Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010495
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7922010495.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní 8.4.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. C. XXX/XX, C. D.,

s poukazom na právoplatne uznanú vinu zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona (účinného do 5.8.2024) s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr.
zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona rozsudkom

Okresného súdu Trebišov č.k. 1T/109/2022-386 z 2.7.2024, súd

u k l a d á

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona
[§ 37 písm. m) Tr. zákona] a § 39 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 800 € (osemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 25.10.2022 na obžalovaných F. G. a A. B. obžalobu
pre spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k.

1T/109/2022-386 2.7.2024, ktorým oboch obžalovaných na skutkovom základe uvedenom v označenom
rozsudku uznal za vinných zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b), písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Za to obžalovanému F. G. uložil peňažný
trest vo výmere 1000 € (tisíc eur) s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov
a obžalovanému A. B. uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Prvostupňový súd tiež uložil ochranné opatrenie

zhabania vecí, dreveného hranola a drevenej palice, ktoré boli obžalovanými použité pri páchaní skutku.
Proti výroku označeného rozsudku o treste uloženom obžalovanému B. prokurátor podal v zákonnej
lehote odvolanie, vo vzťahu k obžalovanému G. rozsudok nadobudol právoplatnosť.Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6To/101/2024 z 28.11.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. c),
ods. 2 Tr. poriadku rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu
k obžalovanému A. B. (výrok o vine ani vo vzťahu k tomuto obžalovanému odvolaním napadnutý nebol,

pozn.).Odvolacísúdsvojerozhodnutieodôvodnilvpodstatetým,žeskutokvdotknutejvecibolspáchaný
(1.5.2022)vpriebehu18mesačnejskúšobnejdobypodmienečnéhoprepusteniaobžalovanéhozvýkonu
trestu odňatia slobody vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 3T/76/2019 a sp. zn. 1T/9/2020, ku ktorému
došlo 9.4.2021, a hoci v registri trestov je pri predmetných odsúdeniach vyznačená fikcia osvedčenia
sa v skúšobnej dobe podľa § 68 ods. 4 Tr. zákona, k tejto nemohlo dôjsť skôr ako 9.10.2024, teda

pred uplynutím dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby, keďže obžalovaný bol trestne stíhaný (v
prejednávanej veci) pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
Inými slovami, v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku, 2.7.2024, ešte nemohla existovať fikcia
osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia (z ktorej súd vychádzal pri uložení
podmienečného trestu), pričom krajský súd v tejto súvislosti dal do pozornosti aj ustanovenie § 49 ods.
2 Tr. zákona (v znení účinnom do 5.8.2024) z ktorého vyplýva (aj to), že ak súd odsudzuje páchateľa za

úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, nie je možné mu výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. Krajský súd preto uložil okresnému súdu vysporiadať sa
s uvedenými skutočnosťami a doplniť dokazovanie o oboznámenie spisu Okresného súdu Košice II,
týkajúceho sa predmetného podmienečného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
(sp. zn. 2PP/3/2021)

Okresný súd po vrátení veci vykonal hlavné pojednávanie (z dôvodu neúčasti riadne predvolaného
obžalovaného v jeho neprítomnosti, za účasti jeho obhajcu), na ktorom oboznámil podstatný obsah
spisu Okresného súdu Košice II (teraz Mestského súdu Košice) sp. zn. 2PP/3/2021, ako aj ďalšie listiny
relevantné pre rozhodnutie o treste.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 2PP/3/2021 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol z výkonu
trestov odňatia slobody vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 1T/9/2020 a sp. zn. 3T/76/2019 podmienečne
prepustený 9.4.2021 na podklade uznesenia označeného súdu č.k. 2PP/3/2021-32 z 9.4.2021 so
skúšobnou dobou 18 mesiacov (t.j. do 9.10.2022). Okresný súd 17.10.2023 zaslal registru trestov

správu o fikcii vykonania trestu (resp. trestov) odsúdeným ku dňu jeho podmienečného prepustenia
podľa § 68 ods. 4 Tr. zákona, t.j. uplynutím jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia bez rozhodnutia súdu o vykonaní zvyšku trestov. Uvedená skutočnosť o fikcii osvedčenia
sa obžalovaného B. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a o vykonaní trestov ku dňu
podmienečného prepustenia vyplynula aj z aktuálneho odpisu registra trestov.

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd konštatuje, že v posudzovanej veci bol viazaný existujúcim
právnym stavom, ktorý vyplynul z obsahu spisu príslušného súdu, ako aj z odpisu registra trestov, bez
možnosti jeho revidovania, a teda tým, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
osvedčil a že uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody v celom rozsahu vykonal ku dňu 9.4.2021.

Z toho následne vyplýva, že v teraz prejednávanej veci nebolo možné žalovaný skutok z 1.5.2022
považovať za spáchaný obžalovaným v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, pretože platí
zákonná fikcia, že trest odňatia slobody bol vykonaný ku dňu podmienečného prepustenia, a teda že
skúšobná doba (ani) neplynula. Ide o situáciu obdobnú tej, keď páchateľ spácha trestný čin v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, avšak v čase rozhodnutia o ňom už platí zákonná fikcia osvedčenia

sa v skúšobnej dobe. Rozdiel je len v tom, že osvedčením sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia dochádza (aj) k zahladeniu celého odsúdenia, kým pri podmienečnom prepustení dôsledkom
osvedčenia sa v skúšobnej dobe je zákonná fikcia vykonania trestu (spätne) ku dňu podmienečného
prepustenia. V oboch prípadoch však platí, že na skúšobnú dobu (v kontexte ukladania trestu za
trestný čin spáchaný v jej priebehu) nie je možné (už) prihliadať. Na základe uvedeného sa podľa

názoru okresného súdu v prejednávanej veci na obžalovaného nevzťahovalo obmedzenie vyplývajúce
z § 49 ods. 2 Tr. zákona (účinného do 5.8.2024), podľa ktorého nie je možné uložiť podmienečný
trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Táto otázka
však napokon v teraz posudzovanej veci obžalovaného B. nebola relevantná, keďže prvostupňový súd

pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 5.8.2024) trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienkyna jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona (v znení účinnom do 5.8.2024) pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom do 5.8.2024) pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom do 5.8.2024) ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností,
zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci predstavovala šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody
podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona (v znenú účinnom do 5.8.2024).

Prvostupňový súd obžalovanému B. pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
teda že už bol za trestný čin odsúdený, poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil žiadnu.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby u všetkých
trestov s určitou sadzbou zvýšila o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona (v znenú účinnom do
5.8.2024).

Okresný súd po doplnení dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom uložil obžalovanému peňažný

trest vo výške 800 € s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 4 mesiace (vzhľadom na zvýšenú
dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod jej dolnú
hranicu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona). Pri ukladaní alternatívneho trestu súd vzal do úvahy najmä to,
že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba (tri roky), že počas nej obžalovaný nebol odsúdený za
ďalší trestný čin a dopustil sa len jedného priestupku (proti občianskemu spolunažívaniu), pričom od

vyhlásenia prvého rozsudku v prejednávanej veci (ktorým mu bol pôvodne uložený podmienečný trest
odňatia slobody) už nespáchal žiadny priestupok. Súd tiež vzal do úvahy, že iniciátorom fyzickej potýčky,
pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu, bol spoluobžalovaný F. G. (vo vzťahu ku ktorému je vec
právoplatne skončená s uloženým peňažným trestom 1000 €) a obžalovaný B. sa do nej len zapojil na
jeho strane. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na obhajcom v záverečnej reči poukazovanú skutočnosť,

že obžalovaný v súčasnosti pracuje v zahraničí a takýmto spôsobom zabezpečuje prostriedky na
uspokojovanie životných potrieb vlastných, ako aj členov svojej rodiny. Napokon súd vzal do úvahy aj to,
že pri predmetnom (skupinovom) fyzickom konflikte práve obžalovaný B. utrpel najvážnejšiu ujmu, a to
ťažkú ujmu na zdraví v podobe zlomeniny tela vretennej kosti pravého predlaktia (v súvisiacom konaní
vedenom pod sp. zn. 1T/24/2023 má obžalovaný procesné postavenie poškodeného, pozn.).

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (aj pri
peňažnom treste) podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa §
39 ods. 1 Tr. zákona, keďže peňažný trest vo výmere od 110 590 € by bol zjavne v zrejmom nepomere
k závažnosti skutku, resp. jeho okolnostiam, ako aj pomerom, resp. osobe obžalovaného, pričom na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest v nižšej výmere.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje okresný súd uložený peňažný trest vo výmere 800
€ s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace za dostatočný na naplnenie účelu
trestnéhostíhania,naodradenieobžalovanéhoodpáchaniaďalšejtrestnejčinnosti(funkciaindividuálnej

prevencie trestu), ako aj na odradenie iných od páchania obdobnej trestnej činnosti (funkcia generálnej
prevencie trestu).

Vo vzťahu k prokurátorom v záverečnej reči navrhovanému rozhodnutiu o doličných veciach okresný
súd uvádza, že o tých už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 2.7.2024, a to uložením ochranného

opatrenia zhabania vecí (označený rozsudok bol odvolacím súdom zrušený len vo výrokoch o treste a o
spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B.).Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.