Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722201252.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Č. R., G..Y..,

Y. Y. Ž. XX, U. XXX XX, Z. : XX XXX XXX zastúpeného Y. J., R., F. &. R. s. r. o., so sídlom W. O. W., J.
Q. XX, U. - mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO : XX XXX XXX proti žalovanému Stavebné bytové
družstvo občanov so sídlom v Pezinku, so sídlom Na Bielenisku 4, Pezinok 902 01, IČO : 00 170 364 o
zaplatenie regresného nároku na náhradu škody vo výške 174,24 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

:

I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému vo výške určenej
v uznesení o určení výšky náhrady trov súdneho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia o
určení výšky náhrady trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2022 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 174,24 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu
trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s poškodenou J. R. poistnú

zmluvu DOMOS, na základe ktorej sa Žalobca zaviazal v prípade poistnej udalosti nahradiť škodu. Dňa
11.7.2020 prišlo k poistnej udalosti, keď poistený majetok bol poškodený vytopením. Šetrením sa zistilo,
že vytopenie nastalo stečením vody z terasy (balkóna). Za údržbu spoločných častí bytového domu
zodpovedá Žalovaný, ktorý vystupuje v rámci svojej prevádzkovej činnosti. Celková výška škody bola
vyčíslená na 174,24 eura pričom žalobca nahradil poškodenej škodu vo výške 174,24 eura. Žalobca
je preto oprávnený požadovať náhradu škody vo výške 174,24 eura od žalovaného. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak žalovaný odmietol zaplatiť požadovanú sumu, keď lehota

na zaplatenie uplynula 17.05.2022, pričom za prvý deň omeškania sa považuje deň 18.05.2022. V
písomnom podaní zo dňa 26.10.2022 PZ žalobcu uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného
ako správcu bytového domu. Ochrana podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka nevyžaduje
protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá, keď stačí spôsobenie škody prevádzkovou
činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na zavinenie a bez ohľadu na porušenie určitej právom uloženej
povinnosti. Na vznik zodpovednosti stačí príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou
spôsobenou touto činnosťou, ide teda o zodpovednosť za výsledok. Žalovaný nepredložil žiaden

dôkaz, z ktorého by vyplýval liberačný dôvod. Bolo povinnosťou Žalovaného udržiavať bytový dom v
takom stave, aby poškodená mohla byt užívať bez rušenia a to vrátane bez zásahu do jej majetkovej
sféry. Výšku škody považuje žalobca za preukázanú predloženými listinnými dôkazmi. V písomnom
podaní zo dňa 08.02.2023 PZ žalobcu uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého byvyplýval liberačný dôvod vo vzťahu ku vzniknutej škodovej udalosti. Ak teda žalovaný nepreukázal
liberačný dôvod, žalobca jednoznačne preukázal právny základ uplatneného nároku. Bolo povinnosťou
žalovaného udržiavať bytový dom v takom stave, aby poškodená mohla byt užívať bez rušenia a

to vrátane bez zásahu do jej majetkovej sféry, ktorý zásah nastal škodovou udalosťou popísanou v
podanej žalobe. Zatečenie dažďovou vodou jednoznačne predstavuje zásah do pokojného užívania
bytu poškodeným. Zatečenie dažďovou vodou nemá absolútne žiaden súvis s osobou majiteľa bytu na
vyššom poschodí. Pri riadnom udržiavaní spoločných častí domu nemôže prísť k takémuto zatečeniu.
Je povinnosťou žalovaného preukázať, že ku škode prišlo v dôsledku iného porušenia povinnosti resp.

porušenia povinností inou osobou, inak v dôsledku objektívnej zodpovednosti zodpovedá za vzniknutú
škodu. Výška škody je preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Na pojednávaní dňa 06.03.2023
PZ žalobcu uviedol, že došlo k zatečeniu do bytu vo vlastníctve poškodenej, ktorá mala s nami poistnú
zmluvu na základe tejto sme plnili a preto si uplatňuje regresný nárok. K zatečeniu došlo z terasy a teda
správca porušil svoju povinnosť zabezpečiť nerušené užívanie bytov a nebytových priestorov v dome
a teda vznikla zodpovednosť správcu za vzniknutú majetkovú ujmu. Pán Števlík, by bol zodpovedný

za činnosť, ktorá by bola započatá ním samým, tu išlo o atmosférické zrážky, p. Števlík, nemôže
zodpovedať za kvalitu betónu, prípadne tesnenia. Na pojednávaní dňa 24.04.2024 PZ žalobcu uviedol,
že likvidácia bola vykonaná z poistného rizika - atmosférickej zrážky tak ako o tom vypovedá článok
3, bod 1.1.1 písm. k) ako aj článok 6, bod 3, zmluvných dojednaní. Výška škody bola určená podľa
likvidačného protokolu rozpočtom na základe zápisu o škode. Nejedná sa o liberačný dôvod, ide o

objektívnu zodpovednosť správcu za údržbu nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 PZ žalobcu
uviedol, že podstatou sporu je, či presiaknuté dažďové vody z terasy presiakli v dôsledku protiprávneho
konania či žalovaného alebo vlastníka t.j. R. Š.. Podľa článku 2, bod 1, písm. b) má žalovaný vykonáva
revíznu činnosť, to znamená, že má priebežne vyhľadávať a odstraňovať poruchy a má zabezpečiť
užívateľnosť bytov jednotlivými vlastníkmi bytov. Toto žalovaný nesplnil, keďže došlo k zatečeniu bytu

poistenej. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 PZ žalobcu uviedol, že výpoveď p. Števlíka uvádzajúceho,
že problémy majú všetci svedčí o tom, že žalovaný si neplní riadne svoju povinnosť udržiavať bytový
dom t.j. spoločné časti spoločné zariadenia a preto zodpovedá za vzniknutú škodu. V prejedávanej veci
by škoda vznikla bez ohľadu na užívanie a bez ohľadu na vlastníctvo bytu s terasou. Zatekanie do bytu
v bytovom dome v dôsledku dažďa je spôsobené neplnením si povinnosti správcu riadne vykonávať

správu bytového domu.

2. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.10.2022 uviedol, že žalovaný za zatečenie z terasy
(balkóna) nenesie žiadnu zodpovednosť, nakoľko toto nie je spoločným zariadením bytového domu a ani
spoločnou častou bytového domu a teda ani nemal a ani nemohol mať povinnosť sa o túto nehnuteľnosť

starať s náležitou odbornou starostlivosťou. Poukazuje na zápis o škode na veciach vypracovaným
žalobcom, kde ako príčinou vzniku škody v byte poistenej boli atmosférické zrážky, kedy cez netesnosti
terasy bytu o poschodie vyššie (majiteľ Dušan Števlík), dažďová voda zatiekla do izby poistenej o
poschodie nižšie. Nie je ničím preukázané, že žalovaný porušil akúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákona. Žalovanému nebolo preukázané, že škodu zapríčinil porušením povinností a preto za

túto ani nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. V podaní zo dňa 01.02.2023 žalovaný uviedol, že sa
nemôže jednať o objektívnu zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú na majetku klienta žalobcu.
Žalovaný sa pri výkone svojich činností sa riadi zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov,
v ktorom zákone sa upravujú práva a povinnosti žalovaného - správcu. Z ustanovenia § 2 ods. 4 z.
č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že žalovaný za zatečenie z terasy (balkóna) nenesie žiadnu zodpovednosť

a to ani objektívnu, nakoľko toto nie je spoločným zariadením bytového domu a ani spoločnosťou
častou bytového domu a teda nemal a ani nemohol mať povinnosť sa o túto nehnuteľnosť starať s
náležitou odbornou starostlivosťou. Poukazuje na zápis o škode na veciach M. U. M. D.G. XX.XX.XXXX,
podľa ktorého príčinou vzniku škody v byte poistenej na adrese Silvánova 6, Pezinok, boli atmosférické
zrážky, kedy cez netesnosti terasy bytu o poschodie vyššie, dažďová voda zatiekla do izby poistenej

o poschodie nižšie. Žalovaný nenesie žiadnu a ani objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú
zatečením do bytu poškodenej z terasy jeho majiteľa. Nie je ničím preukázané porušenie akejkoľvek
povinnosť žalovaného vyplývajúcej mu zo zákona. Na pojednávaní dňa 06.03.2023 žalovaný uviedol,
že správca spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia, pokiaľ terasa bola nadobudnutá jednotlivými
vlastníkmi bytov a je prístupná len pre jednotlivých vlastníkov bytom, nejedná sa o spoločnú časť, ale

o súčasť bytu, nie je preto zodpovednosťou správcu za akúkoľvek vadu tejto terasy. Správca spravuje
bytový dom od 01.07.2007, nebol pri preberaní domu zhotoviteľa, nezodpovedá za prípadné vady
diela, alebo kupovanej veci, nemal žiaden vplyv na preberanie bytov a bytového domu od zhotoviteľa
alebo predávajúceho, nemôže teda niesť zodpovednosť ako správca za prípadné vadné tesnenie.Správca nemá prístup na balkón ani terasu, nemôže toto sám o sebe kontrolovať, nemôže byť preto
ani zodpovedný za prípadné zhoršenie stavu veci. V podaní zo dňa 19.03.2024 žalovaný uviedol,
že na prechod práva poškodeného poisteného na poistiteľa musí ísť o škodu spôsobenú poistnou

udalosťou. Podľa žalobcom predloženej nekompletnej a značne zredukovanej poistnej dokumentácie
bolo uzatvorené poistenie domácnosti DOMOS KOMPAKT, toto poistenie sa dojednáva okrem iného
pre prípad škody spôsobenej živelnou udalosťou vo forme atmosférických zrážok. Poistná zmluva
predpokladá, že v prípade škodovej udalosti dochádza k jej vzniku v dôsledku živelnej udalosti,
aby mohlo ísť o poistnú udalosť, teda ide o živelnú udalosť, ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť

prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo
možné vynaložiť. Žalobca ako príčinu vzniku škody uviedol zrážky v spojení s netesnosťami terasy.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.2.2023 výslovne uviedol, že pri riadnom udržiavaní spoločných
častí domu nemôže prísť k takémuto zatečeniu, žalobca teda považuje netesnosti terasy spôsobené
nie riadnou údržbou za príčinu zatečenia. Podľa článku 3 ods. 1.1.5 písm. k) Zmluvných dojednaní
sa poistenie nevzťahuje ani na škody a následné škody, ktoré vyplývajú a/alebo vznikli v príčinnej

súvislosti s nesprávnou údržbou a/alebo opravou. Po nahlásení škodovej udalosti žalobca uskutočňuje
vyšetrovanie, ktorého závery sú záväzné pre samotného žalobcu a poškodeného v rámci plnenia ich
práv a povinností z poistnej zmluvy. Žalobca podľa vlastných záverov šetrenia spája vznik škody s
nesprávnou údržbou, teda ide o škodu, ktorú mal v zmysle zmluvných dojednaní vylúčiť z poisteného
plnenia. Príčina vzniku škody nebola zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázaná. Ak však žalobca

spája vznik škody nie s živelnou udalosťou, ale s nesprávnou údržbou, ide o škodu, ktorá mala byť
v zmysle Zmluvných dojednaní vylúčená z poistenia. S ohľadom na vyššie uvedené nie je možné zo
strany žalobcu uplatňovať nárok s poukazom na ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné vychádzať z úpravy vlastníckych vzťahov danej pri prvom prevode bytu č. 46 a taktiež
pri následnom prevode bytu č. 46, t. j. čo všetko bolo predmetom prevodu do výlučného vlastníctva,

čo tvorilo príslušenstvo daného bytu. Uvedené potvrdzujú aj vyjadrenia poškodenej ako svedkyne z
výsluchu, ktorá sa opakovane vyjadrila a potvrdzovala, že terasa je užívaná iba vlastníkmi bytu č.
46, prístup na ňu je len z dotknutého bytu a je vlastníctvom manželov Š.. Y. U. príčinu zatečenia
vydedukoval, resp. intuitívne vyhodnotil a určil bez toho, aby skontroloval dotknutú terasu, resp. priestor
nad miestom zatečenia, takto nedostatočne zadokumentovaná škodová udalosť nemôže byť podkladom

pre uplatnenie nároku zo strany žalobcu voči žalovanému. Nebolo preukázané, že príčinou zatečenia
boli netesnosti terasy. Príčinou vzniku zatečenia mohli byť aj iné okolnosti, ktoré nie je možné v stave
zadokumentovania škodovej udalosti vylúčiť. Napríklad, na terase mohli prebiehať stavebné práce,
v dôsledku ktorých nastalo zatečenie, mohol tam byť vývod na vodovod alebo hadica na polievanie
kvetov, ktoré pretekali alebo nádrž s vodou, ktorá sa prevrhla. Sama terasa vôbec nemusela v čase

škodovej udalosti vykazovať netesnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nedošlo ani k
riadnemu zadokumentovaniu presnej príčiny zatečenia. Žalobca nemôže počítať s tým, že intuitívne
vyhodnotí príčinu škody. Činnosťou správcu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými sa pre vlastníkov
zabezpečuje prevádzka, údržba, oprava rekonštrukcia, modernizácia spoločných častí. Správou domu
je obstarávanie tovarov a služieb, ktorými sa zabezpečuje pre vlastníkov napríklad údržba či oprava

spoločných častí bytového domu. Túto činnosť uskutočňuje správca povinne v súčinnosti s vlastníkmi,
ktorí rozhodujú o veciach týkajúcich sa spoločných častí domu a teda majú povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a povinnosť hlasovaním rozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú spoločných častí
domu vrátane výberu dodávateľov. Rozhodnutiami vlastníkov je správca viazaný, t. j. je povinný sa nimi
riadiť. Prevádzkovou činnosťou správcu nie je rozhodovať o spoločných častiach bytového domu, ale

iba napĺňať rozhodnutia vlastníkov, t. j. tieto vykonávať. Správca nemôže byť zodpovedný za konečný
stav spoločných častí a prípadnú škodu spôsobenú ich stavom. Správou domu nie je rozhodovanie
o spoločných častiach a ani samotný výkon opráv, údržby spoločných častí, ale obstaranie služieb/
tovaru na ich zabezpečenie na základe rozhodnutia vlastníkov. Rozsah zodpovednosti môže byť daný
len rozsahom prevádzkovej činnosti. Ak by sme vychádzali z predpokladu, že terasa nevykazovala

žiadne technické a stavebné nedostatky, žalovaný by mohol s ohľadom na intenzitu prípadných
zrážok (napríklad extrémne prívalové dažde) využiť liberačný dôvod, t. j. že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, keď prívalový dážď, ktorý spôsobí zatečenie
by bolo nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Bolo preukázané,
že vlastníci bytu č. 46 neumožnili vstup na terasu za účelom plánovanej opravy, opravu mali vykonať

sami v nezistenej kvalite, čoho následkom je zodpovednosť vlastníkov bytu č. 46 za spôsobenú škodu,
avšak za predpokladu, ak by bolo vôbec preukázané, že škoda vznikla potenciálnou netesnosťou
terasy. Iným liberačným dôvodom je to, že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
Ak by bola terasa spoločná, poškodená ako vlastnícka bytu v bytovom dome by súčasne bola ajspoluvlastníckou terasy. Ak malo byť príčinou škody pretečenie zrážkovej vody cez netesnosti terasy,
teda príčinou škody mal byť stav terasy, ide o zodpovednosť spoluvlastníkov terasy, vrátane poškodenej
ako spoluvlastnícky, že nedošlo k plánovanej údržbe/oprave terasy a následne došlo k zatečeniu.

Spoluvlastníci terasy neumožnili jej opravu, teda zabránili oprave terasy, respektíve vykonali stavebné
činnosti sami. V predmetnom prípade by sa uplatnil liberačný dôvod, a to, že škoda bola spôsobená
vlastným konaním (nekonaním) poškodeného. Za stav spoločnej časti zodpovedajú vlastníci vrátene
poškodenej a nie správca v rámci prevádzkovej činnosti. Na pojednávaní dňa 24.04.2024 žalovaný
uviedol, že terasa je vo vlastníctve vlastníka bytu, nie ich spoločnou časťou, ani zariadením bytového

domu. Namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, keďže podľa poistných podmienok výluka zahŕňa
správnu údržbu, pričom sám žalobca konštatoval, nesprávnu údržbu vo výsledku šetrenia poistnej
udalosti, aj keď sa nestotožňujeme so závermi žalobcu. Nebola zistená príčina vzniku škody, čo vyplýva
aj z výsluchu svedkov, keď technik len dedukciu zistil, čo bolo príčinou vzniku škody, a nevykonával
obhliadku. Samotná skutočnosť, že ide o riziko atmosférickej zrážky nevylučuje, použitie výluky. Pokiaľ
by škoda vznikla v dôsledku atmosférických zrážok, t.j. v dôsledku živelnej udalosti, a tým pádom

neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod v prevádzke, išlo by o liberačný dôvod na strane žalovaného.
Len v rozsahu obstarávania tovarov a služieb správcom pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov
môže byť jeho zodpovednosť, správca nezodpovedá za kvalitu vyhotovenia jednotlivých spoločných
častí pre vlastníkov bytu, keďže nerealizuje opravu ani údržbu, ale obstaráva tieto služby v súčinnosti
s vlastníkmi bytov. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 žalovaný uviedol, že keďže terasa je súčasťou bytu

vo T. R.. Š., terasa nespadá pod správu bytového domu ako spoločná časť bytového domu. Nebola tiež
preukázaná príčina vzniku škody, správca vykonáva len prevádzkovú činnosť pričom len v jej rozsahu
môže byť zodpovedný .

3.SúdvykonalvovecidokazovanieoboznámenímsobsahomlistínnávrhpoistnejM.Č..XXXXXXXXXX,

Zápis o škode na veciach, Hlásenie poistnej udalosti, Výpis z účtu, Likvidačný protokol, list žalobcu
žalovanému zo dňa 30.03.2022 s doručenkou, Kúpna zmluva zo dňa 04.03.1997, Darovacia zmluva
zo dňa 15.04.1999, Všeobecne poistné podmienky - D.-O. XXXX, T.-D.-XXXX, M. D. D.-X. XXXX, D.
X. X. S. G. W. T. T. X., T. Y. J. R., Z.. M. U., D. Š. tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil

skutkový stav nasledovným spôsobom : Z Kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.1997 má súd preukázané
uzavretie zmluvy medzi Katarínou Ševčíkovou ako kupujúcou a spoločnosťou W., Y.. Y. N..K.., J. X,
XXX XX R., Z. : XXXXXXXX ako predávajúcim, ktorou sa predávajúci zaviazal previesť vlastnícke
právo k 3-izbovému bytu č. 46 na IV. nadzemnom podlaží s príslušenstvom, podkrovnom obytného
priestoru, kde príslušenstvo tvorí kuchyňa, jedálenský kút, predsieň, chodba, kúpeľňa, WC, dva balkóny,

terasa a pivnica č. 46 o výmere 4,93 m2 a kupujúca sa zaviazala za toto zaplatiť kúpnu cenu v
slovenských korunách. Z Darovacej zmluvy zo dňa 15.04.1999 má súd preukázané uzavretie zmluvy
medzi X. Š. G. D. G. Katarínou Š. G. D. Š. ako obdarovanými ktorou darkyňa previedla na obdarovaných
vlastníctvo bytu č. 46 na IV nadzemnom podlaží s príslušenstvom a obytným podkrovným priestorom.
Z návrhu poistnej zmluvy č. 8510731411 má súd preukázané, že J. R. ako vlastníčka bytu č. 7 na 3.

poschodí uzatvorila so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok J. R. platiť poistné a záväzok
žalobcuzaplatiťMáriiPastorovejzmenšeniemajetkupoškodenímpredmetnéhobytuazariadeniasatam
nachádzajúceho treťou osobou do výšky 24.000,-eur a zaplatiť M. J. R. jej záväzok z jej protiprávneho
konania v súvislosti s vlastníctvom predmetného bytu a to všetko za podmienok v zmluve, ktorých
súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky. Zo Zmluvných dojednaní DOMOS-KOMPAKT 2018 má

súd preukázané, že predmetom poistenia budovy je v poistnej zmluve uvedený byt v bytovom dome
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (časť A čl.
1 ods. 1). Poistenie budovy sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci rizikami
vrátane krupobitia a atmosférických zrážok (časť A čl. 3 bod I.1). Atmosférickým zrážkami sú častice
vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary a ktoré padajú z oblohy či kondenzujú (časť E ods. 1).

Za škody spôsobené atmosférickými zrážkami sa považujú poškodenia alebo zničenie poistenej veci v
interiéri v mieste poistenia vodou z dažďových zrážok. Za poistnú udalosť sa nepovažuje škoda, ku ktorej
došlo vniknutím atmosférických zrážok do miest poistenia cez otvorené okná, dvere alebo iné otvory,
cez otvory v streche spôsobené obnovami, rekonštrukciami alebo inými prácami (časť E ods. 86). Zo
Všeobecných poistných podmienok - DOMOS-COMPACT 2018, VPP-DK-2018 má súd preukázané, že

poistenie sa nevzťahuje na škody a následné škody, ktoré vyplývajú a/alebo vznikli v príčinnej súvislosti
s/so úmyselným konaním poisteného (čl. 6 ods. 1 písm. b)). Poistnou udalosťou je náhodná udalosť,
ktorá nastala v mieste poistenia a zároveň nastala počas trvania poistenia a zároveň spôsobila škodu
na poistenej veci, v dôsledku ktorej vznikla poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie (čl. 11ods. 1). Poistený je pred uzavretím poistnej zmluvy a počas doby trvania poistenia povinný udržiavať
predmet poistenia v dobrom technickom stave podľa platných noriem, starať sa o predmety poistenia
a dbať aby poistná udalosť nenastala, dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu škody alebo k

zmenšeniu jej rozsahu, keď už škoda nastala a netrpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích
osôb (čl. 15 ods. 1 písm. e), f), h)). Zo Zápisu o škode na veciach má súd preukázané, že pracovník
žalobcu skonštatoval vznik poškodenie bytu J. R. dňa 11.07.2020, keď príčinou vzniku škody v byte
poistenej boli atmosférické zrážky, kedy cez netesnosti terasy bytu o poschodie vyššie dažďová voda
zatiekla do izby poistenej o poschodie nižšie, kde došlo k zatečeniu stierky a maľovky s viditeľnými

fľakmi na strope a stene obvodovej steny. Z Hlásenia poistnej udalosti má súd preukázané, že J. R.
oznámila dňa 30.07.2020 poškodenie jej bytu zatečením do izby pod terasou suseda. Z výpis z účtu
má súd preukázané vyplatenie sumy 172,24 eura J. R.. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 30.03.2022
s doručenkou má súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 174,24 eura za
škodu, ktorá vznikla J. R. na byte pri poistnej udalosti dňa 11.07.2020. Na pojednávaní dňa 24.05.2023
Mária Pastorová ako svedkyňa uviedla, že má poistenie bytu, asi pred troma rokmi v lete zistila zatečenie

od susedov do jej izby, zavolala domovú dôverníčku R. Y., tá to pozrela, svedkyňa následne kontaktovala
žalobcu, tento poslal osobu - odhadára, ktorý prišiel, vyfotil si zatečenie, poprezeral si to všetko, išiel k
susedom na terasu, že sa tam pozrie, povedal, že sa vráti, ale sa už nevrátil. Asi po mesiaci mi prišiel
list od žalobcu, že škoda je zlikvidovaná a peňažná suma vo výške 170,42 € mi bola vyplatená. V byte
býva od r. 2007. V minulosti došlo raz k vytopeniu od terasy od suseda a raz či prasklo potrubie alebo

zabudol zastaviť kohútik došlo k vytopeniu kuchyne, obývačky a chodby. Zatečenie terasy v minulosti
riešilo družstvo, špáry sa vyspravili, družstvo chcelo opraviť terasu, ale sused povedal, že tam nikoho
nepustí, opravoval si to sám vo vlastnej réžii. Druhé veľké zatečenie sa riešilo cez poisťovne, sused
má myslím Allianz a poisťovne si to medzi sebou vysporiadali. Vlastníkom terasy z ktorej zateká je R.
Š.. Prístup na terasu je len z bytu pána Števlíka alebo potom z lešenia, ktoré si musí zhotoviť, ten, kto

tam chce ísť. Zatečenie z 11.07.2020 si svedkyňa všimla hneď, bolo to obdobie keď veľa pršalo. Pár
mesiacov predtým nechala izbu vystierkovať. Technik žalobcu prišiel veľmi rýchlo možno za 3-4 dni.
Technikovi žalobcu povedala, že hore nad svedkyňou je odtok, povedal, že to bude asi z toho. Hovorila
R.. Y.G. čo je príčinou zatekania, po prvom zatečení aj bola hore u Š. na terase. R. Y. G. povedala, že
sa Števlíkovcom môže nechať vymeniť dlažba, avšak títo si vybrali veľmi drahú dlažbu na čo, im R..

Y. povedala, že dobre, ale preplatí sa im len to, čo ostaným, Števlíkovci si potom nenechali vymeniť
dlažbu. Bolo postavené lešenie oni však nikoho nepustili na terasu, povedali, že im tam cudzí nebudú
chodiť. Pokiaľ ide o opravu, povedali, že oni majú niekoho v rodine, čo to vie opraviť. Na balkóny a
lodžiu svedkyne nie je prístup z iných bytov alebo spoločných častí, prístup je len z jej bytu, terasu
nemá. Spôsob užívania terasy Š. sa neriešil, je to súčasťou bytu. Terasa Š. sa na schôdzi preberala,

bolo vybratá firma, že aj postavila lešenie, ale že Š. odmietli vykonanie opravy, keďže by nebola taká
dlažba ako oni chceli. Y. Š. hovorila, nech to dajú opraviť, lebo že inak ich zažaluje, lebo jej ohrozujú
jej vlastníctvo. Po prvom zatečení, na terasu Stevlikovcov družstvo poslalo technika, ktorý to vyšpároval
avšak povedal, že už viacej nepríde. Informácie o špárovaní má od pani Stráňavskej. Predchádzajúca
majiteľka bytu svedkyne jej ukázala papier o tom, že Števlíkovcom vyplatila 10 000,-Sk na opravu terasy,

lebo chcela mať zatekanie v poriadku. V kúpnej zmluve , ktorou svedkyňa kupovala svoj byt je uvedené
koľko metrov štvorcových a dva balkóny a lodžia sú k tomu. V dome sa nehovorilo, že niektoré balkóny,
lodžie alebo terasy patria všetkým alebo nielen vlastníkom bytov, z ktorých je na ne prístup, lodžie a
terasy sú vo vlastníctve tých, z ktorých bytov je na ne prístup. Na pojednávaní dňa 24.05.2023 Ing.
Zoltán Bajcsy ako svedok uviedol, že prišiel do bytu, tam našiel zatečenia, pani mu povedala, že nad ňou

je balkón, automaticky predpokladá v prípade zatečenia, ak nad bytom nie je iný byt, že ide o dažďovú
vodu, pani mu povedala, že vlastníkom bytu je sused nad ňou. Urobil fotografie zatečenia, ale aj zvonku,
že nad bytom je balkón, keď ide o obvodovú stenu, kde nie sú žiadne rozvody, tak ako dôvod zatečenia
predpokladá atmosférické zrážky. Pri konštatovaní priebehu škodovej udalosti vychádzal zo skúseností
ako likvidátora, z poznatkov nadobudnutých praxou. Pokiaľ nie je v stene alebo pri nej vedenie vody,

či odpadu, alebo niečoho podobného a ide o obvodový múr, tak spravidla ide o zatečenie v dôsledku
atmosférických zrážok. Hore na balkóne nebol. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 Dušan Števlík ako
svedok uviedol, že 25 rokov býva v dome, ktorý žalovaný spravuje. Zatekanie z terasy dával opakovane
opravovať, keďže to bolo zle urobené, ale nepodarilo sa to, problém s tým nemá len on, ale všetkých 6
terás ako aj balkóny. Keď je návalový dážď, tak to nestačí odtekať, voda sa hromadí a preteká. V roku

2020, keď bola prietrž mračien - náhle padlo veľa vody, bola pani pod ním vytopená, dala si to opraviť,
dva týždne na to ju zase vytopilo. K bytu v jeho vlastníctve je aj terasa, na túto terasu má prístup len on,
tak to bolo odovzdané, od začiatku to bolo takto. Z jeho bytu sa vychádza na dva balkóny, výmera terasy
je približne 25 - 26 m2, balkóny majú po cca. 6 m2. V minulosti svedok dával svojpomocne opravovaťterasu na vlastné náklady a to približne pred 7 - 8 rokmi, keď pod kachličky nechal umiestniť izoláciu. Ono
to pri prudkých dažďoch pre malý odtokový otvor moc nepomáha, navyše, keď šľahá zboku silný dážď,
tiež to nepomáha. Možno 5 - 7 rokov dozadu, práve keď prišiel z dovolenky našiel na terase chlapov, čo

chceli stavať lešenie, mali postavené 2 metre, mali aj zbíjačky, chceli celú terasu rozbiť, bolo zamračené.
Neopravovali nič, len postavili lešenie. Svedok ich poslal preč, nenechá si zasahovať do vlastníctva, tým
majstrom išlo o peniaze. Na terase je hadica na polievanie kvetov. Kontaktoval družstvo, že zateká na
terasu, ten dom je zle postavený, družstvo ako správca nevykonal na terase žiadne práce. S družstvom
stále hovorili, aby mu pomohli. Do garančného fondu prispieva pravidelne. Nikto z domu sa nedomáhal

užívať terasu, je to jeho terasu, zaplatili za ňu 60.000,- Sk.

4. Stranami sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra, avšak ich záväzkovo-právny
vzťah mal podľa skutkového vymedzenia žaloby vzniknúť prechodom práva na plnenie z fyzickej osoby
na žalobcu (§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v dôsledku právnej zloženej právnej skutočnosti
(poškodenie veci osoby s uzavretou poistnou zmluvou a následné plnenie), teda ich právny vzťah je

občianskoprávnym vzťahom a spravuje ako pôvodný právny vzťah medzi poškodenou a žalovaným, t.j.
z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Občianskym zákonníkom.

5. Vecnú aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od poisťovacieho vzťahu s J. R. prechodom jej
práva priamo zo zákona. Z návrhu poistnej zmluvy č. 8510731411 má súd preukázané uzavretie

poistnej zmluvy, ktorú súd posúdil ako zmluvu o poistení majetku (§ 790 písm. c) a §§ 806 a nasl.
Občianskeho zákonníka), poisteným majetkom bol byt č. 7 na 3. poschodí na Silvánovej č. 6, 902
01 Pezinok s povinnosťou žalobcu nahradiť poškodenie majetku poistenej v dôsledku živelných rizík
vrátaneatmosférickýchzrážok.Keďžepoškodeniebytupoistenejčasovonasledovalopoatmosférických
zrážkach (Y. R. „Zatečenie z 11.07.2020 si svedkyňa všimla hneď, bolo to obdobie keď veľa pršalo.“,

svedok Š. „V roku 2020, keď bola prietrž mračien - náhle padlo veľa vody, pani pod bola ním
vytopená“) a nebol zistený iný zdroj vody na úrovni bytu poškodenej alebo nad jej úrovňou ktorý
by zodpovedal rozsahu poškodenia bytu poistenej, uzavrel žalobca, že sa poistná udalosť týka veci,
na ktorú sa poistenie vzťahuje a v súlade so zmluvou a § 806 Občianskeho zákonníka poskytol
poistenej ako poškodenej poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Z pohľadu

povinnosti žalobcu ako poistiteľa plniť voči poistenej je právne irelevantné, či k zatečeniu došlo v
dôsledku zlého technického stavu terasy alebo nesprávnej konštrukcie a kto je vlastníkom terasy, pokiaľ
zmluva alebo poistné podmienky nestanovujú inak. Vplyv na povinnosť žalobcu ako poistiteľa plniť voči
poistenej majú len dohodnuté okolnosti a tieto nenastali. Žalobca tak riadne v súlade so zákonom plnil
poistenej Pastorekovej plnenie z dôvodu poškodenia jej majetku atmosférickými zrážkami ako okolnosti

dohodnutej v zmluve a poistných podmienkach (§ 806 Občianskeho zákonníka).

6. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol. Z uvedeného vyplýva, že právo na plnenie prejde z poistenej Pastorekovej na žalobcu

výlučne vtedy, ak „poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou“,
teda je potrebné ustáliť či právo na plnenie prešlo a ak prešlo na koho a voči tomu bude mať žalobca
právo na náhradu priamo zo zákona, čím bude daná jeho vecná aktívna legitimácia.

7. Podľa § 2 ods. 4 ZoVBaNP účinného ku dňu 04.03.1997 ako dňu uzavretia zmluvy, na základe ktorej

X. Š.Á. ako právny predchodca Števlíkovcov nadobudla byt č. 46 na IV. nadzemnom podlaží spoločnými
časťamidomusanaúčelytohtozákonarozumejúčastidomunevyhnutnénajehopodstatuabezpečnosť
a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé
nosné konštrukcie. Je preto potrebné ustáliť komu patrí terasa, z ktorej došlo k zatečeniu, či išlo o terasu

ako súčasť bytu vo vlastníctve svedka Š. G. X. Š. (byt bezprostredne nad poškodenou) alebo išlo o
spoločnú terasu ako spoločná časť domu je podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, keď obidva zodpovednostné vzťahy by boli dané § 420 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k všeobecnej preventívnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku
(§ 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo či ide o zodpovednosť žalovaného ako správcu porušením

jeho povinnosti predovšetkým podľa § 8b ods. 1 osobitného zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov teda zodpovednosť by bola daná § 420a Občianskeho zákonníka ako škoda,
ktorúspôsobilinémuprevádzkovoučinnosťou.Vtejtosúvislostijepodstatnéskutkovévymedzenie,ktoré
spočíva na porušení osobitnej právnej povinnosti žalovaného ako správcu bytového domu.8. Podľa § 2 ods. 4 ZoVBaNP účinného ku dňu 04.03.1997 ako dňu uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu medzi zhotoviteľom W. spol. s r.o. ako predávajúcim G. X. Š.X. ako kupujúcou

spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu
a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové
múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.1997 bol sekundárnym
predmetom kúpnej zmluvy byt č. 46, ktorého uvedeným príslušenstvom je aj terasa, pričom z výpovede

Y. Š. mú súd preukázané, že tento byt má jedinú terasu (Y. Š. : „K bytu v jeho vlastníctve je aj terasa...“),
na terasu je prístup len z bytu svedka Števlíka (Y. Š. „...na túto terasu má prístup len on, tak to bolo
odovzdané, od začiatku to bolo takto...“), nikto iný ako svedok Števlík s manželkou terasu neužíva
(svedok Števlík„...nikto z domu sa nedomáhal užívať terasu, je to jeho terasa, zaplatili za ňu 60.000,-
Sk“). Predmetná terasa nie je určená na spoločné užívanie ale výlučne na užívanie vlastníkom bytu č. 46
aktuálnemanželmiŠtevlíkovcami.Terasavovšeobecnostinieječasťdomunevyhnutnánajehopodstatu

a bezpečnosť, keďže nie každý dom má terasu a účelom terasy je rozšírenie priestoru na užívanie
sprístupnením exteriéru. Predmetná terasa tak nespĺňa definíciu spoločnej časti bytového domu, ku dňu
nadobudnutiavlastníctvaprvýmkupujúcim´,keďženiejeurčenénaspoločnéužívanieanieječasťdomu
nevyhnutná na jeho podstatu a bezpečnosť. Navyše predmetná terasa bola ako príslušenstvo bytu aj
označená v kúpnej zmluve a teda sa stala súčasťou predmetu občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods.

2 Občianskeho zákonníka) vo výlučnom vlastníctve X. Š., ktorá následne Darovacou zmluvou previedla
byt do podielového spoluvlastníctva svedka Š. a jeho manželky X.Q. Š.. Možno teda konštatovať, že
predmetná terasa nie je spoločnou časťou bytového domu, ale je súčasťou bytu vo T. Š..

9. Podstatné je tiež určenie čo všetko zahŕňa terasa a čo už sú spoločné časti bytového domu, keďže

byt nie je vec (§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale vnútorne vymedzený priestor a tento je
predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Účelom terasy, ktorá je
príslušenstvom bytu je rozšírenie priestoru bytu, ale aj spôsobu jeho užívania, keďže terasa je minimálne
z hornej časti nekrytý a neohraničený priestor, teda ide o exteriérovú časť. Z podstaty existencie bytov
v bytovom dome je zrejmé, že v stavebnej konštrukcii nevyhnutnej na podstatu a bezpečnosť bytového

domu zahŕňajúcej najmä základy domu, strechy, obvodové múry, priečelia, vchody, vodorovné nosné
a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a spravidla aj schodištia a chodby sú umiestnené
jednotlivé byty a nebytové priestory. Jednotlivé prvky spoločných časti bytového domu priamo nadväzujú
na byty a nebytové priestory a v závislosti od spôsobu umiestnenia bytov sa potom niektoré prvky
musia alebo nemusia vyskytovať. Medzi tieto prvky patria aj hydroizolačné konštrukcie, podstatný

je potom ich vzťah k streche a terase. Pokiaľ strecha má slúžiť výlučne na uzavretie vnútorných
časti bytového domu a tým aj bytov, je nutné, aby spĺňala okrem vybraných mechanických vlastností
(pevnosť, pružnosť konštrukcie a pod.) aj hydroizolčné a tepelnoizolačné vlastnosti a naproti tomu nie je
potrebné, aby spĺňala nad minimálny rozsah iné mechanické vlastnosti (napr. oteruvzdornosť) a statické
vlastnosti (nosnosť). Naproti tomu pokiaľ má byť strecha pochôdzna, vyžaduje sa vyššia úroveň určitých

mechanických vlastností (napr. oteruvzdornosť) a statických vlastností (napr. nosnosť).

10. Terasa (bez ohľadu na to, či je súčasťou bytu alebo ide o spoločnú terasu) slúži súčasne ako strecha
t.j. na uzavretie vnútorných časti bytového domu zhora a súčasne aj ako plocha na určité aktivity a
to či už oddychové, športové ale aj umelecké a pod.. Ak je teda vyhotovená terasa, musí obsahovať

prvky navyše a niektoré prvky odlišné ako keby išlo o strechu. Povrch terasy si určujú jej vlastníci,
tomu sa musia prispôsobiť aj tepelnoizolačné konštrukcie a hydroizolačné konštrukcie. Z toho možno
odvodiť, že okrem samotného povrchu terasy jej vlastníci určujú a aj zodpovedajú za tepelnoizolačné
konštrukcie a hydroizolačné konštrukcie. Statické prvky konštrukcie, na ktorú sa tieto prvky umiestnia sú
podstatoudomuaurčujesiichobjednávateľzhotoveniabytovéhodomu(napr.§631anasl.Občianskeho

zákonníka) alebo účastníci zmluvy o výstavbe (§ 21 a nasl. ZoVBaNP) alebo neskôr pri prípadnej
prestavbe vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súc v rozsahu určenom technickými
normami a fyzikálnymi zákonmi.

11. Števlíkovci majú preto všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku

(§ 415 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ mala predmetná terasa t.j. jej hydroizolačná konštrukcia
vady, v dôsledku ktorých došlo k pretečeniu vody do bytu pod ňou, alebo vzniklo užívaním terasy
opotrebenie jej jednotlivých prvkov (napr. hydroizolácie), bolo ich povinnosťou ako vlastníkov bytu,
ktorého príslušenstvom je aj terasa vykonať náležité opatrenia na predídenie vzniku škody. Ak takneurobili práve Števlíkovci zodpovedajú za vzniknutú škodu oni ako vlastníci bytu s predmetnou terasou
a nie vlastníci bytov a nebytových priestorov ako spoluvlastníci terasy - spoločnej časti.

12. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaný, ktorého zodpovednosť sa odvíjala od jeho povinností ako
správcu bytového domu vrátene spoločných častí nie je daná, správca nemal žiadne povinnosti a
oprávnenia zisťovať vady predmetnej terasy v podielovom spoluvlastníctve Števlikovcov ako vlastníkov
bytu, ku ktorému terasa náleží, nemal povinnosť oznamovať potrebu odstraňovať vady terasy a jej
jednotlivých prvkov, nemal povinnosť odstraňovať tieto vady resp. objednávať ich odstránenie ako ani

kontrolovať odstránenie vád a s týmto oboznamovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

13. Vzhľadom na to, že poškodená Pastoreková mala právo na náhradu škody voči vlastníkom terasy
t.j. J. Š.W., prešlo právo na plnenie na poistiteľa voči manželom Števlikovcom a nie voči žalovanému
(§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný tak nie je vecne pasívne legitimovaný, z uvedeného
dôvodu súd žalobu zamietol.

14. Žalovaný namietal nedostatočné zistenie spôsob poškodenia bytu poistenej Pastorekovej a to, že
k zatečeniu došlo cez netesnosti terasy, keď Y. U. príčiny len vydedukoval. Presné miesto poškodenia,
kadiaľ sa voda dostala pod hydroizoláciu síce nebolo zistené, avšak toto by sa dalo zistiť len deštrukčnou
metódou a to síce odstránením pochôdznej časti terasy a následnou fyzickou kontrolou hydroizolácie.

Neboli zistené okolnosti odôvodňujúce vzlínanie vody v byte poistenej Pastorekovej a preto vzhľadom
na obvyklý spôsob pohybu vody zhora nadol je zrejmé, že muselo ísť o zatečenie z terasy. Výpoveďami
svedkovnebolzistenýinýzdrojvodyakoatmosférickézrážky,ktorénaopakbolisvedeckýmivýpoveďami
preukázané, svedok U. správne usúdil, že išlo o poškodenie bytu poistenej Pastorekovej atmosférickými
zrážkami. Vzhľadom na to je uvedená námietka žalovanej nedôvodná.

15. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že

plne žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne úspešný a súd
nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku) určujúce výnimky
zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.

17. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania

súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť
a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom)

ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie
je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným
z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto
zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1

veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.
Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť
o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického

výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa
zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku
„Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má
ambíciutentoprocesnýinštitútzjednodušiťazhospodárniť.Súdprvejinštancierozhodujeonárokupodľa

zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom
alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“.
Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná,
keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúťpercentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu §
151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami
nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani

úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo
možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa
zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a
jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen
že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán
môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento

výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis

a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

žalobca podať návrh na exekúciu.