Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205387
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6720205387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcovMgr.KatarínyKatkovejaMgr.MartinaŠtubniaka,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX/XX, XXX XX B. D. E., proti žalovanému: GVS EXPRESS, s.r.o., IČO: 50 428 845,
so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, 960 01 Zvolen, právne zastúpený Mgr. Katarínou Milánskou LL.M,
advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, za účasti intervenienta na strane žalovaného
F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej Mgr. Katarínou
Milánskou LL.M, advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie
3.468,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č.k.: 21Cpr/2/2023 – 416 zo dňa 20. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom sp. zn. 21Cpr/2/2023 zo dňa 20.06.2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.684,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.684,16 Eur od
06.11.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok), vo

zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 54,76 % (III. výrok).

2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.135,24 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 05.11.2020
do zaplatenia a poštovného vo výške 1,50 Eur, a to titulom nezaplatených cestovných náhrad. Po
rozšírení žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.142,23 Eur + 325,26 Eur s príslušenstvom.

Žalobca vykonával na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.02.2020 prácu vodiča motorového vozidla
v kamiónovej preprave, pričom ako miesto výkonu práce mal v pracovnej zmluve uvedenú adresu G.
J. XXXX/X, C.. Pokiaľ žalobca nevyrážal na turnus z miesta výkonu práce na vlastnom motorovom
vozidle žalovaného, mal jazdy v rámci jedného turnusu začať vykonávať v Belgickom meste Grace-
Hollogne, pričom cestná vzdialenosť zo sídla žalovaného na reálne miesto výkonu práce v K. mala podľa
palubného počítača byť 1319,70 km. Okrem prvej služobnej cesty mal žalobca všetky cesty vykonať
na svojom súkromnom vozidle.

3. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12Cpr/10/2020-232 zo dňa 12.04.2022 (prvým rozhodnutím
vo veci samej) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Okresný súd Zvolen svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že medzi žalobcoma žalovaným nebola uzavretá písomná dohoda o použití vlastného motorového vozidla v zmysle zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Žalobca podal
voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a spolu s odvolaním súdu predložil aj Dohodu

o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely zo dňa 27.04.2020 (ďalej len „Dohoda“).
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací následne uznesením č. k. 13CoPr/3/2022-295 zo
dňa 30.03.2023 rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, doplnenia skutkového stavu výsluchom
svedka a strán sporu a zároveň uložil súdu prvej inštancie povinnosť preskúmať, či v prípade ak nedošlo

medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu písomnej dohody o použití vlastného motorového vozidla
v zmysle zákona o cestovných náhradách, neboli medzi stranami sporu uzavreté iné dohody súvisiace
s úhradou nákladov na cestu, nakoľko to vyplýva z tvrdení strán sporu.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, a to
výsluchom svedkov a vykonaním listinných dôkazov – originálu „Dohody“.

5. Na základe oznámenia zo dňa 10.05.2024 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného
podľa § 82 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bývalá konateľka
žalovaného G. H., ktorá svoj záujem na výsledku sporu odôvodnila tým, že v prípade úspechu žalobcu
v konaní si žalovaný voči nej uplatní pohľadávku z titulu náhrady škody.

6. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.02.2020
pracovnú zmluvu s dňom nástupu 17.02.2020, s miestom výkonu práce v sídle žalovaného na pozícii
vodič motorového vozidla v kamiónovej doprave. V konaní nebolo sporné, že pokiaľ žalobca nevyrážal
na firemnom vozidle z miesta výkonu práce, tak jazdy v rámci jedného pracovného turnusu začínal

vykonávať v Belgicku. Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalobca okrem prvej služobnej cesty vykonal
ďalšie cesty do Belgicka na vlastnom motorovom vozidle.

7.Nazákladevykonanýchlistinnýchdôkazovmalsúdprvejinštanciezapreukázané,žemedzižalobcom
a žalovaným došlo dňa 27.04.2020 k uzavretiu písomnej Dohody o používaní súkromného motorového

vozidla na služobné účely. Žalovaný neexistenciu Dohody nepreukázal, len poukazoval na sudcovskú
koncentráciu, v zmysle ktorej súd nemá na takýto dôkaz prihliadať. Prvoinštančný súd konštatoval, že
nakoľko bola Dohoda predložená súdu už skôr, a to v rámci odvolacieho konania, súd si vyžiadaním jej
originálu len overil pravosť Dohody, a preto sudcovskú koncentráciu v danej veci neaplikoval. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá písomná dohoda o používaní

vlastného motorového vozidla na služobné účely, a preto má žalobca nárok na cestovné náhrady
v zmysle § 7 zákona o cestovných náhradách. Následne súd prvej inštancie v zmysle § 7 ods. 5 a 8
zákona o cestovných náhradách vyčíslil cestovné náhrady spolu s úrokom z omeškania a žalobcovi
priznal nárok na náhradu cestovných výdavkov v sume 2.648,16 Eur od 06.11.2020 do zaplatenia. Vo
zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že žalobcovi

priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 54,74 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, a to ako vyplýva z obsahu odvolania proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.684,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 2.684,16 Eur od 06.11.2020 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozporné skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne uzavretia Dohody, ako aj na výpoveď intervenientky o tom, že žalobca chcel až po
rozviazaní pracovného pomeru doplatiť cesty podľa ním vypočítanej sumy v zmysle ústnej dohody
o úhrade cestovných nákladov vo výške 120,- Eur. Poukázal na výpoveď intervenientky, ktorá o

predloženej písomnej Dohode o používaní súkromného motorového vozidla žalobcu na služobné
cesty nemala mať žiadnu vedomosť, takýto typ dohody neevidovala vo svojich súboroch ani v spise
žalobcu, podpis sa mal len javiť ako jej, avšak intervenientka si nepamätala, že by „Dohodu“ podpísala.
Žalovaný v odvolaní ďalej namietal presunutie dôkazného bremena o neexistencii písomnej Dohody
na žalovaného. Namietal, že originál Dohody bol prvýkrát predložený až v rámci odvolacieho konania,

pričom v priebehu prvoinštančného konania si žalobca uplatňoval cestovné náhrady v zhode s jej
znením, s použitím nesprávnych a nepresných parametrov, čo podľa žalovaného vyvoláva vážnu
pochybnosť o existencii písomnej Dohody, o ktorej mal mať žalobca od počiatku konania vedomosť.
Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd pri vykonaní dôkazov nepostupoval v súlade s § 149 až151 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak podľa žalovaného nekonzistentné a nepreskúmateľné.
Z tých dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby vo veci rozhodol podľa § 390 CSP tak, že žalobu
zamietne.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za obštruktívne s cieľom vytvárania
prieťahov. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a náležite odôvodnený. Žalobca
uviedol, že Dohodu o používaní jeho motorového vozidla na služobné cesty, ako aj ostatné dokumenty
dostal do rúk už podpísané, takže nevie kto ich mal podpísať. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukazoval

na pochybenia žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré boli predmetom prieskumu v administratívnom
konaní pred Inšpektorátom práce. Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dostatočné dokazovanie a na
základe týchto zistení vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne

zodpovedal všetky relevantné skutkové a právne otázky. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý
a dostatočne odôvodnený, zodpovedajúci kritériám v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkové a právne
tvrdenia, ktoré by už súdom prvej inštancie neboli náležite zodpovedané. Odvolací súd tak na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými
reaguje na argumenty žalovaného obsiahnuté v odvolaní.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách: „Ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo, ktoré je cestným vozidlom alebo

traktorom (ďalej len „vozidlo“), okrem vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu a) základná
náhrada za každý aj začatý kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky alebo b) náhrada
za použitie vozidla podľa odseku 12.“

15. Podľa § 7 ods. 12 zákona o cestovných náhradách: „Zamestnávateľ môže so zamestnancom

písomne dohodnúť poskytnutie náhrady za použitie vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného
lístka pravidelnej verejnej dopravy; to neplatí, ak zamestnanec použije vozidlo na žiadosť
zamestnávateľa.“

16. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže

byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom
neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.“

17. Podľa § 316 ods. 1 CSP: „Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných

vzťahov.“

18. Podľa § 320 CSP: „Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.“

19. Podľa § 366 CSP: „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“

20. V konaní nebolo sporné, že predmetom konania je individuálny pracovnoprávny spor medzi
žalobcom v pozícii zamestnanca a žalovaným v pozícii zamestnávateľa. Vzhľadom na nespornosť
špecifického postavenia účastníkov konania tak prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd postupovali
v súlade s ustanoveniami tretieho dielu druhej hlavy CSP a na konanie aplikovali ustanovenia o sporoch
s ochranou slabšej strany. Ochrana slabšej strany sa v konaniach o individuálnych pracovnoprávnych

sporoch prejavuje o. i. aj oslabením koncentračnej zásady. Zatiaľ čo v štandardných sporových
konaniach možno sudcovskú koncentráciu uplatňovať voči obom stranám sporu, v sporoch s ochranou
slabšej strany je jej aplikácia voči slabšej strane úplne vylúčená, a teda slabšia strana (v tomto
prípade zamestnanec, pozn. odvolacieho súdu) môže produkovať nové skutkové tvrdenia a návrhy
na vykonanie dôkazov v celom priebehu konania, a to až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Zákonná koncentrácia je vo vzťahu k slabšej strane posunutá, a to až do momentu vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej. Obsah rovnosti strán sa v sporoch s ochranou slabšej strany prejavuje
v poskytnutí možnosti protistrane reagovať na uplatnené prostriedky procesného útoku slabšej strany.
K námietkam žalovaného týkajúcich sa neuplatnenia sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k písomnej
Dohode o používaní súkromného motorového vozidla žalobcu na služobné cesty (ďalej „Dohoda“) tak
odvolací súd uvádza, že hoci bola táto Dohoda predložená žalobcom v priebehu predošlého odvolacieho

konania, odvolací súd svoje zrušujúce rozhodnutie od tohto dôkazu neodvodil (odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu, z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nebolo zistiteľné ako súd prvej inštancie posúdil jednotlivé tvrdenia strán sporu, pričom
zo skutkových tvrdení vyplynulo, že predmetný nárok mohol vzniknúť na základe iných ustanovení
zákona ako uviedli strany sporu, preto bolo potrebné posúdiť zistený skutkový stav aj podľa iných

ustanovení zákona, odvolací súd tiež poukázal v zrušujúcom uznesení na to, že samotný žalovaný
v zhode s tvrdením žalobcu tvrdil, že sporové strany mali uzatvorenú dohodu, na základe ktorej
uhrádzal žalovaný žalobcovi finančné čiastky za jednotlivé prepravy). Následne okrem iného bola aj
„Dohoda“ predmetom súdneho prieskumu v ďalšom konaní, kde prvoinštančný súd umožnil stranám
sporu, ako aj intervenientke sa k obsahu tohto dôkazu vyjadriť. S poukazom na vyššie uvedené, tak

možno uzavrieť, že dôkaz predložený žalobcom – Dohoda o použití súkromného motorového vozidla
žalobcu na služobné účely tak nebola novotou v zmysle § 366 CSP a hodnotenie tohto dôkazu súdom
prvej inštancie v konaní po zrušení jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom bolo v súlade s princípom
zákonnosti a rovnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. apríla 2023, sp. zn. 4Cdo/81/2022, z ktorého vyplýva, že ak odvolací súd

zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať
nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom
konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie
konania tým nie sú dotknuté.

21. Odvolací súd sa tiež plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v priebehu
konania existenciu predloženého dôkazu – „Dohodu“, nevyvrátil. Námietky žalovaného o tom, že
prvoinštančný súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadne neexistencie predloženej „Dohody“
nie sú na mieste, pretože rovnako ako mal žalobca povinnosť svoje tvrdenia preukázať, mal žalovaný
možnosť hodnoverným spôsobom tvrdenia žalobcu poprieť. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal

v prvoinštančnom konaní neexistenciu „Dohody“. Z bodu 25. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva zistenie, že oprávnená osoba na podpísanie „Dohody“ - konajúca za žalovaného
uviedla, že podpis na uvedenej dohode vyzerá ako jej, ale nepamätá si, že by niečo také podpisovala.
Naviac už aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vykonal vo vzťahu k žalobcovi čiastočné úhrady
cestovných nákladov svedčí o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody o úhrade

nákladov spojených s užívaním vlastného motorového vozidla na služobné účely, pričom žalovaný
v priebehu konania iný dôvod týchto úhrad netvrdil a ani nepreukázal. Pokiaľ by aj dohoda uzavretá
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nemala zákonom predpokladanú písomnú formu, jej
uzavretie v inej ako písomnej forme by v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce nespôsobovalo neplatnosť
takejto dohody.

22. Nakoľko žiaden z účastníkov konania samotnú výšku súdom vyčíslených cestovných náhrad
nenamietal, odvolací súd sa ich správnosťou nezaoberal.23. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania.
Súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a to aj správne aplikoval vzhľadom
na pomer úspechu strán sporu v konaní.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému, ktorý podal odvolanie v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).