Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011585
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3To/25/2024

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2024 v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal odvolania
obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/20/2023
z 15. novembra 2023 a takto

r o z h o d o l :

3To/25/2024
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
3T/20/2023 z 15. novembra 2023 vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný A. B., nar. X.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom E. XXX/X, C. D.

sa odsudzuje:

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) na trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

3To/25/2024
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, tak ako je uvedený vo výrokovej časti
v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 15 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18
mesiacov.Protirozsudkuokresnéhosúdupodaliodvolanieobžalovanýaprokurátor,pričomideoodvolaniapodané
do výroku o treste.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o uložení trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov. Uloženie tohto trestu postihne jeho doterajšiu prácu, ako aj
starostlivosť o svoju dcéru. Pokiaľ ide o poškodenú, s touto aktívne komunikoval, zaujímal sa o jej
zdravotný stav a potreby a snažil sa jej byť nápomocný v najvyššej možnej miere. Vedie usporiadaný
život a jeho predchádzajúce odsúdenia sú zahladené. Poukázal, že vzhľadom k jeho práci vykonáva

vedenie motorového vozidla vo väčšom rozsahu ako bežní vodiči, a preto je dané aj väčšie riziko postihu
na úseku priestupkového konania. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je pre neho
neprijateľné, nakoľko mu bráni vo výkone jeho doterajšej práce. Je ochotný prijať prípadné uloženie
probačného dohľadu, a to za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Poukázal, že
je otcom maloletej dcéry, za ktorou pravidelne dochádza do iného mesta. Cestovanie hromadnými
prostriedkami by bolo časovo aj finančne náročné. Z vyjadrenia jeho zamestnávateľa vyplýva, že

pracovné povinnosti si plní svedomito a ak by mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, bol by zo zamestnania prepustený. V prípade jeho prepustenia zo zamestnania by mal veľmi
limitovaný priestor pre svoje uplatnenie. V prípade, ak by mu bol uložený peňažný trest, mohol by si
plniť svoju vyživovaciu povinnosť a taktiež si zachovať zamestnanie. Uloženie trestu zákazu činnosti
považuje za neprimerane prísne. Má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravy by

namiesto uloženia trestu zákazu činnosti bolo primerané uloženie peňažného trestu vo výmere 2000
eur. V prípade nahradenia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá iným trestom je tiež ochotný
podrobiť sa prípadnému probačnému dohľadu a v jeho rámci je schopný plniť aj prípadne uložené
povinnosti a obmedzenia. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil výrok o uložení trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá a popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom mu uložil peňažný

trest vo výmere 2000 eur. Taktiež mu môže byť uložený dohľad probačného a mediačného úradníka
a prípadne aj predĺžená skúšobná doba.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že nesúhlasí s výmerou obidvoch trestov uložených obžalovanému,
a to pri spodnej hranici trestnej sadzby. Takéto tresty by bolo možné aplikovať u prvotrestaného vodiča

a nie u obžalovaného. Poukázal, že u obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý svoje
konanie stupňuje. V súvislosti s vedením motorového vozidla bol obžalovaný aj súdne potrestaný
a opakovane postihnutý pre priestupky. Obžalovaný sa ako vodič dopustil v minulosti opakovane
protiprávneho konania, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Za takýchto okolností
nemožno očakávať, že uloženie trestov obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby povedie k jeho

náprave a prevýchove. Navrhol, aby krajský súd zrušil obidva výroky o treste a obžalovanému uložil
prísnejšie tresty bližšie k stredu trestnej sadzby.

Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov o treste v napadnutom rozsudku, ako aj postup konania, ktoré mu

predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania boli podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné
a odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
dopustil tak, že 11.12.2022 o 00.30 hod. ako vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
poveternostným podmienkam a stavu vozovky, keď na namrznutej vozovke, pokrytej súvislou vrstvou
snehu nezvládol vedenie motorového vozidla, v zákrute sa dostal do šmyku, prešiel do protismeru, kde
sa zrazil s oproti idúcim motorovým vozidlom, pričom vodičke spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom jedenkrát aj pre trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky. V minulosti sa dopustil šiestich priestupkov na úseku dopravy, pričom
opakovane bol postihnutý pre prekročenie rýchlosti a jedenkrát v súvislosti s vedením motorového
vozidla po požití alkoholu. V súvislosti s vedením motorového vozidlu pod vplyvom alkoholu boli

obžalovanému už v minulosti ukladané aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Ani tieto postihy
nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k tomu, aby sa ako vodič správal
disciplinovane a ohľaduplne a neohrozoval svojou nezodpovednou jazdou ostatných účastníkov cestnejpremávky. Trestným činom, pre ktorý je stíhaný teraz, spôsobil inej vodičke ťažkú ujmu na zdraví
spočívajúcu vo viacerých zlomeninách.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný v zime v nočných hodinách neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, stavu vozovky, keď na namrznutej vozovke pokrytej súvislou vrstvou snehu
dostal v zákrute šmyk a prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti idúcim motorovým vozidlom. Podľa
vyjadrenia obžalovaného išiel rýchlosťou okolo 70 až 80 km za hodinu a vyjadril sa, že s autom išiel
prvýkrát, keďže nebolo jeho a bol s ním aj prvýkrát na snehu. Práve skutočnosť, že obžalovaný išiel

na cudzom aute vyžadovala, aby obžalovaný venoval vedeniu motorového vozidla väčšiu pozornosť
a najmä keď jazdil po zamrznutej vozovke. Z vyjadrenia poškodenej vyplýva, že pre zlé počasie išla
rýchlosťou okolo 40 km za hodinu. Možno teda konštatovať, že poškodená prispôsobila svoju rýchlosť
poveternostným podmienkam a stavu vozovky, čo nemožno bezpečne konštatovať u obžalovaného,
ktorý išiel raz tak rýchlejšie ako poškodená. Ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaný má ako vodič
problémy s dodržiavaním predpísanej rýchlosti, keď sa opakovane dopustil dopravných priestupkov, pre

ktoré bol aj postihnutý práve s prekročením povolenej rýchlosti. Ako vodič bol obžalovaný za vedenie
vozidla pod vplyvom alkoholu v minulosti dvakrát potrestaný, resp. postihnutý, raz za trestný čin a raz
za priestupok. Ani predchádzajúce postihy nemali na obžalovaného očakávaný výchovný vplyv, keďže
opäť sa v súvislosti s vedením motorového vozidla dopustil trestného činu, následkom ktorého bolo
spôsobenie ťažkej ujmy druhému účastníkovi cestnej premávky.

Krajský súd sa preto čiastočne stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora pokiaľ ide o neprimerane
mierny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uložený obžalovanému. Vzhľadom na
predchádzajúce postihy obžalovaného v súvislosti s vedením motorového vozidla, keďže je zrejmé, že
obžalovaný sa z minulých protiprávnych konaní na úseku dopravy, pre ktoré bol ako vodič postihnutý,
nepoučil, najmä keď v minulosti jazdil riskantne – keď prekračoval opakovane maximálne povolenú

rýchlosť, resp. opakovane jazdil pod vplyvom alkoholu, dospel krajský súd k záveru, že trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá uložený obžalovanému prvostupňovým súdom vo výmere 18 mesiacov
je trestom neprimerane miernym. Za primeraný trest krajský súd považoval trest vo výmere 30 mesiacov,
tak ako ho uložil obžalovanému. S takto zvýšeným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
možno potom podľa názoru krajského súdu považovať za primeraný aj trest odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo
výmere 15 mesiacov. Takéto tresty možno podľa názoru krajského súdu považovať za spravodlivý
a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a ide o tresty, ktoré v plnej miere
odzrkadľujú závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného. Tieto
tresty sú podľa názoru krajského súdu zároveň spôsobilé vyjadriť aj morálne odsúdenie obžalovaného

spoločnosťou.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožnil. Skutočnosť, že
obžalovanýmôževdôsledkuuloženiatrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidláprísťozamestnanie,
nemôže byť prekážkou vzhľadom na osobu obžalovaného ako vodiča, opakovane sa dopúšťajúceho

protispoločenskej činnosti na úseku dopravy, a to aj napriek predchádzajúcim postihom pri uložení
takéhoto druhu trestu. Ako bolo už vyššie konštatované, obžalovaný bol opakovane v minulosti
postihnutý pre prekročenie rýchlosti a opakovane mu boli aj ukladané tresty zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, ktoré však na obžalovaného nemali dostatočný výchovný vplyv. Preto aj krajský
súd dospel k záveru, že práve takýto druh trestu – zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, je trestom

nevyhnutným k náprave a prevýchove obžalovaného a najmä v záujme ochrany života a zdravia
ostatných účastníkov cestnej premávky.

Ani skutočnosť, že obžalovaný cestuje autom za svojou maloletou dcérou, nie je prekážkou pre uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže obžalovaný sa v prípade skutočného záujmu môže

dopraviť za svojou dcérou aj iným spôsobom, než ako vodič motorového vozidla.
Pokiaľ obžalovaný vedel, že pri výkone svojho zamestnania potrebuje motorové vozidlo a týmto sa
presúva aj do iného mesta v súvislosti s návštevou svojej maloletej dcéry, práve tieto skutočnosti ho mali
primäť k tomu, aby jazdil opatrne a disciplinovane a najmä neohrozoval ostatných účastníkov cestnej
premávky, keďže mohol predpokladať, že v súvislosti s ďalšou nedisciplinovanou a nezodpovednou

jazdou mu môže byť uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný však napriek
svojim predchádzajúcim postihom na úseku dopravy opätovne viedol motorové vozidlo nedisciplinovane
a nezodpovedne, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej druhá vodička utrpela ťažkú
ujmu na zdraví. Krajský súd preto považuje vzhľadom aj na okolnosti prípadu a doterajšie správanieobžalovaného ako vodiča uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za nevyhnutné a najmä
zákonné. Naopak neprimeraným a miernym trestom by bolo uloženie len peňažného trestu namiesto
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, tak ako sa toho dožadoval obžalovaný v odvolaní.

Keďže krajský súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného a napadnuté uznesenie
okresného súdu považuje za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu prechádzalo, preto
jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/25/2024
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.