Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123211604
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123211604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
O. T., R.. XX.XX.XXXX a maloletú I. T., R.. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, v konaní zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúcich z matky K.. C. T., R..
XX.XX.XXXX, T. D. F., Z. XXX, T..Č.. H., N. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Bajužíkom,
advokátom so sídlom v Humennom, Nám. slobody 2, a z otca A. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. F.,
Z. XXX, právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
50, za účasti Krajskej prokuratúry v N.E., v konaní o udelenie súhlasu s nástupom do materskej

školy a o návrhu matky na jej výlučnú oprávnenosť zastupovať maloleté deti vo všetkých úkonoch
týkajúcich sa dochádzky do materskej školy, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
27P/298/2023-114 zo dňa 04.06.2024, o odvolaní matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 27P/298/2023-187 zo dňa 10.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., III. v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka návrhom zo dňa 19.12.2023 žiadala, aby súd udelil súhlas namiesto otca na podanie žiadosti
o zápis maloletej O. T. do K. Š., N. XX, H.. Podaním doručeným súdu dňa 09.04.2024 matka doplnila
svoj pôvodný návrh tak, že žiadala, aby súd udelil súhlas namiesto otca aj na podanie žiadosti o zápis
maloletej I. T. do K. Š., N.R. XX, H.. Matka svojim zmeneným návrhom a doplneným návrhom zo dňa
05.04.2024 žiadala, aby súd určil, že matka je výlučne oprávnená zastupovať maloleté deti vo všetkých
úkonoch týkajúcich sa ich dochádzky do K. Š., N. XX, H.. Otec uviedol, že prihlášku do materskej školy,

čo sa týka maloletej O., už podpísal. Maloletá navštevuje túto materskú školu, on má už iba podpísať
súhlas so spracovaním osobných údajov, nemá však čas ísť kvôli tomu do materskej školy, preto žiadal
materskú školu, aby to poslali poštou, a že po podpise to zašle materskej škole späť. Návrh matky v
časti týkajúcej sa maloletej O. je preto nedôvodný. S návrhom matky, aby súd udelil súhlas namiesto
otca aj na podanie žiadosti o zápis maloletej I. do uvedenej materskej školy, nesúhlasí.

2. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby malo zabezpečené miesto v materskej škole.

Navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry N. navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky.4. Otec nesúhlasil s návrhom matky ohľadom jej výlučného oprávnenia zastupovať maloleté deti vo
všetkých úkonoch. Poukázal, že nie sú žiadne zákonné dôvody pre jeho obmedzenie alebo pozmenenie
rodičovských práv.

5. Kolízny opatrovník poukázal, že matka žiada udeľovať súhlas k takým úkonom, ktoré by sa mali stať
v budúcnosti, ktoré ešte nie sú známe, preto rozhodnutie ponechal na zváženie súdu.

II. Obsah napadnutých rozhodnutí

6. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa
04.06.2024 rozhodol tak, že cit.:

„I. konanie o udelenie súhlasu s nástupom mal. O. T., R.. X.X.XXXX do K. Š.J. N. XX, H. namiesto
otca z a s t a v u j e ,

II. u d e ľ u j e súhlas namiesto otca k podaniu žiadosti o prijatie mal. I. T., R.. XX.X.XXXX do K. Š.
N. XX, H.,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

7. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.09.2024
rozhodol tak, že cit.:

„I. návrh matky na jej výlučnú oprávnenosť zastupovať mal. deti vo všetkých úkonoch týkajúcich sa

dochádzky do K. Š. N. XX, H. z a m i e t a ,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

8. Súd vec právne posúdil podľa čl. 5, § 30 ods. 1, § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon

o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 225
ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. V priebehu konania bolo zistené, že na základe rozhodnutia K. Š. N. XX, H., zo dňa 09.02.2024
bola maloletá O. T. prijatá na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 16.02.2024. Maloletá

O. navštevuje túto materskú školu od 19.02.2024 na základe žiadosti o prijatie podpísanej oboma
zákonnými zástupcami. Preto matka na pojednávaní dňa 04.06.2024 svoj návrh v časti týkajúcej sa
maloletej O. vzala späť. Súd podľa § 29 ods. 1 CMP konanie v časti o udelenie súhlasu s nástupom
maloletej O. do K. Š. N.Á. XX, H., zastavil.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú naďalej napäté,
komplikované, z tohto dôvodu nedošlo k udeleniu súhlasu otcom matke na podanie žiadosti na zápis
maloletej I. do materskej školy. Otec to odôvodňoval tým, že ide o predčasné podanie žiadosti o prijatie,
keďže matka nepreukázala, že by chcela nastúpiť do práce a nebude zabezpečovať starostlivosť o
maloletú. Poukázal, že spádová materská škola pre maloletú I. je v okrese N., kde naposledy rodičia s

deťmi spolu bývali a kde, podľa názoru otca, je stále obvyklý pobyt maloletej I.. Na súde prvej inštancie
prebieha konanie o určenie bydliska maloletých detí, nakoľko otec nedal súhlas matke s presťahovaním
sa s oboma maloletými deťmi do mesta H.. Matka sa už dlhšiu dobu spolu s dcérami zdržiava v H..
Staršia dcéra O. začala navštevovať materskú školu, kde napokon otec udelil súhlas a podpísal žiadosť
o prijatie maloletej O. do tejto materskej školy. Súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej I., aby mala

zabezpečené miesto v rovnakej materskej škole, ktorú navštevuje aj jej sestra. Aj keď otec namietal,
že aktuálne matka ešte nenastupuje do práce, vzhľadom na nutnosť podania prihlášky vopred, súd
považoval za dôvodné takýto súhlas namiesto otca udeliť. Aj keď otec viackrát uviedol, že takýto súhlas
nedá, pretože spádovú materskú školu má maloletá v mieste jej trvalého bydliska, ktorým je stále
mesto N., súd poukázal, že zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté súdom, v ktorom meste má dieťa svoj

obvyklý pobyt. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je potrebné zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa.
Má za to, že je v záujme maloletej I., aby v budúcnosti navštevovala materskú školu a aby v čase,
keď sa matka zamestná a získala tak príjem do rodiny, je dôvodné, aby maloletá už mala zabezpečené
miesto v materskej škole. V prípade, aj keby maloletá do materskej školy nenastúpila z dôvodu, žematka si nenájde prácu, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nezasiahne do výkonu rodičovských práv a
povinností otca. Vzhľadom na to, že otec už dal súhlas staršej dcére na totožnú materskú školu a logicky
ničím neodôvodnil, prečo nechce udeliť súhlas aj mladšej dcére, súd rozhodol tak, že udelil súhlas za

otca k podaniu žiadosti o prijatie maloletej I. do materskej školy v H. s poukazom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, aj na názor kolízneho opatrovníka a názor prokurátora okresnej prokuratúry.

11. Súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 04.06.2024 opomenul rozhodnúť o doplnenom návrhu
matky, ktorým žiadala, aby jej súd uložil výlučné oprávnenie zastupovať maloleté deti vo všetkých

úkonoch týkajúcich sa ich dochádzky do materskej školy v H.. Súd dopĺňacím rozsudkom zamietol
tento návrh matky, nakoľko zdôraznil, že sa jedná o záležitosti, ktoré nastanú v budúcnosti a ktoré
ešte matka nevedela bližšie špecifikovať, teda nemôže vedieť, či na nich otec v budúcnosti udelí
alebo neudelí svoj súhlas. Zo strany matky bolo prezentované, že sa jedná o informovaný súhlas k
zverejňovaniu určitých údajov o maloletých deťoch alebo k zverejňovaniu fotografií, čo z pohľadu súdu
nie je podstatnou záležitosťou, nakoľko dieťa môže, ale nemusí mať zverejnenú fotografiu na nástenke

či na webovej stránke materskej školy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatnou vecou pri nezhode
rodičov sú záležitosti týkajúce sa bydliska dieťaťa, jeho vzdelávania, majetku alebo zdravotného stavu,
do čoho zverejňovanie fotografií alebo mena dieťaťa na sociálnych sieťach alebo tabuli materskej
školy nemôže byť zahrnuté. O bežných veciach svojich detí majú právo rozhodovať rodičia na základe
vzájomnejdohody,aksanedohodnú,musiaurobiťkompromis,resp.budedieťavnepodstatnýchveciach

zastupovať iba jeden rodič, preto súhlas druhého rodiča nebude potrebný.

12. O trovách konania v rozsudku aj dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolaní otca, matky a vyjadrení k odvolaniam

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2024 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
otec, a to proti výroku II. Poukázal na pojem, čo je spádová materská škola maloletého dieťaťa. Maloletá
I. má reálny pobyt v N., odkiaľ bola neoprávnene premiestnená matkou do H.. Jej spádovou materskou
školou je materská škola v okrese N., aj preto je toto konanie na prešovskom súde, nie na H. súde.

Zdôraznil, že maloletá bude mať dňa XX.XX. ešte len X roky, nevzťahuje sa na ňu povinná dochádzka do
materskej školy, matka nepreukázala, že by nemohla zabezpečovať celodennú starostlivosť o maloletú
I., napr. že sa niekde zamestnala. Podľa názoru otca nie je nutné nahrádzať súhlas otca s materskou
školou. Otec netvrdí, že do žiadnej materskej školy nemá maloletá chodiť, avšak musí tu byť dohoda
rodičov a rešpektovanie ustanovenia o spádovej materskej škole. Pokiaľ matka nevie zabezpečiť, aby

maloletá I. navštevovala spádovú materskú školu v okrese N., nič jej nebráni v tom, aby maloletú
odovzdala do osobnej starostlivosti otca, ktorý je rovnaký rodič ako matka. Zdôraznil, že nikdy z nepráva
nemôže vzniknúť právo, preto navrhol návrh matky zamietnuť, resp. aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. K odvolaniu otca zaslala vyjadrenie matka. Zdôraznila, že pre ňu je prioritný najlepší záujem
jej detí. Poukázala na ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, pričom rodičia sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa. Je predsa v záujme maloletej I., aby navštevovala materskú školu v H., kde matka
s deťmi býva. Zo všetkých súdnych konaní vyplýva, že otec presadzuje svoj vlastný záujem na úkor
maloletých detí. Pre jeho tyraniu bola nútená s deťmi odísť, o deti nemal záujem. O zverení detí do

jej starostlivosti sa dohodli rodičia dňa 27.10.2023 na informatívnom stretnutí na súde. Staršia dcéra
O. už navštevuje materskú školu v H., je teda prirodzené a pochopiteľné, že je v záujme maloletej
I., aby navštevovala tú istú materskú školu ako jej sestra O.. Na maloletú I. sa nevzťahuje povinné
predprimárne vzdelávanie, preto sa na ňu nevzťahuje ani spádová materská škola, ktorá sa určuje len
pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Matka poukázala, že deti mali trvalý pobyt vo

F., a preto je spádovou materskou školou tá, ktorá sa nachádza vo F., a nie v N., resp. v okrese N..
Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. O maloletú I. sa
ako matka bude starať aj keď nastúpi do materskej školy, jej starostlivosť neskončí tým, že maloletú I.
o 8:00 hod. dá do materskej školy a o 15:00 hod. ju vyzdvihne z materskej školy. Kým nebude maloletá
I. navštevovať materskú školu, nemôže sa matka zamestnať. Najskôr sa môže zamestnať až keď bude

disponovať právoplatným potvrdzujúcim rozsudkom v tejto veci a materská škola bude mať voľné miesto
pre maloletú I.. Matka zabezpečuje materskú školu pre maloletú I. v H., jedná sa o materskú školu,
ktorá sa nachádza vo vedľajšej budove pri bytovom dome, kde spolu matka s deťmi býva. Nemá dôvod
zabezpečovať materskú školu v okrese N., a už vôbec nemá žiadny dôvod dať maloletú I. do osobnejstarostlivosti otca. Predmetný návrh musela dať matka v časovom predstihu, pretože platila lehota do
dňa 31.05.2024 pre materskú školu, preto podala návrh s poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine,
keďže reálne neexistuje dohoda rodičov v podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa. Zdôraznila,

že maloletá I. žije takmer rok s matkou a so sestrou v H.. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výroku II.

15. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 10.09.2024 podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie matka, a to voči výroku I. Zdôraznila, že Zákon o rodine nedefinuje podstatnú vec a

nedefinuje ani bežnú vec. Podstatnú vec len príkladmo uvádza v § 35 Zákona o rodine, teda nejde
o taxatívny výpočet. Je zrejmé, že súd nepovažuje za podstatnú absenciu jej detí na vzdelávacích,
športových a spoločenských aktivitách materskej školy uskutočňovaných mimo areálu MŠ alebo ich
účasť napr. na logopedickom krúžku v MŠ. V tejto súvislosti matka dala do pozornosti, že obe deti
nevyhnutne potrebujú logopéda. U O. sú nedostatky vo výslovnosti a nejasná reč, I. až na 10 slov vôbec
nerozpráva, len gestikuluje. Podľa matky deťom hrozí, že sa stanú outsidermi vo svojom kolektíve, že im

nebude dopriate zúčastniť sa aktivít so spolužiakmi, na ktoré sa budú všetci tešiť. Pre deti je podstatné
zapadnúť do kolektívu a stať sa jeho súčasťou a je dôležité zdieľanie rovnakých zážitkov s rovesníkmi.
Pre deti je konštitutívne budovanie a posilňovanie vzťahov a väzieb s rovesníkmi dôležité. Podľa matky
je to podstatná vec, lebo sa výrazne dotkne jej detí a môže narušiť ich psychickú integritu. Jej deťom
neostáva nič iné, len trpieť za otcov negativistický postoj. O. je iná, má chýbajúce nechty na palcoch a

ukazovákoch oboch rúk, chýbajú jej jabĺčka v kolenách, má zlé držanie tela. Nie dosť, že je O. v niečom
iná, ale obidve deti budú iné, lebo nebudú na kolektívnych akciách a podujatiach. Takýto deň strávia
buď v inej triede s cudzími deťmi alebo s cudzou pani učiteľkou. V detskom svete je dôležité zapadnúť
do kolektívu a prežívať so svojimi vrstovníkmi spoločné chvíle. V detskom svete je ťažké byť iný a je
náročné vyhnúť sa výsmechu. Pre ňu ako matku je psychická pohoda jej detí podstatná. Poukázala na

ust. § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine. Zdôraznila, že sú tu uvedené ďalšie prípady, ktoré
nedefinuje Zákon o rodine, avšak ustanovuje, že ak sa rodičia nedohodnú, môže súd aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti poukázala aj na čl. 5 písm. c), d), e), f)
a g) Zákona o rodine. Účelom Zákona o rodine nebolo právne zadefinovať záujem dieťaťa, ale poskytnúť
príkladným spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Podľa názoru matky záujem dieťaťa je vždy

potrebné posudzovať individuálne, nakoľko každé jedno dieťa je jedinečné. Je potrebné prihliadnuť na
špecifickúrodinnúsituáciu,napotrebudieťaťa,najmänaindividuálnevlastnostiacharakteristikydieťaťa,
na jeho vek, pohlavie, rozumovú vyspelosť, prípadné telesné alebo psychologické odchýlky, sociálny
kontext, v ktorom sa dieťa nachádza. Snahou zákonodarcu bolo povýšiť záujem maloletého dieťaťa
legislatívne aj spoločensky a zakotviť ho ako základnú zásadu. Súd musí tento záujem maloletého

dieťaťa vyhodnocovať a zdôvodniť ho nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na okolnosti
daného prípadu. Podľa názoru matky súd rozhodol v rozpore so záujmom detí. Záujem otca spočívajúci
v snahe presadiť za každú cenu svoj názor na úkor detí, súd povýšil nad záujem detí. Otec zjavne
a okato nerešpektuje svoje rodičovské povinnosti uvedené v § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o
rodine. Súd vzal jednostranne do úvahy len ničím nepodložené tvrdenia otca a úplne odignoroval postoj

matky. Matka je presvedčená, že aj jej deti majú byť rešpektované, uznané a chránené ako nositelia
svojich práv a majú právo byť rovnocenné so svojimi spolužiakmi. Matka prosila otca po nástupe O. do
materskej školy vo februári 2024, aby podpísal listiny, ktoré sa zakladajú do osobného spisu dieťaťa,
napr. súhlas s nakladaním osobných údajov dieťaťa a pod., ale bezvýsledne. Matka dala predmetné
listiny otcovi, riaditeľka materskej školy mu poslala tieto listiny, kolízna opatrovníčka bola kvôli tomu

v materskej škole, otec tieto listiny nepodpísal. Matka opakuje, že pri podujatiach usporiadaných v
materskej škole je zabezpečené i fotografovanie detí a na fotografiách je O. tvárička prekrytá, pretože
otec nedal súhlas na nakladanie s osobnými údajmi dieťaťa. Matka nemá silu povedať O., že to zapríčinil
jej otec. Otec zrejme nevie prijať fakt, že maloletá O. nie je zdravá a je ŤZP a svojim postojom ju
vystavuje možnej šikane. Ak O. vyhrá v nejakej súťaži, materská škola nevyvesí jej fotku na nástenku,

ani neuvedie jej meno a priezvisko na nástenke, pričom ostatné deti sú zverejnené na tejto nástenke.
Otec nedal súhlas na nakladanie s osobnými údajmi dieťaťa a tým upútava negatívnym spôsobom
pozornosť na ich dcéru. To isté čaká v kolektíve aj I., ak nastúpi do tejto materskej školy. Materská
škola tiež vyžaduje súhlas od oboch rodičov na všetky akcie, podujatia, aktivity mimo areálu škôlky,
napr. plávanie, návšteva kina, divadla, hvezdárne, zoologickej záhrady, ako aj na kurz logopédie. Keďže

otec s ničím nesúhlasil, opätovne matka musela podať návrh na súd, tento návrh súd zamietol. Matka
dodáva, že aktivity ako korčuľovanie, plávanie, sú krátkodobé, v trvaní max. 5 dní, tieto aktivity uhrádza
materská škola a uskutočňujú sa v rámci vyučovania v materskej škole. Matka poukázala, že otec nemal
problém s podpisom všetkých požadovaných listín v materskej škole v N., ktorú O. navštevovala, kýmžila vo F., vtedy otec súhlasil so všetkým, čo požadovala materská škola v N.. Preto jeho súčasný postoj
považuje za šikanózny nielen vo vzťahu ku nej ako k matke, ale najmä k ich maloletým deťom, čiže
nejde o otcov životný postoj, ale iba o nenávistný postoj voči nej a deťom. Aj v minulom školskom

roku matka otca informovala a požiadala ho, aby materskej škole H. podpísal na tento rok potrebné
dokumentysúvisiacesnástupomafungovanímvmaterskejškole,alebezvýsledne.Taktiežmuoznámila
aj termín konania rodičovského združenia v tejto materskej škole, avšak ho odignoroval. Maloletá O.
nemá uzavretý osobný spis dieťaťa za uplynulý školský rok, a ani v tomto školskom roku. Matka navrhla,
aby odvolací súd rozsudkom rozhodol tak, že mení dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie tak, že matka

K.. C. T. je výlučne oprávnená zastupovať maloletú O. a maloletú I. vo všetkých úkonoch týkajúcich sa
ich dochádzky do materskej školy v H., alternatívne mení dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že udeľuje súhlas namiesto otca na všetky aktivity, podujatia materskej školy v H. pre maloletú O. T. a
maloletú I. T.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

16. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec. Má za to, že odvolanie matky je úplne nedôvodné,

obsahuje klamstvá a výmysly. Matka má snahu urobiť všetko pre to, aby vylúčila, resp. obmedzila
rodičovské práva a povinnosti otca vo vzťahu k riešeniu otázok týkajúcich sa maloletých detí. Otec má
za to, že dopĺňací rozsudok je vecne správny a zákonný a zrozumiteľne odôvodnený. Otec zdôraznil, že
je dospelou osobou, ktorá má právo rozhodnúť sa, ako posúdi jednotlivé otázky týkajúce sa maloletých
detí, pričom s niečím môže súhlasiť a s niečím súhlasiť nemusí. Nie je viazaný tým, čo si praje matka,

resp. čo matka považuje za prospešné, pretože v skutočnosti názor matky a jej rozhodnutie môže byť v
rozpore so záujmom maloletých detí. Je nepochybné, že nie je v právomoci súdov rozhodovať o tom, či
maloleté dieťa bude alebo nebude navštevovať nejaký krúžok. Otec je rodičom so všetkými právami a
povinnosťami, čo si matka musí uvedomiť, pretože otec nie je jej podriadený, ani podpisovací automat.
Je to nereálna a nelogická predstava matky, že otec jej za každým na počkanie podpíše ňou predložené

dokumenty bez toho, aby si ich mohol riadne prečítať a vyhodnotiť. Je zrejmé, že celý návrh matky je
nedôvodný a nelogický. Matka takýmito návrhmi iba preukazuje, že trpí extrémnou nenávisťou k otcovi,
a že jej rodičovské kompetencie sú vážnym spôsobom narušené a oslabené. Navrhol, aby odvolací súd
potvrdil dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na

úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej
časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.Súdprvejinštancievrozsudkuuviedolskutkovýstav,zktoréhovychádzal,aztohtoskutkovéhostavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie

dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Rozsudok v jeho napadnutej časti
považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku v jeho
napadnutej časti i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné

podmienky na dané skutkové okolnosti pre udelenie súhlasu matke namiesto otca s podaním prihlášky
na zápis maloletej I. T. narodenej XX.XX.XXXX do K. Š. N. XX, H..

22. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

23. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa
môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, resp. ohľadne jeho majetku, ale aj tzv.
statusotvorných práv - ako je určenie mena a priezviska dieťaťa. Tieto práva však stoja mimo rámec

inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im patrí výkon rodičovských
práv a povinností, alebo nie. Pokiaľ sa napríklad rodičia maloletého dieťaťa nedohodnú o jeho mene
alebo priezvisku, určí meno alebo priezvisko vždy aj bez návrhu súd v zmysle ust. § 40 ods. 3. Ak sa ale
rodičia nedohodnú o inej podstatnej záležitosti týkajúcej sa osoby maloletého dieťaťa alebo jeho majetku
v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z

nich, a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností podľa
ustanovenia § 35.

24. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon
rodičovských práv a povinností, nebol mu teda pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol

výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Právo rozhodovať o dieťati nepatrí
žiadnej inej osobe, ani starým rodičom dieťaťa, ktorým je napríklad dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti.

25. Z formulácie ustanovenia § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa

maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza.
Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb
dieťaťa. Preto nemožno konštatovať, že o nich môže rozhodovať len rodič, ktorému je dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Ich riešenie si totiž vyžaduje dennú aktivitu podľa aktuálnych životných situácií,
v ktorých sa dieťa ocitne. Pokiaľ rodičia sú schopní dodržiavať jednotnú líniu výchovného pôsobenia

na dieťa, potom ani nemôže vzniknúť konflikt v otázke rozhodovania o nepodstatných záležitostiach
dieťaťa. Aj z tohto dôvodu je žiaduce, aby súd využíval svoje oprávnenie a povinnosť viesť rodičov k
riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého, a to nielen pokusmi o zmierne riešenie sporu,
ale tiež použitím represívnejších opatrení - napríklad uložením výchovného opatrenia rodičovi, ktorý
svojím správaním vnáša do výchovy maloletého dieťaťa zmätok, spory a antagonizmus zneužívaním

svojho práva rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa (napríklad bojkotuje výber akejkoľvek školy
druhým rodičom, výber praktického pediatra, výber športového klubu, ktorý bude dieťa navštevovať,
alebo záujmových krúžkov, ktoré si dieťa vyberie). Takýto výkon rodičovských práv a povinností je totiž
v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa a zneisťuje situáciu dieťaťa. Štát má povinnosť dieťa pred ním
ochraňovať, a to aj proti rodičovi.

26. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. I keď
je ktorýkoľvek z rodičov, ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností, zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých
prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na

jeho názor. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho
rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia
§ 35 Zákona o rodine. Takže v prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný
záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tu je potrebné zdôrazniť, že vecou podstatnoutreba rozumieť nielen niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je
podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax za uplynulých skoro 60 rokov určila, že za
podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne

občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na
budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako
dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Výpočet v tomto ustanovení je len demonštratívny,
súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto paragrafe uvedená. Vždy sa však
musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže táto podmienka je hmotnoprávnou

podmienkou pre to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať.

27. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že ani jeden z rodičov maloletej I. nebol obmedzený, či
pozbavený výkonu rodičovských práv. Obaja rodičia tak majú právo rozhodovať o podstatných veciach
týkajúcich sa ich spoločnej maloletej dcéry. Medzi podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa možno
v súlade s aplikačnou praxou súdov zaradiť aj otázku, či maloleté dieťa zapísať do materskej školy a

ak áno, do ktorej.

28. Medzi rodičmi maloletej bolo sporné, či má maloletá nastúpiť na predprimárne vzdelávanie a spornou
bol aj výber tej-ktorej materskej školy. Kým matka preferovala K. Š. N.Á. XX, H., otec sa dožadoval
zápisu maloletej do materskej školy v okrese N., kde naposledy rodičia s deťmi spolu bývali, a kde podľa

názoru otca je stále obvyklý pobyt maloletej I..

29.Matkamaloletejopodstatnenosťsvojhonávrhuodvodzovalaodtoho,žedouvedenejmaterskejškoly
je prijatá na predprimárne vzdelávanie jej staršia dcéra O., ktorá je sestrou maloletej I.. Žiadosť o prijatie
do tejto materskej školy je potrebné podať v termíne do 31.05.2024, čo súdu prvej inštancie potvrdila vo

svojom podaní aj K. Š. N. XX H., táto tiež uviedla, že ak do 31.05.2024 nebude odovzdaná prihláška s
podpisom oboch zákonných zástupcov, na dieťa nebudú pridelené ministerstvom finančné prostriedky,
a nemusí už byť ani voľné miesto v materskej škole. Výber materskej školy odôvodnila blízkosťou a
dostupnosťou materskej školy a k aktuálnemu miestu bydliska matky, aj maloletej. Matka v priebehu
odvolacieho konania požiadala o rozhodnutie vo veci z dôvodu, že potrebuje absolvovať rekvalifikačný

kurz, ktorý môže zrealizovať až po tom, čo maloletá I. bude prijatá do materskej školy.

30. Otec namietal, že matka nepreukázala, že plánuje nastúpiť do práce a nebude môcť zabezpečovať
starostlivosť o maloletú I., taktiež neexistuje žiadna potreba, aby maloletá I. už chodila do materskej
školy, keďže ešte nemá povinné predprimárne vzdelávanie. Zdôraznil, že matka neoprávnene

premiestnila maloleté dcéry do H. bez jeho súhlasu.

31. Odvolací súd poukazuje, že maloletá I. dňa XX.XX.XXXX dovŕši vek T. rokov a zastáva názor, že
materská škola podporí jej osobnostný rozvoj v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej,
morálnej, estetickej, dôjde k rozvoju jej schopností a zručností v súlade s jej individuálnou osobitosťou.

Matka maloletej už nebude poberať rodičovský príspevok, má záujem navštevovať rekvalifikačný kurz,
aby mohla získať príjem do rodiny. Otec udelil súhlas staršej dcére O. na prijatie do totožnej materskej
školy.Matkasmaloletýmidcéramiod04.11.2024bývaspoločnenaadreseH.,N.XX,t.j.vtesnejblízkosti
uvedenej materskej školy. Odvolací súd má vedomosť, že doposiaľ nebolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté o obvyklom pobyte maloletých detí, táto skutočnosť však nemá vplyv na výkon rodičovských

práv a povinností otca, aj na možnosť prestupu maloletej z jednej materskej školy do inej materskej školy.

32. Odvolací súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletej I., aby bola zaradená do
predprimárneho vzdelávania, ktoré napomáha maloletému dieťaťu k prechodu od nezáväzného detstva
k systematickému vzdelávaniu tým, že maloleté dieťa má možnosť hrať sa v kolektíve iných detí, riešiť

samostatne rôzne praktické úlohy, konať samostatne a tvorivo, ale taktiež rešpektovať pravidlá, počúvať
druhým, zrozumiteľne sa vyjadrovať, pričom každodenná plynulá priebežná socializácia a kultivácia
dieťaťa v bežných situáciách je najlepším spôsobom prípravy na školu.

33. Matka v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie namietala, že súd rozhodol v

rozpore s oprávnenými záujmami maloletých detí, keď zamietol jej návrh na jej výlučnú oprávnenosť
zastupovať maloleté deti vo všetkých úkonoch týkajúcich sa dochádzky do K. Š. N. XX, H..34. Odvolací súd poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a stotožnil sa s jeho právnym
názorom, že matka nevedela bližšie špecifikovať všetky záležitosti súvisiace s akciami, podujatiami,
výletmi,krúžkami,divadlom,kinomapod.,ktorépremaloletédetizabezpečujematerskáškolaanastanú

až v budúcnosti. Nie je možné dať matke všeobecný súhlas na všetky záležitosti, nakoľko sa môže
jednať o podstatné veci, aj bežné veci týkajúce sa maloletých detí. Pojmami - podstatná vec a bežná
vec - sa odvolací súd zaoberal vyššie v bodoch 25. a 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

35. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením

dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane
neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu
výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča
vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným
výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti
rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého

dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Súd nemôže, a to ani
pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého
rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým
ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým

rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne
nespôsobilý.

36. V závere odvolací súd apeluje na rodičov, aby si vychádzali vzájomne v ústrety a primárne hľadeli
na najlepší záujem ich spoločných dcér a nadradili ho nad svoje vlastné záujmy a pocity voči druhému

rodičovi.Úlohaobochrodičovjevživotemaloletéhodieťaťanezastupiteľnáaodvolacísúdnemázato,že
by tomu bolo inak v tejto veci. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,
ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
(za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom.

37. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky vo veci II.ÚS 554/04).

38. Vzťahy medzi rodičmi sú značne narušené a ich komunikácia je komplikovaná. Súd prvej inštancie
rozsudkom zo dňa 30.10.2024 č.k. 27P/128/2024-37 preto uložil rodičom maloletých detí povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu v P. N. A. O. W. I., N. H., za účelom posilnenia rodičovských
zručností a kompetencií, ako aj posilnenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi najdlhšie, na 1 rok

od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd rozsudkom č.k. 4CoP/1/2025-77 zo dňa 16.01.2025 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Je teda na oboch rodičoch, akým spôsobom využijú túto odbornú pomoc
a začnú navzájom spolupracovať a komunikovať v záujme svojich maloletých detí.

39. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II.,

III. v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I. postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodneza predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

41. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ , ani nevzniesol

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo
218/2009, 3Cdo 51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).