Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117224602
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1117224602.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. – F. G. H., a 2. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, J. F. I.,
adresa pre doručovanie D. XX, E., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca žalobcov o zaplatenie sumy 500 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% ročne zo sumy 500
€ od 19.01.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody sa zamieta.

II. Žalobca žalobcu 2 o zaplatenie sumy 20.000 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% ročne zo sumy
20.000 € od 19.01.2015 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy sa zamieta.

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia,akoprávninástupcoviapopôvodnejžalobkyni2,ktorápočaskonaniazomrela)sažalobou
domáhali proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“), zaplatenia náhrady škody 500 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% ročne
zo sumy 500 € od 19.01.2015 do zaplatenia (ďalej len „žaloba žalobcov 1 a 2“). Súčasne sa žalovaný

2 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 20.000 € s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% ročne
zo sumy 20.000 € od 19.01.2015 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy (ďalej len „žaloba
žalobcu 2“). Žalobcovia tvrdili, že v prípade sumy 500 € im bola spôsobená škoda nesprávnym úradným
postupom príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „PZ“) poskytovaním súčinnosti pri odstraňovaní
drobnej stavby dňa 03.04.2014 v Bratislave spred rodinného domu na Istrijskej ulici 84. V tento deň
v čase okolo 13:30 h sa pôvodná žalobkyňa 2 a terajší žalobca 2 vracali domov z dôvodu, že pôvodnej
žalobkyni 1 sa zhoršil zdravotný stav. Pri príchode na Istrijskú ul. pred domom vo vlastníctve pôvodnej

žalobkyne 2 už stálo vozidlo polície, cez ulicu stálo vozidlo mestskej polície a pred domom bolo vozidlo
starostu mestskej časti, ktorý bol aj osobne prítomný. Následne príslušníci bránili výjazdu motorového
vozidla, ktoré viedla pôvodná žalobkyňa 2 v snahe prepraviť svoju matku (pôvodnú žalobkyňu 1) na
urgentný príjem. Následne žalobca 2 privolal RZP a cez linku 158 komunikoval s políciou. Následne
sa odohral služobný zákrok voči pôvodnej žalobkyni 2 a žalobcom. Súbežne so služobnými zákrokmi
ďalší príslušníci polície pomáhali osobám pri odstraňovaní eko-tvárnice tvoriacich drobnú stavbu. Tieto
dlaždice boli nakladané na pristavené malé nákladné vozidlo a odvezené údajne do zariadenia mestskej

časti. Pôvodnej žalobkyni 2, ktorej právo prešlo dedením na žalobcov, tým vznikla majetková ujma,
pretože im boli odcudzené betónové eko-tvárnice použité na zriadenie spevnenej plochy cca 2,5 m
pri vjazde a výjazde do rodinného domu. Príslušníci Obvodného oddelenia PZ Devínska Nová Ves
aktívne napomáhali pri odstraňovaní stavby spevnenej plochy ako i odvezeniu a odcudzeniu betónovýcheko-tvárnic. Ďalej v spoločnej žalobe žalobca 2 tvrdil, že mu vznikla nemajetková ujma v dôsledku
nezákonného rozhodnutia, pretože dňa 04.04.2014 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. j) Trestného zákona, pretože dňa 03.04.2014 v čase okolo 14:20 h v Bratislave na Istrijskej
ul. 84 v Bratislave neuposlúchol opakované výzvy príslušníkov PZ stržm. Gálika, príp. I. a práp. C.,
ktorí asistovali pri zabezpečovaní verejného poriadku pri odstránení ekologickej dlažby spoločnosťou
Denova, následkom čoho bol zaistený. Žalobca 2 bol zo zaistenia prepustený dňa 04.04.2014 a
rozhodnutím z 15.04.2014 rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava IV o zrušení obvinenia v časti

vzneseného obvinenia pre nezákonnosť. Ujma mu vznikla na osobnej cti, poškodení mena a povesti,
pričom polícia o udalosti informovala a celý incident bol medializovaný v reportážach TV JOJ a TV
Markíza, ako aj v lokálnej periodickej tlači. Vyjadreniami polície došlo k šíreniu nepravdivých informácií
spôsobilých značnou mierou ohroziť vážnosť žalobcu 2 a poškodiť jeho meno a osobnú česť. Do
incidentu sa žalobca 2 tešil dobrej povesti a úcty u spoluobčanov, tešil sa z úcty a priateľstva svojich
spoluobčanov, ako i bližšej a vzdialenejšej rodiny. V minulosti sa zasadil sa o zachránenie pamiatkovo

hodnotnej zástavby Istrijskej ulice v Bratislave. Žalobca 2 je právnikom, celý život zasvätil ľudsko-právnej
oblasti. Dôsledky policajnej akcie z 03.04.2014 pociťuje žalobca i v mieste rodiska, kde sa k nemu
dovtedy blízki a priatelia správajú ako k človeku, s ktorým nechcú mať nič spoločné. V dôsledku postupu
polície stratil akúkoľvek a úplnú dôveru voči policajtom a ľuďom pôsobiacim v ich štruktúrach. Políciu
vníma ako aparát s totalitnou mocou. Rozsah nemajetkovej ujmy žiada kompenzovať sumou 20.000 €.

Nárok žalobcov bol predbežne prerokovaný, ale žalovaná dobrovoľne neplnila.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná (č. l. 130). Tvrdila vo vzťahu k žalobe žalobcov 1 a 2, že hlavným
dôvodom, pre ktorý sa starosta mestskej časti rozhodol obrátiť na políciu so žiadosťou o zabezpečovanie
verejného poriadku na Istrijskej ulici bola plánovaná akcia rozoberania plochy o výmere 12 m2, ktorá

bola vybudovaná rodinou Tomkuliakovcov bez súhlasu a povolenia mestskej časti v rozpore s projektom
revitalizácie tejto ulice. Z obavy rušenia verejného poriadku kontaktoval starosta okrskovú stanicu
Mestskej polície aj zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľa PZ Bratislava IV so žiadosťou o pomoc pri
zabezpečovaní verejného poriadku počas vykonávania demontážnych prác. Bolo povinnosťou polície
požadovanú pomoc poskytnúť v súlade s § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993

Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Na
odstraňovanie dlažby pracovníkmi firmy Denova dohliadal veliteľ hliadky OO PZ Devínska Nová Ves
a opakovane vyzýval žalobcu 2, aby svojim konaním nebránil vo vykonávaní prác a opakovane bol
vyzvaný aj hliadkami PMJ, aby opustil miesto výkonu prác. Žalobca 2 pri bránení v rozoberaní dlažby
opakovane sotil veliteľa hliadky OO PZ Devínska Nová Ves a nerešpektoval jeho výzvy, aby opustil

priestor a nesácal ho. Žalobca 2 bol potom zaistený. Postup príslušníkov bol interne preverovaný
a treba vychádzať z prezumpcie správnosti týchto kontrolných záverov. Absentuje nesprávny úradný
postup ako jeden predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k žalobe žalobcu 2 tvrdila,
že uznesenie o vznesení obvinenia nie je nezákonné. Uznesenie bolo vydané na základe úradných
záznamov zakročujúcich hliadok. Z odôvodnenia uznesenia prokurátora, ktorým obvinenie bolo zrušené

vyplýva, že prokurátor je názoru, že skutok sa stal, avšak jeho závažnosť nedosahuje intenzitu prečinu
útoku na verejného činiteľa. Žalobca 2 je usvedčovaný aj výpoveďou svedka. Trestné stíhanie trvalo
len 12 dní a vec bola postúpená na priestupkové prejednanie. Je na žalobcovi 2, aby preukázal vznik
a existenciu nemajetkovej ujmy, ako aj existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti. To sa mu
nepodarilo. Požadované príslušenstvo považuje za nedôvodné, pretože nárok v takomto prípade vzniká

až rozhodnutím súdu a žalovaná preto nemôže byť v omeškaní.

3. Žalobcovia v replike zotrvali na žalobe (č. l. 197). Tvrdili, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdzuje
aktívnu účasť polície pri odstraňovaní stavby spevnenej plochy dňa 03.04.2014 pred vjazdom do
rodinného domu na Istrijskej ul. 84 v Bratislave. Účasť polície nebola v súlade so zákonom č. 171/1993

Z. z. Polícia sa totiž podieľala na nezákonnom zásahu do vlastníckych a osobnostných práv žalobcov,
výsledkomčohobolbrutálnyútoknamajetok,obydlie,životyazdraviežalobcovsovšetkýmidôsledkami.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na postoji k žalobe (č. l. 204). Nesúhlasila, že by potvrdila vo vyjadrení
kžalobeaktívnuúčasťpolícienaodstraňovanítvárnic.Mestskáčasťpožiadalapolíciuozabezpečovanie

verejnéhoporiadkunaIstrijskejulicidňa03.04.2014,ktorábolažiadosťoupodľa§74zákonač.171/1993
Z. z. a bolo povinnosťou polície pomoc poskytnúť. Žalovaná popísala priebeh služobného zákroku,
ktorý sa udial a v súlade so zásadou prezumpcie správnosti žiada, aby súd prihliadal na závery internej
kontroly, ktorá bola vykonaná a porušenie zákona nebolo zistené. Žalobcovia nepreukázali že bynezákonnosť zásahu policajnej hliadky konštatoval orgán oprávnený preskúmavať takéto konanie zo
strany príslušníkov PZ. Žiadal žalobu zamietnuť .

(i) Dokazovanie

5. Súd na návrh žalobcov vykonal dokazovanie týmito listinami, ktoré ako dôkazy navrhli vykonať:
interpelácia poslanca NR SR z 10.04.2014 (č. l. 12), odpoveď na interpeláciu z 06.05.2014 (č. l. 13),
materiál k rokovaniu miestneho zastupiteľstva 08.04.2014 (č. l. 14-15), e-mail B. K. C. z 09.04.2014

(č. l. 16-17), úradný záznam Mestskej polície, okrsková stanica Dúbravka z 03.04.2014 (č. l. 18-19),
úradný záznam OR PZ v Bratislave IV z 03.04.2014 (č. l. 20-22), uznesenie OR PZ v Bratislave IV
z 04.04.2014, ČVS: ORP-193/1-VYS-B4-2014 (č. l. 23-26), záznam KR PZ v Bratislave z 03.04.2014
(č. l. 27-29), výtlačky z printových médií (č. l. 30-31), oznámenie o poukázaní náhrady funkčného platu
z 12.03.2013 (č. l. 32-35), informácia Sociálnej poisťovne, ústredie z 06.09.2017 (č. l. 36), informácia
o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca za rok 2004-2009 (č. l. 37-42), zápisnica o trestnom

oznámení z 08.04.2014 (č. l. 43-45), predloženie dôkazov k trestnému oznámeniu z 09.04.2014 (č. l. 46),
trestné oznámenie z 11.04.2014 (č. l. 47), oznámenie žalobcu 2 o zločinoch z 28.04.2014 (č. l. 48-50),
zápisnica o trestnom oznámení z 02.05.2014 (č. l. 51-54), sťažnosť č. 1 Pn 266/14/1404-4 (č. l. 55-59),
uzneseniez23.06.2014,ČVS:SKIS-190/OISZ-V-2014(č.l.60-74),sťažnosťžalobcovz17.07.2014(č.l.
75-81), e-mail predchodkyne žalobcov z 17.07.2014 (č. l. 82-85), príkaz Okresnej prokuratúry Bratislava

IV z 04.04.2014 (č. l. 86), sťažnosť žalobcu 2 z 07.04.2014 (č. l. 87), predloženie listinných dôkazov
z 09.04.2014 (č. l. 88), uznesenie z 15.04.2014, č. k. 1 Pv 212/14/1104-14 (č. l. 89-92), uznesenie z
30.04.2014, ČVS: ORP-232/1-VYS-B4-2014 (č. l. 93-96), uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV
z 27.05.2014, sp. zn. 1 Pv 262/14/1104-7 (č. l. 96-98), list ministrovi z 05.06.2014 (č. l. 99), prerokovanie
nároku na náhradu škody z 12.08.2014 (č. l. 100-103), e-mail zo dňa 14.08.2014 (č. l. 104), žiadosť

o doručenie rozhodnutia z 10.04.2017 (č. l. 105), a články v printových médiách a na internete (č. l.
106-119).

6. Súd na návrh žalovanej vykonal dokazovanie listinami, ktoré ako dôkazy navrhla vykonať, a to:
uznesenie z 23.06.2014, ČVS: SKIS-190/OISZ-V-2014 (č. l. 143-160), záznam o kontrole zo 16.06.2014

(č. l. 161-176, 239-269, 277-306), list KR PZ v Bratislave z 22.12.2014 (č. l. 177), a preverenie
služobného postupu – zaslanie zo 16.12.2014 (č. l. 178).

7. Žalobcovia predložili súdu aj viaceré fotografie a zvukovo-obrazové záznamy na CD nosiči (č. l.
121). Tieto súd nevykonal pre nadbytočnosť so zreteľom na to, čo bolo predmetom sporu. Skutočnosť,

že dlažba bola demontovaná pracovníkmi firmy Denova a namieste boli príslušníci PZ bolo zistené
z listinných dôkazov a nebolo potrebné to duplicitne zisťovať aj z fotografií a zvukovo-obrazových
záznamov. V prípade zvukovo-obrazových záznamov (reportáže TV JOJ a TV Markíza, ako aj záznamy
z domácej kamery) ide tiež o dôkazy, ktoré vo vzťahu k žalovanému nároku na zaplatenie náhrady
škody odcudzením dlažby nemali ako objasniť skutkový stav veci (t. j. vznik škody a peňažný rozsah

škody). V prípade záznamu z miestneho zastupiteľstva s diskusiou volených zástupcov obyvateľov
mestskej časti išlo o dôkaz, ktorý nemal ako objasniť splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu
škody (t. j. nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik a rozsah škody ani príčinnú
súvislosť). Okrem toho, žalobcovia nepreukázali vznik škody a jej rozsah, ani príčinnú súvislosť (nižšie
v ods. \* MERGEFORMAT 37 až \* MERGEFORMAT 40) a preto by vykonávanie tohto dokazovania

bolo nehospodárne. Dokazovanie v prípade žaloby žalobcu 2 nebolo dôvodné, pretože súd v tejto časti
rozhodol vo výroku II. rozsudkom pre zmeškanie žalobcu 2.

8. Žalobcovia navrhli výsluch pôvodných žalobcov 1 až 3 L. E., L. C. a H. E.. Ich výsluch súd nevykonal,
pretože medzičasom zomreli. Žalobcovia navrhli výsluch žalobcu 2. Súd jeho výsluch nevykonal, pretože

bytobolonadbytočnésohľadomnato,žesúdojehožaloberozhodolrozsudkomprezmeškaniežalobcu
2.Súčasneneboloanidôvodnévypočúvaťžalobcu2ajpreto,ževžalobenetvrdil,žebymunemajetková
ujma vznikla v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, ale v dôsledku toho, že
o veci informovala polícia médiá a tým malo byť zasiahnuté do cti a dobrej povesti žalobcu, čo ale nie
je predmetom daného konania. Podľa skutkového vymedzenia žaloby žalobcu 2 táto bola postavená

na tom, že nemajetková ujma bola žalobcovi 2 spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nie v
dôsledku informovania médií zo strany polície. Vzhľadom na rozhodnutie o žalobe žalobcu 2 rozsudkom
pre zmeškanie súd nevykonal pre nehospodárnosť výsluchy svedkov D. M., H. M., K. C., H. I. a A. E..9. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 5-8) zistil súd nasledovný skutkový stav veci k žalobe žalobcov
1 a 2, pričom vo vzťahu k žalobe žalobcu 2 súd dokazovaním nezisťoval skutkový stav, pretože súd
v tejto časti rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

(ii) Zistený skutkový stav veci

10. Zo záznamu o kontrole Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo 16.06.2014, KRPZ-
BA-OKS-273-048/2014 je preukázané, že dňa 03.04.2014 v čase 13:25 h ho kontaktoval N. B. A. N. B.

A., starosta Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves (ďalej len „DNV“ alebo „mestská časť“), a
požiadal ho o zabezpečenie verejného poriadku na Istrijskej ulici, nakoľko obec nie je schopná vlastnými
silami, ani za pomoci mestskej polície zabezpečiť verejný poriadok. K ohrozeniu verejného poriadku
malo dochádzať v súvislosti s revitalizáciou verejných priestorov Istrijskej ulice za využitia finančných
prostriedkov Európskej únie. Starosta mu ďalej povedal, že už niekoľko dní dochádza na danom mieste
k slovným útokom (nadávky, vyhrážky) na pracovníkov vykonávajúcich stavebné práce a k bráneniu

pokračovania revitalizačných prác. Starosta požiadal o vyslanie hliadky PZ, aby bol v prípade potreby
zabezpečený verejný poriadok v obci. Po skončení rozhovoru so starostom sa N. B. A. N. spojil so
zástupcom riaditeľa OO PZ DNV, ktorého informoval o požiadavke starostu a situácii na danej ulici. Ďalej
ho požiadal o vyslanie hliadky OO PZ DNV za účelom preverenia situácie a aby hliadka v zmysle § 74
zákona č. 171/1993 Z. z. v prípade potreby zabezpečila verejný poriadok v mestskej časti.

11. Ďalej je zo záznamu preukázané, že B. A., starosta Mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves,
sa v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: ORP-193/1-VYS-B4-2014 dňa 09.05.2014 vyjadril, že hlavným
dôvodom, pre ktorý sa rozhodol obrátiť sa na PZ a mestskú políciu so žiadosťou o zabezpečovanie
verejného poriadku na Istrijskej ulici bola zo strany mestskí časti naplánovaná akcia rozoberania plochy

o rozlohe asi 12m2, tvorenej vegetačnou, dlažbou. Plochu vybudovala rodina Tomkuliakovcov vedľa
príjazdu k rodinnému domu č. 84. Podľa listu vlastníctva Č. XXX je vlastníkom domu pôvodná žalobkyňa
2. Plocha bola rodinou využívaná na parkovanie vozidiel. Bola vybudovaná na parcele č. 1428/29 k.ú.
F. G. H.. Vlastníkom parcely je podľa výpisu z listu vlastníctva LV. č. 4172 Hlavné mesto SR Bratislava.
Z vyjadrení B. A. a ním poskytnutých podkladov vyplýva, že rodina Tomkuliakovcov plochu vybudovala

bez súhlasu a povolenia mestskej časti, v rozpore s projektom revitalizácie Istrijskej ulice (na pozemku
bola plánovaná trávnatá plocha). Existencia nedovolenej parkovacej plochy bola zistená pri vykonaní
štátnehoodbornéhodozorupracovníkmimestskejčastidňa31.03.2014.Listomstarostuč.3818/2014/3
zo dňa 31. 03. 2014 bolo L. C., ako vlastníkovi nehnuteľnosti č. 84, oznámené, že vegetačná dlažba
tvoriaca plochu bude rozobraná na náklady mestskej časti a miesto uskladnenia dlažby jej bude písomne

oznámené. Na deň 03. 04. 2014 preto zorganizoval akciu rozobratia plochy a z obavy z narušenia
verejného poriadku zo strany obyvateľov domu č. 84 kontaktoval Okrskovú stanicu MsP Dúbravka aj
zástupcu riaditeľa OR PZ v BA IV so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku počas
vykonávania demontážnych prác, ktoré mala vykonať firma F..

12. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.04.2014 došlo pred domom na Istrijskej ul. č 84 v Bratislave
k rozobratiu ekologických tvárnic v rozsahu asi 12 m2. Toto rozobratie vykonali pracovníci firmy
Denova, čo je preukázané z úradného záznamu z 03.04.2014, ČVS: ORP-193/1-VYS-B4-2014 (č. l.
22). K rozobratiu došlo na pokyn prítomných policajtov Mestskej polície pracovníkmi firmy F. B. G., H.
I., A. O. a A. B., čo je preukázané zo záznamu o kontrole Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave zo 16.06.2014, sp. zn. KRPZ-BA-OKS-273-048/2014. Zo záznamu Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka, z 03.04.2014 je
preukázané, že dokončenie prác mestskými pracovníkmi zabezpečoval stržm. Gálik ako veliteľ hliadky
Dusík 305, ktorá bola privolaná namiesto. Dlažba bola týmito pracovníkmi firmy Denova odvezená, čo
nebolo medzi stranami sporné.

13. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Takto zistený
skutkový stav veci (ods. \* MERGEFORMAT 10- \* MERGEFORMAT 12) súd po právnej stránke posúdil
nasledovne.

(iii) Relevantná právna úprava

14. Podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkompre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15.Podľa§74ods.1zákonač.171/1993Z.z.,akniejeobecschopnázabezpečiťverejnýporiadokvobci
vlastnými silami a prostriedkami, môže požiadať o pomoc útvar Policajného zboru. Útvar Policajného
zboru je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti túto pomoc poskytnúť.

16. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Policajný zbor a obecná polícia vo veciach verejného
poriadku a v obecných veciach verejného poriadku spolupracujú.

17. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.

z.“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, … d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

21.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

27. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

28. Túto právnu úpravu (ods. 14-27) súd aplikoval na zistený skutkový stav veci nasledovne.

(iv) Aplikácia relevantnej právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

29. Predmetom žaloby boli dva samostatné nároky a to nárok žalobcov 1 a 2 na zaplatenie náhrady
škody 500 € s príslušenstvom a nárok žalobcu 2 na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 €
s príslušenstvom.

30. Dokazovaním bolo zistené, že žalobcovia žalované nároky predbežne prerokovali s ministerstvom,
čím splnili predpoklad podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo odmietlo za žalovanú plniť.

(a) Žaloba žalobcov 1 a 2 o zaplatenie 500 € s príslušenstvom

31. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby došlo: po prvé, k
nesprávnemu úradnému postupu, po druhé, k vzniku škody (skutočná škoda alebo ušlý zisk), a po tretie,
medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť. Existenciu týchto predpokladov
žalobcovia nepreukázali.

32. Podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný
súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci
je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. (R 2/2021,
uznesenie NS SR z 23.06.2020, sp. zn. 3 Cdo 127/2018). Súd preto odmieta argument žalovanej, že

musí vychádzať zo záverov kontroly a z prezumpcie ich správnosti, pretože otázku, či v konkrétnom
prípade ide o nesprávny úradný postup si súd je oprávnený posúdiť autonómne a sám.

33. V prípade prvej podmienky, nesprávneho úradného postupu, zákon nedefinuje samotný pojem
„nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého

prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup štátneho orgánu smeruje (porov. rozsudky NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, resp.
z 31.05.2011, sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

34. Podľa tvrdení žalobcov došlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníkov PZ poskytovaním
súčinnosti pri odstraňovaní drobnej stavby dňa 03.04.2014 v Bratislave spred rodinného domu na

Istrijskej ulici 84.

35. Dokazovaním bolo zistené, že PZ bol požiadaný podľa § 74 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.
starostom mestskej časti, aby zabezpečil verejný poriadok dňa 03.04.2014 počas rozoberania dlažby
na Istrijskej 84 v Bratislave a na miesto sa dostavila hliadka polície s označením Dusík 305. Pokyn na

odstránenie drobnej stavby (ekologická dlažba v rozsahu asi 12 m2) dali príslušníci Mestskej polície
pracovníkom firmy Denova, ktorí vykonali demontáž. Priebeh dokončenia prác mestskými pracovníkmi
zabezpečoval stržm. Gálik ako veliteľ hliadky Dusík 305 (ods. \* MERGEFORMAT 12), čím mestská
polícia a útvar PZ spolupracovali vo veciach verejného poriadku v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 171/1993Z. z. Príslušný útvar PZ, v danom prípade okresné riaditeľstvo a jej podriadené obvodné oddelenie
bolo povinné v rozsahu tejto pôsobnosti pomoc poskytnúť a Policajný zbor túto povinnosť splnil tým, že
vyslal danú hliadku na miesto. Zo strany hliadky polície preto nešlo o žiadne prekročenie právomoci, ale

o výkon zákonom ustanovenej povinnosti vyjadrenej v § 74 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Súd nezistil
žiadne okolnosti vedúce k záveru, že by príslušný útvar nebol oprávnený zabezpečiť verejný poriadok
poskytnutím súčinnosti podľa žiadosti starostu mestskej časti, ktorou mienil predísť zvýšenému riziku
narušenia verejného poriadku. K narušeniu verejného poriadku napokon aj skutočne došlo. Uplatnenie
oprávnenia podľa § 74 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. sa preto ukázalo ako opodstatnené. Vzhľadom

na to žalobcovia nepreukázali, že by došlo zo strany prítomných príslušníkov PZ pri zabezpečovaní
verejného poriadku pri demontáži danej dlažby k nesprávnemu úradnému postupu.

36. V prípade druhej podmienky sa skutočnou škodou podľa súdnej praxe rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (uznesenie NS SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008,

z 21.12.2009).

37. K škode podľa žalobcov došlo tak, že bola predchodkyni žalobcov odcudzená predmetná rozobratá
dlažba, čiže došlo k skutočnej škode, ktorá je reprezentovaná majetkovou hodnotou, ktorú by bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, resp. k zabezpečeniu rovnakých ekologických

tvárnic. Vznik tejto škody žalobcovia nepreukázali. Z dokazovania vyplynulo, že dlažbu odviedla firma
Denova a táto dlažba mala byť uložená. Žalobcovia, že by ekologické tvárnice odmietla firma Denova
žalobcov vydať (v tom prípade by sa mohli domáhať vydania veci), prípadne, že by boli zničené alebo
stratené, pretože iba vtedy by žalobcom (pôvodne pôvodnej žalobkyni 2) vznikla skutočná škoda na
danom majetku.

38. Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť) nemá povahu
všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému
subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu
bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť svoje nároky od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj

za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je poškodený povinný preukázať, a v tomto
ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (napr.
rozsudok NS SR z 28.05.2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018; tiež napr. rozsudok NS SR z 15.07.2021, sp. zn.
5Cdo/181/2019). Žiadnym dôkazom nebola preukázaná ani výška tejto škody (hodnota tvárnic). Nie je
preto splnená ani druhá podmienka.

39. Tretia podmienka (príčinná súvislosť) znamená priamu väzba javov, v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp.
zn. 5Cdo/126/2009).

40. K rozobratiu dlažby pred domom na Istrijskej 84 v Bratislave došlo zo strany pracovníkov firmy

Denova, ktorí dlažbu rozobrali na pokyn príslušníkov Mestskej polície (nie útvaru PZ) a potom dlažbu
odviezli. Ak teda vznikla žalobcom ako právnym nástupcom po pôvodnej žalobkyni 2 skutočná škoda
v súvislosti s rozobratím a odcudzením danej dlažby tak potom táto nevznikla v príčinnej súvislosti so
zabezpečením súčinnosti útvaru PZ podľa § 74 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., ale výlučne v dôsledku
konania pracovníkov firmy Denova, pričom súd nehodnotí, či z ich strany išlo o oprávnený alebo

neoprávnený postup, pretože to nie je predmetom konania. Žalovaná preto ani nie je pasívne vecne
legitimovaná vo vzťahu k škode, ktorá mala žalobcom údajne vzniknúť. Žalobcovia nepreukázali ani
existenciu tejto tretej podmienky.41. V skratke, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno k preukázaniu podmienok pre to, aby bola
založená zodpovednosť žalovanej za namietaný nesprávny úradný postup. Súd preto vo výroku \*
MERGEFORMAT I. zamietol žalobu žalobcov 1 a 2 o zaplatenie sumy 500 € s úrokom z omeškania v

sadzbe 5,05% ročne zo sumy 500 € od 19.01.2015 do zaplatenia.

(b) Žaloba žalobcu 2 o náhradu nemajetkovej ujmy 20.000 € s príslušenstvom

42.Vovzťahukžalobežalobcu2ozaplatenienáhradynemajetkovejujmy20.000€spríslušenstvomsúd

poukazuje na to, že ide o samostatný nárok, ktorý je oddeliteľný od žaloby žalobcov 1 a 2 o zaplatenie
sumy 500 € s príslušenstvom.

43. K tomuto nároku titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 10.04.2025 navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalobca sa na pojednávanie
nedostavil.

44. Súd v nadväznosti na tento návrh zistil, že žalobca 2 sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol
naň riadne predvolaný a toto predvolanie mu bolo doručené dňa 07.03.2025 na adresu, ktorú uviedol
v žalobe (doručenka na č. l. 386 v spise). Ďalej bol žalobca 2 v predvolaní na pojednávanie poučený
o následku nedostavenia sa vrátene možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (č. l. 387). Žalobca

2 neospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, resp. neospravedlnil
neprítomnosť vôbec nijako (neprítomnosť ospravedlnil len žalobca 1).

45. Vzhľadom na to, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 písm. a) a b)
CSP boli splnené, súd rozhodol vo výroku \* MERGEFORMAT II. o žalobe žalobcu 2 rozsudkom pre

zmeškanie žalobcu 2 tak, že bez ďalšieho posudzovania veci kontumačne zamietol žalobu žalobcu 2 o
zaplateniesumy20.000€súrokomzomeškaniavsadzbe5,05%ročnezosumy20.000€od19.01.2015
do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

(v) Trovy konania

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej by preto v súlade so zásadou úspechu
§ 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva,
že žalovanej žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd podľa § 262 ods.
1 CSP priamo rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS

SR z 28.02.2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do výroku I. a III. na Mestskom súde Bratislava IV do
15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Proti tomuto rozsudku odvolanie do výroku II. nie je prípustné, okrem dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Pre tento dôvod je možné odvolanie na Mestskom súde

BratislavaIVdo15dníododňajehodoručenia.Vodvolanísaokremtoho,ktorémusúdujeurčené,ktoho
robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie
aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tentorozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalobca podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.