Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205857
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp 103/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v spore o
primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

7Csp 103/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta,

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej

sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp 103/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu vo výške 1.000 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia na tom základe, že v
spore vedenom na Okresnom súde Prešov, pod spisovou značkou 23Cb/22/2022, bol ako žalovaný
v postavení spotrebiteľa úspešný, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené Krajským

súdom v Prešove rozsudkom č. k. 6Cob/4/2024-204 zo dňa 23.04.2024, ktorým bola žaloba žalovaného
v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia žalobca
považoval sumu 1.000 eur, čo predstavuje približne 50% zo sumy, ktorá bola od neho nedôvodne
v základnom konaní zo strany žalovaného žiadaná. Zároveň je potrebné prihliadnuť na opakované
porušenie povinnosti veriteľa, o čom má žalobca skúsenosti z obdobných súdnych konaní a celkovú
dĺžku konania dva roky.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.08.2024 vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku. Mal za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej právnej
povinnosti a v konaní pod spisovou značkou 23Cb/22/2022 ani nebolo preukázané, že by žalobca voči
nemu konal a vystupoval ako spotrebiteľ. Pre uplatňovanie nároku na finančné zadosťučinenie za stavu,ktorý aktívne vytvoril žalobca, považuje žalovaný nielen za nedôvodné, ale aj v rozpore s § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na tomto mieste žalovaný uviedol, že nikdy by žalobcovi neposkytol
žiadne peňažné prostriedky vediac o nepravdivosti ktoréhokoľvek z údajov uvedených v žiadosti o úver,

tedaajtoho,žeúveržiadanaprevádzkovýúčel,napodnikateľskéúčely.Vpodanejžalobesaneuvádzajú
žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali existenciu okolností, z ktorých by mala vyplývať primeranosť
sumy 1.000 eur. Žalovaný k tomuto vyjadreniu predložil žiadosť o úver podpísanú žalobcom zo dňa
12.06.2018, rovnako tak zmluvu o úvere číslo XXXXXX-XXXXX, z ktorej pre súd vyplynulo, že dňa
13.06.2018 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná zmluva o úvere

na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v
osemnástich mesačných splátkach vo výške 275,94 eur, splatných podľa splátkového kalendára.

3. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.09.2024 uviedol, že základ nároku
je daný. Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v
základnom konaní vo výroku obsahovalo porušenie konkrétneho ustanovenia. Za nesprávnu považoval

aj vznesenú námietku premlčania s poukazom na právoplatnosť rozhodnutia súdu v základnom konaní.
Primeranosť sumy 1.000 eur s poukazom na postoj žalovaného a intenzitu zásahu je podľa názoru
žalobcu v celom rozsahu daná, a preto žiadal žalobe vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/22/2022-145 zo dňa 22.08.2023 súd žalobu
žalovaného v celom rozsahu o zaplatenie 1.919,16 eur zamietol. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia
súduprvejinštanciezbodu69vyplýva,žežalovanýnepreukázal,žefinančnéprostriedkyboliposkytnuté

žalobcovi na výkon podnikania, a preto túto okolnosť nemožno hodnotiť inak ako formálny pokus o
vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Zároveň súd
v bode 75 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol a konštatoval, že v zmluve absentuje údaj o RPMN,
predpoklady pre výpočet RPMN, ako aj vymedzenie výšky dohodnutej odplaty a v neposlednom rade
aj celková výška úveru. S ohľadom na uvedené uviedol, že odplata v zmluve prevyšuje aj maximálne

prípustnú výšku odplaty. Bol toho názoru, že v tomto prípade pri existencii pochybnosti o obsahu zmluvy
je potrebné ju vykladať takým spôsobom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zabezpečí
aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. Konštatoval, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou, a tak na právny vzťah založený touto zmluvou je potrebné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Právne uzatvoril, že ide

o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. S poukazom na to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške
3.000 eur, z ktorého žalovanému uhradil sumu 3.047,73 eur, žalobný návrh žalovaného ako nedôvodný
zamietol. Konštatoval aj neprijateľnosť zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v zmluve o úvere. Podľa
názoru súdu prvej inštancie bola dojednaná v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 6Cob/4/2024-204 zo dňa

23.04.2024.Odvolacísúdkonštatovalastotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,ževspotrebiteľskej
zmluve chýbajú náležitosti a to RPMN. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno
ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí. Keďže zmluva túto náležitosť neobsahuje, už samotná
absencia uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Rovnako aj odvolací súd dospel k rovnakému názoru, že žalovaný nepreukázal, neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že úver bol žalobcovi poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania a konštatoval spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.01.2025 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu,ktorísvojuneprítomnosťnatomtopojednávanípísomneospravedlniliasúhlasilisprejednaním

veci v ich neprítomnosti. Prítomný právny zástupca žalobcu mal za to, že žalobe je v celom rozsahu
dôvodné vyhovieť. Základ nároku bol daný v predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou značkou
23 Cb 22/2022 a rovnako za dôvodnú považoval aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy voblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia

protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

9. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného

právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
je podľa názoru súdu porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa (napríklad Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských úveroch, § 52

a § 54 Občianskeho zákonníka). Súd poukazuje na právne závery vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach
Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v predchádzajúcom spore
úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný, napríklad
rozhodnutie 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018, ale aj rozhodnutie 17Co/17/2018 zo dňa 10.04.2018.
Navyše, zo záverov vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 zo

dňa 30.01.2019 jasne vyplýva: „Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ichpráva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného
práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý zákonné ustanovenie

vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, nevyžaduje.“ A práve citujúc rozhodnutie najvyššej súdnej autority a to rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, kde najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že zákon nevyžaduje,
aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, je možné uzavrieť, že žalobca bol v predchádzajúcom

súdnom spore v celom rozsahu úspešný, keď sa úspešne vo vzťahu k dodávateľovi domohol určenia
neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť k
bezdôvodnému obohateniu na strane spotrebiteľov, má to byť akási satisfakcia za to, že podstúpili spor
s dodávateľom v súdnom konaní. Súd priznanú sumu vo výške 100 Eur žalobcovi titulom primeraného

finančného zadosťučinenia považoval v celom rozsahu za dôvodnú.
13. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi

bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa
týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa priznanú sumu 100 Eur považuje
za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať
reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania
spotrebiteľskýchpráv.Sumafinančnéhozadosťučineniapriznanásúdomjeplneopodstatnená.Priznaná

suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je
potrebné poukázať aj na prvotné konanie 23Cb 22/2022, v ktorom sa žalobca úspešne bránil nárok
žalovaného ako dodávateľa a dosiahol úspech, keďže žaloba žalovaného bola v základnom konaní
zamietnutá. Súd priznal žalobcovi sumu 100 Eur a vo zvyšnej časti jeho žalobný návrh ako nedôvodný

zamietol.

14. Základ nároku bol pre súd jednoznačne daný, keď žalobca v postavení žalovaného v
predchádzajúcom súdnom spore o zaplatenie 1.919,16 eur sa úspešne bránil nároku dodávateľa.
Žalobca v rámci dokazovania súdu preukázal formálnosť úkonov žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní

zmluvného vzťahu. Zároveň súdu preukázal v základnom konaní, že finančné prostriedky neboli mu
poskytnuté na výkon podnikania, pričom súd okolnosť uzatvorenia zmluvy zo strany žalovaného
považovalibaakooformálnypokusovyňatieposudzovanéhoprávnehovzťahuspodochrannéhorežimu
spotrebiteľského práva. Konštatoval zároveň neprijateľnosť zmluvnej pokuty v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, zmluvný vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský, zároveň konštatoval absenciu nedostatkov

danej zmluvy, pričom ide o povinnosť veriteľa dodržiavať zákonné ustanovenie § 9 Zákona číslo
129/2010 Z.z. pri uzatvárané zmluvného vzťahu. K rovnakému názoru dospel vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 6Cob/4/2024 zo dňa 23.04.2024 aj Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovaného.
Základ nároku tak je jednoznačne daný. Žalobca sa úspešne bránil proti nárokom dodávateľa, čím
mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Za nedôvodnú súd považoval aj vznesenú

námietku premlčania zo strany žalovaného, rozhodnutie odvolacieho súdu 6Cob/4/2024 je zo dňa
23.04.2024. Rovnako aj súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 22.08.2023. Premlčacia doba
na uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie pre žalobcu začala plynúť právoplatnosťou
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.06.2024. Žalobný návrh
žalobcu bol na súd doručený dňa 01.07.2024, t.j. včas, v trojročnej premlčacej dobe. Námietku

premlčania vznesenú žalovaným považoval súd v celom rozsahu za nedôvodnú.

15. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie ujmy spotrebiteľovi -
žalobcovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na
plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo

aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

16. Vo vzťahu k primeranosti tejto sumy, ktorá vo vzťahu k žalovanému bola žalobcom priznaná, súd
poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd potvrdilrozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100
EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022

zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 EUR, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 suma 100
EUR, OS Prešov sp. zn. 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 suma 100 EUR, ako aj napr. rozhodnutie
OS Prešov sp. zn. 11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022.

17. S poukazom na vyššie odôvodnenie súdu bol žalobný návrh žalobcu v prevyšujúcej časti ako

nedôvodný zamietnutý.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Csp. Z dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa
kritériaúspechuvkonanímôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal

nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy
súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj

v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p., zakladá priznať náhradu trov
konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške.
Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% z prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

7Csp 103/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.