Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011119
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr.
Martina Floriša, PhD. a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo dňa 5.2.2025, č.k. 1Nt/25/2024 - 32, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.5.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 05.02.2025, č. k. 1Nt/25/2024 - 32 rozhodol o návrhu
odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania takto: Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie
obnovy konania podaný v prospech odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX,
t.č.vÚVTOSLeopoldovsmerujúcivočivýrokuovineatrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduGalanta

sp. zn. 29T/39/2015 zo dňa 01.04.2015, právoplatný dňa 30.05.2015 vo vzťahu k ods. A. B. zamieta,
pretože nevyšli najavo skutočnosť alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom
páchateľa alebo by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu, podaním zo dňa 03.03.2025.
3. Odsúdený v odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene):
3.1. Napádané uznesenie Okresného súdu Galanta je vo výroku o zamietnutí návrhu na povolenie
obnovy konania nesprávne (§ 189 ods. 1 písm a) Tr. por.) a napadnutý výrok je v rozpore s odôvodnením
napádaného uznesenia (§ 189 ods. 1 písm. b) Tr. por.). Zároveň je daný dôvod na sťažnosť podľa ust.
§ 189 ods. 1 písm. c) Tr. por., t. j. pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
3.2.Odsúdenýpodalnávrhnapovolenieobnovykonaniazodňa9.9.2024(aj)zdôvoduzmenyTrestného
poriadku (od 15.3.2024) a Trestného zákona (od 6.8.2024), kde riadne uviedol a zdôvodnil, že v jeho
prípade bol napádaným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. 29T/39/2015-151 zo dňa
1.4.2015, právoplatným dňa 30.5.2015, uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa ust. § 222 ods. 1 Tr. zákona, pričom trest mu bol ukladaný v podobe súhrnného trestu odňatia

slobody vo výmere 28 mesiacov, kde konajúci súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 0T/33/2013 zo dňa 29.3.2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov, a to aj za spáchanie prečinu krádeže. Odsúdený má aj naďalej za to, že v súvislosti
s jeho odsúdením trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/33/2013 zo dňa 29.3.2013,
kde škoda spôsobená krádežou bola „len" vo výške 298,- Eur,. t j. pod hranicou malej škody ustanovenej
Trestným zákonom, účinným od 6.8.2024, by po novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 nemalo

ísť o trestný čin krádeže, a teda aj trest uložený odsúdenému by mal tomu zodpovedať.3.3. Odsúdený má tiež za to, že v rámci konaní: na Okresnom súde Galanta sp. zn. 29T/39/2015,
na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 3T/88/2014, na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 0T/33/2013
a na Okresnom súde Trnava sp. zn. 34T/13/2016 išlo o zbiehajúciu sa trestnú činnosť a o trestné

činy spáchané v súbehu, za čo mu mal byť ukladaný (jeden) súhrnný trest, a nie rôzne tresty v rámci
viacerých trestných konaní. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody nepretržite od 15.2.2016, a to
v súvislosti s výkonom viacerých trestov odňatia slobody, uložených mu vo vyššie uvedených trestných
konaniach. V tejto situácii je odsúdený toho názoru, že v rámci tejto doby nemal vykonávať viaceré
samostatné tresty odňatia slobody, ale „len“ jeden kratší súhrnný trest odňatia slobody. Na základe

uvedeného potom výkon jemu uloženého trestu odňatia slobody trvá nepretržite od 15.2.2016, pričom
v súlade so zákonom mal vykonávať jeden súhrnný trest.
3.4. Vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa odsúdeného, sú novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré
v prípade odsúdeného odôvodňujú podanie návrhu na povolenie obnovy konania ako aj samotné
povolenie obnovy konania podľa ust. § 394 ods. 1 Tr. por., a to vo výroku o vine a aj vo výroku o
treste napádaného trestného rozkazu (príp. aj vo výroku o náhrade škody). K uvedenému odsúdený

navrhol aj vykonať relevantné dokazovanie, a to pripojením a oboznámením spisov z trestných konaní
vedených: na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/88/2014, na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 34T/13/2016 a na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 0T/33/2013. Vykonaním vyššie
označených dôkazov by boli riadne objasnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu, ako aj
okolnosti, týkajúce sa súbehu trestných činov, ktoré boli predmetom vyššie uvedených trestných konaní.

Bola by tiež preukázaná nesprávnosť výrokov napádaného trestného rozkazu ako aj nesprávnosť
výrokov rozhodnutí vydaných v rámci konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 3T/88/2014,
konania na Okresnom súde Trnava sp. zn. 34T/13/2016, príp. aj konania na Okresnom súde Pezinok sp.
zn. 0T/33/2013, čo odôvodňuje povolenie obnovy konania v tomto konaní, ako aj zmenu napádaného
trestného rozkazu vydaného v tomto konaní, a to na podklade povolenia obnovy konania v rámci tohto

konania a vyššie uvedených nových skutočnosti a dôkazov.
3.5. Nad rámec vyššie uvedeného odsúdený v rámci konania navrhol a žiadal pripojiť a oboznámiť
spí Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/27/2017, z ktorého tiež vyplýva dôvodnosť a správnosť jeho
vyššie uvedenej argumentácie ohľadom ukladania súhrnného trestu vo vyššie uvedenom konaní, ako aj
súbehu trestnej činnosti vo vyššie uvedených trestných konaniach, a teda aj dôvodnosť podania návrhu

na povolenie obnovy konania v tomto konaní. Všetky vyššie uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
boli konajúcim súdom prvej inštancie odmietnuté.
3.6. Odsúdený má za to, že v konaní nie je rešpektované jeho právo na spravodlivý proces, keď chce
preukázať svoju nevinu v súvislosti so spáchaním skutku, prejednávaného na Okresnom súde Galanta
v konaní vedenom pod sp. zn. 29T/39/2015. Odsúdený chce postupovať riadnym spôsobom, využívať

zákonom mu priznané prostriedky a zákonným spôsobom realizovať svoje procesné práva. Odsúdený
má za to, že v tomto konaní bol odsúdený na podklade nedostatočne vykonaného dokazovania, keď
ho zo spáchania skutku neusvedčovali žiadni svedkovia, on nikomu žiadny úver nedával ako ani ho
nevybavoval a ani na to nemal žiadny dosah a právomoc. Oprávnenie poskytovať pôžičky mala len
príslušná finančná inštitúcia, za ktorú konali jej zamestnanci, a nie on. K uvedeným okolnostiam sa v

pôvodnom konaní on ako účastník konania nemohol ani len vyjadriť a brániť sa voči obvineniam. Teda
je toho názoru, že konanie v danej veci nebolo vykonané riadne a spravodlivo, čím bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Aj uvedené podporuje jeho argumentáciu o danosti dôvodov a dôvodnosti
podania jeho návrhu na povolenie obnovy konania.
3.7.OdsúdenýďalejzotrvávaajnasvojomnávrhunaodňatietejtotrestnejveciOkresnémusúduGalanta

a na jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 ods. 1 Tr. por., čo odôvodnil
v konaní dôležitými dôvodmi, ktoré spočívajú v tom, že na Okresnom súde Galanta sú sudcovia voči
jeho osobe zaujatí, pričom mu v minulosti ukladali trest mimo zákonnej sadzby, keď mu uložili trest vo
výmere 18 rokov a 6 mesiacov, kde horná hranica trestnej sadzby bola na úrovni 10 rokov, zároveň mu
zo strany konajúceho sudcu bolo povedané potom, ako sa vyjadril vo veci, že skončil, a to bez ďalšieho

vysvetlenia, čo tým bolo myslené. V danom smere má odsúdený aj naďalej za to, že v jeho prípade
nemôže na Okresnom súde Galanta očakávať spravodlivé rozhodnutie vo veci, a preto má za to, že sú
dané dôležité dôvody na postup podľa ust. § 23 ods. 1 Tr. por. Odsúdený je presvedčený, že ani s týmto
jeho návrhom na odňatia veci Okresnému súdu Galanta a na jeho prikázanie inému súdu rovnakého
druhu a stupňa sa konajúci súd prvej inštancie riadne a dostatočne nevysporiadal, keď mal za to, že

o jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci nie je potrebné v konaní ani len rozhodovať. Ani s týmto
postupom konajúceho súdu odsúdený nesúhlasí.
3.8. Odsúdený teda má za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby príslušný
súd povolil obnovu konania v jeho prospech, a to vo vzťahu k výroku o vine, ako aj vo vzťahu k výrokuo treste (a výroku o náhrade škody), uloženom mu napádaným trestným rozkazom. Obnova konania je
jediným prostriedkom, na základe ktorého by v jeho prípade mohlo dôjsť k náprave stavu založeného
napádaným trestným rozkazom. Podľa ust. § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania v jeho prípade je

dôvodná a sú splnené všetky podmienky na jej povolenie, keďže konanie sa skončilo právoplatným
trestným rozkazom, sú tu nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme (tak ako sú vymenované vyššie
v tomto podaní), vzhľadom na tieto skutočnosti a dôkazy (spolu so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi)tietoodôvodňujúvdanomprípadeinérozhodnutieovine,akoajotreste(anáhradeškody).Na
základe vyššie uvedeného je povolenie obnovy konania v prospech odsúdeného v danom prípade plne

dôvodné, keďže sú splnené všetky podmienky, ktoré pre tento postup ustanovuje Trestný poriadok, a to
existencia právoplatného odsudzujúceho trestného rozkazu, existencia nových skutočností a dôkazov,
ktoré aj vzhľadom na už známe skutočnosti a dôkazy odôvodňujú iné rozhodnutie o vine, ako aj o treste
(a náhrade škody).
3.9. Odsúdený tiež poukazuje na to, že aj odôvodnenie napádaného uznesenia je (aj na základe vyššie
uvedeného) nedostatočné a napádané uznesenie nie je teda náležite odôvodnené v súlade s ust. §

176 ods. 2 Tr. por., keďže neobsahuje riadne uvedenie a odôvodnenie skutočnosti, ktoré sa považujú
za dokázané, dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných
ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Z odôvodnenia uznesenia nie je dostatočne
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou odsúdeného a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších

dôkazov. Zároveň súd nedostatočne v odôvodnení uvádza, prečo návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania zamietol.
3.10. Odsúdený má za to, že na základe vyššie uvedeného je napádané uznesenie, resp. zamietnutie
návrhu na povolenie obnovy konania, predčasné a nesprávne. Zároveň napádané uznesenie je
nedostatočne odôvodnené. Zamietnutie návrhov odsúdeného na vykonanie dokazovania zo strany súdu

je nedôvodné. Odsúdený má za to, že predmetné konanie o povolení obnovy konania nenaplnilo atribúty
spravodlivého súdneho procesu, garantovaného mu normami slovenského ako aj medzinárodného
práva. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výrok napádaného uznesenia o zamietnutí návrhu na
povolenie obnovy konania je nesprávny (§ 189 ods. 1 písm. a) Tr. por.) a zároveň výrok uznesenia je v
rozpore s odôvodnením napádaného uznesenia (§ 189 ods. 1 písm. b) Tr. por.), keďže z odôvodnenia

napádaného uznesenia, riadne nevyplýva naplnenie dôvodu na zamietnutie návrhu na povolenie obnovy
konania podľa ust. § 399 ods. 2 Tr. por., pričom súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne
nevysvetľuje dôvody na zamietnutie vykonania riadne navrhnutých dôkazov. Napádané uznesenie je
zároveň nedostatočne odôvodnené (v rozpore s ust. § 176 ods. 2 Tr. por.). Zároveň má odsúdený za to,
že v súvislosti so zamietnutím jeho návrhu na povolenie obnovy konania došlo k porušeniu príslušných

ustanovení o konaní (napr. §§ 394 ods. 1 398 ods. 1, § 1, § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 10, ods. 12, § 176 ods.
2, ...), ktoré uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania predchádzalo a toto porušenie
tiež spôsobilo nesprávnosť výroku napádaného uznesenia o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
konania (§ 189 ods. 1 písm. c) Tr. por.). Na základe vyššie uvedeného odsúdený navrhuje, aby Krajský
súd v Trnave ako súd príslušný na rozhodovanie o sťažnosti v zmysle ust. § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por.

zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 1Nt/25/2024-32 zo dňa 5.2.2025 a sám vo veci rozhodol
tak, že podľa § 400 ods. 1 Tr. por. povolí obnovu konania v prospech odsúdeného a zruší napadnutý
trestný rozkaz Okresného súdu Galanta č. k. 29T/39/2015-151 zo dňa 1.4.2015, a to vo výroku o vine
ako aj vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody napádaného trestného rozkazu, príp. aby v zmysle
ust. § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uložil Okresnému súdu Galanta, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Zároveň odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 398 ods. 3 Tr. poriadku prerušil alebo
odložil výkon trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva, a aby po povolení obnovy konania v zmysle § 403
Tr. por. rozhodol tak, že odsúdeného do väzby neberie.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.
6. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom
zistil nasledovné.
7. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1Nt/25/2024 odsúdený dňa 17.09.2024

podal návrh na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 29T/39/2015. Návrh odôvodnil tým,
že nakoľko došlo k zmene Trestného zákona a Trestného poriadku a pri spôsobenej škode vo výške
298,- Eur už nejde o trestný čin, ale iba o priestupok. Návrh na povolenie obnovy konania odsúdený
odôvodniltiežskutočnosťami,ktoréuviedolajvosvojejsťažnostiaktorésúvyššiecitovanévbodoch3.2.
až 3.4. tohto uznesenia. S návrhom na povolenie obnovy konania podal aj návrh na odňatie a prikázanie

veci inému súdu ako Okresnému súdu Galanta podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku a to z dôvodov,
ktoré uviedol aj vo svojej sťažnosti a ktoré sú vyššie citované bode 3.7. tohto uznesenia.
8.Prvostupňovýsúdzamietolnávrhnapovolenieobnovykonaniasodôvodnením,ževkonaníopovolení
obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť trestného rozkazu, eventuálne rozsudku vydaného v
základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie
otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové,

skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi
v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. z objektívnych príčin mu neboli v čase
vyhlásenia rozsudku známe. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp. Súd
v tomto konaní rieši otázku, či v návrhu sú uvedené nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,

ktoré by samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť
ich zmenu. Skutočnosť predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci
dôkazom. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi.
Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaní v pôvodnom
konaní. Z uvedeného vyplýva, že súd v rámci tohto mimoriadneho opravného prostriedku nemôže

opätovne prehodnocovať už vykonané dôkazy a taktiež preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí.
9. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že Okresný súd Galanta vo
veci 29T/39/2015 vydal trestný rozkaz, ktorým okrem iných uznal za vinného A. B. za prečin úverového
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 222 ods. 1 Tr. zák. Obvinenému súd uložil súhrnný trest
odňatia slobody za podmienok § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pričom v čase vydania trestného rozkazu

bol platný a účinný Trestný zákon, ktorý stanovoval základnú trestnú sadzbu odňatia slobody pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. od jedného roka do piatich rokov. Súd použitím
ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase vydania trestného rozkazu postupoval z obligatórnych
dôvodov a ukladal trest odňatia slobody pri zvýšení dolnej hranici základnej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Aktuálna zmena trestného zákona (ustanovenia § 38), alebo niektorej jeho časti nemôže byť

„novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
10. Vo vzťahu ďalšej argumentácie, že v dôsledku novely trestného zákona účinnej od 06.08.2024 došlo
k zmene kvalifikačného momentu trestného činu krádeže ohľadne výšky spôsobenej škody s tým, že v
danom prípade škoda pri skutku, o ktorom rozhodol uvedeným trestným rozkazom Okresný súd Pezinok
bola vo výške 298,- Eur, t. j. pod hranicou malej škody ustanovenej Trestným zákonom, účinným od

6.8.2024, a teda pri tomto skutku by po novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 nemalo ísť o
trestnýčin,atedaajtrestuloženýodsúdenémuA.B.bymaltomuzodpovedať,uviedolprvostupňovýsúd,
že trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/33/2013 zo dňa 29.3.2013, právoplatného
dňa 17.4.2013 bol A. B. uznaný za vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods. 2
písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Z trestnoprávnej

kvalifikáciespáchanéhoprečinukrádeževyplýva,žeobv.A.B.spoločnýmkonanímsiprisvojilcudziuvec
a čin spáchal vlámaním. Z uvedeného je zrejmé, že kvalifikačným momentom nebola spôsobená škoda,
ale vlámanie, čo z trestnoprávneho hľadiska napĺňa znaky tohto trestného činu aj po novele Trestného
zákona účinnej od 06.08.2024. Teda argument obhajoby je v tomto prípade nepravdivý.
11. Sťažnostný súd v celom rozsahu súhlasí so zisteniami prvostupňového súdu, ako aj s jeho závermi,

ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. K odôvodneniu napadnutého uznesenia, ktoré sa
vysporiadalo s argumentáciou odsúdeného, založenou na novelizácii Trestného zákona účinného od
06.08.2024, sťažnostný súd dodáva nasledovné.
12. Odsúdený tak v prvostupňovom konaní, ako aj v opravnom konaní uplatnil rovnakú argumentáciu,
na základe ktorej sa domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod

spisovou značkou 29T/39/2015. Argumentom odsúdeného je novelizácia Trestného zákona účinná
od 06.08.2024. Tak ako uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, zmena
Trestného zákona účinná od 06.08.2024, vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa uplatnili pri ukladaní trestu
odsúdeného pred nadobudnutím tejto novely Trestného zákona, nie je dôvodom na povolenie obnovykonania odsúdeného. Dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia
zmena zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy
konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení

sa právo. V prípade, ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik
trestnosti činu (v tomto prípade činu, za ktorý bol odsúdený uznaný za vinného v inom trestnom konaní
a za ktorý bol odsúdenému ukladaní súhrnný trest odňatia slobody v konaní, ohľadne ktorého žiada
povoliť obnovu konania), súd nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a a nasl.
Trestného poriadku. Povedané inými slovami, možné dosiahnutie „nápravy“ uloženého trestu v súvislosti

snovelizáciouTrestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024jemožnérealizovaťpodľaustanovení§405aa
nasledujúcich Trestného poriadku a nie prostredníctvom obnovy konania, keď tento mimoriadny opravný
prostriedok je určený na nápravu iných chýb trestného konania.
13. Pokiaľ sa odsúdený návrhom domáha povolenie obnovy konania aj z dôvodu nesprávnosti
rozhodnutia o treste, keď podľa neho sa trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený v konaní, ohľadne
ktorého podal návrh na povolenie obnovy konania, zbieha s trestnou činnosťou, za ktorú bol právoplatne

odsúdený v iných trestných konaniach (bod 3.3. tohto uznesenia), aj tento dôvod nepovažuje sťažnostný
súdzarelevantný,spôsobilýodôvodniťpovolenieobnovykonania.Takakojeuvedenéužvyššie,obnova
konania ako mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na opätovné prehodnocovanie dôkazov, ktoré
boli súdu známe v čase vydania napadaného rozhodnutia a prípadnú nápravu nesprávnosti, ktorých sa
dopustil prvostupňový súd pri rozhodovaní. Možnosť ukladania súhrnného trestu za viaceré, zbiehajúce

sa trestné činy podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, bola prvostupňovému súdu známa už v
čase vydávania rozhodnutia, ohľadne ktorého žiada odsúdený povoliť obnovu konania a to minimálne na
základe odpisu registra trestov odsúdeného. Pokiaľ prvostupňový súd nerozhodol o uložení súhrnného
trestu odňatia slobody tak, ako sa to vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v opravnom
konaní domáha odsúdený, hoci by aj takéto rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vecne nesprávne,

nie je ho možné revidovať v rámci rozhodovania o povolení obnovy konania, respektíve po povolení
obnovy konania. Dôvodom je absencia nových skutočností, súdu skôr neznámych, ktoré majú význam
pre rozhodovanie o ukladaní prípadného iného súhrnného trestu, ako aj skutočnosť, že možný omyl
prvostupňového súdu pri ukladaní trestu nie je možné naprávať prostredníctvom obnovy konania podľa
ustanovenia § 393 a nasledujúcich Trestného poriadku.

14. Z tohto dôvodu postupoval prvostupňový súd správne, keď odmietol návrhy odsúdeného na
pripojenie a oboznámenie trestných spisov, ktoré sú citované v bode 3.4. tohto uznesenia, pretože by išlo
o vykonaní nadbytočného dôkazu, na základe ktorého by nebolo možné vyhovieť návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania.
15. Odsúdený tiež vo svojej sťažnosti uvádza, že by v obnovenom súdnom konaní chcel preukázať

svoju nevinu. Tvrdí, že v konaní, ktoré sa skončilo právoplatným trestným rozkazom, nebolo vykonané
dostatočné dokazovanie, zo spáchania skutku ho neusvedčovali žiadny svedkovia, on nikomu žiadny
úver nedával ani nevybavoval a ani na to nemal žiaden dosah a právomoc.
16. Odsúdený sa tak opätovne domáha prehodnocovania dôkazov, tentokrát vo vzťahu k rozhodnutiu o
jeho vine, ktoré bral do úvahy prvostupňový súd pri vydaní trestného rozkazu zo dňa 01.04.2015, ktorým

sa právoplatne skončilo trestné konanie odsúdeného vedené na Okresnom súde Galanta pod spisovou
značkou 29T/39/2015.
17. Sťažnostný súd opätovne uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý
neslúži na nápravu rozhodnutia o vine, na základe iného hodnotenia dôkazov, než toho, ktoré urobil
prvostupňový súd, bez existencie iných dôkazov alebo iných skutočností skôr neznámych, ktoré by mohli

samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o
vine. Keďže odsúdený nepredložil súdu nové dôkazy alebo skutočnosti, súdu skôr neznáme, ktoré by sa
vzťahovali k dokazovaniu a rozhodnutiu o jeho vine, nebol splnený zákonný predpoklad na rozhodnutie
o povolení obnovy konania vo vzťahu k výroku o vine.
18. Ďalšia sťažnostná námietka odsúdeného smerovala proti postupu prvostupňového súdu, ktorý

sa meritórne nezaoberal jeho návrhom na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 ods. 1
Trestnéhoporiadku.Vpodanejsťažnostizopakovalrovnakéargumentyakopredprvostupňovýmsúdom,
na základe ktorých žiadal odňať vec Okresnému súdu Galanta a prikázať vec inému súdu toho istého
druhu a stupňa a to z dôvodu, že sa obával nespravodlivého rozhodnutia voči svojej osobe na Okresnom
súde Galanta. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení uviedol, že o tomto návrhu nerozhodoval z

dôvodu, že jediným dôvodom na delegáciu trestnej veci má byť vylúčenie všetkých sudcov Okresného
súdu Galanta, z dôvodu ich zaujatosti proti osobe odsúdeného. Táto námietka je však založená iba na
predchádzajúcich rozhodnutiach iných trestných veciach odsúdeného, čo podľa prvostupňového súduznamená, že odsúdený namietal výlučne procesný postup súdu a preto nie je dôvod, aby sa o takomto
návrhu konalo.
19. Tunajší súd súhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorá je citovaná v predchádzajúcom

bode tohto uznesenia a túto dopĺňa.
20. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie
všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodujúcou je v tomto
smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Trestného poriadku, ktorý musí byť daný
u všetkých sudcov príslušného súdu. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke

zaujatosti vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
podľa § 31 Trestného poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o
vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a
prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči
všetkým sudcom príslušného súdu (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 16. júna 2021, Tpj 37/2021, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku.)

21. V preskúmavanej trestnej veci podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania na Okresný
súd Galanta dňa 17.09.2024. Návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu toho istého druhu a
stupňa podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, uplatnil odsúdený až podaním zo dňa 29.01.2025,
prostredníctvomsvojhoobhajcu,vktoromnamietalvylúčenievšetkýchsudcovOkresnéhosúduGalanta,
preichzaujatosť,založenúnanezákonnomukladanítrestuvovýmere18rokova6mesiacovvminulosti.

V zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku sa nekoná o námietke zaujatosti strany, ktorá
nebola vznesená bezodkladne, ktorej dôvodom je len riadny procesný postup súdu, ani o námietke,
ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku. Odsúdeným
vznesená námietka zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Galanta, nebola jednak vznesená
bezodkladne (bola vznesená po viac ako štyroch mesiacoch po podaní návrhu na obnovu konania), je

založená len na predchádzajúcich rozhodnutiach sudcov tohto súdu (teda len na riadnom procesnom
postupe) a vo vzťahu k jednotlivým sudcom Okresného súdu Galanta je celkom nekonkrétna, pretože
neuvádza, ktorí sudcovia, na základe akých ich predchádzajúcich rozhodnutí, majú byť vo vzťahu k
osobe odsúdeného zaujatí. Správne teda postupoval prvostupňový súd, keď zhodnotil, že dôvod na
odňatie a prikázanie veci inému súdu, ktorý uvádza odsúdený vo svojom návrhu, je založený výlučne

na dôvodoch zaujatosti sudcov Okresného súdu Galanta, pričom z dôvodov uvedených v § 32 ods. 6
Trestného poriadku sa o námietke zaujatosti týchto sudcov nekoná.
22. Odsúdený tiež vo svojej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia,
k čomu tunajší súd uvádza, že prvostupňový súd v prevažnej miere dostatočne odôvodnil výrok
napadnutého uznesenia. V menšej miere bolo potrebné doplniť odôvodnenie napadnutého uznesenia,

čo urobil tunajší súd v opravnom konaní, prostredníctvom tohto uznesenia. Trestné konanie je
dvojinštančné a rozhodnutia súdov oboch inštancií, tvoria jednotu. Preto bolo možné prostredníctvom
opravného konania doplniť argumentáciu, ktorá v napadnutom uznesení prvostupňového súdu chýbala.
23. Pri prieskume napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, teda
sťažnostný súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne

správne a zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo tiež vykonané
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Preto sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu vyhodnotil
ako nedôvodnú a zamietol ju.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.