Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-22Cb/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207352
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1216207352.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8

B2-22Cb/174/2016
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: CRN4 s. r.
o., v likvidácii, Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 51 322 170, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr.
Peter Bartoš, s. r. o., A. B. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: 52 262 821, proti žalovanému: ROEN, s.r.o.,
Drieňová 34, Bratislava, IČO: 35 802 171, práv. zast. Hagyari & Partners, s. r. o., Vlčkova 8/A, 811 04
Bratislava, IČO: 51 473 208, o zaplatenie 13.302,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

8

B2-22Cb/174/2016
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.302,40 eur, spolu so úrokom z omeškania
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.535,00 eur od 12.08.2015 do zaplatenia,
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 71,32 eur od 15.08.2015 do zaplatenia,
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.005,54 eur od 01.10.2015 až do zaplatenia,
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 45,52 eur od 17.09.2015 až do zaplatenia,
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.417,81 eur od 15.10.2015 až do zaplatenia,

- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.979,71 eur od 04.11.2015 až do zaplatenia,
a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5
B2-22Cb/174/2016
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2016 sa pôvodný žalobca (TEBAU, spol. s r.o.) domáhal, aby

súd zaviazal žalovaných (žalovaného v 1. rade – ROEN, s.r.o. a žalovaného v 2. rade –
D. E., nar. XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX C.) na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 13.302,40 eur
titulom nezaplatenia faktúr za nájom hnuteľných vecí. V priebehu konania súd pripustil vstup aktuálneho
žalobcu do konania na miesto pôvodného žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ako aj konanie
voči pôvodnému žalovanému v 2. rade zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Žalobca
v žalobe uviedol, že si žalovaný na základe objednávky č. 2015 000205 BA z 31.07.2015 objednal
u pôvodného žalobcu tovar na účely nájmu, ktorý si prevzal a užíval ho. Za nájom vecí pôvodný žalobca

vystavil žalovanému 6 faktúr spolu vo výške 12.054,90 eur, ktoré do dnešného dňa neboli uhradené. D.
E. (pôvodne žalovaný v 2. rade) bol v zmysle predmetnej objednávky ručiteľom žalovaného. Žalobca si
okrem zaplatenia sumy vyplývajúcej z faktúr uplatňuje voči žalovanému aj zmluvnú pokutu v zmysle čl.
D bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok pôvodného žalobcu, ktoré boli prílohou predmetnejobjednávky.Zmluvnápokuta0,05%denneuplatnenákudňupodaniažalobypredstavujesumu1.247,50
eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania 8,05 % ročne z nezaplatených faktúr.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 19.09.2016 uviedol, že podpis konateľky žalovaného (p. F.)
na predmetnej objednávke nie je jej originálnym podpisom, pričom táto neudelila splnomocnenie p.
E. na uzatvorenie rámcovej zmluvy o uzatváraní budúcich kúpnych zmlúv a zmlúv o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí z 31.07.2015. Poukázal zároveň na to, že žalobca do spisu nezaložil žiadne
splnomocnenie na zastupovanie udelené žalovaným p. E.. Žalovaný mal vedomosť, že p. E. pri

realizácii prác a výkonov používal zariadenia pôvodného žalobcu, avšak náklady s tým spojené mal p.
E. znášať sám. Žalovaný emailom upozornil pôvodného žalobcu, že predmetné faktúry nebudú z jeho
strany evidované a odkázal ho na p. E..

3. Žalobca vo vyjadrení z 02.11.2016 uviedol, že emailom z 22.10.2015 pôvodný žalobca predložil
konateľke žalovaného podpísanú objednávku. Táto však v tom čase nevzniesla žiadne námietky voči

objednávke a faktúry boli pôvodnému žalobcovi vrátené až po 3 mesiacoch, čo je podľa názoru žalobcu
špekulatívne konanie. V emaily z 27.10.2015 žalovaný nevzniesol žiadne námietky, ba dokonca prejavil
vôľu, že chce vyriešiť problém. V emaily z 18.02.2016 žalovaný potvrdzuje, že spolupracuje s p. E. na
základe zmluvy.

4. Na pojednávaní dňa 02.12.2019 D. E. (pôvodne žalovaný v 2. rade) uviedol, že medzi ním a
žalovaným existovala dohoda o vykonaní práce a zabezpečoval všetko potrebné ohľadne predmetnej
stavby v prospech žalovaného. Žalovaného zastupoval vo všetkých veciach a bol tiež subdodávateľom
na stavbe. Jeho spoločníkom na realizáciu stavby bol p. B., bývalý zamestnanec TEBAU, spol. s r.o., s
ktorým si mali rozdeliť sumu fakturovanú žalovanému na polovicu. Úloha p. B. spočívala v tom, že ako

bývalý zamestnanec TEBAU mal využiť svoje styky a znalosti a objednať u TEBAU príslušný materiál.
S p. B. mal ústnu dohodu o spolupráci. Dohoda bola, že p. B. mal objednávať na vlastnú firmu. Neskôr
mu oznámil, že materiál objednal na firmu žalovaného. Firma YIT, ktorá bola objednávateľom stavby –
investorom sa rozhodla s nimi vybabrať, na čo sa rozhodli odísť zo stavby a firma YIT si začala svoje
veci riešiť priamo firmou TEBAU.

5. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 svedok G. B., ktorý 4 mesiace pracoval u pôvodného žalobcu
(TEBAU, spol. s r.o.), ako obchodný zástupca uviedol, že v tomto čase presvedčil p. H. majiteľa spol.
TEBAU, aby požičali debnenie žalovanému bez kaucie, keďže ide o serióznu firmu. Pán E. na plnú
moc, ktorú dostal od p. F. koná v mene žalovaného. Podľa informácií, ktoré dostal od inej osoby nejaké

úhrady za debnenie zo strany žalovaného pôvodnému žalobcovi prišli, ale nie všetky. Stretol sa s p.
F. a s p. Rýznarom, kde sa dohodli, že žalovaný obdrží platby od investora YIT a následne
žalovaný zaplatí spol. TEBAU. Následne zistil, že debnenie je transportované z predmetnej stavby, o
čom informoval spol. TEBAU. D. F. vedela o tom, že bude uzatváraná zmluva so spol. Tebau ohľadne
debnenia. Znenie objednávky vyhotovila spol. TEBAU, ktorá ich mala ako štandardizovaný typ. Svedok

odovzdal doklady p. E., ktorý to doniesol podpísané ním aj p. F.. Nebol však pri podpise objednávky.
Priamo pri stretnutí s p. F. a p. E., kde mu bolo oznamované, že p. E. má plnú moc od p. F., sa bavili aj
o tom, že bude prenajaté debnenie od firmy TEBAU. Nepamätal si, či niekedy videl plnú moc na p. E..
S p. E. spolupracoval na jednej stavbe, pričom p. E. nezaplatil a ľudí ktorých mal on pred domom musel
vyplatiť sám (zaplatil železiarov, tesárov a stavbyvedúceho). Títo ľudia mali byť zaplatení z peňazí, ktoré

mala dostať žalovaného. Nemá doklady o tom, že zaplatil týchto ľudí, vyplatil ich bez faktúry, ale títo ľudia
môžu prísť a dosvedčiť to. Zostavy debnenia sa objednávali na základe ním spomínanej objednávky. Na
stavbe bol stavbyvedúci, ktorý pracoval pre žalovaného (jeho meno si nepamätá), ktorý špecifikoval typ
debnenia, ktorý sa objednal. Následne oslovil spol. TEBAU a dcéra p. H. skontrolovala, či je podpísaná
objednávka a následne bola objednávka vyvezená. O p. E. nebol dôvod pochybovať, že koná za spol.

žalovaného.

6. Na pojednávaní dňa 02.05.2022 svedok Ing. Karol Rýznar, konateľ spoločnosti TEBAU, spol. s r.o.
uviedol, že p. B. bol ich zamestnanec, ktorý bol na funkcii obchodníka a mal na starosti zháňanie
rozličných obchodných príležitosti. D. E. si cez firmu TEBAU z času na čas objednal nejaké predmety na

svoje súkromné záležitosti. D. B. prišiel za ním, že bude nejaká akcia na Miletičovej ul., že sa tam bude
nastavovať jedno alebo dve poschodia. D. B. bude akciu organizovať a oni by dodali na stavbu materiál.
Následne mu p. B. oznámil, že zmluva by mala byť medzi spoločnosťou TEBAU a nejakým p. E.. D.
E. bol pre svedka v zásade neznámy človek, preto ich stanovisko bolo, že s p. E. nepodpíšu zmluvua tovar mu nedodajú. Následne predložil p. B. alternatívne riešenie, v ktorom bola firma žalovaného.
Súhlasili a na základe podpísanej zmluvy materiál dodali, nebolo nič im však zaplatené. D. E. totiž zo
stavby vyhodili, lebo neplnil termíny a kvality. Po ukončení činnosti p. E. alebo firmy žalovaného si časť

materiálu od nich prenajal YIT. Časť materiálu bola vrátená, časť je stratená. Časť materiálu si p. E.
zo stavby zobral, čím im vznikla škoda. Nakoniec sa tá stavba dokončila. Pri riešení tohto problému sa
svedok následne stretol s p. F., za prítomnosti p. B., kde p. F. priznala, že faktúry eviduje a že ich zaplatí,
keď dostane peniaze z YIT, toto stretnutie prebehlo v Auparku. V následnom telefonickom rozhovore mu
p. F. potvrdila, že peniaze od YIT dostala, ale že im nezaplatí, že všetky veci odstúpila p. E. a že si majú

pohľadávku nárokovať u p. E.. S firmou YIT spolupracuje vyše 20 rokov, považuje ho za seriózneho
partnera a preto bolo vylúčené, aby táto firma nezaplatila, preto som do tejto akcie išiel. Faktúry, ktoré
vystavili spoločnosti žalovaného neboli z jeho strany rozporované. Jediná podmienka bola, že zaplatia
až keď zaplatí YIT. K emailovej komunikácii medzi ním a p. F. iba toľko, že mu p. F. oznámila, že faktúry
nezaplatí. Pri podpise zmluvy s firmou žalovaného prítomný nebol, zariadiť to mal p. B.. Na stretnutí
v Auparku s p. F. a p. B. mu p. F. povedala, že pán E. na túto akciu disponoval plnou mocou od nej.

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa671ods.1Občianskehozákonníkanájomcajepovinnýplatiťnájomnépodľazmluvy,inaknájomné

obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou,
je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa

odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia
nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania

s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.09.2014 do 15.03.2016
predstavovala 0,05 %.

8. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom

svedkov, ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je
skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi pôvodným žalobcom TEBAU, spol. s r.o.
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 31.07.2015 podpísaná objednávka č. 2015
000205 BA na tovar na účely nájmu, podľa cenovej ponuky jej prílohy č. 1, pričom jej neoddeliteľnousúčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky na prenájom hnuteľných vecí. Táto objednávka bola
podpísaná oboma stranami a spĺňa všetky zákonné náležitosti nájomnej zmluvy. Za prenajímateľa
objednávku podpísal Ing. Karol Rýznar a za nájomcu D. E. ako zástupca nájomcu (čiže spoločnosti

žalovaného) s uvedením konateľky žalovaného I. A. F.. Žalovaný si následne tovar prevzal (čo vyplýva
z priložených dokladov – príjemky a výdajky) a užíval ho. Následne si prenajímateľ fakturoval odplatu
za nájom vecí formou 6 faktúr spolu vo výške 12.054,90 eur a keďže žalovaným neboli uhradené
žiadal aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.247,50 eur podľa čl. D bodu 1.2 Všeobecných
obchodných podmienok. Celková požadovaná suma 13.302,40 eur, ako aj úroky z omeškania, teda

výška predmetu tohto sporu nebola sporná. Sporná bola skutočnosť, či predmetná objednávka bola
uzatvorená platným spôsobom, čiže či zaväzuje žalovaného, nakoľko konateľka žalovaného tvrdí, že
p. E. plnomocenstvo konať za žalovaného pri podpisovaní predmetnej objednávky nikdy neudelila.
Súd pri posudzovaní platnosti objednávky vychádzal z listinných dokladov založených do spisu, ako
aj z výpovedí svedkov na jednotlivých pojednávaniach. Po dôkladne vykonanom dokazovaní následne
dospel k záveru, že predmetná objednávka bola vyhotovená platným spôsobom, keďže bola podpísaná

osobou (p. E.) oprávnenou konať za žalovaného. V prvom rade súd poukazuje na emailovú komunikáciu
medzi konateľom prenajímateľa (p. Rýznar) a konateľkou žalovaného. V emaily z 19.10.2015 p. H. zaslal
p. F. zoznam neuhradených faktúr a nevrátených položiek debnenia, na čo p. F. reagovala (v emaily
z 22.10.2015) len tým, že nebude evidovať tieto faktúry a uviedla, že po vyriešení situácie s p. B. a p. E.
sa môžu stretnúť a dohodnúť na riešení tejto situácie. Súd prízvukuje, že konateľka žalovaného ani po

necelých troch mesiacoch od podpísania predmetnej objednávky, tak v emailovej správe z 22.10.2015,
ako ani iným preukázateľným spôsobom nerozporovala, že by táto objednávka bola neplatná, resp. že
by ju za žalovaného podpísala neoprávnená osoba. O predmetnej objednávke musela vedieť, keďže
p. H. odkazovala aj na p. E. a prisľúbila mu riešenie situácie. Následne jej p. H. v emailovej správe
z 22.10.2015 zaslal správnu zostavu neuhradených faktúr a priložil „podpis na zmluve, ktorý doniesol

p. B. alebo p. Sojka“. Konateľka žalovaného ani v reakcii na túto správu nijak nespochybnila predmetnú
objednávku, len zopakovala svoj postoj o nezaevidovaní zaslaných faktúr s tým, že nedostala odpoveď
ohľadomMiletičovejulice(t.j.miesta,kdesanachádzastavba,ktorejsaobjednávkatýka).Opäťvyjadrila
predpoklad, že táto situácia sa vyrieši a ukončí nasledujúci týždeň. Po tom, čo zástupca pôvodného
žalobcu uhradenie faktúr urgoval aj emailovou správou z 13.01.2016, konateľka len dodala, že sa

má obrátiť s pohľadávkami na p. E. a B., ktorí od neho mali prebrať materiál. Z uvedenej písomnej
komunikácie má súd nepochybne za to, že konateľka žalovaného pred začatím tohto konania vôbec
nerozporovala platnosť predmetnej objednávky z 31.07.2015, ani konateľa pôvodného žalobcu nijak
neupozornila, že by táto objednávka bola za žalovaného podpísaná neoprávnenou osobou. Opakovanie
svojichtvrdeníotom,žefaktúrynebudeevidovaťaodkazovaniep.H.nainéosobynijaknepreukazujejej

neskoršie tvrdenia vyjadrené až v priebehu konania o tom, že p. E. neudelila plnú moc na zastupovanie
žalovaného a že by práve on mal byť osobou zaviazanou z predmetnej objednávky (nájomnej zmluvy)
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Súd ďalej vychádzal z výpovedí troch subjektov: p. E., p. B. a p.
H.,ktorívšetcipotvrdili,žep.E.maloprávnenievpredmetnejvecikonaťavybavovaťpotrebnézáležitosti
za žalovaného. Konkrétne p. E. výslovne uviedol, že medzi ním a žalovaným existovala dohoda o

vykonaní práce a zabezpečoval všetko potrebné ohľadne predmetnej stavby v prospech žalovaného.
Žalovaného zastupoval vo všetkých veciach a bol tiež subdodávateľom na stavbe. S p. B. mal ústnu
dohodu o spolupráci. Pôvodne mal p. B. objednávať na vlastnú firmu, neskôr mu však p. B. oznámil, že
materiál objednal na firmu žalovaného. Následne p. B. ako svedok na pojednávaní potvrdil, že p. E. mal
plnú moc konať v mene žalovaného a že sa stretol s p. F. a s p. Rýznarom, kde sa dohodli, že žalovaný

obdrží platby od investora YIT a následne žalovaný zaplatí za debnenie pôvodnému žalobcovi TEBAU.
Taktiež tento svedok potvrdil, že p. F. vedela o tom, že bude uzatváraná zmluva s pôvodným žalobcom
ohľadne debnenia. Znenie objednávky vyhotovila spol. TEBAU, ktorá ich mala ako štandardizovaný typ.
Svedok síce nebol pri podpise objednávky, ale uviedol, že odovzdal doklady p. E., ktorý ich podpísal a
doniesol aj p. F.. Priamo pri stretnutí s p. F. a p. E., kde mu bolo oznamované, že p. E. má plnú moc od

p. F., sa rozprávali aj o tom, že bude prenajaté debnenie od pôvodného žalobcu. Ďalej dodal, že zostavy
debnenia sa objednávali na základe predmetnej objednávky, pričom na stavbe bol aj stavbyvedúci zo
strany žalovaného, ktorý špecifikoval typ debnenia, ktorý sa objednal. Výslovne tento svedok potvrdil,
že o p. E. nebol dôvod pochybovať, že koná za žalovaného. Aj p. H., konateľ pôvodného žalobcu na
pojednávaní pri výsluchu uviedol, že zamestnanec pôvodného žalobcu p. B. mu oznámil, že zmluva (o

nájme predmetných vecí) mala byť pôvodne uzavretá medzi spoločnosťou TEBAU a p. E., s čím však
nesúhlasil. Súhlasil až s alternatívnym riešením, že nájomcom nebude p. E., ale firma žalovaného, preto
na základe podpísanej zmluvy pôvodný žalobca dodal materiál, za ktorý mu však nebolo nič zaplatené.
D. H. potvrdil aj to, že sa stretol v Auparku s p. F. za prítomnosti p. B., kde p. F. priznala, že faktúry evidujea že ich zaplatí, keď dostane peniaze z YIT. Až v následnom telefonickom rozhovore mu p. F. potvrdila,
že peniaze od YIT dostala, ale že im nezaplatí a že všetky veci odstúpila p. E., u ktorého si majú svoju
pohľadávku nárokovať. Dodal, že na stretnutí v Auparku s p. F. a p. B. mu p. F. povedala, že p. E. na túto

akciu disponoval plnou mocou od nej. Súd preto po dôkladnom zhodnotení tvrdení týchto troch subjektov
považuje za dostatočne preukázané, že konateľka žalovaného udelila plnú moc (pravdepodobne ústnou
formou) p. E. na vybavenie záležitostí týkajúcich sa stavby na Miletičovej ulici, ktorej sa aj predmetná
objednávka týkala, čiže súd nevidí žiadny dôvod pochybovať o tom, že p. E. mal oprávnenie konať za
žalovaného aj v prípade zadania a podpisu objednávky z 31.07.2015, ako aj na prevzatie predmetných

vecíurčenýchnapodnikateľskýnájom.Súdpovažujezasprávnenadanýprípadsubsidiárneaplikovaťaj
ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže má z vykonaného dokazovania (najmä výsluchu
svedkov) za to, že pôvodný žalobca nemal dôvod pochybovať, že p. E. bol poverený určitou činnosťou
(vybaviť predmetnú záležitosť – zabezpečiť nájom hnuteľných vecí na stavbu za žalovaného) a teda že
bol riadne splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádzalo. Okrem toho
zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by niekedy pred začatím tohto konania konateľka

žalovaného výslovne namietala platnosť objednávky č. 2015 000205 BA z 31.07.2015, či nedostatok
oprávnenia p. E. podpísať túto objednávku za žalovaného a vybavovať záležitosti týkajúce sa právneho
vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným. Pôvodný žalobca preto nemal najmenší dôvod myslieť
si, že by p. E. prekročil rozsah poverenia pri vybavovaní predmetnej záležitosti za žalovaného. Obranu
žalovaného tak súd v konaní považuje za nepresvedčivú, a to predovšetkým z hľadiska neunesenia

dôkazného bremena svojich tvrdení. Súd preto dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie
dlžnej sumy 13.302,40 eur od žalovaného a keďže sa s úhradou tejto sumy dostal do omeškania,
žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 8,05 % ročne z jednotlivých
fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný
úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2
B2-22Cb/174/2016
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.