Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121201926.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 51 643 359, proti žalovaným: 1/ DELTA INKASO,
spol. s r. o. so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 34 107 231, zastúpenému Marián Galbavý,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, 2/ G. A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX, XXX XX F., 3/ A. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX, XXX XX F.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 18. augusta 2023, č. k. 28C/9/2021-270, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že určuje, že žalobkyňa je
v podiele 1/1 vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom
Trenčín, okres: F., k. ú. E. ako pozemok parc. reg. „C“ s parc. č. 752/7, druh pozemku – ostatná plocha
o výmere 2120 m2.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. návrh na
prerušenie konania zamietol. Výrokom III. žalovanému 1/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % a výrokom IV. žalovaným 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd
prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. E. – pozemok parcely reg. „C“ s parc.
č. 752/7 - ostatná plocha o výmere 2120 m2 a nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.
ú. E. - pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. 752/35 - ostatná plocha o výmere 118 m2 - pozemok

parcely reg. „C“ s parc. č. 752/36 - orná pôda o výmere 746 m2, pozemok parcely reg. „C“ s parc.
č. 752/183 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým,
že v právnom postavení predávajúceho uzatvorila so spoločnosťou Ice Honour Development, a.s., so
sídlom Korabinského 3, 811 02 Bratislava, IČO: 46 878 696 (ďalej ako "spoločnosť IHD, a. s.“) v právnom
postavení kupujúceho dňa 12.05.2015 kúpnu zmluvu, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2015,
predmetom ktorej bol odplatný prevod výlučného vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/1 k
pozemkom evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. E.. Za uvedené nehnuteľnosti si zmluvné strany v

zmysle čl. 4 bod 4. 1. kúpnej zmluvy dohodli kúpnu cenu vo výške 47 791,- eur, ktorá mala byť v zmysle
čl. 4 bod 4. 2 Zmluvy uhradená najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia Okresného
úradu Trenčín - katastrálny odbor, o povolení vkladu v prospech dlžníka k predmetu kúpy podľa zmluvy,
a to bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne. Vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy bol vplnom rozsahu povolený rozhodnutím Okresného úradu Trenčín - odbor katastrálny zo dňa 25.05.2015,
V 2667/15, pričom rovnakým dňom nadobudol aj právoplatnosť. Nakoľko však dlžník v stanovenej dobe
neuhradil ani len čiastočne dohovorenú kúpnu cenu, žalobkyňa sa začala osobne aj telefonicky domáhať

úhrady kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, avšak bezúspešne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto žalobkyňa zaslala dlžníkovi predžalobnú výzvu zo dňa 11.05.2018, ktorou vyzvala dlžníka na jej
úhradu a poskytla mu na to dodatočnú 10 dňovú lehotu. Dlžník však napriek tomu ani len čiastočne
neuhradil dohodnutú kúpnu cenu. Následne preto zaslala dlžníkovi na jemu známu adresu, ktorá bola
uvedená aj v kúpnej zmluve, odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.06.2018, ktoré ale dlžník neprevzal a

v odbernej lehote sa toto vrátilo späť žalobkyni ako neprevzatá zásielka dňa 22.08.2018. V čase po
splatnosti kúpnej ceny pritom došlo k ďalším prevodom vlastníckych práv k predmetu kúpnej zmluvy
a zmenám v súvislosti s pozemkami, pričom predmetné pozemky sú aktuálne evidované v katastri
nehnuteľnostíOkresnéhoúraduTrenčín-katastrálnyodbor,naLVč.XXXXprek.ú.E.,obec:F.,okres:F.
- pozemok „C“ KN č. 752/7 o výmere 2120 m2, druh pozemku ostatná plocha, pričom jeho vlastníkom je v
spoluvlastníckom pomere 1/1 žalovaný 1/ a na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec: F., okres: F. - pôvodné p. č.

752/35ap.č.752/36súevidovanéakoparcely„C“KNč.752/35ovýmere118m2,druhpozemkuostatná
plocha, parcela „C“ KN č. XXX/XXX o výmere 198 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a „C“
KN č. 752/36 o výmere 746 m2, druh pozemku orná pôda, pričom ich vlastníkom sú v spoluvlastníckom
pomere 1/1 žalovaný 2/ a žalovaná 3/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď dlžník sa preukázateľne
a bez pochybností dostal do omeškania s úhradou dohovorenej kúpnej zmluvy v zmysle článku 4.1 a 4.2

kúpnej zmluvy, v dôsledku toho došlo na strane žalobkyne v zmysle § 49 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a čl. 6.2 kúpnej zmluvy k vzniku práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré žalobkyňa využila a zaslala
dlžníkovi písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy. V dôsledku platného odstúpenia od kúpnej zmluvy tak
nastali účinky odstúpenia od zmluvy, v zmysle ktorých sa kúpna zmluva ruší od samotného začiatku
a malo by tak dôjsť k obnoveniu pôvodného stavu, pri ktorom bol žalobca vlastníkom nehnuteľností

tvoriacich predmet prevodu.

2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 11.05.2018 pred samotným
odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňa adresovala spoločnosti IHD, a. s., výzvu na mimosúdne
vyriešenie, v ktorej uvádza, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou IHD, a. s., prišlo k vzájomnej dohode o

dobudovanie inžinierskych sietí v lokalite „ D. J.“, F. - E.. Podľa dohody medzi žalobkyňou a spoločnosti
IHD, a. s., sa úhrada kúpnej ceny podľa kúpnych zmlúv mala započítať s cenou na vykonanie tohto
diela, za predpokladu, že IS budú vybudované riadne a včas. Z uvedeného dôvodu považuje odstúpenie
od kúpnej zmluvy za neplatné a neúčinné. Ďalej zastával názor, že v prejednávanej veci nie je daný
naliehavý právny záujem, keď žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva až 6

rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy.

3. Žalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe písomne vyjadrili tak, že v čase kúpy uvedených pozemkov na nich nebola
žiadna ťarcha, exekúcia alebo iná skutočnosť, ktorá by ich spochybňovala od ich nadobudnutia. Konali
v dobrej viere, že IHD, a. s., nadobudla pozemky, za ktoré zaplatila. Nemali žiadne dôvody skúmať, či

došlo k vyrovnaniu kúpnej ceny za pozemky. Uviedli, že sú prekvapení, prečo vôbec vystupujú v tomto
spore ako žalovaní, keďže za nadobudnutie parcely riadne zaplatili IHD, a. s., a na pozemkoch následne
vybudovali a skolaudovali rodinný dom, v ktorom od januára 2020 so synom bývajú. Dom je zaťažený
hypotékou, riadne platia všetky poplatky súvisiace s daňami, odvozom odpadu a energiami. Neplánujú
žiaden predaj.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné
zamietnuť. V prvom rade sa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 137 písm.
c) CSP je daný, nakoľko v prípade vyhovenia žaloby by bol rozsudok podkladom pre zápis do katastra

nehnuteľností, čím by došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne. Ďalej sa zaoberal námietkou
žalovaného 1/, že odstúpenie od zmluvy vykonané žalobkyňou je neplatné a neúčinné. Konštatoval, že
v danej veci žalobkyňa využila zmluvne dohodnutú možnosť odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že kupujúci
- spoločnosť IHD, a. s., nezaplatil kúpnu cenu. Po posúdení tvrdených skutočností a vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna cena nebola kupujúcim uhradená a žalobkyni

tak vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 6 bod 6.2 kúpnej zmluvy. Námietku žalovaného 1/,
ktorý v konaní namietol premlčanie odstúpenia od zmluvy súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú,
keď vzhľadom na to, že v dohode o odstúpení bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá dodatočná
lehota (omeškanie kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny viac ako 1 mesiac), týmto ustanovením došlona základe dohody zmluvných strán k posunutiu časového okamihu práva žalobkyne ako predávajúcej
odstúpiť od zmluvy. Vzhľadom na túto dohodu mohla žalobkyňa ako predávajúca využiť svoje právo
na odstúpenie od zmluvy až po dátume 25.07.2015, pričom všeobecná trojročná premlčacia doba by

uplynula dňa 26.07.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa zásielku s odstúpením od zmluvy
odoslala na poštovú prepravu podľa pečiatky dňa 25.07.2018, dňa 26.07.2018 mohla byť zásielka
s odstúpením od zmluvy v dispozícii spoločnosti IHD, a. s., nakoľko bola doručovaná poštou. Na
základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa využila svoje právo
na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa dohody obsiahnutej v kúpnej zmluve v rámci plynutia premlčacej

doby.

5. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy žalobkyňou zo dňa 25.06.2018 je platné a jeho následkom je zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa
12.05.2015 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2015 ex tunc, t. j. od začiatku.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že dôležitou skutočnosťou v tomto konaní je, že od uzavretia kúpnej
zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou IHD, a. s., dňa 12.05.2015 došlo k ďalším prevodom
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom zo spoločnosti IHD, a. s., na tretie osoby (dňa 11.03.2019
na žalovaného 1/ a dňa 09.06.2015 na žalovaných 2/, 3/). Otázka vplyvu odstúpenia na postavenie
tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo, je doposiaľ vnímaná kontroverzne. Súdna

prax v tejto súvislosti vyvodila, že pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy treba tiež prihliadať
najmä na zásadu ochrany dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Na základe toho dospela
k názoru, že odstúpenie od zmluvy má právne účinky len medzi účastníkmi zmluvy a nemôže mať vplyv
na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere (a bez rozporu s § 39 OZ) nadobudli vlastnícke právo
na vec, ktorá bola predmetom takej zmluvy. Tento záver potvrdil aj český ústavný súd, ktorý vyslovil

názor, že záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, vrátane odstúpenia od zmluvy, sa môže prejaviť
opäť len medzi zmluvnými stranami a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb (mimo prípadu
univerzálnej sukcesie v prípade smrti niektorého z účastníkov zmluvy). Pokiaľ ide o posúdenie dobrej
viery tretích osôb, Najvyšší súd ČR k vyššie uvedenému ešte dodal: „záver o dobrej viere nadobúdateľov
je podmienený okolnosťou, že v dobe uzavretia zmluvy, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo,

boli so zreteľom na všetky okolnosti veci v dobrej viere o tom, že nie je daný dôvod na odstúpenie od
zmluvy žiadnou zo strán zmluvy, ktorá bola odstúpením zrušená“.

7. Súd prvej inštancie sa najprv zaoberal posúdením nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom
parc. č. 752/35 - orná pôda o výmere 501 m2, parc. č. 752/36 - orná pôda o výmere 561 m2 (pôvodne

evidovanými na LV č. XXXX pre k. ú. E.) žalovanými 2/, 3/ na základe zámennej zmluvy uzavretej so
spoločnosťou IHD, a. s., dňa 09.06.2015. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 2/, 3/
nadobudli predmetné pozemky pred odstúpením od zmluvy a LV č. XXXX so stavom platným ku dňu
01.06.2015 preukázali, že v čase nadobúdania predmetných pozemkov nebol uvedený žiadny záznam
na predmetnom liste vlastníctva a v danom čase žalobkyňa ani neriešila odstúpenie od zmluvy (nakoľko

k nemu došlo až o 3 roky), je nepochybné, že žalovaní 2/, 3/ nadobudli predmetné pozemky v dobrej
viere. Následné odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou IHD, a. s., malo za
následok zrušenie tejto zmluvy od začiatku. Právne dôsledky takéhoto zrušenia sa však týkajú iba práv
a povinností medzi zmluvnými stranami zmluvy, a preto aj vlastnícke právo, ktoré medzičasom nadobudli
tretie osoby v dobrej viere (ktorá je v danom prípade preukázaná), v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka zostáva nedotknuté. Nemožno teda vyvodiť, že by odstúpenie od kúpnej zmluvy viedlo k
obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka. Na základe uvedených skutočností súd
prvej inštancie žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ ako nedôvodnú zamietol. Žalovaným 2/,
3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že žalovaným 2/, 3/ žiadne trovy nevznikli a ani
z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.

8. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parc. č.
752/7 - ostatná plocha o výmere 2120 m2 (pôvodne evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. E.) žalovaným
1/ na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.03.2019 uzavretej so spoločnosťou IHD, a.
s., podľa § 151j Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo až po odstúpení

žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou IHD, a. s., a to dňa 11.03.2019. Zo zmluvy
vyplýva, že pohľadávka žalovaného 1/ voči spoločnosti IHD, a. s., bola zabezpečená záložným právom
zriadeným k predmetnému pozemku na základe zmlúv o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa
16.06.2016 a 11.04.2017.9. Aj pri postavení žalovaného 1/, konštatoval súd prvej inštancie, je potrebné prihliadnuť na dobrú vieru
žalovaného 1/, pričom na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,

že žalovaný 1/ v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nemal vedomosť o
odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2015. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou
svedka E. a L. bolo preukázané, že spoločnosť IHD, a. s., si zásielku s odstúpením žalobkyne od kúpnej
zmluvy neprevzala a o tejto nemala vedomosť, takže nemohla poskytnúť informáciu o odstúpení ani
žalovanému 1/. Taktiež žalovaný 1/ v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku

nemal vedomosť o odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy, keď nebol vykonaný žiadny záznam na
liste vlastníctva a žalovaný 1/ bol presvedčený (keď vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností, že
vlastníkom predmetného pozemku je spoločnosť IHD, a. s.). Túto skutočnosť podčiarkuje aj fakt, že
k zriadeniu záložného práva k predmetnému pozemku parc. č. 752/7 k. ú. E. došlo pred odstúpením
žalobkyne od kúpnej zmluvy, a to v r. 2016 a 2017 (pričom k odstúpeniu došlo až v roku 2018) a žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že by došlo od tohto času k rušeniu tejto dobromyseľnosti. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný 1/ nemohol ani pri bežnej opatrnosti zistiť skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od
kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2015. Žalobkyňou nebolo tvrdené ani preukázané, že by odstúpenie od
kúpnej zmluvy uzavreté so spoločnosťou IHD, a. s., akýmkoľvek spôsobom oznámila žalovanému 1/,
pričom v r. 2018 musela mať vedomosť o tom, že do vzťahov ohľadom predmetných pozemkov vstúpil
žalovaný 1/, keď jej manžel M. C. uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o postúpení pohľadávok a prevzatí

povinností dňa 28.11.2018. Žalobkyňa až podaním zo dňa 28.12.2020 podala na kataster nehnuteľností
návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností a až 25.03.2021 podala na súd žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
1/ uniesol dôkazné bremeno o dobrej viere pri nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 752/7
k. ú. E., a preto nebola prelomená platnosť tohto prevodu a vlastnícke právo žalovaného 1/ nadobudnuté

v dobrej viere zostalo odstúpením žalobkyne od kúpnej zmluvy nedotknuté. Na základe uvedeného
žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. Žalovanému 1/, ktorý bol v spore plne úspešný,
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom I. a III. rozsudku. Ako odvolací dôvod

uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedla, že vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/
akceptuje argumentáciu súdu týkajúcu sa ich dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľností a svoje
odvolanie preto nesmeruje voči tejto časti napadnutého rozsudku, napáda rozsudok iba v časti týkajúcej
sa žalovaného 1/, pričom rozsudok v tejto časti považuje za právne nesprávny a arbitrárny. Nestotožnila
sasnázoromsúduprvejinštancie,žepreexistenciudobrejvierystačíúdajnánevedomosťžalovaného1/

oodstúpeníodkúpnejzmluvy,rovnakoakoto,žežalovaný1/vychádzalzúdajovvkatastrinehnuteľností,
aplikujúc zásadu materiálnej publicity katastra. Mala za to, že z procesného hľadiska nedošlo k popretiu
tvrdení o tom, že na strane žalovaného 1/ existovala vedomosť o odstúpení od kúpnej zmluvy alebo
existencii dôvodu pre odstúpenie a v danom prípade by tak v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP malo ísť
o tvrdenie nesporné, resp. by sa malo jednať v zmysle § 151 ods. 2 CSP o popretie neúčinné, ak by

sa malo odvodzovať od tvrdení svedka E.. Poukázala na to, že pokiaľ súd ako vierohodné vyhodnotil
výpovede svedkov L., N. a E., v žiadnom prípade nešlo o osoby, ktorých výpovede by bolo možné
považovať za dôveryhodné. Uvedené osoby (najmä svedkovia L. a N. a členovia štatutárneho orgánu
spoločnosti IHD, a. s.) si dlhodobo neplnili ani základné povinnosti súvisiace s podnikaním, prípadne
bola pri tejto ich činnosti prítomná hrubá nedbanlivosť, ktorej prítomnosť ale súd obrátil na ťarchu

žalobkyne, ktorá je však fyzickou osobou. Žalobkyni nemožno zo strany súdu na jej ťarchu klásť ani
to, ak si spoločnosť IHD, a. s., v mieste svojho sídla nepreberala zásielky a túto skutočnosť naopak
vyhodnotiť na prospech tejto spoločnosti a žalovaného 1/. Podľa § 2 ods. 3 prvá veta Obchodného
zákonníka je sídlom adresa uvedená v obchodnom registri; uvedená adresa je pritom vo všeobecnosti
tiežadresou,naktorúsaspoločnostidoručujepošta,pričommánanejzabezpečiťajjejprijímanie.Kúpna

zmluva pritom neobsahovala žiadne samostatné dojednania týkajúce sa toho, kam a akým spôsobom
by si strany mali doručovať zásielky okrem sídla, resp. bydliska. Žalobkyňa preto poslala odstúpenie
od kúpnej zmluvy na jej známu a v obchodnom registri uvedenú adresu spoločnosti, kde spoločnosť
mala,akopodnikateľskýsubjekt,nesúcirizikopodnikania(spojenéajsneprevzatímzásielok)zabezpečiť
riadne prijatie zásielok, ak tak neurobila, nemôže byť uvedené v žiadnom prípade aplikované na ťarchu

žalobkyne. V tejto súvislosti zopakovala, že svedok L. a ani svedok N. počas svojich výpovedí neuviedli,
že by napriek neprevzatiu zásielky v sídle spoločnosti IHD, a. s., nevedeli o odstúpení od kúpnej zmluvy,
poukazovali len na to, že kúpna cena mala byť započítaná s odmenou za vykonanie diela. Rovnako
to počas konania neuviedol ani samotný žalovaný 1/. Poukázala tiež na to, že ešte pred samotnýmodstúpením zaslala spoločnosti IHD, a. s., výzvu na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 11.05.2018,
v ktorej bolo jasne uvedené, že ak nedôjde v lehote 10 dní od jej doručenia k úhrade dlžnej sumy,
žalobkyňa odstúpi od kúpnej zmluvy. Je preto presvedčená o tom, že v danom prípade možno dospieť

k záveru, že žalovaný 1/ mal, resp. mal mať, od spoločnosti IHD, a. s., vedomosť nielen o neuhradení
kúpnej ceny, ale aj o odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne. Ak by však aj platilo, že žalovaný
1/ nemal vedomosť o odstúpení od kúpnej zmluvy, tak ani v tomto prípade nie je možné prijať záver
ojehoúdajnejdobromyseľnostiprinadobúdanínehnuteľností.ZozáverovrozhodnutiaNajvyššiehosúdu
Českej republiky, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie totiž jednoznačne vyplýva, že existencia dobrej

viery nie je podmienená len nevedomosťou o odstúpení od zmluvy, ale aj nevedomosťou o existencii
dôvodov pre odstúpenie od zmluvy jednou zo strán. V danom prípade pritom bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný 1/ vedel o existencii dôvodov na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko, ako
bolo preukázané vykonaným dokazovaním, spoločnosť IHD, a. s. a žalovaný 1/ boli spolupracujúce
subjekty, pričom žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že v čase, kedy z jeho strany od IHD, a. s., došlo
k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností, nebola zo strany IHD, a. s., ani len čiastočne uhradená

kúpna cena voči žalobkyni a existoval tak dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. V súvislosti s tvrdením,
že žalovaný 1/ bol dobromyseľný pri nadobudnutí nehnuteľností aj s poukazom na chýbajúci záznam
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, uviedla, že existenciu údajnej dobrej viery u žalovaného
1/ nemožno v žiadnom prípade prezumovať len tým, že pri nadobudnutí nehnuteľností vychádzal zo
stavu zápisu v katastri nehnuteľností. V súvislosti s tým poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 21.04.20021, sp. zn. 1VObdo/2/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/71/2011 z 27.02.2013. V tejto súvislosti uviedla, že platí, že zásadu, že „nikto nemôže previesť
viac práv, než sám má“ síce možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, ale len výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, pričom platí, že dobrá
viera nadobúdateľa musí byť hodnotená veľmi prísne. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobkyne v časti týkajúcej
sa žalovaného 1/ vyhovie alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaným 1/ nebolo v

konaní ani raz tvrdené, že by tento nemal vedomosť o odstúpení od kúpnej zmluvy uviedol, že sa
ku svojej dobromyseľnosti vyjadril už v žalobnej odpovedi zo dňa 7. júla 2021, vo svojej duplike zo
dňa 18.11.2021 a aj vo vyjadrení zo dňa 29.03.2023, kde uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o
prevode vlastníckeho práva dňa 11. marca 2019 nemal žiadnu vedomosť o záväzku IHD voči žalobkyni.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo svojich písomných podaniach dostatočne poprel tvrdenia

žalobkyne o neexistencii vedomosti o odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2015.
Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného 1/, túto považuje z vykonaného dokazovania za jednoznačne
preukázanú a prvostupňovým súdom dostatočne odôvodnenú. V tejto súvislosti opätovne uviedol, že
žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe výkonu záložného práva, pričom
ako vyplýva z dokazovania, záložné právo na nehnuteľnostiach bolo zapísané na LV č. XXXX k. ú. E.

dňa 16. júna 2016, resp. dňa 11. apríla 2017, teda viac ako o rok skôr ako žalobkyňa odstúpila od kúpnej
zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že jej nemožno na jej ťarchu
klásť to, ak si IHD v mieste svojho bydliska nepreberala zásielky a túto skutočnosť vyhodnotiť prospech
IHD a žalovaného 1/, v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ani jemu nemôže byť dávaná vyššie
uvedená skutočnosť na ťarchu. Žalovaný 1/ je odlišným právnym subjektom ako aj IHD a o konaní IHD

nemal žiadnu vedomosť. V ďalšom odkázal na svoje písomné podania a ústne vyjadrenia.

12. Žalovaný 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v
odvolaní uvádza, že akceptuje argumentáciu súdu týkajúcu sa ich dobromyseľnosti pri nadobudnutí
nehnuteľností a svoje odvolanie nesmeruje voči tejto časti napadnutého rozsudku, žiadajú súdne

konanie voči nim ukončiť.

13.Vreplikeavduplikesažalobkyňaažalovaný1/argumentačnepridržaliskôruvedenejargumentačnej
línie.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku I., v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne vo
vzťahu k žalovanému 1/ a závislom výroku III., podľa § 388 CSP zmeniť.15. Výrok I. v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 2/
a 3/, výrok II. a výrok IV. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti týmto výrokom odvolanie

žalobkyne nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 367 CSP).

16. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP.

17. V preskúmavanej veci žalobkyňa v odvolaní uviedla ako odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).

18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

21. V posudzovanej veci, keďže odvolací súd dospel k záveru, že na danú vec sa vzťahujú ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli vo veci použité a sú
pre rozhodnutie veci rozhodujúce (§ 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyzval strany
sporu, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení, v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021 vyjadrili, pokiaľ to považujú za potrebné.

22. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu
uviedla, že nemá žiadne námietky voči právnemu posúdeniu veci, a to aj v zmysle uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti naďalej poukázala na obsah svojich písomných

vyjadrení, na ktorých v celom rozsahu zotrvala a nad rámec uvedeného zdôraznila, že zo strany
žalovaného 1/ došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva až po odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa
12.05.2015, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2015, pričom na jeho strane nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti (a už vôbec nie je v takej kvalite), ako to predpokladá zákon a judikatórne
závery.

23. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho
súdu uviedol, že podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 1VObdo/2/2020) je
potrebné pri kolízii zásad „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ a „bona fide“
nadobúdateľa aplikovať princíp proporcionality a individuálne posudzovať všetky okolnosti prípadu.

Ochrana dobrej viery je pritom rovnocenná so zásadou nemo plus iuris, a jej ochrana je nevyhnutná pre
zachovanie právnej istoty výkonu práv v oblasti nakladania s nehnuteľnosťami. Žalovaný 1/ nadobudol
nehnuteľnosti na základe platne uzatvorených zmlúv a riadneho vkladu do katastra nehnuteľností.
V čase nadobudnutia na liste vlastníctva nebola žiadna poznámka o prebiehajúcom spore, nebol
zriadený žiadny zápis o čiare alebo obmedzení nakladania s nehnuteľnosťou, žalovaný 1/ vykonal bežnú

previerku stavu katastra a nadobudol právo na základe platne zapísaného stavu. Žalovaný 1/ nemal
a nemohol mať vedomosť o odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou IHD,
a. s. Doručenie odstúpenia bolo neúspešné, keďže adresát (IHD) si písomnosť neprevzal. V takomto
prípade nie je možné klásť na tretiu osobu povinnosť zistiť niečo, čo sa fakticky nestalo verejne známym.Žalovaný 1/ sa preto pri nadobúdaní spoliehal na stav evidovaný v katastri, čo je v súlade s materiálnou
publicitou katastra garantovanou zákonom. Prípadné dohody medzi žalobkyňou a IHD o budovaní
inžinierskychsietíaleboinézmluvnévzťahy,naktorésažalobkyňaodvoláva,bolivnútornouvecoutýchto

subjektov a nemali žiaden vplyv na platnosť prevodu voči tretím osobám. Žalovaný 1/ nebol ich stranou,
nemal vedomosť o ich obsahu, a preto nemôže niesť žiadne následky ich plnenia či neplnenia. Podľa
1VObdo/2/2020, ak nadobúdateľ konal v dobrej viere a spoliehal sa na kataster, jeho nadobudnutie má
byť chránené aj za cenu prelomenia zásady nemo plus iuris. Táto judikatúra korešponduje so širšou
tendenciou slovenského práva priznávať ochranu dobromyseľným nadobúdateľom aj v prípadoch, keď

by prísne aplikovanie tradičných zásad vlastníckeho práva viedlo k neprijateľným dôsledkom. Príkladom
je vývoj v oblasti nadobúdania vlastníckeho práva v súvislosti s tzv. dobrovoľnými dražbami, kde
slovenské súdy opustili prísne chápanú zásadu originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva a uznali,
ževtýchtoprípadochmôžedôjsťknadobudnutiutzv.derivatívnehovlastníckehoprávavzáujmeochrany
právnej istoty a dobrej viery nadobúdateľa. Tento vývoj reflektuje potrebu prispôsobenia právnych
princípov realite obchodného styku a ochrane oprávnených očakávaní účastníkov trhu. Analogicky aj v

tomto prípade, kde žalovaný 1/ spoliehal na riadne evidovaný stav v katastri a neexistovali objektívne
varovné signály, je potrebné chrániť jeho nadobudnuté vlastnícke právo. Uprednostňovanie materiálnej
ochrany dobrej viery pred rigidným opakovaním zásady nemo plus iuris je plne v súlade so súčasnými
trendami vývoja slovenského práva a ochrany dôvery v úradné registre. Ak by došlo k striktnej aplikácii
zásady nemo plus iuris v neprospech žalovaného 1/, súdy by založili stav, ktorý by bol v rozpore s

princípom právnej istoty, a navyše by podporili stav nesúladu medzi vlastníckymi právami k pozemkom
a stavbám na nich umiestnených. A preto aj z pohľadu širšej ochrany investícií, práv spotrebiteľov a
zachovania právnej istoty, je nevyhnutné potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným 1/.

24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

25. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

26. „Pokiaľ ide o spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, tieto upravuje zákon rámcovo v ust. §
132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pokrýva tak originárne, ako aj derivatívne nadobudnutie
vlastníckeho práva. Medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, kedy nadobúdateľ

neodvodzuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka - sa zaraďujú vydržanie,
vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci, nadobudnutie zo zákona, nález veci, privlastnenie,
oddelenie prírastku veci a pozemkové úpravy. V prípade derivatívneho nadobudnutia vlastníctva
dochádza k prevodu alebo k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, a
teda je nevyhnutné, aby prevodca (resp. právny predchodca) bol skutočným vlastníkom prevádzanej

veci.“ „Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s
platným právnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj
PL.ÚS33/95).“

27. „Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti

neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí
takvprípadederivatívnehonadobúdaniavlastníckehopráva,akoajvprípadeoriginárnehonadobúdania
vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len
v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno
nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného

nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak
vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera
nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j., že by nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade

nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.

28.Medziinéskutočnostiustanovenézákonom,nazákladektorýchmožnonadobudnúťvlastníckeprávo
k veci (podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tak podľa veľkého senátu obchodnoprávnehokolégia nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem
prípadov výslovne predpokladaných zákonom).

29. Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa,
sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť
ust. § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného (v znení účinnom do 31.
marca 2017) [resp. § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom

od 1. apríla 2017].

30. Pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je
potrebné rozlišovať situácie, keď došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu
predávajúceho od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti,
napríklad z dôvodu (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu na strane predávajúceho.

31. Do prvej skupiny možno zaradiť situácie, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi ich pôvodným vlastníkom a predávajúcim (t .j. prvým
nadobúdateľom) po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a ďalším (dobromyseľným)
nadobúdateľom, prípadne k splneniu rozväzovacej podmienky v obdobnej situácii, alebo k inému

zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho o uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností medzi
predávajúcim a (dobromyseľným) nadobúdateľom [napríklad zrušením rozhodnutia o schválení
príklepu na (daňovej) exekučnej dražbe; prípadne zrušením právoplatného rozhodnutia súdu o určení
vlastníckeho práva po prevode nehnuteľnosti osobou, o ktorej vlastníckom práve bolo právoplatne
rozhodnuté, na tretiu osobu, na základe mimoriadnych opravných prostriedkov]. V takomto prípade

totiž nadobúdateľ nadobudol nehnuteľnosti nielen od subjektu, v prospech ktorého svedčal zápis o
vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ale aj od subjektu, ktorý v čase prevodu
v skutočnosti ich vlastníkom bol. Následná zmena v právnom postavení predávajúceho (napríklad po
odstúpení od zmluvy) na postavenie dobromyseľného nadobúdateľa nemá vplyv a nemôže tak dôjsť
k strate jeho vlastníckeho práva, hoci sa podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka pôvodná

zmluva zrušuje s účinkami ex tunc. Predmetné zákonné ustanovenie sa v takom prípade dotýka len
obligačno - právnych účinkov zmluvy a nie aj vecnoprávnych účinkov zmluvy, a do úvahy medzi
pôvodným vlastníkom a prvým nadobúdateľom (predávajúcim) prichádza iba vysporiadanie spôsobom
predpokladaným v druhej vete ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecno - právne účinky
odstúpenia od zmluvy - t. j., že sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam

priamo zo zákona - prichádza do úvahy vtedy, ak nedošlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na inú
osobu, ktorá ich nadobudla dobromyseľne.

32. Vyššie uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, v zmysle ktorej platí, že

I. Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za
následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v
dobrej viere“ (viď právnu vetu judikátu R14/2009);

II. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje

(ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká
právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi
je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k
uzavretiuzmluvynedošlo.Vlastníckeprávoprevodcusaobnovujezozákona.Tátozmenasadokatastra
nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však

skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne
nadobudnuté treťou osobou“ (viď prvú právnu vetu rozsudku najvyššieho súdu z 20. júla 2011, sp. zn. 6
Sžo/229/2010 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky
č. 5/2014 pod R 81/2014).

33. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neexistencie vlastníckeho práva na strane predávajúceho sa
- okrem zákonom predvídaných výnimiek nemôže kupujúci stať vlastníkom kupovanej veci (uznesenie
NS SR zo dňa 27.apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020).34. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako predávajúca
uzatvorila dňa 12.05.2015 kúpnu zmluvu, v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 20.05.2015, s obchodnou
spoločnosťou Ice Honour Development, a. s., (IHD, a. s.) na pozemky evidované na LV č. XXXX pre k.

ú. E., parc. č. 752/355 - orná pôda o výmere 501 m2, parc. č. 752/36 - orná pôda o výmere 561 m2,
parc. č. 752/7 - orná pôda o výmere 2120 m2, pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo
výške 47 791,- eur. Kúpnu cenu mal kupujúci uhradiť predávajúcej do 60 kalendárnych dní odo dňa
právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Trenčín - odbor katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho
práva k pozemku do katastra nehnuteľností bezhotovostne. V kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli,

že predávajúca je okrem dôvodov ustanovených v zákone oprávnená odstúpiť od zmluvy prípade, že
kupujúci je v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny za pozemky viac ako 1 mesiac.

35. Vklad vlastníckeho práva spoločnosti IHD, a. s., k predmetným pozemkom bol povolený ku dňu
25.05.2015.

36. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kupujúci - spoločnosť IHD, a. s., kúpnu cenu v
zmluvne dohodnutej lehote predávajúcej nezaplatil. Z tohto dôvodu žalobkyňa (predávajúca) adresovala
spoločnosti IHD, a. s., odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 25.06.2018. Zásielka sa žalobkyni vrátila
nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

37. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa písomné odstúpenie od zmluvy
doručovala kupujúcemu - spoločnosti IHD, a. s., na adresu L. X, XXX XX N., ktorú mala v danom čase
evidovanú v obchodnom registri ako adresu. Zásielka sa žalobkyňa vrátila dňa 22.08.2018 s oznámením
pošty, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že písomné odstúpenie
od zmluvy bolo doručované na adresu kupujúceho, ktorá bola známa z obchodného registra a túto

zásielku si kupujúci neprevzal v odbernej lehote, dostalo sa odstúpenie od zmluvy do jeho dispozície,
t. j. mal možnosť sa s ňou v prípade prevzatia zásielky v úložnej dobe na pošte oboznámiť, bez ohľadu
na to, že túto si neprevzal. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval odstúpenie žalobkyne od
kúpnej zmluvy za platný právny úkon, ktorého následkom je zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2015
v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2015 ex tunc, t. j. od začiatku.

38. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu právny záver súdu prvej inštancie o platnom odstúpení
žalobkyneodkúpnejzmluvy,uzavretejsobchodnouspoločnosťouIHD,a.s.,nespochybnil;jehovýhrady
smerovali iba k ne/vedomosti žalovaného 1/ o odstúpení žalobkyne od predmetnej kúpnej zmluvy.

39. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

40. Vychádzajúc z uvedeného, platným odstúpením žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavretej so
spoločnosťou IHD, a. s., došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2015 v znení jej Dodatku č. 1 zo

dňa 20.05.2015 ex tunc, t. j. od začiatku, v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa
sa opätovne stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

41. Je tak zrejmé, že pokiaľ spoločnosť IHD, a. s., ako nevlastník spornej nehnuteľnosti, vlastnícke
právo k pozemku parc. č. 752/7 - ostatná plocha o výmere 2120 m2 (pôvodne evidovaného na LV č.

XXXX pre k. ú. E.) previedol na žalovaného 1/ na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo
dňa 11.03.2019, t. j. až po platnom odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou
IHD, a. s., takýto prevod je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko prevodca - spoločnosť
IHD, a. s., už v tom čase nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. A to s poukazom na právnu zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transfere

potest quam ipse habet), napriek tomu, že v čase vykonania tohto právneho úkonu bola spoločnosť
IHD, a.s., zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Z vyššie citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021 totiž vyplýva, že
ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá

výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. V citovanom rozhodnutí NS SR uvádza, že:
„Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom (jeho katastrálnym
odborom) nie je možné podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia chápať ako rozhodnutiesprávneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej
osoby k nehnuteľnostiam, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe zmluvy podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aby však došlo de iure

k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a nie len k zmene faktického stavu (t. j. stavu
zapísanému v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené vyššie,
a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i
len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Dobrá viera nadobúdateľa v správnosť zápisov v
katastri nehnuteľností je limitovaná právnou úpravou katastra. Absenciu vlastníckeho práva na strane
prevodcu (okrem zákonom predpísaných výnimiek) vzhľadom na uvedené nie je možné zhojiť ani
odkazom na princíp právnej istoty argumentujúc správnosťou aktov štátu, a preto nie je možné dospieť
k záveru, že by mala byť priznaná ochrana "vlastníckemu" právu nadobúdateľa, hoci konajúcemu
v dobrej viere. Pokiaľ ide o princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v

platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, považuje veľký senát
obchodnoprávneho kolégia za nevyhnutné zdôrazniť, že "predmetná zásada, vychádza z toho, že právo
bolo skutočne nadobudnuté, a teda, že niekto sa stal jeho subjektom, a preto spravidla nemôže byť
tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal
prevodca (predchádzajúci prevodca) vlastníkom veci. Predpokladom uplatnenia tejto zásady, a teda aj

princípuprávnejistotyje,ženadobúdateľvecnadobudolodskutočnéhovlastníkaanieodnevlastníka"(k
tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. 6Cdo/107/2011). Je tak zrejmé, že ak
"nadobúdateľ nehnuteľností" mal nadobudnúť vec od osoby, ktorá v skutočnosti nebola jej vlastníkom,
toto vlastnícke právo v skutočnosti nikdy nenadobudol, a preto sa nemôže dovolávať ochrany práva
nadobudnutého v dobrej viere.“

42. Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú
taxatívneupravenéjednotlivými,vyššieuvedenýmiprávnymipredpismi(viďods.29rozhodnutia),pričom
predmetná vec medzi takéto výnimky nepatrí. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď
uprednostnil ochranu žalovaného 1/ ako dobromyseľného nadobúdateľa pred zásadou nemo plus iuris.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne považoval za dôvodné. Preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

44. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).