Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010537
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424010537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.ačlenov

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júna 2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. C. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 6T/73/2024 zo dňa 11. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
6T/73/2024 zo dňa 11. 03. 2025 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX B. D., trvale
bytom D. E. XXX,

odsudzuje

podľa§157ods.2Tr.zák.spoužitím§38ods.2Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere1(jeden)rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. , § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 800,- € (osemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 6T/73/2024 zo dňa 11. 03. 2025 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe, že

dňa 22. 05. 2024 v čase o 11.00 h viedol po ulici Cintorínska v meste F. G. osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Fabia, ev. č. H. XXX I., tým spôsobom, že na priechode pre chodcov pri obchode Terno
označenom vodorovným dopravným značením č. 610 „priechod pre chodcov“, nedal prednosť chodkyni
G. D., ktorá prechádzala priechod pre chodcov z ľavej strany na pravú, čím porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ľavou prednou časťou vozidla narazil donej, následkom čoho spadla a utrpela zranenie – vnútro kĺbovú zlomeninu hornej časti píšťaly pravého
predkolenia s posunom, ktorá si vyžiadala operačný zákrok, pričom poškodená bola po dobu minimálne
12-tich týždňov odkázaná na pomoc druhej osoby, pretože nebola schopná samostatnej chôdze.

Za to bol obžalovaný podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu
v trvaní 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., súd obžalovanému zároveň

uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť
Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 4.727,01 Eur.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 11. 03. 2025 obžalovaný po porade s obhajcom
uviedol, že si ponecháva zákonnú lehotu na vyjadrenie.

Následne, podal proti uvedenému rozsudku obžalovaný spolu s obhajcom podaním doručeným
okresnému súdu dňa 24. 03. 2025 odvolanie proti výroku o vine a aj o treste. Odvolanie obžalovaný

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 05. 05.
2025, v ktorom uviedol, že si je plne vedomý, že sa svojím konaním dopustil trestného činu, a že za
to musí niesť právne následky, namietol však právnu kvalifikáciu z dôvodu, že sa necíti byť vinný zo
spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, preto nemohol ani urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., nakoľko by tak potvrdil aj právnu kvalifikáciu. Zranení poškodenej je mu úprimne ľúto, je si plne

vedomý zavinenia dopravnej nehody, avšak podľa jeho názoru mal byť skutok kvalifikovaný podľa § 158
Tr. zák. V ďalšom texte uviedol, ako podľa jeho názoru k predmetnej dopravnej nehode došlo a dodal,
že keď išiel na druhý deň po nehode na rehabilitáciu do nemocnice, tam mu povedali, že poškodenú
poznajú, že má ťažkú osteoporózu a pred nehodou tam chodila na rehabilitácie s kolenami, pričom
tieto skutočnosti sa neodrazili v lekárskych správach a ani sa nimi nezaoberal znalec v znaleckom

posudku. Poukázal na tú skutočnosť, že poškodená sa od roku 2023 asi rok liečila na osteoporózu,
vybavovala si kúpeľnú liečbu a boli jej predpísané aj rehabilitácie. Preto obžalovaný navrhol doplniť
dokazovanie, čo však súd odmietol. Nakoľko podľa jeho názoru neboli okolnosti ohľadom zdravotného
stavu poškodenej v čase pred nehodou náležite objasnené, súd rozhodol predčasne, nakoľko je
presvedčený, že zdravotný stav poškodenej pred dopravnou nehodou, ako aj vek poškodenej sa

výrazne podieľal na celkových následkoch nehody a dĺžke liečby poškodenej, čo malo dopad aj na
právnu kvalifikáciu skutku. Podľa jeho názoru mal okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
zohľadniť aj skutočnosť, že na dopravnej nehode niesla podiel samotná poškodená. Obžalovaný je
dôchodca, ktorý žije bezúhonným spôsobom života, má ťažko chorú manželku, ktorá je onkologickou
pacientkou s pridruženým diagnózami, a ktorú musí trikrát do týždňa voziť do nemocnice v Leviciach a

jedenkrát mesačne do Bratislavy. Preto obžalovaný žiadal okresný súd, aby mu ukladal podmienečný
trest, prípadne alternatívny trest a aby mu neukladal trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel,
nakoľko tento by postihol najmä jeho manželku. Majú dvoch synov, jeden žije v zahraničí, druhý býva
mimo obce Kozárovce a z pracovných dôvodov nemôže manželku obžalovaného trikrát do týždňa voziť
po lekároch. Uložený trest tak považuje obžalovaný za neprimerane prísny a v rozpore so zásadami

ukladania trestov. Obžalovaný si je vedomý, že musí niesť trestnoprávne následky za svoje konanie,
avšak je toho názoru, že by na neho stačilo výchovne pôsobiť iným trestom, než trestom zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel. Obžalovaný žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody s

určením primeranej skúšobnej doby, prípadne primeraný peňažný trest, bez uloženia trestu zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 19. 06. 2025 na krajskom súde obhajca obžalovaného
uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomného odôvodnenia odvolania a navrhujú, aby krajský

súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie alebo sám uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia s primeranou skúšobnou dobou,
prípadne s primeraným peňažným trestom, bez uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, kde poukazujú najmä na zdravotný stav manželky obžalovaného.Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
zákonné a správne, trest považuje za primeraný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť

ako nedôvodné.

Obžalovaný uviedol, že hlavne s ohľadom na manželkin zdravotný stav žiada súd, aby mu nebol uložený
trest zákazu činnosti. Uviedol, že teraz má čistý prijem cca 1.200,- Eur, a že vodičský preukaz zadržaný
nemal.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré nebol odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že hoci obžalovaný nevykonal vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por., tento od začiatku spáchanie skutku nepopieral, popieral len jeho právnu kvalifikáciu (ktorú

taktiež v podanom odpore prakticky uznal). Krajský súd má v predmetnej veci za preukázané, že skutok
tak, ako bol žalovaný sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. Rovnako krajský súd nemá pochybnosti
o správnej právnej kvalifikácii, čo v plnom rozsahu vyplýva z dokazovania a k čomu sa podrobne vyjadril
už okresný súd v napadnutom rozsudku.

Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie ako ohľadom výroku o vine, tak aj výrokov o treste
a o náhrade škody. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Odôvodnenie rozhodnutia
je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny, trestu, a taktiež aj vo vzťahu k otázke náhrady škody.
V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa

v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu
opakovať.

Krajský súd však preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k inému záveru,
ako okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je

namieste obžalovanému neuložiť trest zákazu činnosti, nakoľko tento trest uložený okresným súdom by
podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nielenže nenapĺňal svoj účel, ale nenapĺňal by ani zásady
ukladania sankcií a trestov, ale namiesto neho uložiť obžalovanému iný, alternatívny, trest.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu

alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby
uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods. 3 prvá veta Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že uložený trest považuje s ohľadom na zásady
ukladaniasankciípodľa§33aTr.zák.azásadyukladaniatrestovvsúčasnejsituáciipreobžalovanéhoza
neprimerane prísny a to konkrétne v časti trestu zákazu činnosti. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam

danéhoprípadu.Vzmysle§34ods.3Tr.zák.mátrestpostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný
pri ukladaní trestu prihliadať, okrem ďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, či pohnútku. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody, ktorý je podľa jeho názoru adekvátny k spáchanému skutku. Uloženie trestu
zákazu činnosti krajský súd považuje za neprimerane prísne, nenapĺňajúce zásady ukladania sankcií a
trestov. Krajský súd tak pri ukladaní trestu prihliadol nielen na špecifiká tohto konkrétneho prípadu ale
najmä na osobu a pomery obžalovaného. Oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného, ako aj

svýpisomjehopriestupkov.Krajskýsúddávadopozornostipomeryobžalovaného,akoajskutočnosť,že
k skutku došlo pred viac ako rokom. Obžalovaný už v konaní pred okresným súdom predložil dokumenty
z ktorých vyplýva zdravotný stav jeho manželky, pričom práve obžalovaný je tou jedinou osobou, ktorá
svoju manželku vozí niekoľkokrát týždenne na jednotlivé vyšetrenia. Je tak nepochybné, že uloženie
trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel by neprimerane zasiahlo nie obžalovaného, ale jeho

manželku, čo by bolo v priamom rozpore so zásadami ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák., ako aj so
zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Krajský súd je preto, s ohľadom na účel ukladania trestov,
ako aj na odstup času, toho názoru, že trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nielenže
nenaplní svoj účel, ale aj neprimerane zasiahne rodinu obžalovaného. Krajský súd však uzatvára, že
konaním obžalovaného bol spôsobený závažný následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví, tak je preto

namieste, s ohľadom na účel trestu, nahradiť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel iným,
v danom prípade peňažným, trestom vo výške 800,- Eur. Pre prípad úmyselného zmarenia peňažného
trestu bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Ohľadom
ostatných okolností ukladania trestu (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), krajský súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Nad rámec argumentácie ohľadom uloženého trestu krajský súd uvádza, že je potrebné, aby si
obžalovaný uvedomil aj tú skutočnosť, že hoci mu bol trest zákazu činnosti zrušený, bude mu plynúť
skúšobná doba podmienečného odsúdenia a bude sa následne posudzovať, či počas jej plynutia
obžalovaný viedol riadny život.

K ostatným námietkam obžalovaného uvedeným v odvolaní krajský súd dodáva, že sa s týmito
vysporiadal už okresný súd v napadnutom rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by
nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti znovu opakovať.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení
prvostupňovéhorozhodnutia(zamietnutíodvolania)vprincípemôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia
súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy

a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospechobžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne
dôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.