Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010383
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8817010383.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej

a prísediacich A. B. C. a D. D., jednomyseľne, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2023 vo
Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného E. E., nar. XX. XX. XXXX,
D., F. G., trvale bytom H. I., J. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a v Ústave na výkon väzby Košice – Šaca,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou pre skutok právne kvalifikovaný

ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písmena a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v období od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015, v sídle spoločnosti K. D., s. r.
o., identifikačné číslo XXXXXXXX, so sídlom L. XXX/XXX, I. X, Česká republika, za použitia ručného
vstupu do POS terminálu, ktorý si prenajal od Komerčnej banky, a. s., Praha 1, Na Příkopě 33, 114
07 Praha 1, Česká republika, teda bez fyzickej prítomnosti platobných kariet, ale za predpokladanej

znalosti čísiel týchto platobných kariet, ich dôb platnosti a CW kódov, vykonal autorizáciu platieb v
celkovej výške 1.323.750,- Korún českých (48.310,28 €), z ktorých odchádzajúce platby vo výške
584.050,-Korúnčeských(21.314,91€)boliKomerčnoubankou,a.s.,povolené,avšakpoškodenábanka
z dôvodu podozrenia, že ide o podvodné platby, tieto následne zablokovala, s výnimkou transakcie vo
výške 6.121,- Korún českých (223,38 €), ktorá predstavuje výšku škody, ktorú týmto svojím konaním
poškodenej spoločnosti Komerčná Banka, a. s., Na Příkopě 969/33, 114 07 Praha 1, IČ: 45317054,
spôsobil,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Komerčnú banku, a. s., so sídlom v Praze 1, Na
Příkopě 33, čp. 969, PSČ: 114 07, IČO: 453 17 054, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

3
12T/63/2017

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal dňa 27. 07. 2017 obžalobu na E. E. pre
skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona.Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. E., prečítaním
výpovede pôvodného zástupcu poškodenej Komerčnej banky, B. K. M., a to v konaní pred súdom na
základerealizáciedožiadania,pričomjehovýpoveďzprípravnéhokonaniabolaprečítanálenakolistinný
dôkaz, či neskôr aj ďalšieho zástupcu tohto poškodeného subjektu - B. B. - na podklade Európskeho
vyšetrovacieho príkazu, odborným vyjadrením z odboru ekonómia a manažment, z odvetvia účtovníctvo

a daňovníctvo, financie, ako aj výsluchom jeho vypracovateľa, teda znalca A. E., ako aj oboznámením
početného množstva listinných dôkazov, na základe čoho zistil nasledovné.

Obžalovaný E. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní najprv k okolnostiam svojho výsluchu pred
policajnými orgánmi na území Českej republiky a neskôr aj pred policajnými orgánmi na území
Slovenskej republiky. Obžalovaný teda uviedol, že v rámci trestného konania vedeného na území

cudzieho štátu, len podal vysvetlenie ako svedok a pri neskoršej svojej výpovedi na území domovského
štátu, po poučení vypočúvajúceho, že mu môže byť uložený peňažný trest alebo podmienečný trest
odňatia slobody, odmietol vo veci vypovedať. K samotnému svojmu obvineniu zo spáchania podvodu sa
tento obžalovaný vyjadril tak, že účet, ktorý založil u poškodenej Komerčnej banky, a. s., bol založený
na základe pravdivých dokumentov a terminál na ručný vstup (ďalej len POS terminál) získal na základe

legálnej žiadosti. Obžalovaný zdôraznil, že banku vopred informoval o svojom obchodnom partnerovi
rumunskej štátnej príslušnosti, ktorý mal záujem uhrádzať platby za transakcie platobnými kartami
ručným zadávaním. Obžalovaný tiež dodal, že poškodenej banke oznámil predpokladaný obrat, že
bude v miliónoch českých korún, keďže predával cukor na kamiónové množstvá. Poškodená D. N.
K. teda obžalovanému povolila ručné zadávanie údajov o platobných kartách, pričom banka musela

nainštalovať program do tohto ručného terminálu na ručné zadávanie údajov s tým, že obžalovaný
ako klient banky podpísal dodatok k zmluve o prebratí zodpovednosti za vykonané platby ručným
zadávaním. Vzápätí obžalovaný aj podotkol, že spoločnosť K. D., s. r. o.; ktorej bol jediným konateľom
a spoločníkom, aj keď bola zaregistrovaná na území Českej republiky; mala účet aj v O. na území
Slovenskej republiky. K samotnému svojmu obchodnému kontraktu s partnerom rumunskej štátnej

príslušnosti sa tento obžalovaný vyjadril tak, že keďže tento jeho budúci obchodný partner mal vedomosť
o tom, že dováža cukor, tak tento mal záujem tento cukor kúpiť pre nejakú organizáciu, pričom tento
sa mu aj preukázal výpisom z Obchodného registra v rumunskom jazyku. Týmto obchodným partnerom
predložené dokumenty predložil obžalovaný poškodenej Komerčnej banke, a. s. a zároveň poškodenej
banke vysvetlil, že platby budú vykonávať osoby rumunskej národnosti žijúce v rôznych krajinách sveta,

ktorí mali záujem tieto platby realizovať prostredníctvom platobného terminálu ručným zadávaním,
pričom banka mu takýto terminál aj poskytla. K samotným transakciám sa teda obžalovaný vyjadril tak,
žekeďtzv.ručnézadávanieboloúspešnéatedatietoplatbybolipripísanénajehobankovýúčetstým,že
ním predávaný cukor bol už uskladnený v sklade v Trebišove, čo by prípadne obžalovaný podľa svojho
vyjadrenia vedel preukázať aj svedectvom majiteľa tohto skladu, p. P. I. z O., aj keď tento sklad pred tým

patril jeho nebohému bratovi, p. I. I.. K samotným sporným platobným transakciám sa zas obžalovaný
vyjadril tak, že jeho partner rumunskej národnosti telefonoval na rôzne miesta, komunikujúc pritom
rumunským jazykom, ktorý mu vzápätí diktoval potrebné údaje, ktoré obžalovaný následne zadával
do ručného terminálu. Po pripísaní peňazí na bankový účet obžalovaného, udelil obžalovaný svojím
spoločníkom pokyn, napríklad aj p. H. D., na vyskladnenie cukru zo skladu v Trebišove a jeho odvoz na

určené miesto. Obžalovaný pritom zdôraznil, že až po takomto vyvezení cukru zo skladu v Trebišove, ho
informovala poškodená banka o zablokovaní jeho bankového účtu z dôvodu nadobudnutia podozrenia,
že v danom prípade išlo o podvodné transakcie. Poškodená banka zároveň vyzvala obžalovaného
na zaslanie jej všetkých potrebných dokladov týkajúcich sa daných sporných transakcií, ktorý pokyn
obžalovaný aj splnil. Obžalovaný konkretizoval, že išlo o mailovú objednávku, faktúru, CRM list, ústrižky

z terminálu (tzv. stvrzenky), teda potvrdenky, ktoré boli vytlačené z POS terminálu. Poškodená banka
ihneď obžalovanému vytýkala, že tieto potvrdenky (tzv. stvrzenky) boli podpísané jedným a tým istým
pisateľom, čo tento obžalovaný odôvodňoval tým, že išlo o ručne zadávané transakcie, teda majitelia
týchto platobných kariet neboli osobne prítomní a tieto údaje do tohto terminálu zadával na základe
osobne mu poskytnutej informácie týmto jeho obchodným partnerom rumunskej národnosti. Obžalovaný

však poukázal aj na ten podstatný fakt, že peniaze na jeho bankovom účte boli blokované po dobu
šiestich mesiacov na základe vopred poskytnutej informácie banky, že po takú dobu môže banka
vykonávať blokáciu týchto finančných prostriedkov na bankovom účte. V tejto súvislosti obžalovaný ešte
zdôraznil, že napriek oznámeniu banky o blokácii jeho bankového účtu, po dobu minimálne dvoch, čitroch mesiacov sa na tomto bankovom účte nachádzala v podstate skoro celá suma z vyššie zmienenej
obchodnej transakcie a až neskôr dochádzalo postupne k odpísaniu finančných prostriedkov, a po
uplynutí približne polroka zostatok na jeho bankovom účte bol vo výške presahujúcej sumu 40.000,- Kč,

ako zostatok na účte. Obhajca tohto obžalovaného mal, podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, pritom
zistiť, že to bol údajne kurzový rozdiel, ale obžalovaný namietal výšku spôsobenej škody poškodenej
Komerčnej banky a. s. v sume presahujúcej výšku 6.000,- Kč a to z toho dôvodu, že po polroku zostala
na jeho bankovom účte suma presahujúca výšku 40.000,- Kč. Obžalovaný sa teda obhajoval tým, že
nie on uviedol poškodenú Komerčnú banku, a. s. do omylu, ale naopak poškodená Komerčná banka,

a. s., uviedla tohto obžalovaného do omylu a to z toho dôvodu, že sa tento obžalovaný domnieval,
že platby, ktoré boli vykonané, boli reklamované majiteľmi kariet, resp. bankami, avšak obžalovaný
neskôr zistil, že majitelia týchto platobných kariet žiadne platby nereklamovali. Obžalovaný; aj na
príklade vrátenia mu peňažných prostriedkov po úhrade platby za natankovanie pohonných hmôt na
území Maďarskej republiky; namietal, že poškodená Komerčná banka, a. s., mala tieto ním vykonané
transakcie autorizovať s tým, že keďže táto banka tieto platby neautorizovala, tak mu tieto peniaze

boli postupne naspäť pripísané na jeho bankový účet. Obžalovaný ešte argumentoval tým, že v rámci
Európskej únie v systéme SEPA je lehota štrnásť dní na vrátenie peňazí z banky v prípade, keď
platba nie je autorizovaná a keďže v danom prípade išlo o banky z celého sveta, tak táto lehota bola
dlhšia. Obžalovaný teda tvrdil, že tento skutok by bolo možné posúdiť prípadne tak, že jeho obchodný
partner rumunskej štátnej príslušnosti mohol odcudziť údaje z platobných kariet, keďže v danom prípade

žiadny držiteľ alebo majiteľ platobnej karty nereklamoval žiadne tieto platby, čiže v takom prípade
sa žiadneho podvodu ani nemohol dopustiť samotný tento obžalovaný, ale jeho obchodný partner
rumunskej štátnej príslušnosti by sa dopustil krádeže nejakých údajov. Na záver svojej súvislej výpovede
ešte obžalovaný dodal, že v prípade platby presahujúcej sumu 10,00 eur; pričom v každom prípade
išlo o platby presahujúce sumu okolo 1.500,00 eur z jednej platobnej karty; každému držiteľovi alebo

majiteľovi platobnej karty by musela byť doručená SMS správa o uskutočnenej platbe. Obžalovaný si
nepamätal počet uskutočnených platobných transakcií v rozhodujúcom období od 17. 05. 2015 do 18.
05. 2015 s tým, že niektoré platby ani neboli zrealizované. Obžalovaný však trval na tom, že všetky
sporné platby súviseli s predajom cukru jeho obchodnému partnerovi rumunskej štátnej príslušnosti.
Obžalovaný sa ďalej vyjadril aj k tomu, že pred vykonaním platieb zo dňa 17. 05. 2015, a to konkrétne pri

zriadení svojho účtu v poškodenej Komerčnej banke, a. s., dňa 06. 05. 2015 nemal na svojom bankovom
účte takmer žiadnu finančnú hotovosť. Obžalovaný ďalej uviedol, že s danou rumunskou spoločnosťou
pod obchodným názvom M. L. – A. H.K. pred uskutočnenými obchodnými transakciami v dňoch 17.
05. 2015 a 18. 05. 2015, s touto obchodnou spoločnosťou nemal žiaden obchodný kontrakt. S touto
obchodnouspoločnosťoumaltentoobžalovanýnadviazaťkontakttakýmspôsobom,žedovážalcukordo

firmy D. H. Q. D., do priemyselného parku „R. R.,“ a tam ho raz oslovil tento obchodný partner rumunskej
štátnej príslušnosti, spoločne s jedným mužom ukrajinskej národnosti, ktorého už predtým poznal len
pod prezývkou „S..“ Obžalovaný zopakoval, že poškodená Komerčná banka, a. s. zadržiavala platby na
jeho bankovom účte po dobu šiestich mesiacov, pričom postupne z tohto jeho účtu odchádzali peniaze
s tým, že po uplynutí doby šiestich mesiacov zostala na jeho bankovom účte suma presahujúca výšku

40.000,00Kč.Obžalovanýtakistonamietalvýškuspôsobenejškody,uplatnenejpoškodenouKomerčnou
bankou a. s., v sume 6.121,00 Kč, t. j. 233,38 eur, so zdôraznením; že platby boli do tohto terminálu
zadávané v mene česká koruna, a nie v mene „euro;“ že išlo o sumy približne tridsať, štyridsať, či
dvadsaťpäťtisíc Kč; a napriek tomu na bankovom účte po uplynutí doby šiestich mesiacov zostala suma
40.000,00 Kč, ktorú si banka mohla uplatniť na úhradu škody. Obžalovaný tiež potvrdil, že dňa 18. 05.

2015 mu bol tento bankový účet zablokovaný s tým, že nemohol ani používať ručný terminál.

Pri ďalšej svojej výpovedi pred iným zákonným predsedom senátu s tým; že obžalovaný prejavil
v neskoršom štádiu hlavného pojednávania aj výslovný súhlas so zmenou ako predsedu senátu, tak
aj jedného z prísediacich; obžalovaný predložil súdu aj výpisy z bankového účtu spoločnosti K. D. H.

z O. na území Slovenskej republiky. Týmto výpisom mal obžalovaný záujem preukázať, že s daným
cukrom v tej rozhodnej dobe aj skutočne obchodoval. Obžalovaný pritom zdôraznil, že poškodená
Komerčná banka a. s., pri podaní jeho žiadosti o tento platobný terminál, mala vedomosť o tom, že
o tento terminál ju požiadal na základe spolupráce s príslušníkom rumunskej národnosti, ktorý ho
oslovil konkrétne na dodávku cukru, ktorý kontrakt podrobne vysvetlil v predošlej výpovedi. Obžalovaný

ešte ďalej doplnil, že keďže terminál mu banka poskytla na tzv. ručné zadávanie, musel banke podpísať
dodatok k zmluve, ktorým prebral zodpovednosť za prípadné reklamácie súvisiace s vykonávaním
ručného zadávania údajov o platobných kartách. V uvedenom dodatku pritom obžalovaný oboznámil
banku s tým, že predpokladané obraty budú v miliónoch českých korún, nakoľko cukor vtedy predávalna kamiónové množstvá, čo preukázal už aj vyššie uvedenými, ním predloženými výpismi. Obžalovaný
teda spochybnil tvrdenie banky, keď tieto transakcie vyhodnotila ako podozrivé, dôvodiac, že predtým
na danom bankovom účte neboli žiadne obraty argumentujúc, že banka bola vopred informovaná

o týchto obratoch. Obžalovaný takisto vysvetlil, že zamestnankyni tejto poškodenej banky, pani M., na
jej výslovnú otázku aj oznámil predpokladaný obrat týchto platieb prostredníctvom týchto platobných
terminálov. Obžalovaný mal túto zamestnankyňu banky informovať aj o tom, že pôjde o obchod s cukrom
a dokonca ju oboznámil aj s tým, že platobný terminál potrebuje kvôli klientovi rumunskej národnosti,
ktorý ho požiadal o takúto možnosť platenia úhrad. K samotnej špecifikácii výšky škody tento obžalovaný

uviedol, že v momente pripísania platieb z tejto obchodnej transakcie na jeho bankový účet, boli tieto
finančnéprostriedkyzablokovanépodobušiestychmesiacovstým,žepočasobdobiatrochmesiacovsa
tieto finančné prostriedky naďalej nachádzali na tomto bankovom účte a doplnil, že ich stav obžalovaný
kontroloval prostredníctvom internetbankingu. Obžalovaný zdôraznil, že až po uplynutí týchto troch
mesiacov tieto finančné prostriedky začali postupne odchádzať z účtu. Po polroku došlo k odblokovaniu
tohtoúčtu,pričomzostatoknatomtoúčtebolvsumeprevyšujúcejvýšku40.000,-korún,ktorúsumuvšak

obžalovaný ihneď nevybral a výber uskutočnil až po uplynutí dvoch mesiacov. Obžalovaný zdôraznil, že
približne po uplynutí skoro ôsmich mesiacov od blokácie peňažných prostriedkov, zostatok na danom
bankovom účte predstavoval sumu 40.000,- korún, avšak napriek tomu si banka sumu, ktorú si uplatnila
ako škodu, z tohto účtu nezrazila. Obžalovaný sa pritom nevedel vyjadriť k samotnej výške škody
v poškodenou bankou uplatnenej sume okolo 6.000,00 Kč, obžalovaný sa takisto nevedel vyjadriť

k tomu, o akú transakciu sa mohlo jednať a samotný pôvod vzniku tejto škody. Samotné zamietnutie
transakcií podľa vyjadrenia banky, tento obžalovaný vysvetlil tak, že platobný terminál akceptuje iba isté
spoločnosti vydávajúce platobné karty ako VISA, či MasterCard. V prípade neakceptovania danej platby
takýmto terminálom môže teda nastať napríklad taký prípad, že tento terminál buď nemusí akceptovať
danú spoločnosť, ktorá vydala platobnú kartu s tým, že obžalovaný zvýraznil, že skutočnosť, že platobný

terminál neakceptuje danú platbu, sa dá zistiť až potom, keď prebehne platba. To, či danú platbu mu
terminál povolil, podľa udania obžalovaného, zistí až vtedy, keď po vykonaní konkrétnej platby platobný
terminál zamietne platbu. Obžalovaný zdôraznil, že po vykonaní každej platby platobný terminál o tom
vydá potvrdenie, ale zároveň oznámi, či platba bola úspešná alebo neúspešná, o čom terminál informuje
aj na svojom displeji. Obžalovaný zotrval na tom, že pred vykonaním samotnej obchodnej transakcie

doložil poškodenej Komerčnej banke, a. s. objednávku, faktúru, tzv. CMR-ku, teda doklad o vývoze
tovaru do iného štátu. Obžalovaný ďalej uviedol, že po vykonaní obchodnej transakcie prostredníctvom
internetbankingu zistil, či platby boli pripísané na jeho bankový účet s tým, že svojmu obchodnému
partnerovirumunskejnárodnostioznámil,žepokynnaodvozcukruudelíažvtomprípade,akplatbybudú
aj reálne pripísané na jeho bankový účet. Asi po uplynutí troch hodín od naloženia a odvoze cukru jeho

obchodným partnerom rumunskej národnosti, mu telefonicky z banky oznámili, že nadobudli podozrenie,
že dané platby boli podvodné a že z tohto dôvodu došlo k blokácii jeho bankového účtu, ktorá môže trvať
po dobu šiestich mesiacov s tým, že prípadné reklamované platby, sa budú vracať platiteľom na tie účty,
ku ktorým boli dané karty vydané a ktorými kartami sa vykonávali aj úhrady týchto platieb. Obžalovaný
zdôraznil,žesadomnieval,žedanéplatbyboliskutočnereklamované,teda,žehojehoobchodnýpartner

rumunskej národnosti oklamal, keďže mu nadiktoval nejaké čísla kradnutých kariet. Obžalovaný ďalej
tvrdil, že poškodená banka mu nikdy neposlala žiadne vyrozumie o tom, či boli vykonané reklamácie,
komu boli peniaze a na základe čoho spätne poukázané. Obžalovaný poukázal na to, že blokovaná
bola suma približne okolo 580.000,- Kč, pričom po uplynutí doby šiestich mesiacov, zostatok na danom
bankovom účte bola suma niečo prevyšujúca čiastku cez 40.000,- Kč, teda sa nevedel vyjadriť k tomu,

čo sa stalo so sumou okolo 540.000,- Kč. Obžalovaný pritom uviedol, že niektoré platby boli zamietnuté,
ale svojho obchodného partnera rumunskej národnosti sa nepýtal, prečo mu boli tieto platby zamietnuté,
ale tento mu len zadal potrebné údaje o platobných kartách. Uviedol, že v prípade, ak niektorá platba
bola zamietnutá, tak mu tento jeho obchodný partner diktoval údaje o ďalšej karte a to až do doby, pokiaľ
nebola zaplatená kúpna cena za celú dodávku cukru. Vo vzťahu k ústrižkom z platobných terminálov

sa obžalovaný vyjadril, že je logické, že pokiaľ má záujem vykonávať platby prostredníctvom terminálu
na ručné zadávanie, tak že daný klient, teda držiteľ tejto platobnej karty, nebude osobne prítomný na
mieste umiestnenia tohto platobného terminálu. Z tohto dôvodu teda obžalovaný predložil všetky tieto
ústrižky, teda účtenky, na podpis tejto osobe rumunskej národnosti, ktorá mu zadávala údaje o týchto
kartách. Obžalovaný pritom argumentoval, že vedomosť o tom, či mal tento jeho obchodný partner

nejaké splnomocnenie od majiteľov týchto kariet, v tom čase nemal a domnieval sa, že to nebolo ani
jeho povinnosťou, pričom vyslovil aj svoj názor, že preukázanie oprávnenosti nároku na disponovanie
kartou nie je potrebné, keďže napríklad ani osoba, ktorá platí takouto platobnou kartou v obchode, sanelegitimuje. Na záver tento obžalovaný potvrdil, že daný platobný terminál odovzdal poškodenej banke
ihneď, ako mu bol účet zablokovaný.

Pôvodný predstaviteľ poškodenej Komerčnej banky, s. r. o., B. K. M., pred dožiadaným súdom; keďže
táto poškodená banka sa opakovane konania pred súdom nezúčastňovala a dokonca viackrát aj
namietala svoje predvolávanie na hlavné pojednávanie ako svedka; uviedol, že účet v poškodenej
banke bol založený na základe zmluvy o bežnom účet č. XXXXXXXXXXXXX/XXXX s názvom „Smlouva
o bankovních službách,“ medzi Komerčnou bankou a. s. a spoločnosťou K. D. H. zo dňa 06. 05.

2015, pričom konateľom a osobou, ktorá zmluvu podpísala, bol obžalovaný E. E.. Za banku zas
zmluvu podpísala P. M.. Zmluva o prijímaní platobných kariet – platobný terminál pod označením
„Smlouvy o přijímaní platebných karet – platební terminály KB“ zo dňa 06. 11.2014 bola podľa vyjadrenia
tohto zástupcu poškodenej banky, uzatvorená štandardným spôsobom, za spoločnosť K. D. H. ju
podpísal ako konateľ obžalovaný E. E.. Tento predstaviteľ poškodeného nevedel uviesť miesto uzavretia
tejto zmluvy, ale vyslovil predpoklad, že bola uzatvorená na niektorej pobočke Komerčnej banky, a.

s. Zástupca predpokladal, že bola vykonaná štandardne identifikácia účastníka zmluvy. Obsahom
zmluvy boli podmienky o poskytnutí platobných terminálov spoločnosti K. D., H., pričom príloha č. 1
k tejto zmluve obsahovala špecifikáciu súvisiacu s bežným účtom a takisto k tejto zmluve existovala
aj technická príloha, ktorá však obsahovala špecifikáciu pre inštaláciu bankového terminálu. Tento
zástupca poškodenej banky potvrdil pochybenie, že v tejto zmluve chýba dátum jej uzavretia, ale

vyslovil názor, že je pravdepodobné, že zmluva bola uzavretá v novembri 2014, pričom konkrétny dátum
uzatvorenia tejto zmluvy sa ponúkol overiť v systéme Komerčnej banky, a. s., pričom túto skutočnosť
ani dodatočne tento, či ďalší zástupca poškodenej banky neuviedol. Tento predstaviteľ poškodenej
banky, pokiaľ išlo o uzavretie ďalších bankových produktov s touto bankou, opätovne vyslovil svoj
predpoklad, že pri uzatváraní takýchto zmlúv zamestnanec banky riadne overí v obchodnom registri

osobu, ktorá je oprávnená za spoločnosť K. D., s. r. o., konať. Tento právnik poškodenej banky nevedel
uviesť, či pri tejto zmluve bolo umožnené zadávať do terminálu tzv. ručné vstupy. Dodal však, že
prepojeným účtom k zmluve o prijímaní platobných kariet bol účet č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX, pričom
následne došlo k zmene tohto účtu dodatkom k zmluve. Zástupca tejto banky sa však vôbec nevyjadril
k využívaniu platobného terminálu, ako aj k rozsahu transakcií uskutočnených spoločnosťou K. D.

H. v období od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015, pričom odkázal na podanie poškodenej Komerčnej
banky zo dňa 12. 03. 2018, prílohou ktorého boli všetky výpisy z účtu č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX.
Vo vzťahu k nadobudnutiu podozrenia, že ide v danom prípade o podozrivé transakcie; sa podľa
vyjadrenia tohto zástupcu poškodená banka vyjadrila už pred príslušným orgánom polície na území
Českej republiky dňa 16. 07. 2015. Opätovne tento zástupca uviedol, že na základe analýzy týchto

transakcií banka nadobudla podozrenie, že sú tieto transakcie podvodné, keďže v predchádzajúcich
mesiacoch bola na platobnom terminály takmer nulová aktivita, pričom za obdobie dvoch dní od 17.
05. 2015 do 18. 05. 2015 súhrn transakcií presiahol sumu 1.000.000,- Kč. Toto podozrenie nadobudli
aj na základe „stvrzenek,“ ktoré boli podpísané jednou osobou, ako aj vzhľadom na to, že objednávky
na veľké množstvo metrických centov cukru nie sú obvykle platené pomocou platobných kariet, resp.

pomocou niekoľkých platobných kariet, ktorých vydavateľmi boli banky od Austrálie, cez Čínu, až po
USA. Tento zástupca na mnohé otázky položené dožadujúcim súdom pri tomto jeho výsluchu nevedel
zodpovedať. K samotnej výške škody sa vyjadril tento predstaviteľ poškodenej banky v tom smere,
že páchateľ sa v tomto prípade pokúšal previesť prostredníctvom predmetných platobných terminálov
rad podvodných transakcií, celkom vo výške 584.050,- Kč, pričom niektoré transakcie však nezaslali

banke informácie, ale niektoré reklamované transakcie sa podarilo Komerčnej banke a. s. následne
reklamovať, alebo uhradiť spätne z účtu spoločnosti K. D. s. r. o. Vzhľadom k tomu vznikla poškodenej
Komerčnej banke a. s. podľa vyjadrenia tohto zástupcu škoda len vo výške 6.121,- Kč. V takejto
výške si zástupca poškodenej banky uplatnil škodu aj v konaní pred súdom, rovnako ako v písomnom
podaní Okresnému súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24. 10. 2017, pričom zároveň žiadal, aby súd

zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť túto škodu v českých korunách. K tvrdeniu obžalovaného,
že poškodená Komerčná banka a. s. mala platby prostredníctvom tzv. ručného terminálu autorizovať,
ako aj k obhajobe obžalovaného, že do platobného terminálu sa mali platby zadávať v mene euro, nie
vmeneKorunačeská;tentozástupcapoškodenejbankypopreltvrdenieobžalovaného,žebypredmetné
transakcie neboli reklamované. Opätovne tento zástupca tvrdil, že k tomuto sa osobitne písomne vyjadrí,

a to k reklamáciám predmetných platobných transakcií, ako aj k skutočnosti, akým spôsobom ustálila
Komerčná banka výslednú škodu 6.121,- Kč, avšak iba na osobitné vyžiadanie dožadujúceho súdu.Ďalší právny zástupca poškodenej Komerčnej banky a. s., B. B., pred dožiadaným súdom uviedol,
že poškodená banka nedisponuje internou smernicou, na základe ktorej by vyhodnocovala možné
podozrivé transakcie, a ani smernicou týkajúcou sa technických GPRS požiadaviek terminálu,

potrebných na úspešnú realizáciu platieb, ako aj týkajúcou sa spôsobu autorizácie platieb zadávaných
prostredníctvom týchto terminálov. Tento zástupca odkázal na tú skutočnosť, že touto problematiku
sa zaoberá už spoločnosť KB SmartPay, Worldline Czech Republic, s. r. o., Praha 8, Karlín, Česká
republika. Tento zástupca teda opätovne vysvetlil, že útvarom prevencie a podvodov bol po realizácii
platieb v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 daný pokyn k zastaveniu transakcií z dôvodu podozrenia

na podvodné konanie. Ďalej tento zástupca uviedol, že reklamácia platieb prostredníctvom platobných
kariet sa vykonáva prostredníctvom pravidiel Medzinárodnej kartovej asociácie. Opätovne k otázke
spôsobu informovania príjemcov platobných kariet o uskutočnení platobnej transakcie prostredníctvom
GPRS terminálu; keďže podľa vyjadrenia obžalovaného, každý držiteľ platobnej karty by mal dostať
upozornenie SMS správou; odkázal tento zástupca na spoločnosť KB SmartPay, Worldline Czech
Republic, s. r. o., Praha 8, Karlín, Česká republika. Tento zástupca sa ani nevedel vyjadriť k blokácii účtu,

teda k trvaniu obdobia tejto blokácie, a to s ohľadom na uplynutie doby viac ako piatich rokov, ako aj na
výmaz obchodníka z obchodného registra s tým, že túto skutočnosť sa poškodenej banke nepodarilo
zistiť. Tento zástupca uviedol, že prehľad reklamovaných transakcií predstavuje exelová tabuľka, ktorý
tento zástupca pri svojej výpovedi aj predložil. Tento zástupca sa vyjadril, že útvar prevencie a podvodov
nedisponoval žiadnym manuálom alebo smernicou, ktoré by vyhodnocovali podozrivé transakcie. Útvar

prevencie a podvodov v tejto banke zachytil podozrivé transakcie pri štandardnom monitoringu, keď
v prípade určitej miery neštandardnosti transakcií vo vzťahu ku klientovi (obchodníkovi) je následne
vyhodnocované s prihliadnutím na objektívne okolnosti. Opätovne predstaviteľ tejto banky zotrval na
predchádzajúcom vyjadrení banky, že predtým na predmetnom platobnom terminály bola takmer nulová
aktivita a iba za obdobie dvoch dní súhrn čiastok transakcií u spoločnosti MasterCard International

a VISA Diners Club bola vo výške 584.250,- Kč, uskutočnená cez platobné terminály. Na základe
obžalovaným predložených dokladov nadobudla teda banka podozrenie, že išlo o podvodné transakcie
z tých istých dôvodov, ako uviedol predchádzajúci zástupca tejto poškodenej banky. Túto škodu
banka špecifikovala na základe medzinárodnej reklamácie oprávneného držiteľa platobnej karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2015, kedy došlo k vráteniu čiastky vo výške 6.120,84 Kč na

účet držiteľa platobnej karty, keďže držiteľ platobnej karty túto transakciu neurobil, čiže sa jednalo
o podvodnú transakciu. Obchodník bol listom zo dňa 26. 05. 2015 vyzvaný k predloženiu dokumentácie
k transakciám predmetnou platobnou kartou. Keďže obchodník požadované doklady nedoložil, z tohto
dôvodu bol listom banky zo dňa 17. 06. 2015 informovaný o storne transakcie. Z dôvodu nedostatkov
prostriedkov na účte obchodníka, teda debetu, poškodená banka nemohla túto čiastku zaúčtovať na

ťarchu obchodníka a teda jej vznikla škoda vo výške 6.121,- Kč. K tomuto ešte zástupca doplnil, že
celková transakcia bola na čiastku vo výške 6.221,- Kč, avšak čistá čiastka transakcie predstavovala
sumu 6.120,84 Kč, pričom čiastka vo výške 100,216 Kč prestavovala províziu či poplatok, ktorý sa
nevracal. Po zaokrúhlení tak škoda predstavovala sumu 6.121,- Kč. Zástupca tejto banky sa nevedel
vyjadriť k obhajobe obžalovaného, z akého dôvodu si banka na vrub daného účtu č. XXX-XXXXXXXXX/

XXXX nezaúčtovala škodu vo výške 6.121,- Kč., ale uviedol, že v tej dobe bol na danom účte nedostatok
finančných prostriedkov. Pri tejto svojej výpovedi zástupca poškodenej banky predložil viaceré doklady,
tak, ako aj to uvedené v ďalších častiach tohto rozsudku.

Ten istý zástupca banky B. B. pri ďalšej svojej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 11. 05. 2022,

ako aj zo dňa 23. 11. 2022 uviedol, že poškodená Komerčná banka a. s. vykonávala dohľad
nad všetkými transakciami a vyhodnocovala aj možné podozrivé transakcie, ktoré však neupravovali
žiadne smernice tejto banky v predmetnom období. Príslušní zamestnanci možnú neštandardnosť
transakcií posudzovali na základe vlastných skúseností v obdobných prípadoch. V tomto konkrétnom
prípade nadobudla poškodená banka dôvodné podozrenie na možné podvodné konanie s ohľadom na

dramatický nárast veľkého množstva transakcií platobnými kartami oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Útvarom prevencie a podvodov tejto banky bol na to udelený pokyn k zastaveniu platobných transakcií
vzhľadom na dôvodné podozrenie na podvodné konanie, čiže z tohto dôvodu došlo k neuskutočneniu
daných platobných transakcií. Tento predstaviteľ banky sa k samotnej realizácii platieb prostredníctvom
GPRS terminálov nevedel vyjadriť s tým, že ide o technickú záležitosť. Zdôraznil, že agenda GPRS

terminálov prešla z tejto poškodenej banky na spoločnosť Worldline Czech Republic s. r. o., vrátane
odborného personálu. Uviedol, že táto banka ani nedisponuje pracovníkmi, ktorí by dokázali popísať
technické a platobné fungovanie GPRS terminálu. Nárok samotný vo výške 6.120,84 Kč však zostal
naďalej v správe poškodenej Komerčnej banky, a. s., ale v otázke fungovania GPRS terminálov sa užpoškodená Komerčná banka a. s., nemala možnosť vyjadriť, teda, ako konkrétne prebiehalo interné
spracovanie transakcií. Táto vyššie zmienená obchodná spoločnosť prevzala od poškodenej banky aj
agendu autorizácie platieb. Pokiaľ ide o predmetné podvodné transakcie od 17. 05. 2015 do 18. 05.

2015, daný útvar prevencie a podvodov nedisponoval žiadnym interným manuálom alebo smernicou,
ktorá by popisovala sledovanie a vyhodnocovanie podozrivých transakcií. Tento útvar detekoval
v predmetnom období podozrivé transakcie pri štandardnom monitoringu, a potom ich vyhodnocoval
s prihliadnutím k objektívnym okolnostiam. Týmito okolnosťami v prejednávanom prípade teda boli, že
v predchádzajúcich mesiacoch bola nulová aktivita na predmetnom platobnom termináli a následne,

počas obdobia len dvoch dní od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 súhrn čiastok uskutočnených u spoločnosti
MasterCard a VISA Diners Club bol až vo výške 584.250,- Kč prostredníctvom platobných terminálov
GPRS. Obžalovaný pritom predložil poškodenej banke viaceré doklady, teda potvrdenky, faktúru, ako
aj e-mailovú objednávku. Na základe týchto dokladov; keďže všetky potvrdenky boli podpísané jednou
a tou istou osobou; objednávky tohto typu, teda na metrické centy cukrov alebo iné komodity nie
sú obvykle platené prostredníctvom platobných kariet, resp. prostredníctvom viacerých platobných

kariet, ktorých vydavateľmi boli finančné inštitúcie z Austrálie, Číny, Izraela a USA. Reklamácia platieb
daných použitých platobných kariet pritom prebiehala podľa vyjadrenia sa tohto zástupcu podľa pravidiel
Medzinárodnej kartovej asociácie, pričom znením týchto pravidiel ku dňu 18. 05. 2015 už samotná
banka nedisponovala. Samotný proces reklamácie prebiehal u príslušnej spoločnosti, ktorá vydala
predmetnú kartu; teda napríklad VISA alebo MasterCard kartu; a teda vystaviteľ týchto kariet nezávisle

od komerčnej banky rozhodoval na podklade doložených dokladov, či reklamáciu uzná alebo nie.
Klient pritom kontaktoval poškodenú banku ako sprostredkovateľa, u ktorej si uplatnil reklamáciu, avšak
táto samotná reklamácia prebiehala u vydavateľa platobnej karty. Pokiaľ ide o informovanie príjemcov
platobných kariet o uskutočnení platobných transakcií, k tomu sa tento zástupca nevedel vyjadriť vo
vzťahu k danému obdobiu roku 2015. Tento predstaviteľ banky sa len všeobecne vyjadril k tomu, že

v čase jeho výsluchu v konaní pred dožiadaným súdom, už konkrétny držiteľ platobnej karty mohol byť
oboznámený, napríklad potvrdzovacími SMS správami, či inými notifikáciami, napríklad z internetového
bankovníctva, o uskutočnení nejakej takejto platby. K samotnému textu takejto SMS správy sa zástupca
banky vyjadril, že táto môže obsahovať čiastku, ako aj názov obchodníka, ale nevedel to jednoznačne
potvrdiť, s tým, že každá finančná inštitúcia si to nastavuje individuálne. K samotnej blokácii účtu

tento predstaviteľ banky vypovedal; že dňa 18. 05. 2015 bol prednostne GPRS terminál zablokovaný
a následne bol fyzicky vrátený poškodenej Komerčnej banke, a. s.; avšak o tejto skutočnosti v čase
jeho výsluchu pred dožiadaným súdom neexistoval záznam, keďže táto banka v týchto prípadoch
archivuje podklady maximálne v lehote piatich rokov. Tento zástupca ďalej uviedol, že záznam o blokácii
účtu neexistuje aj kvôli tomu, že klient, spoločnosť K. D., už bola aj vymazaná z obchodného registra

ku dňu 16. 01. 2020 a nebol teda dôvod na ďalšie archivovanie potrebných dokladov, týkajúcich sa
tohto klienta. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia škody poškodenou bankou na sumu 6.120,84 Kč, tento
proces predstaviteľ poškodenej banky opísal tak, že na základe medzinárodnej reklamácie oprávneného
držiteľa platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 05. 2015 došlo k vráteniu tejto sumy
poškodenou bankou na účet držiteľa platobnej karty z dôvodu, že držiteľ platobnej karty túto transakciu

nevykonal. Týmto okamihom prešiel nárok z držiteľa platobnej karty na poškodenú banku, ktorá si ho
následne uplatnila voči obchodníkovi. Obchodník bol vyzvaný k predloženiu dokumentácie k transakcii
realizovanou predmetnou platobnou kartou, a to listom zo dňa 26. 05.2015, na ktorú obchodník
nereagoval a teda žiadnu dokumentáciu nepredložil. Z uvedeného dôvodu preto listom zo dňa 17.
06. 2015 banka informovala obžalovaného o storne predmetnej transakcie. Z dôvodu nedostatkov

finančných prostriedkov na účte obchodníka, teda debetu, vznikla teda poškodenej banke škoda vo
výške 6.121,- Kč. Poškodená Komerčná banka a. s. doplnila, že celková predmetná transakcia bola
na čiastku vo výške 6.221,- Kč, pričom čistá čiastka bola v sume 6.120,84 Kč a hodnota 100,16
Kč predstavovala províziu, čiže poplatok, ktorý sa nevracal. Na základe týchto skutočností preto, po
zaokrúhlení, škoda prestavovala sumu 6.121,-Kč. Na záver teda tento predstaviteľ banky dodal, že

poškodenej banke prišla informácia, že zahraničný klient túto platbu nevykonal, teda prehlásil, že ju
neautorizoval;kartová asociáciatútoreklamáciudržiteľaplatobnejkartyuznala;akeďžesumuvhodnote
6.121,- Kč dostala táto asociácia, táto banka mala povinnosť zistiť od obchodníka, či naozaj došlo
k platbe. Tento predstaviteľ poškodenej banky uviedol, že žiadna interná smernica z obdobia od dňa
17. 05. 2015 do dňa 18. 05. 2015 neexistovala a znením pravidiel Medzinárodnej kartovej asociácie

k danému obdobiu poškodená banka už nedisponovala s ohľadom na premlčaciu dobu týchto transakcií.
Zároveň dožiadaný Městský soud v Praze k tomuto výsluchu predstaviteľa poškodenej banky predložil
aj zabezpečený listinný dôkaz v podobe vyjadrenia sa spoločnosti Worldline Czech Republic s. r.
o., v ktorom táto spoločnosť uviedla; že síce prevzala agendu platobných terminálov, ako aj agenduprijímania platobných kariet od poškodenej Komerčnej banky a. s., avšak k danému obchodnému
prípadu sa nevedela vyjadriť. Zároveň poskytla stanovisko, že všetky tieto dokumenty je potrebné si
vyžiadať od poškodenej Komerčnej banky a. s.

Ešte pôvodný právny zástupca Mgr. Havelka v prípravnom konaní, ktorého výpoveď bola oboznámená
v konaní pred súdom ako listinný dôkaz, vypovedal, že zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXXXXX/
XXXX bola uzatvorená dňa 06.05.2015 na pobočke poškodenej banky v meste Kladno medzi bankovou
poradkyňou P. M. a spoločnosťou AIR Komea s. r. o., zastúpenou konateľom, obžalovaným E.. Majiteľom

tohto účtu bola spoločnosť K. D. H. a dispozičné právo k tomuto účtu mal obžalovaný E.. Tento
účet bol dňa 21. 03. 2016 zrušený. Zmluva o prijímaní platobných kariet – platobné terminály KB,
bola uzatvorená dňa 06. 11. 2014, takisto na pobočke Kladno tejto banky, zastúpenou P. T. a D.
P. a touto spoločnosťou K. D. K., zastúpenou konateľom – obžalovaným. Predmetom zmluvy bola
autorizácia a zúčtovanie transakcií uskutočňovaných platobnými kartami elektronicky prostredníctvom
platobných terminálov. Súčasťou zmluvy boli aj príslušné všeobecné obchodné podmienky, ako aj

technická príloha. Tento zástupca banky ďalej tvrdil, že na základe náhľadu do obchodného registra
konateľom spoločnosti mal byť obžalovaný, ale tento nemal s touto bankou uzatvorený žiaden bankový
produkt a ani samotná spoločnosť K. D. H. nemala mať v čase výsluchu tohto zástupcu banky od
tejto banky žiaden produkt. Tento predstaviteľ banky ešte ďalej vysvetlil, že obchodník mal povolené
tzv. ručné vstupy, ktorá transakcia spočívala v ručnom zadávaní údajov o čísle a platnosti platobných

kariet do platobného terminálu s tým, že pri týchto typoch transakcií nie je zadávaný PIN kód. Zástupca
poškodenejbankyzdôraznil,žetýmtospôsobommôžeobchodníkvykonaťautorizácieibavtomprípade,
keď má s držiteľom platobnej karty podpísanú zmluvu, či objednávku, v ktorej držiteľ platobnej karty
poverí banku na zrazenie peňazí zo svojho účtu. K samotnému GPRS terminálu - prenosnému terminálu
sa tento zástupca banky vyjadril, že tento bol dňa 18. 05. 2015 zablokovaný a následne vrátený

poškodenejKomerčnejbanke,a.s.Obžalovanývšaktrvalajnatom,žecelkovávýškatransakciívobdobí
od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 cez tento terminál dosiahla sumu 584.250,- Kč. Opätovne sa vyjadril,
že tieto transakcie vyhodnotila banka pri štandardnom monitoringu ako podozrivé. Na základe výzvy
tejto banky obžalovaný ako predstaviteľ spoločnosti K. D. H. uviedol, že tieto transakcie predstavujú
úhradu kúpnej ceny za cukor obchodnej spoločnosti M. L. - A. H.K. so sídlom na území Rumunskej

republiky. K transakcii pritom klient banky predložil tzv. „stvrzenky,“ faktúru a emailovú objednávku. Tento
poškodený si teda takisto uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 6.121,- Kč, na náhradu ktorej navrhol
zaviazať obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku.

V súdnom konaní bolo vypracované aj odborné vyjadrenie znalcom Ing. Fabiánom z odboru ekonómie

a manažmentu; z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, financie. Podľa tohto odborného vyjadrenia mala
maťspoločnosťK.D.K.spoškodenouD.N.a.s,uzatvorenédvezmluvy.Zmluvouobankovýchslužbách
(„Smlouva o bankovních službách“) uzatvorenou dňa 06. 05. 2015 medzi spoločnosťou K. D., H. a
Komerčnou bankou, a. s. („Komerčná banka, a. s.“) sa podľa tohto odborného vyjadrenia poškodená
Komerčná banka, a. s., zaviazala poskytovať bankové služby, konkrétne prostredníctvom dvoch účtov,

teda Profi účtu (bežného účtu) číslo XXX-XXXXXXXXX/0100 v mene účtu Kč, ako aj prostredníctvom
Profi Sporiaceho účtu Bonus (sporiaceho účtu) číslo XXX-XXXXXXXXX, ako súčasť bežného účtu v
mene Kč. Ďalším bankovým produktom, ktorý mala táto obchodná spoločnosť u poškodenej Komerčnej
banky a. s. bola Zmluva o prijímaní platobných kariet – platobné terminály („Smlouva o přijímaní
platebních karet – platební terminály KB“), ktorou sa poškodená Komerčná banka a. s., zaviazala

uskutočňovať autorizáciu a zúčtovanie transakcií uskutočnených v prevádzkach Obchodníka (K. D.,
s. r. o.) platobnými kartami elektronicky prostredníctvom platobných terminálov, alebo mechanicky
prostredníctvom mechanických snímačov. Táto zmluva pritom podľa bodu 9. mala zrušiť a nahradiť
zmluvu do dňa 22. 08. 2014. Znalec sa teda v tomto odbornom vyjadrení nevedel vyjadriť k tomu,
či ešte pred zmluvou o bankových službách zo dňa 06. 05. 2015, bola uzatvorená aj iná zmluva

na iný bankový účet. Autorizáciu banka podľa tohto znalca vykonávala v zmysle pokynov, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prijímaní platobných kariet. Zúčtovanie transakcií uskutočnených s
použitím platobných kariet vykonávala banka v prospech príslušného účtu. V prílohe č. 1 k zmluve o
prijímaní platobných kariet bol však ako číslo účtu uvedený účet prevádzkarne XXX-XXXXXXXXXX/
XXXX, čo bol iný účet, ako bol bežný účet uvedený vyššie. V odbornom vyjadrení bolo tiež konštatované,

že vzmyslečastiI,bodu7označenéhoako„Porušenípokynůajehodůsledky“pokynov,bolapoškodená
Komerčná banka, a. s.; v prípade akýchkoľvek porušení týchto pokynov, alebo zmluvy, alebo v prípade
reklamácie transakcie platobnou kartou; oprávnená transakciu platobnou kartou nezúčtovať, alebo
odčítať čiastku transakcie platobnou kartou od prebiehajúcich platieb, alebo pokiaľ už bola transakciaplatobnou kartou zaúčtovaná, previesť storno transakcie. V zmysle časti I, bodu 9.1 označeného ako
„Spoločná ustanovení“ pokynov, bola zas táto banka oprávnená v prípade podozrenia na podvodnú
manipuláciu s platobnou kartou, alebo podozrenia na pokus o podvod pri realizácii transakcie platobnou

kartou, ohlásiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. Odborné vyjadrenie upriamilo
pozornosť aj na ten fakt, že v zmysle bodu 3.3 označeného ako „Povinnosti obchodníka“ zmluvy o
prijímaní platobných kariet, bol obchodník, teda spoločnosť K. D., s. r. o., povinná využívať vybavenie
výhradne na zúčtovanie úhrad za tovary a služby uvedené v príslušnom dotazníku. Dotazník žiadateľa
o uzatvorenie zmluvy o prijímaní platobných kariet prostredníctvom Komerčnej banky, a. s. v bode

II. pod slovným vyjadrením „Obchodní údaje provozovny“ v predmete činnosti prevádzkarne uvádzal
predaj potravín, a to konkrétne cukor a olej. V bode V. označenom ako „Hodnocení provozovny“
dotazníkažiadateľaboluvedenýpredpokladanýpriemernýmesačnýobratcezkartyvovýške300.000,00
Kč, predpokladaný počet transakcií prostredníctvom platobných kariet mal predstavovať mesačne
tridsať a predpokladaná priemerná výška nákupu, teda priemerná výška jednej transakcie, zas nemala
presiahnuť sumu 10.000,00 Kč. Znalec v odbornom vyjadrení zodpovedal aj otázku, že v dňoch 17. 05.

2015 a 18. 05. 2015 neprišli žiadne platby na účet č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX spoločnosti K. D., s. r. o.
Nasledujúca platba v prospech uvedeného účtu bola až dňa 19. 05. 2015. Znalec však v tejto súvislosti
zdôraznil, že v prípade realizácie platby prostredníctvom platobnej karty v prospech príslušného účtu
banka pripíše v zmysle bodu 4.3 zmluvy o prijímaní platobných kariet čiastky uskutočnených transakcií
do troch obchodných dní odo dňa uskutočnenia transakcie. Znalec sa opätovne v odbornom vyjadrení

nevedel vyjadriť k blokácii účtu, pričom však informácia o blokácii účtu zo strany poškodenej Komerčnej
banky, a. s. bola uvedená iba vo vyjadrení tejto banky, avšak z toho oznámenia nie je možné zistiť presnú
dobu, kedy mala byť táto blokácia zrealizovaná a ani v akom presne období bol tento účet blokovaný.
Znalec vo svojom odbornom vyjadrení v osobitnej tabuľke uviedol pohyb na bežnom účte spoločnosti
K. D. H. počas obdobia troch mesiacoch existencie tohto účtu, a to konkrétne od mesiaca mája až

do júla roku 2015. V odbornom vyjadrení znalec ďalej skonštatoval, že podľa písomného vyjadrenia
banky označenom ako „Oznámení o skutečnostech nasvědčujícich spáchaní trestného činu“ zo dňa
16. 07. 2015, mali byť transakcie realizované tzv. „ručným vstupom,“ kedy sa ručne zadávajú údaje
o čísle a platnosti platobnej karty do platobného terminálu s tým, že pri týchto transakciách nie je
zadávaný PIN kód. Znalec ešte spresnil, že obchodník môže takýmto spôsobom uskutočniť autorizáciu

iba v tom prípade, pokiaľ má s držiteľom platobnej karty podpísanú zmluvu, alebo objednávku, v
ktorej ho držiteľ platobnej karty poverí k zrazeniu peňazí zo svojho účtu. Podľa odborného vyjadrenia
o tom, že v konkrétnom prípade išlo o tzv. ručné vstupy bola zmienka aj v prílohe vyššie uvedeného
oznámenia označeného ako „seznam transakcí.“ Existencia tzv. „ručného vstupu“ bola obsiahnutá aj
v bode pod označením „Pokyny pro provádění transakcí platebními kartami,“ kde je „ručný vstup“

popísaný ako transakcia, ktorá je uskutočnená ručným zadaním údajov o čísle a platnosti platobnej karty
do platobného terminálu. Vzhľadom aj na námietku obhajcu, znalec vo svojom odbornom vyjadrení aj
uviedol, že v zmysle zmluvy o prijímaní platobných kariet – platobné terminály, sa v zmysle ustanovenia
bodu 1.1 poškodená Komerčná banka a. s. zaviazala uskutočňovať autorizáciu a zúčtovanie transakcií
uskutočnených v prevádzkach obchodníka K. D., s. r. o. platobnými kartami elektronicky prostredníctvom

platobných terminálov, alebo mechanicky prostredníctvom mechanických snímačov. Autorizáciu banka
vykonávala v zmysle pokynov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prijímaní platobných kariet.
Autorizácia je pritom proces, počas ktorého je overovaná platnosť platobnej karty; skutočnosť, či
platobná karta nie je blokovaná alebo „stoplistovaná;“ či je platobná karta určená k uskutočneniu danej
transakcie a či je na účte, ku ktorému bola platobná karta vydaná, dostatok voľných prostriedkov k

úhrade platby. Pri autorizácii sa neoveruje držiteľ karty, pričom výsledok autorizácie platobný terminál
zobrazí na displeji a vytlačí na účtenke. V prípade, že transakcia nie je platobným terminálom povolená,
ďalší postup závisí, podľa tvrdenia tohto znalca, od inštrukcie z platobného terminálu, a to v znení, že
dôjde k zadržaniu platobnej karty, alebo je potrebné kontaktovať autorizačné stredisko. Podľa názoru
znalca išlo o technickú otázku, kde postup pri realizácii bol uvedený vo vyššie uvedených pokynoch.

Podľa odborného vyjadrenia, v prípade, ak banka neautorizuje platbu, nedôjde k žiadnemu poskytnutiu
peňažných prostriedkov a teda neprebehne žiadna transakcia. K ďalšej obrane obžalovaného E.; že
v rámci Európskej únie v roku 2015 v systéme SEPA existovala lehota štrnásť dní na vrátenie peňažných
prostriedkov z banky, ak banka platbu neautorizuje; sa tento znalec v odbornom vyjadrení nevedel
vyjadriť. Znalec; dôvodiac neznalosťou právnej úpravy tohto platobného režimu v iných štátoch; však

v tejto súvislosti poukázal na to, že platby realizované kartou podľa vyjadrenia svedka B. B. B., ako
zamestnanca právneho odboru poškodenej Komerčnej banky, a. s., v protokole o „provedení důkazu
před dožádaným soudem“ zo dňa 11. mája 2022, mali byť vykonané prostredníctvom platobných kariet
finančných inštitúcií z Austrálie, Číny, Izraela, či USA, čo v danom prípade nepredstavovalo SEPA platby.V tejto súvislosti znalec ešte upriamil pozornosť na to, že peniaze z reklamovaných transakcií mala
banka vrátiť, avšak podľa tvrdenia tejto banky, si následne vrátenú čiastku nevedela banka zraziť z
účtu obžalovaného z dôvodu nedostatočného zostatku na bankovom účte. Znalec v odbornom vyjadrení

vysvetlil tiež, že majiteľ platobnej karty, v prípade reklamácie použitia platobnej karty, reklamuje použitie
platobnej karty v zmysle inštrukcií banky, ktorá mu platobnú kartu vydala, t. j. u svojej banky, v zmysle jej
pokynov. Znalec sa však nevedel vyjadriť k tomu, ako konkrétne postupuje banka, ktorá vydala platobnú
kartu, pri ktorej je reklamovaná transakcia a aké konkrétne listiny sa v prípade takejto reklamácie
vyžadujú z dôvodu, že ide o interné procesy jednotlivých bánk, v danom prípade bánk dokonca z krajín

mimo Európskej únie, konkrétne aj z Izraela, z Číny či z Austrálie. V súdnom spise sa pritom, podľa
vyjadrenia znalca v odbornom vyjadrení, síce nachádza reklamácia transakcie zo dňa 08. 05. 2015 na
hodnotu transakcie vo výške 6.221,00 Kč, avšak iné reklamácie sa už v spise nenachádzali. Znalec
v odbornom vyjadrení ešte bližšie ozrejmil, že na základe v súdnom spise uvedených bankových výpisov
z účtu č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX spoločnosti K. D., s. r. o. za obdobie od 06. 05. 2015 do 31. 12. 2015
došlo k stornu síce viacerých realizovaných úhrad, avšak podstatné boli v podstate dve storná, a to zo

dňa11.06.2015vsume7,871,20Kč,akoajzodňa11.06.2015vovýške7.969,59Kč.Podľaznaleckého
posudku, po poslednom storne dňa 02. 09. 2015 bol zostatok na účte 334.193,39 Kč, dňa 30. 09. 015,
s dátumom transakcie dňa 09. 10. 2015, došlo k zúčtovania viacerých výberov z účtu s označením
„výber ATM“, kedy sa v tento deň vybralo 291.332,79 Kč. Znalec sa však konkrétne k týmto transakciám
nevedel vyjadriť, či ide teda o reálny výber z bankomatu. Znalec však zdôraznil, že bankové operácie

označené poškodenou bankou ako „podozrivé transakcie“, ktoré boli aj uvedené v spise, nevedel tento
znalec priradiť s realizovanými stornami. Po tomto období až do dňa 30. 11. 2015 boli zúčtované iba
bežné bankové poplatky za vedenie účtu, či oznámenia prostredníctvom SMS správ, pričom dňa 10. 11.
2015bolzostatoknaúčtevovýške42.517,60Kč.Dňa30.11.2015došlokvýberuhotovostizbankomatu
vo výške 42.000,00 Kč s tým, že zostatok účtu po tomto výbere bol vo výške 339,60 Kč. V priebehu

mesiaca december 2015 došlo ešte k dvom transakciám platobnou kartou, konkrétne k úhradám, a takto
sa zostatok účtu; po týchto transakciách a zúčtovaní bankových poplatkov; dostal do debetu; teda do
mínusu vo výške 47,67 Kč. Znalec sa však nevedel vyjadriť k tomu, ako sa následne uzatvoril účet.
K samotnej špecifikácii výšky škody sa znalec v odbornom vyjadrení vyjadril, že v protokole o „provedení
důkazu před dožádaným soudem“ zo dňa 11. mája 2022 bolo uvedené, že na základe medzinárodnej

reklamácie držiteľa platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 05. 2015 došlo k vráteniu
čiastky vo výške 6.120, 84 Kč zo strany Komerčnej banky na účet držiteľa platobnej karty, z dôvodu,
že tento držiteľ platobnej karty túto transakciu neuskutočnil. V žiadosti o vykonaní storna na základe
reklamácie bolo však už uvedené číslo účtu obchodníka XXX- XXXXXXXXXX s tým, že uvedené storno
malo byť schválené dňa 11. 06. 2015 a prevedené dňa 12. 06. 2015. Poškodená Komerčná banka, a. s,

si následne uplatnila túto čiastku voči obchodníkovi. Vzhľadom k tomu, že obchodník, podľa vyjadrenia
zástupcutejtopoškodenejbankysnímspísanomprotokole,nepredložilnavýzvutejtopoškodenejbanky,
a.s.,žiadnudokumentáciu,došlokstornuuvedenejtransakcie.Podľavyjadreniazástupcubankyvtomto
protokole, z dôvodu nedostatku prostriedkov na účte obchodníka, nemohla banka túto čiastku zúčtovať
a vznikla jej tak škoda vo výške 6.121 Kč. Zároveň z protokolu vyplývalo, že s touto transakciou bola

spojená provízia, čiže poplatok vo výške 100,16 Kč, ktorý sa však nevracal. Znalec teda uzavrel, že v
prípade, pokiaľ by sa banke nepodarilo zúčtovať vyššie uvedenú čiastku vo výške 6.120,84 Kč, bolo by
možné túto čiastku považovať za škodu pre poškodenú Komerčnú banku, a. s. V súvislosti s tvrdením
poškodenej Komerčnej banky, a. s.; že sa jej nepodarilo zúčtovať sumu, ktorú si poškodená banka
uplatnila v tom súdnom konaní, teda v sume 6.121,- Kč, na vrub účtu spoločnosti K. D. H.; znalec A.

E. vo svojom odbornom vyjadrení poukázal na to, že v protokole o „provedení dukazu před dožádaným
soudem“zodňa11.mája2022bolouvedené,žepoškodenáKomerčnábanka,a.s.,zdôvodunedostatku
prostriedkov na účte obchodníka, nemohla zúčtovať čiastku vo výške 6.121 Kč. Podľa priloženého
oznámenia poškodenej banky o storne transakcie vo výške 6.120,84 Kč zo dňa 17. 06. 2015; a to
konkrétne druhej strany tohto oznámenia; malo byť uvedené storno na základe údajov o „provedeném

účtování“ zaúčtované dňa 12. 06. 2015. Na základe výpisu z účtu č. 3, a to konkrétne s dátumom výpisu
zo dňa 09. 07. 2015, boli realizované dve storná s dátumom 11. 06. 2015, ale s dátumom dňa 12.
06. 2015 s čiastkou 6.120,84 Kč nebolo zaúčtované žiadne storno. Znalec však vo svojom odbornom
vyjadrení ešte poznamenal, že tieto dve realizované storná, obe zo dňa 11. 06. 2015, však mali rovnaký
variabilný symbol, konštantný symbol, ako aj špecifický symbol, ako je uvedené v danom oznámení.

Na záver teda znalec v tomto odbornom vyjadrení zhrnul, že od dňa 11. 06. 2015 boli realizované na
bankovom účte č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX do 30. 09. 2015 iba debetné operácie, t. j. odpísania z účtu
vo forme poplatkov za oznámenie SMS správami, poplatkov za vedenie účtu ako aj za platobné karty,
teda storná, ku ktorým sa znalec už skôr vyjadril vo svojom odbornom vyjadrení. Zostatok účtu k dňu11. 06. 2015 bol vo výške 554.535,69 Kč, ku dňu 25. 09. 2015, pričom od dňa 26. 09. 2015 do dňa 29.
09. 2015, keď nebol žiaden pohyb, bol zostatok účtu 334.190,89 Kč. Dňa 30. 09. 2015 došlo, okrem
zúčtovaniu poplatkov, k viacerým transakciám platobnou kartou, výberom z ATM, pričom zostatok účtu k

30. 09. 2015 bol vo výške 42.689,10 Kč. Dňa 30. 11. 2015 došlo k transakcii platobnou kartou, k výberu
z bankomatu vo výške 42.000 Kč a zostatok ku dňu 30. 11. 2015 bol tak vo výške 339,60 Kč. V priebehu
mesiaca december 2015 došlo ešte k dvom transakciám, úhradám platobnou kartou a zostatok účtu, po
týchto transakciách a zúčtovaní bankových poplatkov, sa dostal do debetu, teda mínusu vo výške 47,67
Kč. Na základe takýchto vyššie uvedených zistení nie je zrejmé, z akého dôvodu bol v oznámení o storne

transakcie uvedený ako dátum účtovania deň 12. 06. 2015, keď reálne vo výpisoch z účtu priložených
v súdnom spise sa takáto transakcia a v takejto sume ani nenachádzala, a zároveň, z akého dôvodu,
ak tento dátum účtovania nepredstavoval reálne storno transakcie, nebolo reálne storno prevedené do
dňa 30. 11. 2015, dokedy bol podľa výpisov z účtu na účte dostatočný zostatok

Znalec A. E. vo veci vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, kedy najprv uviedol, že sa nevie jednoznačne

vyjadriť, či terminály POS a GPRS terminály sú totožné, keďže ide o technickú záležitosť, a teda nie
o ekonomickú záležitosť. Podľa vyjadrenia tohto znalca v konaní pred súdom, len príslušná banka môže
zodpovedať, v akých prípadoch sa dá použiť mechanický snímač a v akých prípadoch zas platobný
terminál. Vzhľadom na ten fakt; že neexistoval doklad o reklamácii platby vo výške 544.000,- Kč a či teda
bolo možné ustáliť, že boli uskutočnené nejaké transakcie pripísaním na účet v dňoch od 17. 05. 2015

do 18. 05. 2015; čiže, či je možné overiť, či nejaké platby boli reálne aj pripísané na účet spoločnosti K.
D. H. v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015; sa znalec vyjadril tak, že v danom prípade na zvyšnú
sumu neboli vykonané reklamácie držiteľov platobných kariet. Podľa vyjadrenia znalca došlo k stornu
pripísaných platieb na bankový účet z toho dôvodu, že samotná banka v rámci výkonu dohľadu nad
podvodnými transakciami dospela k záveru, že by mohlo ísť o nejakú podvodnú transakciu. Znalec tiež

poukázal na to, že na tom bežnom bankovom účte č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX bola pripísaná nejaká
suma, avšak neskôr táto suma bola stornovaná, avšak zároveň mnohokrát nesúhlasia sumy s tým, že
jednotlivé sumy sa tak nedajú spárovať. Zároveň znalec upriamil pozornosť na ten fakt; že reklamovaná
čiastka, ktorá mala byť škodou, mala byť v sume 6.120,84 Kč; avšak banka uvádzala, že hodnota
tejto transakcie bola 6.221,- Kč s tým, že tento poplatok alebo províziu si poškodená banka nebude

uplatňovať ako škodu, pričom tento poplatok predstavoval sumu 100,16 Kč. Podľa vyjadrenia znalca boli
zaúčtované transakcie ako plusové, teda príchodzie, v období od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015 s tým,
že tieto platby mohli byť reálne pripísané na účet až po uplynutí troch obchodných dní; pričom jeden
obchodný deň zodpovedá jednému pracovnému dňu; a to odo dňa uskutočnenia transakcie. Znalec teda
pripustil tú možnosť, že v dňoch od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015 mohli byť pripísané na účet klienta

banky transakcie, ktoré sa prostredníctvom platobných kariet uskutočnili v dňoch od 17. 05. 2015 do
18. 05. 2015. Znalecky sa podľa vyjadrenia tohto znalca nedalo potvrdiť a teda preukázať, či platby,
ktoré boli reálne pripísané v dňoch od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015, predstavovali platby, ktoré sa
uskutočnili v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015. Na jednoznačné zodpovedania tejto otázky by
museli byť, podľa vyjadrenia tohto znalca, k dispozícií platobné terminály, prostredníctvom ktorých sa

uskutočnili tieto transakcie, a to v podobe účteniek z týchto platobných terminálov. Z výpisu z bežného
účtu K. D. s. r. o. pritom podľa vyjadrenia tohto znalca vyplývalo, že v dňoch od 19. 05. 2015 do dňa
20. 05. 2015 boli pripísané v prospech účtu vyššie platby, v sume napríklad 104.883,74 Kč až po sumu
202.289,84 Kč, s tým, že k týmto sumám je potrebné pripočítať aj sumu s dátumom 07. 05. 2015 vo
výške 6.120,84 Kč. Znalec však zdôraznil, že len zo samotných súm, bez ďalších dokladov, nie je možné

zistiť, či tieto platby boli uskutočnené práve v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 a z akých účtov
boli tieto platby uskutočnené. Takisto skutočnosť, či tieto platby boli realizované prostredníctvom kariet
finančných inštitúcii Austrálie, Číny, Izraela, USA, znalec nemohol jednoznačne potvrdiť; avšak poukázal
na to, že z praxe má vedomosť o tom, že tieto platby z týchto inštitúcií sa pripíšu na bankové účty bánk
na území krajín Európskej únie oveľa neskôr. Vzhľadom na výšku pripísaných platieb v období od 19.

05. 2015 do 20. 05. 2015 na účet spoločnosti K. D. H. a vzhľadom na storná; ktoré boli vykonané dňa
02 .09. 2015, pričom len dve storná boli vykonané dňa 11. 06. 2015; z tohto účtu v období od 06. 05. 2015
do 31. 12. 2015 v najvyššej výške 46.464,- Kč; ako to bolo uvedené v tabuľke na strane 12 odborného
vyjadrenia tohto znalca; to znalec považoval za neobvyklé. V súvislosti so skutočnosťou; či na uplatnenú
výšku škody v sume 6.121,- Kč je postačujúce len vyjadrenie právneho zástupcu poškodenej Komerčnej

bankya.s.v„Protokole“predtzv.dožiadanýmsúdomzodňa11.05.2022;vktoromzástupcatejtobanky,
svedok B. B. uviedol, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo z dôvodu nepredloženia
dokumentácie k transakcií realizovanou predmetnou platobnou kartou „Obchodníka“ v určenej lehote,
došlo k stornu predmetnej transakcie; pričom zas pre nedostatok finančných prostriedkov na účtenemohla poškodená Komerčná banka, a. s. túto čiastku zúčtovať na ťarchu obchodníka, čím jej vznikla
ňou uplatnená škoda v sume 6.120,84 Kč; znalec uviedol, že táto banka na jednej strane tvrdí, že sumu
6.120,84Kčsinemohlazraziť;pričomvoznámeníostornezodňa17.06.2015,uvedenomvpríloheč.13

jeho odborného vyjadrenia, banka oznámila klientovi, teda obchodníkovi K. D., s. r. o., že došlo k stornu
transakcie vo výške 6.120,84 Kč, pričom na druhej strane uvedeného oznámenia bol uvedený dátum
zúčtovania tejto transakcie deň 12. 06. 2015. Znalec však uviedol, že nevie znalecky posúdiť, z akého
dôvodu sa takáto transakcia, čiže storno, vo výpisoch z bankového účtu v uvedenom období vôbec
nenachádza. Z týchto skutočností teda podľa názoru znalca vyplýval rozpor medzi tvrdením banky, že

nebolo možné realizovať storno a oznámením banky zaslaného klientovi K. D. o realizovanom storne.
Dňa 11. 06. 2015 boli podľa vyjadrenia znalca realizované dve storná, avšak výška týchto dvoch storien
nezodpovedala čiastke 6.120,84 Kč, išlo pritom o čiastku 7.871,20 Kč a čiastku v sume 7.969,59 Kč.
Znalec pritom zdôraznil, že len zo skutočnosti; že nejaká platba bola pod nejakým variabilným symbolom
realizovaná s tým, že bol použitý rovnaký variabilný, konštantný a špecifický symbol; nemohol znalec
vyvodiť nejaký odborný záver o tom, že jedno z tých dvoch storno platieb zo dňa 11. 06. 2015 bolo vo

výške 6.120,84 Kč a že sa to týkalo práve tohto storna. Zároveň podľa presvedčenia tohto znalca by
nezodpovedal ani dátum, keďže bankou bolo oznámené, že dané storno sumy 6.120,84 Kč malo byť
realizované dňa 12. 06. 2015. Zároveň znalec ešte upriamil pozornosť na ten fakt, že do dňa 30. 11.
2015 bol podľa poskytnutých výpisov na účte dostatočný zostatok finančných prostriedkov na to, aby
sa do uvedeného dátumu mohlo zrealizovať storno vo výške 6.120,84 Kč, pokiaľ nedošlo k stornu tejto

sumy ešte pred dátumom 30. 11. 2015. Znalec ešte zdôraznil, že tento zostatok je reálny ku dňu 29.
11. 2015; pretože dňa 30. 11. 2015 došlo k transakcii platobnou kartou, a to k výberu z bankomatu vo
výške 42.000,- Kč; pričom po uvedenom výbere bol na tomto účte už nedostatok finančných prostriedkov
na úhradu tohto storna, ale bol ešte kladný zostatok finančných prostriedkov na tomto účte. Znalec
bol dotazovaný aj na jeho znalecké zistenie; že podľa dokumentu zo dňa 17. 06. 2015, označeného

ako „Provedené účtovaní na účtu číslo: XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17. 06. 2015 (č. l. 637),
došlo k storno transakcii na sumu 6.120,84 Kč dňa 12. 06. 2015; pričom podľa výpisu z účtu č. 3 zo
dňa 09. 07. 2015, boli realizované dve storná s dátumom 11. 06. 2015, ale s dátumom 12. 06. 2015
a s čiastkou 6.120,84 Kč nebolo zaznamenané žiadne účtovanie v podobe storna. Znalec takéto svoje
znalecké zistenie vysvetlil tak, že jednotlivé pohyby na účtoch nepreukazovali, že by došlo k stornu sumy

6.120,84 Kč a že by bola vykonaná nejaká transakcia na tomto účte, zodpovedajúca takémuto stornu.
Z uvedeného dôvodu znalec považoval tvrdenie banky o vykonaní takéhoto storna za rozporné s tým,
že jediným dokladom preukazujúcim vykonanie takéhoto storna a v takejto výške bolo iba oznámenie
banky klientovi zo dňa 17. 06. 2015. Oznámenie je však podľa vyjadrenia tohto znalca len dokladom,
že mala byť vykonaná nejaká storno transakcia vo výške 6.120,84 Kč, avšak v bankových výpisoch

klienta reálne táto storno transakcia nebola zúčtovaná. Pokiaľ ide o fakt, že klient K. D. H. mal mať aj
iné účty ako bežný účet; jeden vedený ako Profi sporiaci účet Bonus, ako aj účet k zmluve o prijímaní
platobných kariet č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX; a či prípadne táto storno transakcia vo výške 6.120,84
Kč nemohla byť pripísaná na nejaký iný účet klienta, týkajúci sa platobných kariet; znalec poukázal na
to, že samotná banka v oznámení o vykonaní storno transakcie zo dňa 17. 06. 2015 uviedla, že táto

storno transakcia sa mala uskutočniť na účet č. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX; teda znalec sa nevedel
vyjadriťktomu,čitátostornotransakciabolavykonanánainomúčte,hoctohoistéhoklienta.Znalecvšak
v tejto súvislosti poukázal na to, že tento účet s posledným trojčíslím 207 bol uvedený pri tomto klientovi
vZmluveoprijímaníplatobnýchkariet–platobnéterminályKB,pričomznalecpoukázalnatúrozpornosť,
že táto zmluva nahradzovala zmluvu zo dňa 22. 08. 2014 a zmluva o bankových službách na účet XXX-

XXXXXXXXX/0100 bola uzavretá dňa 06. 05. 2015, čiže z toho vyplýva, že zmluva o platobných kartách
bola uzavretá skôr, ako bola uzavretá samotná zmluva o bankových službách, z čoho podľa vyjadrenia
znalca vyvstáva otázka, či pred uzavretím týchto zmlúv bola uzavretá ešte nejaká iná zmluva o zriadení
bankového účtu medzi Komerčnou bankou a. s. a klientom K. D., s. r. o. Postup banky pri vyhodnotení
transakcií klienta K. D. H.. G. U. ako podvodných, opísal tento znalec tak; že vychádzajúc z vyjadrení

zástupcu poškodenej banky B. B., ako aj predchádzajúceho právneho zástupcu tejto poškodenej banky
B. M. a zdôrazňujúc, že ide o poskytnuté vysvetlenie len samotnou bankou; po pripísaní týchto platieb
na účet klienta banka nadobudla podozrenie o tom, že ide o podvodné transakcie a z tohto dôvodu si od
klienta K. D. H. vyžiadala doklady k týmto transakciám. Tento klient poskytol banke jednotlivé doklady,
ktoré podľa tvrdenia banky boli podpísané jednou a tou istou osobou, teda tieto transakcie vyhodnotili

ako podvodné a vzápätí na to vykonali storná s tým, že ešte pred vyžiadaním si dokladov od klienta,
tento účet klienta zablokovali, aby preverili legálnosť platieb, avšak po doložení dokladov zo strany
klienta ich táto poškodená banka vyhodnotila ako podvodné. V súvislosti s argumentáciou poškodenej
banky; odkazujúcou vo viacerých výpovediach svojich zástupcov na pravidlá Medzinárodnej kartovejasociácie; znalec zdôraznil, že tieto pravdivá si stanovuje každá spoločnosť, ktorá poskytuje karty, teda
napríklad Mastercard, či Visa Card, a tieto pravidlá nemajú súvis s prejednávanou vecou, pokiaľ ide
o podvodné transakcie zo dňa 17. 05. 2015 až 18. 05. 2015, ani pokiaľ ide o ustálenú výšku škody

poškodenou Komerčnou bankou a. s. v sume 6.120,84 Kč. Jedinou podstatnou okolnosťou z týchto
pravidiel bola podľa vyjadrenia znalca tá ich časť, v ktorej bolo uvedené, ako má klient postupovať
v prípade akýchkoľvek porušení týchto pokynov alebo zmluvy, pričom v prípade reklamácie bola táto
banka oprávnená transakciu platobnou kartou nezúčtovať, alebo odpočítať túto čiastku transakcie
platobnou kartou od prebiehajúcich platieb, alebo pokiaľ už transakcia bola zaúčtovaná platobnou

kartou, previesť storno transakcie. Znalec poukázal na odpoveď pod č. 3 svojho odborného vyjadrenia,
v ktorej odpovedi uviedol, že jedna časť zmluvy o bankových službách medzi poškodenou Komerčnou
bankou a. s. a klientom K. D., H., niesla názov „porušení pokynů a jeho důsledky;“ a ktorá časť bola
v podstate prevzatá z týchto pravidiel Medzinárodnej kartovej asociácie. Reklamácia platby v sume
6.120,84 Kč bola pritom, podľa vyjadrenia tohto znalca, reálne vykonaná dňa 08. 05. 2015, s odkazom
aj na prílohu č. 11 svojho odborného vyjadrenia, kde bola táto reklamácia zaznamenaná v anglickom

jazyku. Znalec v súvislosti s možnosťou; či našiel nejakú pochybnú transakciu, teda bankovú operáciu,
na základe ktorej by banka bola oprávnená uskutočniť storno; sa vyjadril, že z bankových výpisov nie
je možné určiť, či je niečo pochybné, alebo nie je pochybné a z výpisov na účte znalec vie zistiť len
plusové a mínusové transakcie. Pokiaľ ide o odlišné čísla účtu; ktoré uviedol vo svojom odbornom
vyjadrení znalec A. E. a ktoré obžalovaný namietal vo svojom písomnom podaní k tomuto znaleckému

dokazovaniu, adresovanom priamo súdu až po pôvodnom vypočutí znalca A. E. v konaní pred súdom;
znalec zotrval na tom, že existovali dva rôzne čísla účtov. Znalec doplnil, že na žiadosť súdu, týkajúcej
sa existencie dvoch odlišných účtov, zástupca poškodenej banky uviedol, že oba tieto čísla účtu patrili
spoločnosti K. V., H., avšak na žiadosti banky o storne platbe bolo uvedené iba jedno číslo účtu.
Znalec sa nevedel pritom vyjadriť k tomu, na základe akých skutočností poškodená Komerčná banka, a.

s. dospela k tomuto číslu účtu s tým, že takisto znalec zotrval na tom, že v ten deň, teda dňa 12. 06. 2015,
nebolo uskutočnené storno platby v takej výške, akú uvádzala táto poškodená banka. Znalec zotrval,
aj na výslovnú otázku obhajoby, na tom, že v dňoch 17. 05. 2015 a 18. 05. 2015 neprišli žiadne platby
na účet XXX-XXXXXXXXX/XXXX a ani transakcia vo výške 6.121,- Kč v daný deň nebola zaúčtovaná
s tým, že táto transakcia bola zaúčtovaná dňa 07. 05. 2015; aj keď nie v takej výške, aká bola uvedená

samotnou bankou, teda v sume 6.120,84 Kč, pričom táto suma bolo bez poplatku vo výške 100,16
Kč. Znalec zotrval aj na tom, že táto suma nebola vrátená a z uvedeného dôvodu si preto poškodená
Komerčná banka a. s. uplatňovala v trestnom konaní aj túto škodu. Tento znalec aj v súvislosti so svojím
konštatovaním v odbornom vyjadrení, že zostatok účtu ku dňu 30. 09. 2015 bol v sume 42.689,10 Kč,
uviedol, že ešte do dňa 30. 11. 2015 bol na účte dostatok finančných prostriedkov na vrátenie týchto

finančných prostriedkov klientovi. Znalec predostrel vo svojom odbornom vyjadrení aj to, že na základe
reklamácie zo dňa 08. 05. 2015 došlo k vráteniu čiastky 6.120,84 eur s tým, že táto storno platba reálne
zúčtovaná nebola. Znalec ešte aj doplnil, že v oznámení banky o realizácii tohto storna bolo uvedené, že
došlo k storno platbe, ale reálne sa takéto storno vo výpise klienta nenachádza. Znalec svoje vyjadrenie
uvedené pod bodom 18 odborného vyjadrenia; že v prípade, ak by sa poškodenej banke nepodarilo

zúčtovať vyššie uvedenú čiastku vo výške 6.120,84 Kč, bolo by možné túto čiastku považovať za škodu
pre Komerčnú banku; vysvetlil tak, že to predstavuje len jeho hypotézu a opätovne poukázal na to, že
do dátumu 30. 11. 2015 bol dostatok finančných prostriedkov na danom účte a nevedel teda vysvetliť,
z akého dôvodu nedošlo k vráteniu čiastky vo výške 6.120,84 Kč klientovi tejto banky. Znalec zotrval
aj na svojom vyjadrení, že škoda vyčíslená samotnou poškodenou Komerčnou bankou, a. s., sa nedá

jednoznačne ustáliť. Znalec teda ďalej uviedol, že pokiaľ by nedošlo k vráteniu tejto sumy poškodenou
Komerčnou bankou a. s. klientovi, pričom banka by nemala reálne možnosti stiahnuť, čiže vrátiť tieto
finančné prostriedky klientovi, tak by reálne takáto škoda mohla vzniknúť. V tejto súvislosti však znalec
poukázal na rozpornosť dôkazov, jednak to bolo oznámenie banky o realizovaní storna a jednak ten
fakt, čo bolo reálne zúčtované z bankového účtu, keďže sa tam reálne takéto zúčtovanie nenachádzalo.

Znalec teda nevedel vysvetliť ani dôvod, pre ktorý poškodená banka zasielala klientovi oznámenie
orealizáciistornavovýške6.120,84Kč.Znalecďalejuviedolajto,žeokremjednejreklamácieoznačenej
ako „A.“ zo dňa 08. 05. 2015, iné reklamácie v listinných podkladoch banky nezistil. Znalec nevedel
zidentifikovaťúdajeoprijatýchplatbáchpodľajednotlivýchkarietaovrátenýchfinančnýchprostriedkoch,
resp.orealizovanýchstornáchpodľajednotlivýchkariet,keďženabankovomvýpisetakétočiastkyneboli

rozpísané. Znalec tiež poukázal na to, že tieto potvrdenky; označené ako „stvrzenky pro obchodníka;“
nezodpovedajú jednotlivým pohybom na účte klienta. Znalec sa nevedel vyjadriť, z akého dôvodu
banka v čase súdneho konania už nedisponovala údajmi o období blokácie bankového účtu. Znalec
nevedel zodpovedať otázky samotného obžalovaného, a tvrdil, že tieto by musela zodpovedať samotnápoškodená banka. K označeniu banky pod označením „výber ATM,“ sa znalec vyjadril, že by malo ísť
o výber z bankomatu. Znalec zotrval aj na svojom stanovisku v odbornom vyjadrení zo dňa 08. 03. 2023,
že tieto transakcie boli podozrivé z toho dôvodu, že všetky tieto platby boli halierové a bankomaty takéto

platby by ani nemali vydávať. Znalec zotrval aj na tom fakte; v súvislosti s tvrdením obžalovaného, že
malo dôjsť k výberu peňazí aj z jeho zablokovaného účtu s jeho dodatkom, že ani neexistuje informácia
o dobe blokácii účtu; že takúto informáciu obžalovaného ani nie je možné overiť, avšak znalec tvrdil, že
zo zablokovaného účtu sa pravdepodobne nedajú vybrať peniaze. Znalec sa pritom nevedel vyjadriť ani
k ďalšiemu dotazu obžalovaného, že platba prebehla prostredníctvom platobnej karty, pričom obchodník

nepoznal bankové číslo účtu s tým, že poznal len číslo karty a teda, či je možné vrátiť platbu priamo na
bankový účet, alebo sa musí vrátiť iba na číslo karty. K tvrdeniu obžalovaného, týkajúceho sa pokynov
na používanie platobných kariet, sa tento znalec vyjadril tak, že vydavatelia platobných kariet vydávajú
takéto pokyny v rozsahu aj tisíc strán, ale každá jednotlivá banka si z týchto pokynov vyberie iba tú časť,
ktorá zodpovedá danému produktu, ktorý táto banka ponúka a podľa toho, ako je táto karta obmedzená;
teda banka nepoužije celý rozsah tisíc strán pokynov.

V prípravnom konaní pred príslušným policajným orgánom Českej republiky boli zabezpečené viaceré
doklady a to: „Smlouva o bankovních službách“ na bežný účet č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX, ako aj
sporiaci účet č. XXX-XXXXXXXXX zo dňa 06. 05. 2015, „Smlouva o přijímaní platebních karet –
platební terminály KB, bez uvedenia dátumu, ktorou súčasťou bola aj technická příloha– specifikace pro

instalaciplatebníhoterminálu,akoajpreddavkováfaktúravystavenáprespoločnosťM.L.H..A.nasumu
812.160,00 Kč. V rámci trestného konania vedeného na území Českej republiky boli zabezpečené ešte
ďalšie listinné dôkazy a to „oznámení o skutečnostech nasvědčujících spáchaní trestného činu“ zo dňa
16. 07. 2015, pokyny Komerčnej banky a. s. pro provádění transakcí platebními kartami, „DOTAZNÍK
žadatele o uzavření smlouvy o přijímaní platebních karet prostředníctvím Komerční banky a. s.“, ďalej aj

„stvrzenky pro obchodníka,“ úplný výpis z Obchodního rejstříku vedeného Městským soudem v Praze
na spoločnosť K. D. H., ako aj výpisy periodické na č. účtu XXX-XXXXXXXXX/0100, ako aj prehľad
transakcií držiteľov platobných kariet z rôznych štátov sveta prostredníctvom tzv. ručného vstupu, či aj
oznámenia banky obžalovanému..

V súdnom konaní boli, okrem iného, zabezpečené opätovne výpisy z bankového účtu majiteľa účtu K. D.
s. r. o. u poškodenej Komerčnej banky a. s. za obdobie od mesiaca mája roku 2015 do decembra roku
2015, ako aj výpisy z bežného účtu tejto obchodnej spoločnosti v O., a. s. V súdnom konaní boli opätovne
zabezpečené obe zmluvy, ktoré boli uzavreté obžalovaným s poškodenou bankou, ako aj všeobecné
obchodné podmienky, ktoré boli zabezpečené už v rámci prípravného konania. Zástupca poškodenej

Komerčnej banky a. s. pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 19. 03. 2021 predložil viaceré
doklady, a to exelovú tabuľku obsahujúcu súhrn platieb, dokument s označením „CARDHOLDER
STATEMENT“ zo dňa 08. 05. 2015, výpis z Card Management Systému pre transakciu vo výške 6.221,-
Kč, žiadosť o dokumentáciu transakcií PK zo dňa 26. 05. 2015, vyjadrenie banky k blokácii prostriedkov
na bežnom účte, „Žádost o provedení storna,“ zo dňa 12. 06. 2015, ako aj dokument označený ako

„Provedené účtovaní na účtu číslo :XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX.

V súdnom konaní bol oboznámený aj spis Špecializovaného trestného súdu Pezinok č. PK-1T/5/2018;
a to predovšetkým ako prvostupňové, tak aj druhostupňové rozhodnutie vyhlásené v danej trestnej veci,
ako aj rozhodnutia o väzobnom stíhaní obžalovaného v tejto trestnej veci; či aj správa Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci vedenej na tomto súde pod č. Rvp 1479/2021, týkajúca sa rozhodovania
vo veci ústavnej sťažnosti obžalovaného E., ako aj ďalšieho právoplatne odsúdeného H. D. a ktorá mala
byť podaná vo vyššie uvedenej trestnej veci Špecializovaného trestného súdu Pezinok.

Súd na základe nižšie uvedených úvah, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, nemal vôbec
za preukázané, že či sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu.

Podstatažalovanejtrestnejčinnostivprejednávanomprípademalaspočívaťpritomvtom,žeobžalovaný
ako predstaviteľ obchodnej spoločnosti K. D. H. mal tesne po založení si svojho bankového účtu

u poškodenej Komerčnej banky, a. s., v dňoch 17. 05. 2015 až 18. 05. 2015, prostredníctvom tzv.
ručného vstupu cez POS terminál autorizovať platby v celkovej výške 1.323.750, Kč, pričom platby
v sume 584.050, Kč boli poškodenou bankou povolené, avšak neskôr tieto transakcie, vyhodnotenétouto bankou ako podozrivé, boli zablokované, okrem platby v sume 6.121,00 Kč, ktorú si ako výšku
spôsobenej škody uplatnila aj poškodená banka.

Súd pritom musel najprv ozrejmiť údaje a náležitosti zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou
obžalovaného K. D. s. r. o. a poškodenou bankou.

Na základe vykonaného dokazovania tak súd ustálil, že obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti
K. D. H. mal s poškodenou Komerčnou bankou, a. s., uzatvoriť najprv zmluvu o bankových službách

zo dňa 06. 05. 2015 a na základe ktorej zmluvy bol touto bankou tejto spoločnosti založený jeden
bežný účet pod označením „Profi účet“ pod č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX, ako aj sporiaci účet vedený pod
označením „Profi sporiaci účet Bonus “ pod č. XXX-XXXXXXXXX. Zároveň táto obchodná spoločnosť
obžalovaného mala s poškodenou bankou uzatvorený aj ďalší bankový produkt na podklade zmluvy
o prijímaní platobných kariet – platobné terminály KB. V súvislosti so zmluvou o prijímaní platobných
kariet – platobné terminály, je však potrebné zdôrazniť, že v tejto zmluve nebol výslovne uvedený dátum

uzatvorenia tejto zmluvy medzi obžalovaným ako predstaviteľom obchodnej spoločnosti a poškodenou
bankou. Je potrebné poukázať aj na ten fakt, na ktorý poukázal pri svojom znaleckom dokazovaní
aj samotný znalec A. E., že v tejto zmluve; konkrétne pod bodom 9.8 tejto zmluvy; bolo uvedené,
že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zároveň zrušuje a nahradzuje zmluvu zo dňa 22.
08. 2014. Splnomocnenec poškodenej banky B. K. M. pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom

dňa 24. 05. 2018; k čomu sa však už osobitne nevyjadroval nasledujúci zástupca tejto banky B. B.;
tvrdil, že táto zmluva by mala byť uzatvorená dňa 06. 11. 2014, túto okolnosť mal pritom záujem
overiť v bankovom systéme, avšak ani pri neskorších výpovediach zástupcov tejto banky neboli takéto
vyjadrenia zástupcu tejto banky podložené inými dokladmi preukazujúcimi tvrdenia banky o dátume
uzatvorenia tejto zmluvy. Vzhľadom na takéto zmluvné ustanovenie teda znalec poukázal na ten fakt,

pričom to považoval za sporné, že či ešte pred uzatvorením zmluvy o bankových službách zo dňa 06. 05.
2015 bola uzatvorená medzi touto obchodnou spoločnosťou a bankou aj iná zmluva na iný bankový účet.
Zo samotného dátumu uzatvorenia týchto zmlúv pritom vyplýva, ako keby samotná zmluva o prijímaní
platobných kariet – platobné terminály KB, bola uzavretá ešte skôr ako samotná zmluva o bankových
službách, pričom to by mohlo nasvedčovať tomu, že prípadne bola s touto obchodnou spoločnosťou

s poškodenou bankou uzavretá iná zmluva o bankových službách, ešte skôr, ako vyššie zmienené dve
zmluvy. Aj samotný obžalovaný už pri svojej prvej výpovedi v rámci konania pred súdom dňa 17. 01.
2018 a ani pri svojich ďalších výpovediach pritom neuvádzal, že by pred danou zmluvou o bankových
službách zo dňa 06. 05. 2015 mal uzatvorenú s touto poškodenou bankou ešte nejakú inú zmluvu. Takto
preukázané okolnosti samotného vzniku zmluvných vzťahov medzi poškodenou bankou a spoločnosťou

obžalovaného tiež vyvolávajú pochybnosti o samotnom procese uzatvorenia týchto zmlúv medzi danou
obchodnou spoločnosťou obžalovaného s poškodenou Komerčnou bankou a. s.

Zároveň je potrebné zvýrazniť aj ten fakt, že súčasťou vyššie zmienenej zmluvy o prijímaní platobných
kariet – platobné terminály, bola aj Príloha č. 1 k tejto zmluve, v ktorej zmluve bol uvedený aj súvisiaci

bankový účet pod č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že na túto
okolnosť upozornil pri svojom znaleckom dokazovaní aj znalec A. E., ktorý poukazujúc na existenciu
tohto účtu sa však nevedel vyjadriť k tomu, či tento účet uvedený v prílohe č. 1 bol nejakým interným
spôsobom prepojený s bežným účtom tohto klienta pod č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX, alebo ide o nejaké
odlišné účty a dochádza tak k istým nezrovnalostiam medzi stornami na účte č. XXX-XXXXXXXXXX/

XXXX a účtom pod č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX. Súd však ešte v súvislosti s takýmto tvrdením znalca
A. E. dodáva, že zo samotného znenia tejto prílohy č. 1 k danej zmluve o prijímaní platobných kariet
prostredníctvom platobných terminálov KB, nie je zrejmé, na aký účel a z akého dôvodu bol tomuto
klientovi, spoločnosti K. D. H., okrem bežného účtu, ako aj sporiaceho účtu, zriadený ďalší bankový
účet. Súčasťou tejto zmluvy bola aj technická príloha, teda špecifikácia pre inštaláciu platobného

terminálu, ktorá však obsahovala len pokyny na inštaláciu tohto platobného terminálu. Zároveň zo
zabezpečených listinných dôkazov mal súd za overené, že tomuto klientovi poškodená banka poskytla
aj pokyny na vykonávanie transakcií platobnými terminálmi, vrátane uvedenia druhov platobných kariet,
prostredníctvom ktorých mohol obchodník tieto transakcie vykonávať. Pôvodný zástupca poškodenej
banky - B. M. pritom pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom tvrdil, že akákoľvek zmena týchto

zmlúv sa mohla uskutočniť len na základe dodatkov.

Nemožno pritom pri posudzovaní naplnenia objektívnych znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, teda na dokázanie tej skutočnosti, či obžalovaný už pri uzatváraní samotných zmluvnýchvzťahov, teda pri poskytovaní údajov obžalovaným poškodenou bankou, neuviedol túto finančnú
inštitúciudoomylu,nezohľadniťajinéokolnosti,vrátaneďalšíchpodstatnýchnáležitostítohtozmluvného
vzťahu medzi obchodníkom a bankou. V bode tejto zmluvy o prijímaní platobných kariet prostredníctvom

platobného terminálu; pod označením č. 3.3., nesúcom názov ako „Povinnosti obchodníka;“ bolo pritom
výslovne uvedené, že obchodník je povinný využívať vybavenie výhradne na zúčtovanie úhrad za tovary
a služieb uvedené v príslušnom dotazníku s tým, že obchodník nesmie využívať zariadenie k zúčtovaniu
tretích strán. V samotnom dotazníku, a to konkrétne pod bodom II., označenom ako „Obchodní údaje
provozovny,“ bolo zas výslovne zakotvené, že tento platobný terminál sa poskytuje obchodníkovi na

účely predaja potravín, a to konkrétne cukru a oleja. V bode V. toho dotazníka, nesúcom názov
„Hodnocení provozovny,“ bol stanovený aj predpokladaný priemerný mesačný obrat prostredníctvom
platobných kariet v sume 300.000,00 Kč, tiež predpokladaný počet transakcií v počte 30, ako aj
predpokladanú priemernú výška nákupu, čiže priemernú výška jednej transakcie, v sume 10.000,- Kč.
Na posúdenie reálnosti vykonania samotných transakcií, teda aj skutočného uskutočnenia samotného
predaja a odvozu cukru podnikateľského subjektu obžalovaného jeho odberateľovi, súd prihliadal aj

na ďalšie listinné dôkazy. V prvom rade je potrebné poukázať na zabezpečenú preddavkovú faktúru
č. XXXX-XXX zo dňa 15. 05. 2015 vystavenú medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a vyhotovenú
v anglickom jazyku, a to medzi K. D. H. a M. L. – A. H., na platby v súhrnnej výške 812.160,00 Kč, ktorá
formálne by mala preukazovať, že medzi týmito obchodnými spoločnosťami aj existoval nejaký zmluvný
obchodnoprávny vzťah, aj keď, či sa táto preddavková faktúra premietla aj do reálneho uskutočnenia

nejakého obchodu, nedokazuje. Zároveň samotné vykonanie transakcií by mali preukazovať potvrdenky
vyhotovené platobným terminálom, ako aj prehľad platieb uskutočnených prostredníctvom daného
platobného terminálu s uvedeným vydavateľských bánk, z ktorých listinných dôkazov aj vyplývalo,
či dané platy uskutočnené prostredníctvom tohto terminálu, boli pripísané na účet obžalovaného ako
obchodníka, alebo boli tieto platby zamietnuté, či prípadne neuskutočnené z iných dôvodov.

V tejto súvislosti nemožno nezdôrazniť, že poškodená Komerčná banka a. s.; ktorá bola opakovane
prostredníctvom svojich predstaviteľov pred dožiadaným súdom vyzývaná na predloženie ďalších
potrebných dokladov vyžadovaných znalcom A. E., ktorý na podanie odborného vyjadrenia považoval
do doby predloženia mu spisového materiálu na účely vypracovania ním vykonávaného znaleckého

dokazovania zabezpečené listinné dôkazy, ako aj výsluchy vyššie uvedených zástupcov banky, za
nedostatočné; predložila len čiastočne ďalšie podklady, z ktorých vychádzal znalec pri vypracovaní
svojho odborného vyjadrenia. Znalec teda uviedol vo svojom odbornom vyjadrení, že na základe výpisov
z bankového účtu obchodníka č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX sa ani nedalo preukázať, že v dňoch od 17.
05. 2015 do 18.05.2015 boli reálne aj pripísané nejaké platby v prospech tohto účtu, keďže konkrétne

v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 neprišli na bankový účet obchodnej spoločnosti K. D. H. žiadne
platby. Znalec ešte doplnil, že nasledujúca platba v prospech tohto účtu bola pripísaná až dňa 19. 05.
2015. Znalec dokonca ani na základe priloženej tabuľky; ktorú predložil zástupca poškodenej Komerčnej
banky, s. r. o. pri svojom výsluchu dňa 19. 03. 2021; nevedel zistiť, že by sa reálne mali uskutočniť vo
vyššie vymedzenom rozhodnom období platby v prospech účtu obchodníka, ktoré poškodená banka

vyhodnotila ako podozrivé a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či aj prípadne v dňoch od 17. 05. 2015 do
18. 05. 2015 boli vôbec uskutočnené platby v takej výške, ako to uvádzala vo svojich vyjadreniach táto
finančná inštitúcia.

Samotný proces vyhodnotenia daných bankových transakcií ako podvodných vysvetľovala táto banka

tak, že v rámci prevencie podvodných transakcií mala táto banka vytvorený osobitný „Útvar prevencie
a podvodov,“ ktorý v rámci svojej štandardnej monitorovacej činnosti nadobudol podozrenie, že išlo
o podvodné transakcie. Na základe nadobudnutia takéhoto podozrenia, síce najprv poškodená banka
povolila transakcie v celkovej výške 584.050,00 Kč; pričom predchádzajúci zástupca tejto banky v rámci
prípravnéhokonania-B.M.prisvojomvýsluchuuvádzal,žebymaloísťosumu584.250,00Kč;následne

však tieto finančné prostriedky banka zablokovala. Banka pritom nadobudnutie svojho podozrenia
o podvodnosti týchto transakcií odôvodnila tým, že od založenia daného bankového účtu dňa 06. 05.
2015 neboli na účte klienta žiadne pohyby finančných prostriedkov a následne počas obdobia dvoch dní
súhrn transakcií presiahol sumu 584.250,00 českých korún. Právny zástupca tejto poškodenej banky
uviedol, že išlo o dramatické zvýšenie transakcií prostredníctvom konkrétnych platobných kariet, čo

bolo hlavným dôvodom na posúdenie týchto transakcií bankou ako podvodných. Neskôr si banka od
obžalovaného ako konateľa spoločnosti K. D. H. vyžiadala potrebné doklady; ktoré pritom uvádzal aj
samotný tento obžalovaný vo svojich výpovediach v konaní pred súdom a ktoré podľa svojej výpovede
mal obžalovaný aj v čase ich vyžiadania predložiť banke; čo poškodená banka aj potvrdila; avšak bankazistila, že v prípade tzv. „stvrzenek,“ ktoré boli vyhotovené príslušným platobným terminálom, mali byť
podpísané jednou a tou istou osobou. Obžalovaný; čo pritom opätovne potvrdila aj samotná poškodená
banka; predložil aj ďalšie doklady, a to emailové objednávky, faktúry, či doklady pod označením CMR,

teda doklady o vývoze tovaru do iného štátu. Zároveň banka v súvislosti so svojím podozrením
zvýraznila, že úhrady platieb na základe objednávok na nákup, či predaj takého množstva cukru v takých
vysokých cenách sa v obchodnom styku neuskutočňujú prostredníctvom platobných kariet, a to dokonca
prostredníctvom platobných kariet vydaných aj vydavateľmi mimo územia Európy, teda konkrétne od
Austrálie, cez Čínu, až po USA.

Znalec A. E. síce neskôr pri svojom výsluchu v konaní pred súdom dňa 02. 12. 2022 pripustil; že zo
skutku obžaloby je síce zrejmé, aj keď v podstate takéto svoje tvrdenie ničím nepodložil, že v danom
prípade na zvyšnú sumu neboli vykonané reklamácie držiteľov platobných kariet, pričom k stornám
pripísaných platieb na bankovom účte došlo z toho dôvodu, že samotná banka v rámci výkonu dohľadu
nad podvodnými transakciami dospela k záveru, že by mohlo ísť o nejaké podvodné transakcie. Znalec

však v tejto súvislosti zvýraznil, že na tomto bežnom bankovom účte č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX mohla
byť pripísaná aj nejaká suma, avšak neskôr táto suma bola stornovaná, avšak znalec poukázal na tú
okolnosť, že tieto jednotlivé sumy sa mnohokrát ani nedajú spárovať. Na druhej strane však znalec
ako vo svojom odbornom vyjadrení, tak predovšetkým pri svojej výpovedi, poukázal ešte na ten fakt,
že v období od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015 boli pripísané nejaké prichádzajúce platby na tento

účet s tým, že reálne tieto platby mohli byť pripísané na účet až po uplynutí troch obchodných, teda
troch, pracovných dní. Poukazujúc na príslušné zmluvné ustanovenia zmluvy o prijímaní platobných
kariet – platobné terminály mohli byť totiž platby pripísané na príslušný bankový účet až po uplynutí
troch obchodných, čiže pracovných, dní. Ani zo samotných súm týchto platieb; či už samostatne, alebo
v ich súhrne; sa pritom podľa vyjadrenia tohto znalca nedalo zistiť, či tieto platby sa reálne uskutočnili

v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 a z akých konkrétnych účtov boli tieto platby vykonané. Znalec
pritom pri svojej výpovedi pripustil len tú teoretickú možnosť; teda nevedel to s jednoznačnou istotou
potvrdiť, ale ani vyvrátiť; že v dňoch od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015 mohli byť pripísané na účet klienta
banky transakcie, ktoré prostredníctvom platobných kariet prebehli ešte v dňoch od 17. 05. 2015 do
18. 05. 2015. Znalec však zdôraznil, že sa nedá potvrdiť a ani preukázať, či platby, ktoré boli reálne

pripísané v dňoch od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015 predstavovali konkrétne tie platby, ktoré sa uskutočnili
v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015, a na preukázanie tejto skutočnosti by bolo potrebné preveriť
konkrétne platobné terminály, prostredníctvom ktorých sa uskutočnili tieto transakcie, a to predovšetkým
v podobe účteniek z týchto platobných terminálov. V tejto súvislosti však nemožno prehliadnuť, že
poškodená banka od počiatku súdneho konania nielenže riadne nespolupracovala a neposkytovala

potrebnú súčinnosť na predkladanie vyžadovaných listinných dôkazov, ale že predstaviteľ tejto finančnej
inštitúcie, opakovane, pri svojom výsluchu argumentoval tým, že v čase uskutočnenia týchto transakcií
ani nebol zamestnancom tejto banky a vzhľadom na archivačnú, či skartačnú dobu v trvaní piatich
rokov, sa príslušná dokumentácia ani nenachádzala u poškodenej banky. Zástupca poškodenej banky
B. B. však pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 19. 03. 2021 výslovne uviedol, že agenda

problematiky platobných terminálov bola prevedená na spoločnosť KB SmartPay Worldline Czech
Republic s. r. o, avšak táto spoločnosť sa vyjadrila, že žiadnou takouto agendou nedisponuje. Súd
sa teda domnieva; že pokiaľ táto poškodená inštitúcia, napriek opakovaným výsluchom ich zástupcu
pred dožiadaným súdom, riadne neposkytovala potrebnú súčinnosť, a ktorá banka od začiatku súdneho
konania aj opakovane namietala procesný postup súdu pri predvolávaní zástupcu tejto poškodenej

banky pred slovenský súd; že zabezpečenie týchto platobných terminálov je absolútne nereálne, a to
aj prípadne za účelom ich podrobenia sa znaleckému dokazovaniu z príslušného odboru a odvetvia.
Pokiaľ išlo o doklady vystavené týmito platobnými terminálmi, tieto boli súčasťou spisu.

V prípade vyčíslenia samotnej výšky škody poškodeným subjektom treba predovšetkým uviesť, že ako

vznik tejto škody, príčinná súvislosť spôsobenej škody so spôsobeným trestným činom, tak aj samotná
hodnota tejto škody; predstavuje základný predpoklad spáchania daného trestného činu podvodu. Túto
sumu spôsobenej škody táto poškodená banka vyčíslila na výšku 6.221,00 Kč s tým; že suma vo
výške 100,16 Kč predstavovala províziu, či poplatok, ktorý sa nevracia; teda celková výška škody;
ktorá mala vzniknúť tejto banke a ktorú sumu si poškodená banka aj uplatnila v rámci tzv. adhézneho

konania v konaní pred súdom; mala teda predstavovať sumu 6.121,00 Kč. Súd však pri vyčíslení tejto
škody zistil viaceré nezrovnalosti. Predovšetkým reálne túto škodu poškodená banka nevedela nijakým
spôsobom bližšie špecifikovať, a to dokonca ani samotný dôvod vzniku tejto škody. Táto banka len
najprv všeobecne uviedla, že prostredníctvom platobného terminálu sa podarilo uskutočniť podvodnétransakcie, celkovo až v sume 584.050,00 Kč, avšak niektoré reklamované transakcie sa podarilo
poškodenej Komerčnej banke, a. s. vyreklamovať, alebo spätne uhradiť z účtu spoločnosti K. D. H.,
na základe čoho by výsledná škoda pre túto poškodenú banku predstavovala sumu 6.121,00 Kč.

Znalec však skonštatoval, že jednotlivé transakcie, ktoré banka vyhodnotila ako „ podozrivé,“ ani neboli
odzrkadlenévovýpisochzbankovéhoúčtu.Neskôrsabližšiekvzniku,akoajkvyčísleniutejtoškodytáto
poškodená banka vyjadrila tak, že na základe medzinárodnej reklamácie oprávneného držiteľa platobnej
kartyč.XXXXXXXXXXXXXXXXzodňa08.05.2015,došlokvráteniukonkrétnejsumyvovýške6.120,84
Kč na účet držiteľa tejto platobnej karty, keďže držiteľ tejto platobnej karty túto transakciu neurobil a teda

išlo o podvodnú transakciu. Týmto okamihom teda nárok prešiel na poškodenú banku. Obchodník, teda
obžalovaný, bol následne touto poškodenou bankou písomnou výzvou zo dňa 26. 05. 2015 vyzvaný
na predloženie dokumentácii k tejto transakcii, avšak obchodník túto transakciu potrebnými dokladmi
nedoložil. Z tohto dôvodu, teda nepreukázania reálnosti tejto transakcie, bol listom zo dňa 17. 06.
2015 obchodník informovaný o storno transakcie. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte
obchodníka, teda debetu, tak poškodená banka nemohla túto čiastku zaúčtovať.

Ustanovený znalec však vyvrátil takéto tvrdenia zástupcu poškodenej banky, a to predovšetkým jej
vyjadrenie, že si ňou uvedenú výšku škody táto banková inštitúcia nemohla zraziť z toho dôvodu, že na
danom účte bol nedostatok finančných prostriedkov. Znalec pritom zdôraznil, že od dňa 11. 06. 2015
boli na bankovom účte klienta realizované do 30. 09. 2015 už iba debetné operácie. K samotnému

stavu finančných prostriedkov na účte klienta K. D. H., sa znalec vyjadril tak, že zostatok účtu k 11.
06. 2015 bol v sume 554.535,69 Kč s tým, že ku dňu 25. 09. 2015 nebol na účte žiaden pohyb a
zostatok na účte tak bol v sume 334.190,89 Kč. Dňa 30. 09. 2015 boli zúčtované viaceré výbery z účtov
v celkovej výške 291,332,79 Kč s tým, že po tomto dátume bol zostatok v sume 42.689,00 Kč. Dňa
30. 11. 2015 došlo k transakciám platobnou kartou, teda k výberu z bankomatu v sume 42.000,00 Kč

a tak zostatok ku dňu 30. 11. 2015 bol vo výške 339,60 Kč. V priebehu mesiaca decembra roku 2015
došlo ešte k dvom transakciám platobnou kartou, pričom po týchto transakciách a zúčtovaní bankových
poplatkov, sa dostal účet do debetu (mínusu) v sume 47,67 Kč. Za rozhodujúce však súd považoval aj
to zistenie znalca v odbornom vyjadrení, či ním prezentované pri jeho výpovedi v konaní pred súdom, že
transakcie, ktoré banka označila ako „podozrivé,“ nevedel znalec priradiť s realizovanými stornami. Dňa

30. 11. 2015 bol totiž vykonaný výver hotovosti z bankomatu v sume 42.000,00 Kč s tým, že v priebehu
mesiaca decembra roku 2015; tak, ako to už bolo aj vyššie uvedené; došlo ešte k dvom transakciám
platobnoukartou,aažpouskutočnenítýchtoplatobnýchtransakciísadostalúčetobchodníkadodebetu,
teda do mínusu, a to konkrétne v sume 47,67 Kč. Na základe takýchto zistení teda znalec uzavrel, že
až do dňa 30. 11. 2015, pričom neskôr to upravil na deň 29. 11. 2015, bol teda dostatok finančných

prostriedkov na účte klienta na uskutočnenie storno transakcie v celkovej sume 6.221,00 Kč. Pokiaľ išlo
ešte o obhajobnú argumentáciu obžalovaného, ktorý až v štádiu súdneho konania predložil výpisy z účtu
spoločnosti K. D. H. v O. na území Slovenskej republiky, znalec skonštatoval, že tieto výpisy pokrývali
obdobie od dňa 27. 06. 2014 do dňa 19. 01. 2015 a teda vôbec nespadali ani do toho obdobia, kedy
sa mali uskutočniť podozrivé transakcie v dňoch 17. 05. 2015 a 18. 05. 2015, teda takúto obhajobnú

argumentáciu obžalovaného ani nebolo možné, podľa názoru znalca, preveriť.

Podstatný bol ďalej, podľa vyjadrenia znalca, ešte aj ten fakt, že podľa žiadosti o vykonanie storna na
základe reklamácie držiteľa platobnej karty mala byť vykonaná storno transakcia na číslo obchodníka
č. XXX – XXXXXXXXXX, schválená dňa 11. 06. 2015 a prevedená dňa 12. 06. 2015. Na základe

oznámenia poškodenej Komerčnej banky a. s., zo dňa 17. 06. 2015, malo byť však uvedené storno
finančných prostriedkov prevedené na účte obchodníka pod. č. XXX-XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol
založený ako bežný účet spoločnosti K. D., H., a teda, nie na ďalších účtoch vedených u tejto banky
pre daného obchodníka; čiže či už na sporiacom účte vedeného pod č. XXX-XXXXXXXXX, ako aj
prípadne na ďalšom účte uvedenom v Prílohe č. 1 k zmluve o prijímaní platobných kariet – platobné

terminály pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takáto storno transakcia sa však nijakým spôsobom nielenže
neodrazila na danom bežnom bankovom účte, ale ani na sporiacom bankovom účte, či prípadne na
účte obžalovaného zriadenom v prílohe č. 1 k zmluve o prijímaní platobných kariet, platobné terminály.
K samotnému priebehu tejto storno transakcie teda súd poznamenáva, že podľa bankového výpisu
na daný bežný účet zo dňa 09. 07. 2015 mali byť realizované len dve storná s dátumom dňa 11. 06.

2015, ale s dátumom dňa 12. 06. 2015 a s čiastkou 6.120,84 Kč, nebolo vykonané žiadne storno. Dané
storná platby zo dňa 11. 06. 2015 bolo jedno vo výške 7.871,20 Kč a druhé v sume 7.969,59 Kč. Zo
zmluvných ustanovení právnych vzťahov s obžalovaným ako klientom banky však nepochybne vyplýva,
že v prípade porušenia pokynov banky alebo reklamácie transakcie platobnou kartou je príslušná bankaoprávnená transakciu platobnou kartou nezúčtovať, alebo odčítať čiastku transakcie platobnou kartou,
alebo už pokiaľ transakcia platobnou kartou bola zúčtovaná, previesť storno transakcie. Znalec pritom
ešte poukázal na ten fakt, že ani samotný pohyb finančných prostriedkov na bežnom účte obžalovaného

ako klienta banky nenasvedčoval tomu, že by sa reálne takáto storno transakcia v sume 6.120,84 Kč
aj uskutočnila a jediným dôkazom preukazujúcim takéto odčítanie platby na ťarchu účtu obžalovaného
ako klienta banky bolo len samotné oznámenie banky obžalovaného zo dňa 17. 06. 2015.

Ďalšia pochybnosť podľa názoru znalca predstavovala aj rozpornosť vo vyjadreniach banky; keď na

jednej strane tvrdí, že pre nedostatok finančných prostriedkov na účte nemohla túto čiastku zúčtovať na
ťarchu obchodníka a z tohto dôvodu jej mala vzniknúť škoda v sume 6.120,84 Kč; avšak na druhej strane
banka v ňou zaslanom oznámení o storne zo dňa 17. 06. 2015 oznámila klientovi; teda obchodníkovi
K. D., H.; že malo dôjsť k stornu transakcie vo výške 6.120,84 Kč a to dňa 12. 06. 2015. Znalec však
takéto skutočnosti považoval za rozporné. Znalec však vo svojom odbornom vyjadrení, a v nadväznosti
na to aj pri svojom výsluchu v konaní pred súdom, doplnil ešte tento fakt o ďalšiu okolnosť, že obe

tieto zrealizované storná zo dňa 11. 06. 2015 mali síce totožný variabilný, konštantný, ako aj špecifický
symbol, ale znalec toto svoje zistenie vysvetľoval tým, že len z tohto nie je možné vyvodiť, že by niektorá
z týchto dvoch storno transakcií sa týkala čiastky 6.120,84 Kč a že by sa takéto storno transakcie
práve týkali storno platby zo dňa 12. 06. 2015. Znalec teda na záver zhrnul a považoval to za sporné,
z akého dôvodu bol v oznámení o storne transakcie uvedený ako dátum účtovania deň 12. 06. 2015,

keď reálne vo výpisoch z účtu obžalovaného sa nielenže takáto transakcia, ale ešte ani v takej sume, ani
nenachádza; a z akého dôvodu, pokiaľ tento dátum účtovania nepredstavoval reálne storno transakcie,
nebolo reálne storno prevedené do 30. 11. 2015; reálne do dňa 29. 11. 2015; teda do obdobia, keď bol
podľa výpisu z účtu spoločnosti K. D. H., na tomto účte ešte dostatočný zostatok na vykonanie takejto
storno transakcie.

Vo vzťahu k vykonaným reklamáciám však nemožno opomenúť ten fakt, že v období od 19. 05. 2015
až do dňa 20. 05. 2015 boli pripísané v prospech bankového účtu klienta poškodenej banky tri platby
vo výraznejšej sume, a to jedna vo výške 104.883,74 Kč, druhá v sume 259.036,80 Kč, ako aj tretia
platba v sume 202.289,84 Kč. K týmto prijatým platbám však nemožno ani priradiť storno transakcie,

ktoré boli uskutočnené počas doby existencie tohto bankového účtu, teda iba dve vykonané v dňoch 11.
06. 2015 vo vyššie uvedených sumách, ako aj v súhrnom počte deviatich transakcií vykonaných dňa 02.
09. 2015, a to šesť vo výške 23.232,00 Kč, jedna v sume 7.840,80 Kč, jedna vo výške 26.136,00 Kč,
ako aj jedna posledná v sume 46.464,00 Kč. Z týchto znaleckých zistení, vychádzajúcich zo samotného
výpisu z bankového účtu, však možno ustáliť, že už samotný ako počet týchto troch vyššie prijatých

platieb nezodpovedá samotnému počtu storno transakcií; a to dvoch zo dňa 11. 06. 2015, tak aj deviatich
realizovaných dňa 02. 09. 2015; ako aj samotnej sume; tak aj dokonca súhrnnej výške týchto transakcií.
Zároveň nezodpovedá nielenže suma prijatých platieb, tak ani suma storno transakcií, či už pri jednej
platbe, tak ani pri súhrne týchto platieb. Súhrnná výška týchto storno transakcií uskutočnených dňa
11. 06. 2015, ako aj zo dňa 02. 09. 2015, vo výške 235.673,59 Kč; nezodpovedá ani jednej z troch

prijatých platieb vo výrazne vyššej sume v období od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015, a to jednej v sume
104.883,74 Kč, druhej vo výške 259.036,80 Kč, ako aj tretej v sume 202.289,84 Kč. Pokiaľ obžalovaný
poukázal ešte aj na nejakú inú reklamáciu platby zo dňa 08. 05. 2015, k tejto sa znalec vyjadril tak,
že táto reklamácia by ani nemala mať žiadny súvis s transakciami uvedenými v skutku obžaloby; ktoré
poškodená banka vyhodnotila ako podozrivé; keďže tieto mali byť vykonané v dňoch od 17. 05. 2015

do 18. 05. 2015; teda táto reklamácia mala byť vykonaná ešte pred samotným uskutočnením týchto
podvodných transakcií. Súd preto takýto obhajobný argument obžalovaného považoval za nedôvodný.
S poukazom už aj na vyššie uvedené nezrovnalosti sa preto súd už bližšie ani nezaoberal námietkou
obžalovaného, na základe akých skutočností nadobudla poškodená banka vedomosť o tom, ktoré platby
má stornovať, keď tieto platby ani neboli reklamované, okrem reklamácie jednej platby obsiahnutej

vdokumentevyhotovenomvanglickomjazykuoznačenomako„CARDHOLDERSTATEMNT“zodňa08.
05. 2015. Za nedôvodnú súd pritom považoval aj námietku obžalovaného, že daný platobný terminál mu
bol poskytnutý na bankový účet; síce s obžalovaným nesprávne uvedeným číslom, a to pod správnym
číslom: XXX-XXXXXXXXX/XXXX; a nie na číslo účtu, opätovne s chybne uvedeným číslom účtu
obžalovaným, a teda pod správne uvedeným číslom účtu obžalovaného: XXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

Napodklade znaleckéhodokazovaniapritomsúddokoncaaninevedelustáliť,kedypresneapoakúdlhú
dobu boli tieto finančné prostriedky na účte obžalovaného blokované. Podľa vyjadrenia predstaviteľa
poškodenej Komerčnej banky, a. s., bol ihneď dňa 18. 05. 2015 prednostne GPRS terminál zablokovanýavpodstatebolokamžiteajodovzdanýtejtobanke.Lenzosamotnéhovyjadreniabankysapritom,podľa
vyjadrenia tohto znalca, nedalo zistiť ani obdobie blokácie bežného účtu obžalovaného danou bankou.
Na základe vyššie prezentovaných úvah súdu však nebolo znaleckým dokazovaním ani preukázané, že

by v období od 17. 05. 2015 do dňa 18. 05. 2015 bola pripísaná na bankový účet vôbec nejaká finančná
čiastka, korešpondujúcou so sumou, ako uviedla samotná poškodená banka, zodpovedajúca sume
podozrivých transakcií. Od takéhoto znaleckého zistenia, teda nepreukázania samotného pripísania
platieb na bežný účet obžalovaného ako klienta banky, sa následne odvíja aj zistenie, či bolo vôbec
možné preukázať; či, kedy presne a v akej sume; boli tieto finančné prostriedky na bežnom účte

obžalovaného ako klienta banky aj reálne zablokované a kedy a v akej konkrétnej sume boli následne
tieto platby vrátené aj osobám, ktoré takéto platby mali vykonať. Nie je pritom ani dokázané, pričom túto
skutočnosť namietal aj samotný obžalovaný, na základe akých prípadne interných smerníc, či pokynov
banky, ako aj či len na podklade nadobudnutia podozrenia banky o podvodnosti daných transakcií,
bola vykonaná blokácia finančných prostriedkov. Banka mala teda podľa svojho vlastného vyjadrenia
najprv povoliť, a následne aj zablokovať, platby v sume 227.000,00 Kč. Takéto finančné prostriedky

by mali byť následne vrátené majiteľom bežných účtov, ktoré dané platby realizovali. Obžalovaný
pritom namietal, pričom aj znalecké dokazovanie sa touto problematikou zaoberalo, že či reálne boli
dané platby, ktoré mali by vyhodnotené bankou ako podozrivé, aj reklamované osobami, ktoré mali
takéto platby aj uskutočniť. Podľa predstaviteľa poškodenej Komerčnej banky a. s., mala reklamácia
prebiehať podľa pravidiel Medzinárodnej kartovej asociácie s tým, že takéto reklamácie sa uplatňujú

utýchspoločností,ktoréplatobnékartyvydaliasamotnýdržiteľplatobnejkartymoholnazákladezistenia
takejto neoprávnenej platby kontaktovať poškodenú Komerčnú banku. a. s., avšak samotná reklamácia
prebiehala u vydavateľa tejto platobnej karty. Súd však na podklade všeobecne dostupných odborných
poznatkov dospel k záveru, že na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov poškodenou bankou
osobe, ktorá ich mala poskytnúť, nie je potrebné, aby samotný držiteľ platobnej karty, ktorý mal tieto

platby aj realizovať, tieto platby aj výslovne reklamoval. Je zrejmé, že držiteľovi platobnej karty môžu byť
finančné prostriedky vrátené aj na základe nejakého opatrenia banky; teda, keď banka sama dospeje
k názoru, že tieto transakcie z nejakého dôvodu neboli vykonané držiteľmi či majiteľmi týchto platobných
kariet, pričom samotný držiteľ tejto platobnej karty o takejto platbe ani nemusí mať vedomosť, teda ich
z dôvodu neznalosti ani nemusí reklamovať.

Obžalovaný E. svoje obhajobné argumenty, vynímajúc už vyššie uvedené obhajobné argumenty, či
námietky, prezentoval nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v osobitných písomných podaniach
adresovaných súdu, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj ustanovený znalec A. E.. Tento obžalovaný
teda uvádzal na svoju obhajobu, že jediným usvedčujúcim dôkazom bolo iba vyjadrenie poškodenej

Komerčnej banky a. s.; že neexistujú žiadne reklamácie od zahraničných bánk a zároveň na preukázanie
spáchania žalovaného trestného činu je nepostačujúca tá okolnosť, že v predchádzajúcom období
bola na danom bankovom účte takmer nulová aktivita, dôvodiac, že predtým iný bankový účet
obchodnej spoločnosti obžalovaného v tejto banke ani nebol založený. Obrana obžalovaného bola
ďalej počas celého súdneho konania založená aj na jeho tvrdeniach, že jednotlivé platby mala táto

poškodená banka najprv autorizovať. Nemožno opomenúť, že v zmysle bodu 1.1. a 1.3. zmluvy
o prijímaní platobných kariet – platobné terminály KB, sa banka a obchodník dohodli, že banka bude
za podmienok stanovených touto zmluvou vykonávať autorizáciu a zúčtovanie transakcií vykonávaných
v prevádzkach obchodníka platobnými kartami elektronicky prostredníctvom platobných terminálov
alebo mechanicky prostredníctvom mechanických snímačov (imprinterov). „Autorizácia“ mala podľa

tejto zmluvy predstavovať proces, počas ktorého je overovaná platnosť platobnej karty; skutočnosť, či
platobná karta bola blokovaná alebo stoplistovaná; či je daná platobná karta určená na vykonávanie
danej transakcie; a či je na danom účte, ku ktorému bola platobná karta vydaná, aj dostatok finančných
prostriedkov k úhrade platby, pričom samotná autorizácia neoverovala držiteľa tejto platobnej karty.
V zmysle uvedenej zmluvy, a to konkrétne v bodoch pod číselným označením 4.2. a 4.3., sa banka

zaviazala zúčtovať transakcie vykonané s použitím platobných kariet v prospech príslušného účtu, teda
pripísať na účet klienta príslušné čiastky transakcií vykonaných prostredníctvom platobného terminálu
do troch obchodných dní odo dňa uskutočnenia príslušnej transakcie. Tento obhajobný argument tohto
obžalovaného spočíval teda v jeho tvrdení, že poškodená banka mala dané platby autorizovať, a keďže v
danom prípade tento proces autorizácie neprebehol, teda platby sa vracali naspäť na účet ich platiteľov.

Obžalovaný opätovne poukázal aj na ten fakt, ktorým sa do istej miery zaoberal aj znalec A. E.,
že v rámci systému SEPA platieb platného na území Európske únie je určená lehota štrnásť dní na
vrátenie neautorizovanej platby. O tejto platbe, mala podľa názoru obžalovaného, majiteľa platobnej
karty informovať poškodená banka prostredníctvom SMS správy a po takomto oznámení mohol majiteľtejto karty platbu reklamovať u svojej banky. V prípade blokácie daného účtu; aj samotná poškodená
Komerčná banka a. s., aj keď od počiatku súdneho konania táto poškodená banka neposkytovala
potrebnú súčinnosť; v zhode s tvrdením obžalovaného uviedla, že k blokácii účtu spoločnosti K. D.

K. došlo práve v období uskutočnenia týchto transakcií, teda dňa 18. 05. 2015, a táto blokácia účtu
mala trvať približne po dobu šiestich mesiacov s tým, že túto skutočnosť banka výslovne nepreukázala.
Z výpisu z bankového účtu spoločnosti K. D. H. vyplýva; a ako to v podstate zas potvrdil aj znalec A.
E., ako vo svojom odbornom vyjadrení, tak aj pri svojej výpovedi v konaní pred súdom; že v rozhodnom
období došlo len k dvom storno platbám, obe zo dňa 11. 06. 2015, a to jedna storno platba v sume

7.871,20 Kč a druhá storno platba v sume 7.696.5 Kč, ku ktorým sa súd už podrobne vyjadril vyššie.
Z vykonaného dokazovania je však nepochybné; a to aj na podklade listinných dôkazov, pričom
túto skutočnosť uvádzal aj samotný obžalovaný; že niektoré platby boli povolené a niektoré boli zas
zamietnuté. Súd sa teda domnieva, že aj vzhľadom na neposkytovanie potrebnej súčinnosti poškodenou
bankou, nie je možné preukázateľným spôsobiť overiť, či, ktoré presne platby a z akého dôvodu boli
tieto platby zamietnuté alebo povolené.

Samotný obžalovaný ďalej namietal predovšetkým ten fakt, že jeho bankový účet bol založený
na základe pravdivých dokumentov. K samotnému POS terminálu, či platobnému terminálu pod
označením GPRS terminál; teda k terminálu na tzv. ručné zadávanie; tento obžalovaný uviedol, že tento
terminál získal od poškodenej banky z dôvodu záujmu vykonávať obchodné transakcie s obchodnou

spoločnosťou zastúpenou osobu rumunskej národnosti, pričom mal aj osobne prevziať tento terminál
na ručné zadávanie platieb. Dotazníkom, ktorý mal zároveň obžalovaný podpísať, tento obžalovaný
prevzal zodpovednosť za platby tzv. ručným zadávaním. Samotné sporné transakcie mali podľa udania
obžalovaného prebehnúť takým spôsobom, že tento obchodný partner inej národnosti obžalovaného mu
ponúkol túto obchodnú transakciu s tým, že tento mal záujem kúpiť cukor vo veľkých množstvách pre

charitatívne organizácie a ktoré platby mali realizovať osoby rumunskej národnosti z krajín celého sveta.
Tento obchodný partner obžalovaného rumunskej národnosti mal osobne zadávať obžalovanému údaje
o platobných kartách za účelom ich zadávania týmto obžalovaným do POS terminálu. Obžalovaný si
následne prostredníctvom internetbankingu kontroloval, či tieto platby mu boli aj skutočne pripísané na
bankový účet spoločnosti K. D. H., pričom obžalovaný poukázal aj na to, že tieto platby boli pripísané

v prospech jeho účtu až na ďalší deň a že niektoré platby ani neboli realizované v prospech jeho účtu
z rôznych dôvodov. Obžalovaný zdôraznil, že až po pripísaní platieb na bankový účet jeho obchodnej
spoločnosti, udelil pokyn svojím spoločníkom, napríklad aj p. H. D.; s ktorým bol ináč za konanie iného
druhu spáchaného v spolupáchateľstve právoplatne odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku rozsudkom pod č. k. PK-1T/5/2018-1135, zo dňa 28. 06. 2018, v spojení s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; na odvoz tohto cukru na miesto dodania. Obžalovaný ešte
poznamenal, že až po odvoze cukru na miesto určeniu, mu poškodená banka oznámila, že mu
zablokovala bankový účet z toho dôvodu, že nadobudla podozrenie, že išlo o podvodné transakcie
a zároveň ho vyzvala na predloženie všetkých potrebných dokladov preukazujúcich danú obchodnú
transakciu. Obžalovaný teda dokladoval ako mailové objednávky, CRM listy a ústrižky z tohto POS

terminálu, tzv. stvrdzenky, s tým, že práve v súvislosti s týmito potvrdenkami banka namietala, že boli
podpísané jednou a tou istou osobou. Obžalovaný namietal ďalej aj ten fakt, že mu bolo kladené za vinu
pripísanie platieb na účet obchodnej spoločnosti obžalovaného v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015,
a to v kontexte s poškodenou bankou uplatnenou škodou v sume 6.121,00 Kč. Súd v tejto súvislosti,
ako to už aj bolo vyššie uvedené, poznamenal, že naozaj vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne

preukázané, že by od 17. 05. 2015 do 18. 05. 2015 boli pripísané v prospech účtu obchodnej spoločnosti
obžalovaného, ako klienta banky, nejaké platby a jediná platba, ktorá by svojou výškou zodpovedala
uplatnenému nároku na náhradu škody tejto banky, teda v sume 6.120,84 Kč, bola pripísaná v prospech
účtu klienta dňa 07. 05. 2015, teda v dobe pred žalovaným obdobím. Súd však uzatvára, že keďže táto
transakcia mala byť vykonaná pred samotnými rozhodnými platbami od dňa 17. 05. 2015 do dňa 18. 05.

2015, teda takáto platba ani nemôže mať súvis s prejednávanou vecou.

Obrana obžalovaného, spočívala aj v jeho ďalšom argumente, že reálnosť ním vykonanej dodávky cukru
preukazujú výpisy z bankového účtu spoločnosti K. D. H. Q. O. na území Slovenskej republiky. Súd však
takýto obhajobný argument považoval za nedôvodný, keďže podľa výpisu z bankového účtu spoločnosti

obžalovaného vo vyššie uvedenej banke na území domovského štátu, tento sa mal týkať len obdobia
od 27. 06. 2014 do 19. 01. 2015. Súd ešte naviac aj poznamenáva, že aj podľa preddavkovej faktúry
vystavenej medzi spoločnosťou K. D., H. a M. L. – A. K., ktorá mala byť vystavená dňa 15. 05. 2015,
s dodávkou tovaru toho istého dňa, s pvep nej dňa 22. 05. 2015, a to na sumu 812.160,00 Kč, tedanejaká platba v tejto veci nemohla byť realizovaná ešte pred vystavením tejto preddavkovej faktúry, a že
by prípadne nejaká záloha mala byť uhradená ešte pred vystavením tejto preddavkovej faktúry. Z týchto
zistení teda vyplýva, že samotný výpis z účtu spoločnosti obžalovaného v banke na území Slovenskej

republiky nemôže nijakým spôsobom preukazovať reálnosť dodávky tovaru, ktorá sa mala uskutočniť až
dňa 15. 05. 2015, čiže išlo teda o uskutočnenie daného obchodu vo výrazne dlhšom časovom odstupe
od dátumu pohybov platieb podľa výpisov z účtu, predložených obžalovaným až v súdnom konaní, v O.
na území Slovenskej republiky.

Obžalovaný ďalej namietal predovšetkým aj tú skutočnosť, že blokácia jeho bankového účtu mala trvať
približne počas obdobia šiestich mesiacov, pričom po uplynutí tejto doby, a až následne po ďalších troch
mesiacoch, mali byť obžalovanému odpísané peňažné prostriedky z jeho bankového účtu. Obžalovaný
poukázal tiež na to, že po uplynutí doby blokácie, teda podľa jeho udania približne v trvaní asi pol
roka, zostatok na jeho účte predstavoval sumu približne 40.000,- Kč, ktorú tento obžalovaný mal aj
vybrať. Napriek teda dostatku finančných prostriedkov na účte obžalovaného, poškodená banka, podľa

námietky obžalovaného, nevykonala storno transakciu vo výške ňou uplatnenej škody. K samotnej
blokácii; vrátane dĺžky a doby jej trvania, finančných prostriedkov, sa síce znalec; ako už aj bolo vyššie
uvedené; nevedel vyjadriť; avšak zdôraznil, že k tejto blokácii nepredložila poškodená banka žiadne
podklady a ani z iných listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplývala. Túto blokáciu teda nevedela
preukázať ani samotná poškodená banka; pričom pri neskorších svojich výsluchoch zástupca tejto

poškodenej banky uviedol, že sa k nej z dôvodu uplynutia archivačnej, či skartačnej lehoty v trvaní
piatich rokov nevie vyjadriť, a to s poukazom aj na ten fakt, že dňa 16. 01. 2020 došlo k výmazu tejto
obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Znalec však potvrdil do istej miery tvrdenie obžalovaného,
že reálne do dňa 29. 11. 2015 bol na bežnom účte obžalovaného dostatok finančných prostriedkov na
vykonanie storno transakcie vo výške 6.121,- Kč; resp. presne v sume 6.120,84 Kč; s tým, že dňa 30.

11. 2015 došlo k výberu hotovosti prostredníctvom bankomatu, v dôsledku čoho už na bankovom účte
bol zostatok finančných prostriedkov neumožňujúci uskutočnenie storno transakcií vo výške uplatnenej
poškodenou Komerčnou bankou, a. s., ako škoda. Podľa vyjadrenia obžalovaného mala byť pritom
blokovaná suma 580.000,- Kč a po uplynutí šiestich mesiacov blokácie tohto účtu zostala na jeho účte
suma 40.000,- Kč, teda nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom banka naložila so sumou 540.000,- Kč.

Obžalovaný ešte vyjadril aj svoj názor, že peňažné prostriedky mohli byť z jeho účtu odčítané a teda
prípadne prevedené na iné účty len v tom prípade, ak by platby boli reklamované, alebo ak by ich banka
neautorizovala.Ktýmtoobhajobnýmargumentomsapritomsúdužpodrobnevyjadrilvpredchádzajúcich
častiach odôvodenia svojho rozhodnutia.

Nemožnoopomenúťprisamotnomposudzovanívinyobžalovaného,žeobžalovanýsasícevprípravnom
konaní, vedenom na území Slovenskej republiky, k spáchaniu skutku priznal, ale ďalej vo veci odmietal
vypovedať. V konaní vedenom na území Českej republiky bol s týmto obžalovaným spísaný len
úradný záznam o podaní vysvetlenia. V tomto listinnom dokumente, vyhotoveným na území cudzieho
štátu, obžalovaný, ale len ako osoba podávajúca vysvetlenie, bližšie opísal, že na základe vopred

dohodnutej obchodnej spolupráce s osobou rumunskej národnosti, si tento obžalovaný mal zabezpečiť
od poškodenej banky platobný terminál, prostredníctvom ktorého mal tento obžalovaný uskutočňovať
platby za fiktívnu dodávku cukru pre tohto odberateľa rumunskej národnosti. Obžalovaný pritom svoje
pôvodné priznanie sa k spáchaniu skutku v konaní pred policajným orgánom na území Slovenskej
republiky odôvodňoval len tým faktom, že bol informovaný príslušným policajným orgánom, že za

žalované konanie mu môže byť uložený trest odňatia slobody alebo peňažný trest. Obžalovaný zas
ním podaný opis daného skutku pri svojej výpovedi v trestnom konaní vedenom na území cudzieho
štátu vysvetľoval tým, že príslušníci PZ ho mali vyzvať na vyjadrenie s tým, že z takéhoto konania mu
nebude hroziť žiaden trestnoprávny, či prípadne iný postih. Na takéto priznanie sa obžalovaného, ako
aj na samotný opis žalovaného konania týmto obžalovaným, aj keď len v postavení osoby podávajúcej

vysvetlenie na území cudzieho štátu, však súd už nemohol prihliadať v konaní pred súdom, ale musel
vychádzať len z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, vrátane opakovanej výpovede
obžalovaného.

Súd teda do istej miery; vychádzajúc predovšetkým zo zabezpečeného znaleckého dokazovania

z príslušného odboru a odvetvia, v súlade aj so všetkými listinnými dôkazmi, získanými predovšetkým
od poškodenej banky; tieto vyššie uvedené obhajobné argumenty vyhodnotil ako dôvodné.Návrh obžalovaného na pribratie znalca z odboru bankovníctva bol pritom súdom zamietnutý a to z toho
dôvodu, že v takomto odbore a odvetví nie je zapísaný žiaden znalec, s tým, že najbližším odvetvím,
do ktorého patrí aj sektor bankovníctva, patrí odvetvie financií, z ktorého odvetvia podal odborné

vyjadrenie aj ustanovený znalec A. E.. Súd sa aj domnieva, že na riadne zistenie skutkového stavu a
na posúdenie danej odbornej problematiky, je preto postačujúce ustanovenie odborného konzultanta,
a to v zmysle ustanovenia § 151 Trestného poriadku. Súd teda uzavrel, že na rozhodnutie súdu o vine
obžalovaného, je postačujúce takéto odborné poradenstvo, a to aj v kontexte so všeobecne dostupnými
a teda súdom nadobudnutými informáciami v danej oblasti.

Zhrnúc vyššie rozvedené úvahy súdu, treba uviesť, že už samotná skutková okolnosť pripísania platieb
na bankový účet spoločnosti K. D. H., zastúpenej obžalovaným, v dňoch od 17. 05. 2015 do 18. 05.
2015 prostredníctvom platobných terminálov určených na tzv. ručný vstup; teda zohľadniac prípadne
aj tú skutočnosť, že reálne tieto platby mohli byť pripísané v prospech bankového účtu spoločnosti
obžalovaného aj v neskoršom období ako boli reálne zadané tieto platby do platobného terminálu

a s prihliadnutím aj na ten fakt, že išlo o platby vykonávané držiteľmi platobných kariet aj z krajín
mimo územia Európskej únie; bola aj po vykonaní dokazovania nepreukázaná a teda zostala sporná.
Ustanovený znalec; a to ako vo svojom odbornom vyjadrení, tak aj pri svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní; pripustil len tú teoretickú možnosť, že prípadne takéto žalované platby; ktoré mali byť podľa
vyjadrenia poškodenej banky, ako aj obžalobného návrhu vyhodnotené ako podvodné, a ktoré mali byť

pripísané na bankový účet tohto klienta banky; mohli byť vykonané až v období od 19. 05. 2015 do 20.
05. 2015. Znalec však odhliadnuc od časového nesúladu týchto platieb, pritom poukázal ešte aj na tú
skutočnosť; že ani zo samotnej výšky týchto transakcií; s ohľadom aj na reálne pripísané platby na účet
spoločnosti obžalovaného ako klienta banky; nemožno ustáliť, že by malo ísť o podvodné transakcie
tak, ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu. Rozpornosť však vzniká ešte aj z toho

dôvodu, že aj samotná hodnota transakcií; uvedená na jednotlivých potvrdenkách, teda tzv. „stvrzenkách
obchodníka;“bolaodlišnáoprotihodnotejednotlivýchpripísanýchplatiebreálneuskutočnenýchvobdobí
od 19. 05. 2015 do 20. 05. 2015. Znalec teda nakoniec uviedol, že na základe všetkých vyššie
uvedených zistení nie je možné jednoznačne identifikovať platby uvedené v obžalobnom návrhu a teda
ich spárovať konkrétne s platbami, ktoré mali byť vyhodnotené poškodenou bankou ako podvodné; a či

aj reálne išlo o platby v takej výške, ako bolo uvedené v obžalobnom návrhu a aká suma bola ustálená
v prípravnom konaní. Teda už samotná skutková okolnosť; teda, či reálne boli platby, v akom presne
období a v akej jednoznačnej sume; teda prípadne aj v inej výške, ako to bolo uvedené v obžalobnom
návrhu; nebola vykonaným dokazovaním preukázaná. V tomto prípade, podľa názoru súdu, nebol na
preukázanie spáchania daného trestného činu; či prípadne iného trestného činu; ani natoľko podstatný

fakt, či reálne tieto platby zodpovedali aj uskutočnenej dodávke tovaru; teda predaju cukru spoločnosťou
obžalovaného podnikateľskému subjektu s názvom M. L. – A. H.K.; ale to, či pri poskytovaní platobného
terminálu poškodenou bankou obžalovanému, tento obžalovaný uviedol banke nepravdivé údaje, nejaké
údaje zamlčal, alebo nejaké informácie predstieral; teda uviedol túto banku do omylu. Zároveň pri
hodnotení samotnej výšky spôsobenej škody, ako kvalifikačného momentu žalovaného trestného činu

podvodu podľa § 221 Trestného zákona, vyvstala výrazná spornosť; nielen pokiaľ ide o samotný vznik
tejto škody, ako podstatný predpoklad na spáchanie daného trestného činu; ale aj samotnú výšku tejto
škody. Odhliadnuc od toho; že poškodená Komerčná banka, a. s., predovšetkým samotnú výšku tejto
škody nevedela nijako bližšie vysvetliť; je potrebné zdôrazniť, že ani uskutočnenie samotnej transakcie
vo výške 6.120,84 Kč; prípadne aj v sume 6.221,00 Kč, teda aj s poplatkom, či provízou banky; nebolo

možné vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázať. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že
na základe vykonaného dokazovania jediným dôkazom, preukazujúcim vôbec takúto storno transakciu,
malo byť len oznámenie banky zo dňa 17. 06. 2015. Súd sa pritom domnieva, že na druhej strane
nemožno dospieť k výsledku, že by banka ako poškodená nedodržala obvyklú mieru opatrnosti osoby,
ktorá je uvádzaná do omylu. Od banky ako subjektu disponujúceho potrebnými odbornými znalosťami,

je potrebné očakávať vyššiu mieru opatrnosti a takisto od zamestnancov tejto banky potrebnú znalosť
príslušných právnych predpisov upravujúcich všeobecne bankové služby, ako aj interné smernice, či
usmernenia tej ktorej banky, v ktorej je daný zamestnanec pracovne činný. Súd je preto toho názoru; že
z dôvodu, že obžalovaný so zamestnancom poškodenej banky podpísal dotazník k zmluve o prijímaní
platobných kariet prostredníctvom Komerčnej banky, a s.; v ktorom bol výslovne konkretizovaný druh

obchodov, ako aj samotný obrat platobných transakcií, či aj predpokladaná výška nákupu; že obžalovaný
neuviedol banku do omylu, čo predstavuje jednu zo základných podmienok na naplnenie skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona.Vychádzajúc teda predovšetkým zo znaleckého dokazovania; a to aj v kontexte s celým obsahom
listinných dôkazov zabezpečených poškodenou Komerčnou bankou, a. s.; nebolo vykonaným
dokazovaním preukázané, či boli vôbec v žalovaných dňoch; a práve v takej výške, či prípadne v inej

sume, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu; vykonané takéto platby obžalovaným
a zároveň nebolo dokázané, že by tieto platby plynuli z iných obchodných kontraktov, či prípadne z iných
zdrojov, ako tých, ktoré boli uvedené v dotazníku spísaným obžalovaným s poškodenou bankou. Ako
už bolo aj vyššie spomenuté, nebola zároveň preukázaná aj reálnosť dodávky daného tovaru, a to
s ohľadom aj na tú skutočnosť; že v danom prípade išlo o dodávku tovaru na územia iných štátov

a zmluvný vzťah, na základe ktorého sa táto dodávka tovaru mala uskutočniť; bol obžalovaným uzavretý
s príslušníkom inej národnosti, teda s podnikateľským subjektom z územia iného štátu.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne potom, podľa názoru súdu, vyvolávajú také
závažné dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak súd po
takto vykonanom dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z

dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, či sa vôbec stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný, opierajúc sa o zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in
dubio pro reo“).

Súd ešte naviac zastáva aj názor, že v danom prípade, napriek tomu, že už pri uzatváraní samotnej

zmluvy, či dvoch zmlúv s poškodenou bankou obžalovaným, ako predstaviteľom podnikateľského
subjektu ako klientom banky, došlo aj k istým pochybeniam poškodenou bankou, avšak najvýraznejšie
sporné skutočnosti spochybňujúce spáchanie daného skutku nastali potom, ako poškodená banka
vyhodnotila dané transakcie ako podozrivé a následne na to pristúpila k storno transakciám. Súd nemal
vykonanie daného skutku obžalovaným za preukázané ani vykonaným dokazovaním, a to ani v kontexte

zo súhrnu vyššie uvedených listinných dôkazov.

Už len na okraj je potrebné poznamenať, že na vyslovenie oslobodzujúceho rozhodnutia v danom
prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že sa nestal žalovaný skutok,
ale postačí pochybnosť o tom, či sa vôbec žalovaný skutkový dej tak, ako je opísaný v obžalobnom

návrhu, vôbec stal.

Poškodená Komerčná banka a. s., si od počiatku trestného stíhania, a to ako pred vyšetrujúcim orgánom
na území Českej republiky, tak aj v neskoršom trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky,

teda aj pred slovenským súdom, uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody v sume 6.121,00 Kč.
Zároveň táto poškodená banka žiadala, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného na
náhradu tejto škody v českých korunách podľa ustanovenia § 287 ods. 3 Trestného poriadku. Tento svoj
nárok si poškodená banka, podľa svojho vyjadrenia, uplatnila z dôvodu zneužitia platobných kariet, ako
aj platobného terminálu, a táto suma mala predstavovať čiastku, ktorú sa banke nepodarilo zaúčtovať

na vrub účtu spoločnosti K. D. H.. Z dôvodu vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku vo veci samej, bola
teda táto poškodená banka obligatórne s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, alebo
prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného
poriadku.

Rozsudok bol prijatý jednomyseľne vo výroku o vine, ako aj vo výroku o škode.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výrokurozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.