Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209637
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2120209637.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX, C. D. E., 2. F. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XX, I., 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. XX, J. G., všetci zastúpení:
JUDr. Milošom Chrenkom, IČO: 42 156 904, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej:
K. B. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. F. XXX/X, I., zastúpená: Mgr. Petrom Kupkom, IČO: 42 402 417,
advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na

odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/89/2020-325 zo dňa 05.08.2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo právneho predchodcu žalobcov v 1., 2. a 3. rade a žalovanej sa

vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného
vlastníctva žalovanej prikazujú:
a) pozemok - parcela registra „C“ č. 5309/95 vo výmere 94m2, zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúci sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.741,98 eur,
b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 287280/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo

výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie,
č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná
plocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere
491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č.
3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres
Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote

2.855,73 eur.
Do dedičstva po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria:
a) rekreačná chatka so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 2477/227, nachádzajúca sa v k.ú.
G., obec G., okres Trnava, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny
odbor, v hodnote 25.449,08 eur,
b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na stavbách: výkrmňa hydiny 1 postavená na parcelách č.

3250/13 a 3250/28, výkrmňa hydiny 2 postavená na parcelách č. 3250/14 a 3250/27, výkrmňa hydiny 3
postavená na parcelách č. 3250/15 a 3250/38, výkrmňa hydiny 4 postavená na parcelách č. 3250/16 a
3250/39,výkrmňahydiny5postavenánaparceláchč.3250/17a3250/40,vodáreňpostavenánaparcele
č. 3250/12, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom
Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 1.000 eur,
c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo

výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie,
č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavanáplocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere
491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č.
3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres

Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote
393,65 eur,
d) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/34 vo
výmere 1967m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3255/2 vo výmere 27m2, zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným

úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 321,30 eur,
e) dlh voči žalovanej titulom finančného vyrovnania vo výške 10.546,62 eur.
II. Žalobcovia v 1., 2, a 3. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1
a 3, § 150 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), § 251, § 255 ods. 1 a 2, §

262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, na že základe žaloby doručenej súdu dňa 18.12.2020 je na
tunajšom súde vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“) neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej. Právny predchodca žalobcov

žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 31Pc/15/2019 zo dňa 10.01.2020, právoplatným dňa16.01.2020. Podľa jeho posledného vyjadrenia
do BSM patria: a) pozemok - parcela registra „C“ č. 5309/95 vo výmere 94m2, zastavaná plocha a
nádvorie, nachádzajúci sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.741,98 eur (ďalej len „položka „a“), b) spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 287280/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2,
zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14
vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná plocha a
nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2,
zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1

vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava,
zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.855,73
eur (ďalej len „položka „b“), c) rekreačná chatka so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 2477/227,
nachádzajúca sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 25.449,08 eur (ďalej len „položka „c“), d) spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/2 na stavbách: výkrmňa hydiny 1 postavená na parcelách č. 3250/13 a 3250/28, výkrmňa
hydiny 2 postavená na parcelách č. 3250/14 a 3250/27, výkrmňa hydiny 3 postavená na parcelách
č. 3250/15 a 3250/38, výkrmňa hydiny 4 postavená na parcelách č. 3250/16 a 3250/39, výkrmňa
hydiny 5 postavená na parcelách č. 3250/17 a 3250/40, vodáreň postavená na parcele č. 3250/12,
nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným

úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 1.000 eur (ďalej len „položka „d“), e) spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2, zastavaná
plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14 vo výmere
561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná plocha a nádvorie, č.
3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2, zastavaná

plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1 vo výmere
336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na
LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 393,65 eur (ďalej len
„položka „e“), f) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č.
3250/34 vo výmere 1967m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3255/2 vo výmere 27m2, zastavaná plocha

a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom
Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 321,30 eur (ďalej len „položka „f“). Hodnota
takto určenej masy BSM predstavuje sumu 32.761,74 eur (2.741,98 + 2.855,73 + 25.449,08 + 1.000 +
393,65 + 321,30 = 32.761,74 eur). Žalovaná vyššie uvedenú masu ani jej hodnotu nepoprela (zápisnica
zo dňa 27.11.2023 - čl. 250). Sporným medzi stranami bol spôsob vyporiadania BSM, otázka, či do BSM

patria rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, položka a) a c) a vnos žalovanej do BSM.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie Kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2010 (č.l. 172
spisu), Čestným vyhlásením zo dňa 10.03.2014 (č.l. 77 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 29.04.2019(č.l. 78 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 29.04.2019 (č.l. 81 spisu), Čestným prehlásením zo dňa
18.08.2019 (č.l. 199 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 20.04.2019 (č.l. 284 spisu), ktoré dôkazy
navrhol vykonať právny zástupca žalovanej za účelom preukázania jej vnosu do BSM. Z Kúpnej

zmluvy zo dňa 16.04.2010 súd zistil, že táto bola súdu predložená vo fotokópii, žalovaná ňou previedla
vlastníctvo k svojmu bytu za kúpnu cenu 75.000 eur. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 10.03.2014 súd
zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov vyhlásil,
že súhlasí s okamžitou vymožiteľnosťou práva v prospech žalovanej na jednej polovici rodinného domu
v I. so s.č. XXX zapísaného na LV č. XXXX. Taktiež, že rekonštrukciu chatiek so s.č. XXX a XXX hradila

výlučne žalovaná. Z Čestného prehlásenia zo dňa 29.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo
fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov prehlásil, že z kúpnej ceny vo výške 61.000
eur na základe Kúpnej zmluvy na rodinný dom v I. so s.č. XXX, bude odpočítaná okrem zálohových
platieb (suma neuvedená) aj čiastka 11.800 eur, 3.330 eur a 2.266 eur. Z Čestného prehlásenia zo dňa
29.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca
žalobcov prehlásil, že od žalovanej prevzal sumu 1.500 eur ako zálohu na kúpnu cenu za rodinný dom

v I. so s.č. XXX. Z Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo
fotokópii,podľajehoobsahuprávnypredchodcažalobcovprehlásil,žepostupneodžalovanejakodružky
prevzal finančné prostriedky na stavbu rodinného domu v I. so s.č. XXX v celkovej sume 420.000 Sk, z
ktoréhodôvodusarozhodolnatejtonehnuteľnostivprospechžalovanejzriadiťvecnébremenovpodobe
bezplatného a doživotného užívania. Finančné prostriedky mala žalovaná z predaja spoluvlastníckeho

podielu na rodinnom dome a predaja bytu za 75.000 eur. Žalovaná pred uzavretím manželstva kúpila
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a pričinila sa na rekonštrukcii chatky so s.č. XXX. Z Čestného
prehlásenia zo dňa 20.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu
právny predchodca žalobcov prehlásil, že všetky pozemky v k.ú. I. identifikované na LV (bez uvedenia
čísla) a nehnuteľnosti identifikované na LV XXXX G. sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vyplatené

boli z prostriedkov získaných predajom 3-izboveho bytu v I.. Na základe nesporných skutkových tvrdení
a vykonaného dokazovania súd dospel k skutkovému záveru, že BSM vzniklo uzavretím manželstva
dňa 21.08.2010 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 16.01.2020. Do BSM patria položky
a) až f) a vnos žalovanej vo výške 1.526,92 eur. Žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na
vyplatenie vyrovnacie podielu, žalovaná finančnými prostriedkami nedisponuje. Rodinný dom v I. so s.č.

XXX zapísaný na LV č. XXXX do BSM nepatrí.

5. Keďže sporným medzi sporovými stranami bolo, či do BSM patrí rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný
na LV č. XXXX, položka a) a c) a vnos žalovanej, zameral súd prvej inštancie svoje odôvodnenie na
tieto nastolené otázky. Rodinný dom so s.č. XXX: V súvislosti s rodinným domom v I. so s.č. XXX

zapísaným na LV č. XXXX súd uvádza, že tento bol právnym predchodcom žalobcov nadobudnutý
pred uzatvorením manželstva. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rodinný dom bol v rokoch
2003 až 2005 zrekonštruovaný spôsobom, že bol postavený nanovo. Keďže sa táto rekonštrukcia
realizovala pred uzavretím manželstva, rodinný dom nemožno považovať za súčasť masy BSM. Názor,
že predmetný dom patrí do BSM žalovaná založila na argumentácii, že sa na jeho výstavbe finančne

podieľala, keď právny predchodca žalobcov od nej prevzal zálohu na kúpnu cenu za spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/2 vo výške 16.978 eur. S právnym predchodcom žalobcov sa dohodla, že ak tento
nebude schopný jej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, dá ju zapísať ako spoluvlastníčku o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytovala právnemu predchodcovi
žalobcov finančné prostriedky iba dočasne, tento sa zaviazal ich vrátiť. Dočasné poskytnutie finančných

prostriedkov je v tejto súvislosti právne bezvýznamné. Ak by aj došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/2 na žalovanú, jednalo by sa o vlastníctvo podielové a nie bezpodielové, preto ho
nemožno vyporiadať v konaní o vyporiadanie BSM. Súd tiež dáva do pozornosti žalovanej, že podľa
Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 právny predchodca žalobcov od nej prevzal sumu 420.000 Sk
za zriadenie vecného bremena v podobe bezplatného a doživotného užívania, uhradená suma bola teda

odplatou za zriadenie vecného bremena, jedná sa teda o právnu skutočnosť bez významu vo vzťahu k
maseBSM.ZuvedenýchdôvodovsúdrodinnýdomvI.sos.č.XXXzapísanýnaLVč.XXXXnepovažoval
za súčasť BSM. Vyhlásenie právneho predchodcu žalobcov, že súhlasí s okamžitou vymožiteľnosťou
práva v prospech žalovanej na jednej polovici rodinného domu, je vo vzťahu k vlastníctvu rodinného
domu právne neúčinné (nemá za následok zmenu vo vlastníckych vzťahoch). Súd súčasne poukazuje

na výslovné nepopretie, že tento dom do BSM nepatrí na pojednávaní dňa 27.11.2023. Položky a) a c):
teda nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v konaní nebolo sporným, že ich žalovaná nadobudla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2010 (pred uzatvorením manželstva), pričom vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 29.09.2010, teda po uzatvorení manželstva. Z uvedeného dôvodu (keďžepráva k nehnuteľnostiam podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona vznikajú vkladom do katastra),
súd uzavrel, že tieto veci patria do BSM. Súd súčasne poukazuje na výslovné nepopretie, že tieto
veci patria do BSM na pojednávaní dňa 27.11.2023. Keďže žalovaná na neskoršom pojednávaní dňa

15.07.2024 poprela, že vklad vlastníckeho práva k položke c) bol povolený dňa 29.09.2010 a neuviedla
vlastné skutkové tvrdenia, súd v súlade s § 151 ods. 2 CSP jej popretie považoval za neúčinné. Vnos
žalovanej: žalovaná v priebehu konania produkovala množstvo skutkových tvrdení. V konaní nebolo
sporné, že predajom spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome žalovaná získala sumu 500.000
Sk. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 žalovaná uviedla, že predajom domu získala 700.000 Sk, na

toto skutkové tvrdenie súd podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, bral do úvahy len pôvodnú sumu vo
výške 500.000 Sk. Ďalej nebolo sporné, že sumu 75.000 eur získala predajom 3-izbového bytu v I..
Vo vzťahu k použitiu týchto prostriedkov sa však vyjadrovala nekonzistentne a neurčito. Vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 30.07.2021 uviedla, že právnemu predchodcovi žalobcov poskytla pôžičku
17.393 eur a sumu 16.978 eur ako zálohu za predaj polovice rodinného domu so s.č. XXX. Tiež sa
finančne podieľala na výstavbe rodinného domu so s.č. XXX, neuviedla však akou sumou. V podaní

zo dňa 08.09.2021 uviedla, že právny predchodca žalobcov, pri zriadení vecného bremena doživotného
užívania rodinného domu so s.č. XXX v prospech žalovanej zohľadnil jej podieľanie sa na jeho výstavbe.
Podľa Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 právny predchodca žalobcov od nej prevzal sumu
420.000 Sk za zriadenie vecného bremena v podobe bezplatného a doživotného užívania, túto sumu
preto nebolo možné považovať za vnos do BSM. Uviedla tiež, že všetky finančné prostriedky použila

na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. V podaní zo dňa 20.08.2021
uviedla, že financovala aj rekonštrukciu chatky zapísanej na LV č. XXXX, to akou sumou neuviedla.
Nevyplývalo to ani z predložených čestných prehlásení, nebolo tiež možné zo strany súdu matematicky
vyvodiť výšku týchto investícii. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 uviedla, že sumu vo výške 420.000
Sk (13.941,45 eur) použila na výstavbu rodinného domu so s.č. XXX. Sumu 46.000 Sk (1.526,92 eur)

použila na kúpu parcely č. 5309/95. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení boli určité a zrozumiteľné
tvrdenia o sume 13.941,45 eur (420.000 Sk) použitej na rodinný dom so s.č. XXX, resp. na zaplatenie
odmeny za zriadenie vecného bremena - práva doživotného užívania. Tieto finančné prostriedky však
súd nepovažoval za vynaložené na spoločný majetok (keďže tento dom nie je súčasťou BSM), preto
žalovaná nie je oprávnená požadovať uhradenie tejto sumy. Suma 1.526,92 eur bola vynaložená pred

uzatvorením manželstva (preto sa muselo jednať o vlastné prostriedky) na nadobudnutie nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX patriacich do BSM (ako súd uzavrel v odseku 27.), preto túto sumu
považoval za vnos žalovanej. Ďalej však nebolo súdu zrejmé, akou sumou sa žalovaná podieľala na
rekonštrukcii chatky so s.č. XXX, akú sumu použila na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXXX, preto z dôvodu nesplnenia si povinnosti riadne skutkovo tvrdiť, ďalší vnos žalovanej

nezohľadnil. Pri spôsobe vyporiadania BSM súd vychádzal jednak z názorového prieniku sporových
strán vyjadreného na pojednávaní dňa 27.11.2023, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcov
mali pripadnúť položky e) a f) a žalovanej položky a), b) a d). Spornou teda zostala otázka prikázania
položky c). Jedná sa o rekreačnú chatku so s.č. XXX v nespornej hodnote 25.449,08 eur. Ak by súd
prikázal túto položku do vlastníctva žalovanej, vznikla by jej titulom finančného vyrovnania, po započítaní

jej vnosu, povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 14.902,46 eur. Ak by súd určil, že táto položka bude
patriť do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, vznikla by im titulom finančného vyrovnania,
po započítaní vnosu žalovanej, povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 10.546,62 eur. V konaní nebolo
sporným (sama žalovaná to uviedla pojednávaní dňa 15.07.2024), že žalovaná nedisponuje finančnými
prostriedkami na zaplatenie finančného vyrovnania a žalobcovia finančnými prostriedkami disponujú.

Berúc do úvahy kritérium solventnosti sporovej strany určil súd, že rekreačná chatka so s.č. XXX patrí
do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov.

6. K finančnému vyrovnaniu súd prvej inštancie uviedol, že základe vyššie uvedeného do dedičstva po
právnom predchodcovi žalobcov bude patriť majetok v hodnote 26.164,03 eur (chata pod položkou c) v

hodnote 25.449,08 eur, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pod položkou e) v hodnote 393,65 eur a
spoluvlastníckypodielnapozemkochpodpoložkouf)vhodnote321,30eur).Žalovanejpripadnemajetok
v hodnote 6.597,71 eur (položka a) v hodnote 2.741,98 eur, položka b) v hodnote 2.855,73 eur a položka
d) v hodnote 1.000 eur). K vloženiu sumy 1.526,92 eur z výlučného majetku žalovanej do spoločného
majetku, súd uvádza, že pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil

na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase BSM, ktorého hodnota je
nižšia o výšku takéhoto vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov nemožno hodnotu vnosu
odpočítať od čiastky, ktorú by mala strana druhej strane zaplatiť, ale je v prvom rade potrebné určiť výšku
celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku vnosu. Výška podielu každéhoz manželov sa určí tak, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov sa odpočíta výška vnosu
a takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z manželov,
pričom pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. Následne, k podielu manžela, ktorý zo svojho

výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho vnosu, pričom
súčet musí dať celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Potom možno vypočítať sumu
konkrétneho vyrovnacieho podielu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4072/2010,
sp.zn. 22 Cdo 4509/2011). S poukazom na vyššie uvedený odsek potom súd sumu 32.761,74 eur
(sumu predstavujúcu hodnotu masy BSM) znížil o sumu 1.526,92 eur, t.j. o čiastku, ktorú žalovaná

vynaložila na majetok patriaci do BSM, pričom výsledkom je suma 31.234,82 eur. Z uvedenej sumy
by mal právny predchodca žalobcov dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky,
t.j. v hodnote 15.617,41 eur a žalovaná, ktorá čiastku 1.526,92 eur vynaložila zo svojho, majetok v
hodnote o 1.526,92 eur vyšší, teda v hodnote 17.144,33 eur. Do dedičstva po právnom predchodcovi
žalobcov patria veci v hodnote 26.164,03 eur a žalovanej boli prikázané veci v hodnote 6.597,71 eur.
Rozdiel oproti tomu, čo má žalovaná dostať je suma 10.546,62 eur (17.144,33 - 6.597,87), ktorá suma

predstavuje vyrovnací podiel pre žalovanú. náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze č. k. III. ÚS 266/2022 z 23.6.2022 tak, že:
„V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v
žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo

veci podľa § 255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno
zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný
úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany
a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255
CSP, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Pôvodnú masu BSM podľa žaloby tvorili položky pod písmenami
a), c) a d) odseku 2 tohto odôvodnenia, z ktorých do vlastníctva právneho predchodcu žalobcov mala
byť prikázaná položka c) a do vlastníctva žalovanej položky a) a d), pričom žalovanej mal byť vyplatený
vyrovnací podiel. V priebehu konania bola masa BSM rozšírená aj o položky pod písmenami b), e)
a f), ktoré boli v priebehu konania evidované na spoločnosť Business Legal, s.r.o., ktorej boli podiely

prevedené, avšak uvedená spoločnosť medzičasom odstúpila od kúpnych zmlúv, preto sa vlastníkmi
spoluvlastníckych podielov opäť stali strany sporu. Potom ako sa tieto položky zahrnuli do BSM, právny
predchodcažalobcovžiadalpoložkupodpísmenamie)af)prikázaťdosvojhovlastníctvaadovlastníctva
žalovanej položku b) pričom žalovanej mal byť vyplatený vyrovnací podiel. Súd vo svojom rozhodnutí
určil, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov patrí položka c), e), f) a dlh voči žalovanej

titulom finančného vyrovnania vo výške 10.546,62 eur. Do vlastníctva žalovanej prikázal položky a),
d) a b). Z uvedeného vyplýva, že majetok patriaci do BSM bol rozdelený v zmysle návrhov právneho
predchodcu žalobcov, preto možno konštatovať plný úspech žalobcov v konaní. Jeho neúspech, ktorý
sa týka súdom započítaného vnosu žalovanej vo výške 1.526,92 eur súd považoval za nepatrný, preto
o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Voči tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne v lehote na podanie odvolania toto
doplnila o ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

8. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie napriek preukázaným skutočnostiam nevzal
vôbec vnos žalovanej do BSM do úvahy a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na
pojednávaní dňa 15.07.2024 žalovaná doplnila skutkové tvrdenia o vnose 75.000,- eur, ktoré boli
použité na rekonštrukciu chatku a túto aj špecifikoval: bola zasklená terasa, zateplená celá chatka,

nová kúpeľňa, podkrovie na prespatie, unimobunka, ktorou bola nahradená pôvodná, výdavky na
brigádnikov.Súdprvejinštancienesprávnevecposúdil,keďvnosžalovanejnezohľadnilnielenzhľadiska
výšky vyrovnacieho podielu, ale aj ako kritérium pričinenia sa žalovanej o nadobudnutie a udržanie
chatky. Rozsudok je nespreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých dôvodov a nezrozumiteľnosť.
V doplnení odvolania doručeného súdu v lehote na podanie odvolania doplnila, že skutkové tvrdenia

žalovanej o vnose do BSM boli špecifikované aj v podaniach zo dňa 20.08.2021, 27.06.2023, 06.10.2023
a 09.11.2023, neobstojí preto záver súdu prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku, že žalovaná
si nesplnila povinnosť skutkovo tvrdiť. Vnos bol aj preukázaný dôkazmi, ktoré sú sumarizované v bode9. odôvodnenia rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie neuviedol, z čoho vychádzal, keď vzal do úvahy, že
žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že
z obsahu odvolania však možno vyvodiť, že skutkovo uvádza iba jediný odvolací dôvod, keď namieta,
že súd prvej inštancie nezohľadnil jej údajný vnos do BSM, hoci podľa jej subjektívneho názoru tento
vnos v sume 75000 eur preukázala. Uvedenú argumentáciu teda možno subsumovať iba pod odvolací
dôvod podľa (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), teda nesprávne skutkové závery súdu. Žalovaná síce rámcovo,

bez bližšieho zdôvodnenia tento istý dôvod prezentuje aj ako porušenie práva na spravodlivý proces
a tiež nesprávne právne posúdenie veci, je však úplne zrejmé, že vytýkaná vada (nezohľadnenie
údajného vnosu) napĺňa iba jeden uvádzaný odvolací dôvod (nesprávne skutkové zistenia). Ak žalovaná
mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, bolo
na mieste, aby tieto svoje tvrdenia konkretizovala a nezostala len v rovine všeobecných tvrdení bez
špecifikácie konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej žalovaná vidí naplnenie daného

odvolacieho dôvodu. Majú za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými predloženými,
resp. vykonanými dôkazmi, z týchto vyvodil správne skutkové zistenia, svoje zistenia jasne, stručne a
zrozumiteľne zhrnul a vysvetlil (čo pri častokrát veľmi zmätočných a rozporuplných podaniach žalovanej
nebolo jednoduché) a dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom. Zastávame názor, že
žalovaná v priebehu konania nielenže neuniesla dôkazné bremeno, ale neuniesla ani riadne bremeno

tvrdenia. Popierajú (a rovnako to popieral ich nebohý otec), že by žalovaná vynaložila na výstavbu
chatky s.č. XXX sumu 75000 eur, resp. akúkoľvek sumu vlastných peňažných prostriedkov. Žalovaná k
tomu neprodukovala žiadne dôkazy, nepreukázala, že by zaplatila jedinú faktúru, kúpila čo i len jedinú
tehlu. Jediné pravdivé a preukázané tvrdenie je to, že v r. 2010 mala prostriedky z predaja bytu v sume
75.000,- eur, avšak to nijako nepreukazuje, že práve tieto prostriedky investovala do výstavby chaty,

ktorá sa stavala podstatne neskôr (v rokoch 2017 až 2019). Ak by sa aj do výstavby neinvestovalo ani
euro zo spoločných prostriedkov a celá bola vyhotovená z výlučných prostriedkov žalovanej v sume
75.000 eur, je takmer isté, že jej všeobecná hodnota by dnes vysoko presahovala sumu 75.000 eur.
Avšak podľa znaleckého posudku znalca Ing. Vaška všeobecná hodnota chaty (v dobe vyhotovenia
posudku – v novembri 2023 predstavovala iba sumu 25.449,08 eura. Je preto prakticky vylúčené, aby

do nehnuteľnosti, ktorá má aktuálne hodnotu 25.449,08 eura, boli v dobe jej výstavby v r. 2017 až 2019
vynaložené prostriedky vo výške 75.000 eur. Čo sa týka výhrady žalovanej, že súd neskúmal našu bonitu
(schopnosť vyplatiť žalovanú v zmysle rozsudku), táto výhrada je irelevantná. Je to najmä z dôvodu, že
toto naše skutkové tvrdenie v priebehu pojednávania nebolo zo strany žalovanej nijako spochybňované
či popreté, ergo toto skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné a nebol teda najmenší dôvod, aby k

tejto otázke vykonával súd akékoľvek dokazovanie. S poukazom na vyššie uvedené zastávajú názor,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalovanej je v celom rozsahu
nedôvodné. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Na vyjadrenie žalobcov reagovala žalovaná odvolacou replikou s tým, že v odvolaní riadne uviedla,

v čom malo spočívať nesprávne skutkové zistenie, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj porušenie
práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej

inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom posúdenia rozsahu vnosu žalovanej do BSM vo výške
75.000,- eur z jej výlučných prostriedkov.13. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli

tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

17. Odvolateľka namietala, že závery súdu prvej inštancie, keď nezohľadnil jej vnos do BSM vo výške
75.000,- eur, neboli správne. Žalovaná v priebehu konania produkovala množstvo skutkových tvrdení.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná sumu 75.000,- eur získala
predajom 3-izbového bytu v I.. Vo vzťahu k použitiu týchto prostriedkov sa však podľa súdu prvej

inštancie vyjadrovala nekonzistentne a neurčito. Uviedla, že všetky finančné prostriedky použila na kúpu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. V podaní zo dňa 20.08.2021 uviedla, že
financovala aj rekonštrukciu chatky zapísanej na LV č. XXXX, to akou sumou neuviedla. Nevyplývalo
to ani z predložených čestných prehlásení, nebolo tiež možné zo strany súdu matematicky vyvodiť
výšku týchto investícii. Súdu prvej inštancie teda nebolo zrejmé, akou sumou sa žalovaná podieľala

na rekonštrukcii chatky so s. č. XXX, akú sumu použila na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX, preto z dôvodu nesplnenia si povinnosti riadne skutkovo tvrdiť, ďalší vnos žalovanej
nezohľadnil.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj celého obsahu spisu zistil, že žalovaná

sa v priebehu konania vyjadrovala k použitým finančným prostriedkom vo výške 75.000,- eur, ktoré
nadobudla predajom svojho bytu v I. opakovane a postupne aj predkladala dôkazy, ktorými mala
v úmysle preukázať svoje tvrdenia. Odvolací súd musí dať pravdu súdu prvej inštancie v tom, že
jej vyjadrenia boli nesúrodé a miestami neurčité a zmätočné, avšak pokiaľ ide o posúdenie splnenia
povinnosti žalovanej skutkovo tvrdiť akú sumu a akým spôsobom mala žalovaná použiť vyššie

uvedenú sumu jej výlučných prostriedkov na masu BSM, súd prvej inštancie postupoval nedôsledne.
Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.08.2021 (č. l. 63), kde
tvrdila, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, lebo ich kúpu
vyplatila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. Uviedlaaj to, že rekonštrukciu rekreačnej chatky súp. č. XXX zabezpečovala takisto ona z jej výlučných
prostriedkov, pričom rekonštrukcia spočívala v zateplení, dostavbe nízkeho podkrovia, zasklenia terasy
a vybudovania kúpeľne. Predložila fotografie, z ktorých mala vyplývať rekonštrukcia chatky a takisto

aj čestné prehlásenie zo dňa 10.03.2014 pôvodného žalobcu (t.č. manžela žalovanej), kde výslovne
uviedol, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX sú výlučným vlastníctvom žalovanej a rekonštrukciu chatiek
súp. č. XXX N. XXX hradila výlučne ona zo svojich finančných prostriedkov nadobudnutých pred
manželstvom a hradila aj všetky náklady s tým spojené (č. l. 77). Ďalej sa vo veci vyjadrovala
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.06.2023 (č. l. 166), kde výslovne uviedla,

žepopieratvrdeniažalobcu,žesaničímnepričinilaonadobudnutiechatky,lebonajejzhotoveniepoužila
75.000,- eur z predaja bytu v I.. Žiadala vykonať dôkazy – výpis z vkladnej knižky a kúpnu zmluvu,
ktorou predala uvedený byt. V podaní doručenom súdu dňa 06.10.2023 uviedla, že chata súp. č. XXX
aj pozemok parc. č. 5309/95 boli nadobudnuté z finančných prostriedkov 75.000,- eur z predaja bytu.
Predložila čestné prehlásenie zo dňa 18.08.2019 (č. l. 199) pôvodného žalobcu, ktorý v ňom výslovne
uviedol k predaju bytu za 75.000,- eur, že pred uzavretím manželstva žalovaná nehnuteľnosti na LV č.

XXXX kúpila a vyplatila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mala z predaja svojho bytu, na čom on
trval, svojimi finančnými prostriedkami sa ďalej pričinila na rekonštrukcii chatky súp. č. XXX, pričom tieto
peniaze dávala na nákup materiálu na rekonštrukciu, zakúpenie novej dvoj-unimobunky a vyplácanie
brigádnikov. Neskôr predložila ďalšie čestné prehlásenie pôvodného žalobcu zo dňa 29.12.2023 (č.
l. 279), kde uviedol, že jeho pôvodné tvrdenie, že chatku staval on svojpomocne nie je pravdivé,

rekonštrukciu platila výlučne žalovaná z jej finančných prostriedkov. Popísal v ňom rekonštrukciu chatiek
súp. č. XXX a XXX, ktorú hradila žalovaná (zateplenie, podkrovie atď.) Na pojednávaní dňa 24.06.2023
právny zástupca výslovne uviedol, že žiada zohľadniť celý vnos žalovanej do BSM vo výške 75.000,-
eur, ktorý bol použitý na rekonštrukciu chatky. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 právny zástupca uvedené
zopakoval, poukázal na doklady nachádzajúce sa na č.l. 34-50, následne žalovaná špecifikovala v čom

spočívala rekonštrukcia: zasklená terasa, zateplenie, nová kúpeľňa, podkrovie na prespanie, nová
unimobunka, z finančných prostriedkov bola hradená nielen rekonštrukcia, ale aj kúpa chatiek súp. č.
XXX a XXX za sumu 11.800,- eur.

19. Súd prvej inštancie do masy BSM chatku súp. č. XXX v hodnote 25.449,08 eur zahrnul, vzhľadom

na to, že kúpna zmluva síce bola uzavretá pred uzavretí manželstva, avšak vklad vlastníctva bol
povolený až po uzavretí manželstva. Uvedené žalovaná v odvolaní nijako nespochybňuje. Žiadna
zo strán nespochybňuje ani hodnotu chatky. Súd prvej inštancie však vôbec nezohľadnil skutkové
tvrdenia žalovanej, že vynaložila všetky prostriedky za predaja bytu vo výške 75.000,- eur, a to na
kúpu nehnuteľností na LV č. XXXX, ako aj rekonštrukciu chatiek súp. č. XXX a XXX, nijako sa súd

nevysporiadal ani s obsahom čestných prehlásení pôvodného žalobcu, ktoré sa vzťahovali priamo
k uvedeným tvrdeniam žalovanej. Je zrejmé, že do BSM súd prvej inštancie z nehnuteľností zapísaných
na tomto liste vlastníctva (parc. č. 2477/24, 2477/26, 2477/227 a 5309/95, stavby – chatky súp. č.
XXX a XXX) zahrnul len chatku súp. č. XXX (položka c)) a pozemok parc. č. 5309/95 (položka a)),
ostatné nehnuteľnosti do BSM nepatrili, nakoľko sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V bode 31.

odôvodnenia súd prvej inštancie akceptoval vnos žalovanej vo výške 1.526,92 eur titulom nadobudnutia
nehnuteľností na LV č. XXXX, avšak výlučne vo vzťahu k parc. č. 5309/29 ako vyplynulo z bodu 29.
odôvodnenia, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, či tento vnos žalovanej do
BSM akceptoval ako pochádzajúci z výlučných finančných prostriedkov žalovanej, ktoré mala z predaja
svojho spoluvlastníckeho domu na L. ulici, alebo z predaja jej bytu v I.. Pokiaľ však ide o kúpu chatky

súp. č. XXX a jej rekonštrukciu, súd len stroho uviedol, že žalovaná si nesplnila povinnosť skutkovo
tvrdiť, avšak s jej tvrdeniami, ako aj dôkazmi predkladanými z jej strany, na ktoré poukázala, sa
nijako nevysporiadal. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že ak bola vec získaná počas trvania
manželstva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, potom je manžel pri vyporiadaní
BSM oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Pri vyporiadaní nákladov

vynaložených z oddeleného majetku na BSM sa prihliada na spôsob, akým bol výlučný majetok použitý.
Takisto nemožno opomenúť a zvážiť, či je potrebné prihliadnuť na to, ako sa ten-ktorý z manželov
zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí, čo môže mať za následok disparitu podielov manželov v rámci
vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti úplne opomenul vysporiadať sa s tvrdením
pôvodného žalobcu, že o zakúpenie chatky súp. č. XXX a jej rekonštrukciu sa pričinila výlučne žalovaná,

hoci táto počas celého konania tvrdila, že chatka je len v jej výlučnom vlastníctve a jej vnos do BSM
je potrebné zohľadniť v celom rozsahu. Odvolací súd len dodáva, že otázka tzv. vnosu žalovanej do
BSM môže mať súvis aj s otázkou nerovných podielov manželov pri vyporiadaní. Je však podstatné
uvedomiť si, že ust. § 150 OZ takúto situáciu rieši jednak stanovením práva manžela požadovať,aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a jednak stanovením nerovnosti
(disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom ide
o dve odlišné hľadiská (zásady) dôležité pre vyporiadanie spoločného majetku. Tieto hľadiská (zásady

vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudkunedalpresvedčivúavyčerpávajúcuodpoveďaninajednozuvedených
aplikovateľných hľadísk posúdenia vnosu žalovanej do BSM.

20. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie neuviedol, z čoho vychádzal, keď vzal

do úvahy, že žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu, táto
nie je dôvodná. Ako uviedol súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia, pri otázke, ktorá strana
konania disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu, vychádzal z vyjadrení
strán konania na pojednávaní dňa 15.07.2024, kde sa k tejto otázke vyjadrila žalovaná a uviedla, že
v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami, lebo ich investovala (č. l. 285 rub), ale aj právny
zástupca žalobcov, ktorý uviedol, že jeho klienti disponujú hotovosťou na vyplatenie žalovanej (č. l. 286

rub), čo žalovaná nijako nespochybnila.

21. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym
posúdením veci) k znemožneniu žalovanej realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov

rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na
to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V
dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní BSM, pričom je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu
skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či žalovaná
preukázala, že sa výlučne ona zaslúžila o nadobudnutie chatky súp. č. XXX, v dôsledku čoho by

bolo potrebné zvážiť disparitu podielov manželov pri vyporiadaní BSM v časti uvedeného majetku,
takisto posúdiť a zvážiť či žalovaná preukázala rozsah jej vnosu v podobe rekonštrukcie chatky súp.
č. XXX, následne odôvodniť, ktorú z uvedených zásad vyporiadania je potrebné aplikovať, prípadne
naopak - presvedčivo a zrozumiteľne vysvetliť prečo takúto zásahu vyporiadania nebolo možné
aplikovať a prepojiť svoje právne závery s vykonaným dokazovaním. Je potrebné pritom aj starostlivo

zvážiť argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane listinných dôkazov. Výsledky
vykonanéhodokazovaniajenevyhnutnévyhodnotiťvsúladesustanovením§191ods.1CSP,atonajmä
so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené,
nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).