Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625203761
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625203761.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa
Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpený spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 a súdom ustanoveným kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, 905 01 Senica,

dieťa matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., o návrhu navrhovateľa: Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1,
831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 00607231, na udelenie súhlasu súdu s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti maloletému, o odvolaní matky a otca maloletého proti uzneseniu Okresného
súdu Senica, č. k. 26P/39/2025-11 zo dňa 04.04.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

II. Vo výroku II. a III m e n í tak, že dáva súhlas Národnému ústavu detských chorôb, so sídlom Limbová
1, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 607 231 s poskytnutím zdravotnej starostlivosti
maloletému spočívajúcej v multimodálnej liečbe zahŕňajúcej podanie posledného (deviateho) cyklu
predoperačnej chemoterapie, s operačným výkonom – resekciou nádoru stehennej kosti pravej nohy

a s implantáciou totálnej endoprotézy, s pooperačnou chemoterapiou a rádioterapiou a s týmito úkonmi
spojenou nevyhnutnou liečbou.

Matke a otcovi maloletého ukladá povinnosť odovzdať maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX do
starostlivosti Národného ústavu detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 831 01 Bratislava – mestská
časť Nové Mesto, IČO: 00 607 231 do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica (ďalej len ÚPSVaR Senica) za opatrovníka maloletého, výrokom II. dal navrhovateľovi
súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti spočívajúcej v multimodálnej liečbe zahŕňajúcej podanie
posledného (deviateho) cyklu predoperačnej chemoterapie, operačnom výkone – resekcii nádoru

stehennej kosti a implantácii totálnej endoprotézy, pooperačnej chemoterapie a rádioterapie a výrokom
III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 328 ods. 2 prvej vety, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), § 6 ods. 1, 4, 6 a 7 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a čl. 15
ods. 1 ústavného zákona číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej Republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej
republiky“). Vecne dôvodil, že A. je u navrhovateľa liečený so základnou diagnózou metastatický

Ewingov sarkóm, čo je typ vysoko agresívneho nádorového ochorenia. U A. je indikovaná liečba,
rodičia aj samotný A. odmietajú pokračovanie v onkologickej liečbe, A. matka odmietla dňa 20.03.2025
poskytnutie zdravotnej starostlivosti A., a to napriek vysvetleniu lekárov o potrebe vykonania jednotlivých
zdravotných výkonov a v prípade ich odmietnutia, poučeniu o možných rizikách a následkoch, s tým, že
následkomodmietnutialiečbyjeprogresiaochoreniaafatálnenásledky,pričomA.hrozínebezpečenstvo

ujmy na živote a zdraví. Poukázal na právo na život priznané každému článkom 15 Ústavy SR.
Argumentoval, že informovaný súhlas je podmienkou pre možnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(s výnimkou neodkladnej zdravotnej starostlivosti), pričom v konkrétnom prípade sú rodičia tými, kto
môže tento súhlas dať. Potom, ako matka odmietla dať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
A., navrhovateľ využil možnosť danú § 6 ods. 7 Zákona o zdravotnej starostlivosti a navrhol, aby súhlas
s poskytovaním dal súd, s tým, že tento potom nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu.

Uzavrel, že je nepochybne v A. záujme, aby mu bola potrebná zdravotná starostlivosť poskytnutá,
nakoľko inak je tu hrozba fatálneho následku. Súd prvej inštancie nemal žiadnu pochybnosť o potrebe
dať súhlas v zmysle § 6 ods. 7 Zákona o zdravotnej starostlivosti, s tým, že vyhodnotil za potrebné
bezodkladne upraviť pomery v zmysle § 325 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie A. rodičia a to vo
vzťahu ku všetkým výrokom rozhodnutia s tým, že uviedli, že uznesenie napádajú v časti rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom matke a otcovi znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1, písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1,
písm. h) CSP). Uvádzali, že ich predchádzajúci súhlas s liečbou vychádzal z nátlaku, bez dostatočného
vysvetlenia, vadí im, že sa pri liečbe nepostupuje individuálne. Popísali jednotlivé ošetrenia od úrazu A.
vmáji2023ažpohospitalizáciuunavrhovateľa7.11.2025,stým,ženapredchádzajúcichvyšetreniachči

už na pohotovosti alebo chirurga nebolo realizované RTG vyšetrenie, hoci sa toho dožadovali. Uvádzali,
že A. priviedli do nemocnice vo výbornom klinickom stave, nič nesvedčilo pre malignitu, nemal žiadne
problémy, ani bolesti, mal dobrú saturáciu kyslíka. Mali za to, že navrhovateľ necitlivo postupoval pri
oboznámení rodiny s diagnózou, naopak, bolo im vyčítané, že prišli neskoro. Mali za to, že onkologický
ústav v Brne posudzuje pacientov individuálne. Personál navrhovateľa vnímajú ako ľudí bez empatie,

bez súcitu, sú to podľa nich naprogramovaní roboti. Preto trvali na tom, že A. s diagnózou oboznámia
sami. Uvádzali, že aj súhlas s priebehom liečby u navrhovateľa dávala matka pod nátlakom, s tým, že
proces liečby bol sprevádzaný vyhrážkami, čo sa prejavilo na začiatku decembra 2024 tým, že k nim
domov bola poslaná kontrola potom, ako sa A. nedostavil na vyšetrenie (rodičia to odôvodňovali snahou
chrániť ho pred infekčným prostredím, s tým, že A. bude chodiť na kontroly k obvodnému lekárovi, čo

im napokon neskôr umožnil aj samotný navrhovateľ). Mali za to, že keby nerobili A. detox organizmu
zdravou stravou a prírodnými doplnkami a vitamínmi, neudržali by ho v dobrej kondícii a nezvládal by tak
dobre liečbu. Cítia sa byť oklamaní už samotným návrhom, ktorí vnímajú ako nútenie do operácie, ktorú
samotný A. odmieta. Mali výhrady k postupu navrhovateľa v súvislosti s transfúziou, nechceli, aby bola
podaná krv od darcu, ktorý bol očkovaný na Covid-19, s tým, že transfúzia, ktorú mu nemocnica podala

v rámci hospitalizácie od 6.3.2025 (s ktorou A. napokon súhlasil), mu podľa nich vôbec nepomohla. Dňa
10.03.2025 sa zúčastnili rozhovoru s lekármi navrhovateľa, kde samotný A. prehlásil, že si operáciu
nepraje. Poukázali na to, že sa pokúšali stretnúť s prednostkou Klinky detskej onkológie a hematológie
navrhovateľa, tá si však na nich podľa ich tvrdení nenašla prvýkrát čas, druhýkrát im venovala päť minúť,
pričom ju podľa nich nezaujímalo, čo jej chcú povedať, len sa pýtala, kedy A. nastúpi na deviaty cyklus

chemoterapieainakjujehostavnezaujímal.ArgumentovalitiežvýsledkamiMRvyšetreniaz20.03.2025,
HRCT pľúc zo 07.04.2025 a PET/CT zo 07.04.2025, podľa ktorých došlo k regresii nálezov oproti
obdobiu novembra 2024. Mali pritom za to, že samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podal navrhovateľ ešte predtým, ako bol oboznámený s aktuálnymi výsledkami vyšetrení. Výhrady
mali aj k prístupu psychológov navrhovateľa, ktorý považovali za nevhodný, nereflektujúci individuálnu

osobnosť A. aj s ohľadom na jeho vek. Uvádzali, že A. je zodpovedný a disciplinovaný, duševne vyspelý.
Verí, že sa uzdraví, modlil sa, aby sa choroba vytratila z kosti a pľúc, čo sa aj stalo. Mali za to, že
ich viera je ich súkromná vec, sú chránení v tomto smere aj ústavou. Zmenili mu stravu, čo dodržuje,
a užíva podporné prírodné látky, ku ktorým pristupuje zodpovedne a s rešpektom. Dôvodom odmietaniatransfúzie od neznámeho darcu je skutočnosť, že A. sa bojí, či nie je darca očkovaný na Covid – 19,
nakoľkopodľanichnásledkyočkovaniavidímeapočúvameonichkaždýdeň,pričomočkovanieakotaké
mu nevadí, má absolvované všetky detské očkovania, ak by bola transfúzia nevyhnutná, nechal by si

podaťkrvodotcaaodsestry.Poukázalitiežnamožnékomplikácievsúvislostisnavrhovanouoperáciou,
s tým, že s A. všetko prebrali, uvedomuje si následky, rozhodnutie bolo ťažké a rešpektujú ho. Vyjadrili sa
aj k listu, ktorý im adresovala prednostka Klinky detskej onkológie a hematológie navrhovateľa, ten podľa
nich vôbec nekorešponduje s tým, ako sa k nim správali, mali z neho dojem, akoby sa chcela prednostka
vyviniť pred súdom. A. má podľa nich na celé nemocničné oddelenie averziu, má z nich strach a podľa

nich sú pri A. ochorení práve stres a strach najväčší nepriatelia uzdravenia a psychickej pohody. Uviedli
tiež, že na základe nimi uvedených skutočností sa obrátia na iný zdravotný ústav. Samotné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie navrhli zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne v celom rozsahu
s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu rodičov uviedol, že ochranu A. života a zdravia

považuje za najvyšší princíp. Ochorenie, ktoré bolo A. diagnostikované je rýchlo progredujúcim zhubným
ochorením, ktoré bez riadnej a včasnej liečby vedie v krátkom časovom horizonte k úmrtiu dieťaťa,
pričom štandardná liečba zahŕňa kombináciu chemoterapie, chirurgického odstránenia nádoru, a často
aj rádioterapie, pričom tento postup je výsledkom desiatok rokov výskumu a je odporúčaný všetkými
medzinárodnými odbornými spoločnosťami. Celý liečebný proces je u A. vedený individuálne, podľa jeho

aktuálneho stavu a vyšetrení. Liečba prebiehala v súlade s medzinárodným protokolom EURO EWING
2012, ktorý je používaný vo všetkých popredných onkologických centrách v Európe vrátane Brna,
na ktoré sa A. rodičia odvolávajú a každé rozhodnutie v liečbe je konzultované v multidisciplinárnom
tíme. Protokoly sú navrhnuté na základe najlepších vedeckých dôkazov a skúseností a ich cieľom
je maximalizovať šancu na prežitie a minimalizovať riziko relapsu, či trvalých následkov. Neexistuje

podľa neho dôkaz o účinnosti alternatívnych postupov, diét, prírodných doplnkov v liečbe Ewingovho
sarkómu, ich preferovanie pred štandardnou liečbou znamená priamu hrozbu pre život dieťaťa.
Vo vzťahu k tvrdeniam rodičov o nátlaku uviedol, že s rodičmi aj s A. personál komunikoval,
poskytovali informácie o ochorení aj liečbe, možných komplikáciách a ich rozhodnutia rešpektoval
do momentu, kým nezačali ohrozovať život a zdravie A.. Všetky medicínske kroky vrátane transfúzie

boli podľa navrhovateľa realizované v súlade s platnými odporúčaniami, legislatívou, s dôrazom na
bezpečnosť A. a obavy rodičov nie sú v tomto smere podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi.
Liečba Ewingovho sarkómu prebieha na Slovensku podľa identických medzinárodných protokolov ako
vzahraničí,presundozahraničiabyneznamenalvyššiušancunauzdravenie,naopakbymoholspôsobiť
zbytočnú časovú stratu a zhoršenie prognózy. Prerušenie liečby alebo jej odmietnutie vedie s vysokou

pravdepodobnosťou k progresii ochorenia a k úmrtiu v krátkej dobe, čo hrozí aj A. a takéto rozhodnutie je
v príkrom rozpore s právom dieťaťa na život. Doložil tabuľku porovnania šancí na prežitie pri Ewingovom
sarkóme, podľa ktorej pri komplexnej liečbe je šanca na päťročné prežívanie pacienta 60-75 %, pri
lokalizovanom ochorení 20 až 40 % pri metastatickom ochorení, pričom najlepšie výsledky sú pri
dodržaní celého protokolu, pri prerušenej resp. odmietnutej štandardnej liečbe sú šance na päťročné

prežitie menšie ako 10 %, ochorenie rýchlo progreduje, väčšina pacientov zomiera do 1-2 rokov od
diagnózy a v prípade len alternatívnej „liečby“, diéty, doplnkov je prežívanie menej ako 5 %, nebola
preukázaná žiadna jej účinnosť a riziko úmrtia je prakticky rovnaké ako bez liečby. Navrhol uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne i právne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP),
s ohľadom na osobitosť predmetu konania zisťoval aktuálny stav A. liečby, vyžiadal ďalšie listiny (§ 68
CMP v spojení s § 326 ods. 1 CSP), nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie rodičov nie je dôvodné, uznesenie súdu potvrdil ako vecne správne vo výroku I.

(§ 387 ods. 1 CSP), vo výroku II. ho zmenil z dôvodu potreby doplnenia špecifikácie súdom udeleného
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti doplnenia za účelom jednoznačnej vykonateľnosti (§
388 CSP) a pokiaľ ide o trovy konania vo výroku II. rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP).6. Odvolací súd potom, ako mu bola dňa 13.05.2024 vec predložená súdom prvej inštancie,
kontaktoval navrhovateľa, za účelom zistenia aktuálneho stavu A. liečby a stanovenia postupu v konaní,

zváženia prípadnej potreby nariadenia pojednávania za účelom osvedčenia skutočností potrebných
pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania, resp. s ohľadom na odvolací návrh rodičov A. aj
dôvodnosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po zistení, že od prerušenia
liečby 20.03.2025, po tom, ako A. matka nesúhlasila s pokračovaním v liečbe, A. liečba neprebieha,
si odvolací súd vyžiadal listiny súvisiace tak s priebehom A. liečby, ako aj s prípadnými súhlasmi,

resp. nesúhlasmi tejto liečby (navrhovateľ tieto doručil podaním doručeným súdu 16.05.2025) a stanovil
termín pojednávania na deň 21.05.2025, ktoré bolo ešte odročené na 28.05.2025 za účelom realizácie
aktuálnych zobrazovacích vyšetrení A..

7. Z listín predložených v konaní, z vyjadrení rodičov na pojednávaní, výsluchu svedkov – lekárov
navrhovateľa a aj zo zisťovania názoru samotného A. mal súd osvedčené nasledovné skutočnosti:

7.1 Z vyjadrenia z 24.03.2025 podpísaného prednostkou Kliniky detskej hematológie a onkológie
G. F. A. H., G. ďalej len „prednostka kliniky“ a zástupkyňou prednostky Kliniky detskej onkológie
a hematológie F. A. I., (ďalej len „zástupkyňa prednostky“) z č. l. 3 v spise mal odvolací súd osvedčené,
že navrhovateľom navrhované výkony zdravotnej starostlivosti sú jednoznačne indikované, s tým, že

prognóza ochorenia pri type A. ochorenia (metastatický Ewingov sarkóm) s ohľadom na skutočnosť, že
sa jedná o vysokoagresívny typ nádorového ochorenia, ktorého ložisko je v oblasti pravej stehennej kosti
a metastatické postihnutie v oboch pľúcnych krídlach, nie je priaznivá a pravdepodobnosť celkového
prežívania po absolvovaní kompletnej multimodálnej liečby je pod 50 %. A. doteraz absolvoval 8 cyklov
predoperačnej chemoterapie, následne je plánovaný operačný výkon. Rodičia aj A. ďalšie pokračovanie

v liečbe odmietajú. Posledný deviaty cyklus chemoterapie bol naplánovaný na 21.03.2025. Samotné
zdravotnícke zariadenie má obavu z nespolupráce a eventuálneho sebapoškodzovania maloletého
A. po rozhodnutí o nariadení pokračovať v liečbe, s ktorou nesúhlasí. Bez absolvovania prvej línie
multimodálnej liečby niet reálnej šance na dosiahnutie remisie a vyliečenia a bez adekvátnej liečby je
veľmi pravdepodobné, že ochorenie bude nevyhnutne progredovať, čo môže viesť k fatálnemu výsledku.

7.2 Podľa správy z psychoterapeutického podporného sprevádzania rodiny a pacienta z 25.03.2025 z č.
l. 4 v spise ostala rodina po oznámení diagnózy v šoku, ich doterajší svet je úplne zrútený. Rodičia aj
A. nedôverujú lekárskym postupom. Psychológovia navrhovateľa pozorovali u rodiny popieranie reality
a následné utvrdzovanie sa vo viere v zázračné uzdravenie, resp. v presvedčenie o vôli vyššej moci,

v myslení zachytili nekritickú intenzitu viery v osud resp. Božiu vôľu. A. odmietavý postoj je podľa nich
s najväčšou pravdepodobnosťou manifestáciou mechanizmov psychickej obrany, prevzatých od rodičov,
čo v konečnom dôsledku vedie k iracionálnemu presvedčeniu o alternatívnych metódach uzdravenia,
resp. samovyliečenia. Strata športovej identity eskaluje frustráciu a prehlbuje maladaptívne spracovanie
reality ochorenia, pričom jeho psychická rezistencia voči odborným intervenciám je prehlbovaná

dysfunkčnými vzorcami rozhodovania prenosom zodpovednosti na A., ako aj utvrdzovaním a tvorením
nerealistických presvedčení zo strany rodičov, jeho odmietanie liečby je podmienené afektívnymi
faktormi, nie úplne autonómnym informovaným rozhodovaním.

7.3 Zo správy referátu sociálnej starostlivosti navrhovateľa z 20.03.2025 (č. l. 5 v spise) vyplýva,

že prvé hlásenie o A. referát obdržal 02.12.2024 po tom ako sa neodstavil na kontrolu, pričom
komunikácia s A. rodičmi bola od začiatku náročná, mali odmietavý postoj ku kontrole, k ďalším
vyšetreniam u navrhovateľa, preferovali vyšetrenia u obvodného lekára, pričom im bola opakovane
vysvetlená nutnosť komplexného vyšetrenia priamo u navrhovateľa. Preto bola dňa 04.12.2014 podaná
žiadosť o sociálne šetrenie v A. rodine na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

ÚPSVaR Senica. A. sa dostavil 01.03.2025 na kontrolu po siedmom cykle chemoterapie, kedy následne
on aj jeho rodičia odmietli hospitalizáciu aj transfúziu krvi a z dôvodu opakovaného odmietania
navrhovaného postupu navrhovateľ kontaktoval oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately Bratislava III, ktorí zrealizovals rodičmi pohovor, pri ktorom rodičov poučili o možných
trestnoprávnych následkoch zanedbania zdravotnej starostlivosti z dôvodu odmietnutia zdravotnej

starostlivosti. Následne sa telefonicky dohodli s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately ÚPSVaR Senica, že návrh na nahradenie informovaného súhlasu bude podávaný v prípade,
ak bude A. v život ohrozujúcom stave.7.4 Podľa Nálezu z 28.05.2023 z vyšetrenia A. po úraze z 28.05.2023 (č. l. 23 v spise) na pohotovosti
bol A. odporúčaný Novalgin a bolo doporučené chirurgické vyšetrenie.

7.5 Podľa Nálezu z 29.05.2023 z chirurgického vyšetrenia (č. l. 23 v spise) bola A. doporučená
terapia Novalginom, lokálnym chladením, šetriacim režimom a kontrolou o 2 týždne, pri pretrvávajúcich
ťažkostiach taping.

7.6 Podľa Nálezu z 20.12.2023 z vyšetrenia na pohotovosti (č. l. 24 v spise) bola v súvislosti s bolesťami

v pravom stehne indikovaná liečba Ketonalom a doporučená kontrola u obvodného lekára, prípadne
chirurga.

7.7 Podľa Nálezu z 22.12.2023 z chirurgického vyšetrenia (č. l. 24 v spise) bolo A. doporučené
neurologické vyšetrenie príp. vyšetrenie na chirurgii NÚDCH.

7.8 Podľa nálezu z 26.08.2024 z chirurgického vyšetrenia (č. l. 25 v spise) bola A. v súvislosti s bolesťou
stehna pravej nohy po futbale (asi dva dni) doporučená terapia – Flector Rapid 50 MG s tým, že
bol doporučený šetriaci režim, lokálne chladenie, chôdza s pomocou barlí so šetrením pravej dolnej
končatiny a kontrolou o 10 – 14 dní pri pretrvávaní ťažkostí.

7.9 Podľa nálezu z 21.10.2024 z ortopedického vyšetrenia (č. l. 26 v spise) po tom, ako bol A. deň
predtým ošetrený na pohotovosti pre bolesti a tlak na koleno, bola doporučená terapia (DICLOVIT,
AFLAMIL), sledovanie, s tým, že ak nedôjde ku zlepšeniu, bolo doporučené vyšetrenie oblasti pr. koxa
so zameraním pr. femor., analg., lokálne masť, obmedzenia pri športe, kontrola zápalových príznakov
podľa pediatra, kontrola po výsledku CT vyšetrenia.

7.10 Podľa záveru vyšetrenia CT coxy vpravo z 25.10.2024 bola vyšetrením zistená chron. nezhojená
avulzná fr. ischiálnej tuberostity, rovzláknenie kortikalis ventrálnej pros. Metafýzy femur-postraumat. Etio
(č. l. 27 v spise) s tým, že A. matka potvrdila, že 28.05.2024 (ide o zjavnú chybu v písaní s ohľadom na
predošlé vyšetrenia, správny dátum má byť 28.05.2023) A. prekonal úraz po páde na zadok pri futbale,

ktorý bol aj vyšetrovaný na chirurgickej ambulancii s tým, že bola doporučená kontrola na centrálnej
traumatolologickej ambulancii v Bratislave (č. l. 26 v spise).

7.11 Podľa Nálezu RTG pľúc z 22.10.2024 boli záverované ložiskové tiene v pľúcach, v tom čase ešte
s ohľadom na detský vek viac infekčný/parazit. pôvod pravdepodobnejší ako malignita, s tým, že treba

širšiu koreláciu.

7.12 Podľa Nálezu RTG z 31.10.2024 väčšina ložiskových zatienení v pľúcach nezmenená, pribudlo
však zopár nových, len jeden je menší s tým, že vo zvyšku sa nález v zásade zhodoval s nálezom
z 31.10.2024 (č. l. 29 v spise).

7.13 V Náleze navrhovateľa zo 07.11.2024 je už záverované podozrenie v.s. MTS postihnutia u A., bol
prijatý akútne na hospitalizáciu za účelom realizácie HRCT pľúc + kontrast a určenia ďalšieho postupu
podľa výsledku (č.l. 30 v spise).

7.14 V Náleze z 08.11.2024 bol na CT vyšetrení u navrhovateľa záver obojstranne v pľ. parenchým
mnohopočetné guľovité nevzdušnosti pľ. parenchýmu charakteru MTS ložísk (č. l. 31 v spise).

7.15 Z CT vyšetrenia z 09.11.2024 (č. l. 32) vyplynul záver: Pat. expanzia prox. diametafýzy pravého
femuru s nehomogénnym postkontrastným enhacementom a pat. periostózou. dif. dg. Ewing. sarkóm,

dop.zvážiťhistologizáciu.Stavpoavulziiapofýzytuberischiadicumvpravostaršiehodáta–neprihojená,
s kalcifikovaným hematómom okolitých mäkkých častí. Diskrétna exostóza mediálnej hrany dost. diafýzy
pravej fibuly.

7.16 Podľa správy z genetického vyšetrenia Národným onkologickým ústavom z 15.11.2024 (č. l. 33

v spise) pri vyšetrení bola v súvislosti s diagnózou Ewingov sarkóm vo vzorke natívneho tumorového
tkaniva metódou FISH zaznamenaná prestavba génu EWSR1, následne bola potvrdená fúzia EWSR1/
FLI1 na úrovní 98%. Fúzia EWSR1/ERG nebola zaznamenaná. Podľa výsledku bola vo vyšetrovanejvzorke identifikovaná prítomnosť transkriptov fúzneho génu EWSR1-FLI1. Prítomnosť transkriptov
fúznych génov EWSR1-ERG nebola detekovaná.

7.17 Podľa prepúšťacej správy z 23.11.2025 (č.l. 34 až 36 v spise) bol A. hospitalizovaný od 20.11.2024,
bol mu podávaný prvý cyklus chemoterapie po tom, čo mu bol diagnostikovaný zhubný nádor kosti a
kĺbovej chrupky dlhých kostí dolnej končatiny, sekundárny zhubný nádor pľúc, cyklus chemoterapie pre
zhubný nádor, stav po zavedení permanentného cievneho katétra s tým, že na 4.12.2024 bol plánovaný
príjem na 2. cyklus chemoterapie.

7.18 Podľa histologického nálezu z Onkologického ústavu sv. Alžbety, oddelenia klinickej patológie
a cytológie boli záverované diagnózy C41.9 Zhubný nádor kosti a kĺbovej chrupky iných a
nešpecifikovaných lokalizácií a dg. C40.2 Zhubný nádor kosti a kĺbovej chrupky dlhých kostí dolnej
končatiny (č. l. 37 v spise).

7.19 Podľa Nálezu MR navrhovateľa z 02.01.2025 z č. l. 38 v spise po troch cykloch liečby bola
záverovaná regresia veľkosti mäkkotkanivovej extraoseálnej zložky TU v porovnaní s CT z 09.11.2024.

7.20 Podľa nálezu CT navrhovateľa z 02.01.2025 z č. l. 39 v spise boli záverované obojstranne v pľ.
parenchým početnejšie drobné nevzdušnosti pľ. parenchýmu charakteru MTS ložísk – regresia počtu a

veľkosti, bez nových ložísk v zmysle MTS – pleurálna dutina bez patologického obsahu.

7.21 Podľa prepúšťacej správy navrhovateľa z 12.03.2024 po hospitalizácii od 06.03.2025 (č. l. 40 až 42
v spise) je A. liečený podľa protokolu Euro Ewing 2012 od 21.11.2024 – prvý cyklus, 07.12.2024 – druhý
cyklus,21.12.2024–tretícyklus,04.01.2025–štvrtýcyklus,20.01.2025–šiestycyklus,4.2.2025siedmy

cyklus, 7.3.2025 – ôsmy cyklus, v rámci hospitalizácie a ôsmeho cyklu pre anémiu bola opakovane
podaná transfúzia erytrocytov, počas hospitalizácie realizovaný rozhovor s prednostom ortopédie a
doktorkou kliniky onkológie, po kompletnom vysvetlení rodičia ani A. nesúhlasili s operačným výkonom,
A. bol prepustený v stabilizovanom stave do domácej starostlivosti a ambulantnej starostlivosti. Ako
diagnózy boli uzavreté – C40.2 – zhubný nádor kosti a kĺbovej chrupky dlhých kostí dolnej končatiny

(Ewingov sarkóm), C78.0 – sekundárny zhubný nádor pľúc, Z51.1. – cyklus chemoterapie pre zhubný
nádor, Z92.6 – cyklus chemoterapie pre zhubný nádor v osobnej anamnéze, Z95.81 – stav po
zavedení permanentného cievneho katétra, D63.0 – anémia pri nádorových ochoreniach, naplánovaný
bol 9. cyklus na 21.03.2025, potom bola plánovaná operácia, 12.03.2025 odoslaná konzultácia do
zahraničného centra second opinion Essen.

7.22 Podľa odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti z 20.03.2025 podpísaného matkou (č. l.
6 v spise a opakovane č. l. 43 v spise) bol 10.03.2025 realizovaný rozhovor za prítomnosti F. A. I.,
F. A. F., F. J. D., prednostu Ortopedickej kliniky G. F. H., F. B. z kliniky radiačnej onkológie OUsA
Heydukova. Počas rozhovoru bola rodičom a A. vysvetlená dôležitosť komplexnej liečby mts Ewingovho

sarkómu. A. i jeho rodičia nesúhlasili s operačným riešením TU procesu v oblasti femuru. Opakovane
bola zdôraznená rodičom i A. nutnosť použitia všetkých modalít (chemoterapie, operačného výkonu,
a následnej rádioterapie), bez ktorých u A. nie je možné dosiahnuť kompletnú remisiu ochorenia. Napriek
tomu s pokračovaním v chemoterapii a s následným operačným výkonom nesúhlasili.

7.23 Podľa Nálezu MR z 20.03.2025 (č. l. 44 a 71 v spise) bolo záverované, že A. je pacientom
s Ewingovým sarkómom proximálnej meta-diafýzy pravého femuru, po 8 cykloch liečby, s regresiou
rozsahu intraoseálnych ložiskových zmien v oblasti krčka a proximálnej diafýzy, pretrváva diskrétny
enhancement, pribudli nekrotické zóny, reziduálna plošná extraoseáolna mäkkotkanivivová koponenta
v mieste bioptického kanála v laterventrálnej časti proximálneho femuru.

7.24 Nález zo 07.04.2025 z CT vyšetrenia (č. l. 45 a 72 v spise) záveroval obojstranne v pľ. Parenchým
reziduálne mts ložiská, v regresii počtu, niektoré v regresii veľkosti, bez nových ložísk v zmysle MTS.

7.25 Nález z vyšetrenia Onkologického ústavu sv. Alžbety zo 07.04.2025 – celotelové PET/CT (č. l.

46 a 73 v spise) záveroval takmer úplnú metab. regresiu nálezu prox. metadiadiafýze pr. femuru, v
CT defekt kortikalis stac. rozsahu, kompletná metab. a morfol. regresiu nálezu v obl. mäkkých tkanív v
mieste pôvodnej TU expanzie pravého femoru, diskrétne pruhovité mts reziduá v ľavých pľúcach v S7/S8 a S5 (viď tex), ostatné pľ. mts sú v kompletnej metab. a morfol. regresii, nešpec. pľ. nodul bilat. –
vzhľadom na pretrvávanie rezid. nálezu odp. skoršiu PET/CT kontrolu po ukončení CHT.

7.26 Nález Onkologického ústavu sv. Alžbety z 19.11.2024 (teda takmer 5 mesiacov skôr oproti
vyšetreniu zo 07.04.2024) - Celové PET/CT (č. l. 46 v spise) záveroval metabolicky aktívnu Tu expanzia
pravého femuru v oblasti meta až diafýzy s mäkkotkaninovu zložkou, v.s. prim. Tu s hypermetabolickým
viacpočetnými mts bilat., nejasný nález v mozgu s doporučením korelovať s MR vyšetrením.

7.27 Listom, adresovaným rodičom 07.04.2025, prednostka kliniky apelovala na rodičov aj samotného
A., aby zvážili v záujme samotného A. pokračovanie v protokolárnej liečbe.

7.28 Podľa lekárskej správy – nálezu F. K. L. z 05.05.2025 bol A. v uvedenom čase bez známok
akútneho ochorenia, kardiopulmonálne plne kompenzovaný. Podľa vyšetrení v plazme, moči a v sére
boli mimo referenčných medzí Leukocyty, Erytrocyty, Lymfocyty absolútny počet, Neutrofily absolútny

počet,EzinofilyaFosforanorg.,ostatnévýsledkybolivrámcireferenčnýchmedzí.Podľavyšetrenívsére
a v plazme z 24.04.2025 boli mimo referenčných medzí Leukocyty, Erytrocyty, Lymfocyty a Lymfocyty
absolútny počet, ostatné výsledky boli v rámci referenčných medzí.

7.29 Podľa informovaných súhlasov z dní 20.11.2024, 21.11.2024, 06.12.2024, 21.12.2024, 20.01.2024,

03.02.2025, 18.02.2025 a 06.03.2025 A. matka súhlasila v tom čase s navrhovanou liečbou.
Podľa odmietnutí poskytovania zdravotnej starostlivosti zo 04.12.2024., 01.03.2025 a 20.03.2025 A.
matka nesúhlasila s v tom čase s navrhovanou liečbou. Dňa 04.12.2024 to bolo z dôvodu ťažkej
neutropénie po chemoterapii, vysokého rizika infekčných komplikácií, dňa 01.03.2025 nesúhlasila
matka s navrhovanými alternatívami hospitalizácie za kontinuálneho monitoringu vitálnych funkcií alebo

podania transfúzie erytrocytov (A. rodičia pripúšťali len podanie transfúzie erytrocytov od otca alebo
neočkovaného pacienta na Sars-COV-19, s tým, že dôvodom odmietania transfúzie erytrocytov mal
byť aj náboženský dôvod – Svedkovia Jehovovi). Po týchto dvoch nesúhlasoch ešte napokon liečba
pokračovala ďalej, po nesúhlase z 20.03.2025 už ďalej protokolárna liečba nepokračuje.

7.30 Podľa záznamu navrhovateľa z 28.02.2025 mali A. rodičia hlásiť výsledky 27.02.2025, neozvali
sa, boli kontaktovaní telefonicky, matka aj A. odmietali prísť na transfúziu erytrocytov od očkovaného
človeka, dožadovali sa erytroproteínu, ako poslednú možnosť pripúšťali krv od otca, na druhý deň
avízovali dostavenie sa na odbery, prípadnú transfúziu aj hospitalizáciu odmietali, spochybňovali
diagnózu, aj celú onkologickú diagnózu, matka sa vyslovila, že chce odvolať aj súhlas s liečbou, A.

verbalizoval, že po deviatom cykle končí s liečbou a operovať sa nedá.

7.31 Podľa záznamu navrhovateľa z 01.03.2025 sa u A. opakovane prejavila ťažká anémia, bolo
indikované podávanie krvných derivátov (transfúzie erytrocytov), ktoré A. aj jeho rodičia odmietali,
ťažká anémia A. ohrozovala, pri dlhom trvaní bol ohrozený kardiorespiračným zlyhaním, rodičia

boli informovaní v plnom rozsahu, konzultované boli dve možnosti – 1. hospitalizácia za účelom
kontinuálneho monitoringu vitálnych funkcií, resp. 2. podanie transfúzie erytrocytov, to pripúšťali len
od neočkovaného pacienta, resp. od otca, transfúziu odmietali aj z náboženského dôvodu (Svedkovia
Jehovovi), kvôli odmietaniu bola kontaktovaná sociálna kuratela, rodičom boli komunikované možné
trestnoprávne následky, nesúhlasili ani s kontrolou na druhý deň, 8. cyklus CHT bol plánovaný na

3.3.2025.

7.32 Podľa záznamu navrhovateľa z 06.03.2025 bol zrealizovaný hodinový pohovor s rodičmi, A. aj
rodičia súhlasili s podávaním transfúzie erytrocytov od darcov zabezpečených prostredníctvom NTS a
následným podávaním 8. cyklu chemoterapie, plánovaná konzultácia v Essene, následne rozhovor s

prednostom ortopedickej kliniky o možnostiach realizácie operácie, súhlasia s hospitalizáciou pri výskyte
očakávaných komplikácií v súvislosti s podávaním chemoterapie.

7.33 Podľa dekurzu z 12.03.2025 sa u A. prejavila leukopénia a neutropénia, ťažká anémia, v pláne
podávanie erymasy od sestry, s rodičmi aj s A. komunikovaná 10.03.2025, bola im komunikovaná

nutnosť podávania liečby podľa protokolu (chemoterapia, operácia, rádioterapia), aby bolo možné
dosiahnuť kompletnú remisiu, vysvetlené, že riziko recidívy je pri ponechaní tumoru vo femure vysoké,
pri progresii ochorenia už nemusí byť možná ani amputácia, len exartikulácia, pre anémiu opakovane
podaná transfúzia erytrocytov, 12.03.2025 bol A. prepustený do domácej a ambulantnej starostlivosti.7.34 Podľa prepúšťacej správy z 12.03.2025 bolo naplánované prešetrenie MR (pravý femur), bol
naplánovaný termín podania 9. cyklu najskôr od 21.03.2025, po 9. cykle bol v pláne operačný výkon,

s ktorým A. ani jeho rodičia nesúhlasili, 12.03.2025 bola odoslaná konzultácia do zahraničného centra
– second opinion Essen.

7.35 Podľa záverov konzultácie so zahraničným centrom second opinion Essen z 26.03.2025 bola
chirurgická resekcia odporúčaná ako lepšie riešenie, ako definitívna rádioterapia, s tým, že odporučili

náhradu proximálnej stehennej kosti, pričom potreba rádioterapie závisí od chirurgických výsledkov
a histopatologických nálezov.

7.36 Podľa záznamov navrhovateľa z 28.02.2025, 20.03.2025, 22.03.2025, 07.04.2025, 09.04.2025
rodičia aj A. odmietali pokračovanie v protokolárnej liečbe (nesúhlasili ani s pokračovaním
v chemoterapii, ani s následným operačným zákrokom).

7.37 Nález HRCT z 22.05.2025 záveroval, že nedošlo k zmene oproti nálezom CT z 04/2025,
obojstranne v pľ. parenchým reziduálne mts ložiská, bez zmeny počtu a veľkosti do posledného CT
z 04/2025, bez nových ložísk v zmysle MTS.

7.38 Podľa záveru nález MR z 23.05.2025 je A. pacientom s Ewingovým sarkómom proximálnej
meta-diafýzy pravého femuru po 8 cykloch liečby, toho času bez aktívneho ložiska, resp. rezidua,
bez enhancujúcej mäkkotkanivovej komponenty. Reziduálna periostóza proxim diametafýzy pr. femoru.
Posterapeutické zmeny proxim. femoru vpravo.

7.39 Nález PET/CT z 26.05.2025 záveroval kompletnú remisiu, aktuálne bez hypermetabolických
prejavov aktivity ochorenia.

7.40 Z vyjadrenia matky na pojednávaní mal súd osvedčené, že celú rodinu správa o A. ochorení
zasiahla. Napriek pochybnostiam, ktoré sprevádzali celý proces liečby, s návrhmi na postup vždy

napokon súhlasili. Posledný deviaty cyklus chemoterapie odmietli z obáv, že by ho A. nemusel prežiť,
potom, ako mal tak zvýšené hodnoty po ôsmom cykle, že mu musela byť podávaná transfúzia.
Rozhodovali sa aj s ohľadom na možné riziká spojené s operáciou a s celým procesom liečby, ktorej
výsledok je aj podľa ošetrujúcich lekárov veľmi neistý. Zo strany nemocnice rodina necítila individuálny
prístup. Nechcú prerušiť kontakt s nemocnicou, chcú, aby bol A. monitorovaný a v prípade, že by mal byť

ohrozený, aby bol aj liečený. Je si vedomá toho, že ak nepodstúpi liečbu, tak zomrie. Sama A. hovorila,
že by sa bolo dobré nad liečbou zamyslieť, povedal jej, že si život na vozíku alebo niečo podobné nevie
predstaviť. Ona sama nechce ísť proti jeho želaniu, keď ju presviedča, že on verí, že sa vylieči, že sa to
udrží v stave, v akom to je teraz, keď sa mu naštartoval imunitný systém.

7.41 Otec vníma situáciu v zásade rovnako ako matka. Odvolával sa na prednostu Ortopedickej kliniky
G. F. F. H., G.,F., na spoločné stretnutie konané 10.03.2025, kde sa tento mal vyjadriť, že ak bude A.
stav taký aký je, nič sa nemusí diať a A. sa môže dožiť staroby, ak je to v remisii, a to bez operácie,
s tým, že v tom čase ešte neboli známe výsledky zobrazovacích vyšetrení z apríla 2025. Zároveň
mal G. H. povedať A., že ho nasilu lámať nebude a na operáciu ho nedovedie. Otec vníma A. ako

prakticky vyliečeného, bol v škole na odbornom výcviku, normálne tam pracoval, dostal jednotku, na nič
sa nesťažoval. Má upravenú stravu. Otec si uvedomuje, že ak by sa A. radikálne zmenil zdravotný stav,
museli by to riešiť, podľa neho by riešil aj samotný A. na základe vlastného uváženia s podporou rodičov.
Keďže sám A. sa vyjadril, že chce, aby jeho zdravotný stav bol sledovaný. A. podľa neho nie je chlapec,
ktorý by sa spoliehal na nejaké iracionálne zázračné prostriedky uzdravenia.

7.42 Odvolací súd na pojednávaní vyslúchol ako svedkyne G. F. A. H., G., prednostku Kliniky detskej
hematológie a onkológie LF UK a NÚDCH a F. A. I., zástupkyňu prednostky. Z výsluchu oboch lekárok
mal odvolací súd za osvedčené, že A. trpí závažným onkologickým ochorením (tzv. Ewingov sarkóm),
ktorébezadekvátnejliečby,ktoráprebiehapodľamedzinárodnéhoprotokoluEUROEWING2012,rýchlo

progreduje a spravidla vedie k fatálnemu následku v podobe smrti pacienta. Liečba prebieha v podávaní
chemoterapie, v deviatich cykloch (z ktorých A. absolvoval osem), následného operačného výkonu
majúceho za cieľ odstránenia zdroja, resp. ložiska nádoru, pooperačnej chemoterapii a rádioterapii,
pričom u A. je indikovaná potreba absolvovania celého protokolu, aby bolo možné očakávať dosiahnutiesledovaného výsledku liečebného procesu. Podľa štatistík šance na päťročné prežitie pri absolvovaní
celého protokolu liečby sú pri metastatickej forme ochorenia, čo je aj A. prípad, pod 50 %. Zároveň
z ich výsluchu vyplynulo, že v prípade, že sa v prerušenej liečbe (k čomu v A. prípade došlo po ôsmych

cykloch chemoterapie) nepokračuje podľa protokolu, možno prakticky s istotou očakávať opätovnú
aktivitu ochorenia, jeho rýchlu progresiu vedúcu takmer s istotou k smrti.

7.43 Z A. prejaveného názoru mal odvolací súd za osvedčené, že vníma, že mu operačný výkon
nezaručí, že vyzdravie, navyše je tu riziko, že telo endoprotézu neprijme. Bolo mu komunikované, že

ak by aj, bolo by to prispôsobené len na chôdzu, nie na šport. Posledné výsledky zobrazovacích
vyšetrení z apríla 2025 si vykladá tak, že sú priaznivé (vyjadril sa „že tam nič nie je“), hoci to nečakala
ani nemocnica a on chce o svojom tele rozhodovať sám. Uvedomuje si, že jeho zdravotný stav musí
byť monitorovaný a aj chce, aby bol. Metastázy vníma ako mŕtve, resp. že ich už nemá. Bolo mu
komunikované, že cieľom chemoterapie je zmenšiť ich výskyt a potom realizovať operáciu. Chce sa
sústrediť na školu, ktorá ho veľmi baví. Veľmi rád má futbal, hráva ho od štyroch rokov, aktuálne v Českej

republike, hráva druhú dorasteneckú ligu. V škole mal k tomu prispôsobený individuálny plán. Chcel
by sa vrátiť k futbalu, ak by sa to podarilo. Uvedomuje si, že už to nemusí byť v podobe, ako pred
ochorením, ale v nejakej podobe by sa chcel k futbalu vrátiť. Aktuálne chemoterapie nepodstupuje,
chodieva do Senice k lekárovi pravidelne na odbery, nič ho nebolí, nepociťuje žiadne problémy. Pokiaľ
ide o pokračovanie v liečbe, jednak má obavu, že by sa to nemuselo podariť, zároveň to cíti tak, že

na to nie je dôvod, má sa dobre, je v pohode psychicky aj fyzicky. Ak by sa mu stav zhoršil, riešil by
to, uvedomuje si, že sa jeho zdravotný stav môže zhoršiť. Bolo mu zo strany lekárov komunikované,
že ak sa ochorenie vráti, bude to vo väčšom, on si to však nepripúšťa a verí, že k tomu nepríde.
Reakciu nemocnice na prezentovanie tohto postoja vnímal ako výsmech. Mal dostatok času si všetko
premyslieť, bolo to ťažké obdobie. Komunikáciu zo strany nemocnice vnímal ako strašenie. Má za to, že

nemocnica neberie človeka individuálne, rovnako ku každému postupujú podľa toho istého protokolu.
Dôveru v lekárov, ktorí ho liečili, stratil. S liečbou by súhlasil, ak by cítil, že sa mu zhoršil zdravotný stav.
Aktuálne si nepripúšťa, že je chorý, považuje sa za zdravého, ak by si pripustil chorobu, tak by to s ním
bolo horšie. Uzavrel to tak, že nateraz nesúhlasí so žiadnou liečbou, ani s operáciou, ale určite chce,
aby jeho zdravotný stav bol sledovaný. Psychologickú podporu v nemocnici nevníma ako pomoc, skôr

naopak, vyhodnocuje ju negatívne.

8. A. otec sa na záver odročeného pojednávania vyjadril, že tlmočí prosbu samotného A., aby mu nič
nerobili násilím, nakoľko A. si najmä po nových výsledkoch úplne verí a má strach, že sa bude musieť
násilím podrobiť liečbe. A. matka sa s týmto záverom otca stotožnila, s tým, že potvrdila vyjadrenie A.,

ktorého aktuálne výsledky vyšetrení utvrdili v tom, že sa rozhodol dobre.

9. A. právny zástupca apeloval na zohľadnenie názoru samotného A., ktorý dokáže vyjadriť názor,
pochopiť situáciu a tiež následky, hoci ich sám popiera a odmieta, že by mali nastať. Poukázal pri
tom na jeho vek, na jeho prežívanie, s tým, že jediné, o čom má pocit, že to môže ovplyvniť, je jeho

osobná integrita, aby nebolo zasahované do jeho tela zdravotníckym zariadením, obzvlášť v situácii,
keď samotný navrhovaný liečebný postup negarantuje uzdravenie A.. Rodičia pri svojom rozhodovaní
rešpektujú A., s ktorým sú v absolútnom konsenze, s tým, že sa jedná o najťažšie rozhodnutie, aké
môže rodič urobiť, ak je vôbec takého rozhodnutia schopný. Názor rodičov je podporou A. v jeho situácii.
Rodičia si uvedomujú potrebu monitorovania jeho zdravotného stavu a v prípade zhoršenia zdravotného

stavu sú ochotní podstúpiť všetky potrebné zdravotnícke výkony. Mal za to, že je potrebné zobrať
do úvahy psychický stav A., to ako ho môže rozhodnutie súdu zasiahnuť. Poukázal na potencionálny
negatívny efekt a obavy vo vzťahu k prípadnému sebapoškodzovaniu zo strany samotného A., keďže
nemožno predpokladať jeho reakciu. Uviedol, že s týmto rozhodnutím budú musieť po celý život
žiť rodičia a čas ukáže, či bolo správne alebo nie. Ani zákonodarca podľa neho nepredpokladá

vznik takéhoto konkrétneho prípadu, kedy sú vyhliadky aj pri absolvovaní celej liečby veľmi nejasné
a nepravdepodobné, a preto apeloval, aby súd mocensky nezasahoval do rozhodnutia rodičov.

10. Kolízny opatrovník aj pri pochopení situácie rodičov a rešpekte k vážnosti situácie uzavrel, že aj
s ohľadom na to, čo zaznelo na pojednávaní z úst lekárov, je A. záujmom, aby sa liečil, nakoľko je to

v záujme záchrany jeho života.

11. Navrhovateľ uzavrel, že existencia neodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov konania bola
osvedčená, nakoľko neliečením A. a plynutím času dôjde k neodvrátiteľnému poškodeniu jeho zdraviaanáslednekjehosmrti.Záujemmaloletéhodieťaťavtomtoprípadejenadvšetkýmostatným.Prerušenie
liečby, resp. jej odmietnutie rodičmi bude s vysokou pravdepodobnosťou viesť k progresii ochorenia
a následne k A. úmrtiu v krátkej dobe. Rozhodnutie rodičov považuje za v príkrom rozpore s právom A.

na život a zdravie. Rodičia podľa neho neosvedčili žiaden dôvod, prečo by A. nemal byť liečený, resp.
neuviedli ani ďalší možný postup pre nevrátiteľnosť progresie ochorenia bez jeho liečby. Záchrana jeho
života a zdravia vo veľkej miere závisí práve od toho, či sa A. bude liečiť, alebo nie.

12. V doplňujúcom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 29.05.2025 A. právny zástupca zotrval na

stanovisku, že na nariadenie neodkladného opatrenia nemal súd prvej inštancie splnenú podmienku
potreby bezodkladnosti úpravy pomerov, keď vychádzal výlučne zo skutkových okolností zistených na
podklade príloh doručených navrhovateľom. Potreba bezodkladnosti úpravy pomerov nevyplýva podľa
právneho zástupcu ani zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetnom
prípade ide o plánovanú liečbu a zdravotný výkon - operáciu, pričom ak by bol navrhovateľ ohrozený na
živote, tak osobitný zákon informovaný súhlas nevyžaduje. Navrhovateľ si tak podľa neho odporuje, keď

ako dôvod napadnutého rozhodnutia uvádza potrebu poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Navrhovateľ podľa neho nepreukázal bezprostrednosť ohrozenia A. života, táto bola podľa neho
vyvrátená aktuálnymi výsledkami vyšetrení, z ktorých podľa neho vyplýva, že zdravotný stav A.
sa nezhoršuje, naopak, dochádza k ústupu ochorenia a ochorenie je v tejto fáze neaktívne, čo je
dôvodom, prečo odpadá akákoľvek potreba pre vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tak

podľa neho nepreukázal, že by ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ako aj ku dňu konania
odročeného pojednávania (28.05.2025) bol bezprostredne ohrozený A. na živote, keďže ochorenie
nie je aktívne a navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno pre vydanie neodkladného opatrenia,
čo podľa neho navrhovateľ preukázal aj tým, že uvádzal, že nebude požadovať výkon napadnutého
rozhodnutia. Vyjadril sa aj k možnosti výkonu rozhodnutia. Ten považoval za nemožný s ohľadom na

A. vek, jeho fyzickú zdatnosť, možný dopad na jeho psychiku, ktorý teraz neodmieta ani kontrolné
vyšetrenia, ktoré by mohol mať v prípade existencie vykonateľného rozhodnutia, obavu realizovať
a takéto stránenie vyšetreniam by nebolo v jeho záujme. Podrobenie sa liečbe si s ohľadom na jeho
postoj nevedel predstaviť ani s ohľadom na náročnosť výkonov a predpokladanú dĺžku liečby. Poukázal
aj na štatistiky predložené samotným navrhovateľom, proces, aký by musel A. podstúpiť, aby dosiahol

možnosť štatistickej pravdepodobnosti 20 až 40 % prežívania (posledný cyklus chemoterapie, nezvratný
chirurgický zákrok spojený s rizikami, absolvovanie pooperačnej chemoterapie a následnej rádioterapie)
s tým, že liečba môže podľa F. I. trvať minimálne 9 mesiacov a prednostka kliniky hovorila dokonca o 12
až14mesiacoch.A.ajehorodičiadospelikrozhodnutiu,žetútoliečbuakceptovaťnechce,pričomdôvod
je racionálny, nie je motivovaný náboženským presvedčením ani nadprirodzenými okolnosťami, ale

vychádzazozhodnoteniakvalityA.života,sozreteľomnavšetkyrelevantnéokolnosti,riziká,potenciálne
prínosy spojené s absolvovaním liečby, ako aj riziká vyplývajúce z jej nepodstúpenia. Zdôraznil, že
napriek tomu, že možno súhlasiť s tým, že A. priority sa môžu vekom meniť, koná sa o už takmer 16
ročnom chlapcovi, ktorý vzhľadom na svoju onkologickú liečbu nemá istotu, čo mu prinesie obdobie
nasledujúcich troch až piatich rokov, avšak nateraz jednoznačne vie, čo v súčasnosti nechce podstúpiť

k svojmu telu, a tým je navrhovaná liečba, pričom jeho aktuálnou prioritou je zachovanie funkčnosti tela,
čo mu umožňuje venovať sa aktivitám, ktoré mu prinášajú radosť a napĺňajú ho. Zotrval na stanovisku,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.17. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa čl. 6 bodu 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

22. Podľa čl. 12 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

23. Podľačl.2bodu1prvejvetyDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,právokaždého
na život je chránené zákonom.

24. Podľa čl. 8 bodov 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany

práv a slobôd iných.

25. Podľa čl. Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne na maloletom, ktorý podľa zákona nie je
spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu,
inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej

miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti.

26. Podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na život.

27. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

28. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

29. Podľa čl. 40 prvej vety každý má právo na ochranu zdravia.

30. V zmysle čl. 41 ods. 4 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.31. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci
zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia

zdravotnejstarostlivosti,omožnostiachvoľbynavrhovanýchpostupovarizikáchodmietnutiaposkytnutia
zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť poučenie“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44
ods. 6, § 44b ods. 2) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si
táto osoba určila, resp. zákonného zástupcu ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť,
je maloleté dieťa (ďalej len „osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas“) a vhodným spôsobom aj osobu

nespôsobilú dať informovaný súhlas.

32. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný
súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo
odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).

33. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) a b) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas dáva,
ak tento zákon neustanovuje inak, osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť alebo
zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť je osoba nespôsobilá
dať informovaný súhlas; takáto osoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej

schopnosti.

34. Podľa § 6 ods. 7 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný
súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný
súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím

zdravotnejstarostlivostinahrádzainformovanýsúhlaszákonnéhozástupcu.Dorozhodnutiasúdumožno
vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.

35. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (ďalej len ÚPSVaR

Senica) za opatrovníka maloletého, výrokom II. dal navrhovateľovi súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti spočívajúcej v multimodálnej liečbe zahŕňajúcej podanie posledného (deviateho) cyklu
predoperačnej chemoterapie, operačnom výkone – resekcii nádoru stehennej kosti a implantácii totálnej
endoprotézy, pooperačnej chemoterapie a rádioterapie a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

36. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,

keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

37. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že v predmetom konaní sa do konfliktu dostáva právo na súkromie
a ochranu pred zasahovaním do rodinného života, právo rodičov na realizáciu rodičovskej starostlivosti
a rešpektovanie ich rozhodovania vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu, ako aj právo maloletého dieťaťa
na zohľadnenie jeho názoru a to aj s prihliadnutím na jeho vek a vyspelosť na jednej strane a právo
na život a poskytnutie relevantnej zdravotnej starostlivosti na strane druhej, pričom sa jedná o práva

zakotvené vo vyššie citovaných právnych predpisoch a to tak medzinárodných dohovoroch, ako aj
v Ústave Slovenskej republiky, resp. v citovaných zákonoch. Úlohou súdu je preto posúdiť, ktoré z týchto
práv uprednostniť a to pri zohľadnení záujmu maloletého A. ako prvoradého hľadiska.38. Odvolací súd z osvedčených skutočností uzavrel, že rodičia po ôsmom cykle chemoterapie
odmietli pokračovanie v liečbe deviatym cyklom chemoterapie z obáv o A. život s ohľadom na jeho
vtedajší zdravotný stav, ktorý si vyžiadal podávanie transfúzie a zároveň, jednak rešpektujúc názor

a želanie samotného A. (ktorý prakticky už aj predtým odmietal, že by sa mal podrobiť plánovanému
chirurgickému výkonu), ako aj z dôvodu neistoty prognóz komunikovaných samotným navrhovateľom
aobávznásledkovďalšieholiečebnéhopostupuodmietlipokračovanievnavrhovanejliečbeodvolávajúc
sa aj na výsledky zobrazovacích vyšetrení zo začiatku apríla 2025, ktoré svedčali v prospech ústupu
ochorenia a jeho aktivity. Odvolací súd nemá žiaden dôvod pochybovať o úprimnom presvedčení rodičov

a to aj s ohľadom na zásah, ktorý A. diagnóza v živote rodiny spôsobila, o tom, že majú na zreteli
predovšetkým A. dobro.

39. Zároveň v súvislosti s rodičmi deklarovanou nedôverou v postup navrhovateľa a výhrady rodičov
uvádza, že nič z toho, čo v rámci výhrad uvádzali, nemal osvedčené. Naopak, výsledky zobrazovacích
vyšetrení tak z apríla 2025, ako aj posledné zistené bezprostredne pred rozhodnutím odvolacieho súdu,

osvedčujú regresiu nálezov v porovnaní s výsledkami v novembri 2024, kedy sa 07.11.2024 začal A.
liečiť. Pre odvolací súd je na jednej strane pochopiteľné, že rodičia subjektívne mohli vnímať spôsob
komunikácie zo strany navrhovateľa, resp. jeho ošetrujúceho personálu ako necitlivý, s ohľadom na
charakter A. diagnózy, štádium ochorenia, úroveň poznatkov o liečbe a jej výsledkov, štatistickými
údajmi o úspešnosti liečby a s tým spojenú povinnosť pravdivo a úplne informovať tak o charaktere

ochorenia, ako aj charaktere liečby, jej dôsledkoch a prognózach vyliečenia. Práve s ohľadom na
charakter A. diagnózy je možné vyhodnotiť ako mimoriadne náročné informovať takým spôsobom,
aby sa dal úplne vylúčiť negatívny subjektívny vnem komunikácie zo strany adresáta, či už sa
jedná o samotného pacienta alebo jeho najbližších, ktorí sa ocitajú v mimoriadne náročnej situácii.
Pojednávaní na odvolacom súde sa zúčastnili prednostka kliniky a jej zástupkyňa. Z prístupu oboch

badať jednoznačný a úprimný záujem o A., snahu o záchranu jeho života pri zachovaní maximálnej
miery zdravia. Napokon, čo iné viac ilustruje úprimný záujem zameraný práve individuálne konkrétne
na A., ako to, že prednostka kliniky a jej zástupkyňa prídu osobne vysvetľovať súdu a prostredníctvom
súdu znovu opakovane aj samotnému A. a jeho rodičom, prečo stanovený postup liečby je s ohľadom
na všetky okolnosti pre A. lepším riešením, ako len monitorovanie vývoja jeho zdravotného stavu

a to aj za situácie, kedy už to bolo opakovane v minulosti rodine vysvetľované. Samotná Klinika
detskej hematológie a onkológie navrhovateľa predstavuje v rámci Slovenskej republiky vrcholové
pracovisko pôsobiace v liečbe detských onkologických ochorení a aj aktuálne výsledky zobrazovacích
vyšetrení osvedčujú, že nemocnicou a jej ošetrujúcimi lekármi indikovaný postup má očakávané
výsledky. Z vyjadrení tak prednostky ako aj jej zástupkyne na pojednávaní súdu vyplynulo, že regresia

ochorenia je účelom terapie, a skutočnosť, že A. na liečbu veľmi dobre zareagoval (v zmysle regresie
ochorenia podľa zobrazovacích vyšetrení) je pre nich o to väčším dôvodom, aby v liečbe podľa
pôvodného plánu pokračovali. Spôsob, ako pristúpili lekári navrhovateľa k potrebe A. liečby, k potrebe
v jej pokračovaní, nesvedčí o tom, že by postupovali len šablónovito, bez individuálneho prístupu
a zohľadnenia konkrétnych A. potrieb.

40. A. má pätnásť rokov, v septembri bude mať šestnásť. V novembri 2024 sa on a jeho najbližší
dozvedeli, že je vážne chorý. Je to onkologické ochorenie, Ewingov sarkóm, v čase určenia diagnózy
s metastázami v pľúcach. V prípade neliečenia postupuje agresívne a rýchlo, a rýchlo vedie vo väčšine
prípadov k úmrtiu pacienta. Nemocnica zareagovala hneď. Pristúpila k dostupnej, rokmi skúseností,

overenej liečbe, v prvej fáze podávaním chemoterapie, pričom v období od novembra 2024 do apríla
2025 došlo k regresii nálezu, podľa aktuálneho PET/CT vyšetrenia aktuálne bez hypermetabolických
prejavov aktivity ochorenia. Neznamená to, že A. už je zdravý. Lekári, ktorí sa liečbe venujú dlhé
roky, dopĺňajú a aktualizujú si vedomosti, neustále získavajú nové skúsenosti, v aktuálnej situácii
sa tešia z pozitívnej reakcie na liečbu, dáva im to nádej do ďalšieho priebehu liečby. Zároveň však

vedia, že ak sa v liečbe nebude pokračovať, ak sa chirurgicky neodstráni ložisko metastáz a následne
sa nebude pokračovať, rokmi na medzinárodnej úrovni v overenej protokolárnej liečbe, nádej znovu
poklesne, ochorenie sa s najväčšou pravdepodobnosťou v krátkom čase znovu aktivuje a bude rýchlo
progredovať, a bude s najväčšou pravdepodobnosťou viesť k smrti, resp. ak sa bude len monitorovať,
bez toho, aby konali, neskôr už nedokážu liečbou tak zasiahnuť, ako je to možné teraz. Ak aj A. otec

uvádzal, že prednosta ortopedickej kliniky sa mal vyjadriť, že operácia nie je potrebná, toto považovala
zástupkyňa prednostky za dezinterpretáciu, napokon, aj A. aj jeho matka uviedli, že samotný prednosta
ortopedickej kliniky ich oboznámil s rizikami operácie, zrejme by to nerobil, ak by ju nepovažoval za
potrebnú. Lekári vedia, že nedokážu s ohľadom na štatistické dáta garantovať, že nimi navrhovanýliečebný postup dokáže A. zachrániť s pravdepodobnosťou vyššou ako pod 50 %. Majú však dlhoročné
skúsenosti,stretlisasprípadmipacientov,uktorýchsapodarilozapomociprotokolárnejliečbydosiahnuť
napriek nízko pravdepodobnostnej prognóze prežívanie cez v štatistikách udávaných päť rokov, pričom

pravdepodobnosť, že nedôjde k návratu ochorenia sa zvyšuje práve s dĺžkou prežívania pacienta.
A preto vidia záujem A. práve v pokračovaní protokolárnej liečby a nie v tom, že sa bude len monitorovať
jeho zdravotný stav a v liečbe sa bude pokračovať až potom, keď dôjde k opätovnej progresii ochorenia.

41. Nemožno sa stotožniť so záverom, že sú to rodičia, kto bude musieť po celý život žiť s týmto

rozhodnutím a len čas ukáže, či to rozhodnutie bolo správne alebo nie. Nie ak ide o A. život a podľa
záverov modernej medicíny a lekárov, ktorí sa dlhé roky venujú liečbe onkologických pacientov hrozí,
že ak protokolárna liečba nebude pokračovať, ochorenie v krátkom čase začne progredovať a A.
s najväčšou pravdepodobnosťou zomrie. Navyše A. sám verí, že bude žiť. Verí, že sa uzdraví. Nezmieril
sa s tým, že má nasledovať progresia ochorenia do takého štádia, kedy už neostane priestor na nič
iné, ako paliatívnu liečbu. Odvolací súd má v konaní osvedčené, že šanca na vyliečenie tu je, avšak len

za predpokladu, že A. bude pokračovať v liečbe a celý plánovaný postup bude zrealizovaný. Za týchto
okolností nie je záujme A. len čakať na to, kým čas ukáže správnosť rozhodnutia. Za týchto okolností
je v záujme A. konať v súlade so súčasným stavom poznania modernej medicínskej vedy a dosiahnutej
úrovne medicínskych skúseností v snahe zachrániť A. život pri zachovaní čo najširšej možnej miery
zdravia, ako to bude možné.

42. Odvolací súd si uvedomuje, že je jeho povinnosťou brať do úvahy aj postoj samotného A.
a zohľadniť pritom aj jeho vek. Práve kvôli silnej viere A., že bude žiť, odvolací súd veľmi prísne
nahliada na jeho schopnosť rozlíšiť reálne riziká ochorenia hroziace pri nepokračovaní v liečbe,
pri realizovaní len monitorovacích vyšetrení a tiež schopnosť správne vyhodnotiť dôvody zlepšenia

výsledkov zobrazovacích vyšetrení za obdobie od novembra 2024 do apríla, resp. mája 2025. Ak napriek
tomu,žepráveporealizáciičastiindikovanejliečbydošlokzlepšeniuvýsledkovzobrazovacíchvyšetrení,
A. nevie vyhodnotiť, že je to práve navrhovaná liečba, čo aktuálne funguje, nebolo by korektné, aby
súd, v tomto prípade odvolací súd, prenášal záťaž tohto rozhodovania na A. a to pri všetkom rešpekte
k ním prejavenému názoru. Iné racionálne vysvetlenie na regresiu nálezov, ako doposiaľ realizovaná

terapia, neexistuje a neexistuje ani rozumný dôvod, prečo nebrať do úvahy varovania lekárov o tom,
čo môže s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovať, ak A. v navrhovanej liečbe nebude bezodkladne
pokračovať.

43. Áno, aj navrhovateľ sám uvádza, že nemá skúsenosť so situáciou, kedy pacient, obzvlášť v A.

veku sa aktívne bráni liečbe, čoho sa v A. prípade samotný navrhovateľ obáva a samotný A. právny
zástupca naznačuje, že by takáto situácia mohla nastať. Uvádza, že nemôžeme vedieť, ako A. zareaguje
na nútenie do výkonu rozhodnutia psychicky, že môže reagovať sebapoškodzovaním, čoho sa napokon
obáva aj samotný navrhovateľ, ktorý si navyše poskytnutie zdravotnej starostlivosti za takýchto okolností
nevie sám predstaviť. K tomuto treba uviesť, že súd, resp. odvolací súd sa v konaní zaoberal otázkou

udelenia informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti A., keďže s tým jeho rodičia
nesúhlasia a nesúhlasí s tým ani A.. Tento nesúhlas dal zdravotníckemu zariadeniu dôvod, aby zvážilo,
či využije možnosť na domáhanie sa udelenia súhlasu súdom. To zdravotnícke zariadenie urobilo
aúlohousúduvkonaníboloposúdiť,čiudeleniesúhlasunahrádzajúcehoinformovanýsúhlaszákonných
zástupcov je v záujme maloletého do takej miery, že odôvodňuje, aby súd uzavrel, že záujem

A. na poskytnutí zodpovedajúcej dostupnej a indikovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá mu má byť
bezodkladne poskytnutá podľa návrhu navrhovateľa a má viesť k záchrane jeho života pri zachovaní
maximálnej možnej miery zdravia s väčšou pravdepodobnosťou, ako keď sa v tejto liečbe pokračovať
nebude, prevažuje nad zohľadnením práva na súkromie a ochranu pred zasahovaním do rodinného
života, práva rodičov na realizáciu rodičovskej starostlivosti a rešpektovania ich rozhodovania vo vzťahu

k ich maloletému dieťaťu, ako aj práva samotného A. na zohľadnenie jeho názoru a to aj s prihliadnutím
na jeho vek a vyspelosť (práve preto, že prihliadanie na ním prezentovaný názor by s najväčšou
pravdepodobnosťou viedlo k jeho smrti, čo si on sám pochopiteľne neželá). Súd takýto záver prijal,
a preto bolo dôvodné aj udelenie súhlasu v zmysle § 6 ods. 7 zákona o zdravotnej starostlivosti.
Skutočnosť, či bude nejakým spôsobom pristupované k výkonu rozhodnutia, či to vôbec bude nutné,

ako bude hľadať samotný navrhovateľ spôsoby, aby presvedčil samotného A., aby napokon sám
a s dôverou navrhovateľovi poskytol nevyhnutne potrebnú súčinnosť bude potrebné zrejme riešiť v
blízkej budúcnosti. Sama o sebe však nemôže byť takáto skutočnosť označovaná a považovaná za
argument, ktorý by mohol alebo mal súd použiť pri prípadnom zamietnutí návrhu.44. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, že nie sú splnené predpoklady procesného predpisu
na to, aby súd bezodkladne upravoval pomery neodkladným opatrením. V konaní od podania návrhu

doposiaľ nebolo nijako osvedčené, že by mal súd postupovať podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP
a vydávať neodkladné opatrenie v lehote dvadsiatichštyroch hodín, ani, že mal postupovať podľa
ustanovenia§367ods.1CSPavydávaťneodkladnéopatrenievlehotesiedmychdní.Odvolacísúdvšak
rovnako ako súd prvej inštancie vnímal, už podľa samotného obsahu návrhu, naliehavosť A. situácie
a apel na to, aby bezodkladnosť potreby úpravy pomerov bola posúdená. Preto ešte v deň, kedy mu

bola vec predložená, kontaktoval A. ošetrujúcich lekárov za účelom realizácie stretnutia a zistenia,
v akom stave sa nachádza A. liečba, či je ešte samotný návrh aktuálny, vyžiadal si doplnenie listín
súvisiacich s priebehom liečby, za účelom osvedčenia pre rozhodnutie potrebných skutkových okolností,
urýchlene stanovil aj termín pojednávania, po ktorom boli na jeho naliehanie bezodkladne zrealizované
aktuálne zobrazovacie vyšetrenia a na základe všetkých osvedčených skutkových okolností uzavrel,
že bezodkladná potreba úpravy pomerov pretrváva. Skutočnosť, že aktuálne nálezy zo zobrazovacích

vyšetrení sú v porovnaní s tými zo začiatku apríla 2025 stacionárne, nie je dôvodom, aby súd
vyhodnotil, že neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Naopak, osvedčenie skutočností
spojených s charakterom A. ochorenia, možnosťami a časovým priestorom na adekvátnu liečbu
spolu s osvedčením, že stále na tento postup existuje priestor aj na základe aktuálnych výsledkov
zobrazovacích vyšetrení práve odôvodňuje, aby odvolací súd upravil pomery bezodkladne rešpektujúc

názory ošetrujúcich lekárov o potrebe pokračovať v liečbe maloletého okamžite, nakoľko každé
odďaľovanie liečby zvyšuje riziko akútneho zhoršenia sa zdravotného stavu maloletého a neodkazoval
navrhovateľa (a tým de facto aj samotného A.), aby ďalej zisťoval v riadnom konaní vo veci samej to, čo
sa podarilo, a to aj za súčinnosti tak navrhovateľa, ako aj samotného A. a jeho rodičov osvedčiť už teraz.

45. A. je športovec s duchom bojovníka. Potvrdili to jeho rodičia, a potvrdil to aj on sám pri realizovanom
pohovore na odvolacom súde. Je to futbalista. Nepochybne vie, že sa dá stratiť aj futbalový zápas, ktorý
predjehozačiatkomvyzeralakojasnávýhra.Ajeveľmipravdepodobné,žesastretolajsprípadom,kedy
šance na vyhratý zápas boli pred jeho začiatkom nižšie. Ale napokon, s dobrým vedením, s pomocou
spoluhráčov sa podarilo dosiahnuť víťazstvo. Bolo by zjednodušením prirovnať A. situáciu k futbalovému

zápasu. Ocitol sa aj s rodinou v náročnej situácii. Tentokrát nie športovej, ale v životnej. Stojí proti nemu
silný súper. Je to zákerné ochorenie, ktoré si sám nevybral a ani si ho nijako nezaslúžil. Aj v tejto situácii
má však na svojej strane silných spojencov. Milujúcu rodinu, ktorá za ním stojí a podporuje ho. Nateraz
v rozhodnutí, že v liečbe pokračovať nebude. Sami uvádzali, že stoja za A.. Sami však v konaní uvádzali
aj to, že sa spolu rozprávali, že by bolo dobré sa nad navrhovanou liečbou zamyslieť. Odvolací súd

nemá žiaden dôvod pochybovať, že silným spojencom je aj tím lekárov z rôznych odborov, ktorý sa už od
novembra snaží o A. a jeho život bojovať s pomocou modernej medicíny. Úlohou súdu, bolo zodpovedne
pristúpiť k otázke posúdenia dôvodnosti udelenia súhlasu s liečbou. To bolo nevyhnutné, aby bolo vôbec
možné pokračovať v jej pokračovaní. Nie je to len prejavom právneho formalizmu. Je to výsledkom
hľadania toho najlepšieho, čo súd, a to tak už prvoinštančný pri svojom rozhodovaní, ako aj následne

odvolací po doplnení osvedčovaných skutočností považuje za postup v súlade s najlepším A. záujmom,
a to aj pri rešpektovaní skutočnosti, že poskytnutie potrebnej súčinnosti je v dispozícii samotného A..
Na pevnej viere v uzdravenie nie je naozaj nič zlé, podpora poznatkov modernej medicínskej vedy
a skúseností lekárov však dávajú tejto viere argumentačné rácio a znamenajú reálne šance na úspech
v A. boji, ktoré stoja za opätovné zváženie aj zo strany samotného A. a tiež jeho najbližších.

46. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.), k čomu

odvolací súd pri svojej argumentácii smeroval.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia§387ods.1vprvomvýrokupotvrdilapodľa§388CSPvdruhomvýrokuavzávislomvýroku
o trovách konania zmenil. Rodičia sa odvolali voči všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie.

PrvývýroksatýkaustanoveniaÚPSVaRSenicazaopatrovníkaA..Tentovýrokodvolacísúdpovažujeza
vecnesprávnysohľadomnaustanovenie§31ods.2zákonaorodinevspojenís§73ods.2písm.b)bod
2. zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré priamo predpokladá ustanovenie opatrovníkasúdom na zastupovanie v konaní maloletému dieťaťu v prípade, že ide o právne úkony, pri ktorých by
mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi dieťaťom a zákonným zástupcom. Ustanovenie príslušného Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny za kolízneho opatrovníka je tak predpokladané osobitným predpisom,

rodičia sa navyše voči výroku I. napadnutého uznesenia odvolali výlučne vo všeobecnej rovine, bez
vecnej argumentácie, ako aj bez toho, že by označili inú osobu, ktorá mohla vykonávať funkciu kolízneho
opatrovníka. Obsah zmeny výroku II. spočíva v presnej špecifikácii dolnej končatiny, vo vzťahu ku
ktorej sa viaže udeľovaný súhlas súdu s realizáciou chirurgického výkonu, rozšírení súhlasu o realizáciu
nevyhnutných súvisiacich úkonov zdravotnej starostlivosti s realizovanou liečbou (práve s ohľadom

na zameranie na individuálne potreby liečby samotného A., ktoré nemožno teraz odhadnúť, a ktoré
môžu nastať) a zároveň sa dopĺňa o povinnosť rodičov odovzdať A. do starostlivosti navrhovateľa za
účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia reálnej vykonateľnosti rozhodnutia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2
CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP. Odvolací súd
s ohľadom na zmenu výroku II. rozhodoval tak o trovách konania na súde prvej inštancie, ako aj trovách

odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).