Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202818
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202818.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: doc. W.. S. Y., G.., narodená XX. marca XXXX, trvalým
pobytom v J., W. XXX/XX A, proti žalovaným: 1/ G. C., narodený XX. júla XXXX, trvalým pobytom v J., E.
XXXX/XX, a 2/ R. E., narodená XX. decembra XXXX, trvalým pobytom v J., P. XXXX/XX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (navrhovateľka) sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV 19. marca 2025
domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
(i) žalovanému 1/ prikázal odstrániť komín na tuhé palivo zo záhradnej chatky so súpisným č. XXX

postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území O.,
obec J.-O., okres Bratislava V, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom,
(ii) žalovanej 2/ prikázal odstrániť komín na tuhé palivo zo záhradnej chatky so súpisným č. XXX
postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území O.,
obec J.-O., okres J. V, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom,
(iii) žalovanej 2/ prikázal posunúť kompostér umiestnený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX
a pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec J.-O.,
okres Bratislava V, od plota susedného rodinného domu žalobkyne na vzdialenosť minimálne 8 m,
(iv) žalovanej 2/ prikázal odstrániť strom figy umiestnený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX
a pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec J.-O.,

okres Bratislava V, od plota susedného rodinného domu žalobkyne na vzdialenosť minimálne 8 m.
1.1. V odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žiada o vydanie
rozhodnutia o odstránenie čiernych stavieb - komínov na tuhé palivo žalovaných 1/ a 2/, ktoré boli
postavené v rozpore s právnymi predpismi bez stavebného povolenia vychádzajúceho z dostatočných
podkladov a ku ktorým sa ako jediný sused s rodinným domom v danej chatkovej oblasti nemohla
v rámci stavebného konania vyjadriť, keďže s ňou nebolo konané ako s účastníkom konania, hoci

účastníkom konania podľa predpisov o správnom konaní mala byť. Ďalej opísala svoje úsilie dosiahnuť
odstránenie vybudovaných komínov na týchto susedných záhradných chatkách prostredníctvom
žiadostí na príslušné stavebné úrady a orgány stavebného dohľadu a podnetov na prokuratúru a ako
jej tieto orgány vo výsledku nevyhoveli. Keďže využila všetky možnosti v rámci správneho konania
v tejto záležitosti a žiadny z ňou oslovených orgánov sa k tejto skutočnosti nechcel vyjadriť, podala
na súd tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v danej záležitosti vyčerpala všetky

dostupné právne prostriedky nápravy a jej nie je známy žiadny iný právny prostriedok, ktorým dokáže
dosiahnuťokamžitúochranusvojichpráv.Nímsazároveňdomáhaajovydanierozhodnutiaoodstráneníkompostéra a stromu figy od plota jej rodinného domu na vzdialenosť minimálne osem metrov, pretože
jej do veľkej miery znepríjemňujú život a pokojné bývanie v jej rodinnom dome.
1.2. V návrhu ďalej uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ ju predmetnými komínmi na tuhé palivo, ktoré sú

cca 4 m poniže od jej domu a ústia jej priamo do okien, začali silno vydymovať, pretože používajú
nekvalitné palivo v krbe resp. piecke, ktoré užívajú celoročne takmer každý deň. Tento dym jej celé
noci ide do okien tak, že vôbec nemôže spať. Predmetný kompostér má žalovaná 2/ vo vzdialenosti 2
m od okna jej pracovne a terasy, ktorý smrdí a priťahuje hmyz. Strom figy, ktorý žalovaná 2/ vysadila
medzi svoju chatku a žalokbynin plot (vo vzdialenosti 1,48 m od plota žalobkyne), začal rýchlo rásť a

už dosahuje výšku strechy rodinného domu žalobkyne, úplne jej zacláňa okno v pracovni a na jeseň
z neho padajú listy, ktoré jej upchávajú odtokové ríny na rodinnom dome. Žalovaná 2/ dňa 10. marca
2025 síce vykonala jarné orezanie tohto stromu, avšak toto orezanie ani zďaleka nespĺňa odporúčania
vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava z 15. januára 2025, keďže stále presahuje výšku
plota minimálne o 4 m a po olistení bude zase cloniť celé okno jej pracovne.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na osvedčenie
jej skutkových tvrdení, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie O.,
obec J.-O., okres Bratislava V; kópiou katastrálnej mapy predmetnej lokality; fotografiami predmetnej
lokality; žiadosťou žalobkyne z 20. februára 2022 o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000
Z. z. a rozhodnutím mestskej časti Bratislava-O. z 2. marca 2022 o tejto žiadosti; rozhodnutím mestskej

časti Bratislava-O. z 22. júla 2019 č. UKSP-258-TX1/2019-R-Ba-3 o povolení na zmenu dokončenej
stavby pre účel rekreácie pre žalovaného 1/; mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a W.. X. T.;
poskytnutím informácií mestskou časťou Bratislava-O. z 27. apríla 2022; vyjadrením mestskej časti
Bratislava-O. z 27. apríla 2022 k žiadosť žalovaného 1/ o predĺženie lehoty na dokončenie stavby;
odstúpením podania mestskou časťou Bratislava-O. z 8. apríla 2022 vo veci komína žalovaného 1/;

podnetom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mestskej časti Bratislava-O. z 22. júla 2019 a jej
postupov; protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 18. júla 2022 č. Pd 62/22/1105-7;
rozhodnutím mestskej časti Bratislava-O. zo 7. septembra 2022 č. UKSP- 352/2-TX1/2022/R-Kri, Šr-2;
odpoveďou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 24. novembra 2017 na žiadosť
o poskytnutie metodického usmernenia; odpoveďou magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy zo 16. marca 2022 na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000
Z. z.; žiadosťou žalobkyne o odstránenie čiernej stavby - pece a komína na tuhé palivo z 27. marca
2022 a odpoveďou mestskej časti Bratislava-O. zo 17. mája 2022 na túto jej žiadosť; odpoveďou
magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z 11. mája 2022 na žiadosť o nevydanie
povolenia na stavbu pece a komína na tuhé palivo; zápisnicou magistrátu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy z kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania
ovzdušia zo 4. mája 2022; rozhodnutím starostky mestskej časti Bratislava-O. z 31. mája 2022 o
odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu mestskej časti Bratislava-O. z 2. marca 2022 č. MÚVR-816/2022/
Ja; žiadosťou žalobkyne o vykonanie stavebného dohľadu na zistenie reálneho stavu dostavanosti a
správnosti postupu stavebného úradu mestskej časti Bratislava-O. z 28. apríla 2022 a z 8. júla 2022

a odpoveďou Slovenskej stavebnej inšpekcie z 18. júla 2022 na túto jej žiadosť; súhlasom hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo 6. októbra 2023 na povolenie stavby malého stacionárneho
zdroja znečisťovania ovzdušia pre žalovaného 1/; oznámením mestskej časti Bratislava-O. z 19. januára
2024 o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania
a miestneho zisťovania; námietkami žalobkyne k územnému a stavebnému konaniu týkajúceho sa

prístavby záhradnej chatky žalovaného 1/ z 2. februára 2024; rozhodnutím mestskej časti Bratislava-
O. zo 14. februára 2024 č. UKSP-477/8-TX1/2022-24/R-Kri; žiadosťou žalobkyne o informácie podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. z 13. septembra 2024 a odpoveďou Úradu pre územné plánovania a výstavbu
Slovenskej republiky z 30. októbra 2024 na túto žiadosť; vyjadrením mestskej časti Bratislava-O. z 28.
novembra 2024 na žiadosť žalobkyne o odstránenie čiernej stavby - pece a komína na tuhé palivo;

rozhodnutím Úradu pre územné plánovania a výstavbu Slovenskej republiky z 27. septembra 2024 o
odmietnutí sprístupnenia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.; žiadosťou žalobkyne z 3. októbra
2024 o rozklad podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a späťvzatím tejto žiadosti z 9. októbra 2024;
rozhodnutím mestskej časti Bratislava-O. z 26. júla 2016 č. UKSP-575-TX1/2016/R-Ba-14; kolaudačným
rozhodnutím mestskej časti Bratislava-O. z 25. mája 2017 č. UKSP-284-TX3/2017-R-Ba-2; projektom

pre stavbu záhradnej chatky žalovanej 2/; súhlasom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z
9. novembra 2016 na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - 1 ks piecka FL 21 na
tuhé palivo pre žalovanú 2/; poskytnutím informácie mestskou časťou Bratislava-O. z 2. augusta 2021;
rozhodnutím mestskej časti Bratislava-O. z 26. júla 2016 č. UKSP-575-TX1/2016-R-Ba-14 o povolenína zmenu dokončenej stavby; súhlasom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z 13. mája
2017 na prevádzku malého zdroja znečisťovania ovzdušia pre záhradnú chatku žalovanej 2/; žiadosťou
žalovanej o odstránenie čiernej stavby z 8. novembra 2021 a odpoveďou mestskej časti Bratislava-O. z

24. januára 2022 na túto jej žiadosť; projektom pre záhradnú chatku žalovanej 2/; odpoveďou magistrátu
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo 6. apríla 2022 na žiadosť žalobkyne o poskytnutie
informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.; rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru opravných
prostriedkov, referátu vnútorných vecí z 15. januára 2025 č. OU-BA-OOP2-2025/341189-005 o odvolaní
žalobkyne; preukazom žalobkyne fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a jej parkovacím

preukazom; žiadosťou žalobkyne z 27. júna 2024 o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj
ostatným obsahom spisu.

3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z

dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo

porušené.
4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).

5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).

To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

6. Neodkladné opatrenie je právny inštitút výlučne upravený predpismi odvetvia civilného (občianskeho)
procesného práva, a preto jedine civilný (občianskoprávny) súd je oprávnený a zároveň povinný
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. To ale samo osebe ešte neznamená, žecivilný súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek
práva.
6.1. Podľa § 3 CSP „súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne

veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány“. Podľa § 4 CSP „iné spory a veci
prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon“. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov
sú veci, ktoré sú ustanovené v § 1 Civilného mimosporového poriadku a ktoré súdy prejednávajú a
rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.
6.2. Z citovaných ustanovení § 3 a § 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní

je viazaná výlučne len na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v
ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci
súdov v civilnom sporovom konaní, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami)
možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4
CSP. Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne spory“ a „súkromnoprávne veci“ nevymedzuje,
preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych

vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Pre vymedzenie pojmu
súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je teda zásadne rozhodujúca príslušná
hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti,
ktoré sú predmetom sporu v danej veci (k tomu porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2019). Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria
napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1
Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce).
6.3. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní
je potom zrejmé, že právny inštitút neodkladného opatrenia je možné použiť len v prípadoch, kedy

predmetom konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z civilného hmotného práva. Ak však je
predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v civilnom hmotnom práve,
ale výlučne v správnom hmotnom práve alebo v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o
súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Správne hmotné právo ako aj procesné právo
ako také totiž nie sú predpisom (resp. odvetvím práva), ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak

právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy.
6.4. V kontexte uvedeného súd považuje za potrebné osobitne dať do pozornosti, že rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít sa stabilne ustálila na právnom názore, že neodkladným opatrením nemožno
brániť a ani zasahovať do výkonu právomocí inému orgánu verejnej moci (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 240/98, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 123/1999, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Cdo 59/2011).

7. Žalobkyňa sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúcim proti obidvom
žalovaným domáhala, aby súd uložil každému z nich povinnosť odstrániť zo svojej záhradnej chatky

komín na tuhé palivo, pretože podľa jej názoru ide o stavby postavené v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi. Skutočnosť, či stavebník resp. vlastník stavby môže mať na svojej stavbe - záhradnej chatke
vybudovaný komín, za akých konkrétnych podmienok ho môže mať vybudovaný, v akej výške, príp.
aké iné stavebno-technické parametre má spĺňať, nie je skutočnosťou upravenou normami občianskeho
práva,vktoromjecharakteristickáprávnarovnosťsubjektovobčianskoprávnychvzťahov(porov.§1ods.

2 a § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale normami stavebného práva, ktoré je pododvetvím verejného
(správneho, administratívneho) práva, v ktorom jeden subjekt (štátny orgán) autoritatívne rozhoduje
o právach a povinnostiach iného subjektu (stavebníka resp. vlastníka stavby) a záväzne určuje, ako
má konať. Vyhodnocovanie, či konkrétna stavba - v danom prípade záhradné chatky žalovaných 1/ a
2/, resp. ich niektoré (sú)časti, boli postavené v súlade so stavebnoprávnymi predpismi, príslušnými

technickými normami, stavebným povolením či projektovou dokumentáciou, a prijímanie opatrení na
nápravu, ak tomu tak nebolo (vrátane nariadenia povinnosti odstrániť stavbu alebo jej časti), teda patrí
výlučne do kompetencie štátnych orgánov na úseku stavebného poriadku (stavebných úradov) a nie
civilného (občianskoprávneho) súdu. Z uvedeného je teda už na prvý pohľad zrejmé, že opatrenie
spočívajúce v nariadení povinnosti odstrániť komín na záhradných chatkách, pretože nespĺňa stavebno-

technické kritériá alebo bol postavený bez stavebného povolenia či v rozpore s ním, nespadá pod
súkromnoprávne vzťahy ani iné súkromnoprávne veci v zmysle § 3 a § 4 CSP a vyhovením takémuto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by konajúci civilný súd nezákonne (t. j. nad rámec svojho
zákonného zmocnenia, právomoci) zasiahol do kompetencií iných orgánov verejnej správy. Podanýnávrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia s takýmto obsahom preto treba považovať
za neprípustný a v tom dôsledku aj nedôvodný. Žalobkyňa teda nepreukázala jednu zo zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu subjektívneho súkromného práva

(resp. súkromnoprávneho vzťahu), ktorému má byť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia
poskytnutá ochrana, a preto bolo potrebné jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
o uloženie povinnosti odstrániť komín zo záhradných chatiek žalovaných 1/ a 2/ podľa § 328 ods. 1 in
fine CSP zamietnuť.

8. Žalobkyňa sa taktiež svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd
uložil žalovanej 2/ povinnosť posunúť kompostér a odstrániť strom figy od plota jej rodinného domu na
vzdialenosť minimálne 8 m.
8.1. Kompostér a strom nie sú stavbou podľa § 2 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebného zákona, a
preto ich umiestnenie nepodlieha stavebnoprávnym predpisom. V prípade ich umiestnenia sa potom
uplatní zásada, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal

niečo, čo zákon neukladá (porov. čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Preto ak žalovaná 2/ si z
titulu vlastníckeho práva umiestnila kompostér a zasadila strom výlučne na svojom vlastnom pozemku,
nemožno takéto jej konanie samo osebe vyhodnotiť ako konanie v rozpore s právom. Inej osobe než
vlastníkovi pozemku alebo jeho oprávnenému užívateľovi (a teda ani žalobkyni, ktorá netvrdí, že by jej
svedčilo vlastnícke či iné užívacie právo k pozemkom žalovanej 2/) preto zásadne neprináleží úspešne

domáhať sa ich odstránenia či presunutia na inú časť vlastníkovho pozemku.
8.2. Takéto právo by žalobkyni svedčilo iba v tom prípade, ak by jej v dôsledku umiestnenia týchto vecí
bezprostredne hrozil vznik vážnej škody napr. na majetku alebo na zdraví a odstránenie týchto vecí by
sa javilo ako vhodné a primerané opatrenie, ktorým by bolo objektívne možné bezprostredne hroziacu
škodu odvrátiť (porov. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa však vo svojom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, že by jej v dôsledku statického umiestnenia predmetného
kompostéra a figovníka na pozemku žalovanej 2/ (a uvedené rovnako platí aj vo vzťahu ku komínom
na tuhé palivo vybudovaných na záhradných chatkách oboch žalovaných) reálne a bezprostredne
hrozila konkrétna vážna škoda, túto vážnu (t. j. nie bežnú, ale kvalifikovanú čo do intenzity a možných
následkov) škodu nijako nešpecifikovala a jej bezprostredný a reálny vznik žiadnym relevantným

dôkazom neosvedčila tak, aby bolo objektívne možné nadobudnúť presvedčenie o jej pravdivosti alebo
aspoň väčšej miere pravdepodobnosti. Súd preto uzatvára, že tak nie sú splnené podmienky pre
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

9. V naznačených súvislostiach je ďalej potrebné poznamenať, že žalobkyni by patrilo právo domáhať

sa ochrany svojho vlastníckeho práva, ak by vlastník susedného pozemku (t. j. žalovaní 1/ a 2/)
neoprávnene zasahoval do jej vlastníckeho práva tým, že by vážne ohrozoval výkon jej práv alebo tým,
že by ju nad mieru primeranú pomerom obťažoval napr. hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami a pod. (porov. § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

9.1. Pokiaľ aj žalobkyňa spomína vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť,
že z predmetných komínov na tuhé palivo na záhradných chatkách oboch žalovaných jej vniká na
pozemokadorodinnéhodomudym,zkompostérasašírinepríjemnýpachapriťahujehmyzažefigovník
jej tieni resp. zabraňuje prieniku svetla do jej rodinného domu a tým jej spôsobuje diskomfort pri bežných
činnostiach, argumentačne už ale nijako bližšie netvrdí ani neosvedčuje, z čoho konkrétne (z akých

konkrétnych skutkových okolností) vyvodzuje, že v dôsledku týchto imisií - t. j. dymu, pachu a tienenia
pochádzajúcich z pozemkov žalovaných 1/ a 2/ - dochádza objektívne (t. j. nestačí len subjektívny
pocit) k jej obťažovaniu nad mieru primeranú obvyklým pomerom alebo k vážnemu ohrozeniu výkonu
jej niektorého konkrétneho práva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí,
že takejto ochrany sa možno úspešne dovolať iba vtedy, ak ide o obťažovanie nad mieru primeranú

pomerom. Každý je totiž povinný znášať imisie z obyčajného, normálneho užívania pozemku. Dovolené
je teda užívanie veci, ktoré je bežné a normálne podľa platných názorov spoločnosti v tej-ktorej dobe, aj
keď prípadne obťažuje suseda. Pri skutkovej podstate rušenia imisiami je poskytnutie ochrany viazané
na určitú intenzitu rušenia (porov. R 3/1988). Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú
pomerom a spoločensky únosné hranice, dané pravidlami občianskeho spolužitia, nejde o neoprávnený

zásah v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takýchto prípadoch sa nemožno úspešne
dovolať súdnej ochrany (porov. R 37/1985).
9.2. V posudzovanej veci však žalobkyňa nielenže neosvedčila dôvodnosť a trvanie práva, ktorému
má byť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana - t. j. že imisiami zpozemkov a záhradných chatiek žalovaných 1/ a 2/ dochádza k jej obťažovaniu „nad mieru primeranú
pomerom“ alebo k „vážnemu ohrozeniu“ výkonu jej práv -, ale ani netvrdila existenciu bezodkladnej
potreby pre úpravu pomerov medzi sporovými stranami navrhovaným spôsobom. Samotná skutočnosť,

že žalobkyňa neúspešne vyčerpala dostupné právne prostriedky nápravy v stavebnom konaní či
pred inými orgánmi verejnej správy, nezakladá existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
sporovými stranami. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako
právneho inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi
stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly

zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej
ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa
neodkladného opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných
skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o

ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez
toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné. Takisto ho nemožno vydať bez toho, aby navrhovateľ vo svojom návrhu
tvrdil (argumentačne odôvodnil), z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy
a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

9.3. Sumarizujúc uvedené, v danom prípade žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia
teda síce uviedla, že z komínov na tuhé palivo na susediacich záhradných chatkách žalovaných jej
vniká do rodinného domu dym, z kompostéra sa šíri zápach a figovník jej spôsobuje tienenie, avšak
už nijako ďalej argumentačne netvrdí (nekonkretizuje) ani žiadnym relevantným priamym či aspoň
nepriamym dôkazom neosvedčuje, že k týmto imisiám dochádza v takom rozsahu, ktorý prekračuje

mieru primeranú pomerom a spoločensky únosné hranice, alebo že v dôsledku nich jej hrozí čo
do intenzity, rozsahu a následkov vážna ujma na výkone jej práv. Žalobkyni sa takisto nepodarilo
dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi
ňou a žalovanými, a teda že medzi nimi nastal a doposiaľ pretrváva taký stav právnych a faktických
vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany

formou neodkladného opatrenia. So zreteľom na uvedené, neboli tak splnené kumulatívne zákonom
vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd podaný návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti obom žalovaným odstrániť komín
na svojich záhradných chatkách, ako aj v časti o uloženie povinnosti žalovanej 2/ posunúť (premiestniť)
kompostér a odstrániť figovník ako nedôvodný zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP).

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnej žalobkyni (navrhovateľke
neodkladného opatrenia) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade
so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal

(R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im v tomto konaní vznikli nejaké trovy súdneho
konania alebo právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.