Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125201703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125201703.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpená BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Laurinská č. 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený kaduc & partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom

Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č.k. 9C/13/2025-49 zo dňa 11. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k odstaveniu
nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat.
úz. C., ako parcely registra „C KN“, parc. č. 1010/54, orná pôda o výmere 1830 m2, parc. č. 1010/55,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2, parc.č. 1010/56, vinica o výmere 171 m2 a stavba
- rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parc.č. 1010/55, od prívodu vody, plynu a elektrickej
energie.

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vysťahovaniu
žalobkyne bez právoplatného exekučného titulu z nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat. úz. C., ako parcela registra „C KN“, parc. č. 1010/54,
orná pôda o výmere 1830 m2, parc. č. 1010/55, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2, parc.č.
1010/56, vinica o výmere 171 m2 a stavba – rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parc.č.
1010/55, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení pritom uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.02.2025 domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX, kat. územie

C. ako parcely reg. C-KN parc.č. 1010/54, parc.č. 1010/55, parc.č. 1010/56 a stavba - rodinný dom
súp.č. XX, postavený na parcele č. 1010/55 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“, resp. „nehnuteľnosti“).
Spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že od
mladosti obýva nehnuteľnosti, ktoré nadobudla titulom dedičstva po svojej matke. V čase pandémie
chcela pomôcť svojej vnučke G. H., ktorá podnikala v gastronómii a potrebovala financie na splatenie
svojich záväzkov. Žalobkyňa dala súhlas na zriadenie záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti

v prospech spoločnosti Financ Partners s.r.o., ktorá poskytla vnučke finančný úver. Nakoľko vnučka
nedokázala splatiť celý úver, dňa 13.04.2022 ju požiadala, aby išla na notársky úrad C. I. F., J. malo dôjsťkprolongovaniuzáložnéhoprávakdanýmnehnuteľnostiam.Žalobkyňazmluvunečítala,bolazoslabnutá
z covidu a celý čas mala na sebe rúško, cez ktoré sa jej zle dýchalo. Nikomu nič nepredávala a ani
žiadne peniaze si od nikoho neprevzala. Vnučka ju ubezpečila, že ide len o predĺženie záložného práva k

nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti ďalej pokojne bývala, platila elektrinu, vodu, ako aj dane z nehnuteľnosti.
Dňa 26.01.2025 sa dozvedela, že niekto ju dňa 20.12.2024 odhlásil z trvalého pobytu (z poštovej adresy
nehnuteľností). Následne zistila, že ju odhlásil vlastník nehnuteľností, zapísaný na LV č. XXXX. Jej
vnučka dňa 14.02.2025 uviedla, že žalobkyňa bola dňa 13.04.2022 uvedená do omylu a nepodpísala
prolongáciu záložného práva, ale kúpnu zmluvu, ktorou sa nehnuteľnosti previedli do vlastníctva G.

K.. Následkom tohto omylu bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v rozpore so skutočnou vôľou
žalobkyne, prevedené na G. K.. Vnučka ďalej uviedla, že úver na splatenie dlhov jej sprostredkovávala
L. E. (sestra žalovaného), ktorá však žiadny úver nevybavila, ale podvodne vybavila, že nehnuteľnosti
sú dnes v LV č. XXXX napísané na žalovaného. Žalobkyňa sa dozvedela, že v septembri a októbri
2024 medzi jej vnučkou, žalovaným a jeho sestrou prebiehali mimosúdne rokovania o vlastníckom práve
k nehnuteľnostiam, avšak zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za 125.000 eur neuzatvorili. Žalobkyňa

sa žiadnych rokovaní nezúčastnila, nikto ju neprizval, čo preukazuje, že bola oklamaná. Naďalej
sa považuje za vlastníčku nehnuteľností, nakoľko nikdy žiadnu zmluvu o prevode nepodpísala. Dňa
16.02.2025 sa dozvedela, že žalovaný sa vyhráža, že vnučku spolu so žalobkyňou násilne vysťahuje
a dňa 17.02.2025 príde aj s kupcom, ktorému chce nehnuteľnosti predať, pričom už dňa 13.02.2025
sa domáhali vstupu do nehnuteľnosti. Žalovaný sa zároveň vyhráža aj tým, že nehnuteľnosti odpojí od

energií, plynu, vody a elektriny, hoci energie riadne platí ona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
konanie žalovaného považovala za zrejmé, že žalovaný vyvíja aktívne kroky k tomu, aby ju bez právneho
titulu vyhnal z nehnuteľností. Uviedla, že je 84 ročná, obzvlášť zraniteľná starobná dôchodkyňa, ktorá
kvôli svojej snahe pomôcť vnučke bola podvodne obratá o svoj majetok. Žiadne iné nehnuteľnosti
nevlastní, takže pri naplnení vyhrážok žalovaného hrozí, že sa stane bezdomovkyňou a nevie, kde by v

takom prípade mohla na sklonku života dožiť. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za preukázané, že
sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na osvedčenie svojich tvrdení doručila
súdu LV č. XXXX pre kat. územie C., Kúpnu zmluvu zo dňa 13.04.2022, e-mail JUDr. Bizoňa zo dňa
27.01.2025, odpoveď G. H. zo dňa 14.02.2025, e-mailovú správu G. H. zo dňa 17.02.2025, videozáznam
a zvukový záznam z pokusu žalovaného o jej vysťahovanie.

4. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
potrebnom na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s priloženými
listinnými dokladmi a zistil, že z výpisu z LV č. XXXX pre kat.úz. Jelenec vyplývalo, že vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva je žalovaný v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva je Kúpna zmluva V 120/24 -32/24. V liste vlastníctva je v časti C zapísaná ťarcha
- záložné právo k nehnuteľnostiam C KN, parc.č. 1010/54, 1010/55, 1010/56, rodinný dom súp.č. 56
na parc.č. 1010/55 v prospech VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava. Z predloženej Kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 13.04.2022 vyplývalo, že žalobkyňa ako predávajúca odpredáva kupujúcemu
G. K. nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre kat. úz. C. ako parc.č. 1010/54, parc.č. 1010/55, parc.č.

1010/56 a rodinný dom súp.č. XX, postavený na parcele č. 1010/55 v celosti za kúpnu cenu 60.000,-
eur. Z predloženej rezervačnej zmluvy zo dňa 28.11.2024 vyplývalo, že medzi žalovaným a vnučkou
žalobkyne G. H. bola uzatvorená zmluva, v ktorej sa zaviazali, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaným v LV č. XXXX pre kat. úz. C., ktoré sú vedené ako vlastníctvo žalovaného E. E., budú
prevedené na vnučku žalobkyne G. H. v lehote do 31.12.2024 a to za kúpnu cenu 125.000 eur. Z

e-mailu od vnučky žalobkyne vyplývalo, že si požičala finančné prostriedky z nebankovej spoločnosti
Financ Partners za účelom vyplatenia dlžôb. Žalobkyňa jej pomohla a umožnila založiť jej nehnuteľnosti.
O predaji nehnuteľnosti nevedela, pretože jej povedali, že treba predĺžiť záložné právo, doviezli ju
k notárovi, kde podpísala kúpnu zmluvu, o ktorej si myslela, že je predĺžením záložného práva k
nehnuteľnostiam. Uviedla, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti žalobkyňa neprevzala, časť kúpnej ceny

vo výške 15.000,- eur prevzala L. E., ktorá jej mala sprostredkovať úver v spoločnosti Finac Partners,
avšak oklamala ju. Za sprostredkovanie úveru vzala dopredu sumu 1.250,- eur a zobrala aj sumu
15.000,- eur z kúpnej ceny za nehnuteľnosti ako doplatok pre Financ Partners. Celú vec zariadila tak,
že nehnuteľnosť je teraz napísaná na žalovaného. Žalovaný spolu s L. E. ju navštevujú a chcú jej
naspäť odpredať nehnuteľnosti za sumu 125.000 eur. Žalobkyni zrušili trvalý pobyt a vyhrážajú sa,

že ich násilne vysťahujú a odpoja od všetkých sietí. V septembri a októbri 2024 prebehli rokovania o
uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale postup žalovaného a jeho sestry bol zderstvom. Žalobkyňa o
ničom nevedela, nezúčastňovala sa stretnutí, bola v domnení, že jej dom je stále predmetom záložnéhopráva. Zo zvukového záznamu vyplývalo, že žalovaný so svojou sestrou L. E. sa dňa 17.02.2025 snažili
o násilné vysťahovanie a za tým účelom volali políciu.

5. Zohľadniac citovanú judikatúru súd prvej inštancie následne konštatoval, že niet pochybností o
tom, že naplnením vyhrážok žalovaného o násilnom vysťahovaní žalobkyne resp. odpojení rodinného
domu č. XX M. C., v ktorom býva, od energií, by nastala situácia, že by žalobkyňa prišla o svoje
dlhoročné obydlie, pričom ide o ženu vo veku 84 rokov, ktorá nemá možnosť okamžite si zabezpečiť
iné bývanie a nie je ani prípustné, aby žila v dome, ktorý by bol odpojený od elektriky, vody a plynu.

Konanie žalovaného, ktoré spočíva vo vyhrážaní sa vysťahovaním a odpojením od energii, vzbudzuje
u žalobkyne dôvodný strach a neistotu v otázke jej ďalšieho bývania, preto bolo nevyhnutné dočasne
upraviť pomery. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Právožalobkynedomáhaťsaochranypovažovalsúdzadostatočne
osvedčené a to predložením listinných dôkazov, z ktorých vyplývalo, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosti
dlhodobo ako ich vlastníčka, pričom k zmene vlastníctva došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa

13.04.2022, ktorej platnosť je namietaná a bude predmetom posúdenia v rámci konania vo veci samej a
doložila aj zvukový záznam o pokuse vykonať násilné vysťahovanie zo dňa 17.02.2025, čím osvedčila
nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie
účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím súdu
a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov, čo nariadením neodkladného patrenia bude naplnené,

pričom je zároveň dodržaná aj proporcionalita zásahu týmto neodkladným opatrením medzi základnými
právami oboch strán konania, keď žalobkyňa bude mať zachované právo bývania do právoplatného
vyriešenia konania o určenie vlastníckeho práva a žalovanému i naďalej zostáva zachované vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, pričom je dočasne obmedzený vo svojich právach a to v rozsahu nariadeného
neodkladného patrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom ohraničenie tohto neodkladného
opatrenia určil až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda do skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

6. Nakoľko sa týmto rozhodnutím vydaným v rámci konania vo veci samej, konanie nekončí, súd prvej

inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, ale o ňom rozhodne
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, nakoľko sa nestotožnil so
skutočnosťami, na základe ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené a mal za to, že nie je daný

naliehavý právny záujem. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podaného spolu so žalobou sú vykonštruované, jednostranne vyhodnotené a nepravdivé.
Uviedol, že ako výlučný vlastník v rámci svojho dispozičného práva s nehnuteľnosťami mal záujem
predať ich tretej osobe, avšak vnučka žalobkyne, pani G. H., žalovaného prosila, aby nehnuteľnosti
predal jej a nie inému záujemcovi. Žalovaný súhlasil, nakoľko mu G. H. tvrdila, že si na kúpu

nehnuteľností od žalovaného vybavuje úver. G. H. sa však následne odmlčala a so žalovaným ohľadom
kúpy nehnuteľností prestala komunikovať, na základe čoho žalovaný našiel iného záujemcu, čo oznámil
aj G. H.. Tá následne začala žalovaného opätovne žiadať, aby nehnuteľnosti predal jej a nie tretej osobe.
Žalovaný G. H. teda navrhol, aby uzatvorili medzi sebou rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosti, aby mal
žalovaný istotu, že má o nadobudnutie jeho nehnuteľností reálny záujem, s čím G. H. súhlasila. Žalovaný

teda pripravil rezervačnú zmluvu a zaslal ju G. H. na podpis. G. H. následne žalovanému oznámila,
že si našla advokáta, ktorý ju pri kúpe nehnuteľností od žalovaného bude zastupovať. Žalovaný teda
začal o predaji a obsahu zmlúv rokovať s advokátom G. H., pričom si dohodli stretnutie v jeho kancelárií
advokáta, na ktorom bola žalovanému aj predložená kúpna zmluva na nehnuteľnosti, s ktorou však po jej
prečítaní (z dôvodu spôsobu úhrady kúpnej ceny) nesúhlasil a preto ju nepodpísal. Žalovaný následne

na naliehanie G. H. pripravil návrhy zmlúv a zaslal ich jej advokátovi, ktorý po par dňoch žalovanému
poslal ich návrhy zmlúv, ktoré na opätovnom osobnom stretnutí žalovaný odmietol podpísať z dôvodu,
že ho ako predávajúceho nechránili a nezabezpečovali jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Vnučka
žalobkyne G. H. chcela kúpu nehnuteľností financovať prostredníctvom úveru, ktorý sa jej nedarilo
získať. Žalovaný G. H. oznámil, že jej ponechá čas na vybavenie si financovania kúpy nehnuteľností,

avšak naďalej bude aktívne hľadať kupujúceho na nehnuteľnosti. Žalovaný G. H. pravidelne kontaktoval
a informoval sa, ako je na tom s vybavovaním financovania na kúpu nehnuteľností. G. H. žalovaného
uisťovala, že je na dobrej ceste a financovanie si zabezpečí. Následne sa žalovanému podarilo nájsť
iného záujemcu na kúpu nehnuteľností, o čom informoval G. H., ktorá ho poprosila, aby jej poskytolešte dva týždne na vybavenie financovania na kúpu nehnuteľností. Žalovaný súhlasil a na naliehanie
G. H. opätovne uzatvorili na nehnuteľnosti rezervačnú zmluvu, avšak ani napriek tomu nedošlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, nakoľko si G. H. nedokázala zabezpečiť financovanie.

Žalovaný neskôr zistil, že voči G. H. sú vedené exekúcie a teda si s najväčšou pravdepodobnosťou
financovanie kúpy nehnuteľností ani nezabezpečí. Žalovaný sa teda s G. H. dohodol, že sa do 6. januára
2025 z nehnuteľností vysťahuje, k čomu však nedošlo, nakoľko G. H. požiadala žalovaného, aby jej na
vysťahovanie poskytol viac času, konkrétne do konca mesiaca január 2025, s čím žalovaný opätovne
súhlasil. G. H. sa však z nehnuteľností spolu so žalobkyňou nevysťahovali. Vzhľadom na uvedené a

zistenia situácie s vysťahovaním z nehnuteľností sa žalovaný dňa 14.02.2025 zastavil za G. H. v jej
práci, kde ju však nezastihol. Žalovaný dňa 14.02.2025 prišiel za G. H. k jeho nehnuteľnostiam, kde G.
H. požiadal, aby mu umožnila vstúpiť do jeho nehnuteľností za účelom ich obhliadky, nakoľko žalovaný
sa od nadobudnutia nehnuteľností nemal možnosť s ich interiérom oboznámiť. G. H. však žalovanému
vstup do nehnuteľností neumožnila, na základe čoho žalovaný chcel privolať policajnú hliadku, aby
mu vstup do jeho nehnuteľností umožnili oni. Žalovaný však tak neurobil, nakoľko G. H. prisľúbila, že

žalovaného do jeho nehnuteľností vpustí v pondelok. Žalovaný teda v pondelok dňa 17.02.2025 prišiel k
jeho nehnuteľnostiam a kontaktoval G. H., aby ho do jeho nehnuteľností vpustila tak, ako mu prisľúbila.
G. H. však opätovne v rozpore s jej prísľubom žalovanému neumožnila vstúpiť do jeho nehnuteľností.
Žalovaný sa teda rozhodol na miesto privolať hliadku policajného zboru, aby mu tí umožnili prístup
do nehnuteľností, ktorých je vlastníkom a za ktoré platí každomesačne hypotekárny úver vo výške

splátky viac ako 700 eur. Hliadka policajného zboru po oboznámení sa so situáciou žalovaného poučila,
že nemôžu žalovanému sprístupniť jeho nehnuteľnosti, nakoľko sa jedná o obydlie žalobkyne a jej
vnučky G. H.. Žalovaný teda po poučení zo strany hliadky policajného zboru od nehnuteľností v jeho
vlastníctve odišiel. Čo sa týkalo tvrdení žalobkyne, že sa dozvedela, že sa žalovaný G. H. vyhráža, že ju
spolu so žalobkyňou bez existencie exekučného titulu z nehnuteľností násilne vysťahuje, tieto tvrdenia

žalovaný popieral, pričom opätovne poukázal na sled udalostí, opísaných vyššie. Rovnako nebolo
pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by sa žalovaný vyhrážal odpojením nehnuteľností v jeho vlastníctve od
prívodu elektrickej energie, plynu a vody. Žalovaný síce po tom, keď zistil, že vzhľadom na prebiehajúce
exekúcie, ktoré mu G. H. zamlčala, povedal G. H., že nehnuteľnosti nechá odpojiť od dodávky služieb,
avšak keď ho G. H. požiadala, aby tak nerobil, žalovaný od takéhoto úmyslu upustil. Žalovaný nikdy

nevykonal žiaden úkon smerujúci k odpojeniu nehnuteľností od dodávok služieb. Žalovaný dokonca,
aj keď je vlastníkom nehnuteľností už viac ako jeden rok, nie je evidovaný ako odberateľ uvedených
služieb. Vzhľadom na nedotknuteľnosť obydlia, ktorú mu ozrejmila policajná hliadka dňa 17.02.2025,
je žalovanému zrejmé, že žiadne odpojenie ani vykonať nemôže. Nakoniec, odpojením od prívodu
elektrickej energie a plynu by žalovaný len znehodnotil svoje nehnuteľnosti. Čo sa týkalo tvrdenia,

že by sa žalovaný domáhal vstupu do jeho nehnuteľností za účelom ich ďalšieho predaja, pričom sa
opakovane vyhrážal zavolaním polície, tak ani toto tvrdenie nie je pravdivé. Bolo pravdou, že žalobca
mal záujem predať nehnuteľnosti inej osobe, avšak predtým komunikoval, ako uvádzal aj vyššie, s
vnučkou žalobkyne G. H.. Čo však nebolo pravdou, bolo, že by sa žalovaný vyhrážal privolaním polície
za účelom vysťahovania. Žalovaný hliadku policajného zboru k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve

privolal až po tom, ako vnučka žalobkyne G. H. opakovane nedodržala svoj prísľub, že ho vpustí do
jeho nehnuteľností, aby si ich mohol obhliadnuť. V prípade, ak by G. H. takýto prísľub žalovanému
nedala a následne opakovane neporušila, žalovaný by určite hliadku policajného zboru neprivolal. K
mailu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 17.2.2025, v ktorom mu bolo okrem iného oznámené, že
sa mal pokúsiť vypratávať žalobkyňu bez exekučného titulu a k tomuto úkonu si mal aj privolať políciu

a že s p. E. pred plotom obydlia uvádzal, že bude spôsobovať ťažkú ujmu žalobkyni, keď jej odpojí
všetky energie k tomuto domu, v ktorom trvalo býva s vnučkou žalobkyne G. H., uviedol, že nemal
záujem žalobkyňu spolu s jej vnučkou G. H. vypratávať z nehnuteľností. O tom, že žalovaný nemal
záujem žalobkyňu s jej vnučkou G. H. vypratávať, svedčí aj to, že na miesto prišiel len spolu so svojou
sestrou na osobnom motorovom vozidle. Ťažko si teda predstaviť, ako by sa takéto vypratávanie mohlo

realizovať. Rovnako nebolo pravdivé ani tvrdenie o tom, že by žalovaný uvádzal, že bude spôsobovať
ťažkú ujmu žalobkyni odpojením všetkých energií do domu. Žalovaný opätovne uviedol, že rešpektuje
nedotknuteľnosť obydlia. Čo sa týkalo komunikácie, ktorú predložila žalobkyňa, tak túto považoval za
vytrhnutú z kontextu. Zhrnúc uvedené mal za to, že za súčasného stavu nie je daná naliehavosť, resp.
bezodkladná potreba úpravy pomerov z hľadiska tvrdenej dôvodnej obavy žalobkyne o jej vysťahovaní

z nehnuteľností a odstavení nehnuteľností od prívodu vody, elektrickej energie a plynu, preto navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne a žalovanému voči žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.8. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, považujúc ho za neopodstatnené
a v mnohých ohľadoch za zavádzajúce. Dôvody, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nezodpovedajú
skutkovému stavu a nezohľadňujú relevantné dôkazy, ktoré boli v konaní predložené. V prvom rade

poukázala na to, že tvrdený skutkový stav, na základe ktorého bolo neodkladné opatrenie vydané, bol
preukázanýrelevantnýmidôkazmi.Naviac,obavyboliumocnenéultimatívnymivyjadreniamižalovaného
smerujúcimi k možnému odpojeniu energií a zároveň faktickými krokmi, ktoré k tomu smerovali. Zároveň
predložila čestné prehlásenie G. H. ako dôkazy. Záverom uviedla, že nemá poznatky o osobnej alebo
obchodnej povahe vzťahu medzi žalovaným a vnučkou G. H., preto v tejto fáze konania nie je možné,

aby sa k tomu kvalifikovane vyjadrovala. Zdôraznila, že všetky energie hradí sama a o neexistencii
svojho vlastníctva k nehnuteľnosti sa dozvedela až 26.01.2025. Tento moment v nej vzbudil silnú
neistotu a strach, že možnými krokmi zo strany žalovaného môže by aj jej užívacie právo ohrozené bez
akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné
zamietol.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia,
ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení. Mal za to, že žalobkyňa sa snaží len očierniť žalovaného
vyfabulovanými, ničím nepreukázanými tvrdeniami. Zdôraznil, že sa nijako žalobkyni a ani vnučke
žalobkyni nevyhrážal násilným vysťahovaním z nehnuteľnosti či odstavení energií v nehnuteľnosti
– rodinnom dome. Opätovne poukázal na rokovania s vnučkou žalobkyne a videonahrávka bola

vyhotovená účelovo v snahe žalovaného len vyprovokovať ďalšími nepravdivými tvrdeniami zo strany
žalobkyne, ktorá tvrdila, že si úver na financovanie kúpy nehnuteľnosti vybavuje, čo však nemohlo byť
pravdivé, nakoľko v tom čase bol vypadnutý systém katastra a banky hypotekárne úvery neschvaľovali.
Jeho dobromyseľnosť preukazuje aj to, že sa voči žalobkyni a ani jej vnučke nedomáhal nijakých
finančných plnení z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko užívajú nehnuteľnosti bez právneho

dôvodu. Čo sa týkalo toho, že až dňa 26.01.2025 sa žalobkyňa dozvedela, že nie je zapísaná ako
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, keď ju žalovaný svojvoľne odhlásil z trvalého pobytu, tak toto
tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný žalobkyňu z trvalého pobytu z nehnuteľnosti odhlásil, avšak predtým
o tom informoval žalobkyňu prostredníctvom jej vnučky, ktorej zaslal správu na Whatsapp, respektíve
vnučka prišla aj priamo na úrad, kedy im žalovaný trvalý pobyt z nehnuteľnosti odhlasoval, pričom tento

krok nijako nenamietala. Nakoniec, samotný trvalý pobyt je len evidenčný údaj, z ktorého nevyplýva
žiadne užívacie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Čo sa týkalo tvrdenia o brutálnom nátlaku na
vysťahovanie, žalovaný priamo so žalobkyňou nikdy nekomunikoval a ani nikdy nevykonal žiadne reálne
kroky k odstaveniu nehnuteľností od prívodu vody, plynu a elektrickej energie. O uvedenom svedčí aj
to, že žalovaný si dodávku energií do nehnuteľnosti neprehlásil, a to na základe toho, že tam žalobkyňa

so svojou vnučkou bývali a nechcel za nich platiť za energie, ktoré oni sami spotrebujú. Čo sa týkalo
vyjadrenia žalovaného na videozázname, je to vytrhnuté z kontextu a účelovo získané, nakoľko bol
vyprovokovaný a pod návalom emócií uviedol nejakú skutočnosť, ktorú by mohla žalobkyňa v tomto
konaní použiť, pričom aj tak urobila. Svedčila o tom aj okolnosť, že bezprostredne potom, ako žalovaný
vyprovokovane a pod vplyvom emócií uviedol, že nechá nehnuteľnosti od energií odpojiť, G. H. telefonát

ukončila. Následne zopakoval, že v celom rozsahu rešpektuje nedotknuteľnosť obydlia žalobkyne
zakotvené v Ústave SR, a preto nikdy reálne nevykonal nijaký úkon smerujúci k nezákonnému vstupu
do obydlia žalobkyne, či k odstaveniu energií do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Čestné vyhlásenie
G. H. považoval za účelové a vyzýval k neprihliadaniu naň. Zotrval na tom, že za súčasného stavu nie
je daná naliehavosť, resp. bezodkladná potreba úpravy pomerov z hľadiska tvrdenej dôvodnej obavy

žalobkyne o jej vysťahovaní z nehnuteľnosti a odstavení nehnuteľností od prívodu vody, elektrickej
energie a plynu. Žalovaný žalobkyňu a ani jej vnučku nikdy nenútil, aby sa z nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve vysťahovali a ani nikdy nevykonal nijaký úkon k tomu smerujúci. Opakovane slušne na
vysťahovanie vyzýval, nakoľko je vlastníkom nehnuteľností, spláca hypotekárny úver poskytnutý na
kúpu nehnuteľností a žalobkyňa so svojou vnučkou nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu. Ak

by sa aj žalovaný domáhal, aby sa vysťahovali z jeho nehnuteľnosti, tak jedine prostredníctvom súdu.
Rovnako tak nikdy nevykonal nijaký úkon smerujúci k odstaveniu nehnuteľnosti od prívodu vody, plynu
a elektrickej energie. Dokonca ako vlastník ani nepredal nehnuteľnosť záujemcom – tretím osobám,
ale chcel ich predať vnučke žalobkyne, nakoľko o ne dlhodobo javila záujem, avšak nedokázala si
zabezpečiť financovanie na zaplatenie kúpnej ceny.

10. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zastala názor, že prevzala vyjadrenie, z ktorého jej vyplýva, že
žalovaný sa priznal, že sa vyhrážal násilným vysťahovaním a odpojením od energií, avšak obhajoval
sa, že bol k tomu vyprovokovaný vnučkou. Poznamenala, že nerozumie tomu, prečo žalovaný, keď jepodľa neho vyprovokovaný, uvádzal výhražným tónom do telefónu, čo nechce vykonať a prečo si k tomu
privoláva políciu, aby mu asistovala, keď to nechce vykonať. Súhlasila s tým, že žalovaný s ňou nikdy
nekomunikoval,vyhrážalsalenG.H.,ktorájuotominformovalaatotožalovanýnepopieral.Prihliadnutie

na čestné prehlásenie je v dispozícii súdu.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako
aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej.

13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však

musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších

predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého

z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie
(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

14. Odvolací súd po oboznámení sa s uznesením súdu prvej inštancie a s predloženým spisom dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie za daných okolností treba považovať za vecne správne. Odvolací
súd posúdil pomery a ich relevanciu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP) vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, a to predovšetkým z toho, že

potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vyhodnotil splnenie zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. V danej veci
súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, abybol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie
takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a
právom chránených záujmoch žalobkyne. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že predmetom sporu

neboli práva a právom chránené záujmy žalovaného, nakoľko tých sa musí žalovaný (ak má za to,
že dochádza k ich porušeniu, či ohrozeniu zo strany žalobkyne) domáhať v samostatnom konaní.
Nespornou skutočnosťou (potvrdenou aj žalovaným) bolo v danom prípade to, že žalovaný mal záujem
na vysťahovaní sa žalobkyne z nehnuteľností v jeho vlastníctve, síce popieral žalobkyňou tvrdené
„vyhrážanie sa násilným vysťahovaním“, ale uvádzal, že „opakovane slušne vyzýval na vysťahovanie“,

čo aj podľa názoru odvolacieho súdu mohlo a aj dôvodne vzbudilo obavu u žalobkyne ako staršej
osoby, že jej zo strany žalovaného hrozí vysťahovanie sa z nehnuteľnosti, ktorej sa cíti byť vlastníčkou.
Reálnosť tejto výzvy podčiarkuje pritom aj skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k zrušeniu trvalého
pobytu žalobkyne v sporných nehnuteľnostiach, o čom sa žalobkyňa dozvedela 26.01.2025 (uvedené
žalovaný nepoprel, uvádzal len to, že ohľadom odhlásenia pobytu komunikoval s vnučkou žalobkyne).
Čo sa týkalo odstavenia nehnuteľností od prívodu vody, plynu a elektrickej energie, žalobkyňa v súdnom

konaní preukázala, že žalovaný takúto myšlienku vyslovil, čo žalovaný ani nepoprel, avšak namietal, že
bol pod návalom emócií. Či už táto hrozba bola vyslovená v afekte, alebo nie, uvedené pre posúdenie
splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, rozhodujúce je to, že
to u žalobkyne vyvolalo dôvodnú obavu a túto aj pred súdom preukázala (videonahrávka). Naviac,
sám žalovaný uviedol, že k prehláseniu energií nepristúpil len z toho dôvodu, že v nehnuteľnosti býva

žalobkyňa so svojou vnučkou a on nechcel za nich platiť energie, ktoré oni sami spotrebujú, teda
z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplývalo, že žalovaný zvažoval prehlásenie energií
a len neochota ich platiť, ho odradila od tohto zámeru. Rovnako tak žalovaný uvádzal, že energie
by neodpojil, avšak len z toho dôvodu, že by došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti, ako aj následne
akceptoval poučenie vykonané zo strany polície o tom, že obydlie žalobkyne je chránené. Všetky tieto

skutočnosti vo svojom kontexte, aj podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodňujú dôvodnosť nariadeného
neodkladného opatrenia, ktoré je časovo ohraničené a zabezpečuje ponechanie stavu tak, ako bol
aj doteraz, teda žiadnym spôsobom nezasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Sám
žalovaný uviedol, že akceptuje nedotknuteľnosť obydlia žalobkyne, ako aj skutočnosť, že bez súdneho
rozhodnutia nemôže dôjsť k jej vysťahovaniu, preto odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, v čom videl

nesprávnosť súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolací súd má pritom za
to, že pokiaľ žalovaný nemieni proti žalobkyni konať protiprávne „svojpomocne“, potom ho nariadené
neodkladné opatrenie prakticky v ničom neobmedzuje. Neobstála ani argumentácia žalovaného, že súd
prvej inštancie riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie. Nie je porušením práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ak všeobecný súd dá stručnú a jasnú odpoveď na všetky podstatné argumenty, týkajúce

sa predmetu sporu. Pritom jeho odôvodnenie nemusí zodpovedať predstavám strany sporu.

15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v rámci odvolacieho konania neprihliadal na čestné prehlásenie
podpísané G. H., majúc za to, že nespĺňalo výnimočnosť, za ktorej možno použiť novoty v odvolacom
konaní v zmysle § 366 CSP. Naviac, odvolací súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie, čo vylučuje, aby založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po
vydaní napadnutého uznesenia, preto aj z tohto dôvodu neprihliadol na predmetné čestné prehlásenie,
majúc pritom za to, že malo byť a mohlo byť predložené do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Neobstojí
pritom argument, že právny zástupca žalobkyne nepozná G. H..

16. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
trvali dôvody pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, pretože pretrvávala bezodkladná
potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu. Mal tiež za to, že nariadením neodkladného opatrenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do práv strán sporu, ani tretích osôb, preto ustálil, že v predmetnom
sporeboldanýopodstatnenýdôvodnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmdôjdekbezodkladnej

úprave pomerov strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného po ich preskúmaní odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné a účelové a vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).