoho je podľa neho zrejmé, že pohľadávka ku dňu podania

žaloby(03.02.2022)nebolapremlčanáasúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdil,pokiaľdospel
k záveru o opaku, nakoľko posledným dňom na uplatnenie si práva na súde po zohľadnení neplynutia
lehôt v dôsledku pandémie COVID-19 bol deň 14.03.2022. Zároveň žalobca podporne poukázal na
rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, a to na nasledujúce rozhodnutia:
Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/53/2021 z 18.01.2022: „Odvolací súd
v prvom rade uvádza, že právo v zmysle ust. § 565 OZ je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou,

pričom veriteľovi vzniká toto právo pravidelne vo vzťahu ku každej nesplnenej splátke a trvá do
splatnosti nasledujúcej splátky. Pokiaľ veriteľ svoje právo nevyužije vo vzťahu k tej ktorej jednotlivej
splátke, neznamená to, že mu toto právo zaniká. Naopak, zakaždým pri nezaplatení každej jednotlivej
nasledujúcej splátky mu takéto právo vzniká opakovane. Je však potrebné zdôrazniť tak, ako to už bolo
uvedené, že sa jedná o právo, nie o povinnosť. Pokiaľ veriteľ svoje právo v zmysle § 565 OZ nevyužije,

resp. v období, kým toto právo nevyužije, platí v zmysle § 103 OZ, že každá jedná splátka sa premlčuje
samostatne, teda vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke začína plynúť premlčacia lehota samostatne.
Až následne, keď dôjde k zosplatneniu dlhu, stane sa splatným celý zostatok dlhu a vo vzťahu k tejto
sume začne plynúť premlčacia doba, ktorá začína plynúť od tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
dlhu, avšak zároveň musí byť splnená aj podmienka v zmysle § 53 ods. 9 OZ... Zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Uvedené je možno vyvodiť podľa § 565 OZ v
spojenís§53ods.9OZ.Zuvedenéhodôvodujepretotátoodvolacianámietkažalovanéhonedôvodná...
Odvolacísúdtuzdôrazňuje,žeajvdanomprípadezosplatnenienemalovplyvnasplatnosťsplátok,ktoré
sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

§ 103 veta prvá OZ pred zosplatnením celého zostatku dlhu dňa 28.02.2018 (t. j. až po splátku splatnú
15.10.2018) už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba
vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne. Splátky splatné pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti však neboli predmetom tohto konania... Vychádza preto z úvahy, že aj vo vzťahu
k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v § 101 OZ, v

zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po
prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol
uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 OZ), pričom k
takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia

byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o
splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že by bolo nelogické a časovo
paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti
nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu

dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku
vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade začatie plynutia premlčacej doby časovo
predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú
dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri
mesiace). Aj v preskúmavanom prípade, pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu

k zosplatnenému zostatku pohľadávky, je potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo
veriteľoviprávo (averiteľhovyužil)vzmysle§565OZpožadovaťzaplateniecelejpohľadávky(t.
j. v dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh). Vyššie uvedená podmienka stanovená
v § 53 ods. 9 OZ bola v danom prípade splnená ku dňu 28.02.2018 (ku dňu zosplatnenia)
iba vo vzťahu k splátke splatnej dňa 15.11.2017, ako už bolo uvedené vyššie. Vychádzajúc z vyššie

uvedených úvah a súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že v
danom prípade vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (počnúc splátkou 15.11.2017, kde veriteľ využil
právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ) premlčacia doba začala plynúť 16.02.2018, t. j. deňnasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa 15.11.2017, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá
zosplatnenie vyvolala (§ 53 ods. 9 OZ) a uplynula dňom 16.02.2021.“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9CoCsp/45/2020 z 08.12.2020: „Odvolací súd

je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom
právnom posúdení veci ak súd pri skúmaní, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnené žalobcom v
konaní nie je premlčané vychádzal z názoru, že „premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného
dlhu začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu a to od dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol
dlh zosplatnený“... Ustanovenie § 103 OZ rieši začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zročnosti

celého dlhu (§ 565 OZ) tak, že začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky - teda až týmto dňom
môže veriteľ právo vykonať po prvý raz, ináč povedané týmto dňom mu vznikne možnosť podať na jeho
základe žalobu. Podľa ust. § 103 OZ však nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje ust. § 53 ods. 9 OZ, podľa
ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie

tohto práva podľa § 565 a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru dodávateľom. Je tomu
tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ
a po zosplatnení pohľadávky môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz - uplatniť na súde a od tohto
okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba. Z uvedeného možno vyvodiť,
že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzniká

dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a teda jej nesplnením neplynie ani premlčacia
doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda vznikne mu možnosť
podať na jeho základe žalobu.“
Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/18/2021 z 31.05.2021: „Zohľadňujúc
existujúcu právnu úpravu, ktorá predpokladá v prípade spotrebiteľských zmlúv nevyhnutné omeškanie

spotrebiteľa s úhradou splátky minimálne po dobu 3 mesiacov, za najbližšiu nasledujúcu splátku, do
splatnosti ktorej môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu dlhu podľa § 565 OZ, je potrebné považovať
splátku najbližšie nasledujúcu po 3 mesačnom omeškaní dlžníka s úhradou splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol pre zosplatnenie úveru. Nakoľko k právnej skutočnosti omeškania dlžníka s plnením dlhu
musí pristúpiť aj právna udalosť uplynutia času minimálne 3 mesiacov, aj premlčacia doba v prípade

predčasne zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 OZ
až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou splátky, pre ktorú veriteľ využije svoje právo na
zosplatnenie dlhu. K takému záveru dospelo aj Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Košiciach
na svojom rokovaní dňa 22.10.2020. V tomto prípade, ak pôvodný žalobcu úver zosplatnil listom zo dňa
19.10.2015 mohlo sa tak stať pre splátku splatnú dňa 15.07.2015, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3

mesiace, a zároveň je vo vzťahu k tejto splátke splnená podmienka podľa § 53 ods. 9 (upozornenie na
možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní pre využitím tohto práva veriteľa) aj podmienka podľa § 565
OZ druhej vety, že k uplatneniu práva na zosplatnenie došlo do splatnosti najbližšej splátky. Premlčacia
doba potom začala plynúť v súlade s § 101 OZ v spojení s § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po uplynutí
trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t. j. 16.10.2015. Právna skutočnosť

zosplatnenia v deň 19.10.2010 je preto pre počiatok plynutia premlčacej lehoty irelevantná.“
Vzhľadom na uvedené žalobca považoval za preukázané, že napadnutý rozsudok trpí vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie
je podľa neho v priamom rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ohľadom totožnej právnej otázky (začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch v

prípade uplatnenia práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ). Napadnutý rozsudok podľa
žalobcu zároveň trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci aj z dôvodu neaplikovania zákona
č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na predmetný
prípad, čo predstavuje narušenie princípu právnej istoty, nakoľko takéto rozhodnutie súdu je v rozpore s

rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, ktoré sú príkladmo vymenované vyššie v odvolaní. Na základe
vyššie uvedeného preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. V odvolacej replike žalovaná z rozsudkom súdu prvej inštancie 65Csp/9/2022-98 zo dňa 9.3.2023
súhlasila a zdôraznila, že žalobca nemá nárok na trovy konania, ani na náklady právneho zastúpenia.V tomto konaní, ide o nedôvodný nárok žalobcu. Podľa ustanovení § 52, §53, §54 OZ dodávateľ
už pri uzatváraní zmluvy konal nekalo a dojednal neprijateľné podmienky. Podľa §53 Za neprijateľné
podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné

podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
V zmluve sa podľa nej nachádzajú aj tieto neprijateľné podmienky:
- Dátum konečnej splatnosti úveru,
- Poplatky, zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa,

- Poistenie - v zmluve nie je možnosť odmietnuť poistenie,
- Vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami- čím veriteľ prenáša na
spotrebiteľa dôkazné bremeno. Takáto neprijateľná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
- Mala za neprijateľné, aby sa spotrebiteľská zmluva riadila Obchodným zákonníkom.
Uviedla, že podľa § 565 OZ pre nesplnenie niektorej splátky v zosplatnení nebola identifikovaná splátka,

na základe ktorej sa úver zosplatňuje. Pokiaľ by splátka nemusela byť identifikovaná, spotrebiteľ by
sa nevedel brániť u veriteľa. Napríklad splátka mohla byť odoslaná pod zlým číslom, na zlý účet,
stačí preklep, alebo by ju veriteľ zle priradil, nedala by sa identifikovať. Namietala, že v predmetnom
zosplatnení absentuje identifikácia tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa pôvodný veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia

doba podľa ust. § 103 OZ. Žalovaná mala za to, že právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ zosplatnil
celý dlh, je na úkor určitosti nejasný a preto je neplatný pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ.
Špecifikácia splátky je podľa žalovanej základnou náležitosťou pri úspešnom zosplatnení veriteľom.
V opačnom prípade nie je možné jednoznačne stanoviť počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle
ust. § 103 OZ, čo podľa nej svedčí o neurčitosti právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru pôvodným veriteľom, čo má za následok i neplatné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom
na žalobcu, na základe čoho žalovaná namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto sporovom
konaní.PoukázalanaRozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa29.11.2021,sp.zn.:7CoCsp/14/2021:
V skratke z odôvodnenia:
„Právny úkon akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej

nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa ust. § 103 OZ. Právny
úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh, je na úkor určitosti nejasný a vyvoláva otázniky, a preto je
neplatný pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Špecifikácia splátky je základnou náležitosťou
pri úspešnom zosplatnení veriteľom. 1/ opačnom prípade nie je možné jednoznačne stanoviť počiatok

plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 OZ, čo svedčí o neurčitosti právneho úkonu
- vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom. 5 prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol". Žalovaná uviedla, že podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie
v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ustálenej súdnej praxe posúdenie premlčania uplatneného
nároku je potrebné považovať za prioritné. Pri aplikácii ust. § 103 vety druhej OZ pri zosplatnení úveru
začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu
účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne
uvedené v zákone. Malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok

zásady upravenej v § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. Na základe uvedených skutočností žalovaná vzniesla námietku premlčania. Z vyššie
uvedeného žalovaná požiadala odvolací súd, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č. k.:
65Csp/9/2022-98 zo dňa 09.03.2023.

27. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že súvislosti s námietkou premlčania poukazuje na svoje
odvolanie, ktorého predmetom je najmä vyjadrenie k otázke premlčania nároku žalobcu. V
súvislostistvrdenímžalovanejoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachuviedol,žežalovanávpriebehu
konania pred súdom prvej inštancie konkrétne ustanovenia neoznačila. Neprijateľnosť zmluvných
podmienok preto podľa neho nie je predmetom odvolacieho konania. Zároveň mal za to, že Zmluva

neobsahuje žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali ZNAČNÚ nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán.Vsúvislostisuvedenímsplátky,prenezaplateniektorejpostupcauplatnil
právo podľa § 565 OZ v oznámení o uplatnení tohto práva uviedol, že takúto požiadavku nikde v
zákonnýchustanoveniachnenachádza.Vyjadrilnázor,že Oznámenieovyhlásenísplatnostipredstavujelen následný notifikačný úkon veriteľa , ktorým veriteľ oznamuje dlžníkovi, že právo podľa § 565 OZ už
uplatnil. Právna úprava nie len, že nestanovuje obsahové náležitosti tohto úkonu, ale žiadne zákonné
ustanovenie nepožaduje ani takúto notifikáciu po jednostrannom právnom úkone veriteľa.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/25/2021 z 08.02.2022: „Žalovaná v odvolaní
namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže veriteľ neuviedol, pre nesplnenie ktorej konkrétnej
splátky splatnej určitého dňa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a preto je potrebné skúmať, či je tento
právny úkon dostatočne určitý a platný. K tomu odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník nestanovil
ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu podmienku uvedenia splátky, pre ktorú

veriteľ pristúpil k zosplatneniu“. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu
a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia §389 ods. 1 CSP
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V následnom odvolacom vyjadrení žalovaná zopakovala, že žalobca nemá nárok na trovy konania,
ani na náklady právneho zastúpenia. V tomto konaní ide podľa nej o nedôvodný nárok žalobcu. Podľa
ustanovení §52, §53, §54 OZ dodávateľ už pri uzatváraní zmluvy konal nekalo a dojednal neprijateľné
podmienky.Podľa§53Zaneprijateľnépodmienkysapovažujúustanoveniaktoréumožňujúdodávateľovi
jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. V zmluve sa nachádzajú

podľa nej tieto neprijateľné podmienky:
- Dátum konečnej splatnosti úveru,
- Poplatky, zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa,
- Poistenie - v zmluve nie je možnosť odmietnuť poistenie,

- Vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami- čím veriteľ prenáša na
spotrebiteľa dôkazné bremeno. Takáto neprijateľná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Považovala za neprijateľné, aby sa spotrebiteľská zmluva riadila Obchodným zákonníkom. Uviedla, že
podľa §565 OZ pre nesplnenie niektorej splátky v zosplatnení nebola identifikovaná splátka na základe

ktorej sa úver zosplatňuje. Pokiaľ by splátka nemusela byť identifikovaná, spotrebiteľ by sa nevedel
brániť u veriteľa. Napríklad splátka mohla byť odoslaná pod zlým číslom, na zlý účet, stačí preklep,
alebo by ju veriteľ zle priradil, nedala by sa identifikovať. Namietala, že v predmetnom zosplatnení
absentuje identifikácia tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa pôvodný veriteľ rozhodol využiť svoje právo
na zosplatnenie celého dlhu. Práve od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa

ust. § 103 OZ. Žalovaná mala za to, že právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ zosplatnil celý dlh, je na
úkor určitosti nejasný a preto je neplatný pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Špecifikácia
splátky je základnou náležitosťou pri úspešnom zosplatnení veriteľom. V opačnom prípade nie je možné
jednoznačne stanoviť počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 OZ, čo svedčí o neurčitosti
právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, čo má za následok i

neplatné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu, na základe čoho žalovaná namieta
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto sporovom konaní.
Na základe uvedených skutočností žalovaná vznáša námietku premlčania. Z vyššie uvedeného
požiadala odvolací súd, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č. k.: 65Csp/9/2022-98 zo
dňa 09.03.2023.

29. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1
CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.

3vspojenís§378ods.1CSP.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.Súdprvejinštancie
zistil vo veci dostatočne skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil
a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Vec teda aj správne právne
posúdil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods.
2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s

ním (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku žalobcu proti žalovanej uplatneného žalobou.
Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne vyčerpávajúce, v
záujme spravodlivého súdneho konania sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu.31. V konaní súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, resp. nebolo medzi stranami sporu ani sporné,
že žalovaná dňa 16.10.2017 čerpala peňažné prostriedky vo výške 7 367,68 eur. Veriteľovi postupnými

platbami uhradila 1 483,92 z ktorej suma 710,62 eur bola započítaná na istinu, suma 705,30 eur na
zmluvné úroky a suma 68 eur na poplatky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 09.11.2021
veriteľ ako postupca previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Veriteľ oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky listom z 12.11.2021. Ku dňu postúpenia pohľadávky
09.11.2021 zostatok nezaplatenej pohľadávky veriteľa podľa predloženého výpisu z úverového účtu

predstavoval v súhrne sumu 7 004,85 eur. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, preto veriteľ po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za september 2018 (t. j. po uplynutí
troch mesiacov od 28.09.2018, čiže 28.12.2018) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej
splátky (t. j. do 27.01.2019), za súčasného upozornenia
žalovanej na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky (listom z 19.12.2018), vyhlásil
mimoriadnu (okamžitú) splatnosť celého úveru 18.01.2019. Realizáciou tohto právneho úkonu veriteľom

žalovaná stratila výhodu splácať úver v mesačných splátkach a veriteľovi vzniklo právo žiadať od
žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz, ktorá ku dňu jej postúpenia 09.11.2021 bola v žalovanej
výške 7 004,85 eur. K takémuto ustáleniu skutkového stavu dospel súd
prvej inštancie logickým, a teda zákonným hodnotením vykonaného dokazovania v zmysle kritérií podľa
ust. 191 ods. 1 CSP. Sporným ostalo právne posúdenie otázky premlčania tejto pohľadávky žalobcu

voči žalovanej, na ktorú súd prvej inštancie bol povinný v zmysle ust. § 54a OZ ex offo prihliadnuť,
keďže podľa tohto novelou OZ zavedeného a súdom prvej inštancie v danom spotrebiteľskom spore
vyplývajúcom zo spotrebiteľského vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou správne aplikovaného
hmotnoprávneho ustanovenia sa súdu ukladá obligatórna povinnosť prihliadnuť na premlčanie práva zo
spotrebiteľskej zmluvy a premlčané právo nepriznať.

32. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod
skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva
k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav
subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

33. Odvolací súd dospel k záveru uvedenému už vyššie, že súd prvej inštancie na základe zákonným
spôsobom vyhodnoteného dokazovania sa ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu
nedopustil žiadneho omylu a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.

34. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že veriteľ (právny predchodca
žalobkyne) vyhlásil celý dlh z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre porušenie žalovanej
splácať mesačné splátky úveru riadne a včas za mimoriadne (predčasne) splatný právnym úkonom z
18.01.2019, a to pre nesplnenie splátky za mesiac september 2018. Splatnosť celého dlhu teda v danom
prípade nastala prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky za

mesiac september 2018, pre nesplnenie ktorej veriteľ realizoval svoje právo v zmysle § 565 v spojení s
§ 53 ods. 9 OZ, t. j. po uplynutí troch mesiacov od 28.09.2018, čiže 28.12.2018. Dospel k správnemu
záveru, že ak si teda žalobca právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov zo spotrebiteľskej
zmluvy uplatnil na základe žaloby podanej súdu prvej inštancie až 03.02.2022, toto právo bolo uplatnené
po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 OZ (t. j. po 28.12.2021), ktorá uplynula

dňa 28.12.2021. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s procesným útokom žalobcu o nutnosti
aplikácie § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), v zmysle ktorých lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k

premlčaniu alebo k zániku práva, v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021,
t. j. celkom 76 dní, neplynú. Správne interpretoval dikciu tohto ustanovenia a tie výsledky súdnej praxe,
ktoré tiež túto právnu normu správne interpretovali a aplikovali. Ojedinelé súdne rozhodnutia, na ktoré
vo svoj prospech poukazoval žalobca v rámci odvolacieho konania, nesprávne právne posúdili dobu,
počas ktorej premlčacie lehoty v zmysle ust. § 1 písm. a/ a § 8 písm. a/ tohto zákona neplynú. Zo

samotnej dikcie týchto ustanovení totiž expresis verbis vyplýva, že premlčacie lehoty neplynú v období
od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, za podmienky, ak by ich uplynutím došlo
k premlčaniu alebo zániku práva (preklúzii) a logicky sa má na mysli, že v tom čase. Išlo teda o právnu
úpravu životnej celospoločenskej situácie v súvislosti so všeobecným zákazom vychádzania v týchtopresne časovo ohraničených dobách, aby u právnych subjektov za dobu práve medzi 27.03.2020 a
30.04.2020 a medzi 19.01.2021 a 28.02.2021, t. j. v dobe zákazu vychádzania, nedošlo k odňatiu práva
na súdnu ochranu pre premlčanie alebo preklúziu práve v tomto čase zákazu vychádzania, pričom to

rozhodne neznamenalo predĺženie premlčacej lehoty o 76 dní po márnom uplynutí troch rokov. Takýto
výklad nemá žiadne opodstatnenie, nemá žiadnu logiku, vôbec nevyplýva z dikcie tohto zákonného
ustanovenia a ani z dôvodovej správy k zákonu.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku žalobcu za

nedôvodnú, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
pre premlčanie nároku uplatneného žalobou potvrdil a ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa
nezaoberal.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej

v odvolacom konaní, ktorej však tento nárok nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).