Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222211441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222211441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. E., F. XX/XX, proti žalovanému GASTRODOM SPIŠ s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Medza
3444/10, IČO: 50 712 373, zast. Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, advokátom, so sídlom Trnava, Študentská
17, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku K2-44Cpr/6/2022-415 z 15.7.2024 Mestského súdu Košice v znení dopĺňacieho rozsudku
K2-44Cpr/6/2022-430 z 25.7.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku K2-44Cpr/6/2022-430 z 25.7.2024 Mestského

súdu Košice.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo
„súd prvej inštancie“) žalobu zamietol, rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu a dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť na účet
Mestského súdu Košice trovy štátu vo výške 47,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný, náhrady mzdy a nemajetkovej ujmy. Skutkovo žalobca
žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.9.2022 mu bolo poštou doručené okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu viacnásobného závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Mal sa ho dopustiť dňa 5.9.2022 na pracovisku v dopoludňajších hodinách, kde mal
žalobca pred ďalším zamestnancom spoločnosti nazvať konateľa žalovaného „vyjebaný skurvený žid“
a následne mal žalobca dňa 6.9.2022 na pracovisku vulgárne verbálne napadnúť konateľa spoločnosti.

Dôvody, ktoré uviedol žalovaný nie sú pravdivé, naopak, práve zo strany žalovaného došlo k šikane
žalobcu na pracovisku, spočívajúcej v tom, že po návrate do práce dňa 1.7.2022 po dlhodobej
práceneschopnosti, mu žalovaný oznámil, že má pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru,
ktorú žalobca odmietol podpísať, keď zistil, že jej podpísaním by sa vzdal práva na preplatenie dovolenky
a na odstupné. Žalovaný následne predložil žalobcovi dohodu o zmene pracovnej náplne, ktorú zo
strachu podpísal. Žalovaný, keďže nebol spokojný s nepodpísaním dohody o ukončení práce povedal
žalobcovi „ale priprav sa, že ti spravím zo života peklo“. Žalobca uviedol, že aj bývalí pracovníci

žalovaného sa stretli s takýmto správaním žalovaného, ktorým sa tiež vyhrážal podobnými praktikami v
súvislosti so skončením pracovného pomeru, kedy ich tiež chcel ukrátiť na ich právach. Žalobca v žalobe
tiež tvrdil, že počas trvania pracovného pomeru došlo vo vzťahu k jeho osobe zo strany zamestnávateľa
k porušeniu viacerých jeho povinností v zmysle Zákonníka práce, predovšetkým (avšak nielen) ust. §13 ods. 3; taktiež došlo zo strany zamestnávateľa k správaniu, ktoré naplnilo skutkovú podstatu priamej
aj nepriamej diskriminácie, obťažovania a neoprávneného postihu, taktiež pokynu a nabádania na
diskrimináciu v zmysle ust. § 2a zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný
zákon“), preto listom z 2.11.2022 si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla v priebehu pracovného pomeru v sume 3.333 € a keďže mu žalovaný neumožnil výkon práce,
žiadal aj náhradu mzdy.

3. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu vo všetkých uplatnených nárokoch, navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, pretože dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú pravdivé.

4. Po vykonaní dokazovania, počas ktorého súd vypočul strany, svedkov, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi,fotografiami,prehralzvukovézáznamyavideozáznamy,súdzistil,žepracovnázmluvanadobu
neurčitú medzi žalobcom - zamestnancom a žalovaným - zamestnávateľom bola uzavretá 31.3.2020

s nástupom do zamestnania dňa 1.4.2020 na druh práce telefonista/dispečer. Pracovnú náplň žalobcu
tvorila kontrola mobilného telefónu, sanita, prijímanie objednávok, čítanie objednávok pre kuchárov,
plnenie omáčok, kontrola a vychystávanie objednávok spolu so šoférom, pomoc kuchárom s balením
jedla, preberanie tržby od šoférov, kontrola a odovzdanie tržby prevádzkarovi, zápis misiek (počet
vydaných obalov) týždenný, fyzická kontrola obalov v sklade (1x týždenne) nesmie klesnúť pod 300

kusov, nabiť telefón, uložiť za sebou veci a pomôcť kolegom a plniť ďalšie pokyny nadriadeného. Podľa
bodu 9 pracovnej zmluvy mal žalobca ako zamestnanec povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať osobne práce dohodnuté v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase a dodržiavať
pracovnú disciplínu. V čase od 22.1.2021 do 30.6.2022 (17 mesiacov) bol žalobca práceneschopný.
Dňa 1.7.2022 uzatvorili strany sporu dohodu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.7.2022 na

pozíciu pomocný pracovník vo výrobe mrazených polotovarov- príprava surovín pre výrobu, údržba
strojov vo výrobe, upratovanie prevádzky. Ostatné dojednania v pôvodnej pracovnej zmluve ostali v
platnosti, pokiaľ neboli obsahom dohody zmenené. Dňa 8.7.2022 o 8:20 hod. bol žalobca písomne
upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného
pomeru z dôvodu, že nemal podpísaný dovolenkový lístok priamo nadriadenou osobou, na základe

požiadavky žalobcu, že chce čerpať zostatkovú dovolenku z roku 2020, t. j. zostatok 9,5 dňa. Konateľ
žalovaného žalobcovi oznámil, že čerpanie je možné od 1.7.2022 do 7.7.2022 vrátane, t. j. 4 pracovné
dni. Žalovaný uviedol, že ide o mierne porušenie pracovnej disciplíny, upozornil žalobcu na možnosť
zamestnávateľa ukončiť s ním pracovný pomer v prípade, ak nedôjde z jeho strany k náprave a zistí
sa opätovné porušovanie pracovnej disciplíny. V oznámení bolo tiež uvedené, že po dlhodobej PN sa

žalobca nedostavil na pracovisko v určený začiatok pracovnej doby o 7:00 hod. a neoznámil dôvod
svojmu nadriadenému. V knihe dochádzky nebol o jeho prítomnosti záznam. Žalobca si upozornenie
neprevzal, čo potvrdili svojím podpisom konateľ žalovaného p. G. a p. A.. Dňa 8.7.2022 o 16:00
bol žalobca písomne upozornený na viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu porušenia
zákazu fajčenia v zmysle internej smernice č. 1/2021 o fajčení na pracovisku počas pracovnej doby.

Prvýkrát bol upozornený zamestnancom H. I. J. dňa 8.7.2022 o 9:00 hod. v priestoroch prísunu tovaru
na pracovisku s oboznámením o vyhradenom čase, kedy je povolené fajčiť, konkrétne 7:00 - 7:15,
10:00 - 10:15, 12:45 -13:00. Druhýkrát bol upozornený o 11:10 hod. na zákaz fajčenia konateľom a
H. J., tretíkrát bol upozornený konateľom o 15:46. Takéto porušovanie pracovnej disciplíny považoval
zamestnávateľ za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré ho upozornil, zároveň bol upozornený

na možnosť ukončiť pracovný pomer v prípade, ak nedôjde z jeho strany k náprave a zistí sa
opätovné porušovanie pracovnej disciplíny. Žalobca si ani toto upozornenie neprevzal, neprevzatie
potvrdili svojím podpisom konateľ žalovaného p. G. a p. A.. Dňa 5.9.2022, 13:00 bol vykonaný zápis
z hrubého porušenia pracovnej disciplíny, keď dňa 5.9.2022 v dopoludňajších hodinách žalobca na
pracovisku po konzultácii s konateľom spoločnosti I. J. G. ohľadom výšky odstupného, nazval svojho

zamestnávateľa - konateľa spoločnosti „vyjebaný skurvený žid“, čím znevážil jeho dôstojnosť a prejavil
mu neprístupný dešpekt pred prítomnou zamestnankyňou p. G. K.. Išlo o hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, žalobca bol upozornený, že toto konanie má vplyv na vzťahy na pracovisku, preto bol
na toto nedôstojné správanie písomne upozornený. Pravdivosť zápisu potvrdila podpisom svedkyňa
udalosti p. G. K.. Opätovne bol žalobca upozornený na možnosť zamestnávateľa ukončiť s ním

pracovný pomer v prípade, ak nedôjde z jeho strany k náprave a zistí sa opätovné porušovanie
pracovnej disciplíny. Dňa 6.9.2022 o 13:00 bol vykonaný zápis z hrubého porušenia pracovnej disciplíny
žalobcu, ktorý dňa 6.9.2022 na pracovisku znova vulgárne verbálne napadol konateľa spoločnosti pred
vedúcim pracovníkom (prevádzkárom) zamestnávateľa a to tým spôsobom, že mu po otázke z jehostrany ohľadom výšky odstupného a upozornení o existujúcom zápise o porušení internej smernice
č. 1/2021 zo dňa 8.7.2022 vulgárne nadával, vyzýval ho na fyzickú konfrontáciu, vyzýval ho do bitky
so slovami „tak mi prijeb“, vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou a smrťou, okrem iného so slovami

„mám chuť ťa zabiť“ a inými invektívami. Ihneď bol požiadaný aby opustil pracovisko, nakoľko vznikla
vážna obava, že by svojím konaním mohol spôsobiť konateľovi alebo inému zamestnancovi vážnu
ujmu na zdraví. Žalobca týmto správaním znevážil dôstojnosť konateľa zamestnávateľa a prejavil mu
neprípustný dešpekt pred vedúcim pracovníkom zamestnávateľa. Zároveň bol upozornený, že ide o
hrubé porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na to, že konanie má vplyv na vzťahy na pracovisku,

bol upozornený na nedôstojné správanie písomne. Pravdivosť zápisu podpisom potvrdil svedok udalosti
p. I. K.. Žalobca bol tiež upozornený na možnosť zamestnávateľa ukončiť s ním pracovný pomer v
prípade, ak nedôjde z jeho strany k náprave a zistí sa opätovné porušovanie pracovnej disciplíny. Dňa
6.9.2022 o 15:00 zamestnávateľ požiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
zástupcu zamestnancov I. K.. S okamžitým skončením pracovného pomeru zástupca zamestnancov
písomne súhlasil. Listom z 8.9.2022 bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer podľa §

68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorého dôvodom je viacnásobné závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že dňa 5.9.2022 na pracovisku FAJNOTKA - domáca kuchyňa, na
adrese L. E. XX, C. D. E. v doobedňajších hodinách a pred ďalším zamestnancom nazval konateľa
spoločnosti (zamestnávateľa), p. I. J. G. „vyjebaný skurvený žid“. Následne dňa 6.9.2022 na pracovisku
znova vulgárne verbálne napadol konateľa spoločnosti (zamestnávateľa) Mgr. Jozefa Kačengu pred

vedúcim pracovníkom (prevádzkárom) zamestnávateľa a to tým spôsobom, že po jeho otázke z jeho
strany ohľadom výšky odstupného a upozornení o existujúcom zápise o porušení internej smernice
č. 1/2021 vulgárne nadával, vyzýval ho na fyzickú konfrontáciu, vyzýval ho do bitky so slovami „tak
mi prijeb“ a vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou a smrťou, okrem iného so slovami „ mám chuť ťa
zabiť“ a inými invektívami. Ihneď bol požiadaný na opustenie pracoviska, nakoľko vznikla vážna obava,

že by svojím konaním mohol spôsobiť konateľovi alebo inému zamestnancovi vážnu ujmu na zdraví.
Týmto znevážil dôstojnosť konateľa zamestnávateľa a prejavil mu neprípustný dešpekt pred ostatnými
zamestnancami a vedúcimi pracovníkmi zamestnávateľa. Z tohto dôvodu nie je možné ho naďalej
zamestnávať v pracovnom pomere, a to ani počas výpovednej doby. Písomne mu oznámil, že jeho
pracovný pomer sa skončí doručením tohto písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného

pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu bolo prerokované s poradným
orgánom sociálneho podniku dňa 6.9.2022 žalobcovi do vlastných rúk bolo doručené dňa 13.9.2022.
Žalobca bol práceneschopný od 7.9.2022, ktorú práceneschopnosť predložil nepodpísanú žalobcovi,
ktorý mu ju vrátil na podpis. Ďalej súd uviedol, že Inšpektorát práce Košice na základe podnetu žalobcu
zistil (list z 24.10.2022), že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

nevykonal v prípade žalobcu posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, a to ani pri vzniku pracovného
pomeru, ani po preradení na inú prácu. V liste z 2.11.2022 sa žalobca vyjadril k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, uviedol, že s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí,
považuje ich za neopodstatnené, umelo vykonštruované, okamžité skončenie pracovného pomeru z
8.9.2022 je neplatné a trvá na tom, aby ho spoločnosť ďalej zamestnávala na jeho pôvodnej pozícii.

Žalobca mal za to, že vo vzťahu k jeho osobe zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu viacerých
jeho povinností v zmysle Zákonníka práce a k správaniu, ktoré naplnilo skutkovú podstatu priamej
ako aj nepriamej diskriminácie, obťažovania a neoprávneného postihu, taktiež pokynu a nabádania na
diskrimináciu v zmysle ust. § 2a zákona č. 365/2004 Z.z. Na pracovisku dochádzalo k zastrašovaniu jeho
osoby, ponižovaniu, nátlakovému správaniu zo strany zamestnávateľa, verbálnym útokom vyhrážkami

a vulgárnymi nadávkami na jeho adresu. Nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania zo strany
žalovaného vo vzťahu k jeho osobe bola značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť, spoločenská
vážnosť a spoločenské uplatnenie, bola mu spôsobená psychická a emocionálna ujma. Domáhal sa
z tohto titulu náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.333 €.

5. Z Mandátnej zmluvy z 30.7.2021 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou A.P. safety s.r.o. s
účinnosťou od 1.8.2021 na dobu neurčitú, súd zistil, že jej predmetom bola činnosť v oblasti bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, poradenská činnosť, dohľad nad pracovnými podmienkami pre 1. a 2.
kategóriu zamestnancov, pravidelné návštevy a kontroly, organizovanie a realizácia kurzov, školení a
seminárov,šetreniepracovnýchúrazovvrátaneichspisovaniaaprerokovávaniaprotokolov,spracovanie

a analýzy rizík BOZP a ďalšie na prevádzke GASTRODOM SPIŠ s.r.o., L. E. XX, XXX XX C. D. E. a
na prevádzke A., M. XX, XXX XX C. D. E..6. Z dohody o skončení pracovnej činnosti súd zistil, že sporové strany ukončili dohodu, ktorá bola
uzatvorená dňa 1.3.2020 a skončila dňom 31.3.2020 na pozíciu šofér - rozvoz jedál.

7. Z lekárskej správy zo 14.10.2019 vystavenej neurológom MUDr. Tomášom Remeckým zistil súd
diagnózu žalobcu - diabetická polyneuropatia, zo správy z 3.8.2020 vystavenej tým istým lekárom
syndróm karpálneho tunela, cervikobrachiálny syndróm, diabetická polyneuropatia. Z lekárskej správy
zo 14.8.2020 vystavenej MUDr. Tímeou Tkáčikovou, plastickým chirurgom, vyplýva diagnóza syndróm
karpálneho tunela, diabetes mellitus, prostriedky zdravotníckej techniky ortézy individuálne horných

končatínnebandážneho.Žalobcapodstúpiloperáciukarpálnychtunelovdňa10.11.2021,druhúoperáciu
dňa 7.4.2022, čo vyplýva z lekárskej správy plastického chirurga z 22.4.2022. Ďalšia plánovaná operácia
vyplývala z lekárskej správy zo dňa 12.8.2022 plastického chirurga na termín 2.2.2023. Vykonanie
operácie karpálnych tunelov dňa 10.11.2021 vyplýva aj z operačného protokolu vystaveného úrazovým
chirurgom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom.

8. Z lekárskeho nálezu žalobcu zo 4.10.2022 z psychiatrickej ambulancie pre deti a dospelých I. N. G.
vyplynul stav po ústavnom liečení schizoafektívna porucha, depresívny typ, schizoafektívna porucha,
manický typ v anamnéze, poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním kanabinoidov -
syndróm závislosti, diabetes mellitus 1. typu v liečbe inzulínom, diabetická neuropatia autonómneho
typu. Zo záznamu o hospitalizácii vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný dňa 20.9.2022 na ochorenie

schizoafektívna porucha, depresívny typ a porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním
kanabinoidov - syndróm závislosti. Hospitalizácia bola ukončená dňa 30.9.2022.

9. Z posudku o invalidite žalobcu vystaveného posudzujúcim lekárom MUDr. Pavel Luža, zariadenia
PSSZ- LPS pro Prahu 4 z 22.4.2018 bol zistený deň vzniku invalidity dňa 13.2.2015 s poklesom

pracovnej schopnosti na 45 %, ktorú posudzujúci lekár zvýšil na 55 %. Z odborného posudku
o invalidite bez dátumu a bez pečiatky vyplýva pokles schopnosti na 50 % z dôvodu choroby
diabetes mellitus 1. typu s mnohopočetnými komplikáciami, porucha psychiky a správania zapríčinená
užívaním kanabinoidov - syndróm závislosti a schizoafektívna porucha, manický typ. Z posudku
z 28.11.2017 vyplýva zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %.

Od 8.3.2011 do 12.2.2015 mal žalobca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, od 13.2.2015 bola znížená schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu o viac ako 50 %. Ďalej z posudku vyplýva, že žalobca bol
hospitalizovaný od 27.9.2021 do 8.10.2021 v Ľubochni za účelom optimalizácie liečby, prešetrenia
a preliečenia chronických komplikácií, počas pobytu pre variabilitu glykémií a sklon k hypoglykémii.

V rokoch 2020 až 2022 bol opakovane operovaný karpálny tunel, naposledy vľavo v 4/2022.
Pokračuje v psychiatrickej liečbe pre schizoafektívnu poruchu, adaptačné poruchy a závislosť od
kanabinoidov, doporučenú medikamentóznu liečbu a kontroly nedodržiava. Od 20.9.2022 do 30.9.2022
psychiatrická rehospitalizácia pre schizoafektívnu poruchu, depresívny typ a syndróm závislosti na
kanabinoidoch, znovu nasadená kombinovaná antidepresívna liečba vrátane antipsychotík, liečbou

psychický stav čiastočne zlepšený, tenzia redukovaná, pretrváva paranoidita, bez psychotických
príznakov, sklon k automedikácii, k strednodobej protitoxikologickej liečbe nemotivovaný, prepustený
predčasne po podpísaní negatívneho reverzu. Z posudku vyhotoveného dňa 18.2.2019 posudkového
lekára sociálneho poistenia I. I. J. vyplýva miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 60 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie predstavuje cukrovka, ťažko kompenzovateľná s

opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami predstavuje 50 % a iné
zdravotné postihnutie, pre ktoré sa zvýšila percentuálna miera o 10 % je porucha psychiky a správania
zapríčinená užívaním kanabinoidov - syndróm závislosti, schizoafektívna porucha, manický typ.

10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval čl. 2 veta tretia, § 13 ods. 3, 9, § 47 ods. 1 písm. b/, § 68

ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 74, § 77 Zákonníka práce v platnom znení, § 2 zákona č 365/2004
Z.z. (antidiskriminačný zákon) a s odvolaním sa na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Po posúdení včasnosti podania žaloby v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, kedy žalobcovi bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru konštatoval,
že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim

z pracovného pomeru, a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi,
pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Zákon nerozlišuje, čo sa považuje za závažné a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a
uvedené ponecháva na úvahu súdu. Súd pri skúmaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny musískúmať všetky rozhodujúce skutočnosti, prihliadať k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k
jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k času a situácii, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia pracovnej

disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi
škodu a pod. Zároveň treba brať zreteľ na to, že vo vzťahoch zamestnávateľa a zamestnanca je
nevyhnutná vzájomná dôvera, spoľahlivosť zamestnanca a jeho poctivosť v zmysle § 81 Zákonníka
práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovných
povinností vyplývajúcich z ust. § 81 a 82 Zákonníka práce, z pracovnej zmluvy, ale aj z interných

smerníc, či pracovného poriadku. Zo základných zásad Zákonníka práce konkrétne z článku 2 však
vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Rovnaké znenie vyplýva aj z ust. § 13 ods. 3
Zákonníka práce. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy aj konanie zamestnanca
v rozpore s dobrými mravmi (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9Cdo/242/2021 zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/122/2015 zo dňa 27.10.2015, ale aj staršie, napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/2/2012 zo dňa 11.9.2012). Zamestnávateľ
môže skončiť okamžite pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu. V konkrétne posudzovanej veci malo byť závažným porušením pracovnej disciplíny
nedôstojné správanie žalobcu vo vzťahu ku konateľovi žalovaného ako jeho nadriadenému. Súd dôvodil,

že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu vyplývala z pracovnej zmluvy žalobcu z 31.3.2020 (bod
9), ktorá ostala v platnosti aj po podpise Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 1.7.2022. Zo zápisu
z hrubého porušenia pracovnej disciplíny z 5.9.2022, ako aj z výpovede svedkyne G. K. mal súd za
preukázané, že v uvedený deň sa žalobca správal nedôstojne a prejavil konateľovi neprípustný dešpekt
tým, že nazval svojho zamestnávateľa - konateľa „vyjebaný skurvený žid“. Následne dňa 6.9.2022

žalobca konateľovi zamestnávateľa vulgárne nadával, vyzýval ho na fyzickú konfrontáciu, do bitky so
slovami „tak mi prijeb“, vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou a smrťou, okrem iného so slovami „mám
chuť ťa zabiť“ a inými invektívami. Z výpovede svedka I. K. mal súd za preukázané, že išlo o konflikt,
kedy musel konateľa vziať preč, aby nedošlo k fyzickému konfliktu. Svedok vypovedal, že na vlastné
oči videl, že žalobca vyprovokoval tento konflikt a snažil sa, aby vznikol. Padali tam aj vulgarizmy a

vyhrážky typu bitka alebo zabitie. Podľa svedka žalobca chcel vyprovokovať konateľa, aby tento do
žalobcu skočil, preto odišli s konateľom preč. Po tomto incidente vykázal žalobcu z pracoviska. Súd
v tejto súvislosti uviedol, že dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný,
ale možno zaň ho považovať súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré
sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v

demokratickej spoločnosti. V tomto prípade vulgárne správanie žalobcu ako podriadeného zamestnanca
voči svojmu zamestnávateľovi, podľa názoru súdu nebolo v súlade s dobrými mravmi, resp. zásadami
spoločenského správania, ktoré by bolo možné tolerovať v bežných medziľudských vzťahoch, nieto
ešte vzťahu k zamestnávateľovi. Naviac sa takto žalobca správal pred zamestnankyňou a v druhom
prípade pred vedúcim zamestnancom, čím znižoval dôstojnosť konateľa žalovaného prejavovaním

dešpektu k jeho osobe. Zároveň porušil svoju povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa názoru
súdu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti, ide o tak závažné konanie zamestnanca s
takou intenzitou, že nemožno spravodlivo od zamestnávateľa požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu.
Okrem toho pred týmito incidentmi bol žalobca upozornený na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny v súvislosti s porušením zákazu fajčenia podľa internej smernice č. 1/2021 o fajčení na

pracovisku počas pracovnej doby. K obrane žalobcu, že nemal vedomosť o existencii tejto smernice,
keďže bola prijatá počas jeho dlhodobej práceneschopnosti, súd uviedol, že žalobca bol viackrát
upozornený na existenciu tejto smernice s poučením o časoch, kedy je možné fajčiť na pracovisku.
Napriek tomu ju nerešpektoval. Problém mal žalobca aj pri schvaľovaní dovolenky, na ktorú mu síce
konateľ žalovaného dal súhlas od 1.7.2022 do 7.7.2022, avšak dovolenkový lístok mal žalobcovi

podpísať jeho priamy nadriadený I. K., ktorý bol prítomný na pracovisku. Bežne sa takto postupovalo
pri schvaľovaní dovolenky, o čom mal žalobca vedomosť, keďže bol zamestnancom dlhšiu dobu, a to
aj pred dlhodobou PN. Žalobca tak nepostupoval, čím opäť porušil pracovnú disciplínu. Zároveň bol
upozornený na neskorý príchod žalobcu do zamestnania po dlhodobej PN. Žalobca, aj napriek tomu, že
svedok I. K. nepotvrdil, že bol agresívny typ zamestnanca, na pracovisku mal konflikty so zamestnancom

O. P., čo uviedol sám žalobca, kedy sa skoro pobil s týmto zamestnancom. Z výpovede svedkov J. A. a
I. K. mal súd preukázané, že žalobca mal konflikt aj so zamestnankyňou M. Q., ktorá mu mala pomáhať
pri dvíhaní telefónov, na adresu ktorej sa tak vulgárne vyjadril, že táto s plačom išla za konateľom,
aby to riešil. Svedkyňa G. K. v rámci výpovede uviedla, že žalobca je prchký, vedel aj vyletieť. Súdpoukazujúc na lekárske správy, ktorými mal preukázané, že žalobca trpí schizoafektívnou poruchou
mániodepresívneho typu, má poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním kanabinoidov -
syndróm závislosti, diabetes mellitus 1. typu v liečbe inzulínom, diabetická neuropatia autonómneho

typu, konštatoval, že na základe týchto lekárskych správ mal za to, že narušené správanie žalobcu sa
prejavilo aj vo vzťahu k právnym zástupcom, ktorí ho zastupovali v súdnom konaní, keď všetci traja
právni zástupcovia vypovedali plnomocenstvo žalobcovi z dôvodu straty dôvery. Právna zástupkyňa
JUDr.NikolaTudajovápriložiladosúdnehospisuajsmssprávu,nazákladektorejsarozhodlavypovedať
plnú moc žalobcovi (viď č. l. 128 spisu), ktorá podľa súdu svedčí o narušenom a vulgárnom správaní

žalobcu.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd právne uzavrel, že zo strany žalobcu došlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo v súlade s ust. § 70
Zákonníka práce dané žalobcovi písomne, bol v ňom skutkovo nezameniteľne vymedzený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi

doručené v lehote podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, bolo prerokované vopred so zástupcom
zamestnancov, čo mal súd preukázané zo žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnanca, s ktorým zástupca zamestnancov súhlasil dňa 6.9.2022. Boli tak splnené
všetky formálne a materiálne podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo dané včas, v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ

o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel. Pokiaľ sa žalobca v konaní bránil,
že členovia poradného výboru registrovaného sociálneho podniku nevedeli, aké listiny prerokúvajú, a
preto vyhotovil zvukové nahrávky telefonátov jednotlivých členov poradného výboru, ktoré navrhol v
konaní vykonať, súd dokazovanie vo vzťahu k poradnému výboru registrovaného sociálneho podniku
nevykonal, nakoľko Zákonník práce nevyžaduje takéto prerokovanie. Podstatným pre súd je len

skutočnosť, že toto okamžité skončenie bolo prerokované so zástupcom zamestnancov tak, ako mu túto
povinnosť ukladá zákona v ust. § 74 Zákonníka práce. Žalovaný naviac priložil zápisnicu o rokovaní
tohto poradného výboru s prezenčnou listinou, kde sa nachádzajú vlastnoručné podpisy všetkých členov
poradného výboru.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy za správanie konateľa
žalovaného, na základe ktorého malo byť zasiahnuté do jeho osobnosti. V podanej žalobe uviedol,
že ide o správanie, ktoré predstavuje priamu aj nepriamu diskrimináciu, obťažovanie a neoprávnený
postih,pokynanabádanienadiskrimináciu,čímopisovalust.§2aantidiskriminačnéhozákonavpodanej
žalobe. Súd konštatoval, že k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania, resp. k diskriminácii,

dochádza z určitého dôvodu, napr. pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, či zdravotného
postihnutia. Žalobca v podanej žalobe presne neuviedol, na základe čoho mal zamestnávateľ
diskriminovať žalobcu. Podľa súdu by jediným komparátorom diskriminácie mohlo byť zdravotné
postihnutie žalobcu. Súd tiež uviedol, že k zneužívaniu práva formou šikany dochádza skôr k fyzickému
násiliu, ktoré však žalobca netvrdil. V prípade šikany nadriadeného voči podriadenému je možné

hovoriť o tzv. bossingu, kedy zamestnávateľ zdôrazňuje svoje hierarchické postavenie alebo vyvíja
nátlak na zamestnanca, aby odišiel dobrovoľne z práce. Pretože išlo o spor so slabšou stranou, súd
za týmto účelom súd vykonal rozsiahle dokazovanie. Konštatoval, že žalobca v priebehu súdneho
konania presne nevymedzil situácie, za ktorých malo dochádzať k diskriminačnému správaniu zo strany
žalovaného. Na výzvu súdu na pojednávaní dňa 11.1.2024 uviedol, že diskriminácia trvala po jeho

návrate z dlhodobej práceneschopnosti jeden deň 1.7.2022, kedy pod nátlakom podpísal Dohodu o
zmene pracovnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, aby sa žalobca sťažoval
na túto prácu, dobrovoľne podpísal dohodu o zmene pracovnej zmluvy a následne túto prácu vykonával.
Ani z prehrávaných zvukových záznamov nemal súd preukázané, aby sa na túto prácu sťažoval
alebo aby bol na neho vyvíjaný nátlak. Po návrate žalobcu z dlhodobej práceneschopnosti bola jeho

pozícia dispečera obsadená, a preto mu zamestnávateľ ponúkol inú pre neho vhodnú prácu. Žalobca
nechcel skončiť pracovný pomer, preto prijal túto prácu pomocného pracovníka. Žalobca pritom nepoprel
skutočnosť, že do práce prišiel neskôr, než podľa pôvodnej pracovnej zmluvy mal prísť, t. j. na 7:00 hod.

13. K diskriminácii podľa žalobcu malo dôjsť aj dňa 8.7.2022, kedy žalobca ako jediný nemal

celozávodnú dovolenku a bol upozorňovaný na zákaz fajčenia podľa smernice, s ktorou nebol
oboznámený a nevisela ani na jeho pracovisku. Podľa súdu je pravdou, že zamestnanci mali hromadné
čerpanie dovolenky (okrem ekonómky J. A. a H. J.), keďže prevádzka v ten deň nebola otvorená,
žalobca však v náplni práce mal upratovanie prevádzky a túto prácu aj vykonával. Žalobca sa nesťažovalna výkon tejto práce ani u konateľa žalovaného a jej vykonanie neodmietol. Smernica č. 1/2021 o
fajčení na pracovisku platila pre všetkých zamestnancov. Súd dôvodil, že ak pri prvom upozornení na
porušenie tejto smernice žalobca nemal vedomosť o nej, nemal ju potom porušiť následne ešte trikrát,

keď už o nej vedel. O existencii smernice sa dozvedel a mal rešpektovať povolené časy na fajčenie na
pracovisku. Žalobca videl svoju diskrimináciu vo vykonávaní ťažkej práce, ktorú nemohol vykonávať. Z
prehrávanej zvukovej nahrávky dňa 11.7.2022 nevyplývalo, aby bol počas výkonu tejto práce šikanovaný
zo strany konateľa žalovaného, ktorý ho za vykonanú prácu pochválil. Ak by prácu nemohol vykonávať
pre karpálne tunely, jednoducho by ju nevykonal. Žalobca dobrovoľne podpísal dohodu o zmene

pracovnej zmluvy na pozíciu pomocný pracovník. Rovnako nebol preukázaný zákaz pre zamestnancov
stretávať sa so žalobcom. Ani v konaní vypočúvaná svedkyňa žalobcu R. S. si nepamätala, aby im
zamestnávateľ zakázal stretávať sa so žalobcom. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že
požiadal zamestnancov, aby neboli kuriérmi žalobcu, aby nevznikali zbytočné problémy. Práve takýto
problém nastal vtedy, keď žalovaný po tom, čo bol vykázaný z pracoviska, od 7.9.2022 nastúpil na PN,
avšak toto oznámenie nepodpísal a PN poslal po svedkyni R. S., ktorá uvedené potvrdila. Žalovaný mu

tak musel PN-ku vrátiť domov na podpis, aby mu ju obratom poslal naspäť. Súd len na okraj konštatoval,
že na práceneschopnosť žalobcu sa nevzťahuje zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru (§
68 ods. 3 Zákonníka práce a contrario).

14. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že žalobca bol prijímaný ako zdravotne

znevýhodnený zamestnanec, ktorý aj predtým už vykonával šoféra u žalovaného. Žalobca nepreukázal,
aby žalovaný vedel o jeho diagnóze a operáciách karpálnych tunelov. Na túto skutočnosť neupozornil
zamestnávateľa, nepredložil mu lekárske správy, ani pri podpise dohody o zmene pracovnej zmluvy sa
o tom nezmienil. Nepožiadal ani o preradenie na inú prácu. Uvedené mal súd preukázané aj z výpovede
svedka I. K., ktorý síce vedel o operácii karpálnych tunelov, avšak nevedel, že pre túto diagnózu nemôže

vykonávať prácu, žalobca za ním neprišiel, že nemôže vykonávať túto prácu. Žalobca uvedené začal
namietať, až keď vyvrcholil konflikt. Svedkyňa J. A. potvrdila, že vedela, že žalobca je diabetik, nevedela
však o operácii karpálnych tunelov. Svedkyňa R. S. uviedla, že vedela o operácii karpálnych tunelov. Z
uvedeného nemal súd preukázané, že o jeho diagnóze vedel aj zamestnávateľ. Z invalidných posudkov,
ktoré predložil žalobca súdu vyplýva miera poklesu jeho pracovnej schopnosti na 60 %, avšak nie pre

diagnózu zápalu karpálnych tunelov, ktoré by spôsobovalo jeho zdravotné postihnutie, ale pre jeho
diagnózu diabetes mellitus, ako aj schizoafektívnu poruchu a poruchy správania zapríčinené závislosťou
na kanabinoidoch. Zamestnávateľ teda nevedel o jeho diagnóze, preto podľa názoru súdu nemožno
uvažovať ani o diskriminácii žalobcu na základe jeho zdravotného postihnutia. Navyše spoločnosť
žalovaného bola sociálnym podnikom, ktorý zamestnával aj zdravotne znevýhodnených zamestnancov.

Žalobca po dlhodobej práceneschopnosti odpracoval len 6,5 dňa, preto žalovaný nevedel naplánovať
žalobcovi zdravotnú prehliadku, čo žalovanému bolo vytknuté zo strany inšpektorátu práce.

15. O pozitívnom prístupe zamestnávateľa k žalobcovi svedčí podľa súdu aj skutočnosť, že potom čo
nemal riadne schválenú dovolenku podpísaním dovolenkového lístka jeho priamym nadriadeným, mu

zamestnávateľ bez ďalšieho umožnil čerpať dovolenku od 11.7.2022 (pol dňa) do 15.7.2022 vrátane.

16. Napokon súd uviedol, že pripustil vykonanie dôkazov prehrávaním zvukových záznamov, ktoré
boli získané bez súhlasu osôb, ktoré sa na týchto zvukových záznamoch nachádzali. Po vykonaní
testu proporcionality mal za to, že právo na ochranu zamestnanca pred diskrimináciou v sporoch s

ochranou slabšej strany prevažuje nad právom na ochranu osobnosti osôb, ktoré sa na týchto zvukových
záznamoch nachádzali. Na základe vykonaných zvukových záznamov však nemal za preukázané
tvrdenia žalobcu o jeho šikanovaní alebo diskriminácii, skôr sa na nich žalobca vyjadroval vulgárne.
Navyše tieto záznamy súd nevyhodnotil ako hodnoverné, nakoľko žalobca ich pauzoval a prerušoval
podľa svojho uváženia, t. j. nahrávacie zariadenie opakovane zapínal a vypínal.

17. Súdnevykonalvýsluchviacerýchsvedkovnavrhnutýchžalobcom,lebotítosvedkovianeboliprítomní
pri incidente dňa 5.9.2022 a 6.9.2022, pre ktoré bol okamžite skončený pracovný pomer, resp. na
pracovisku pri vzniknutých situáciách, keď malo dôjsť k žalobcom tvrdenej šikane. Zdravotný stav
zamestnanca nemal vplyv na okamžité ukončenie pracovného pomeru. Žalobca tvrdil, že k diskriminácii

malo dochádzať až po jeho návrate z dlhodobej práceneschopnosti, kedy už u žalovaného nebol
zamestnaný I. R., ani K. G.. Ak žalobca uvádzal, že K. G. ho prijímal do zamestnania a vyhotovoval
si jeho kópiu ZŤP preukazu, súd konštatuje, že tento zamestnanec vykonával funkciu šéfkuchára a
neriešil personálne otázky. Taktiež súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkyňu J. I., ktorej malapísať sms G. K., že nevie čo podpisovala, nakoľko pre súd bola postačujúca výpoveď priamo G. K..
Tvrdenie o diskriminácii nepreukázala ani výpoveď svedkyne R. S.. Súd mal za to, že účelom žalobcu
bolo predlžovať súdne konanie nepodstatnými návrhmi.

18. Súd ďalej uviedol, že žalobca doplnil názov žaloby s tým, že očakával, že súd vyhovie jeho návrhom
na výsluch svedkov. Zmenou názvu žaloby sa nezmenil jej obsah a právne posúdenie je vecou súdu.
Doplnenie názvu žaloby nevyvolalo potrebu výsluchu týchto svedkov, konštatoval súd.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah,
súd dospel k záveru, že so žalobcom bol platne okamžite skončený pracovný pomer, pričom súd
nemal preukázané, aby žalovaný zasiahol do osobnosti žalobcu, či už formou priamej alebo nepriamej
diskriminácie, obťažovaním a neoprávneným postihom, pokynom a nabádaním na diskrimináciu alebo
šikanovaním, preto žalobu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

21. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uviedol, že odvolanie napáda z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP, t. j. súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
a žalobe vyhovel, alebo aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zopakoval, že bol zdravotne znevýhodneným zamestnancom, o čom konateľ žalovaného, I. K. a J. A.
vedeliavypovedalinepravdivo,keďtotopopreli.Audionahrávkamibolopodľaodvolateľapreukázané,že
zo strany zamestnávateľa bol rozlične posudzovaný prístup k fajčeniu zamestnancov, že nová smernica

ofajčenínebolanapracoviskužalobcu,žeI.K.vedeloinkriminovanejdovolenke.Vulgarizmyvposlednej
nahrávke z pracoviska a z kancelárie žalovaného sa podľa odvolateľa objavujú až po tom, čo prišiel
na svoje pracovisko a bol sám, agresia bola vyprovokovaná samotným konateľom žalovaného, keď
chcel udrieť žalobcu. Túto nahrávku robil žalobca pod maximálním psychickým vypätím. Odvolateľ
hodnotil výpovede jednotlivých svedkov, uviedol že R. S. potvrdila, že po preradení na novú pozíciu

sa sťažoval kvôli nevyhovujúcemu zdravotnému stavu, že vedela o jeho operáciách a ZŤP zaradení a
tiež vedela, že pred ukončením dlhodobej PN bol na pracovisku oznámiť svoj návrat do zamestnania.
Svedok I. K. svojou výpoveďou sám spochybnil váhu svojho podpisu na vyjadrení, ktoré doložil žalovaný
o vyhrážaní sa mu fyzickou likvidáciou žalobcom. Nahrávka dokazuje, že žalobca povedal iba, že by
už niekoho najradšej zbil. Uviedol, že K. K. a I. K. sú tiež užívateľmi marihuany, túto fajčievali s ním

aj s inými zamestnancami spoločne. Sám žalovaný sa vyjadril, že bol k tomu benevolentný. Poukázal
na to, že Inšpektorát práce jasne poukázal na porušenie § 156 o BOZP. Žalovaný jako zamestnávateľ
sám priznal, že nechal žalobcu dňa 8.7.2022 vykonávať činnosti mimo stanoveného pracoviska a mimo
prevádzkypodniku,čoodôvodniltým,žesitoneuvedomil.Išlooupratovanieverejnéhoparkoviskaajeho
okolia od prachu, štrku, vyzbieranie špakov, exkrementov. Hoci žalobca tieto dehonestujúce, účelové a

niekedy až zdraviu škodlivé činnosti vykonal, na konci dňa bol v kancelárii žalovaného nezmyselne a
diskriminačne obvinený z porušenia pracovnej disciplíny ohľadom fajčenia a z oneskoreného príchodu
počas trvania schválenej dovolenky. Vyjadril sa k poradnému výboru sociálneho podniku, ktorý bol
podľa neho žalovaným znefunkčnený. Uviedol, že advokáti žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu,
podľa významu ďalšieho textu, pozn. odvolacieho súdu) konali v jeho neprospech, proti jeho záujmom.

Vulgarizmy, ktoré im adresoval (JUDr. Slovinský, JUDr. Tudajová), boli na mieste a navyše vyhrotené
jeho psychickým zdravotným stavom. Vytkol súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy, nevypočul
ním navrhnutých svedkov, že nadržiaval žalovanej strane, že bol nedôvodne obvinený z urážky súdu,
že mu súd nevyhovel v doplnení znenia žaloby o ochranu osobnosti, čo mali urobiť jeho advokáti už
pri jej vypracovaní. Predložil nový dôkaz audio nahrávku B.I.G. vizita z veľkej vizity oddelenia, kde bol

hospitalizovaný z dôvodov diskriminácie v zamestnaní a následného útoku zo strany žalovaného.

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa s rozsudkom v plnom rozsahu stotožňuje,
odvolanie je nedôvodné a účelové, nie sú v ňom žiadne relevantné argumenty, ktoré by odôvodňovalinejakú zmenu rozsudku. Ide len o účelové naťahovanie súdneho konania. Navrhol rozsudok potvrdiť.
Žalobca neuviedol nič relevantné k dôvodom, prečo podľa neho bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré mu bolo dané, neplatné. K dôvodom, pre ktoré s ním bol skončený pracovný pomer, t.

j. bol vulgárny voči konateľovi a vyhrážal sa mu fyzickým napadnutín a ublížením na zdraví, neuviedol
nič, žiadnym spôsobom ich nepoprel. Namiesto toho uviedol s vecou nesúvisiace tvrdenia o nevykonaní
lekárskejprehliadkyanedôvodnéavymyslené,účelovéobvineniaošikaneadiskrimináciinapracovisku,
zaujatosti svedkov, sudkyne voči nemu a o právnych zástupcoch a lekároch, ktorí ho chceli poškodiť.
Zopakoval, že žalobca mu nikdy neoznámil, aké má zdravotné problémy a že by kvôli nim nemohol

vykonávať dohodnutú prácu. Žalobca nikdy nebol, preradený na nejaký druh práce, ktorú by nemohl
vykonávať. K audio nahrávkam, ktoré podľa žalovaného nikdy nemali byť prehrávané, lebo išlo o
nezákonnezískanýdôkaz,uviedol,žetietopreukázalinímodzačiatkutvrdenéskutočnostiožalobcovom
dlhodobo neprimeranom a konfliktnom správaní na pracovisku. Nič z toho, čo tvrdil žalobca sa týmito
nahrávkami nepreukázalo, práve naopak, je z nich počuť, že žalobca krátko pred incidentom bol
konfliktný, skoro až agresívny a mal vuklgárne prejavy a správanie. Očitým svedkom konfliktu bol

I. K., jeho navrhol vypočuť žalobca, a po jeho vypočutí namietal, že nehovorí pravdu. Svedkyňa S.
neuviedla k veci nič relevantné, žalobca prekrúca jej výpoveď a zavádza. Ďalšie argumenty žalobcu
s prejednávanou vecou nesúvisia. Nový dôkaz audio nahrávku B.I.G. vizita bol predložený až po
skončení dokazovania a súd naň nemôže prihliadať, pričom tento dôkaz nemá žiaden súvis s meritom
veci. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch ani len v odvolaní žalobca neuviedol nič, nešpecifikoval

k akému zásahu do jeho osobnostných práv došlo, v akej intenzite, ani aká ujma mu bola spôsobená,
výška nemajetkovej ujmy nebola nikdy zdôvodnená a žalobca sa k tejto veci počas celého konania ani
raz nevyjadril.

23. Žalobca v reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom

odvolaní. Vytkol súdu, že sa vo svojom rozhodnutí opiera hlavne o zdravotné záznamy žalobcu za
poslených 10 rokov a odmieta uznať akýkoľvek pádny dôkaz z jeho strany. Nahrávka B.I.G. vizita
poukazujenakrivépraktikypsychiatrickéhooddleneniaAGELvLevoči.Uviedol,žekvýškenemajetkovej
ujmy sa vyjadril už v prežalobnej výzve. Žiadal, aby súd predvolal už skôr ním navrhnutých svedkov a
ďalej žiadal súd o vydanie povolenia pre uskutočnennie finančnéhoauditu žalovaného.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov

a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu je
nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.4.2025, po predchádzajúcom zverejnení miesta a
času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

25. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,

právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.
Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,

aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.27. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie

skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom
28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
29. Na tento odvolací dôvod nadväzuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, podľa ktorého

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod nie je vnímaný ako reálna
vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav
predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu
súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné

doteraz zistený skutkový stav (skutkový stav neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/
CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

30.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, nie

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.
31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

32. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205
CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.34. Súd prvej inštancie precízne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup, jeho úvahy a z nich
vyplývajúcezáverysúlogickéavnútornekomplexné,uviedoldostatočnéarelevantnédôvody,naktorých

svoje rozhodnutie založil, a to ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odvolací súd sa
vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň,
a preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods .2 CSP).

35. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky podstatné,
prejednávaného predmetu konania sa týkajúce argumenty, uvádzané žalobcom v odvolaní. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako
žalobcu privodili iné, priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal

už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z
hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

36. Žalobca v odvolaní prehodnocuje, spochybňuje a vytýka spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom,
namieta závery vyplývajúce z jednotlivých bodov odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a

naznačujú vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania, na ktorom založil svoj názor na právne
posúdenie sporu smerujúce k jeho úspechu v spore a tvrdí, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces došlo nesprávnym vyhodnotením dokazovania, resp. jeho nevykonaním, nesprávnym zistením
skutkovéhostavuatým,žesúdprvejinštancienevzaldoúvahynímnamietanéskutočnosti.Trebasivšak
uvedomiť, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a

záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o (ne)preukázanosti tvrdení tej ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce.
Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata odvolania a jeho
dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že
súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Argumentácia žalobcu a

polemika so spôsobom, ako súd vyhodnotil dôkazy a z nich vyplývajúce závery a tiež tvrdenie, že súd sa
jednostranne priklonil na stranu žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu absolútne nekorešponduje
s obsahom spisu. Postup súdu pri hodnotení dôkazov bol korektný, náležite sa zaoberal každým
relevantným tvrdením a dôkazom bez ohľadu na to, ktorá strana ho predložila a spôsob ako jednotlivé
dôkazy vyhodnotil je správny, takisto ako záver, ktorý z nich vyvodil. Odvolací súd sa s ním preto v plnom

rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004),
ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie
uvedené podmienky v plnom rozsahu napĺňa.
37. Hodnotením dôkazov sa teda rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové

zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie
bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či
dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto
smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané
(zadovážené)alebovykonanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,súdneprihliadne.

Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za
pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú

silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov
úvahe súdu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo
aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd
dospel,pretonepredstavujúaktľubovôlesúdu,aniesúanivecoupúhehoosobnéhodojmučivšeobecnejúvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) účastníckej, svedeckej výpovede je
výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z

rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom)
a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne
postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod.

38. Odvolací súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

204/2009 zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (viď R 42/1993).

39. Odvolací súd má v okolnostiach konkrétnej veci za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil

výpovede strán, svedkov a listinné dôkazy nebola svojvoľná, či neprimeraná, ale mala racionálny
podklad vychádzajúci z predmetu sporu. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je
nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Súd prvej inštancie
na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby a odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, jeho rozhodnutie je

korektné, nevymyká sa priebehu konania a nemožno o ňom hovoriť, že súd svoje rozhodnutie smeroval
výslovne len v prospech jednej strany.

40. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy, a preto vydaný rozsudok vo veci zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne

tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a čo preukázali svojimi dôkaznými prostriedkami. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť,
sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.

41. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že boli splnené podmienky, za
ktorých sa okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu považuje za platné, lebo vychádzajúc
z obsahu listiny z 8.9.2022 obsahujúcej dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, dospel
k záveru, že v nej uvedené dôvody možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je

esenciálnym predpokladom tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru so zamestnancom.

42. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preto predovšetkým posúdenie správnosti právneho záveru
o naplnení podmienky porušenia pracovnej disciplíny žalobcom závažným spôsobom, ktoré bolo
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm.

b/ Zákonníka práce.

43. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže
podľaodseku1okamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehotedvochmesiacovododňa,keďsaodôvode

na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O
začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.44.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie

pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniťsinýmdôvodom(viď§70ZP)amusíbyťvopredprerokovanéspríslušnýmodborovýmorgánom
(viď § 74 ods. 1 ZP), ak takýto u zamestnávateľa pôsobí. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,

aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

45. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou
súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade
kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto

úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu
iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného
vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca.

46.Vposudzovanejvecizamestnávateľdôvodpreokamžitézrušeniepracovnéhopomeruvymedziltakto
„Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru je viacnásobné závažné porušenie pracovnej
disciplíny z Vašej strany, ktorého ste sa dopustili tým, že ste dňa 5.9.2022 na pracovisku FAJNOTKA –
domáca kuchyňa, na adrese L. E. XX, C. D. E., v doobednajších hodinách a pred ďalším zamestnancom

nazvali konateľa spoločnosti (zamestnávateľa), p. I. J. G. citujem: „vyjebaný skurvený žid“. Následne
na pracovisku dňa 6.9.2022 ste na pracovisku znovu vulgárne verbálne napadli konateľa spoločnosti
(zamestnávateľa), p. I. J. G. pred vedúcim pracovníkom (prevádzkárom) zamestnávateľa, a to tým
spôsobom, že ste mu po otázke z jeho strany ohľadom výšky odstupného a upozornení o existujúcom
zápise o porušení internej smernice č. XX/XXXX z 8.7.2022 (ktorý ste odmietli prevziať) vulgárne

nadávali, vyzývali ho na fyzickú konfrontáciu, vyzývali ho do bitky so slovami „tak mi prijeb“ a vyhrážali sa
mu fyzickou likvidáciou a smrťou, okrem iného so slovami „mám chuť ťa zabiť“ a inými invektívami. Ihneď
ste boli požiadaný na opustenie pracoviska, nakoľko vznikla vážna obava, že by ste svojím konaním
mohli spôsobiť konateľovi, alebo inému zamestnancovi vážnu ujmu na zdraví. Tým ste znevážili
dôstojnosť konateľa zamestnávateľa a prejavili mu neprípustný dešpekt pred ostatnými zamestnancami

a vedúcimi pracovníkmi zamestnávateľa.“

47. So žalobcom teda nebol okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods 1 písm. b/ ZP z dôvodu,
že viackrát porušil pracovnú disciplínu fajčením na pracovisku v nepovolených časoch, z dôvodu jeho
zdravotného stavu, ani v súvislosti s problémami s čerpaním dovolenky, ale z dôvodu opakovaného

vulgárneho správania sa voči konateľovi zamestnávateľa, nesúceho znaky agresie, vyvolávajúce obavy
o život a zdravie tak u konateľa, prípadne aj u iných zamestnancov. Preto posúdenie len tohto konania,
uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, ako napĺňajúceho znaky pre okamžité zrušenie
pracovného pomeru v danom prípade, bolo relevantné pre toto konanie.

48. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca,
ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, a pod.

49. Posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny je skutkovou otázkou a nie právnou. Súd
prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalovaný uniesol svoje dôkazné
bremeno a preukázal, že správanie žalobcu v dňoch 5. a 6.9.2022 svojou intenzitou naplnilo pojem„závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje a má za
to, že v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci, súd dostatočne zistil skutkový stav ako aj jej
špecifiká, ktoré mu umožnili posúdiť závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a tiež (aj keď

žalobca to popiera), že sa správal na pracovisku tak, ako je mu to vytýkané v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Používanie takých hrubých výrazov a oplzlostí zo strany žalobcu, aké bolo v konaní
dokazovaním preukázané, je neprípustné vo vzťahu k zamestnávateľovi, nedá sa v žiadnom prípade na
pracovisku tolerovať a nemožno ho vyhodnotiť inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko
ide o správanie, ktoré je za hranicou slušnosti a nemožno ho pripustiť ani v bežných vzťahoch, nieto

ešte vo vzťahu k zamestnávateľovi. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že miera, do akej je či nie
je nejaké slovo vulgárne, čiže neprijateľné, je daná nielen kontextom, ale aj zámerom spojeným s jeho
použitím, najmä keď sa ním cieli na konkrétneho adresáta.

50. Žalovaný jednoznačne uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal v konaní vykonanými dôkazmi,
že zo strany žalobcu došlo k správaniu, ktoré naplnilo v okolnostiach konkrétnej veci znaky závažného

porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, t.j. žalobcu, preto žaloba o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením je nedôvodná a v nadväznosti na to je nedôvodný
aj nárok žalobcu na náhradu mzdy.

51. Pokiaľ ide o ochranu osobnosti, ide o sporové návrhové konanie, ktorého procesný nárok je

vymedzený petitom žaloby. V ňom sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany
špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Žalobný petit teda vyjadruje to,
čoho sa žalobca žalobou domáha. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Súd
je viazaný žalobou, čo znamená, že nemôže priznať žalobcovi viac alebo iné, než ako sa domáha,
a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Petit je pre súd záväzný (§

216 ods. 1 CSP) nielen čo do rozsudočného výroku, ale čo i do predmetu dokazovania – preto musí
byť žalobný petit jasný, stručný, presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Súd v sporovom konaní
neposkytneochranuprávnemuvzťahu, právuaninárokunaplnenie,oochranuktoréhožalobcanežiadal
a nemôže priznať iné plnenie ako je žiadané v petite.
52. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu objektívne spôsobilého porušiť
či ohroziť obsahom, formou, príp. sledovaným cieľom osobnosť fyzickej osoby a jej práva v zmysle §
11 OZ. Táto zodpovednosť je založená na objektívnom princípe, t.j. nevyžaduje sa popri neoprávnenom
zásahu i zavinenie jeho pôvodcu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach difamujúcej povahy, dôvod
vylučujúci neoprávnenosť zásahu je spravidla daný vtedy, ak pôvodca zásahu preukáže (na ňom v tomto

smere spočíva dôkazné bremeno), že zverejnené skutkové tvrdenia sú pravdivé – tzv. dôkaz pravdy. Na
rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe
vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok musí mať faktický (skutkový) základ, od ktorého sa
odvíja, musí vychádzať z pravdivých podkladov ako premisy pre hodnotiaci úsudok (vecnosť kritiky). Ak

nie sú tieto podklady pre úsudok pravdivé, je hodnotiaci úsudok difamujúci a kritiku nemožno pokladať
za prípustnú. Hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností
logicky vyvodiť.
53. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných
predpokladov (podmienok) pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi v zmysle

ust. § 13 ods. 2 OZ, keďže vykonaným dokazovaním zo žaloby, vyjadrení žalobcu ani z odvolania
nemožno identifikovať konkrétny návrh žalobcu, spĺňajúci vyššie označené kritériá, z ktorých by bolo
možné ustáliť, akej konkrétnej ochrany osobnosti sa žalobca chce domáhať a ani z opisu skutkového
deja v žalobe a ďalších písomnostiach nemožno dospieť k záveru, čím konkrétne zo strany žalovaného
a akým spôsobom malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Ochrana osobnosti, ktorú môže

súd priznať, totiž nespočíva automaticky v priznaní nejakej peňažnej sumy, táto prichádza do úvahy
len vtedy, ak nepostačuje upustenie od neoprávnených zásahov a ak bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby. Okrem toho, že žalobca žalobou a svojimi vyjadreniami riadne, v intenciách
stanovených zákonom, neuplatnil nárok na ochranu osobnosti (nestačí, že v písomných podaniach
na súd doplní do predmetu konania okrem neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady mzdy,

nemajetkovej ujmy aj „ochranu osobnosti“), z dokazovania vo veci, ktorej predmetom bol len nárok na
vyslovenie neplatnosti okamžitého zrušenia, náhradu mzdy a nemajetkovej ujmy, nebolo možné vyvodiť,
že by zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi dochádzalo ku konaniu napĺňajúceho znaky porušeniaosobnostných práv žalobcu, zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere ako
podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ.
54. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje

v konaní ním uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzoval
a nakoniec správne vyhodnotil a posúdil po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov,
nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce
skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval
a právne kvalifikoval z aspektov významných, tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy

(napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci
samej. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na
prejednaniearozhodnutieonároku,ktorýžalobcavyvodzujeztohtoprávnehovzťahu,jetakrozhodujúce
obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Na
základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami žalobcov v spore. Z petitu žaloby a z celého jej kontextu vyplýva, že žalobca sa domáhal
vyslovenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhrady mzdy a nemajetkovej ujmy
pre diskrimináciu a z tohto hľadiska súd žalobu aj posudzoval.
55. Žalobca sa domáhal nemajetkovej ujmy na základe zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon), lebo mal za to, že bol priamo aj nepriamo diskriminovaný žalovaným.

56. Šikanovanie vo všeobecnosti je možné vymedziť ako neželané správanie jednotlivca či skupiny
osôb, ktoré spočíva v úmyselnom fyzickom alebo psychickom útlaku, týraní, zastrašovaní, obťažovaní či
znevažovaní inej osoby. Ide spravidla o opakované či sústavné konanie. Šikana môže mať rôzne prejavy

amôžezahŕňaťnajrôznejšieformyfyzickéhoapsychickéhonásilia(napríkladnadávky,výsmech,urážky,
vyhrážanie, nevhodné vtipkovanie, zosmiešňovanie obete, či tiež fyzické napadnutie a konfrontácia,
vyhrážanie sa násilím a pod.).Šikanovanie v pracovnom procese môže mať podobu snahy niekoho
obťažovať, urážať, sociálne vylučovať alebo negatívne ovplyvňovať niečie pracovné úlohy. Aby bolo
možné hovoriť o šikanovaní určitej osoby alebo skupiny osôb, vyžaduje sa spravidla opakované a

dlhodobejšie pôsobenie páchateľa na obeť šikany (napr. týždenne za obdobie šiestich mesiacov).
Šikanovanie je eskalujúci proces, v priebehu ktorého sa konfrontovaný dostáva do podradného
postavenia a stáva sa terčom systematického negatívneho, spravidla protispoločenského konania.
Je pritom potrebné rozlišovať medzi šikanovaním a konfliktom. Konflikt spravidla nemožno nazvať
šikanovaním, ak incident je izolovaná udalosť alebo ak ide o konflikt dvoch strán rovnakej „sily“.

Šikanovanie neraz vychádza z nejakého druhu konfliktu, resp. sporu a/alebo nezhody medzi obeťou
a páchateľom/páchateľmi. Z odborných štúdií vyplýva, že nevhodné správanie sa klasifikuje ako
šikanovanie až po viac ako šiestich mesiacoch. Niektorí zamestnanci totiž môžu považovať za
šikanovanie, ak od nich nadriadený vyžaduje, aby si plnili svoje pracovné povinnosti rutinným spôsobom,
alebo ak im kolega vysloví konštruktívnu kritiku.

57. Odvolací súd (podobne ako súd prvej inštancie) z obsahu spisu nezistil, že zo strany žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi došlo k takému správaniu, ktoré by napĺňalo znaky diskriminácie či už priamej alebo
nepriamej alebo šikany. Súd prvej inštancie uviedol, že samotný žalobca za diskrimináciu považoval,
že po návrate do práce z dlhodobej práceneschopnosti pod nátlakom podpísal Dohodu o zmene

pracovnej zmluvy. Odhliadnuc od toho, že takýto nátlak v konaní vykonaným dokazovaním preukázaný
nebol, takisto nebolo zistené, že žalobca namietal voči tejto práci a že žalovanému bolo známe, že
pre zdravotné problémy žalobca takéto práce vykonávať nemôže. Tvrdenie žalobcu, že bol zdravotne
znevýhodneným zamestnancom na tom nič nemení, podstatné je, či oznámil zamestnávateľovi, že jeho
zdravotný stav mu bráni vykonávať zadanú prácu a toto v konaní nepreukázal. Pokiaľ ide o údajnú

diskrimináciu žalobcu dňa 8.7.2022, kedy ako jediný nemal celozávodnú dovolenku, a upozorňovanie na
smernicu o zákaze fajčenia, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej
inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Ak konanie žalovaného a udalosti, ktoré popisoval žalobca, nespĺňali
znaky a nemali charakter diskriminácie, ide len o subjektívny pocit žalobcu, ktorý ich takto vo vzťahu
k svojej osobe vyhodnotil.

58.Pokiaľžalobcavytýkasúdunevykonanievšetkýchnímnavrhnutýchdôkazov,odvolacísúdpoukazuje
na ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd
nemusí vykonať všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámcidokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí dbať iba na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má
potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok
nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí teda mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej

skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy a
nebude vykonávať tie, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie v danej veci a ktoré sú nadbytočné, teda
majú slúžiť na preukázanie tvrdení, ktoré už boli v doterajšom konaní preukázané.
59. Súd v prejednávanej veci vykonal všetky dôkazy podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu pre
rozhodnutievdanomspore,kdepredmetomkonaniabolaoneplatnosťokamžitéhozrušeniapracovného

pomeru, náhrada mzdy a nemajetková ujma, a nie ochrana osobnosti. Súd správne vyhodnotil žalobcom
navrhované dôkazy, ktorých vykonanie zamietol, ako dôkazy, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie v
danej veci, lebo sú bez právnej relevancie k predmetu konania a správne uzavrel, že v intenciách sporu
o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhrady mzdy a nemajetkovej ujmy, žalobcom
navrhované dokazovanie je nehospodárne a nepotrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.
60. Pre platné skončenie pracovného pomeru jeho okamžitým zrušením sa nevyžaduje hlasovanie pred

poradným výborom sociálneho podniku. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo prerokované so
zástupcom zamestnancov p. I. K., ktorý vyjadril súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru so
žalobcom. K výsledku kontroly vykonanej inšpektorátom práce odvolací súd uvádza, že tento výsledok
nemal vplyv na skutočnosti vedúce k platnému okamžitému zrušeniu pracovného pomeru a vzhľadom
na predmet konania, sú tieto námietky žalobcu irelevantné.

61. Žalobca v odvolaní uviedol tiež, že sudkyňa bola evidentne priklonená a nadržiavajúca žalovanej
strane a to už od začiatku procesu.

62. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti.

63. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.

64. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré

nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

65. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,

odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku
zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na opakované
námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený
súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len
okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na

námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

66. V zmysle citovaných zákonných ustanovení o vylúčení sudcov z prejednávania veci, odvolací súd
konštatuje, že námietky žalobcu smerovali len proti procesnému postupu zákonnej sudkyne a navyše
neboli uplatnené v zákonnej lehote. Preto na ne nebolo prihliadnuté.

67. Pokiaľ ide o nové dôkazy navrhnuté žalobcom v odvolaní, odvolací súd na ne nemôže prihliadať,
lebo boli predložené až v odvolacom konaní, pričom žalobcovi nič nebránilo, aby ich predložil už v konaní
pre súdom prvej inštancie a nie je zrejmé, čo navrhovaným dôkazom žalobca chcel preukázať.
68. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje

aj na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05,

I. ÚS 140/2017).
69. Zároveň súd nemusí v odôvodnení rozsudku dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Nedôvodne preto žalobca vytýka súdu, že sa nevyjadril ku každej jednej
okolnosti alebo skutočnosti, ktorú strany sporu uviedli. Súd v rozsudku dal odpoveď na všetky otázky a

uviedol všetky skutkové zistenia, ktoré mali pre rozhodnutie v spore podstatný význam.
70. Základom potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola právna úprava obsiahnutá v ust.
§ 387 ods. 2 CSP s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský
súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s

ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu
tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387
ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ktoré v tejto konkrétnej veci reaguje
aj na podstatnú časť odvolacích námietok.

71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov na súde prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
72. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, v zmysle ktorých plne procesne úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

73. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)