Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010868
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124010868.1

Uznesenie

MestskýsúdBratislavaIvBratislave,sudcompreprípravnékonanieJUDr.JurajomKapinajom,vtrestnej
veci obvineného: C. L., X.. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 g) Trestného zákona
dňa 28.02.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku súd

trestnú vec vedenú proti obvinenému:

C. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XX, E., Z., H.

ktorý je trestne stíhaný podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, zo dňa 27.02.2024, sp. zn.
3 Pv 76/24/1105, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)) Trestného zákona ktorého sa mali

dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 25. februára 2024 v čase okolo 18.27 hodiny v Bratislave na ulici Panónska cesta 16, v obchodnom
centreDanubia,vpredajniKaufland,odcudzilpočasriadnychotváracíchhodínzpredajnejplochytovara
to 1 kus CavitalKav. červený 100g v hodnote 3,39 € a to takým spôsobom, že zobral tovar z regálu, vložil

si ho do tašky, ktorú mal prevesenú cez plece a následne s uvedeným tovarom prešiel cez pokladničnú
zónu bez zaplatenia, kde bol následne obmedzený na osobnej slobode pracovníkom SBS služby, čím
poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika verejná obchodná spoločnosť, IČO: 35790164,
so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava spôsobil celkovú škodu krádežou v celkovej výške 3,39 €,
pričom tohto skutku sa dopustil po tom, čo bola dňa 25. februára 2024 v predajni Tesco Extra v
obchodnom centre Galéria, na ulici Panónska cesta 25, Bratislava, postihnutý za spáchanie priestupku

podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa
dopustil dňa 25. februára 2024, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- €, evidovaná pod
číslom blokov: Z. XXXXXXX a Z. XXXXXXX

postupuje

Príslušnému okresnému úradu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať
ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Bratislava V, podala dňa 27.02.2024 na Mestský súd Bratislava I obžalobu, sp. zn.
3Pv 76/24/1105-5 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. ag) Trestného zákona , ktorého sa mal
dopustiť obvinený na tom skutkovom uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Samosudca postupom podľa § 348 Trestného poriadku s poukazom na § 241 Trestného poriadku
preskúmal obžalobu a k veci sa vzťahujúci predložený spis a z ich obsahu zistil, že žalovaný skutok hocinapĺňa všetky obligatórne pojmové znaky prečinu podvodu nie je trestným činom, z dôvodu nepatrnej
závažnosti podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ale by mal byť prejednaný ako priestupok.

Obvinený pri svojom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal, že v sobotu celú noc pil
a v nedeľu ráno šiel do obchodu, zobral tam fľašu vína a kúsok mäsa a išiel tam, kde treba zaplatiť, ale
bola tam veľká rada, tak sa rozhodol, že to obíde, bol veľmi opitý a keď už prišla polícia, pochopil, čo
urobil, zaplatil pokutu a išiel domov (priestupok zo dňa 25.02.2024 o 13:25 hod.).
Následne keď prišiel domov, trošku si pospal, nemal čo jesť, tak sa vrátil naspäť do obchodu, kúpil si

zemiaky, plechovku piva a fľašu vína, to držal v rukách a mal v rukách ešte malú konzervu v cene cca
3 €, a aby mu nevypadla z rúk, tak si ju dal do tašky, keď išiel k samoobslužnej pokladni, nechápal,
ako to má nablokovať, bola tam pracovníčka, ktorá mu pomohla a kým sa učil ako má obsluhovať tú
pokladňu, zabudol na tú konzervu v taške. On si ju mohol aj chcel kúpiť, ale zabudol, lebo mal všetko v
rukách a nemal vozík, bol znervóznený tou samoobslužnou pokladňou, tak zabudol na tú konzervu. On
nechcel kradnúť, pretože mu ráno policajti vysvetlili, že keď ešte niečo ukradne, bude zle a preto prišiel s

peniazmi do obchodu, bolo to nedorozumenie, čestne hovorí, že si tú konzervu chcel kúpiť, mal peniaze,
zľakol sa pri pomyslení na to ráno, rozplakal sa, keď je opitý, tak nerozmýšľa nad tým, čo robí, doma ho
rodičia kontrolujú a tu sa napil s kamarátmi, lebo všetci pili, pričom on ináč nepije, lebo jeho mama je
chorá a on nemôže piť, prišiel na Slovensko sem, aby zarobil na jej operáciu, veľmi sa ospravedlňuje a
veľmi to ľutuje, čo sa stalo, celý ten čas počas dní, čo strávil v CPZ všetko pochopil, že keď je človek

opitý, koľko hlúpostí vie urobiť. (skutok zo dňa 25.02.2024 o 18:27 hod.).

Z aktuálneho odpisu z registra trestov obvineného vyplýva, že obvinený nemá v odpise z registra trestov
žiaden záznam, a z predloženého spisu súd zistil, že ten istý deň t.j. dňa 25.02.2024 o 13:25 hod. bol
postihnutý za priestupok proti majetku za drobnú krádež pričom blokovú pokutu hradil na mieste.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa § 204 ods.
1 , sudca pre prípravné konanie
vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania a skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do
väzby, ak je podaný, a prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2 , určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla
do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí
niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g) ; termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň
doručí obžalobu, a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu

aj obhajcovi.

Podľa § 136 Trestného zákona, kde tento zákon spája s uplynutím určitej lehoty počítanej na dni nejaký
účinok, nezapočítava sa do nej deň, keď nastala právna skutočnosť určujúca jej začiatok.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 .
Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či vôbec mohla byť naplnená
objektívna stránka trestného činu a to, „že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch

postihnutý“. Totiž podľa výkladového pravidla, uvedeného v § 136 Trestného zákona, sa jedná o
interpretačné pravidlo riešenia časového určenia, ktorý sa vyskytuje v trestnom zákone. Neuplatňuje
sa tu pravidlo počítania času podľa trestného poriadku. S uplynutím určitej doby je spájaný v trestnom
zákone nejaký účinok. V konkrétnom prípade obvinený spáchal dňa 25.02.2024 o 13:25 hod. priestupokproti majetku a následne ten istý deň 25.02.2024 o 18:27 hod. spáchal priestupok ďalší. Ak teda súd
vykladá uvedené interpretačné pravidlo tak, že lehota (v posledných 12 mesiacoch postihnutý) plynie,
až deň nasledujúci, po spáchaní prvého priestupku, nemohol obvinený naplniť spáchaním druhého

priestupku v ten istý deň o pár hodín neskôr objektívne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, keďže lehota mu plynie až deň nasledujúci po spáchaní prvého
priestupku (teda až dňa 26.02.204).
Pokiaľ sa však jedná o iné typy časového určenia, výkladové pravidlo §-u 139 sa neuplatňuje. Napríklad
ak je v zákone stanovená určitá doba od ktorej nastávajú určité účinky postupuje sa podľa pravidla

"a momento ad momentum", ako napríklad pri väzbe, prípadne o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, kde sa počítajú lehoty po polovici výkonu trestu, po dvoch tretinách v zmysle §
60 ods. 1 Trestného zákona.

Nad rámec uvedeného, ak by sa nebolo možné stotožniť s týmto záverom súdu, že nebola naplnená
objektívna stránka trestného činu, a už druhým spáchaným priestupkom v ten istý deň by obvinený

naplnil objektívny znak (bol v posledných 12 mesiacoch postihnutý), teda lehota 12 mesiacov plynie „od
momentu k momentu“, súd poukazuje i na ďalšie výkladové pravidlo upravené v § 10 ods. 2 Trestného
zákona, a to že ak by aj boli naplnené všetky obligatórne pojmové znaky žalovaného prečinu obvineným
z formálneho hľadiska, súd hodnotil i závažnosti konania obvineného ako materiálnej podmienky jeho
trestnosti.

Súd na tomto mieste dôsledne vyhodnocoval spôsob vykonania predmetného činu, okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, pohnútku a motív obvineného, ako aj závažnosť konania z hľadiska škodového následku
pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu sa stal, dopustil sa ho obvinený,
avšak pre absenciu jeho materiálnej stránky, teda nepatrnej závažnosti, tento skutok nie je trestným
činom. Uvedený záver súd opiera o nasledovné úvahy:

- motívom konania obvineného nebol úmysel kradnúť, pričom svoje pohnútky dostatočne vysvetlil vo
svojej výpovedi pred súdom, že bol roztržitý, zabudol že si do vrecka vložil tovar v hodnote 3,39,- Eur,
- nepatrnosť, ako znak vylučujúci trestnosť prečinu, vidí súd v druhu a množstve odcudzeného tovaru,
keď sa jednalo o jednu konzervu jedla v hodnote 3,39,- Eura, pričom tieto boli vrátené, teda škoda
poškodenému nevznikla,

- rovnako tak skutočnosť, že obvinený po tom, čo bol prichytený pri prvom priestupku, tak pokutu hneď
na mieste uhradil, čo nebýva zvykom pri páchaní priestupkov proti majetku, že osoba priestupcu, má
pri sebe peniaze na úhradu pokuty. Treba poukázať i na to, že obvinený riadne za nákup ktorý vložil v
samoobslužnej pokladni zaplatil a zabudol na to, že si dal jeden kus tovaru do vreca.
- Aj v osobe obvineného nie je možné vidieť klasického zlodeja, keďže tento prišiel na Slovensko za

prácou, aby zarobil peniaze na operáciu jeho mamy, mal pri sebe peniaze, ktorými bol schopný za tovar
zaplatiť.

Podľa názoru súdu trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo naj-
závažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti,

nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Pravidlo „ultima ra-
tio“ je možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného
zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.

Súd preto zastáva názor, že za tých okolností, akých ku skutku došlo v danom konkrétnom prípade,

hoci konanie obvineného napriek tomu, že po formálnej stránke napĺňa pojmové znaky prečinu krádeže,
svojou intenzitou nedosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť. Použitie trestnej represie,
by malo byť uplatňované výhradne tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp. závažným
škodovým následkom.

S poukazom na uvedené a pri použití cit. zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokutohtouzneseniaatrestnúvecobvinenéhopostúpilnaprejednaniepríslušnémuokresnémuúradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať obvinený a prokurátor do troch
pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v

Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.