Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Cpr/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205387
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Nosková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6720205387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., proti žalovanému: GVS EXPRESS, s.r.o., so
sídlom Lučenecká 2266/6, Zvolen, IČO: 50428 845, právne zast. Mgr. Katarína Milánska LL.M, advokát,
so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen, za účasti intervenienta na strane žalovaného F. D. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX H., právne zast. Mgr. Katarína Milánska LL.M, advokát,
so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen o zaplatenie 3.468,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.684,16 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.684,16 Eur od 06. 11. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 14.12.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 2.135,24 Eur s 5% - ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 05.11.2020 do zaplatenia a poštovné 1,50 Eur a to titulom nezaplatených cestovných náhrad.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.02.2020 žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako
zamestnávateľom pracovnú zmluvu, druh práce – vodič motorového vozidla v kamiónovej preprave
s miestom výkonu práce D. I. XXXX/X, J., deň nástupu 17.02.2020. Dňa 17.02.2020 žalobca vycestoval
na firemnom nákladnom vozidle (kamióne) do Belgického mesta Grâce - Hollogne, nakoľko tam mala byť
“základňa” a boli dohodnuté turnusy na min. 4 týždne práce (bývanie v kamióne) a týždeň voľno. Cestná
vzdialenosť kamiónom od firmy k miestu, kde žalobca začínal pracovať bola podľa palubného počítača
1.319,70 km. Žalobca mal podľa dohodnutých turnusov chodievať do a z práce na nákladnom firemnom

vozidle. Avšak od 02.05.2020 ho žalovaný ústne požiadal, aby chodieval na súkromnom motorovom
vozidle, za čo mu prisľúbil 100,- Eur za jednu vykonanú cestu a odo dňa 23.07.2020 mu prisľúbil 120,-
Eur za jednu cestu. Žalobca vykonal cesty na svojom súkromnom motorovom vozidle značky Audi A6
- VIN: K. v dňoch:
19.07.2020 - cesta Zvolen – Grâce -Hollogne (Belgicko)
15.08.2020 - cesta Grâce - Hollogne (Belgicko) - Zvolen
23.08.2020 - cesta Zvolen – Grâce - Hollogne (Belgicko)

20.09.2020 - cesta Grâce - Hollogne (Belgicko) - Zvolen
27.09.2020 - cesta Zvolen – Grâce - Hollogne (Belgicko)
25.10.2020 - cesta Grâce -Hollogne (Belgicko) – Zvolen. Spolu uskutočnil 6 pracovných ciest (6 x 1320
km), spolu 7.920 km x 0,193 (suma náhrady za každý 1 km pre rok 2020) = 1528,56 EUR (amortizácia).Cenu pohonnej látky preukázal žalobca dokladmi o kúpe pohonných látok, kde priemer ceny pohonnej
látky vypočítal na sumu 1,14 Eur za liter paliva. Priemernú spotrebu za celé obdobie používania vozidla
uviedol v hodnote 8,39 l/100 km a priemerne za 30 tankovaní vypočítal žalobca priemernú spotrebu na

8,28 l/100 km. Celkovú sumu za pohonné hmoty uviedol v hodnote 747,58 Eur, odpočítal sumu 180,-
Eur čo bolo zaplatené žalobcovi na účet dňa 04.09.2020 a tiež pripočítal poplatok za poštovné v sume
1,50 Eur. Ďalej si uplatnil nárok na 4x 9,40 Eur za 10 dňovú povinnú diaľničnú známku, ktorú musel
mať zakúpenú v Rakúsku, t.j. spolu 37,60 Eur. A teda uplatnil si sumu 2.135,24 Eur spolu s 5 % - ným
úrokom z omeškania ročne od 05.11.2020 do zaplatenia.

2. Žalobca k žalobe pripojil kópiu Pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2020, Vyhlásenie zo dňa 17.02.2020,
Podací hárok č. L. na sumu 1,50 Eur, sms komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom
zamestnanca M. E., Potvrdenie uskutočnenia prevodu zo dňa 12.08.2020, e-mail zo strany žalobcu
inšpektorátu práce zo dňa 11.12.2020, technický preukaz motorového vozidla značky Audi A6 - VIN: K.,
pokladničné bloky pohonných látok, spotrebu uvedeného motorového vozidla zo stránky N., pokladničný

doklad – diaľničná známka zo dňa 11.07.2020, Výzvu na doplatenie nákladov vynaložených na pracovné
cesty zamestnanca zo dňa 02.11.2020.

3. Okresný súd Zvolen vydal dňa 18.01.2021 pod č.k. 12Cpr/10/2020-46 platobný rozkaz, voči ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

4. Predmetný odpor žalovaný odôvodnil tým, že žalobca bol informovaný, že prepravu do miesta výkonu
práce v zahraničí zabezpečuje zamestnávateľ na vlastné náklady služobným vozidlom, medzinárodnou
autobusovou alebo leteckou prepravou, s čím žalobca vyslovil súhlas. Žalobca pri následnom
vyslaní na pracovnú cestu dňa 19.07.2020 vyslovil nesúhlas so spôsobom prepravy dohodnutým so

zamestnávateľom a požiadal, aby sa mohol prepravovať vlastným služobným motorovým vozidlom.
Písomnú dohodu o použití cestného motorového vozidla za účelom zahraničnej pracovnej cesty
neuzavreli. Dňa 23.07.2020 sa dohodli na paušálnej úhrade za jednu realizovanú zahraničnú pracovnú
cestu vo výške 120,- Eur. Žalovaný žalobcovi uhradil cestovné výdavky v súvislosti s realizovanými
pracovnými cestami spolu v sume 672,83 Eur. Poukázal na § 7 ods. 10 zákona 283/2002 Z.z.

o cestovných náhradách. Taktiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal súhlas zamestnávateľa
s použitím cestného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu a tiež nepreukázal údaj o technickej
spotrebe pohonných hmôt.

5. Žalovaný k odporu pripojil výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 03.09.2020 zaplatil sumu 180,-

Eur, dňa 22.07.2020 sumu 120,- Eur. V prílohe doložil výzvu na doplatenie nákladov vynaložených na
pracovné cesty zamestnanca zo dňa 02.11.2020, výplatné pásky zamestnanca - žalobcu od februára
2020 do novembra 2020.

6. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12Cpr/10/2020-72 zo dňa 08.02.2021 platobný rozkaz zrušil.

7. Žalobca podaním zo dňa 11.02.2021 navrhol vydať predbežné zaistenie a to zablokovanie majetku
žalovaného v hodnote nevyplatených cestovných náhrad.

8. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12Cpr/10/2020-82 zo dňa 22.02.2021 návrh žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol, pretože návrh neobsahoval predpísané náležitosti
podľa § 327 CSP, považoval návrh žalobcu za zmätočný a bez preukázania tvrdených skutočností.

9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 05.04.2021 upravil výšku požadovanej sumy
na 3.468,99 Eur spolu s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 05.11.2020 do zaplatenia.

Uplatnil si náklady vo výške 2.135,24 Eur + 18,80 Eur + 989,69 Eur + 325,26 Eur, spolu s 5 % -
ným úrokom z omeškania z celkovej čiastky od 05.11.2020 do zaplatenia. Doložil pracovnú zmluvu,
vyhlásenie, oznámenie o prešetrení podnetu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 22.03.2021,
sms komunikáciu.

10. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 12Cpr/10/2020-127 zo dňa 29.04.2021, právoplatným dňa
11.05.2021 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3.468,99 Eur s 5 % - nými úrokmi z omeškania ročne od 05.11.2020.11. Okresný súd Zvolen na pojednávaní konanom dňa 12.04.2022 rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým
žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Voči vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a predložil aj Dohodu uzavretú so žalovaným o použití súkromného motorového vozidla zo dňa
27.04.2020.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
a k Dohode o používaní súkromného motorového vozidla zo dňa 27.04.2020, ktorú predložil žalobca sa
vyjadril, že takúto dohodu so žalobcom nikdy neuzavrel.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoPr/3/2022 - 295 zo dňa 30.03.2023 rozsudok
Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd okrem iného uviedol, že súd v ďalšom konaní má presne špecifikovať všetky uplatnené
nároky žalobcu, doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie
vo veci, vhodným spôsobom poučiť zamestnanca o jeho procesných právach a povinnostiach, poučiť
ho o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť. Ďalej uviedol, že okresný súd okrem iného má vykonať
dokazovanie navrhnuté stranami potrebné pre zistenie rozhodných skutkových okolností, vrátane

výsluchu svedka navrhnutého žalobcom M. O., na okolnosti zabezpečenia prepravy zamestnancov
zamestnávateľom, za akých podmienok mala byť preprava zamestnancov uskutočňovaná ako sa
cestovalo na služobné cesty, ako bola realizovaná preprava zamestnancov. V prípade, že nedošlo
kuzavretiupísomnejdohodymedzižalobcomažalovanýmopoužitívlastnéhomotorovéhovozidlapodľa
zak. č. 283/2002 Z. z., má súd preskúmať iné dohody, ktoré v súvislosti s úhradou nákladov na cestu

mali byť medzi stranami uzavreté.

15. Podľa § 24 písm. c) CSP s odkazom na § 40 a §471 c CSP bolo dňa 10.07.2023 konanie postúpené
kauzálne príslušnému súdu - Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý má príslušnosť vo veci konať
a rozhodnúť.

16. Dňa 27.02.2024 vyzval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu aby predložil originál Dohody
o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020. Ďalej ho vyzval
aby predložil v zmysle § 7 ods. 8 Zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 z. z. (ďalej ako „Zákon
o cestovných náhradách“) spotrebu, na základe ktorej je možné v zmysle uvedeného ust. vypočítať

spotrebu a preukázať tak nárok na náhrady za používanie cestného motorového vozidla pri pracovných
cestách. Ďalej vyzval žalobcu aby predložil v zmysle § 36 ods. 7 Zákona o cestovných náhradách dátum
pracovnej cesty a dátum predloženia písomných dokladov na vyúčtovanie cestovných náhrad. Zároveň
mu súd poslal poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach.

17.ŽalobcanazákladevýzvyOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa27.02.2024opätovnezaslalkópiu
Dohody o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020 a uviedol,
že originál uvedenej dohody predloží osobne na pojednávaní, nakoľko je v zahraničí v práci a dokument
má doma, a tiež má obavu, aby sa pri posielaní poštou nestratil. Ďalej uviedol, že všetky potrebné údaje
o spotrebe a cene paliva už predložil a v prípade, ak má súd pochybnosti o správnosti údajov, aby

súd určil priemernú cenu paliva v konkrétnej dobe a taktiež aby určil spotrebu auta rovnakého typu,
s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, keďže v technickom preukaze
žalobcu sa takýto údaj nenachádza.

18. Dňa 09.05.2024, konateľka žalovaného, F. D. G. písomne oznámila súdu zánik svojej funkcie

konateľa u žalovaného. Uviedla, že žalovaný v súčasnosti nemá štatutárny orgán a vyjadrila svoje
osobné stanovisko k prejedávanej veci, že ako bývalá pracovne nadriadená osoba žalobcovi, a tiež
ako osoba, ktorá v minulosti zastupovala žalovaného v pracovnoprávnych vzťahoch so žalobcom, je
ochotná, v prípade splnenia zákonných podmienok, o uvedených skutočnostiach vypovedať ako svedok.
Dňa 10.05.2024, bývalá konateľka, F. D. G. doručila súdu oznámenie o vstupe do konania na strane

žalovaného podľa § 82 CSP. Svoj vstup ako interveniet odôvodnila tým, že v prípade úspechu žalobcu
v konaní, si žalovaný voči jej osobe uplatní pohľadávku ako náhradu vzniknutej škody, a to z titulu jej
pracovného zaradenia u žalovaného, preto má právny záujem na výsledku konania.19.Podľa§297CSPsúdnariadilnaprejednanievecipojednávanienadeň13.05.2024.Napojednávanie
bol predvolaný svedok M. O., ktorého navrhol žalobca a tiež svedkyňa F. D. G., konateľka žalovaného
a ktorého sa zúčastnili žalobca, právna zástupkyňa žalovaného, svedok M. O.. Predvolaná svedkyňa F.

D.G.,svojuneprítomnosťospravedlnilaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne.Súdnapojednávaní
uznesením pripustil vstúpenie inervenienta na strane žalovaného F. D. G..

20. Súd v rámci vytýčených pojednávaní v dňoch 13.05.2024 a 20.06.2024 vo veci vykonal dokazovanie,
a to najmä výsluchmi navrhnutého svedka, intervenienta, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa

v súdnom spise, pričom z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov právneho zástupcu strán
konania, z realizovaných výsluchov zistil nasledovný skutkový stav:

21. Dňa 17.02.2020 žalobca uzatvoril so žalovaným písomnú pracovnú zmluvu s dňom nástupu dňa
17.02.2020 a s miestom výkonu D. I. XXXX/X, J., na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Toho istého dňa sa zmluvné strany dohodli na stravnom vo výške 45,- Eur a vreckovom 20,- Eur za každý

deň strávený v zahraničí. Nebolo sporné, že zmluvné strany sa ústne dohodli na možnosti používania
súkromného motorového vozidla žalobcom s tým, že mu bude žalovaný cestovné preplácať a to v sume
najskôr po 100,- Eur a neskôr po 120,- Eur. Čo bolo sporné, či sa jednalo o sumu za 1 cestu, teda zo ZV
do Belgicka alebo za jednu cestu bolo treba považovať aj spiatočnú cestu, teda zo Zv do Belgicka a späť.
Žalovaný žalobcovi ako cestovné náhrady za žalované cesty zaplatil sumu 180,- Eur a 492,83 Eur.

22. Na pojednávaní dňa 13.05.2024 žalobca predložil súdu k nahliadnutiu originál Dohody o používaní
súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020 podpísanú žalobcom
a konateľkou G. a opísal priebeh jej podpisu. Uviedol, že pri podpise bol prítomný iba on a pani G..
Vypracovanú dohodu priniesla dispečerka. Žalobca mal za to, že má so žalovaným uzatvorenú ústnu

dohodu, tak ako uvádzal v žalobe a rovnako aj inšpektorátu práce. To, že z uvedenej písomnej dohody
o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely má nejaký väčší nárok si on nikdy
neuvedomoval. Akceptoval ústnu dohodu až do času kým ju žalovaný neprestal plniť.

23. Na pojednávaní dňa 13.05.2024 právna zástupkyňa žalovaného uviedla k predloženému originálu

Dohody o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020, že uvedená
dohoda ako dôkaz je predložený v rozpore s koncentračnou zásadou, je predložený neskoro a podľa
jej názoru by naň nemal súd prihliadať. Ďalej uviedla, že nebola uzatvorená písomná dohoda, ktorá by
žalobcu oprávňovala vyčísliť a uplatniť si tento nárok voči žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi.
Ďalej uviedla, že predložená písomná dohoda, je špekulatívne predložený dôkaz, vyfabulovaný,

nezakladásanapravde,nejdeoskutočnýdokumentpodpísanýoprávnenouosobouzazamestnávateľa.
Ďalejuviedla,žebývalákonateľkažalovanéhotvrdí,žepodpisnapredloženejpísomnejdohodeniejejej.

24. Na pojednávaní dňa 13.05.2024 z výsluchu svedka M. O. bolo zistené, že u žalovaného pracoval
6 mesiacov, absolvoval asi 6 ciest, 3 tam a 3 späť. Prvá cesta tam bola kamiónom, naspäť letecky. Na

letisko ho doviezol žalobca. Ďalšia cesty bola z Bratislavy autobusom do Lies, pričom jedenkrát sa na
autobusovú stanicu do Bratislavy musel dopraviť sám a na tretiu cestu do Belgicky išiel z Bratislavy -
autobusovej stanice, kde ho dopravila nejaká zamestnankyňa žalovaného. V Lies to mal už zo strany
žalovaného zabezpečené a vyzdvihlo ho nejaké auto, ktoré ho odviezlo na miesto kde bolo treba. Ďalej
uviedol, že mu bolo odporučené používať vlastné motorové vozidlo, s čím on nesúhlasil. Bolo mu to

navrhnuté po prvej ceste, vtedy, keď namietal spôsob prepravy a to, že si nemal kam odložiť veci, vtedy
mu telefonicky navrhli aby sa prepravoval vlastným osobným motorovým vozidlom. Nevedel presne kto
mu to navrhol či pani G. alebo dispečerka.

25. Na pojednávaní dňa 20.06.2024 z výsluchu intervenienta F. D. G. bolo zistené, že u žalovaného

pôsobila ako prokuristka. Žalobcu prijímala do zamestnania osobne, podpisovala s ním pracovnú zmluvu
a všetky náležitosti k tomu. Výkon pracovnej cesty bol dohodnutý vždy zo sídla firmy, teda Lučeneckej
cesty vo Zvolene. Na prvú pracovnú cestu do Belgicka bol žalobcovi pridelený nový kamión, prvá
služobná cesta bola zabezpečená služobným vozidlom. So žalobcom sa dohodli, že turnus bude 4
týždne práce a týždeň dovolenky. Cesta zo služobnej cesty sa vždy dohadovala priebežne cez dispečera

vždy na náklady firmy, tzn. buď letecky alebo autobusom. Žalobcovi bol vždy ponúknutý uvedený spôsob
prepravy. K dohode o používaní súkromného motorového vozidla uviedla, že k tomu nemá žiadnu
informáciu. Uviedla, že uvedenú dohodu nemá ani v spise žalobcu a ani v typoch dohôd v počítači. Ako
zástupca konateľa na Slovensku podpisovala ona pracovné zmluvy a takéto veci, ale k uvedenej dohodesa nevie vyjadriť, nevidela ani jeho technický preukaz. Nespomína si, že by niečo takéto so žalobcom
riešila. Uviedla, že so žalobcom bola dohodnutá ústna dohoda, že sa mu za používanie svojho auta
bude preplácať 120,- Eur spolu za cestu tam aj naspäť. Podľa výpisov sa mu to aj preplácalo. Keď podal

výpoveď, chcel doplatiť cesty, tých 120,- Eur, nejakú sumu si vyrátal, ale jej tá suma nesedela, podľa
toho čo mu už vyplatili. Následne na to poslal žalobca na žalovaného inšpektorát práce, ktorý vytkol ako
najväčšie pochybenie spoločnosti to, že sa nesťahovali tachografové karty. Toho si bola vedomá, ale
nebolo to v jej kompetencii, pretože nemala na to ani čítačku a ani softvér. Dohodnuté to bolo tak, že
tachografové karty sa budú sťahovať v Belgicku, raz za mesiac, čo konateľ nevykonával. Nemali mu

ako do výplatných pások premietnuť príplatky za prácu vo sviatok, cez víkend, soboty, nedele, ale po
kontrole inšpektorátu práce prišlo rozhodnutie, na základe ktorého sa žalovanému vyrátali nedoplatky
a v časovom horizonte, ktorý na to mali sa žalobcovi všetko vyplatilo. Žalobca s tým nesúhlasil, ale
podľanejnemalivočižalobcovianiposkončenípracovnéhopomeružiadnenedoplatky.Kpredloženému
originálu Dohody o používaní súkromného motorového vozidla na služobné cesty, intervenietka opäť
uviedla, že takúto dohodu neeviduje medzi formulármi. Ďalej uviedla, že nevie, či ju spísala dispečerka

pani E. alebo ona, nevedela sa k tomu vyjadriť. Nepamätá si, že by niečo takého podpisovala. K pečiatke
pri podpise na uvedenej dohode uviedla, že pečiatku, ktorá je na dohode nepoužívala. Predpokladá,
že uvedená pečiatka je pečiatka dispečingu. Uviedla, že podpis na uvedenej dohode vyzerá ako jej,
ale nepamätá si, že by niečo také podpisovala. Ďalej uviedla, že žiadna iná osoba okrem nej nebola
oprávnená v spoločnosti uzatvárať takúto dohodu o používaní osobného motorového vozidla.

26. Na pojednávaní dňa 20.06.2024 žalobca uviedol, že dohoda o používaní osobného motorového
vozidla na služobné účely bola pripravená hneď ako prišiel naspäť z prvej pracovnej cesty. Nevie kto
bol pri jej podpise, ale pravdepodobne to bola dispečerka E.. V ten deň podpisoval viac papierov, ktoré
ho na firme čakali.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách (ďalej ako „Zákon o cestovných
náhradách“), zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej
nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže
určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené

záujmy zamestnanca.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú
cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov.

29. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len
„základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné
motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

30. Podľa § 7 ods. 5 Zákona o cestovných náhradách, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad
o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

31. Podľa § 7 ods. 8 Zákona o cestovných náhradách, ak sa spotreba v technickom preukaze nezhoduje
so skutočnou spotrebou alebo sa spotreba v technickom preukaze neuvádza, pre výpočet náhrady za

spotrebované pohonné látky sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového
vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky, alebo
spotreba preukázaná dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného
predpisu, alebo doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu preukazujúce spotrebu alebo inú
spotrebu.

32.Podľa§7ods.10Zákonaocestovnýchnáhradách,zamestnávateľmôžesozamestnancompísomne
dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene
cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.33. Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavreli
dňa 17.02.2020 pracovnú zmluvu s dňom nástupu dňa 17.02.2020, za miesto výkonu bolo označené
sídlo žalovaného, avšak nakoľko žalobca vykonával funkciu vodiča motorového vozidla v kamiónovej

preprave, pričom ak nevyrážal na firemnom vozidle zo Zvolena, tak jazdy v rámci jedného turnusu
začal vykonávať z Grâce – Hollogne v Belgicku, a bolo potrebné, aby sa na miesto výkonu v Belgicku
prepravil. Okrem prvej služobnej cesty, všetky nasledujúce vykonal svojím súkromným motorovým
vozidlom a nebolo jednoznačne preukázané na koho podnet začal žalobca používať vlastné motorové
vozidlo Súd mal za preukázané, že došlo k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným ohľadne
preplácania jednotlivých ciest, avšak táto dohoda či už ohľadne sumy 100,- Eur alebo 120,- Eur nebola

jednoznačne preukázaná, pretože žalobca tvrdil, že táto suma mala byť za jednu cestu tam a aj za
jednu cestu naspäť, avšak žalovaný tvrdil, že táto suma mala žalobcovi prináležať za cestu tam aj
naspäť,pričomžalovanýzaplatilžalobcovizacestovnénáhradysumu180,-Eura492,83Eur.Žalobcaso
žalovaným však uzavreli aj písomnú Dohodu o používaní súkromného motorového vozidla na služobné
účely zo dňa 27.04.2020. Žalovaný svoje tvrdenie o jej neexistencii nijakým spôsobom nepreukázal, len

poukázal na sudcovskú koncentráciu a to, že by súd na tento dôkaz nemal prihliadať. Súd však viazaný
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici mal v prípade ak nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody
skúmať iné dohody v súvislosti s úhradou nákladov na cestu. A podľa názoru súdu bola medzi žalobcom
a žalovaným dňa 27.04.2020 uzatvorená Dohoda o používaní súkromného motorového vozidla na
služobnéúčely.Žalobcapredložilsúduoriginálnevyhotovenietejtodohodyažalovaný,resp.intervenient

nijako presvedčivo tento dôkaz nevyvrátil. Intervenient len uviedol, že podpis na Dohode vyzerá ako jej,
avšak takúto Dohodu neeviduje, čo však neznamená, že ju neuzatvoril. Súd sudcovskú koncentráciu
na tento prípad nepoužil, pretože Dohoda bola súdu predložená už skôr a to v rámci odvolacieho
konania a týmto predložením originálu si súd len overil jej pravosť a okrem toho žalobca bol v postavení
zamestnanca, ktorému prináleží ochrana ako slabšej strane. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že

žalobca ako zamestnanec žalovaného má nárok na cestovné náhrady v zmysle § 7 Zákona o cestovných
náhradách od 27.04.2020.

35. Súd pri vyčíslení cestovných náhrad vychádzal zo znenia § 7 ods. 5, 8 Zákona o cestovných
náhradách. Nakoľko sa v predloženom technickom preukaze žalobcu ohľadom osobného motorového

vozidla, ktoré bolo použité na služobné cesty neuvádza spotreba potrebná pre výpočet náhrady za
spotrebované pohonné látky, súd požiadal o poskytnutie súčinnosti v zmysle § 7 ods. 8 Zákona
o cestovných náhradách predajcu Porsche Slovakia spol. s.r.o. pretože autorizovaný predajca zn. Audi
a to Autonovo, a.s. nedisponoval informáciou o spotrebe motorového vozidla podľa uvedeného typu
vozidla a touto informáciou disponuje len importér značky Audi, ktorým je Porsche Slovakia, s.r.o.,

ktorá vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2024 uviedla spotrebu použitého motorového vozidla
žalobcom v hodnote 5,9 l/100 km pre kombinovanú dopravu. Ďalej pri výpočte ceny pohonnej látky
vychádzal súd z údajov, ktoré v zmysle § 7 ods. 5 Zákona o cestovných náhradách platili v čase nástupu
na pracovnú cestu zistené Štatistickým úradom, nakoľko žalobca preukázal cenu pohonných látok iba
zo 6-tich uplatňovaných ciest z 10-tich. Podľa údajov Štatistického úradu (týždenná cena) bola suma

pohonnej látky prvej pracovnej cesty dňa 19.07.2020 v sume 1,046 Eur/l, dňa 15.8.2020 v sume 1,037
Eur/l, dňa 23.08.2020 v sume 1,037 Eur/l, dňa 20.09.2020 v sume 1,003 Eur/l, dňa 27.09.2020 v sume
1,002 Eur/l, dňa 25.10.2020 v sume 1,003 Eur/l, dňa 02.05.2020 v sume 1,015 Eur/l, dňa 06.06.2020
v sume 1,011 Eur/l, dňa 13.06.2020 v sume 1,011 Eur/l a dňa 11.07.2020 v sume 1,037 Eur/l. Počet
kilometrov jednej cesty Zvolen (Lučenecká cesta) – Belgicko (Grace - Hollogne) je podľa dostupných

informácií z google maps 1.303 km. Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových
vozidiel (amortizácia) za 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo pre rok 2020 je 0,193 Eur. Na
základe uvedených údajov súd vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 3.299,09 Eur. Z uvedenej
sumy súd odpočítal nesporné a uhradené sumy 180,- Eur (zaplatené žalobcovi dňa 04.09.2020) a sumu
492,83 Eur a pripočítal v zmysle § 4 Zákona o cestovných náhradách sumu 56,40 Eur za 6x 10-dňové

diaľničné známky (jedna diaľničná známka v sume 9,40 Eur, diaľničné známky žalovaný nesporoval)
a 1,50 Eur za poštovné (rovnako nesporované žalovaným).36. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 05.11.2020. Súd úrok
z omeškania vo výške 5% ročne priznal, avšak dátum upravil v zmysle § 563 OZ, nakoľko výzva na
zaplatenie bola žalovanému doručená dňa 04.11.2020 a v zmysle § 563 bol dlžník povinný plniť na druhý

deň t. j. 05.11.2020, do omeškania sa tak mohol dostať až odo dňa 06.11.2020. V zmysle uvedeného súd
priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.684,16 Eur od 06.11.2020
do zaplatenia.

37. Súd na okraj uvádza, že tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že zabezpečoval svojim zamestnancom

prepravu či už letecky alebo autobusom prípadne iným spôsobom je v tomto konaní bezpredmetné,
nakoľko žalobca preukázal písomné uzavretie dohody o používaní súkromného motorového vozidla na
služobné účely, s ktorou Zákon o cestovných náhradách, § 7 ods. 1, spája účinky nároku na cestovné
náhrady od zamestnávateľa.

27. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané,

že nárok žalobcu je v časti dôvodný a preto žalobe v časti vyhovel a vo zvyšku (ohľadne nároku žalobcu
zníženého z dôvodu zistenej nižšej spotreby motorového vozidla a úrokov z omeškania) žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP, t.j. pomerne podľa pomeru úspechu
strán sporu. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov

konania. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 3.468,99 Eur (100%). Súd mu priznal
nárok vo výške 2.684,16 Eur. Úspešnosť žalobcu tak predstavuje 77,37%. Úspech žalovaného potom
predstavuje 22,63%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 54,74% (77,37% - 22,63%). O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).Banská Bystrica, 20. júna 2024