Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200114
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524200114.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Janou Srokovou, v spore žalobcu: Generali Česká

pojišťovna a. s., Spálená 75/16, 110 00 Praha 1, IČO: 45 272 956, Česká republika, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka z iného členského štátu, Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.772,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.772,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 29.1.2024
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške
1.772,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.772,- eur od 29.1.2024 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu dôvodil tým, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 hod. dňa 19.12.2021 došlo na
základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s. (predávajúcim) a Generali

Česká pojišťovna a. s. (kupujúcim) k predaju podniku, a tým aj k prevodu celého poistného kmeňa a
celého zaistného kmeňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov obchodnej spoločnosti, pričom práva a
povinnosti sú vykonávané prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu. V dôsledku zaplatenia poistného poistníkom, E. D. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej
len „poistník“) došlo v súlade s § 792 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k prijatiu
návrhu zmluvy, a tak aj uzavretiu poistnej zmluvy č. 2407422987 (ďalej len „Zmluva“) medzi ním
a spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s., predmetom ktorej bolo založenie povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky AUDI A3, VIN: F.,
EVČ: G. (ďalej len „vozidlo AUDI“) so začiatkom poistenia odo dňa 15.5.2020 na dobu neurčitú, pričom
poistenie zaniklo 5.1.2021.

3. Žalobca v žalobe poukázal na Reláciu Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni č. ORPZ-
SL-ODI1-220/22-P zo dňa 24.1.2021, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 28.12.2020 viedol žalovaný
motorové vozidlo AUDI po ceste III/3146 na ulici Levočskej v meste Stará Ľubovňa, kde oproti

Jakubianskej zastávke odbočil vozidlom vpravo mimo cestu na parkovisko, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, v čoho dôsledku dostal šmyk a vozidlo narazilo
pravou bočnou stranou do kovového oplotenia areálu domu obchodu a služieb Levočská 343/9 a zostalo
stáť na parkovisku uvedeného areálu. Po dopravnej nehode žalovaný z miesta dopravnej nehody odišiela nebolo tak možné vykonať dychovú skúšku na požitie alkoholických nápojov. Pri dopravnej nehode
k zraneniu osôb nedošlo, avšak došlo k vzniku hmotnej škody na vozidle značky AUDI a majetku
areálu obchodného domu a služieb nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. 968/1 v kat.

úz. G. A., okres Stará Ľubovňa vo vlastníctve poškodenej, p. H. I., nar. XX.X.XXXX. Poškodená si
náhradu škody uplatnila u žalobcu zo Zmluvy, pričom škodová udalosť bola v systéme zaevidovaná pod
č. 6401092667. Po nahlásení poistnej udalosti a po vykonanom šetrení ohľadom rozsahu povinnosti
poskytnúť poškodenej poistné plnenie, poukázal žalobca dňa 17.3.2021 na účet subjektu vykonavšieho
opravu, H. J. B. - B. A., v tvare IBAN: G. poistné plnenie vo výške 1.772,- eur. Nakoľko si žalovaný

nesplnil povinnosti v zmysle § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v súvislosti s
jeho § 64 ods. 2 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), má žalobca za to, že porušením zákonných povinností
mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia poskytnutého poškodenej, a to v zmysle § 12 ods. 2
písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZoPZP“). Z dôvodu, že žalovaný z miesta škodovej udalosti odišiel a k dobrovoľnej náhrade
žalovaným doposiaľ nedošlo, žalobca si voči nemu uplatnil nárok na náhradu vyplateného poistného
plnenia touto žalobou, pričom navrhuje takto koncipovanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Súd vo veci rozhodol Platobným rozkazom č. k. 4C/1/2024-43 zo dňa 26.3.2024, ktorým žalobe

v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť
žalobcovi sumu 1.772,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.772,- eur od
29.1.2024 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 36,- eur, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením.

5. Žalovaný prevzal Platobný rozkaz dňa 5.4.2024 a dňa 16.4.2024 voči nemu podal odpor, ktorý dôvodil
tým, že síce je si vedomý vlastného pochybenia, keď odišiel z miesta škodovej udalosti následkom
„ šoku“, avšak došlo iba ku škode na majetku, nikto nebol zranený, preto si neuvedomil vlastné konanie
ako závadné. Na miesto nehody sa vrátil, automobil sa k tomu času už nenachádzal na mieste škodovej
udalosti, preto po informácii, že uvedenú udalosť šetrí polícia, šiel podať vysvetlenie. So žalobcom mal

snahu sa dohodnúť, no z dôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich výšku požadovanej sumy, k
dohode nedošlo, teda nedošlo ani k zaplateniu požadovanej sumy. Faktúry za prevedené práce mu
boli predložené až ako príloha žaloby doručenej spolu s Platobným rozkazom, preto do toho času ani
nebolo možné porovnať deklarovaný nakúpený materiál (množstvo) s materiálom skutočne použitým
na opravu spôsobenej škody, a tak zistiť primeranosť požadovanej sumy. V tejto súvislosti poukázal na

skutočnosť, že niektoré položky sú vyúčtované vo faktúre, no škodovou udalosťou neboli poškodené.
Má za to, že výška nákladov spojených s opravou nie je oprávnená, keďže v priebehu opráv nedošlo
iba k navráteniu majetku do pôvodného stavu, ale k jeho funkčne novému vystavaniu, čo zachytávajú
predložené fotografie. Uviedol, že ceny podobného oplotenia sa v tom čase pohybovali v rozmedzí 60,-
až 90,- eur/m. Poisťovňa si nepreverila skutočné náklady na opravu a napriek tomu plnú požadovanú

sumu vyplatila, preto tiež spochybnil svoju povinnosť uhradiť spôsobenú škodu vo vzťahu k jej výške,
preto spôsobenú škodu zaplatí len vo výške nákladov potrebne vynaložených na navrátenie vzniknutej
škody do pôvodného stavu.

6. V nadväznosti na vecne odôvodnený odpor žalovaného Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.

k. 4C/1/2024-56 zo dňa 22.5.2024 Platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/1/2024-43
zo dňa 26.6.2024 zrušil.

7. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 4.6.2024 zdôraznil, že má za to, že žalovaný tvrdením o
opustení miesta škodovej udalosti potvrdil právny základ regresného nároku uplatňovaného v zmysle §

12 ods. 2 písm. f) ZoPZP. Uplatnený nárok navyše opiera tiež o tvrdenie, že zákon o cestovnej premávke
nepozná žiadne liberačné dôvody, ktoré by účastníka škodovej udalosti zbavovali jeho povinností
ustanovených mu v jeho § 66 ods. 6, pričom tvrdí, že skutočnosť, že došlo iba ku škode na majetku bez
zranenia akejkoľvek osoby nemá vo vzťahu k základu uplatnenému nároku žiadnu relevanciu. Žalobca
poprel tvrdenie žalovaného o nemožnosti zoznámiť sa s dokumentáciou preukazujúcou výšku nákladov

na opravu poškodeného majetku, ktoré si uplatňuje formou regresného nároku, nakoľko žalovaného
oboznámil s možnosťou nahliadnutia do škodového spisu v akejkoľvek jeho pobočke. K námietke
žalovaného, že nešlo len o navrátenie poškodeného majetku do pôvodného stavu, ale o obnovu s
iným charakterom len objasnil, že účel, teda ohradenie areálu parkoviska bol zachovaný aj týmtopostupom opravy. Uviedol, že nie všetky poškodené súčasti boli obnovené, napr. betónové obrubníky, pri
ktorých bola fakturovaná len ich demontáž a likvidácia. Preto má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal (ani predloženou fotodokumentáciou), že náklady potrebné na obnovu pôvodného stavu by

boli nižšie v porovnaní so sumou uvedenou vo faktúre č. 10210007 zo dňa 8.3.2021, keďže podľa jeho
zistení by oprava plota mala stáť 1.000,- eur. K rozsahu poškodení majetku prezentovanému žalovaným,
žalobca uviedol, že rozsah poškodení bol zisťovaný v rámci vykonanej obhliadky, ktorej výsledkom je
presné označenie týchto súčastí majetku: 1. oceľová zábrana vysoká cca 0,4 m - ohnutá, vytrhnutá na
dĺžke cca 2,5 m, 2. oceľové oplotenie - ohnuté 2 ks plotové dielce, ohnuté, vytrhnuté 2 ks stĺpy oplotenia,

3. automatická brána - zničená, v čase obhliadky opravený držiak na bráne, 4. mechanická brána -
zničená, v čase obhliadky premiestnená - prasknutá, ohnutá, zlomená, 5. parkovacie zábrany - stĺpy,
1 ks vytrhnutý, 2 ks ohnuté, 6. betónový obrubník - zlomený na dvoch miestach na dĺžke cca 4 m. V
tejto súvislosti znovu poukázal na fotodokumentáciu. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na žalobe
v celom rozsahu.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 15.7.2024 zotrval na svojej argumentačnej línii tvrdení ohľadom
(ne)preukázania výšky nákladov spojených s opravou poškodení, pričom v tejto súvislosti tiež poukázal
na možný nekalý zámer žalobcu a realizátora opravy pri jej vykonávaní. Poukázal na skutočnosť,
že faktúra obsahuje položky, ktoré sa mu javia, vzhľadom k ich množstvu, resp. preukázaniu ich
reálneho použitia k vykonaniu opravy ako nadbytočné (doprava vo výške 250,- eur, výroba brány 150,-

eur, 650 kg betónu). V súvislosti s vlastnými zisteniami uviedol, že cenová ponuka na jeho dopyt
predstavovala v rozsahu týchto opráv, ktorými sa mal dosiahnuť pôvodný stav, sumu vo výške 750,-
eur. Opätovne poukázal na rozdielnosť použitých materiálov ako aj nový charakter opraveného majetku
oproti stavu existujúcemu pred škodovou udalosťou, keď poukázal tiež na jeho opotrebenie, preto zotrval
na vlastných tvrdeniach o neprimeranosti uplatňovaného nároku žalobcom.

9. Vo vyjadrení žalobu zo dňa 26.8.2024, ten zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach,
pričom v reakcii na tvrdenia žalovaného spochybňujúce nevyhnutnosť použitia niektorých stavebných
materiálov použitých na opravu, dôvodil ich oprávnenosť. K námietke amortizácie poukázal na aktuálnu
judikatúru súdov s dôrazom na ochranu vlastníckeho práva. Uviedol, že nemôže byť na ťarchu

poškodenej a ani žalobcu, že opravu vykonal subjekt z iného okresu. Poukázal tiež na skutočnosť,
že refundovať vyššie sumy ako reálne náklady na nápravu stavov vyvolaných poistnými udalosťami
by nebolo v záujme žalobcu, preto hodnotenie primeranosti nákladov na odstránenie vzniknutej škody
(skutočnej škody) je nevyhnutnou súčasťou jeho postupu v rámci šetrenia. V nadväznosti na uvedené,
všetky náklady sú deklarované v predloženej faktúre č. 10210007 zo dňa 8.3.2021, ktorá ich má

hodnoverne preukázať, pričom žalovaný vlastné tvrdenia spochybňujúce vyúčtovanú výšku nákladov
vôbec nepredložil.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.01.2025, ktorého sa nezúčastnil žalobca, u ktorého
predvolanie bolo riadne a včas vykázané. Na pojednávanie za žalovaného predložila plnomocenstvo,

a to za JUDr. Jozefa Barabása - advokáta, Spišská Nová Ves, substitučné plnomocenstvo JUDr. Júlia
Čechová - advokátka, avšak do spisu nebola doručená plná moc na zastupovanie udelená žalobcom,
čiže Generali Českou poisťovňou na zastupovanie tohto žalobcu v predmetnom konaní, advokátskou
kanceláriou JUDr. Jozefa Barabása. Splnomocnenie predložené JUDr. Júliou Čechovou, udelené JUDr.
Jozefovi Barabásovi je iba vytlačenou mailovou kópiou, bez akejkoľvek autorizačnej doložky. Súd preto

pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle ust. § 180 CSP.

11. Žalovaný na pojednávaní nerozporoval tú skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil
tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy. Išiel na parkovisko, brzdil, otočilo ho do protismeru a v dôsledku
toho došlo k škode tak, ako je popísané v žalobe. Boli cca 3 hod. po polnoci a keďže nedošlo ku ujme

na zdraví žiadnej osoby, on bol v šoku, preto auto nechal a odišiel som ku kamarátovi. Následne sa
na miesto nehody vrátil ráno, avšak motorové vozidlo sa tam už nenachádzalo. Následne zistil od otca,
že auto bolo odtiahnuté, pretože to riešila polícia. Nebráni sa úhrade žalovanej sumy, jedine čo namieta
je výška žalovanej sumy, ktorá podľa jeho názoru je neprimeraná. Ďalej poukázal, že škoda nebola
zrealizovaná a opravená tak, aby to bolo uvedené do pôvodného stavu, pretože tam bola urobená brána

a predtým tam bolo urobené oplotenie. Taktiež opravu nerealizovala firma, ktorá by sídlila v Ľubovni, ale
robila to firma z Levoče, ktorá si účtovala ešte aj cestu. Taktiež namietal príbuzenský vzťah poškodenej
a firmy, ktorá realizovala opravu.Súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

12. Žalobca a poistník, E. D. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreli v súlade s § 792 ods. 2 OZ poistnú zmluvu

č. 2407422987, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla značky AUDI A3, VIN: F., EVČ: G. so začiatkom poistenia odo dňa
15.5.2020.

13. Žalovaný dňa 28.12.2020 viedol žalovaný motorové vozidlo AUDI po ceste III/3146 na ulici Levočskej

v meste Stará Ľubovňa, kde oproti Jakubianskej zastávke odbočil vozidlom vpravo mimo cestu na
parkovisko, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, v čoho
dôsledku dostal šmyk a vozidlo narazilo pravou bočnou stranou do kovového oplotenia areálu domu
obchodu a služieb Levočská 343/9 a zostalo stáť na parkovisku uvedeného areálu. K dopravnej nehode
došlo o 5:18 hod. /č.l. 10 správa Okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni č. ORPZ-SL-
ODI1-220/22-P zo dňa 24.1.2021/.

14. Po dopravnej nehode žalovaný z miesta dopravnej nehody odišiel a nebolo tak možné vykonať
dychovú skúšku na požitie alkoholických nápojov. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, avšak
došlo k vzniku hmotnej škody na vozidle značky AUDI a majetku areálu obchodného domu a služieb
nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. 968/1 v kat. úz. G. A., okres Stará Ľubovňa vo

vlastníctve poškodenej, p. H. I., nar. XX.X.XXXX. - pozemok parcely registra „C“ č. 968/1, katastrálne
územie G. A., okres Stará Ľubovňa (evidované ako poistná udalosť č. 6401092667. Poškodená si
náhradu škody uplatnila u žalobcu zo Zmluvy, pričom škodová udalosť bola v systéme zaevidovaná pod
č. 6401092667.

15. Dňa 8.3.2021 bola vyhotovená faktúra č. 10210007 dodávateľom, H. J. B. - B. A. na účet odberateľa,
pani H. I., znejúca na sumu 1.772,- eur. Spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. dňa 17.3.2021 poukázala
na účet H. J. B. - B. A. finančné prostriedky vo výške 1.772,- eur. Žalobca adresoval výzvu na náhradu
vyplateného poistného plnenia vo výške 1.772,- eur zo dňa 19.3.2021 (predo dňom podania predmetnej
žaloby) žalovanému.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

16. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výška plnenia, ktorému poistiteľ poskytol.

18. Podľa § 4 ods.1 zákona č. 383/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) ZoPZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného
predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

20. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného v čase poistnej udalosti (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), Dopravná nehoda

je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej: a)
sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú
nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo
na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa
Trestného zákona.

21.Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke účinného v čase poistnej udalosti, za dopravnú nehodu
sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak: a) nie je splnená niektorá z povinností podľa §
66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo saodmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli
na jej zavinení.

22. Podľa § 65 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný: a)
bezodkladne zastaviť vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase,
keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

23. Podľa § 66 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo

aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

24. Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný: a) ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú
pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu
osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do

príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo
po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody,
najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej
premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky
vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka

dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o
hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to
nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

25. Podľa § 66 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie

zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť
vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.

26. Podľa § 66 ods. 4 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť
orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia

dokladov, ktoré s tým súvisia.

27. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o
poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa

osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

Právny záver:

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť
zákonnú 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,

ktorá je poistnou udalosťou.
Žalovaný namietal a rozporoval iba výšku žalovanej sumy. K tomuto súd uvádza, že ust.
§ 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok, ktorý je osobitným nárokom poisťovateľa
vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie je nárokom na náhradu škody
vzniknutej poškodenému. Predpokladmi vzniku nároku v zmysle cit. zák. ustanovenia je, že poisťovateľ

vyplatil poškodenému poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Právo poisťovne je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému z poistného pomeru,
žalobca tu nevystupuje ako poškodený ale sa domáha práva na náhradu toho, čo plnil za žalovaného
t.j. regresného plnenia od žalovaného, nakoľko za neho plnil poškodenej v zmysle svojej zákonnej
povinnosti.

29. Námietku žalovaného, že škoda, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou,
nemohla dosiahnuť výšku uhradenú žalobcom, súd nepovažoval za opodstatnenú. V tejto súvislosti súd
poukazuje nato, že žalobca na preukázanie dôvodnosti výšky svojho nároku predložil súdu vyúčtovanienákladov na opravu poškodeného majetku, ako aj dôkaz o zrealizovaní úhrady poškodenej. V konaní
teda došlo k preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal svojimi
tvrdeniami a predovšetkým relevantnými dôkazmi vyvrátiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

Pokiaľ žalovaný len konštatoval, že podľa priloženej fotodokumentácie nemohla spôsobená škoda
dosiahnuť žalovanú výšku, resp. že nebolo uvedené opravou do pôvodného stavu, neuniesol ohľadom
svojho tvrdenia bremeno dôkazu.

30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi, čo sa

týka výšky regresného nároku v zmysle cit. zákonných ustanovení, teda pokiaľ si žalobca uplatňuje voči
žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil, tento jeho nárok je v celom rozsahu dôvodný a
opodstatnený, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

31. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania a uložil žalovanému, ktorý sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu, povinnosť zaplatiť požadovaný úrok z omeškania tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Trovy konania

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. odľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Keďže súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a teda žalobca mal v konaní plnú úspech, priznal mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po

právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.