Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119229736
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6119229736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpený JUDr. Jozef Göbl, advokát so sídlom v Košiciach, Jantárová 30 proti
žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. G. X, zastúpený JUDr. Ľudmila Serra, advokátka so
sídlom v Košiciach, Nerudova 6, o zaplatenie 60.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-12C/39/2019-340 zo dňa 31. januára 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Priznáva žalovanému proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 50.000,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.11.2017

do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 10.000,00 eur z dôvodu, že dňa 29.11.2012 uzavrel
žalovaný ako kupujúci a otec žalovaného (H. B.) ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, okres E. I., J. E.- Vyšné Opátske,
kat. územie F. úvrať ako pozemok parc. Reg. „C“, par.č. 795/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
105 m2, pozemok par. Reg. „C“ par.č. 799/1, záhrady o výmere 1223 m2, pozemok par. Reg. „C“
par.č. 799/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, stavba rodinný dom súp. č. 1283, na
parcele č. 799/2 na žalovaného za kúpnu cenu jedno euro. Zároveň predmetom tejto zmluvy bolo

zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve H. B. bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti
a tiež v bezplatnej doživotnej starostlivosti so zabezpečením odvozu k lekárovi, poskytovania stravy
a opatrovania. Dňa 29.11.2012 uzavreli žalobca, žalovaný a H. B. B. o urovnaní, v ktorej sa dohodli,
že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností bude žalovaný. Žalovaný mal podľa
Dohody vyplatiť v lehote najneskôr do 5 rokov žalobcovi dojednanú čiastku 50.000,00 eur. V prípade
omeškania so zaplatením dohodnutej sumy v dojednanej lehote sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 eur. Podstatou tejto Dohody o urovnaní bolo vysporiadať práva

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ešte za života otca sporových strán tak, že žalovaný nadobudne
tieto nehnuteľnosti v celosti, s tým že vyplatí 1/2 podielu pripadajúceho na žalobcu, t.j. 50.000,00
eur žalobcovi. Napriek uplynutiu dojednanej lehoty 5 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva k
vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, žalovaný nevyplatil žalobcovi dojednanúsumu 50.000,00 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
10.000,00 eur. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu, zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo
ani k čiastočnému plneniu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže klauzula o dohodnutej zmluvnej pokute je nejasná,
nezrozumiteľná, neurčitá a neobsahuje splatnosť zmluvnej pokuty s tým, že nejde o dohodu o urovnanie,
keďže medzi žalobcom a ním v čase uzavretia dohody neexistoval žiaden spor a čo sa týka zaplatenia
sumy 50.000,00 ide o odkladaciu podmienku, keďže nedošlo doposiaľ k splatnosti sumy 50.000,00 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, s odkazom na zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Co/20/2021-157 zo dňa 20.1.2022 ako aj na právne
preskúmanie veci aj v zmysle ust. § 3 OZ a § 39 OZ a možnosť moderácie zmluvnej pokuty v prípade
jej splatnosti podľa § 544 OZ a § 54a OZ, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. §
51 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 35 ods. 2 OZ, § 36 ods. 1, 2 OZ, § 36 ods. 5 OZ, § 37 ods.

1 OZ, § 41 OZ, § 48 OZ, § 49 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ a dospel k záveru, že sporové strany so
svojim otcom uzatvorili dňa 29.11.2012 nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka
(označená sporovými stranami ako „Dohoda o urovnaní) v zmysle § 51 OZ, keďže súd nie je viazaný
právnym posúdením veci sporovými stranami a pri výklade predmetného právneho úkonu vychádza
aj z vôle toho, kto tento právny úkon urobil. Preto súd konštatoval, že nešlo o Dohodu o urovnaní

podľa § 585 OZ, nakoľko medzi sporovými stranami neexistovali žiadne sporné práva a povinnosti, ktoré
by mali byť predmetom urovnania, pričom zmyslom tejto dohody malo byť usporiadanie majetkových
vzťahov medzi sporovými stranami, aby sa predišlo ich úprave v rámci dedičského konania. Kúpnou
zmluvou, ktorá tvorila hmotnoprávny základ tejto dohody, otec sporových strán previedol na žalovaného
dotknutú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX za kúpnu cenu 1 euro a následne predmetnou dohodou

uzatvorenou sporovými stranami s ich otcom, sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty
predmetnej nehnuteľnosti vo výške 50.000,00 eur. Takúto podstatu a účel tejto nepomenovanej zmluvy,
ako aj záväzok žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 potvrdil aj svedok - otec sporových strán
H. B. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.2.2020. Sporným medzi zmluvnými stranami
bolaplatnosťdojednaniazmluvnejpokutyvzmyslečl.IIIZmluvyvprospechtretejosoby,pričomžalovaný

zároveň namietol predčasnosť podanej žaloby z dôvodu, že splatnosť kúpnej ceny podľa čl. III posl.
vety Dohody bola podľa neho viazaná na odkladaciu podmienku, ktorou mal byť predaj nehnuteľnosti
žalovaným v lehote 6 rokov od uzavretia Dohody o urovnaní a až následnou povinnosťou žalovaného
vyplatiť sumu 50.000,00 eur spolu s pokutou 10.000,00 eur do 10 dní od prijatia kúpnej ceny za odpredaj
nehnuteľnosti žalobcovi. S odkazom na ust. § 36 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že nepomenovaná

zmluva o vyplatení žalobcovi žalovaným vo výške 50.000,00 eur, ako aj dojednanie o zmluvnej pokute vo
výške10.000,00eurječiastočneplatná,keďževkonaníbolopreukázané,žeobestranysaootcastarali.

5. Po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom ale došlo k zmene v skutkovom stave spočívajúcom
v tom, že H. B. (otec sporových strán) písomne dňa 4.5.2020 odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

29.11.2012 z dôvodu, že túto uzavrel v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že odstúpenie
od kúpnej zmluvy žalobca a ani žalovaný nenapáda. Zrušenie kúpnej zmluvy malo za následok aj zánik
právneho titulu na uzatvorenie nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej bol žalovaný povinný vyplatiť
žalobcovi sumu 50.000,00 eur spolu so zmluvnou pokutou. Následne otec sporových strán daroval
predmetnú nehnuteľnosť svojmu synovi (žalovanému) a žalobcu vydedil. Na základe týchto skutočností,

keďže absentuje základ pre plnenie z nepomenovanej zmluvy, ktorý odstúpenie od kúpnej zmluvy zrušil,
súd konštatoval, že je žaloba nedôvodná, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 255 ods. 1
CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v konaní na súde prvej inštancie.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Navrhoval, aby odvolací súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a teda aby zmenil napadnutý
rozsudok v navrhovanom znení, keďže mal za to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne riadil ust. § 391
ods. 2 CSP, pričom súd prvej inštancie je viazaný uloženou povinnosťou odvolacieho súdu. Apeloval na
to, že má dôvodné pochybnosti o pravosti podpisu zomrelého otca žalobcu a žalovaného na zmluve, sozreteľom na jeho zdravotný stav, ktorý bližšie popisoval. Apeloval na to, že strany sporu sa dohodli (t.j.
zomrelý pán H. B., žalobca pán A. B. a žalovaný pán D. B.) dňa 29.11.2012 na uzavretí kúpnej zmluvy
žalovaný ako kupujúci a otec žalovaného (H. B.) ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol

prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, okres E. I., J. E.- Vyšné Opátske, kat.
územie F. úvrať ako pozemok parc. Reg. „C“, par.č. 795/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 105
m2, pozemok par. Reg. „C“ par.č. 799/1, záhrady o výmere 1223 m2, pozemok par. Reg. „C“ par.č.
799/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, stavba rodinný dom súp. č. 1283, na parcele č.
799/2 na žalovaného za kúpnu cenu jedno euro. Zároveň bolo ďalšou zmluvou zriadené vecné bremeno

spočívajúce v práve H. B. bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti a tiež v bezplatnej doživotnej
starostlivosti so zabezpečením odvozu k lekárovi, poskytovania stravy a opatrovania. Rovnako dňa
29.11.2012 uzavreli žalobca, žalovaný a H. B. tretiu dohodu Dohodu o urovnaní, v ktorej sa dohodli,
že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností bude žalovaný. Žalovaný mal podľa
Dohody vyplatiť v lehote najneskôr do 5 rokov žalobcovi dojednanú čiastku 50.000,00 eur. V prípade
omeškania so zaplatením dohodnutej sumy v dojednanej lehote sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 eur. Podstatou tejto Dohody o urovnaní bolo vysporiadať práva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ešte za života otca sporových strán, tak že žalovaný nadobudne
tieto nehnuteľnosti v celosti, s tým že vyplatí 1/2 podielu pripadajúceho na žalobcu, t.j. 50.000,00 eur
žalobcovi. Napriek uplynutiu dojednanej lehoty 5 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, žalovaný nevyplatil žalobcovi dojednanú sumu

50.000,00 eur. V čl. II Dohody o urovnaní zo dňa 29.11.2012 sa uvádza, že žalobca, žalovaný a H. B.
sa dohodli, že D. B. (žalovaný) vyplatí svojmu bratovi A. B. (žalobca) sumu 50.000,00 eur. Táto suma
vyjadruje výšku polovice hodnoty nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy účastník
dohody D. B. a to z dôvodu, že ide o nehnuteľnosť, ktorá v celosti patrila H. B.. Ako právni nástupcovia
po H. B. by prichádzali do úvahy účastníci dohody D. B. a A. B.. Dohodnutá výška 50.000,00 eur

predstavuje hodnotu podielu, ktorý by v prípade úmrtia H. B. pripadol v dedičskom konaní na A. B.
(žalobcu). Sporným je, čí z vyššie uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol nárok za zaplatenie tejto čiastky
a tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,00 eur. Napriek opakovaným výzvam zo
strany žalobcu, zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému plneniu. Dával do pozornosti
skutočnosť, že žalovaný porušil hneď jednu z týchto troch samostatných listín a síce Zmluvu o zriadení

vecného bremena pre svojho otca. O tomto neinformoval svojho brata – žalobcu a urobil tak ako
sám povedal kvôli čerpaniu hypotéky, lebo tak požadovala banka. Minimálne z morálneho a etického
princípu by mal žalovaný informovať žalobcu o takej skutočnosti, keďže na začiatku spisovali všetky 3
spomínané dohody/zmluvy otec s oboma synmi. Následne za záhadných okolnosti došlo pochybnému
jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany zomrelého otca a k podpisu dohody o odstúpení

od tejto kúpnej zmluvy. Dohoda o urovnaní je stále platná a účinná, ju nikto nenapadol, nezrušil. Z
výpovede svedka H. B. (otca sporových strán) bolo viackrát potvrdené a vyplynulo z nej, že zmyslom
Dohody uzavretej medzi ním a sporovými stranami, malo byť spravodlivé vyrovnanie medzi žalobcom
a žalovaným tak, aby žalovaný, ktorému otec previedol nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č.
XXX za jedno euro vyplatil polovicu hodnoty týchto nehnuteľnosti, t.j. sumu vo výške 50.000,00 eur

žalobcovi. Aj podľa názoru konajúceho súdu a aj podľa doterajšieho dokazovania je jasné, že sporové
strany so svojim otcom uzatvorili dňa 29.11.2012 nepomenovanú zmluvu a nie Dohodu o urovnaní, ako
ju zmluvné strany označili. Súd nie je viazaný právnym posúdením veci sporovými stranami. Pri výklade
právnych úkonov vyjadrených slovami treba okrem jazykového prejavu vychádzať aj z vôle toho, kto
tento právny úkon urobil. Žalobca okamihom podpisu tejto zmluvy sa stal oprávneným prijať plnenie vo

výške 50.000,00 eur, ako polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ktorú v celosti nadobudol podľa kúpnej zmluvy
uzavretej v ten istý deň žalovaný od svojho otca za kúpnu cenu jedno euro. Takúto podstatu a účel tejto
zmluvy, a teda záväzok žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 potvrdil aj svedok H. B. vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.2.2020. Preto mal za to, že k splatnosti záväzku o zaplatenie
sumy 50.000,00 eur došlo dňom 18.12.2017, t.j. po uplynutí 5 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho

práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 Správou katastra Košice.
Žalobca apeloval na správanie sa žalovaného a zomrelého otca p. H. B., keď následne po údajnom
zrušení kúpnej zmluvy došlo k darovaniu nehnuteľnosti opäť žalovanému zo strany zomrelého otca
a to deň pred jeho smrťou, čím odpadol právny dôvod vedenia tejto žaloby ako aj k zániku dlhu
žalovaného dávajúc do pozornosti aj uzavretú dohodu, ktorú súd pomenoval ako nepomenovateľná

zmluva, ktorou chcel nebohý otec vysporiadať svoje dedičstvo medzi synmi s poukazom na citované
zákonné ustanovenia v zmysle § 35 ods. 2 OZ, § 36 ods. 1, 2, 5. Preto súd porušil zásadu formálnej
pravdy a nevysporiadal sa s námietkou žalobcu ohľadne pochybnosti o pravosti podpisu zomrelého otca
na odstúpení od zmluvy, nezohľadnil princípy Civilného sporového poriadku a dobré mravy, ktoré sajednoznačne na daný prípad majú vzťahovať a išiel nad rámec rozhodnutia odvolacieho súdu, čím je
rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné v kontexte citovaných článkov Ústavy SR.

7. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu nevzhliadol vo veci uvádzané odvolacie dôvody. Žalobca
napadané skutočnosti v rámci uplatnených odvolacích dôvodov bližšie nekonkretizuje, čím neuvádza
žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mali dopad na záver súdu prvej inštancie, keďže len
opakuje svoje argumenty a tvrdenia, ktoré súdu prvej inštancie už uviedol v rámci konania. Uviedol,
že keď má žalobca pochybnosti o pravosti podpisu nebohého H. B. bolo to rozhodnutie nebohého

pred svojou smrťou s tým, že ak zanikla zmluva, ktorá dávala hmotný predpoklad, muselo zaniknúť
iprávoztohtozákladuvyplývajúce.Pretosúdpostupovalsprávne,keďžalobuzamietol,nakoľkospočíva
v zániku právneho titulu tvoriaceho základ sporu. Mal za to, že rozhodnutie po každej stránke spĺňa
zákonné predpoklady jeho preskúmateľnosti. Navrhoval rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať
žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.5.2025 o 10.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

bolo zverejnené dňa 7.5.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou

aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobcu sú totožné s jeho procesným útokom, s
ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle §

185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil.
Keďžeodôvodnenierozhodnutiaspĺňazákonnépredpokladyvzmysle§220ods.2CSP,svojimkonaním
neodňal súd prvej inštancie žalobcovi právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá
námietky (§ 157 ods. 1, 2 CSP), pričom pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP).

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

21. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22.Podľa§191CSPdôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (1).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2).

23. Súd uvádza, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy

50.000,00 eur s príslušenstvom, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 10.000,00 eur, keďže dňa 29.11.2012
uzavrel žalovaný ako kupujúci a otec žalovaného (H. B.) ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, okres Košice IV, obec Košice-
VyšnéOpátske,kat.územieF.G.akopozemokparc.Reg.„C“,par.č.795/2,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 105 m2, pozemok par. Reg. „C“ par. č. 799/1, záhrady o výmere 1223 m2, pozemok par.

Reg. „C“ par.č. 799/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, stavba rodinný dom súp. č. 1283,
na parcele č. 799/2 na žalovaného za kúpnu cenu jedno euro. Zároveň predmetom tejto zmluvy bolo
zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve H. B. bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti
a tiež v bezplatnej doživotnej starostlivosti so zabezpečením odvozu k lekárovi, poskytovania stravya opatrovania. Dňa 29.11.2012 uzavreli žalobca, žalovaný a H. B. B. o urovnaní, v ktorej sa dohodli,
že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností bude žalovaný. Žalovaný mal podľa
Dohody vyplatiť v lehote najneskôr do 5 rokov žalobcovi dojednanú čiastku 50.000,00 eur. V prípade

omeškania so zaplatením dohodnutej sumy v dojednanej lehote sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 eur. Podstatou tejto Dohody o urovnaní bolo vysporiadať práva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam ešte za života otca sporových strán tak, že žalovaný nadobudne
tieto nehnuteľnosti v celosti, s tým že vyplatí 1/2 podielu pripadajúceho na žalobcu, t.j. 50.000,00
eur žalobcovi. Napriek uplynutiu dojednanej lehoty 5 rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva k

vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, žalovaný nevyplatil žalobcovi dojednanú
sumu 50.000,00 eur. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
10.000,00 eur. Napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu, zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo
ani k čiastočnému plneniu.

24. Žalovaný v duplike namietol platnosť klauzuly o dohodnutej zmluvnej pokute v čl. III druhá veta

Dohody, nakoľko táto je nejasná, nezrozumiteľná, neurčitá a neobsahuje splatnosť zmluvnej pokuty
a rovnako aj to, že nejde o „Dohodu o urovnaní“, nakoľko medzi žalobcom a ním v čase uzavretia
Dohody neexistoval žiaden spor, ktorý by sa mal predmetnou Dohodou urovnať. Preto čl. III posledná
veta je podľa neho jednoznačne odkladacou podmienkou na zaplatenie sumy 50.000,00 eur, pričom
nedošlo doposiaľ k splatnosti sumy 50.000,00 eur, nakoľko žalovaný mal v prípade nezaplatenia tejto

sumy povinnosť odpredať nehnuteľnosti a z prijatej kúpnej ceny následne vyplatiť sumu 50.00,00 eur.
Preto sa žalobca môže len domáhať uloženia povinnosti odpredať predmetné nehnuteľnosti.

25. Odvolací súd ale apeluje na to, že po zrušení rozsudku odvolacím súdom došlo k zmene v skutkovom
stave sporu, nakoľko H. B. (otec sporových strán) písomne dňa 4.5.2020 odstúpil od kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 29.11.2012 z dôvodu, že túto uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Predmetné odstúpenie od zmluvy prevzal žalovaný dňa 5.5.2020, čo potvrdil na predmetnej listine.
Odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný nenapadol.

26. Rovnako ako aj súd prvej inštancie uviedol, odvolací súd konštatuje, že využitie práva odstúpiť

od zmluvy zmluvnou stranou je právny dôvod zániku záväzku, resp. zmluvy. Jeho účinky spôsobujú
legálny spôsob narušenia stability uzavretých právnych vzťahov medzi zmluvným stranami. Využitie
tohto práva je jednou z viacerých výnimiek zásady „pacta sunt servanda“, ktorá vedie účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov k dodržiavaniu uzavretých zmlúv a zároveň predznačuje, že v prípade,
keď účastník zmluvného vzťahu zmluvu nedodrží, t.j. poruší právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,

postihnú ho nepriaznivé zodpovednostné následky (sankcia). Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
adresným právnym úkonom, ktorý ak je v súlade s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo
súhlas zmluvného partnera. V dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy zo strany H. B. (ako predávajúceho)
došlo „ex lege“ k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2012 od počiatku, t.j. „ex tunc“. V dôsledku tohto
odstúpenia tak došlo k zániku práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy prameniace a teda sa obnovilo

pôvodné vlastnícke právo prevodcu H. B. k predmetnej nehnuteľnosti. Ak by aj podpis na jednostrannom
odstúpení od kúpnej zmluvy nepatril H. B., existovala tu aj Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy zo
dňa 22.6.2020, na ktorej boli podpisy účastníkov (teda aj podpis otca H. B.) overené notárkou JUDr.
Vierou Šmajdovou. Z LV č. XXX zo dňa 18.9.2022 vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal H. B.
na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy Z-4919/2020 zo dňa 1.7.2020 č.z. 278/20. Dohoda

medzi sporovými stranami o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 eur bola viazaná
na okolnosť, že žalovaný bude vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa
29.11.20212, čo ale v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy „ex tunc“, od jej počiatku zaniklo. Teda zanikol
právny titul na uzatvorenie dohody (nepomenovanej zmluvy), na základe ktorej bol žalovaný povinný
vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 eur spolu so zmluvnou pokutou, keďže táto dohoda stratila svoj

materiálny základ.

27. Odvolací súd sa tak stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že
na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že otec sporových strán sa rozhodol za života „po odstúpení
od kúpnej zmluvy, darovať predmetnú nehnuteľnosť svojmu synovi - žalovanému a následne žalobcu

vydedil.“

28. S poukazom na hore uvádzané skutočnosti, tak po zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej
inštancie v znení uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/20/2021-157 zo dňa 2.1.2022, došlodňa 4.5.2020 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.11.2012, ktoré napadnuté nebolo,
dôsledkom čoho došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho otcom dňa 29.11.2012
a tak k zániku právneho titulu na uzatvorenie dohody (nepomenovanej zmluvy), na základe ktorej bol

žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,00 eur spolu so zmluvnou pokutou, a teda došlo
k zániku dlhu v dôsledku zániku právneho titulu tvoriacemu základ uplatneného nároku. Keďže žalobca
podanú žalobu nevzal späť v zmysle § 144 CSP, súdu prvej inštancie tak neostávalo iné ako zamietnuť
žalobu v celom rozsahu, keďže nemal materiálny základ na to, aby žalobe žalobcov mohol vyhovieť
v tomto konaní.

29. Skutočnosti prameniace z platnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj darovacej zmluvy, môžu byť
žalobcom namietané v inom konaní, a teda aj uvádzaná skutočnosť, že podpis na uzavretých zmluvách
nie je ich nebohého otca a to s poukazom na jeho zdravotný stav, kde práve v takomto súdnom konaní
titulom neplatnosti uzavretých zmlúv je oprávnený žalobca namietať ním uvádzané skutočnosti, nie ale
v tomto konaní, kde predmetom konania bolo zaplatenie sumy titulom uzavretej nepomenovanej zmluvy,

z ktorého vyplýval nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 50.000,00 eur s príslušenstvom ako aj
zmluvnej pokuty, ktorá ale z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy zanikla, čím zanikol aj dlh žalovaného
voči žalobcovi, keďže k darovaniu môže dôjsť len bezvýhradne, t.j. nemožno poskytnutie daru viazať na
splnenie alebo nesplnenie akejkoľvek podmienky. V prípade, že došlo k vydedeniu žalobcu, právny titul
vydedenia sa viaže na splnenie zákonných predpokladov, pričom netreba ani zabúdať na to, že žalobca

je neopomenuteľný dedič v rámci dedičského konania.

30. Preto v tomto konaní sú odvolacie námietky žalobcu, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust.
§ 391 ods. 2 CSP, že nereflektoval na procesný útok žalobcu, že podpis ich otca sa nenachádza na
odstúpení od zmluvy ako aj na darovacej zmluve, a že doposiaľ žalovaný žalobcovi žalovanú sumu

neuhradil, právne irelevantné v tomto konaní, keďže sa viažu už k inému konaniu v prípade podania
žaloby a to titulom neplatnosti predmetných uzavretých zmlúv, kde žalobca ale dôkaznými prostriedkami,
t.j. procesným útokom musí ním tvrdené skutočnosti preukázať na to, aby bol v konaní procesne
úspešný, keďže strany sporu v prípade neunesenia tvrdených dôkazných skutočností znášajú bremeno
procesného neúspechu v konaní, čo je spojené aj so znášaním náhrady trov konania z dôvodu ich

neúspechu v takomto konaní.

31. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam je preto odvolanie žalobcu nedôvodné a právne
irelevantné, čím sú aj odvolacie námietky žalobcu, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní
priznal žalovanému proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške
priznaných nárokov v celom konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, rozhodne súd

prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd nevzhliadol v spore
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).