Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123318477
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123318477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu ART - G
s.r.o., so sídlom Venevská 769/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 116 561, v konaní zast. Mgr. Ianko Troiak,
advokát, so sídlom kancelárie Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45 022 429 proti žalovanému
Seedragon s.r.o., so sídlom Červená Hora 1642, 963 01 Krupina, IČO: 47 515 511 o zaplatenie 4.001,50
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
68Cb/72/2023-99 zo dňa 10. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/72/2023-99 zo dňa 10. júla 2024 p o

t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 4.001,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.001,50
Eur od 01.05.2022 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok voči

žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným v upomínacom konaní
dňa 22.05.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.001,50 Eur s príslušenstvom
s tým, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a poskytnutí realitných služieb s
výhradným zastúpením, na základe ktorej žalobca vykonal činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnych
zmlúv a žalovaný mal príležitosť kúpne zmluvy uzatvoriť. Žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry

v súhrnnej výške 4.001,50 Eur, ktoré žalovaný bezdôvodne neuhradil a vrátil s tým, že požaduje ich
opravu, resp. ich chcel stornovať.

3. Žalovaný sa v konaní bránil, že dňa 05.10.2021 bola dohodou zmluvných strán zrušená exkluzivita
predaja pre žalobcu, čo preukazuje aj potvrdenie v mailovej podobe. Po ukončení zmluvy sa predaj
nehnuteľnosti uskutočnil cez inú realitnú kanceláriu, ktorú si vybrala záujemkyňa, došlo k realizácii
predaja a žalovaný zaplatil províziu inej realitnej kancelárii. Žalovaný rozporuje, že by mal za jednu

nehnuteľnosť platiť províziu dvakrát dvom rôznym realitným kanceláriám.

4. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami bola na dobu určitú, do
31.01.2022,uzavretánedatovanáZmluvaosprostredkovaníaposkytnutírealitnýchslužiebsvýhradnýmzastúpením, na základe ktorej žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť
uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností uvedených v zmluve a na predaj
budúcich stavieb stojacich na týchto nehnuteľnostiach a žalovaný sa zaviazal za poskytnutú činnosť

žalobcovi zaplatiť dohodnutú províziu.

5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na dodatkovú províziu, ktorá bola fakturovaná faktúrou č.
R2022006 zo dňa 31.03.2022 v sume 1.501,50 Eur, dospel k záveru, že táto sa stala čo do dôvodu a
výšky nespornou, keďže spor sa týkal len skutočnosti, či rozdiel základu, z ktorého mala byť počítaná

dodatková provízia mal byť ponížený o DPH alebo nie a po prednese žalobcu na pojednávaní ohľadom
zahrnutia DPH do odmeny pre výpočet dodatkovej provízie, žalovaný s výpočtom sumy s DPH súhlasil.

6. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na províziu domu č. 3, ktorý kúpila A. B. a ktorá provízia
bola žalobcom fakturovaná faktúrou č. R2022005 zo dňa 31.03.2022 v sume 2.500,- Eur, považoval za
nesporné, že strany si dohodli všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, keď žalovaný od

žalobcu požadoval vykonanie realitných služieb, ktoré sa týkali sprostredkovania uzatvorenia kúpnych
zmlúv vo vzťahu k riadne špecifikovaným nehnuteľnostiam, čím bola splnená požiadavka dohody o
konkrétnej sprostredkúvanej zmluve a splnená bola i podmienka dohodnutia záväzku žalobcu vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s tretími osobami
(kupujúcimi), na ktorú bola naviazaná provízia, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi, pričom

z článku II. a III. Zmluvy vyplývalo, že strany vznik nároku na províziu naviazali na obstarávanie
príležitosti pre záujemcu uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou, tak ako to upravuje
ustanovenie § 645 Obchodného zákonníka. Provízia bola sporná z dôvodu námietky žalovaného, že k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo prostredníctvom inej realitnej kancelárie a nie žalobcu. Žalovaný počas
konania systematicky tvrdil, že záujemkyňu pred 05.10.2021 (kedy malo dôjsť k zrušeniu exkluzivity)

nekontaktoval. Nerozporoval však proces do 05.10.2021, kedy žalobca tvrdil, že záujemkyňu našiel,
vykonával s ňou obhliadky predávaných nehnuteľností, ktoré boli v tom čase v stave rozostavania.
Rovnakozabezpečovalcelúpredzmluvnú-realitnúkomunikáciu,kedyzáujemkyňatvrdila,žemázáujem
o kúpu domu č. 3, avšak potrebuje predať svoj byt. Následne došlo zo strany žalobcu k príprave
návrhu kúpnej zmluvy, ktorú odoslal žalovanému a záujemkyni, ohľadom uzatvorenia ktorej mali byť

uskutočnené stretnutia. Záujemkyňa prestala komunikovať so žalobcom potom ako jej bol zaslaný návrh
kúpnej zmluvy s tým, že ju potrebuje prejsť s právničkou a následne sa nakontaktovala na žalovaného,
záujmom ktorého bolo nehnuteľnosť čím skôr predať a aj s pomocou inej realitnej kancelárie došlo k
predaju nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie fakt, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo cez
žalobcu, nemal na vznik nároku na províziu vplyv, keďže bol dohodnutý vznik provízie na obstaranie

príležitosti pre záujemcu uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu s treťou osobou a zo zisteného skutkového
stavu veci vyplývalo, že týmto momentom bol moment, kedy žalobca záujemkyňu vyhľadal a vykonal
činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Bolo pritom nesporné, že po vyhľadaní záujemkyne,
žalobca s ňou komunikoval, chodil na obhliadky a následne pripravil aj návrh zmluvy, čo vyplýva aj z
emailu zo dňa 05.10.2021, kde jasne špecifikoval nehnuteľnosti (domy č. 1, 2, 3) a osoby, ktoré ich majú

v čase písania emailu rezervované. Navyše, výška základnej provízie z minimálnej kúpnej ceny by činila
2.700,- Eur, ale žalobca si vyfakturoval províziu len vo výške 2.500,- Eur.

7. Súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu v súlade s uzatvorenou zmluvou a priznal žalobcovi
aj úroky z omeškania v zákonnej výške a právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie a
napádalnesprávnezistenýskutkovýstavvecianesprávneprávneposúdenieveci.Navrhol,abyodvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a k náhrade trov konania bude
zaviazaný žalobca voči žalovanému v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pohľadávka
mala údajne vzniknúť za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní.

V odôvodnení sa uvádza, že táto sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t.j.
do 31.01.2022. Pokiaľ písomne nedošlo k jej zmene dodatkom, týmto dátumom zmluva zanikla a
nemohol vzniknúť na základe zaniknutej zmluvy záväzok žalovaného voči žalobcovi. Taktiež pokiaľ sa v
odôvodnení rozsudku uvádza, že „dňa 01.10.2022 žalovaný dostal informáciu od žalobcu o plánovanomstretnutí so záujemkyňou v kancelárii žalobcu. Stretnutie sa nezrealizovalo. Dňa 04.10.2022 kontaktoval
žalovanýžalobcustým,abymuposkytolinformáciuostaveveci.Záujemkyňazálohunezložilaaprestala
komunikovať so žalobcom. Dňa 05.10.2022 opätovne žalovaný kontaktoval žalobcu s tým, aby mu

poskytol informáciu o dôvode nekontaktovania žalobcu zo strany záujemkyne, avšak žalobca dôvod
odmlky nevedel vysvetliť.“. Z uvedeného vyplýva, že k sprostredkovaniu ani riadne nedošlo, nakoľko o
sprostredkovaní záujemkyne neexistoval písomný záznam, dôkaz podpísaný záujemkyňou, že reálne
došlo k sprostredkovaniu tohto obchodu medzi ňou a žalovaným, nie je uvedený v listinných dôkazoch,
z ktorých súd vychádzal. Fakt, že jej meno uviedol žalobca v jeho emaily, nie je sám osebe dôkazom o

vykonaní sprostredkovania s danou záujemkyňou. Pokiaľ nebol v konaní predložený konkrétny dôkaz o
vykonaní sprostredkovania s pani B., na základe ktorého by následne bolo došlo k predaju nehnuteľnosti
žalovaným, nebol súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav veci a nesprávne vec právne
posúdil, keď pohľadávku priznal. A zároveň, mala vzniknúť za sprostredkovanie v októbri 2022, keď už
zmluva o sprostredkovaní bola niekoľko mesiacov zaniknutá.

10. Na výzvu súdu prvej inštancie sa žalobca k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to

dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa12.06.2025,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

12. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

13. Podľa § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a
záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam
pre uzavretie tejto zmluvy.

14. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len

zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov,
ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí,

že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi
znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou
vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj

keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať
nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých
sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou
náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP a pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine
CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania

limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie
odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).

16. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov uvedených
a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správneprávne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd ex offo
nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

17.Odvolacísúdkonštatujevecnúsprávnosťvýrokunapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštanciealen
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného
v zmysle § 387 ods. 2 CSP dopĺňa ďalšie dôvody.

18. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že táto

sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 31.01.2022, a preto žalovaný má
za to, že pokiaľ písomne nedošlo k jej zmene dodatkom, týmto dátumom zmluva zanikla a nemohol
vzniknúť na základe zaniknutej zmluvy záväzok žalovaného voči žalobcovi, odvolací súd zdôrazňuje,
že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva stranám
sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, tak ako to deklaruje článok 8 CSP pri definovaní základných princípov. Na procesné povinnosti

a procesné bremená strán vyplývajúce zo základných princípov nadväzuje ustanovenie § 150 CSP,
podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu a tiež nadväzuje ustanovenie § 149 CSP, podľa ktorého k prostriedkom
procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany patria i skutkové tvrdenia. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké skutkové tvrdenia má

uviesť, sa odvíja od hmotného práva, pričom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú
na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, a teda každý má tvrdiť tie skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť tvrdenia preto svedčí nielen
žalobcovi, ale aj žalovanému.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale ani z obsahu spisu súdu prvej inštancie, odvolací
súd nezistil, že by v konaní na súde prvej inštancie žalovaný na svoju obranu uviedol tvrdenie, že
záväzok žalovaného voči žalobcovi nevznikol z dôvodu zániku zmluvy, z ktorej odvodzoval žalobca svoju
pohľadávku. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie tieto skutočnosti netvrdil, nie je dôvodné
súdu prvej inštancie vytýkať, že priznal pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v čase, keď už zmluva o

sprostredkovaní bola niekoľko mesiacov zaniknutá. Sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou
formálnej pravdy, teda v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, a preto
meritórne rozhodnutie v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna
zo strán sporu netvrdila.

20. Pokiaľ potom žalovaný tieto skutočnosti prvýkrát namietal a tvrdil až v odvolaní, odvolací súd
poukazuje na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv.
neúplnéhoapelačnéhosystému,čoznamená,žeprávoodvolateľa,aleajprotistrany,použiťvodvolacom
konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila
v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových

skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v
ustanovení § 366 CSP. Žalovaným uvádzané tvrdenia sa však netýkajú procesných podmienok, netýkajú
sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca ako odvolateľ ani len
netvrdí, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ide o novoty,

ktoré v odvolaní použiť nemožno. Samotný žalovaný pritom v odvolaní ani len netvrdil a nevysvetlil,
prečo túto procesnú obranu pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

21. Nad rámec odvolacej argumentácie žalovaného a pre úplnosť veci však odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v odvolaní cituje z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ide o

citáciu z ods. 9b odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie sumarizuje prednes konateľa žalovaného
C. B. na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024. Je potom pravdou, že v tomto odseku odôvodnenia sú
uvádzané dátumovo deň „01.10.2022“, deň „04.10.2022“ a deň „05.10.2022“, avšak ide o zrejmú chybu v
písaní a správne mal byť v dátumoch uvádzaný rok „2021“, nie rok „2022“, čo vyplýva nielen z ostatného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o skutkový stav veci, ale čo je overiteľné najmä zo

záznamu z pojednávania konaného dňa 17.06.2024 vyhotoveného technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku (§ 98 CSP), keď konateľ žalovaného vypovedal o udalostiach dňa „01.10.“ a dňa
„04.10.“, pričom spontánne konštatoval, že dňa „01.10.“ bol piatok a dňa „04.10.“ bol pondelok a piatok
„01.10.“ a pondelok „04.10.“ boli v roku 2021, nie v roku 2022.22. K námietke žalovaného v odvolaní, že o sprostredkovaní záujemkyne žalobcom neexistoval písomný
záznam, t.j. dôkaz podpísaný záujemkyňou, že reálne došlo k sprostredkovaniu tohto obchodu medzi

ňou a žalovaným, odvolací súd zdôrazňuje, že k prostriedkom procesnej obrany v zmysle § 149 CSP
popri skutkových tvrdeniach patrí i popretie skutkových tvrdení protistrany, keď podľa §151 ods. 1 CSP
platí,žeskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanespornéapodľa
§ 186 ods. 2 veta prvá CSP platí, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na
pochybnosť o ich pravdivosti.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale ani z obsahu spisu, odvolací súd nezistil, že by v
konaní na súde prvej inštancie žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca vyvinul činnosť
smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť na predmetné nehnuteľnosti kúpnu zmluvu s
A. B. a rovnako odvolací súd nezistil, že by v konaní na súde prvej inštancie žalovaný uviedol skutkové
tvrdenie, že o sprostredkovaní bolo potrebné vyhotoviť písomný záznam. Opäť tak ide o obranu, ktorú

žalovaný uplatnil až v odvolaní, a preto nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že nesprávne zistil
skutkový stav. Úlohou súdu totiž nie je skutkový stav vytvárať bez procesnej aktivity strán, ale úlohou
súdujeskutkovýstavzistiťnazákladekonkrétnychskutkovýchtvrdenístránsporu,resp.popretiatvrdení
protistranou a z toho vyplývajúceho označenia a predloženia dôkazov stranami sporu, resp. uplatnenia
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, keď dôkazná povinnosť patrí k procesným

povinnostiam strán sporu a keď súd podľa § 185 ods. 1 CSP len rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov
navrhnutých stranami sporu vykoná, avšak z vlastnej iniciatívy súd dôkazy nehľadá a svojou vlastnou
aktivitou ani nevnáša do sporu skutočnosti, pre ktoré nenachádza podklad v tvrdeniach strán sporu.

24. Pokiaľ potom žalovaný aj túto obranu uplatnil až v odvolaní, odvolací súd opäť musí konštatovať,

že ide o novotu, na ktorej použitie v odvolaní nie sú splnené predpoklady a podmienky podľa § 366
CSP, pričom samotný žalovaný ani v rozsahu tejto obrany v odvolaní netvrdil a nevysvetlil, prečo túto
procesnú obranu pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

25. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti

závislému výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu,
prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods.
1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti
závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania

vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti
závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku

II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).