Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/39/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119229736

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6119229736.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Používateľ systému Windows

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX D.- E., zastúpený JUDr. Jozef Göbl, advokát, so sídlom Jantárová 30, Košice, proti
žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Ľudmila Rafáčová,
advokátka, so sídlom Nerudova 6, Košice, o zaplatenie 60.000 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Používateľ systému Windows

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Používateľ systému Windows

1. Žalobca sa návrhom v upomínacom konaní došlým súdu dňa 15.2.2019 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 50.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.11.2017 do zaplatenia,
ako aj zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.11.2012 uzavrel žalovaný ako kupujúci a otec žalovaného (I.
B.) ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX, okres D. J., E. D.- F. E., kat. územie G. H. ako pozemok parc. Reg. „C“, par. Č.

795/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, pozemok par. Reg. „C“ par. Č. 799/1, záhrady
o výmere 1223 m2, pozemok par. Reg. „C“ par. Č. 799/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134
m2, stavba rodinný dom súp. Č. 1283, na parcele č. 799/2 na žalovaného za kúpnu cenu jedno euro.
Zároveň predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve I. B. bezplatne
užívať predmetné nehnuteľnosti a tiež v bezplatnej doživotnej starostlivosti so zabezpečením odvozuk lekárovi, poskytovania stravy a opatrovania. Dňa 29.11.2012 uzavreli žalobca, žalovaný a I. B. B.
o urovnaní, v ktorej sa dohodli, že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností bude
žalovaný.ŽalovanýmalpodľaDohodyvyplatiťvlehotenajneskôrdo5rokovžalobcovidojednanúčiastku

50.000 eur. V prípade omeškania so zaplatením dohodnutej sumy v dojednanej lehote sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur. Podstatou tejto Dohody o urovnaní
bolo vysporiadať práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ešte za života otca sporových strán, tak
že žalovaný nadobudne tieto nehnuteľnosti v celosti, s tým že vyplatí 1 podielu pripadajúceho na
žalobcu, t.j. 50.000 eur žalobcovi. Napriek uplynutiu dojednanej lehoty 5 rokov od povolenia vkladu

vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, žalovaný nevyplatil
žalobcovi dojednanú sumu 50.000 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 10.000 eur. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu, zo strany žalovaného
doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému plneniu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 27Up/152/2019-18 zo dňa 1.3.2019,

proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva. Poukázal na to, že
žalobca účelovo opomenul ust. Čl. III Dohody, podľa ktorého „ak nebude žalovaný schopný dodržať
lehotu splatnosti 5 rokov, zaväzuje sa nehnuteľnosť zapísanú na LV . XXX predať do 6 rokov od uzavretia
tejto dohody a vyplatiť dohodnutú sumu vo výške 50.000 eur s pokutou vo výške 10.000 eur do 10 dní od
prijatia kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti účastníkovi dohody A. B..“ Žalovaný poukázal na to, že

žalobca nebol oprávnený podať žalobu o zaplatenie sumy 60.000 eur, ale len žalobu o určenie povinnosti
žalovanému predať predmetné nehnuteľnosti. Až následne, teda po predaji nehnuteľnosti vznikne
žalobcovi nárok na vyplatenie dohodnutej sumy spolu so zmluvnou pokutou. Podaním odporu došlo k
zrušeniu Platobného rozkazu a Okresný súd Banská Bystrica potom, čo žalobca navrhol pokračovať v
konaní na príslušnom súde, postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému na jej prejednanie.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný na jednej strane uvádza, že nebol schopný splniť svoj
záväzok, na druhej strane považuje žalobu za predčasne podanú. Ustanovenie v dohode ohľadom
predaja nehnuteľnosti a dohodnutá zmluvná pokuta boli podľa žalobcu zakomponované do Dohody,
nie z toho dôvodu, že by žalobca predpokladal, že žalovaný nebude schopný vyplatiť dohodnutú

sumu v dohodnutom termíne, ale z toho dôvodu, aby žalovaného zaväzovali dodržať termín vyplatenia
dohodnutej sumy, aby nemusel zaplatiť naviac zmluvnú pokutu, či prípadne nehnuteľnosti až predať.

5. Žalovaný v duplike namietol platnosť klauzuly o dohodnutej zmluvnej pokute v čl. III druhá veta
Dohody, nakoľko táto je nejasná, nezrozumiteľná, neurčitá a neobsahuje splatnosť zmluvnej pokuty.

Namietol zároveň, že nejde o Dohodu o urovnaní, nakoľko medzi žalobcom a ním v čase uzavretia
Dohody neexistoval žiaden spor, ktorý by sa mal predmetnou Dohodou urovnať. Článok III posledná
veta je podľa neho jednoznačne odkladacou podmienkou na zaplatenie sumy 50.000 eur, pričom
nedošlo doposiaľ k splatnosti sumy 50.000 eur, nakoľko žalovaný mal v prípade nezaplatenia tejto sumy
povinnosť odpredať nehnuteľnosti a z prijatej kúpnej ceny následne vyplatiť sumu 50.00 eur. Preto sa

žalobca môže len domáhať uloženia povinnosti odpredať predmetné nehnuteľnosti.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) č.k. 12C/39/2019-118 zo dňa 17.2.2020, ktorý
bol na základe odvolania podaného žalovaným zrušený Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.
zn. 3Co/20/2021-157 zo dňa 20.1.2022. Odvolací súd v zrušujúcom uznesením konštatoval, že súd

neskúmal platnosť (neplatnosť) Dohody o urovnaní podľa § 39 OZ, teda či nešlo o právny úkon priečiaci
sa dobrým mravom podľa § 3 OZ. Zároveň uložil súdu povinnosť skúmať, či zmluvná pokuta bola
dojednaná v súlade s § 544 OZ, ako aj možnosťou jej moderácie podľa § 545a OZ.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu

a výsluchom sporových strán, výsluchom svedka (I. B. - otca sporových strán), a zistil skutkový stav veci:

8. Z osvedčenia o dedičstve 38D 13/2004 D not 14/2004 mal súd preukázané, že I. B. nadobudol
po poručiteľke K. B. (manželke I. B.), zomr. X.XX.XXXX celý predmet dedičstva, okrem iného aj
nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX.

9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 mal súd preukázané, že I. B. ako predávajúci (otec sporových
strán) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX v celosti na
žalovaného ako kupujúceho za kúpnu cenu jedno euro.10. V čl. II Dohody o urovnaní zo dňa 29.11.2012 sa uvádza, že žalobca, žalovaný a I. B. sa dohodli,
že F. B. (žalovaný) vyplatí svojmu bratovi A. B. (žalobca) sumu 50.000 eur. Táto suma vyjadruje výšku

polovice hodnoty nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy účastník dohody F. B. a to z
dôvodu, že ide o nehnuteľnosť, ktorá v celosti patrila I. B.. Ako právni nástupcovia po I. B. by prichádzali
do úvahy účastníci dohody F. B. a A. B.. Dohodnutá výška 50.000 eur predstavuje hodnotu podielu, ktorý
by v prípade úmrtia I. B. pripadol v dedičskom konaní na A. B. (žalobcu).

11. Z Dohody zo dňa 18.11.2014 uzavretej medzi žalovaným ako povinným z vecného bremena a I. B.
ako oprávneným z vecného bremena mal súd preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na zrušení
vecného bremena, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy a zapísané na liste vlastníctva č. XXX v časti
ťarchy, na základe zmluvy ktorej vklad bol povolený pod č. V 10612/2012. Zároveň sa zmluvné strany
dohodli na osobnom záväzku F. B. (žalovaného) zabezpečiť pre svojho otca I. B. doživotné užívanie
nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX so zabezpečením starostlivosti a opatery, odvozu k lekárovi,

poskytovania stravy a opatrovania.

12. Z listu o dňa 4.5.2020-odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012, vyplynulo, že I. B. odstúpil
od predmetnej kúpnej zmluvy dňa 4.5.2020 z dôvodu, že ju uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Predmetné odstúpenie prevzal žalovaný dňa 5.5.2020.

13. Z Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2020 mal súd preukázané, že žalobca a I. B.
(otec sporových strán) sa dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012.

14. Z výpisu LV č. XXX (č.l. 204-205 spisu) mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

evidovanej v kat. úz. G. H., obec: D. E., okres D. J., a to domu so súp. č. XXXX na parc. reg C 799/2 a
parcely reg. C č. 795/2 o výmere 105 m2, druh –zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 799/1 o výmere
1223 m2, druh- záhrady, parc. reg. C č. 799/2 o výmere 134 m2, druh- zastavaná plocha a nádvorie,
je žalovaný v podiele 1/1, ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť titulom darovacej zmluvy vo forme
notárskej zápisnice N 585/2022 Nz 19203/2022 NCRIs /2022, pričom vklad vlastníckeho práva bol

povolený pod V-11961/2022 zo dňa 28.9.2022.

15. Z uznesenia OS KE II sp. zn. 24D/675/2022, Dnot 225/2022 zo dňa 29.3.2023 vyplynulo, že dedičské
konanie po poručiteľovi I. B., zom. XX.X.XXXX bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný
F. B., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa.

16. Zo závetu a listiny o vydedení N 586/2022, Nz 19246/2022 spísaných formou notárskej zápisnice
dňa 6.7.2022 vyplynulo, že I. B. určil za závetného dediča svojho syna F. B. (žalovaného) a zároveň
vydedil svojho syna A. B. a jeho potomkov.

17. Z výpovede svedka I. B. (otca sporových strán) mal súd preukázané, že zmyslom Dohody uzavretej
medzi ním a sporovými stranami, malo byť spravodlivé vyrovnanie medzi žalobcom a žalovaným tak,
aby žalovaný, ktorému otec previedol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX za jedno euro
vyplatil polovicu hodnoty týchto nehnuteľnosti, t.j. sumu vo výške 50.000 eur žalobcovi.Doslova tento
svedok uviedol: “Bol som spokojný, že sa uzavrela dohoda o urovnaní z toho dôvodu, aby obidvaja

synovia mali polovicu na predmetnej nehnuteľnosti (teda každý mal 50.000 eur) s tým ale, že žalovaný
mal vyplatiť žalobcovi po piatich rokoch od uzatvorenia predmetnej dohody“. Text predmetnej dohody
mu bol prečítaný advokátkou, ktorá ju pripravila, nakoľko už nevidel.

18. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v roku 2012 u právničky vyhľadanej žalovaným sa vytvorila

Dohoda o urovnaní medzi sporovými stranami a ich otcom I. B., ktorej predchádzala Kúpna zmluva
29.11.2012, na základe ktorej nadobudol spornú nehnuteľnosť žalovaný za kúpnu cenu 1 euro.
Vnovembri2014žalovanýprimälotcakzrušeniazriadenéhovecnéhobremena,nakoľkopotrebovalúver
na dotknutú nehnuteľnosť. V marci 2014 aj založil dotknutú nehnuteľnosť, o čom žalobcu neinformoval,
pričom žalovaný mal vedomosť o záväzku voči žalobcovi z Dohody o urovnaní. Na výzvu žalobcu,

aby na zaplatenie sumy 50.000 eur reagoval žalovaný, že na uvedenú dohodu nezabudol. K vzťahu
k svojmu otcovi uviedol, že mali mimoriadne dobrý vzťah po celý život otca a to aj po podpísaní Dohody
o urovnaní. To sa zmenilo, keď otec vypovedal v tunajšom konaní a povedal mu, že pokiaľ sa so
žalovaným nedohodnú, že ich oboch vydedí. Od tohto momentu s ním prerušil všetky styky. Zdravotnýstav otca nebol dobrý, mal cukrovku, popraskané očné cievy, zle videl na jedno oko cca v rozpätí 5-10
%. K vôli otca žalobca uviedol, že nemá dôvod nerešpektovať jeho vôľu. Žalobca vyslovil pochybnosť,
či odstúpenie od zmluvy podpísal otec, keďže už nevidel.

19. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že ho nikto do uzatvorenia Dohody, na základe ktorej
mal vyplatiť svojmu bratovi 50.000 eur nenútil ani fyzicky, ani psychicky. Zároveň sám potvrdil, že o otca
sa rovnako ako on staral aj žalobca, pričom potvrdil, že od prvého rozsudku súdu vo veci sa otec
nekontaktoval so žalobcom. K odstúpeniu otca od kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 uviedol, že toto

nenamietal.

20. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

22. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

23. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti
viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

24. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28.Podľa§49Občianskehozákonníka,účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných

podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

29. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Vyhodnotením výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sporové strany so svojim otcom
uzatvorili dňa 29.11.2012 nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka (označená
sporovými stranami ako „Dohoda o urovnaní). Súd túto dohodu posúdil ako nepomenovanú zmluvu

uzatvorenú podľa § 51 OZ. Súd totiž nie je viazaný právnym posúdením veci sporovými stranami. Pri
výklade právnych úkonov vyjadrených slovami treba okrem jazykového prejavu vychádzať aj z vôle toho,
kto tento právny úkon urobil. Nešlo o Dohodu o urovnaní podľa § 585 OZ, nakoľko medzi sporovými
stranami neexistovali žiadne sporné práva a povinnosti, ktoré by mali byť predmetom urovnania.
Zmyslom tejto dohody malo byť usporiadanie majetkových vzťahov medzi sporovými stranami, aby sa

predišlo ich úprave v rámci dedičského konania. Kúpnou zmluvou, ktorá tvorila hmotnoprávny základ
tejto dohody, otec sporových strán previedol na žalovaného dotknutú nehnuteľnosť zapísanú na LV č.
XXX za kúpnu cenu 1 euro a následne predmetnou dohodou uzatvorenou sporovými stranami s ich
otcom, sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti vo výške50.000 eur. Takúto podstatu a účel tejto nepomenovanej zmluvy, ako aj záväzok žalovaného vyplatiť
žalobcovi sumu 50.000 potvrdil aj svedok –otec sporových strán I. B. vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 17.2.2020.

31. Sporným medzi zmluvnými stranami bola platnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle čl. III Zmluvy
v prospech tretej osoby, pričom žalovaný zároveň namietol predčasnosť podanej žaloby z dôvodu, že
splatnosť kúpnej ceny podľa čl. III posl. vety Dohody bola podľa neho viazaná na odkladaciu podmienku,
ktorou mal byť predaj nehnuteľnosti žalovaným v lehote 6 rokov od uzavretia Dohody o urovnaní a až

následnou povinnosťou žalovaného vyplatiť sumu 50.000 eur spolu s pokutou 10.000 eur do 10 dní od
prijatia kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti žalobcovi.

32. V ďalšom sa súd zaoberal článkom III Zmluvy v prospech tretej osoby (ďalej len zmluvy), konkrétne
záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 50.000 eur. Podľa čl. III zmluvy účastník dohody F.
B. sa zaväzuje vyplatiť sumu 50.000 eur do 5 rokov od dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení

vkladu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľnosti označenej v bode I. zmluvy. V prípade,
ak lehotu splatnosti 5 rokov nedodrží, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur
(desaťtisíc eur). Ak nebude schopný dodržať lehotu splatnosti 5 rokov, zaväzuje sa účastník dohody F.
B. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. územia G. H. tak, ako je uvedená v čl. I. dohody, predať do
6 rokov od uzavretia tejto dohody a vyplatiť dohodnutú sumu vo výške 50.000 eur spolu s pokutou vo

výške 10.000 eur do 10 dní od prijatia kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti účastníkovi dohody A. B..

33. Podmienka podľa § 36 Občianskeho zákonníka je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým
sa následky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik) robia závislými od skutočnosti, o ktorej konajúci
(zmluvné strany) nevedia, či sa splní. Ak je účinnosť právneho úkonu viazaná na podmienku tak, že

splnením podmienky táto účinnosť nastane, ide o odkladaciu podmienku. Do doby splnenia odkladacej
podmienky je tu stav neistoty, takže právny úkon (hoc platný), nespôsobuje vznik, zmenu či zánik práv
a povinností, ktoré s ním právne predpisy spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka.

34. Doba splnenia záväzku ( tzv. splatnosť záväzku) môže byť dohodnutá, stanovená právnym

predpisom alebo určená v rozhodnutí súdu. Ak tomu tak nie je, je dlžník povinný splniť svoj dlh potom,
čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Splatnosť je vyjadrená buď určením
konkrétneho dňa, kedy má byť záväzok splnený alebo konkrétnej doby, v ktorej má byť záväzok splnený.
Nesplnením danej povinnosti v určenom čase sa táto povinnosť stáva súdne vymáhateľnou. Preto je
nevyhnutné, aby „časový úsek plnenia bol vymedzený určite“. Splatný môže byť len existujúci záväzok.

Z tohto dôvodu splatnosť záväzku nemôže byť spájaná s odkladacou podmienkou, ktorej splnením
povinnosť plniť len vzniká alebo sa mení (Ro NS ČR z 30.4.2002, sp. Zn. 33 Odo 780/2001).

35. Z vyššie uvedených odsekov odôvodnenia (31, 32) je zrejmé, že v čl. III. veta posledná
nepomenovanej zmluve je splatnosť záväzku viazaná na odkladaciu podmienku (predaj nehnuteľností

evidovaných na LV č. XXX), od ktorej splnenia závisí povinnosť žalovaného uhradiť sumu 50.000 eur
žalobcovi. Splatnosť záväzku však nemožno viazať na odkladaciu podmienku (v danom prípade predaj
nehnuteľnosti), ktorej splnením povinnosť plniť (teda uhradiť sumu 50.000 eur) len vznikne. V tomto
prípade takéto dojednanie zmluvných strán treba považovať za dojednanie o dobe splnenia dlhu, ktoré
však nie je dostatočne určité (splatnosť záväzku musí byť určitá), preto v zmysle § 37 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, je takéto dojednanie neplatné (keďže túto časť
zmluvy dojednania možno oddeliť od zvyšku zmluvy) a v tejto časti je zmluva v prospech tretej osoby
neplatná. Pokiaľ si teda zmluvné strany v Dohode v čl. III veta prvá dojednali na splatnosti 5 rokov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod
nehnuteľnosti označenej v článku I. zmluvy, je takéto dojednanie (zmluva) nielen platné ale aj účinné. K

splatnosti záväzku teda došlo dňom 18.12.2017, po uplynutí 5 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 Správou Katastra Košice.
Rovnako tak je platné aj dojednanie o zmluvnej pokute, keď je zrejmé, že táto mala zabezpečovať
povinnosť žalovaného v stanovenej lehote uhradiť žalobcovi sumu 50.000 eur. Zmluvná pokuta bola
dojednaná písomne, bola riadne určená jej výška 10.000 eur, teda aj v tejto časti je dohoda o zmluvnej

pokute platná.

36. K otázke neplatnosti predmetnej dohody podľa § 39 OZ pre jej údajný rozpor s dobrými mravmi
spočívajúci v tom, že o otca sa výlučne staral žalovaný, súd uvádza, že v konaní bol vykonanýmdokazovaním preukázaný opak, teda že obe sporové strany sa o otca riadne starali, čo potvrdil sám
žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil dohodu –nepomenovanú
zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný vyplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur za čiastočne platnú (čl. I, II

a čl. III veta prvá), rovnako tak platným bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 10.000 eur. Vo
zvyšnej časti súd vyhodnotil dohodu ako neplatnú (viď bod 33 odôvodnenia rozsudku).

37. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom došlo k zmene v skutkovom stave spočívajúcej v tom, že I.
B. (otec sporových strán) písomne dňa 4.5.2020 odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.11.2012

z dôvodu, že túto uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Predmetné odstúpenie od
zmluvy prevzal žalovaný dňa 5.5.2020, čo potvrdil na predmetnej listine. Odstúpenie od kúpnej zmluvy
žalobcom, žalovaný nenapadol.

38. Využitie práva odstúpiť od zmluvy zmluvnou stranou je právny dôvod zániku záväzku, resp. zmluvy.
Jeho účinky spôsobujú legálny spôsob narušenia stability trhových vzťahov medzi zmluvným stranami.

Využitie tohto práva je jednou z viacerých výnimiek zásady pacta sunt servanda, ktorá vedie účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov k dodržiavaniu uzavretých zmlúv a zároveň predznačuje, že v prípade,
keď účastník zmluvného vzťahu zmluvu nedodrží, t. j. poruší právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,
postihnú ho nepriaznivé zodpovednostné následky (sankcia). Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
adresným právnym úkonom, ktorý ak je v súlade s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo

súhlas zmluvného partnera. V dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy zo strany I. B. (ako predávajúceho)
došlo ex lege k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012, od počiatku, ex tunc. V dôsledku tohto
odstúpenia došlo k zániku práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy a obnovilo sa tak pôvodné vlastnícke
právo prevodcu I. B. k predmetnej nehnuteľnosti. Ak by aj podpis na jednostrannom odstúpení od kúpnej
zmluvy nepatril I. B., existovala tu aj Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2020, na ktorej

bolipodpisyúčastníkov(tedaajpodpisotcaI.B.)overenénotárkouJUDr.VierouŠmajdovou.ZLVč.XXX
zo dňa 18.9.2022 vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal I. B. na základe Dohody o odstúpení od
kúpnejzmluvyZ-4919/2020zodňa1.7.2020č.z.278/20.Dohodamedzisporovýmistranamiopovinnosti
žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur bola viazaná na okolnosť, že žalovaný bude vlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.20212, ktorý stav však v dôsledku

zrušenia kúpnej zmluvy ex tunc, od jej počiatku neexistoval. Zrušenie kúpnej zmluvy malo za následok,
že zanikol právny titul na uzatvorenie dohody (nepomenovanej zmluvy), na základe ktorej bol žalovaný
povinný vyplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur spolu so zmluvnou pokutou, teda táto dohoda stratila svoj
materiálny podklad. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že otec sporových strán sa rozhodol
za života po odstúpení od kúpnej zmluvy darovať predmetnú nehnuteľnosť svojmu synovi- žalovanému

a následne žalobcu vydedil. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že neexistuje žiadna prekážka, žiadna
okolnosť ani žiaden fakt, teda nič, čo by jeho strany vôľu jeho nebohého otca spochybňovalo a on jeho
vôľu v plnom rozsahu rešpektuje.

39. Riadiac sa vyššie uvedeným úvahami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto

neostávalo iné, než ju zamietnuť.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi,
nakoľko bol v konaní úspešný. Trovy konania predstavujú jeden celok a zahŕňajú tak trovy na súde prvej
inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Používateľ systému Windows

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362
ods.1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1
CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní žiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa
týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č.. 233/1995 Z.z.