Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010144
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010144.8

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Andreja Matušovica, v trestnej veci
obžalovaného A. A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné o odvolaní obžalovaného a prokurátorky Okresnej prokuratúry
Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 3T/21/2024 zo dňa 21. 03. 2025, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 04. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. A. B. a prokurátorky Okresnej prokuratúry
Zvolen z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 3T/21/2024 zo dňa 21. 03. 2025 bol obžalovaný A. A.
B. uznaný vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d),

ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom neoprávneného zaobchádzania s látkami
s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v
presne nezistenom čase, pravdepodobne od mesiaca január 2022 v meste C. ako aj na iných presne
nezistených miestach do dňa 05.04.2022 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojmu synovi mal.
D. B., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým sa v tom čase stýkal na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen

č. k. 15P/16/2021 zo dňa 09.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 14CoP/23/2021 - 531 zo dňa 09.07.2021 každý párny víkend v sobotu od 13.00 h do 17.00 h
a v nedeľu od 13.00 h do 17.00 h a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16.00 h do 18.15 h bez
prítomnosti matky a to takým spôsobom, že neoprávnene aplikoval cudzorodé, syntetické testosteróny
alebo posilňujúce látky testosterónu poškodenému mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho bol
mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX hospitalizovaný od dňa 05.04.2022 do dňa 14.04.2022 v E. F. G. H. I.

J. J., G. K. H. X, XXX XX J. J., pričom bol u mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 06.04.2022 vykonaný
hormonálny profil (L.) s výsledkami S-Estradiolu s hodnotou 78,55 pmol/1 a S-Testosterónu 27,47 nmol/1
a dňa 12.04.2022 vykonaný hormonálny profil (Unilabs) s výsledkami S-Estradiolu s hodnotou 58,25
pmol/1 a S-Testosterónu 14,03 nmol/1, pričom referenčné rozpätie testosterónu u detí do 9 rokov je 0 -
1,18 nmol/1, následne bola aplikácia cudzorodých, syntetických testosterónov alebo posilňujúcich látok
testosterónu potvrdená znaleckým posudkom ID:6883 spoločnosti H. K. B., XXXX H., čím uvedeným

konaním svojho syna mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX vo vyššie uvedenom období vystavoval vplyvu látok
spôsobilých poškodiť jeho zdravie, pričom mu neoprávnene podával látku s anabolickým alebo iným
hormonálnym účinkom podľa osobitného predpisu na iný ako liečebný účel indikovaný lekárom a v
dôsledku čoho došlo u mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX k zväčšeniu objemu semenníkov, k ich hnedému
sfarbeniu, k zvráskaveniu pokožky, ďalej k zväčšeniu penisu, k stoporeniu, ktoré bolo bolestivé a k
ochlpeniu na pokožke semenníkov a k urýchleniu kostnému rastu, ktoré sa prejavilo zvýšením výšky, za

posledné mesiace narástol poškodený o 2 cm a toto konanie obvineného u mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX
spôsobilo závažné somatické a psychické dôsledky, konkrétne akútny stres, naväzujúci najmä nabolestivé erekcie, poruchy spánku a poruchy správania s parciálne naplnenými podmienkami syndrómu
týraného a zanedbaného dieťaťa a v dôsledku čoho je, zdravotný stav mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX do
súčasnosti sledovaný odbornými lekármi vzhľadom k rýchlemu kostnému rastu a k rozvoju predčasnej

puberty, ktoré vznikli v dôsledku podaného syntetického testosterónmi.

Za toto konanie bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), §
39 ods. 2 písm. c) spolu s § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
päť rokov a šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon

trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §
73 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť
poškodeným maloletému D. B., do rúk zákonnej zástupkyne - matky A. C. B. spôsobenú škodu vo výške
3 286 eur a M. N. I. H. škodu vo výške 4 500,95 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní
obžalovaný do všetkých výrokov a prokurátorka okresnej prokuratúry do výroku o treste.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil vlastnoručne napísaným písomným podaním ako aj
prostredníctvom svojej obhajkyne. Vo vlastnoručne napísanom odvolaní poukázal na to, že jeho syn

nebol ním nijako poškodený, nebolo na ňom spáchané žiadne fyzické násilie, rovnako ani žiadne
psychologické a psychiatrické poškodenie, ani bolesť. Poukázal na znalkyňu A. H., ktorá potvrdila vo
svojej výpovedi, že jeho syn je úplne zdravý aj rastom a že kostný vek bol v norme. Poukázal na
výpoveď znalca O., ako aj fotografie A. A. z roku 2022, ktoré preukazujú, že genitál jeho syna bol úplne
v norme. Rovnako zdôraznil aj znalecký posudok E. P. A. J. O. posudok znalca A. I. Q., C. preukazujú,

že obžalovaný je úplne duševne zdravý. Uviedol, že jeho manželka vo svedeckej výpovedi priznala, že
na príjme jej detský urológ povedal, že jeho syn nemá problém, ktorý by mal riešiť. Zároveň poukázal
na spis 18P/52/2021 podľa dôkazov, v ktorom nemal syna u seba doma v marci 2022 až máj 2022, čím
odôvodnenie súdu z 21. marca 2025 o údajnom naplnení sústavnosti neobstojí. Ďalej uviedol,
že okresný súd pochybil v odôvodnení, lebo pravosť receptu potvrdila nielen poisťovňa s lekárňou, ktoré

ho preplatili, ale aj vystavovateľ spoločnosti H. P. Q., C. listom potvrdili, že špecifický kód receptov je
z receptov, ktoré zakúpili. Navyše vo svedeckej výpovedi doktorka J. pripustila, že ona mohla hlavnej
sestre telefonicky odobriť vypísanie receptu v čase COVIDU, ktorá sa pomýlila v náležitostiach receptu.
A. B. priznala, že mala druhú pečiatku v kancelárii sestry. A. B. ho nikdy nevyšetrovala. Preukázali
nepravdivosť tvrdenia manželky, že sa údajne malo jednať o liek iba pre ženy. Prvoinštančný súd sa

neoboznámil so spisom, porušil zásadu in dubio pro reo, došlo k procesnej chybe, litispendencií. Žiada,
aby nebol súdom právoplatne odsúdený a aby mu nebol uložený žiadny trest.

Obhajkyňa v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedla, že so skutkom ani s jeho právnou
kvalifikáciou sa nemožno stotožniť z doposiaľ nepreukázaných skutočností, a to kedy a koľkokrát

mal obžalovaný aplikovať maloletému syntetické testosteróny. To sú najdôležitejšie otázky pre právne
posúdenie skutku a jeho právnu kvalifikáciu a odpovede na ne nevyplývajú ani z napadnutého rozsudku,
ani z obžaloby a neboli podporené v rámci prípravného konania ani v konaní pred súdom žiadnym
priamym dôkazom a najmä čo do množstva, rozsahu, času aplikácie syntetického testosterónu.
Ďalej poukázala na nesprávne právne kvalifikovanie skutku ako zločinov podľa § 208 ods. 1 písm.

d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a zločinu podľa § 176 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného
zákona, ktorých jednočinný súbeh nie je podľa obhajoby na mieste. Konanie nevykazuje trvalosť
alebo sústavnosť, ktorá žiadnym dôkazom nebola preukázaná. V odôvodnení rozsudku na strane
42 okresný súd k námietke obhajoby o nepreukázaní vystavovania dieťaťa vplyvu látok spôsobilých
poškodiť jej zdravie opakovaným spôsobom uvádza, že "sústavnosť konania je daná opakovaným

aplikovaním, respektíve vystavovaním tejto látky dieťaťu", čo obhajoba považuje za nezrozumiteľné,
nakoľko namietanú opakovanosť konania súd nijako bližšie skutkovo neodôvodnil a preskúmateľne
neuviedol, kedy malo k opakovaným útokom dôjsť, za akých okolností, z čoho táto opakovanosť vyplýva
a prečo je nepochybné, že nemohlo ísť o jedinú aplikáciu látky. Poukázala aj na formálnosť časového
rozpätia skutku od januára 2022 až do 05.04.2022 bez uvedenia konkrétnych časov tak, aby bolo

preskúmateľné, že k protiprávnemu konaniu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť v tvrdenom časovom
rozpätí iba jednorazovo. Podľa názoru obhajoby je nevyhnutná určitá hromadnosť, či sústavnosť
takéhoto konania. Napádaný rozsudok jednoznačne nedefinuje, aké bolesti netrvajúce celkom krátky,
prechodný čas sťažovali obvyklý život maloletého poškodeného a v čom. Nie je tak preskúmateľné,aký následok (ktoré psychické a fyzické utrpenie ) je výsledkom protiprávneho konania páchateľa. Pri
základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
Trestného zákona spôsobenie následku vo forme fyzického a psychického utrpenia nie je a ani nemôže

byť len jednorazové či osamotené konanie, ktoré pozostáva, napríklad len z jedného opakovania v
tomto prípade neoprávnenej aplikácii cudzorodej syntetickej látky - testosterónu, pretože iba tým, že
sa pravidelne opakuje, dochádza k vystavovaniu vplyvu látok spôsobilých poškodiť zdravie maloletého,
čo v konečnom dôsledku spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Ak by
takýto následok nastal čo i len jednorazovým neoprávneným podaním látky, konanie páchateľa je

potrebné subsumovať pod iné ustanovenie Trestného zákona a nie pod § 208 Trestného zákona.
Ak by aj bola preukázaná sústavnosť alebo opakovateľnosť konania páchateľa, tak už zo samotnej
skutkovej vety napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že sa tak malo stať iba tým, že dieťaťu
mala byť neoprávnene podávaná látka s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom na iný ako
liečebný účel indikovaný lekárom a teda skutková podstata zločinu podľa § 176 ods. 1 Trestného
zákona by bola v tomto smere potom skonzumovaná základnou skutkovou podstatou trestného činu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Inak povedané,
príčinou trestnoprávne relevantného následku by bolo výlučne konanie spočívajúce v podaní látky s
anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom na iný ako liečebný účel indikované lekárom, čo je
konanie napĺňajúce znaky trestného činu podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona. Súbeh žalovaných
trestných činov by bol podľa názoru obhajoby možný napríklad v prípade, ak by sa páchateľ dopustil voči

poškodenémuajinéhoprotiprávnehokonaniaprezumovanéhov§208ods.1písm.a)ažc),e)Trestného
zákona a popri takomto protiprávnom konaní by mu aj neoprávnene aplikoval cudzorodý syntetický
testosterón. Vzhľadom na závažné nedostatky v procese dokazovania, kedy doposiaľ nie je presvedčivo
a nepochybne preukázané, že protiprávne a úmyselne vedome mal konať práve obžalovaný, a to v takej
intenzite a spôsobom ako to predpokladá Trestný zákon pri žalovaných trestných činoch navrhla, aby

krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne s poukazom na zásadu in dubio pro reo, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený,
nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen v odvolaní podanom do výroku o treste mala za to, že

práve s prihliadnutím na charakter konania obžalovaného, osobu poškodeného a následky konania
obžalovaného na poškodenom maloletom dieťati sa uložená výška nepodmienečného trestu odňatia
slobody javí ako neprimeraná, keďže spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom,
že tento narušil právom chránený záujem spoločnosti a štátu na ochrane života a zdravia fyzických
osôb a na ochrane rodiny a mládeže tým, že sa dopustil konania voči svojmu vlastnému synovi, pričom

voči tomuto konaniu sa maloletý syn nemohol účinne brániť a ani si neuvedomoval možné následky na
svoje zdravie, navyše mal súd preukázané, že po negatívnych skúsenostiach s konaním obžalovaného
maloleté dieťa prejavovalo nesúhlas s tým, aby sa s otcom teda obžalovaným stretávalo. Obžalovaný
výrazným spôsobom zasiahol do telesnej integrity maloletého dieťaťa vo veku 1 rok a 9 mesiacov až 2
roky, spôsobil mu viaceré zdravotné problémy, urýchlil rast kostí, čo podľa názoru znalcov muselo byť

mimoriadne bolestivé, vystavil ho riziku vplyvov nebezpečných látok, jeho zdravotný stav si vyžadoval
viacero hospitalizácii, množstvo vyšetrení, odberov krvi, čo muselo byť pre dieťa aj s odstupom času
po skutku traumatizujúce. Poukázala na vyjadrenia A. R. C., z ktorého vyplýva, že obžalovanému bol
predpísaný liek G., C. si mal obžalovaný po vyzdvihnutí prísť aplikovať, ale sa nedostavil sa. Tento
liek sa aplikuje do sedacieho svalu a ide o bolestivú aplikáciu patriacu výlučne do rúk odborníka. Je

ťažko predstaviteľné ako takúto neodbornú aplikáciu muselo znášať malé dieťa. Podľa vyjadrenia matky
maloletého obžalovaný mohol neodbornou aplikáciou spôsobiť maloletému pľúcnu embóliu, prípade
anafylaktický šok. Zároveň poukázala aj na následky konania obžalovaného popísané v znaleckom
posudku A. N. C. O. aj A. R. E.. Poukázala na znalecký posudok A. N. H., z ktorého záveru vyplýva,
že u dieťaťa testosterón nevznikol produkciou vlastnej hypofýzy, ale bol aplikovaný zvonka v injekčnej

forme tzv. syntetickým testosterónom, ktorý spôsobil maloletému závažné následky, ktoré v posudku
bližšie popisuje. Poukazovala na to, že obžalovanému nepoľahčovala žiadna z okolností zmysle § 36
Trestného zákona, naopak priťažovala mu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko
sa dopustil viacerých trestných činov. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by obžalovaného zbavovali
trestnej zodpovednosti, ani dôvody, pre ktoré by bolo trestné stíhanie neprípustné. Aj napriek záverom

znaleckého posudku, že u obžalovaného bola výraznou mierou zmenšená príčetnosť, nemožno súhlasiť
s názorom súdu o odôvodnenosti použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a
to mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby za súčasného uloženia ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ato práve s poukazom na závažnosť konania obžalovaného, spôsobený následok, pričom obžalovaný
napriek jednoznačnej dôkaznej situácií počas celého konania neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím
konaním vo vzťahu k svojmu maloletému synovi. Mala za to, že navrhovaný úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere osem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou a rozhodnutia
o uplatnených nárokoch na náhradu škody je odôvodnený.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 29. 04. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného,
opatrovníka maloletého poškodeného a prokurátorky krajskej prokuratúry.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa pridržiava
písomne podaného odvolania a poukazoval na dôvody v ňom uvedené. Navrhla, aby krajský súd zrušil

výrok o treste a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a
rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škody rovnako ako rozhodol okresný súd. Odvolanie
obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Opatrovník maloletého poškodeného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v otázke viny a trestu
ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, vo vzťahu ku škode zotrval na výške škody, ktorá bola uplatnená
a ako o nej bolo rozhodnuté okresným súdom.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z dôvodov uvádzaných v podanom

odvolaní navrhla oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Odvolanie prokurátorky navrhla zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude v
celom rozsahu oslobodený. Zároveň poukázal, že žiadnemu z jeho detí nebolo nič spôsobené a nebol

na nich spáchaný žiadny zločin, preto ani neexistuje žiadna škoda.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného ani
prokurátorky okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2

ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania
obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil,

keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu
so zločinom neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom
podľa § 176 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, keďže pre aplikáciu týchto skutkových podstát boli naplnené všetky zákonom požadované

predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé
akosasúdvyrovnalsprodukovanýmidôkazmiaakýmiúvahamisaspravoval,keďposudzovaldokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch

stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom okresného súdu.

Zpredloženéhospisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žedňa13.03.2024podalaprokurátorkaOkresnej
prokuratúry Zvolen, pod sp.zn.: 3Pv 172/22/6611 obžalobu na obvineného A. A. B. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu

so zločinom neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom
podľa § 176 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku a
následne bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne A. C. B., svedka D. A. H.,

ktorý je starým otcom maloletého poškodeného, svedkyne A. A., starej matky maloletého poškodeného,
S. B. a doc P. K. B. T. rodičov obžalovaného, svedkov A. E. U., A. A., P. A. A., D. A. A., A. V. Q., A. M.
J., A. A. B., A. R. C., oboznámením znaleckých posudkov N. A. N. C. C.. A. R. E., A. N. H., I. A. G. C.,
W. I. N. X. M. I. O. I., H. R. duševného stavu obžalovaného, ku ktorému boli vypočutí A. P. O. O. I. Q.
A., I.. N. boli oboznámené aj listinné dôkazy a správy k osobe obžalovaného.

Vina obžalovaného bola preukázaná v prvom rade výpoveďou matky maloletého poškodeného A. C.
B., ktorá si všimla ku koncu marca 2022 fyzické zmeny na poškodenom ako aj zmeny jeho správania
a následne vyhľadala lekársku pomoc. Maloletý poškodený naznačoval matke, že k otcovi nechce ísť,
plakal a ukazoval na zadok, vzhľadom na svoj vek však konanie obžalovaného nevedel verbálne vyjadriť

a popísať. Spočiatku boli tie vyjadrenia len „tata e“, neskôr to bolo „tata pich“. Maloletému bolo vykonané
množstvo vyšetrení ako aj hormonálny profil, kde boli zistené hodnoty hormónov a zároveň bolo zistené,
že tieto hodnoty neboli vytvorené prirodzene v tele, ale boli do tela vpravené vo forme syntetického
testosterónu. Od apríla 2022 sa negatívne prejavy na maloletom začali zmierňovať, od tohto obdobia už
mal obžalovaný povolený styk s maloletým len za prítomnosti matky.

Z výpovede A. E. U. vyplýva, že obžalovaný sa zaujímal o problematiku veľkosti prirodzenia maloletého,
pričom si k tomuto vyhľadal aj štúdiu a hovoril o tom aj jej manželovi. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že
obžalovaný do spisového materiálu založil tabuľku noriem podľa veku chlapcov ohľadne dĺžky penisov
zo H. S., C. je pre vek dvoch rokov.

Z ďalších dôkazov vyplynulo že obžalovaný mal k dispozícii dva lieky, a to B. O. G.. Z výpovede svedka
A. R. C. vyplýva, že liek G. R. predpísal s tým, aby sa po vyzdvihnutí lieku dostavil do ambulancie, aby
mu ho pichla sestrička. Obžalovaný však už neprišiel. Liek vybral v lekárni 27. 01. 2022. Ide o olejovú
suspenziu s postupným uvoľňovaním, ktorá sa aplikuje vnútrosvalovo. Samotná aplikácia je bolestivá,

práve vzhľadom na to, že sa jedná o olejovú suspenziu a aplikácia patrí do rúk odborníka. Aplikuje sa do
sedacieho svalu, pričom väčšinou sa postupne uvoľňuje zhruba tri mesiace a je potrebné ho aplikovať
injekčne. Obžalovaný navštívil ambulanciu dvakrát.

Vo vzťahu k lieku B. D. potrebné uviesť, že tento 28. 01. 2022 vybral obžalovaný v lekárni. Pri vydaní

lieku bola uvedená poznámka o množstve dva. Jednalo sa o liek, ktorý sa v danom čase v bežnej
praxi nepredpisoval. Je možné ho predpísať mužom, ak majú nedostatočný počet alebo pohyblivosť
spermií, čo však nebol prípad obžalovaného, a teda nebol dôvod mu takýto liek predpisovať. Svedkyňa
A. A. B. poprela, že by takýto predpis vystavila, pričom uviedla, že takéto lieky mužom neordinovala.
Predpis, ktorý bol v papierovej forme určite nevypisovala. Pečiatku, ktorá sa objavila na predpise v tom

čase nepoužívala. Na predpise bola diagnóza, na ktorú sa nevzťahuje takáto liečba. V signatúre by
nenapísala jednorazové použitie celého lieku v jednej dávke. Bežne sa predpisuje užívanie lieku na tri
až šesť použití.

Duševný stav obžalovaného ako aj maloletého poškodeného a následky, ktoré konanie obžalovaného

zanechalo na maloletom boli preukázané znaleckými posudkami podrobne rozobranými v odôvodnení
napadnutého rozsudku.Je potrebné zdôrazniť, že z výsledkov skúmania duševného stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný
trpí duševnou poruchou a to schizopatovou poruchou. Pri prekážkach a nepochopení okolia reaguje
neprimerane, až hraničnými psychotickými prejavmi. Obžalovaný trpel v čase spáchania skutku

duševnou poruchou, a to hraničnou, pseudopsychopatickou
schizofréniou. Duševná porucha sa prejavovala v čase spáchania trestného činu iracionálnymi činmi,
narušením súdnosti a kritickosti. Obžalovaný nebol v čase činu schopný v potrebnej miere ovládať
svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, obe schopnosti boli znížené
v podstatnej, forenzne významnej miere, avšak úplne vymiznuté neboli. Obžalovaný sa vyjadroval, že

tie hormóny podávala synovi manželka, teda pripustil, že by sa tie hormóny mohli podať z vonkajšieho
prostredia, ale nie ním. Poukázal na manželku, ktorá je lekárka a má lepší prístup k liekom. Je
tam teda istá psychologická zrozumiteľnosť, z čoho vyplýva, že sa znalci nerozhodli poskytnúť súdu
podkladypreúplnúnepríčetnosť.Pobytobžalovanéhonaslobodemôžebyťprespoločnosťnebezpečný,
preto bolo odporučené uloženie ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou. Obžalovaný nemá
náhľad na svoju chorobu a v prípade, že by sa ukladala ambulantná forma liečby, tak by s veľkou

pravdepodobnosťou nespolupracoval. Jediná možnosť je liečbu realizovať ústavnou formou. Liečba
je dlhodobá. Diagnostika obžalovaného je možná len na základe dlhodobého sledovania, preto vo
vzťahu k súkromným znaleckým posudkom, ktoré obžalovaný predložil a na ktoré poukazoval je
otázne, aké podklady znalcom obžalovaný poskytol, jednorazový kontakt s obžalovaným nemusí
byť z psychiatrického hľadiska nejak nápadný, pretože obžalovaný sa dokáže správať bez nejakých

nápadností.

Ohľadne duševného stavu a prejavov obžalovaného vypovedali aj rodinní príslušníci matky
poškodeného ako aj otec obžalovaného, ktorý uviedol že v minulosti prehovoril obžalovaného, aby
navštívil psychiatra. Obžalovaný navštívil A. C. M. J., O. neskôr otec obžalovaného zistil, že k nej

nechodil a predpísané lieky nebral, naopak zháňal rôzne posudky, chcel dokázať, že je úplne zdravý.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného týkajúce sa právnej kvalifikácie je potrebné uviesť, že objektívna
stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva v špecifických útokoch
identifikovaných v odseku 1 písm. a) až e), ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo

psychického utrpenia poškodenej osobe, pričom je možná aj kombinácia fyzického a psychického
utrpenia ako následkov takýchto útokov. V danom prípade išlo o vystavovanie vplyvu látok spôsobilých
poškodiť zdravie s následkom ťažkej ujmy na zdraví maloletého poškodeného.

Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu nebude postačovať iba

samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu, ale aj preukázanie následku takéhoto
útoku v podobe spôsobenia fyzického utrpenia a psychického utrpenia. Odborná literatúra definuje
fyzické alebo psychické utrpenie ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú
obvyklý spôsob života týranej osoby, respektíve podstatne narúšajú kvalitu jej života. Súdna prax
definuje fyzické a psychické utrpenie ako stav vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami,

ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky čas. Fyzické utrpenie
sa spája s negatívnym následkom na telesnom zdraví, prejavujúci sa v znížení jeho kvality, pričom ho
možno tiež definovať ako poškodenie telesného zdravia iného. Psychické utrpenie bude možné spájať
s negatívnym následkom na duševnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, respektíve s
poškodením duševného zdravia dotknutej osoby.

Tieto útoky majúce za následok fyzické a psychické príkorie poškodenej osoby by nemali byť
jednorazové, naopak mali by trvať po určitý čas. Pre naplnenie zákonných znakov objektívnej
stránky skutkovej podstaty nebude postačovať len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie,
ale bude nevyhnutná určitá hromadnosť, či sústavnosť konania páchateľa, teda určitý čas trvajúce

zlé zaobchádzanie, ktoré pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe. Kvalifikačným hľadiskom
následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického
utrpenia je jeho hromadnosť, či trvalosť, teda to, že útoky sú opakované či sústavné a práve táto
opakovanosťspôsobujefyzickéčipsychickéutrpeniepoškodenejosoby,ktorániejelencelkomkrátkeho
prechodného charakteru. Samotný obsah pojmu utrpenie vo vzťahu k časovému hľadisku trvania útokov

je potrebné posúdiť striktne individuálne vo vzťahu ku každému konkrétnemu prípadu, využijúc všetky
dostupné dôkazné prostriedky, náležite akcentujúc objektívne hľadisko, ako aj subjektívne pôsobenie
útokov páchateľa na poškodenú osobu.V danom prípade bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že nešlo o ojedinelé, jednorazové
konanie obžalovaného. Matka maloletého poškodeného vypovedala, že obžalovaný sa s maloletým
stretával podľa rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 15P/16/2021 zo dňa 09. 05. 2021 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 14CoP/23/2021 zo dňa 19. 07. 2021, a to každý
párny víkend v sobotu od 13:00 hod do 17: 00 hod a v nedeľu od 13:00 hod. do 17:00 hod. a každý
nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:15 hod. bez prítomnosti matky, pričom v prvom štvrťroku
2022 sa to na 90% aj dodržiavalo. Z uvedeného vyplýva, že maloletý poškodený bol v rozhodnom období
s obžalovaným, a to bez prítomnosti matky. Z uznesenia Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 18P 52/2021

zo dňa 20. 12. 2022 vyplýva, že súd vyslovil dočasný zákaz styku obžalovaného s maloletým D. B.
a s maloletou C. B..

Z výpovede svedkyne ďalej vyplýva aj to, že maloletý mal zvláštne prejavy od februára 2022 do 05. 04.
2022, kedy sa vyjadroval viackrát o tom, že ho mal otec pichnúť, a to čiastočne verbálne a čiastočne
neverbálne. K otcovi nechcel ísť, plakal. Syntetický testosterón má relatívne rýchly polčas rozpadu,

preto by jeho účinky po jednorazovej dávke nepretrvávali počas dvoch mesiacov. Nešlo teda iba o
jednorazové konanie, aplikácia syntetického testosterónu bola opakovaná a následky, ktoré toto konanie
obžalovaného na maloletom poškodenom zanechalo sú podrobne popísané v rámci záverov znaleckého
skúmania, z ktorého okrem iného vyplýva, že syntetické testosteróny, ktoré boli podľa zistených
skutočnosti maloletému podávané mu spôsobili poškodenie rastu, zväčšenie pohlavných orgánov

penisu a semenníkov, ochlpenie na nich. Aj napriek tomu, že aktuálne je hladina testosterónu v norme,
pretrváva väčší penis, hnedo zafarbené semenníky, ochlpenie sa už takmer vytráca ale progreduje
rast tela. U dieťaťa došlo k rozvoju extrémne predčasnej puberty s rozvojom sekundárnych pohlavných
znakov vo veku dvoch rokov. V predmetnom prípade vplyvom užitia syntetického testosterónu došlo
k zväčšeniu penisu, aj k stoporeniu, ktoré bolo bolestivé. Trvalým následkom môže byť urýchlenie

kostného rastu, avšak konečná výška dieťaťa bude menšia ako v bežnej populácii. Rovnako ochlpenie
na podpazuší a na tvári môže byť pre dieťa nepríjemné na vzhľad a dieťa môže mať psychické problémy.
Syntetický testosterón môže zablokovať tvorbu vlastného testosterónu, čo môže zastaviť tvorbu spermií,
teda človek sa stane neplodným.

Obžalovaný opakovane podrobil svojho maloletého syna bolestivej procedúre aplikácie syntetického
testosterónu do sedacieho svalu, pričom maloletý nemal žiadnu šancu ubrániť sa konaniu obžalovaného
a nevedel ani o jeho konaní povedať svojej matke, keďže ešte nevedel rozprávať. Snažil sa preto
aj neverbálne dať matke najavo, čo sa u otca deje a čo mu otec robí, pričom matka mu spočiatku
nerozumela a dávala ho obžalovanému, aj keď maloletý plakal, keďže sa nevedel inak brániť. Zároveň

mal maloletý poškodený bolesti spôsobené aj erekciou a rastom kostí, teda nielen samotnou injekčnou
aplikáciou látok.

Zo správy O. H. K. B., H. Q. bol potvrdený príjem cudzorodých, syntetických testosterónov, alebo
posilňujúcich látok testosterónu u maloletého poškodeného.

Okresný súd tak správne právne posúdil konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom
neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176
ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak

ako už bolo vyššie uvedené.

Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného v podanom odvolaní, že svedkyňa A. J. pripustila, že mohla hlavnej
sestre telefonicky odobriť vypísanie receptu v čase Covidu je potrebné uviesť, že toto sa nezakladá na
pravde. Z výpovede svedkyne J. vyplýva, že počas obdobia Covidu boli možnosti lekárov predpisovať

lieky na základe len telefonickej konzultácie s pacientami, avšak iba ak u nich podstupovali liečbu a
bolo to uvedené v záznamoch. Je možné, že v riadne uzamknutej kancelárii sestry mala sestra dve
pečiatky niektorých lekárov. Sestry mali pečiatky tých lekárov, ktorí mali byť na žiadankách uvedení.
Nemôže sa vyjadriť ku konzultácii sestry s lekárkou, ale keby ona bola v tejto situácii, tak by túto možnosť
odmietla.Niejepretopravda,žesvedkyňauviedla,akotvrdíobžalovaný,žemohlahlavnejsestreodobriť

telefonicky vypísanie receptu v čase Covidu. Podľa vyjadrenia svedkyne v čase spáchania skutku bola
liečba liekom B. L. A. len experimentálna, čiže v bežnej praxi sa nevyužívala.K námietke obžalovaného týkajúcej sa záverov znalkyne A. H., Y. jeho syn je zdravý aj rastovo je
potrebné uviesť, že zo záverov znalkyne vyplýva, že psychomotorický vývoj je adekvátny veku, až na
genitál, ktorý zodpovedá predčasnej puberte vo verku 12 rokov. Krvné vyšetrenia u maloletého potvrdili

zvýšené hodnoty testosterónu, avšak nepotvrdili zvýšené hodnoty adrenokortikotropného hormónu z
hypofýzy, ktorý by mal stimulovať tvorbu testosterónu. Na základe výsledkov vyšetrení dospela k záveru,
že u dieťaťa testosterón nevznikol z produkcie vlastnej hypofýzy, ale malo ho aplikovaný zvonka v
injekčnej forme, takzvaný syntetický (chemicky vyrobený) testosterón. Pokiaľ ide o kostný vek, pri
poslednom vyšetrení sa zistilo, že rýchlosť rastu kostí je väčšia, za posledné dva mesiace narástol o 2

cm.

Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, pričom zistil, že
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má
tri záznamy, pričom jeden záznam je proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k svojej bývalej
manželke,matkemaloletéhopoškodenéhoA.C.B..Zároveňokresnýsúduobžalovanéhonezistilžiadnu

poľahčujúcu okolnosť, naopak zistili jednu priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie dvoch trestných činov.
Pri ukladaní úhrnného trestu zobral okresný súd do úvahy aj okolnosti prípadu, následky spôsobené
na maloletom poškodenom a osobu obžalovaného, pričom vzhliadol aj dôvody na mimoriadne zníženie
trestupodľa§39ods.2písm.c)Trestnéhozákonaakoužbolovyššieuvedené.Nazákladevyhodnotenia
všetkých relevantných skutočností potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere päť

rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä

na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd uvádza, že okresný súd správne ukladal trest úhrnný, a
to za dva trestné činy. Je pravdou, že následky konania obžalovaného na maloletom poškodenom sú
veľmi vážne, ale je potrebné zobrať do úvahy aj výrazné znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného z dôvodu jeho duševného stavu, na čo bolo potrebné pri ukladaní trestu prihliadnuť.

Okresný súd preto správne využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
c) Trestného zákona, keďže u obžalovaného nešlo len o nepatrné zníženie týchto schopností, ale
o zníženie výrazné. Zároveň bolo obžalovanému uložené aj ústavné psychiatrické liečenie v súlade so
závermi znaleckého posudku, o ktorých nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti. Krajský súd preto
považovalvýmeruuloženéhotrestu,vzhľadomnavšetkyokolnostizasprávnuauloženýtrestzazákonný

a primeraný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu, správne okresný súd rozhodol aj
o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento rovnako netrpí žiadnymi vadami. Škoda bola riadne a
včas uplatnená, čo do dôvodu a výšky do skončenia vyšetrovania, a to opatrovníkom maloletého

poškodeného vo výške 3 286 eur titulom bolestného a M. N. I. M. M. 4 500,95 eur titulom nákladov
vynaložených na poskytnutie zdravotnej starostlivosti maloletého poškodeného. O výške uplatnených
nárokov nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti, tieto vyplývajú z dôkazov vykonaných pred okresným
súdom, a to z listinných dôkazov vo vzťahu C. M. N. I. O. zo znaleckého posudku vo vzťahu k maloletému
poškodenému.

Krajský súd pripomína, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam na rozhodnutie o odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku
okresného súdu odvolanie obžalovaného A. A. B. a prokurátorky okresnej prokuratúry ako nedôvodné

postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.